Tretí deň rokovania

48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

4. februára 2010 o 9.00 hodine

 

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: József Berényi, Ferdinand Devínsky, Pavol Frešo, Sergej Chelemendik, Anton Korba, Ľuboš Micheľ.

Panie poslankyne, poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Záhumenského, Miroslava Jureňu, Jozefa Ďuračku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, tlač 1379.

Pán spravodajca Peter Pelegrini je už na svojom mieste, pán navrhovateľ tak isto.

Do rozpravy je ešte ústne prihlásená pani poslankyňa Zdenka Kramplová, ktorej týmto odovzdávam slovo.

Z. Kramplová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, včera sme nemali možnosť dokončiť rozpravu k tomuto zaujímavému návrhu zákona, preto mi dovoľte niekoľko poznámok.

Ak by som bola úplne nezainteresovaný človek v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, tak by som povedala, že fajn, je to super zákon, je to perfektná filozofia, len treba upraviť niektoré veci, ktoré sú tam ešte z takého legislatívneho pohľadu nedotiahnuté. Ale mám obavu z toho, že tento zákon bude problémom v praxi rovnako, ako sa problémom v praxi stal zákon 172 hlavne z toho dôvodu, že kontrola nebola jasne vyšpecifikovaná, nebolo možné ísť do hĺbky, do kontrol na jednej strane, ale na druhej strane to bola aj dobrá pripravenosť obchodných reťazcov, ich kvalitných pracovníkov a u nás menej kvalitnej alebo, povedala by som, až amatérskej kontroly.

Tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, dáva nové pravidlá hry a dáva novú nádej pre dodávateľov slovenských výrobkov. Pamätáte si, že nie je to tak dávno, čo som tu predkladala dva návrhy, ktoré sa týkali práve záležitostí podpory predaja slovenských výrobkov alebo výrobkov, ktoré by mali byť na našich pultoch, a to bol návrh zákona, ktorý sa týkal označovania poľnohospodárskych alebo potravinárskych výrobkov a rovnako som chcela riešiť nekorektný, ak to sa dá takto jemne nazvať, vzťah medzi dodávateľmi a odberateľmi v rámci obchodných vzťahov a hlavne obchodných reťazcov na Slovensku. Predkladala som novelu zákona o cenách, kde som sa snažila riešiť tento vzťah určením marže tak, aby kontrola bola jednoduchá tak, aby dodávatelia presne vedeli, za čo dodávajú a čo je možné dať do ceny, ktorú uzavierajú s odberateľmi.

Samozrejme, že v tom období som absolvovala pomerne veľa rokovaní s potravinármi, ale aj obchodníkmi a veľmi sa mi tieto informácie a tie ich názory zišli, pretože dnes sa ukazuje, že naozaj, táto téma je vážna téma, treba ju riešiť, ale domnievam sa, že treba, naozaj, dobre zanalyzovať 172-ku, ktorá momentálne je v platnosti. Treba zanalyzovať možnosti, ktoré existujú v rámci Európskej únie, pretože sa pohybujeme vo veľkom priestore európskeho priestoru, teda Európskej únie a ja by som bola veľmi nerada, keby sme prijali opatrenia, ktoré by sa dotýkali v negatívnom zmysle našich potravinárov.

Totiž, keď som pripravovala novelu, pokiaľ ide o označovanie výrobkov, teda potravín, vznikol tu problém, a preto som aj stiahla daný materiál, že tento zákon by sa uplatňoval, alebo táto povinnosť by bola vlastne pre našich výrobcov, ale netýkala by sa výrobcov, ktorí sú zahraniční výrobcovia. A ozaj by som bola veľmi nerada, aby som aj tak, ako aj v tomto zákone to bolo, dávala, aby som spôsobovala problémy pre našich potravinárov, pretože naši potravinári majú naozaj veľmi veľa problémov.

Keď som sa trošku pozrela do histórie roku 2007 a prípravy zákona 172, hlavným iniciátorom bolo ministerstvo pôdohospodárstva. Myslím, že to tu bolo aj prezentované viackrát, ale to, čo je podstatné, že vlastne zákon 172 vznikol na podnet ministerstva pôdohospodárstva, to, že sa tam potom pridali alebo vlastne, že to predstavuje podmienky pre všetky výrobky, nielen potravinárske, bolo v dôsledku toho, že na príprave tohto zákona sa podieľalo aj ministerstvo hospodárstva, ktoré bolo predkladateľom tohto návrhu. Už v tom období prebiehali rokovania na pôde Európskej komisie a tie rokovania, si myslím, že tiež treba určitým spôsobom brať do úvahy a treba ich brať do úvahy hlavne v tomto období, keď pripravujeme nový zákon. Nechcem už rozprávať to, čo bolo a ako bolo, ale som presvedčená, že aj zákon 172 v prípade, že by nebol šitý horúcou ihlou, mohol byť pripravený lepšie a mohla byť hlavne pripravená lepšia kontrola a kvalitnejšie vykonávanie celého zákona vo vzťahu dodávateľ - odberateľ.

Pokiaľ ide o návrh zákona, tu si treba uvedomiť jednu zásadnú vec. Naším cieľom je pomôcť potravinárom a pomôcť presadiť to, aby na našom trhu sa objavovalo viac slovenských výrobkov a aby kvalitné slovenské výrobky sa dostávali na trh do obchodných reťazcov. Možno nás to tak až veľmi nezaujíma, ale v súčasnosti percento výrobkov slovenských, kvalitných slovenských výrobkov, je na trhu skutočne veľmi málo. V materiáli v dôvodovej správe píšete, že 90 % potravín sa predáva v obchodných reťazcoch, čo je, samozrejme, vysoké percento. Z tohto percenta potravín je veľké percento výrobkov zo zahraničia. Predpokladám, že predkladatelia presne vedia, prečo sú to výrobky zo zahraničia. Pretože každý obchodný reťazec alebo každý obchodník sa snaží predávať výrobky s čo najväčším ziskom. Čiže za menej peňazí ich dostať do siete, s väčším ziskom ich predať.

Dobre viete, že pri prijatí eura sa kontrolovala cena výrobkov, potravinárskych výrobkov, ale bolo 10 alebo 15 výrobkov, na ktoré si dávali potravinári veľký pozor a vlastne pri týchto výrobkoch veľmi citlivo zvažovali, či pôjdu do zvyšovania ceny, alebo nie. Nešli do zvyšovania, čiže neobjavilo sa ani to, že by v dôsledku zavedenia eura boli zvýšené ceny potravín, ale týkalo sa to len tých určitých potravín. Keby sme si pozreli iné potraviny, tam tá marža vlastne je pomerne vysoká a vzniká práve v dôsledku nekorektných vzťahov medzi dodávateľom a odberateľom.

Musíme si uvedomiť aj to, že v súčasnosti je trhové hospodárstvo zamerané na zisk. To, myslím, že netreba nikomu zdôrazňovať a len si to treba uvedomiť. Nikto nebude vyrábať a nikto nebude ani predávať bez zisku. Potraviny sú o to citlivejšie, že veľakrát poľnohospodári musia ísť aj do takej výroby, kde ten zisk nie je. Buď sa hýbu na nule, niekedy aj pod tou nulou, alebo je minimálny. Preto poľnohospodárstvu a rovnako aj potravinárstvu treba venovať náležitú pozornosť. Ale náležitú pozornosť treba venovať aj tomu, aby v našich výrobkoch, ktoré sa predávajú a ku ktorým majú ľudia dôveru, že sú kvalitné, sa neobjavovali suroviny, ktoré sú dovezené a tým sa v podstate znižuje kvalita výrobkov a znižuje aj cena výrobku.

Pokiaľ ide o reťazce, reťazce sa snažia naozaj stláčať cenu u dodávateľov tak, aby išli na najnižšiu možnú cenu. Podľa môjho názoru najdôležitejšie je a to je perspektíva aj pre budúcnosť, aby boli zmluvy, v ktorých je určená pevná cena. To vidím ako jedinú možnosť v rámci ochrany dodávateľov, pretože keď je stanovená pevná cena, nie je možné potom k tomu pridávať všetko možné, tak ako je to v súčasnosti, to, čo si pridávajú obchodné reťazce a celkovú konečnú cenu to v podstate znižuje veľmi výrazným spôsobom a dostávame sa práve do tých podmienok, ktoré sú na Slovensku.

Problém, ktorý tu vznikol s reťazcami a ktorý dnes musíme riešiť, žiaľ, je problém, ktorý sme si neustriehli, keď tieto reťazce sa uchádzali o existenciu na slovenskom trhu a dovolím si povedať, že tento vlak nám už ušiel. Ušiel nám z toho dôvodu, že tak ako iné štáty nestanovili sme si podmienky, za akých je možné predávať hlavne potravinárske výrobky, lebo tie sú najcitlivejšie, aký by mal byť podiel týchto výrobkov a aké by mali byť vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi. Niektoré štáty to majú stanovené, ale to treba urobiť na začiatku. Keď sa psovi dá dlhá reťaz, a potom sa skracuje, tak je to veľmi nebezpečné.

Pokiaľ ide o reťazce, je úplne evidentné, že reťazce majú možnosť nakupovať nielen na Slovensku, majú možnosť kupovať aj v zahraničí a má to každý jeden reťazec, ktorý sa na Slovensku objavuje. Máme možno veľkú nevýhodu v tom, že tých zahraničných reťazcov máme podstatne viac ako v iných štátoch Európskej únie.

V dôvodovej správe je spomínané Francúzsko. Áno, Francúzi tento zákon, ktorý je aj tu spomínaný, už mali, aj keď sme pripravovali zákon 172 a som presvedčená, že možno už tam sme mali niektoré kontrolné mechanizmy prebrať od nich a aplikovať v rámci 172-ky tak, aby naozaj tá kontrola mala zmysel a priniesla výsledky, ktoré sme očakávali od 172-ky. Vo Francúzsku je však situácia iná, pretože vo Francúzsku majú svoje reťazce a tam nie je problém, aby sa umiestňovali ich výrobky v ich reťazcoch, teda v ich francúzskych reťazcoch, pretože Francúz je taký, že aj keď je výrobok drahší, radšej kúpi francúzsky výrobok a nie dovezený výrobok. My sme niekde ďalej, niekde ďalej v tom zmysle, v tom negatívnom zmysle, že u nás sa ľudia - spotrebitelia orientujú podľa ceny, a nie podľa kvality. A tu je ten pes zakopaný, že reťazce, keď by mali nakupovať kvalitné výrobky, chcú ich nakupovať za tú najnižšiu cenu a nie je možné, aby sa tieto kvalitné výrobky dávali do reťazcov za ceny, ktoré by netvorili aspoň minimálny zisk alebo by neprinášali potravinárom stratu. Potom sa stáva, že v slovenských reťazcoch alebo v reťazcoch na Slovensku sa objavujú lacné kurčatá za 1,5 eura, ktoré sú síce vysoko nekvalitné, tetracyklínové kurčatá, ale ľudia ich kupujú a toto pokladám za veľmi nebezpečné.

Alebo ďalší príklad, kúpite rožky, v ktorých sú použité vajcia dovezené zo zahraničia, lebo sú lacnejšie, ale nikoho nezaujíma, že tie vajíčka obsahujú látky, ktoré nie sú priaznivé pre ľudský organizmus. Sú to vajíčka napríklad od sliepok, ktoré sú kŕmené zmeskami, ktoré sú u nás zakázané. Rovnako je to pri mäse, nechcem ísť do podrobností. Myslím si, že táto otázka je veľmi dôležitá a mňa mrzí to, že u nás občan si nemá možnosť vyberať potravinárske výrobky podľa toho, aká je kvalita výrobku, ktorý chce kúpiť. Nakupuje podľa ceny a obchod mu určuje, čo bude jesť a čo si do toho košíka vloží, pretože cena je rozhodujúca. A to je pre mňa najväčšie memento, ktoré je, aby sa na pultoch objavovali potraviny, ktoré sú bezpečné pre občana a ktoré v podstate prinesú aj zisk pre potravinárov, primeraný zisk, ale na druhej strane sú to potraviny, ktoré nevytvárajú pre budúcnosť zdravia ľudí problémy.

Páni poslanci, ktorí predkladáte tento návrh, nebudem sa teraz vyjadrovať k jednotlivým bodom, pretože mám tu asi 10 alebo 15 pripomienok, pokiaľ ide o legislatívu, pokiaľ ide o legislatívne znenie tohto zákona. Spomeniem však len napríklad neriešenie otázky predaja tovaru v akcii napríklad pred ukončením jeho trvanlivosti. Myslím, že aj to, ak teda tento zákon pôjde ďalej, by bolo nutné riešiť.

V § 10 sa objavuje retroaktivita. Nie je možné týmto zákonom alebo akýmkoľvek zákonom vsunúť ustanovenie, ktoré zakladá retroaktívny prístup vo vzťahu ku kontrole. Kontroly, ktoré boli začaté a ktoré sa realizujú, musia byť riešené podľa starého poriadku, ktorý je, a až následne kontroly, ktoré budú začaté po prijatí zákona, ak by bol prijatý, môžu byť realizované.

Ešte sa chcem sústrediť možno v krátkosti na etický kódex, ktorý je tam spomenutý. Etika a zisk u nás to veľmi neexistuje. Trhové hospodárstvo - princípom trhového hospodárstva je súkromné vlastníctvo, zisk a moc, nič viac, žiadna etika. Takže, aj keď hovoríme o etike a veľakrát o nej hovoríme a snažíme sa ju vsunúť do rôznych právnych predpisov alebo vykonávacích predpisov, etika je len jeden príliš zakrytý pojem.

Ja by som chcela navrhnúť, aby táto problematika bola riešená v rámci Európskej únie. Vidím jedinú schodnú cestu pre tento proces v riešení alebo v prijatí nariadenia Európskej únie, ktorá by prijala nariadenie, v rámci ktorého by boli vzorové zmluvy pre potravinárov v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov s pevne stanovenou cenou. Viem, že tento proces je proces na dlhší čas, chce to fundovanosť našich odborníkov, chce to naozaj pomerne veľké úsilie v rámci Európskej únie, ale aj v rámci štátov Európskej únie. Sú ľudia, ktorí rozmýšľajú podobne, ako rozmýšľame mnohí tí, ktorí tu sedíme v týchto laviciach a ktorí majú záujem o to, aby zdravá ekonomika nebola postavená na nezdravých ľuďoch, ale na zdravých ľuďoch a zdraví ľudia môžu byť len vtedy, keď konzumujú zdravé potraviny a v tomto vidím ten najväčší problém, ktorý my tu potrebujeme riešiť. Áno, vzťahy sú neprimerané. Vzťahy sú problémové a choré, ale chcem vás poprosiť, aby tento zákon nám nepriniesol to, že sa tu budú voziť ešte vo väčšom potraviny zo zahraničia, pretože uzatváranie zmlúv v zahraničí pre veľké obchodné reťazce bude oveľa jednoduchšie, a tieto nekvalitné potraviny, ktoré sa dostávajú aj dnes na trh na Slovensko, sú ohrozením pre budúcnosť občanov, pre budúcnosť zdravých občanov Slovenska.

Ja by som navrhovala, páni poslanci, ak riešime a chceme riešiť toto, čo navrhujete v zákone, aby sme mali záruku, že sa nám nezopakuje to, čo dnes máme vo vašej dôvodovej správe, to znamená, zákon 172 alebo dôsledky zákona 172 a aby sme takýto zákon, ak je ho nutné prijať, prijímali po podrobnejších analýzach, po dohode aj s ministerstvom hospodárstva a v širšom konsenze v rámci potravinárov aj obchodníkov. Myslím si, že toto je cesta, ktorá je schodná. Na to však potrebujeme podstatne dlhší čas, a preto si myslím, že prijatie takéhoto dôležitého zákona alebo riešenie tejto dôležitej otázky, ktorá tu existuje medzi dodávateľmi a odberateľmi, by bolo nutné riešiť asi až po voľbách.

Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na predrečníčku - pán poslanec Minárik, Jureňa, Simon, Záhumenský, Rydlo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Minárik, pripraví sa Miroslav Jureňa.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, verím, že ste hovorili s plnou zodpovednosťou, ktorá prísluší tomu miestu, z ktorého ste vystupovali. No ale mňa chytila z toho hrôza a strach. Strach ani nie tak o mňa, ako o moje deti, lebo aj ja nakupujem v hypermarkete, viete, kde by som inde aj nakupoval. No a keď mi hovoríte, aké kurčatá tam kúpim a aké vajíčka tam dajú do rožkov, tak to teda asi by nemalo byť. Načo zo svojich daní platíme inšpekciu, štátnu veterinárnu správu, ktorá v tej vertikále zodpovednosti štátnej správy spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva? Mimochodom, aj vy ste boli jeho ministerkou. A ja som si myslel, že aj ministerstvu, za ktoré zodpovedá HZDS, môžem plne dôverovať. Zdá sa, že odkedy nie ste v HZDS, sa tu dozvedám, že ani tejto strane už nemôžem dôverovať, že moje deti budú ochránené.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou - pán Miroslav Jureňa, pripraví sa Zsolt Simon.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja oceňujem, naopak, konštruktívny prístup kolegyne, poslankyne Kramplovej s tým, že úprimne poukázala na niektoré vážne momenty v našom obchodnom systéme a v obchodných reťazcoch, ktoré sa vyskytujú. Zároveň však chcem pripomenúť, že ak tu hovorila o ziskoch a o systéme kapitalizmu v trhovom hospodárení, tak pochopiteľne, základným princípom kapitalizmu je zisk, resp. nakupovať lacnejšie. Naopak, však musím z vlastnej skúsenosti tiež povedať, že som sa stretol na pulte napríklad v Tescu so zemiakmi z Anglicka za 23, v tom čase slovenských korún, a naši výrobcovia, vieme, že vedia vyrobiť zemiaky alebo, resp. v nejakom čase nemohli predať zemiaky za 3 slovenské koruny. Takže je to v skutočnosti o ziskoch, tieto nadnárodné reťazce, je to v skutočnosti o ziskoch, alebo je to niekedy i o riešení prebytkov pôvodných krajín, pôvodnej 15-tky a s tým veľmi úzko súvisí to, čo ste hovorili i európska spoločná poľnohospodárska politika, ktorá vlastne umožňuje a dáva priestor tiež pre niektoré takéto veľmi negatívne vplyvy alebo možnosti v rámci poľnohospodárstva a v rámci i tohto pôsobenia na trhu. Takže určite poukázali ste, sú to veľmi vážne veci, je to veľmi široký problém. A pochopiteľne, i toto riešenie, ktoré predkladáme, by si zaslúžilo možno väčší rozsah, ale bolo tu povedané, niekedy menej je viac a je dôležité, že sa týmto zaoberáme a riešime takéto závažné problémy. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Zsolt Simon, pripraví sa Marian Záhumenský.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, plne s vami súhlasím, že riešenie je len na úrovni Európskej únie. Takéto riešenie alebo takúto snahu som už mal vtedy, keď som bol ministrom a vtedy som presviedčal mojich kolegov ministrov v Európskej únii, že treba riešiť obchodné vzťahy na úrovni Európskej únie. Nielen z hľadiska ich dominantného postavenia, ale aj z hľadiska rizík, ktoré v sebe vznášajú aj z hľadiska bezpečnosti potravín, úprimne musím povedať, že nielen umiestnenie tovaru výrobcov, ale aj bezpečnosť potravín, na ktorú ste upozornili. Som len smutný z toho, že ten boj, ktorý tu bol v rokoch 2005 - 2006 voči obchodným reťazcom, kvalite ich výrobkov a kontrole, tá napriek veľkým deklaráciám tejto vlády pominula ako ostatné sľuby, ktoré sme dostali. Ale čo sme mohli očakávať, keď dlhú dobu na ministerstve šéfkou sekcie, ktorá dozerala na Štátnu veterinárnu potravinovú správu, sedela pani Kantíková a jej manžel, pán Pliešovský bol riaditeľom a je riaditeľom Štátnej veterinárnej potravinovej správy? Manželka bude kritizovať svojho manžela v pracovnoprávnom vzťahu a v súkromnom nie? Alebo naopak? To bolo trošku také smiešne a to sú výsledky, čo dnes máme na stole a na pultoch. Ja oceňujem ešte raz, tak ako včera som povedal, áno, cieľ je legitímny, ale spôsob je mylný. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Marian Záhumenský, pripraví sa Jozef Rydlo, pardon ten ju stiahol.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa Kramplová, mne sa zdá, že vy ste zhodnotili vo svojom vystúpení svoje účinkovanie na poste ministerky pôdohospodárstva. Jednou vetou ste povedali, že ste pripravovali zákon 172, ktorý dnes vlastne svojím spôsobom chceme dostať do účinnej roviny, zároveň ste povedali, že tento zákon mal zle nastavený mechanizmus kontroly. Tento zákon, ktorý je predkladaný, práve odbúrava tú podmienku, pre ktorú nebolo možné vykonávať kontrolu, účinne kontrolu. A povedali ste, že pod vaším vedením nefungovala Štátna veterinárna správa. Vy ste povedali, že sa na pultoch objavujú závadné potraviny. Tento zákon nehovorí nič o tom, že zahraničné potraviny sú nekvalitné a vôbec sa tým ani nezaoberá. Ale vy ste svojím spôsobom prejavovali obavu z dovozu nekvalitných zahraničných potravín, na čo skutočne tu máme Štátnu veterinárnu správu, ktorá má dozerať nad bezpečnosťou potravín pre občanov, a potom neviem, čo ste robili na tomto poste, keď dnes nám tu oznamujete, že takéto riziko pre občanov hrozilo. Takže, myslím si, že ste si v celom svojom vystúpení dosť protirečili.

Na jednej strane hovoríte, že je potrebné zregulovať vzťahy, lebo skutočne sa dejú a vynucujú nekalé praktiky a na druhej strane máte obavu, či sa nebudú dovážať zahraničné potraviny a budú sa vynechávať domáce potraviny. Keď ste hovorili s našimi výrobcami, určite vám povedali, že trvajú a požadujú takýto zákon, aby tu bol, a sama ste takúto legislatívu pripravovali, takže absolútne som vám nerozumel.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pani poslankyňa Zdenka Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Začnem od konca. Pán poslanec Záhumenský, ja som povedala, že to pripravovalo ministerstvo pôdohospodárstva, a nie ja. Ten zákon bol schválený vo vláde 28. 11. 2007. Takže, ani som ho tu neschvaľovala v parlamente, pretože v parlamente som v tom čase už nebola.

Pokiaľ ide o štátnu veterinárnu a potravinársku správu, tu je základný problém, ktorý je. Dobre viete, že sa pripravoval jeden návrh, aby boli zlikvidované regionálne veterinárne správy. Našťastie bol stiahnutý. Celá štátna veterinárna správa potrebuje rekonštrukciu a potrebuje reorganizáciu. Bohužiaľ, nie je možné, aby každý výrobok, ktorý sa objaví v sieti, v obchodoch, bol kontrolovaný veterinárnou správou. Kontroluje sa náhodne. Sú to náhodné kontroly, ktoré robí štátna veterinárna správa.

A pokiaľ ide o moje pôsobenie na ministerstve pôdohospodárstva, snažila som sa vždy aj zverejniť informácie, ktoré sa týkali takéhoto charakteru a na internetovej stránke je celý výstražný systém, ktorý je zakomponovaný v rámci celej Európskej únie, kde sa podávajú informácie o potravinách, ktoré sa zachytia vo všetkých štátoch Európskej únie, ktoré sú škodlivé.

Vážený pán poslanec Simon, myslím si, že tak, ako ste sa vy usilovali o niektoré veci, usilovala som sa aj ja. Pokiaľ ide o veterinárnu správu, áno, sú tam nedostatky. Ja verím, že v novom volebnom období budú odstránené a bude urobená reorganizácia štátnej veterinárnej správy tak, aby bol jej výkon kvalitnejší a oveľa intenzívnejší.

Pán poslanec Jureňa, pokiaľ ide o zemiaky, áno, viackrát som aj ja zistila, že potraviny predávajú zemiaky, ktoré sú kŕmne, a nie konzumné, ale, žiaľ, to je asi na dlhšiu diskusiu. Pán pod... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili všetci prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, snáď pár poznámok k diskusii a k navrhovanému zákonu. Chcem povedať, že navrhovaný zákon v žiadnom prípade nie je namierený proti obchodným reťazcom. Počas prípravy zákona som sa stretol so zástupcami niektorých reťazcov, ako je Tesco alebo Coop Jednota. Prebrali sme jednotlivé ustanovenia a aj samotný predstaviteľ Tesca, vysoký predstaviteľ pán Metju Simister povedal, že takisto má záujem na tom, aby sa sprehľadnili toky peňazí, aby vedel, za čo nakupuje tovar, že má sám problémy s tým, aby sa dopočítal, aká je vlastne nákupná cena tovaru, ktorý Tesco nakupuje. Tak som povedal, fajn, máme spoločný záujem. Máme spoločný záujem sprehľadniť toky peňazí. A tento zákon, práve jedným z cieľov je sprehľadniť toky peňazí, ktoré plynú medzi obchodom a spracovateľom. Jedným z cieľov je práve toto.

Druhý cieľ navrhovaného zákona je, aby sa zabránilo vynucovaným neprimeraným podmienkam, ktoré tu odzneli aj z úst pani poslankyne Kramplovej, že sa skutočne dejú. Všetci to vedia, že sa dejú, vedia to nielen spracovatelia, poľnohospodári, ale určite aj mnohí, mnohí občania. A povedal mi, že toto nie je výmysel Tesca, že to je systém, ktorý tu je zaužívaný, proste tak to používa aj Tesco. Tak ten systém musíme zmeniť.

Je potrebné skutočne sprehľadniť toky peňazí. Dnes sa používa predná a zadná marža. Na vysvetlenie. Ak predá dodávateľ obchodníkovi tovar za 10 korún, naspäť spôsobom rôznych bonusov, vratiek, atď., mu vráti 2 až 3 koruny. Čiže, nákupná cena je vlastne 7 korún alebo 8 korún. Ale veľmi ťažko sa dopočítava, aká je nákupná cena. Aká je marža, ktorú má prvovýrobca? Aká je marža, ktorú má spracovateľ? A aká je marža, ktorú má obchodník?

Pri kríze v mlieku, ktorá vrcholila v lete minulého roku, keď sa nakupovalo mlieko za 15, 16 centov, ministerstvo financií vykonávalo kontrolu práve, kde sa pohybuje marža jednotlivých zložiek reťazca. Nevedelo sa dopočítať. Nevedelo sa dopočítať, za čo vlastne nakupuje obchod mliečne výrobky od mliekární. Lebo tie marže majú rôzne časové horizonty. Niektoré sa vyplácajú mesačne, niektoré štvrťročne, niektoré ročne a niektoré až po roku, na ďalší rok sa zúčtovávajú. Čiže, cieľom navrhovaného zákona, ale aj zákona, ktorý dnes platí, je, aby sa sprehľadnili toky peňazí. Toto je jedna základná podmienka.

No a druhou je, aby sa nezneužívalo dominantné postavenie obchodného systému, ktorý na Slovensku funguje, najmä v potravinách. 90 % potravín predávaných na území Slovenskej republiky ide cez 9 obchodných systémov. Podľa protimonopolného zákona nespĺňajú dominantné postavenie na trhu ako jeden subjekt, ale ako systém majú jednoznačne dominantné postavenie, lebo 90 % tovaru, potravinárskeho tovaru, tečie práve cez týchto 9 subjektov. To znamená, že je nutné určitým spôsobom vstúpiť do tejto veľkej sily, ktoré obchodné reťazce majú a zabrániť vynucovaniu si podmienok, za ktorých by žiadny obchodník, keby mal inú možnosť, žiadny dodávateľ, keby mal inú možnosť predať svoj tovar, realizovať svoj tovar na trhu, naň nepristúpil.

Ja môžem spomenúť pár praktík, ktoré sa používajú. Je to vlastne vyberanie poplatkov za nič, za služby, ktoré neboli spojené s reálne poskytnutou službou. Zoberme si zalistovací poplatok. Čo to je? Zalistovací poplatok je, že dodávateľ zaplatí reťazcu za to, že bude predávať nejaký výrobok, povedzme, jogurt. Zalistovací poplatok za jogurt malinový, jahodový, za jogurt smotanový, za jogurt škoricový, za každý jeden výrobok zaplatí zalistovací poplatok, ale ešte nemusí predať ani jeden, jediný kus tohto výrobku na pulte. Ale akonáhle len chce, uvažuje, že by predával v tomto reťazci tento výrobok, tak zaplatí zalistovací poplatok.

Zaradenie dodávateľa do zoznamu dodávateľov. V žiadnom inom obchode neexistuje, aby dodávateľ platil za to, že niekomu predá tovar. Len vo veľkých reťazcoch a len pri potravinách. To znamená, že táto podmienka je daná alebo vynútená z toho, že postavenie obchodných reťazcov je skutočne obrovské. Majú obrovskú silu a dokážu si presadiť do zmlúv nevýhodné podmienky, na ktoré by dodávatelia za iných okolností v žiadnom prípade neboli pristúpili.

Reklama. Ja sa niekedy pýtam, či ešte je predávanie potravín vo veľkom obchode podnikaním. Aké je podnikateľské riziko obchodníka, ktorý neznáša takmer žiadne náklady s distribúciou, s reklamou, s predajom svojich výrobkov? V mnohých zmluvách je zadefinované, že tovar sa stáva vlastníctvom obchodu dodaním tovaru. Dodaním, dodaním dodacieho listu, vystavením faktúry. To znamená, že ak sa zaviažu dodávatelia prispievať na reklamu, na letáky, tak podporujú cudzí tovar. Ak sa pozrieme na zákon o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú výdavky nevyhnutné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Je daňovým výdavkom podpora cudzieho tovaru? Ten tovar je už vlastníctvom obchodu. To znamená, že z daňového hľadiska by to malo byť pre dodávateľov pripočítateľnou položkou k dani z príjmu. A pristúpil by niektorý dodávateľ na takúto podmienku, keby nebol pod tlakom, že ak naň nepristúpi, nepredá svoj tovar? Asi ťažko.

Predseda zväzu obchodu sa vyjadril v médiách , že navrhovaný zákon je socializmus. Ja sa chcem spýtať, či nie je socializmus tlačenie toho nezmyselného množstva letákov za cudzie peniaze? Ľahko sa tlačia letáky za cudzie peniaze a navyše, aj táto tlač je zdrojom ďalšieho zisku tých, ktorí tie letáky tlačia. Na čo slúžia tie letáky? Na zakurovanie v krboch, na to, aby lietali po chodníkoch a aby sa plnili popolnice. Nie je rozumnejšie presunúť zadnú maržu dopredu a nech si zahrnie do svojej marže obchodník všetky náklady spojené aj s reklamou, aj s distribúciou letákov, aj s efektívnym tlačením letákov? Myslím si, že áno. Toto má za úlohu navrhovaný zákon - presunúť zadnú maržu dopredu. Tento zákon nijakým spôsobom neobmedzuje maržu. Môže byť akákoľvek. A v tejto marži si môžu zahrnúť všetky tie poplatky, ktoré vzadu vynucujú od dodávateľov. V žiadnom inom obchode sa nedeje to, aby sa dodávateľ podieľal ešte aj na nákupe svojho tovaru, iba pri potravinách.

Čiže, nemyslím si, že tento zákon by bol v rozpore s nejakou európskou legislatívou. Dokonca, na pôde Európskej komisie beží vyšetrovanie alebo skúmanie vzťahov medzi dodávateľmi a veľkými obchodnými systémami a ja verím, že v krátkej dobe príde k tomu, že Európska únia vydá nariadenie, a to bude najlepšie riešenie, ak sa prijme na pôde Európskej únie nariadenie, ktorým by reguloval nejakým spôsobom alebo zakazoval nekalé praktiky, ktoré sa v týchto systémoch dejú.

Je pravda, že v máloktorej krajine majú obchodné reťazce takú obrovskú silu, ako majú na Slovensku. Európska komisia a v únii sa začali pohyby, keď len časť praktík začali realizovať na pôde pôvodnej európskej pätnástky, len časť praktík a už začína pohyb na pôde Európskej komisie. Mnohé krajiny pristúpili k takýmto zákonom. Pozrime si Českú republiku. Zákon o mimoriadnej trhovej sile, nedávno schválený, ktorý prišiel do praxe. Zoberme si, ja neviem, Maďarskú republiku, zákon o podnikaní v obchode. Ale najefektívnejší systém má vypracovaný Francúzsko. A Francúzsko práveže nedalo podmienku skúmania trhovej sily alebo ekonomickej sily. Je u nich zákon účinný. A náš návrh práve hovorí o tom, že nie je dôležité, aká je ekonomická sila obchodu, ale dôležité je, či sú, alebo nie sú v obchodných vzťahoch použité nekalé praktiky, či sú vynucované neprimerané podmienky. Toto je podstatná vec. Predsa je každému jasné, že kto nemá silné postavenie, dominantné postavenie na trhu, nedokáže si vynútiť neprimerané podmienky v obchodnom vzťahu. Len ten si ich dokáže vynútiť, kto má také dominantné postavenie. A preto nie je dôležité, či budeme definovať silu trhovú, či budeme skúmať, alebo nebudeme skúmať, či sú v zmluvách zakomponované vynútené podmienky, ktoré sú neprimerané.

K pár absurdným veciam, ktoré sa používajú. Poplatky za fakturáciu. Veď to je normálna vec, že ak niekto niečo predáva, mu vystaví faktúru. Ale poplatky za spracovanie faktúr? Niektoré reťazce si uplatňujú poplatky za to, že spracovali faktúru. A úplnou absurditou je záloha za sankcie za nedodanie tovaru. Záloha na sankciu za nedodanie tovaru. Zálohovo fakturujú dodávateľom sankciu, ak by náhodou nedodali tovar a uložili by im sankciu, ktorá vyplýva zo zmluvy, tak zálohovo im túto sankciu fakturujú na kvartál a po kvartáli ju zhodnotia, že "no neudelili sme vám žiadnu sankciu, tak vám peniaze vrátime", ale celé tri mesiace využívali ich peniaze.

To znamená, akoby dopravná polícia každému vodičovi poslala zálohovo mesačne faktúru za to, že poruší niekto rýchlosť. A na konci kvartálu zhodnotí, že "neporušili ste rýchlosť, tak vám peniaze vrátime". To je presne to. Je toto normálne?

Rôzne bonusy. Spätné bonusy. Sezónne bonusy. Fixné bonusy. To sú veci, ktoré platia dodávatelia, za čo nedostanú žiadnu službu. Jednoducho ich platia, aby sa vyberali alebo zvyšovali nejaké mimoriadne zisky obchodníkov.

Pár poznámok k vystúpeniu pána Simona. Vôbec ma neprekvapuje ani jeho tón, ani jeho spôsob argumentácie. Vystúpil si ako dobre platený agent obchodných reťazcov. Tvoj záujem bol podľa tvojho správania sa vždy likvidovať slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Vždy si sa tak správal. A vždy si prijímal rozhodnutia, ktoré nepomáhali domácim výrobcom a ani v prvovýrobe a ani v spracovaní. Ale vôbec sa tomu nečudujem. Tvoja kvalifikácia je chovať neexistujúce ovce, vyplácať si na ne dotácie, tomu rozumieš. Ale mám obavu, či rozumieš vzťahom medzi prvovýrobou, potravinármi a obchodom.

Počas svojho pôsobenia si často pôsobil ako hovorca štátnej veterinárnej správy. Keď sa niekde objavil pokazený jogurt, tak si bol na druhý deň v médiách pred kamerami, aby si informoval o tom, že bol pokazený jogurt. Myslím si, že to nie je úloha ministra a keby si sa bol venoval počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra práve tomu, aby sa nevynucovali neprimerané praktiky obchodných vzťahov, dneska tu mohol byť úplne iný systém. A dnes mohli mať iné postavenie spracovatelia a nielen domáci, aj zahraniční. Konkurencia musí byť a je otvorená a tento zákon neobmedzuje konkurenciu a nezakazuje dovážanie zahraničného tovaru. Ale nemyslím si, že tento zákon vytlačí domáci tovar z pultu. Nevytlačí. A deklarujú to aj samotní spracovatelia. Samotní spracovatelia, s ktorými som so všetkými hovoril, hovoria, čakáme na tento zákon, aby bol účinný, aby sa odstránila podmienka, že musia preukázať ekonomickú silu, ekonomickú závislosť. Keď táto podmienka vstúpila do platnosti, tak prvé, čo urobili obchodné reťazce, dali si podpísať vyhlásenie, že dodávateľ nie je ekonomicky závislý od odberateľa. Keď vláda túto podmienku dala do tohto zákona, prejavila dobrý úmysel vyjsť obchodu v ústrety s tým, že sa domnievala, že sa pristúpi seriózne k vzťahom medzi spracovateľom a obchodom. Prax ukázala niečo iné.

Ale napriek tomu, že sa nevykonávali kontroly, niektoré obchodné reťazce začali presúvať zadnú maržu dopredu. Kaufland - keď som hovoril s dodávateľmi, hovoria, áno, Kaufland nám znižuje ceny, zvyšuje si prednú maržu. Ale zároveň znižuje zadnú maržu. To je cieľ. Cieľ je sprehľadniť toky, aby sme vedeli, aká je marža vpredu, aká je marža vzadu. A keď hovoríme, že zadná marža môže byť 3 %, všetko ostatné bude vpredu, bude sa diať na očiach všetkých.

Etický kódex bol alebo je v súčasne platnom zákone, je aj v našom návrhu, ak sa odberateľ a dodávateľ dohodnú na etickom kódexe, stáva sa záväzným. Zákon to hovorí, to znamená, že etický kódex má svoje postavenie a má svoj význam. Čudoval som sa práve pani Kramplovej, keď ho kritizovala, že tento je dobrovoľný, áno, je dobrovoľný, ale keď sa k nemu zaviažu, tak je záväzný.

Pán Simon, hovoril si, že čo to je za nezmysel, ak v zákone je, že ministerstvo pôdohospodárstva môže prizvať nestrannú osobu. Pochopiteľne, výkon kontroly spadá pod rezort pôdohospodárstva a ak si najme externých odborníkov na vykonanie kontroly, tak im to zákon umožňuje. To je tá nestranná osoba, ktorá príde z externého prostredia, nie zo zamestnancov ministerstva a nie je zamestnancom štátnej veterinárnej správy, ale je expertom, odborníkom na kontrolu, sú to inštitúcie ako rôzne výskumné ústavy, laboratóriá, ktoré sa môžu podieľať a môže si ich kontrolný orgán prizvať.

Hovoril si, že robíme pokus na výrobcoch. Myslím si, že väčší Mengele pre slovenských poľnohospodárov, potravinárov, ako si bol ty vo funkcii ministra, tu ešte nebol. Jasne to deklarujú aj zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, zástupcovia spracovateľských zväzov a podobne. Netrpezlivo očakávajú, kedy tento zákon vstúpi do platnosti a bude účinný a bude vykonateľný a myslím si, že tak ako je postavený, je vykonateľný. Určite tam treba ešte niektoré veci objasniť, aj v diskusii s Tescom sme niektoré body, keď napríklad nie je možné prenášať sankciu, ktorú považujem za neprimeranú podmienku, ak dostane obchod sankciu od kontrolného orgánu, tak v zmluvách je, že sa prenáša na dodávateľa, čo sa zakazuje, ale je logické, že ak tá sankcia je za skrytú chybu výrobku, ktorú nemohol obchod skontrolovať, tak ju musí znášať dodávateľ. To znamená, že túto časť zákona dopracujeme, ak prejde zákon do druhého čítania.

Pán Simon kritizoval aj málo domácich potravín na pulte. Zabudol si na to, kto zlikvidoval prvovýrobu. Zabudol si, kto podporoval výrobu ničoho. Ty si bol ten, ktorý zaviedol podporu ničoho. Podporu mulčovania a nevýroby, ktorý zlikvidoval živočíšnu výrobu, ovocinárstvo, zeleninárstvo, ktorý zlikvidoval pridanú hodnotu, kde sa produkovali produkty s vyššou pridanou hodnotou, ktorý zlikvidoval zamestnanosť v poľnohospodárstve. A dneska sa čuduješ, že na domácom pulte chýbajú domáce potraviny vďaka tvojej zásluhe, aj veľkej tvojej zásluhe. A dnes si myslíš, že sme na to zabudli. Nezabudli sme, nezabudli ani občania, ani poľnohospodári, ani potravinári.

Práve k pánovi poslancovi Kahancovi, nie je tu, ktorý hovoril, že znásilňujeme sociálne a trhové prostredie. Neznásilňujeme ho. Práve chceme zaviesť viac čistoty do tohto vzťahu a myslím si, že tento zákon povedie aj k zníženiu ceny na pulte, lebo ak sa preukáže, aká je marža v obchodoch, tak tá cena bude určite iná.

Mohli by sme hovoriť veľa príkladov, keď významne na prelome rokov klesli nákupné ceny, či už obilovín, mliečnych výrobkov a všetkých ostatných komodít z poľnohospodárstva, z prvovýroby k spracovateľom a zároveň klesli aj nákupné ceny obchodníkov od spracovateľov, ale neprejavilo sa to na pulte alebo sa to prejavilo minimálnou mierou, minimálnou mierou. Kde sa podela táto marža? V zadných maržiach.

Čiže tento zákon, zopakujem, má skutočne len dva ciele: sprehľadniť toky peňazí, sprehľadniť objem marží, aby sa zadné marže posunuli dopredu a na druhej strane má za cieľ zamedziť vynucovanie z neprimeraných podmienok.

Preto vás žiadam za skupinu poslancov, ctené kolegyne a kolegovia, o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca nechce zaujať stanovisko k rozprave.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1389. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1415.

Dávam slovo pánu poslancovi Minárikovi, aby návrh odôvodnil. Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, najskôr jedno potešujúce zistenie. Slovenská spoločnosť ešte nie je celkom mŕtva, čo sa týka etickej oblasti. Umŕtvená je teda dostatočne, ale keď príde poriadna rana a poriadny kopanec, tak sa ešte zachveje. Dámy a páni, to, čo ministerstvo poza bučky vpašovalo do zákona o hazardných hrách na novembrovej schôdzi, teda kasíno v rekreačnom komplexe, to bola poriadna šoková resuscitácia našej spoločnosti. A bola aj odozva, chvalabohu. Bola aj diskusia v médiách, pomerne vášnivá. Bola rozbehnutá petícia a ja dúfam, že na najbližšej schôdzi ju bude musieť Národná rada prerokovať, pretože dosiahne potrebný počet podpisov. A objavili sa aj legislatívne iniciatívy poslancov tohto parlamentu. Chvalabohu, už v tom nie je KDS samo. Ak sa nakoniec projektu Metropolis vyhneme aj vďaka takýmto aktivitám, budeme sa môcť ministrovi Počiatkovi paradoxne za ministerskú aktivitu tohto druhu poďakovať. Slovenská spoločnosť je zobuditeľná. Ale potrebuje to teda riadnu ranu.

Na tejto schôdzi máme tri návrhy zákonov, ktoré zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách chcú zmeniť. Včera sme postúpili do druhého čítania návrh kolegýň Muškovej a Tóthovej. Chvalabohu. Aj keď pani predkladateľka povedala, a teraz necitujem, len naozaj hrubo parafrázujem, že ide len o malý krôčik. V každom prípade, keďže je to v druhom čítaní, na ďalšej schôdzi budeme mať možnosť vďaka tomu pridať niekoľko poriadnych krokov, pretože s touto oblasťou treba robiť niečo zásadnejšie ako robiť len malé krôčiky.

Druhý návrh, ktorý sa hazardom zaoberá, je tento, ktorý práve predkladám a máme s kolegom Bauerom dva ciele. Jedným je odstrániť tú hanebnosť - "kasína v rekreačnom komplexe", kde sme veľkých hráčov na tomto hracom trhu veľmi zvýhodnili a druhý je reštrikcia už existujúceho hrania na hracích automatoch. Nechceme zakázať všetko, ako nás včera niektorá poslankyňa obviňovala. Zrejme to vyčítala z krištáľovej gule, pretože z našich návrhov sa to vyčítať nikdy nedalo. My vieme, čo je možné, ale vieme aj, čo je potrebné. Reštringovať jednorukých zlodejov je pre túto spoločnosť vyslovene potrebné. A máme tu aj tretí návrh kolegu Lipšica, ktorý prišiel dva, tri týždne po mojom a obsahuje prakticky len tú jednu časť o vypustení kasína v rekreačnom komplexe zo súčasného stavu zákona.

Vďaka tomu, že tu mám ešte tieto dva ďalšie návrhy, nebudem musieť o všetkých aspektoch hrania hovoriť sám. Po prvé, už som to spravil niekoľkokrát, keď som sa hazardom v tejto snemovni zaoberal, teda hazardom a jeho obmedzením. A po druhé, určite by som nebol tak presvedčivý, ako keď s citom, ktorý je pani poslankyni Tóthovej určite vlastnejší ako mne, hovorí o závažných dôsledkoch hrania na mladých ľudí a o tragédiách, ktoré hráčstvo v našich rodinách spôsobuje. Určite ide o zničujúce účinky, ale myslím, že včera pani profesorka na túto tému povedala veľmi presne, o čo ide, takže môžem túto časť preskočiť. Rovnako ako nemusím hovoriť o dôsledkoch na kriminalitu. Kolega Lipšic bude určite kompetentnejšie hovoriť o kriminalite a organizovanom zločine, o skutočnom praní špinavých peňazí, ktoré sa v kasínach a herniach realizuje. A bude zrejme hovoriť aj o nákladoch, ktoré hranie pre spoločnosť prináša, pretože o negatívnych externalitách sa zmienil už v dôvodovej správe a zdá sa, že prechádza na ekonomickú argumentáciu. Vzhľadom na to, že som to urobil na minulej schôdzi, už sa tomuto ja osobne venovať nebudem.

Malú poznámku. Bohužiaľ, aj kolega Lipšic sa v otázke externalít bude musieť oprieť len o zahraničné poznatky, pretože na Slovensku sa tento problém prakticky neskúma, nerobia sa žiadne zisťovania a nie sú dostupné prakticky žiadne štatistiky, a keď, tak len tie, ktoré sú robené za iným cieľom a dajú sa použiť sekundárne. Aj zahraničné zdroje budú veľmi obmedzené. Asi vás prekvapím, možno ani nie, ale aj v tomto odbore to beží rovnako ako v iných, ktoré síce historicky tolerujeme, ale evidentne vieme, že prinášajú pre spoločnosť obrovské množstvo zla. Sú problematické z morálneho hľadiska, ako je fajčenie, hranie, alkohol. Aj v tomto priestore sa negatívami zaoberajú predovšetkým ľudia platení priamo tými, ktorí danú problematiku organizujú. V tomto prípade kongres, samozrejme, prebehne v niektorom zábavnom centre z kasína. Takisto ako zlé dôsledky fajčenia skúmajú predovšetkým veľké tabakové koncerny.

Preto si myslím, že je veľmi, veľmi problematické len tak siahnuť a plne dôverovať zdrojom, ktoré hovoria, že nič sa nedeje. Je to tak. Pri fajčení, pri abortívnej antikoncepcii, pri hraní, pri každom takomto zle, ktoré prináša obrovské peniaze, že tí, ktorí na tom najviac profitujú, sa tvária spoločensky zodpovedne a podsúvajú nám, aké veľké prostriedky vynakladajú na to, aby negatívne dôsledky obmedzovali, resp. aspoň ich skúmali. A prakticky nikto ďalší sa tým nezaoberá.

Vráťme sa však konkrétne k našim návrhom. S kolegom Bauerom, ako som povedal, chceme riešiť dva problémy. Kasíno v rekreačnom komplexe a rozšírenie a umiestňovanie výherných prístrojov, priliehavejšie by som to nazval, jednorukých zlodejov kde-kade na našom území. Sú to neuveriteľné miesta, kde môžete automat nájsť. Za dverami samoobsluhy, v krčme úplne samozrejme, v kultúrnom dome. Vážení, v kultúrnom dome sa nám podsúva ako kultúra hranie a okrádanie mládeže.

Pani kolegyňa Tóthová včera hovorila o svojom malom kroku, ktorým je zvýšenie kontroly hrania 18-ročných. Ale aby bol tento malý krok aspoň trochu účinný, je potrebné, aby sa vytvorili podmienky pre kontrolu. Podmienky pre kontrolu pri takomto rozsypaní, doslovne rozsypaní automatov po území, nie sú žiadne. Ten chlapec, ktorý tam hádže tie koruny, keď niekto bude prichádzať a bude sa tváriť, že je kontrolór, bude hovoriť, že si ide kúpiť žuvačky. My potrebujeme dostať týchto jednorukých zlodejov pod kontrolu do herní a potrebujeme tam vylúčiť alkohol. Pretože kombinácia hrania a alkoholu, ako nám potvrdzujú odborníci, je zničujúca. Tí ľudia strácajú zábrany vďaka alkoholu a vďaka svojej vášni strácajú pojem o čase a vychádzajú odtiaľ aj pri veľmi vysokej návratnosti automatov prakticky až vtedy, keď všetko prehrajú. Kontrola bude teda zrealizovaná, keď budú vytvorené na ňu podmienky, ale aj vtedy, keď budú motivovaní tí, čo ju majú robiť. Na zrealizovateľnosť tejto kontroly tam vkladáme § 49 v novom znení, ktorý sústredí automaty, obmedzuje veľkosť herní tak, aby boli ešte zvládnuteľné. V tomto sme sa nechali inšpirovať novou poľskou legislatívnou, preto hovoríme o 70 prístrojoch, ale môžeme diskutovať, či 50 alebo 40 je tá horná hranica. Dôležité je, aby neboli voľne kade-tade.

A posledné, chceme, samozrejme, trochu iný režim pre kasína, ktoré majú iný charakter. Samozrejme, že vylúčiť v kúpeľnom meste kasína, kde hranie je akousi tradíciou a kde pri stoloch, kde sa hrá proti krupiérovi, je predsa len iný vzťah toho hráča ako vzťah k tej blikajúcej skrini, nie je možné. Proste niektoré tradície si musíme ctiť.

Pani Tóthová, súhlasím s vami, že treba využívať hlavne existujúce možnosti, až potom zavádzať nové obmedzenia. Aj doteraz bola možnosť kontroly a myslím si, že by bola oveľa účinnejšia, kebyže minister vnútra bol motivoval policajných veliteľov, aby sa zaoberali týmto problémom, kebyže bol diskutoval s vami o tomto probléme miesto toho, aby diskutoval s policajnými odborármi o politizácii polície.

K druhej časti, ktorú predkladáme, t. j. k vráteniu stavu pred november toho roku, teda, aby sme zvýhodnenie veľkých hráčov na trhu hrania, ktoré je ničím nezdôvodniteľné, dostali zo zákona preč. To, čo sa pokútnym, doslova pokútnym spôsobom dostalo do zákona, nikto nezdôvodňoval. Prečo by mali byť na Slovensku operátori, a je to nastavené tak, že bude môcť byť iba jeden vzhľadom na veľkosť toho, čo sa chystá s degresívnou odvodovou povinnosťou. To je nezdôvodniteľné v takomto biznise, ktorý ničí človeka. Prečo by mal oproti ostatným prevádzkovateľom takýto prevádzkovateľ dostať 30-ročnú licenciu? Doviesť to na Slovensko tak, že sa toho nikdy nezbavíme, lebo po 30. rokoch to tu bude tak zafixované, že už to odtiaľto nikto nedostane a pred ukončením tej 30-ročnej licencie z nás ten hazard v medzinárodných arbitrážach, kebyže ho chceme vyhnať, stiahne aj posledné spodky. Prečo takéto zvýhodnenie? Ja som vystupoval za týmto mikrofónom ohľadne hazardu niekoľkokrát, v rokoch 2007, 2008, 2009, vždy s nejakou inou formou obmedzenia hracích automatov.

Dámy a páni, je pochopiteľné, že ak sa tu prijala téza - opozičnému poslancovi ani čiarku, tak to bolo aj v tomto prípade. Ale ako ste hlasovali v prípade obmedzenia hazardu? Proti raz 1, raz 4 a poslednýkrát 1. Všetci ostatní koaliční poslanci sa zdržali. Za takej situácie, akú máme v tomto parlamente, že opozičnému poslancovi nič nemôže prejsť, to nie je vysvetliteľné ináč ako zásadný signál, sme proti hazardu. Táto snemovňa je proti hazardu. Chce nejakú reštrikciu, a, že sa nemôže prijať môj návrh, v poriadku, ale odkazujeme ministerstvu, ktoré to gestoruje, ministerstvu financií - nechceme to. Robte s tým niečo a niektorí ste aj vystúpili, že sa to neprijíma práve preto, lebo ministerstvo to pojme komplexnejšie. Ministerstvo to komplexnejšie poňalo tak, že v minulom roku pod tlakom hrania kartového pokru a niekoľkých potrebných technických úprav odštartovalo novelizáciu zákona, ktorá naozaj pokútne skončila tak, že bez akejkoľvek medzirezortnej diskusie, všeobecne takej diskusie v tomto parlamente sa tam vpašovalo kasíno v rekreačnom komplexe. Bez akejkoľvek diskusie. Ani na výbore, ani v tejto snemovni sa o tom nediskutovalo. Dokonca bolo dosť ťažké vypátrať, kto ten návrh za ministerstvo vo výbore už po termínoch predložil.

Dámy a páni, ten návrh bol spojený s akýmsi návrhom charitatívnej lotérie, ktorý to mal prekryť. Bolo to takto prepojené, ale vo výbore predseda výboru predkladal len charitatívnu lotériu. Tú druhú časť asi nechcel. Tú ste prišili, vážení kolegovia, kolegovi Hradeckému. Zrejme s výhľadom na jeho vek, ktorý je už penzijný, že mu to už nebude môcť poškodiť. Neviem, neviem, nie je tu, ale veľmi rád by som sa ho opýtal, či to predkladal vo výbore s plným vedomím, či vedel, čo prináša na Slovensko. Má dnes poslednú šancu sa od toho dištancovať, lebo ak to neurobí, ak mu nepoviete, že by to mal urobiť, tak mu to navždy prischne. Ja som už v decembri hovoril vzhľadom na to, ako to prešlo, že dokonca aj kolegyňa Tóthová za to hlasovala, to neverím, že by to chcela dosiahnuť. Boli ste zavedení a oklamaní a to ministerstvo nesmie urobiť tejto snemovni. To je neuveriteľný podraz.

Vážení kolegovia, dávam vám šancu, poslednú šancu, lebo už ďalšie legislatívne návrhy nemôžu prísť, aby ste túto hanbu zo seba zmyli. Dnes môžete zahlasovať a pustiť to do druhého čítania a aby sa to z toho zákona odstránilo, lebo ináč to na všetkých vás prischne. Dnes s plným vedomím budete rozhodovať, či ten Metropolis bude, alebo nebude môcť v Petržalke byť. Dámy a páni, máte poslednú šancu zastaviť tento veľký PPP projekt veľkej sociálnej vlády, ktorá ide transferovať peniaze od akoby bohatých "chudákov", ktorí upadajú do závislosti, do štátneho rozpočtu, kde to Počiatek bude rozdeľovať. To je projekt, ktorý je dvakrát taký veľký ako Skytol a výnosnejší.

Dámy a páni, je na vás, ako sa rozhodnete a aký biľag alebo nebiľag na sebe necháte. (Potlesk.)