A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som opäť nedostala písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o podpore cestovného ruchu.
Vládny návrh zákona je pod tlačou 1407, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1458.
Prosím znovu pána ministra hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o podpore cestovného ruchu predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2006 až 2010 s cieľom upraviť základné vzťahy v tomto odvetví.
Predložený návrh, pri zachovaní dobrovoľnosti združovania, zavádza tri základné systémové prvky v tejto oblasti.
Ako prvé návrh zákona určuje kompetencie a zodpovednosť v oblasti cestovného ruchu s cieľom prekonať roztrieštenosť rôznych právnych úprav v tomto odvetví. Aj keď predložený návrh nerieši všetky oblasti cestovného ruchu, jeho cieľom je riešiť aspoň súčasné prioritné problémy. Nesporná pri rozvoji cestovného ruchu je úloha štátu, ako koordinátora pri presadzovaní udržateľného rozvoja cestovného ruchu formou administratívnych zásahov, s cieľom motivovať a nabádať súkromnú, ale aj verejnú sféru na užšiu spoluprácu. Významné postavenie v tomto smere bude mať aj regionálna a miestna samospráva so svojimi úlohami a kompetenciami. Zámerom predloženého návrhu nie je len vstupovať do týchto kompetencií samosprávnych inštitúcií, ale aj vytvoriť efektívne inštitucionálne a finančné nástroje na podporu rozvoja cestovného ruchu.
Ďalším systémovým prvkom je návrh na zriaďovanie organizácií cestovného ruchu na krajskej i oblastnej úrovni popri už existujúcich subjektoch cestovného ruchu so zámerom vytvoriť rámcové a právne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu na regionálnej a oblastnej úrovni na princípe partnerstva podnikateľských subjektov a samosprávy s cieľom spoločne realizovať činnosti a aktivity, ktoré nie je efektívne zabezpečovať osobami podnikajúcimi v cestovnom ruchu jednotlivo v dôsledku finančnej náročnosti, resp. nízkej účinnosti. Ide najmä o marketing, prezentáciu a propagáciu regiónu, informačné služby a podobne. Cieľom je tiež zaplniť prázdny priestor medzi štátnou propagáciu cestovného ruchu vykonávanou Slovenskou agentúrou pre cestovný ruch a komerčnou propagáciou vykonávanou jednotlivými subjektmi cestovného ruchu. Túto absenciu by mali vyplniť práve krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu, pre vznik ktorých vytvára tento návrh právny rámec.
Posledným systémovým prvkom je systém financovania cestovného ruchu. Jeho cieľom je vytvoriť nástroj na podporu rozvoja cestovného ruchu formou združovania prostriedkov samospráv a podnikateľských subjektov. Z hľadiska efektívnosti bolo potrebné uvažovať o formách financovania, resp. spolufinancovania podpory cestovného ruchu priamo zo štátneho rozpočtu, pričom podporené zo strany štátu budú tie organizácie cestovného ruchu, ktoré sa nachádzajú v Registri krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu vedenom ministerstvom hospodárstva.
Predložený návrh sa opiera o konsenzus zástupcov obcí, samosprávnych krajov, podnikateľských subjektov v oblasti cestovného ruchu a ministerstva hospodárstva.
Uplatňovanie zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko cielene mobilizuje zdroje súkromného a verejného sektora a tak vytvára podmienky na ich synergický efekt, čo v konečnom dôsledku bude mať vplyv na zvýšenie ekonomickej výkonnosti tohto odvetvia, ako aj dotknutých regiónov.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárku politiku, pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu. Nech sa páči, pán poslanec.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore cestovného ruchu (tlač 1407). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Keďže sa do rozpravy nikto neprihlásil, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona má tlač 1408, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1459.
Prosím pána ministra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám s cieľom prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. V súlade s touto smernicou sa od členských štátov vyžaduje vo svojich právnych poriadkoch vykonať zmeny v záujme uľahčenia voľného pohybu služieb na vnútornom trhu Európskej únie. Ide najmä o zjednodušenie povoľovacích postupov na vydanie oprávnení na poskytovanie služieb, vytvorenie systému jednotných kontaktných miest, kde si podnikateľ môže vybaviť každú úradnú formalitu potrebnú na získanie oprávnenia, implementáciu, informačného systému vnútorného trhu, prostredníctvom ktorého sa overujú doklady žiadateľov o oprávnenie, odstránenie prekážok cezhraničného poskytovania služieb a spoluprácu štátnych orgánov členských štátov Európskej únie pri udeľovaní oprávnení pri výkone dozoru a dohľadu.
V súlade s uvedenou smernicou návrh zákona obsahuje definíciu nových pojmov, vymedzuje služby, ktoré nie je možné poskytovať na území Slovenskej republiky cezhranične, vymedzuje tiež okruh služieb, na ktoré sa nevzťahuje, definuje činnosti jednotných kontaktných miest, ustanovuje povinnosti poskytovateľov služieb, práva príjemcov služieb a spôsoby administratívnej spolupráce orgánov v rámci Európskej únie. Ďalej upravuje postupy pri uznávaní dokumentov vydaných v inom členskom štáte, niektoré podmienky pri udeľovaní oprávnení na poskytovanie služieb, povinnosti príslušných orgánov a tiež postupy pri dozore nad poskytovateľmi služieb.
Tento návrh sa vzťahuje nielen na fyzické osoby, ale aj na právnické osoby poskytujúce služby na komerčnom základe a ustanovuje rovnaké podmienky pre domácich poskytovateľov služieb, ako aj pre poskytovateľov služieb z iných členských štátov Európskej únie.
Návrh zákona vyžaduje novelizáciu živnostenského zákona, ktorý vytvára právny rámec pre funkčné zabezpečenie jednotných kontaktných miest pre podnikateľov. Súčasne sa rozširuje ponuka služieb poskytovaných jednotnými kontaktnými miestami o možnosť podávať návrh na zápis do obchodného registra, ktorého cieľom je uľahčiť a zefektívniť prístup k službám podnikateľovi tak, aby tento mohol splniť povinnosti súvisiace najmä so začatím podnikania na jednom mieste. Doterajšia činnosť živnostenských úradov, ako jednotných kontaktných miest pre podnikateľov, sa rozširuje aj na všetkých poskytovateľov služieb so sídlom v Slovenskej republike.
Vzhľadom na to, že implementácia smernice o službách na vnútornom trhu vyžaduje následnú novelizáciu 36 osobitných právnych predpisov v gescii rôznych rezortov, zvolilo ministerstvo hospodárstva pri tvorbe zákona model generálneho zákona, ktorý zaručuje najefektívnejšiu a pre občanov najzrozumiteľnejšiu formu.
Záverom si dovolím poznamenať, že v prípade implementácie smernice o službách na vnútornom trhu do právneho poriadku Slovenskej republiky a v príprave návrhu zákona išlo skutočne, s ohľadom na šírku záberu dotknutých subjektov, o nesmierne náročný a komplikovaný proces.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Stanislavovi Kahancovi. Nech sa páči, pán poslanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 622 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1408). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o tom, aký bude mať predložený návrh dopad na verejné financie. Návrh predpokladá pozitívny vplyv na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry, nepredpokladá priamy vplyv na životné prostredie, predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť, ako aj na podnikateľské prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1459 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto sa neprihlásil ústne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh tohto zákona je uvedený ako tlač 1409, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1460.
Znovu má slovo pán minister Jahnátek. Nech sa páči, pán minister, odôvodnite vládny návrh zákona.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť a uľahčiť aplikáciu niektorých ustanovení zákona o jadrovom fonde v praxi a tiež zvýšiť právnu istotu subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a financovania projektov, ktorých realizácia trvá viac rokov.
Návrh zákona spresňuje a sprehľadňuje spôsob tvorby prostriedkov fondu a možnosti ich použitia na úhradu činností spojených so záverečnou časťou nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a tiež na úhradu oprávnených nákladov vynaložených na činnosti, ktoré nepatria do záverečnej časti jadrovej energetiky.
Okrem toho návrh zákona obsahuje aj niektoré legislatívnotechnické úpravy.
Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie vrátane štátneho rozpočtu, rozpočtu sociálnych a zdravotných poisťovní, rozpočtu samosprávnych krajov a obcí, za predpokladu, že sa na území Slovenskej republiky neobjavia zachytené rádioaktívne materiály neznámeho pôvodu.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Milanovi Rehákovi. Nech sa páči.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 622 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1409). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o tom, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, bude mať pozitívny dopad na obyvateľstvo, na životné prostredie a nebude mať dopad na zamestnanosť. A dá sa predpokladať, že bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky 18. januára 2010 č. 1460 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Kahanec, máte slovo.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Myslím si, že riešenie, ktoré je predložené vo vládnom návrhu zákona o Národnom jadrovom fonde, rieši určité konkrétne veci. A som si porovnával jednotlivé zákony, ktoré sme teraz prechádzali. Tak môžem povedať, že tie dôvodové správy niekde v určitom rozsahu a niekde veľmi obšírne zdôvodňovali, prečo a načo sa predkladajú tieto vládne návrhy zákonov.
Pri tomto zákone ma trošku zarazila dôvodová správa, kde je iba jedna veta, ktorá vo veľmi všeobecnej forme toto uviedla. Samozrejme, je tam osobitná časť, v ktorej sa tieto veci uvádzajú, ale ja by som chcel zdôrazniť niektoré veci vzhľadom na to, že ide o vážne veci. Tak si myslím, že patrili aj do dôvodovej správy, keďže ide o nakladanie so značnými finančnými prostriedkami práve cez jadrový fond. Už v úvodnom článku sa zdôrazňuje, aby tieto prostriedky boli v dostatočnom množstve, transparentne a nediskriminačným spôsobom sa poskytovali osobám, ktoré majú na to oprávnenie, teda oprávnenie na náklady vynaložené v súvislosti s likvidáciou a nakladaním s odpadom. To je základná vec, ktorá by sa mala tam všade dodržiavať.
Mení sa tam aj spôsob plánovania týchto nákladov. A tam, si myslím, tiež prichádza k zmene, kde sa tie klasické plány z ročných a päťročných menia už v kategórii ročných a potom v strednodobom a dlhodobom horizonte.
Ale takisto sa v tomto návrhu uvádzajú aj nové veci, to znamená povinnosti pre žiadateľa, ktorý platí poplatky, a takisto nároky žiadateľa o poskytnutie finančných prostriedkov, ktorý je oprávnený požiadať o poskytnutie finančných prostriedkov. A to práve je v súvislosti s tým, keď robí činnosť, ktorá presahuje obdobie jedného roka.
Čiže myslím si, že sú tam také vážnejšie veci a keď to zoberieme, v osobitnej časti, tam sú tieto veci podrobnejšie rozobraté. Avšak nechcem ich tu teraz zdôrazňovať osobitne, ale jednu vec chcem ešte spomenúť, napr. § 3, ktorý umožňuje rade správcov navrhovať návrh plánu finančného zabezpečenia stratégie v členení práve na tie, už predtým mnou spomínané, jednotlivé ročné, strednodobé a dlhodobé plnenia. To znamená, že to je dosť vážna kompetencia s veľkým množstvom finančných prostriedkov. A v nadväznosti na to takisto sú ďalšie paragrafy, ktoré jednak určujú použitie týchto finančných prostriedkov z jadrového fondu a upravujú aj podmienky poskytovania týchto prostriedkov.
Ak by táto problematika bola taká úplne jasná, tak by som si nedovolil ani tu vystupovať a zbytočne tu o tom rozprávať. Ale keďže ide vážnu činnosť, lebo nakladanie s jadrovým odpadom, si myslím, je problém, ktorý nie je jednoduchá záležitosť a ktorý nás bude zaťažovať perspektívne čím ďalej, tým viac, a keď si chceme chrániť životné prostredie, tak si myslím, že treba aj takéto veci náležite odôvodniť v návrhu zákona. A ja by som to osobne očakával aj v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona.
A, samozrejme, pri riešení tejto problematiky je otázka ochrany životného prostredia jednou časťou, ale druhá časť je, že pri všetkých tých veciach, ktoré plánujeme do budúcnosti aj z hľadiska rozvoja jadrovej energie, takisto už bolo to uvádzané v predchádzajúcich zákonoch, tak budeme mať stále o to väčšie nároky. A o to viac budeme musieť tieto veci zakomponovať aj do prípravy zdrojov pre odstraňovanie náhodných jadrových odpadov, ale predovšetkým tých, ktoré nám vyplynú z tejto našej aktivity, teda z jadrových zdrojov, ktoré budú jednoznačne produkovať tento jadrový odpad, ktorý bude nevyhnutne musieť byť bezpečne uložený. A práve na to sa musia vytvárať prostriedky v tomto Národnom jadrovom fonde.
Takže toľko som chcel upresniť. Myslím si, že by toto si zaslúžilo trošku viac priestoru. Vzhľadom na tie predchádzajúce zákony, niektoré boli až veľmi obšírne okomentované, tak tento zákon sa mi zdal, že nemal dostatočne tú správu dôvodovú predloženú. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Kahanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Na jeho vystúpenie sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto, a preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. (Hlas z pléna.)
Pýtam sa, pán minister, v rozprave alebo v záverečnom slove chcete vystúpiť? (Odpoveď z pléna.) Tak v takom prípade musím vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.
A teraz dávam slovo pánovi ministrovi ako navrhovateľovi v záverečnom slove. Nech sa páči.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: V prvom rade sa chcem ospravedlniť, ak nebola táto predkladacia správa vcelku zrozumiteľná. Chápem absolútne, že problematika jadrového odpadu je pre laika dosť závažná téma.
V podstate o čo ide v celom tomto zákone. Z hľadiska rádioaktivity alebo rádioaktívnych odpadov máme tri druhy odpadov. Sú to rádioaktívne odpady, ktoré vznikajú pri jadrovoenergetických zariadeniach, kde celý problém je riešený cez Národný jadrový fond. A myslím si, že tam je celý mechanizmus nastavený a on ide v celku v poriadku. Ale máme ďalšie dve kategórie. To sú inštitucionálne rádioaktívne odpady a náhodné rádioaktívne odpady. Inštitucionálne rádioaktívne odpady doteraz boli riešené cez jednotlivé rezorty, lebo to sú odpady ako napr. diagnostické zariadenia v medicíne, v priemysle rôzne sondy ap., kde celý proces prebiehal tak, že rezort robil určitú zábezpeku. Teda ten, kto kúpil takýto žiarič, musel v rezorte zložiť nejakú čiastku, pomerne veľká suma je na ministerstve zdravotníctva pre zdravotnícke zariadenia. A potom sa komplikoval proces, keď to bolo treba vyradiť. Čiže my to zjednocujeme a hovoríme, nech sa rezorty, nech sa podniky nezaťažujú rádioaktívnym odpadom, máme tu na to inštitúciu, ktorá je profesionálna, a máme tu na to inštitúciu, ktorá vie riadiť prostriedky. To znamená, je tu jadrová vyraďovacia spoločnosť, ktorá dokáže fyzicky a odborne vyradiť tento inštitucionálny rádioaktívny odpad, a je tu Národný jadrový fond, ktorý dokáže efektívne financovať všetky procesy súvisiace s likvidáciou inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov. Doteraz ale nebola pokrytá problematika náhodných jadrových odpadov. Nie je to prvýkrát, že aj na území Slovenskej republiky sa objavili rádioaktívne odpady. A tieto vlastne nebolo cez čo likvidovať. Čiže my sa snažíme vytvoriť určitý podúčet na Národnom jadrovom fonde, aby v prípade zachytenia takéhoto náhodného rádioaktívneho odpadu bola umožnená okamžitá likvidácia tohto rádioaktívneho odpadu práve cez financovanie v Národnom jadrovom fonde. Čiže to bola celá pointa tohto zákona. Pokiaľ sme to nezrozumiteľne vysvetlili, tak sa ospravedlňujem. Všetko.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pýtam sa, pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať v súlade so schváleným programom prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh má parlamentnú tlač 1449 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1471.
Dávam opäť slovo ministrovi hospodárstva, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám v dôsledku zmien, ktoré nastali na trhu s elektrinou podpísaním Memoranda o spolupráci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v máji 2008. Spustenie denného trhu s elektrinou pre obchodnú oblasť Slovenskej republiky od 1. júla 2009 a od 1. septembra 2009 pre obchodné oblasti Slovenskej republiky a Českej republiky si vyžiadalo zásadné legislatívne úpravy na úrovni Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa prenosovej sústavy Slovenskej republiky, SEPS-u, ktorý bol poverený plnením úloh súvisiacich s organizovaním krátkodobého trhu s elektrinou.
Cieľom predloženého návrhu je zriadenie samostatného subjektu - 100-percentnej dcérskej spoločnosti SEPS, teda štátnej spoločnosti, tzv. organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý výkonom svojich činností zabezpečí zvýšenie transparentnosti trhu s elektrinou, plnenie opatrení na zabezpečenie rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu a plnenie opatrení na prevenciu zneužívania dominantného postavenia na trhu.
Zámerom je, aby tomuto novozriadenému subjektu, okrem úlohy organizátora krátkodobého trhu s elektrinou a zúčtovateľa odchýlok, bola pôsobnosť v budúcnosti rozšírená aj pre oblasť správy merania a zberu dát v rámci celej elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky a tiež vykonávania centrálnej fakturácie poplatkov súvisiacich s jej prevádzkou. Týmto spôsobom sa dosiahne odčlenenie základných procesov súvisiacich s prevádzkovaním prenosovej sústavy na jednej strane a so zúčtovaním odchýlok a organizovaním krátkodobého trhu s elektrinou na druhej strane, čím sa zabezpečí väčšia efektivita pri riadení hlavných procesov, ako na strane prevádzkovateľa prenosovej sústavy, tak aj na strane jeho dcérskej spoločnosti, ako organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
Ďalším sekundárnym efektom bude pozitívny dopad pre odberateľov elektriny, a to predovšetkým v zlepšení podmienok na zmenu dodávateľa elektriny a zvýšenia hospodárskej súťaže pri dodávke elektriny, čím bude zabezpečený efektívny prístup na trh všetkým účastníkom, na základe transparentných a nediskriminačných kritérií, čo je jedným z hlavných cieľov energetickej politiky Európskej únie aj Stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky.
V súvislosti s predloženým návrhom ministerstvo hospodárstva zároveň mení a dopĺňa ustanovenia týkajúce sa oblasti výroby elektriny zo slnečnej energie v zákone č. 656/2004 Z. z. o energetike, a to tak, aby výstavba takýchto zdrojov bola regulovaná prostredníctvom osvedčení o súlade investičného zámeru pri výstavbe energetického zariadenia, ktoré bude vydávať ministerstvo hospodárstva v súlade so stanoviskami prenosovej a distribučnej sústavy a regulačného úradu. Vydávanie takýchto osvedčení sa nebude vzťahovať na inštalácie na budovách s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kilowattov.
Návrhom sa tiež stanovujú podmienky výroby elektriny pre iné primárne energetické zariadenia na výrobu elektriny, pre ktoré nie je potrebné takéto osvedčenie žiadať.
Do zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike sa zároveň dopĺňajú ustanovenia, týkajúce sa podmienok preukazovania odbornej spôsobilosti na podnikanie v energetike, ktoré vyplynuli z aplikácie tohto zákona v praxi.
Článok II. Ministerstvo navrhuje zmenu ustanovení zákona o regulácii sieťových odvetví, ktoré vyplývajú zo zmien navrhovaných v článku I, ktoré sa výlučne týkajú činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma svojím uznesením určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. V zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 18. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne. Evidujem prihlášku pána poslanca Jána Goliana ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo má v rozprave pán poslanec Ján Golian. Nech sa páči.
J. Golian, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som v súvislosti s touto predkladanou novelou zákona o energetike rád položil pánovi ministrovi niekoľko otázok.
Ide mi o to, že v tomto zákone sa tretíkrát vlastne nepriamo novelizuje zákon o obnoviteľných zdrojoch energie. Mám na mysli najmä § 11 ods. 1 písm. a), kde sa explicitne stanovuje, že súhlas ministerstva, resp. orgánu štátneho o súlade s energetickou politikou štátu si vyžadujú všetky inštalované zariadenia na slnečnú energiu, ktoré sú nad úrovňou 100 kilowattov. V médiách v poslednom čase prebehla o tom dosť intenzívna diskusia. Ja nemám, samozrejme, problém s tým, aby sa ten trh nereguloval, lebo naozaj ide o nestabilný trh, o nestabilnú energiu, ktorá robí komplikácie pri prenose. A určite tú zhodu vieme nájsť. Ale ide o to, že distribučné spoločnosti vydali na základe posúdenia kapacít svojej prenosovej sústavy množstvo povolení pre množstvo firiem, ktoré si vlastne založili svoju živnosť na tom, že chcú budovať zariadenia, ktorých kapacita nedosahuje 1 megawatt. A majú súhlasy od distribučných spoločností, že takéto zariadenia budú budovať. V tomto zákone nie sú menované. Chcem sa preto opýtať, aký bude osud tých podnikateľov, ktorí si teda založili podnikanie v tejto oblasti na tom, že trebárs chcú budovať zariadenia, ktorých kapacita je vyššia ako 100 kilowattov a nedosahuje 1 megawatt.
Rovnako druhá otázka. V znení zákona sa teda počíta s účinnosťou tohto zákona od 1. 5., ale v dôvodovej správe a doložke zlučiteľnosti sa počíta s účinnosťou od 1. januára 2011. Samozrejme, prečítal som si, že sa to netýka všetkých paragrafov. Takže vlastne aký je ten priestor v tejto oblasti, to ma teda zaujíma.
A potreboval by som na tieto otázky, ktoré som položil, odpovede, pretože obrátila sa na mňa istá skupina ľudí, ktorí ma na tento problém upozornili a ktorí investovali už dosť veľa peňazí do toho, že majú schválené zámery, majú vypracované projekty a čo bude, keď to nestihnú urobiť do tej účinnosti zákona, t. j. do toho 1. mája, či tu by nebolo možné uvažovať s nejakou novelizáciou, lepšie povedané, s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý by aspoň tieto zariadenia nejakým spôsobom vedel posúdiť, trebárs do určitého štádia, kde sú zámery schválené, aby týmto nebolo bránené v tom podnikaní, ak nestihnú ten termín do toho 1. mája, pretože by to mohlo evokovať množstvo súdnych sporov, pretože tú legislatívu sme záväzne prijali a na základe tejto záväznej legislatívy oni svoje podnikateľské zámery rozbehli. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, s faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chcem sa spýtať, pán minister, chcete zaujať stanovisko k tomu, čo tu odznelo v rozprave? Nech sa páči.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem za možnosť, že môžem doplniť tieto informácie. Pán poslanec, absolútne chápem, podnikatelia znervózneli pri tomto návrhu.
Ale čo je podstata celého problému. My tým, že sme nemali odhad, ako sa asi budú vyvíjať obnoviteľné zdroje, a hlavne sme sa snažili vytvoriť dobré podmienky pre fungovanie obnoviteľných zdrojov vzhľadom na to, že tam máme nejaký deficit voči záväzkom v Európskej únii, dali sme nejaký systém, to znamená, odkedy budeme licencovať. A zároveň sme dali nejaké záväzné výkupné ceny a termín, v ktorom štát alebo teda energetické prenosové a distribučné spoločnosti musia vykupovať túto energiu prednostne od práve výrobcov týchto obnoviteľných zdrojov. Problém však nastal v kapacite.
My sme si dali urobiť štúdiu, ktorú robila Žilinská univerzita. A tá nám stanovila, že na všetky typy nestabilných energetických zdrojov slovenská prenosová sústava utiahne maximálne 200 kilowattov inštalovaného výkonu. Ten základný problém je, my sme pre toto prvé kolo vyhodili do obehu 120, aby sme vôbec zistili, ako sa to bude celé hýbať. A povedali sme od 1 megawattu hore pôjdeme s licencovaním cez ministerstvo hospodárstva a do 1 megawattu sa nebudeme problémom zaoberať. Lenže tá prax ukázala, že napr. v oblasti veternej elektriny idú vrtule, bohužiaľ, ešte staré pod 1 megawatt, ale čo sa týka hlavne solárov, podnikatelia jednoducho začali rozdeľovať, išli pod 1 megawatt tieto úseky, tieto elektrárne a takýmto spôsobom aj 10 aj 15 megawattov si nastavili do jedného horizontu. Nepotrebovali licenciu, ale začali zaťažovať napájací uzol v rámci distribučnej siete. Distribučky jednoducho neregulujú tento proces. Vydávajú tieto povolenia a podľa odhadov, ktoré sa nám podarilo zohnať cez distribučné spoločnosti, cez prepravnú sústavu, my odhadujeme, že až do 5 000 megawattov môže byť už dneska na Slovensku požiadavka na solár. To je absolútne neúnosné, lebo celá naša výroba vrátane všetkých jadrových blokov je 7 tisíc. Čiže viete si predstaviť, keby tam bolo 5 000, pokiaľ ide o solár? To jednoducho my neudržíme ani ekonomicky neunesieme, lebo štát to dotuje. Ten rozdiel medzi priemernou vykupovanou cenou a cenou, ktorá vzniká, pokiaľ ide o solár, to je nejakých 9 korún za kilowatthodinu. Čiže je to dosť finančne náročné. Preto sme povedali, musíme, bohužiaľ, začať regulovať aj od tých 100 kilowattov vzhľadom na to, že nevieme celý tento problém udržať. Keď nechceli túto funkciu splniť distribučky, muselo to zobrať ministerstvo hospodárstva, lebo nepoznám iný orgán, ktorý by to vedel teda regulovať. A je tam jediný problém, aby sme to skutočne udržali na rozumnej medzi, aby sa nám nerozkývala celá prenosová sústava alebo distribučné sústavy, aby sme sa nebodaj kvôli obnoviteľným zdrojom nedočkali nejakého blackoutu.
Teraz čo sa týka termínu 1. 5., tento zákon nejde retroaktívne. To znamená, to, čo beží, beží, ale pre to, čo začne bežať od 1. 5., jednoducho už bude platiť tento limit, že od 100 kilowattov budú potrebovať súhlas, ale dávame absolútne voľný priestor na strechy budov, kde tvrdíme, to sú najrozumnejšie miesta na využívanie solárnej energie. Čiže tam sme to obmedzenie nedali, aj keď chápeme, že problém nadbytku môže vznikať aj pri týchto aplikáciách.
Čiže to je celý dôvod. Ďakujem.