T. Cabaj, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Do rozpravy sa hlási pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec, máte možnosť vystúpiť v rozprave.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, len úplne krátko, lebo rozobrať tento problém podrobne by si vyžadovalo určite veľmi široký pohľad na jednotlivé druhy volieb. Tento zákon má v záujme riešiť problémy hlavného mesta, ale už som to hovoril pred chvíľou v jednom vstupe, že pri týchto podmienkach jednotlivých volieb si myslím, že mali by sa nastaviť nejaké základné pravidlá, ktoré by sa dodržiavali od volieb do obcí a miest, teda miestnej samosprávy, cez regionálny parlament a až potom po národnú úroveň, po voľby do Národnej rady. No a, samozrejme, nemôžeme vynechať aj zásadné veci pre riešenie volieb do Európskeho parlamentu i samotného prezidenta.

Myslím si, že aj problém nezlučiteľnosti nie je celkom jednoduchá kategória a základný záujem, ktorý by tam mal byť, je to, aby sa tento problém riešil systémovo cez všetky druhy volieb a predovšetkým principiálne. A principiálne v tom zmysle, aby keď sa zadefinuje konflikt výkonu jednotlivých mandátov, sa dosiahol cieľ pre korektné, komplexné fungovanie samosprávnej úrovne príslušnej, resp. nemusí to byť úroveň samosprávy, môže to byť aj napríklad fungovanie v rámci Národnej rady, a aby sa dosiahol korektný a dobrý výkon mandátu v prospech obyvateľov, ako som už povedal na začiatku, od obcí počnúc až po úroveň napríklad Národnej rady.

Preto aj toto tu konkrétne riešenie považujem, že rieši to síce jeden problém, ale ja sa potom spýtam a položím na rozmýšľanie otázky, ako by to potom malo byť s mandátom napríklad pri voľbách do VÚC, ak budú mať konflikt starostovia mestských častí, ktorí by nemali byť poslancami hlavného mesta. Môžem povedať, že rovnakú výhodu majú aj starostovia a primátori, ktorí sa stanú poslancami regionálneho parlamentu. Majú tú istú výhodu. Budú v konflikte, nebudú v konflikte? Výhodu majú aj starostovia a primátori a podobne aj tu na úrovni Národnej rady. Budú v konflikte, nebudú v konflikte?

Keď by som tento problém chcel rozoberať, môžem poukázať na ix možných situácií, ktoré by mohli byť v konflikte. A to nehovorím o tom, že nie je to problém iba starostov a primátora, aby som teraz nehovoril iba o jednej kategórii, lebo je to aj problém iný. Nemajú byť v konflikte napríklad v Národnej rade, keď sú tam vrcholové funkcie manažmentu, čo ja viem, z mesta, z VÚC-ky? Vrcholové funkcie riadiace nie sú v konflikte? Myslím si, že môžu byť v konflikte tak, ako keď tu príde nejaký prednosta alebo nejaký riaditeľ VÚC-ky, tak tieto funkcie takisto sa môžu postaviť do konfliktu.

A preto si myslím, že je potrebné, aby sme tieto problémy riešili komplexne a s rovnakým metrom na jednotlivé úrovne ku prospechu dobrého výsledku, to znamená dobrého fungovania samosprávy, bez možnosti manipulácie, ovplyvňovania silnejších pozícií. Ale zároveň si uvedomujem, že je to aj citlivý problém z hľadiska toho, že ten mandát dávajú týmto ľuďom občania a dávajú ich svojimi hlasmi. Ak by ich tam nechceli, tak tým priamym hlasovaním im tie hlasy nedajú, povedia, ty si už na inej úrovni, tebe už tie hlasy nedám. Čiže nie je to až také celkom jednoduché riešenie, a preto ho ani tu osobne nechcem teraz dokončiť. Boli to len otázky na zamyslenie.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský a Kuruc. Končí možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Problém viacerých mandátov bude asi dlhodobo diskutovaný, nielen u nás je diskutovaný, aj v iných krajinách. Ja osobne sa prikláňam k tomu názoru, aby boli mandáty obmedzené maximálne na dva, na kumuláciu dvoch akýchkoľvek mandátov. Pretože pokiaľ je poslancom Národnej rady niekto a popritom vykonáva funkciu riaditeľa nemocnice, vedúceho úradu alebo manažéra, v úvodzovkách, správcu majetku vo svojej firme a ma svojich povinností ešte inde dosť, tak si viem predstaviť, že niekto dokáže zvládnuť aj dva mandáty. Samozrejme, je to odstupňované od akej výšky, je niekedy ťažko zvládnuť, viem si ťažko predstaviť, že by zvládol niekto predsedu Košického kraja a zároveň poslanca Národnej rady, ale to je na diskusiu moju, ktoré mandáty s akým by sa dali kumulovať, ale nemám problém ponechať dva mandáty. Alebo zakázať potom všetky kumulácie. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou Martin Kuruc.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len zareagoval na tých poslancov vyšších územných celkov, či starosta, alebo primátor v rámci kraja, či to nie je problém. No tuto ten problém nevidím, lebo ak ste ma dobre počúvali, pán kolega poslanec, naozaj som spomenul, že v štatúte hlavného mesta je zakomponované, že starosta mestskej časti je automaticky člen rady, čiže on má v rámci mestskej rady všetky práva, ktoré môže ako člen rady v rámci presadzovania, či už pozmeňujúcim návrhom, návrhom, alebo nejakým všeobecne záväzným nariadením presadiť, čo v rámci vyšších územných celkov nie je. Tak ak doplníme do zákona vyšších územných celkov, že je tam zriadená nejaká regionálna rada, kde budú všetci starostovia, primátori, tak potom môžeme zakomponovať aj niečo podobné do zákona o vyšších územných celkoch.

Súhlasím s tým, aby bol po parlamentných voľbách, pravdepodobne už do parlamentných volieb sa to nestihne, skonštituovaný nejaký všeobecný zákon, ktorý by pojednával o všetkých úrovniach volieb od samosprávy cez regionálnu správu až po parlament a voľby do Európskeho parlamentu. Myslím si, že aj včera pán poslanec Kubovič to nejako tak to spomenul, tak ja dúfam, že to po voľbách do Národnej rady nový minister, ktorý príde, bude mať tri roky do najbližších volieb, tak nejaký takýto generálny zákon skomponuje a budú na všetkých úrovniach volieb nejako dané rovnaké pravidlá, či už vo voľbách, alebo v rámci reklamy a podobne dané jednotné pravidlá.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Súhlasím s tým, čo hovoríte, čo ste povedali na konci, pán predkladateľ, že to najlepšie riešenie asi by bolo to generálne riešenie cez jednotlivé druhy volieb na všetkých úrovniach.

K tomu, čo ste hovorili, že starosta mestskej časti je automaticky členom rady, to som registroval, ale na druhej strane som poukázal na to, že tak ako postavenie konkrétneho starostu mestskej časti v poslaneckom zbore zastupiteľstva hlavného mesta mu dáva určité výhody, tak takisto dáva určité výhody aj pre starostu alebo primátora jeho postavenie poslanca vo VÚC-ke. Čiže, proste o to sa vám jednalo podľa mňa. A to isté zvýhodnenie má aj na tej druhej úrovni.

Pán kolega Slafkovský poukázal na to, že takisto je to problém viacerých mandátov a jednu vec som privítal, že tam poukázal, že to nie je len problém mandátov ako takých, že či je poslanec niekde tam alebo tam, ale je to aj problém profesionálneho vykonávania mandátu. Profesionálne vykonávanie mandátu je, samozrejme, na úrovni Národnej rady. Mesto, VÚC-ka s tým nemá nič spoločné.

Ale poukázal tam ešte na jednu vec, že keď je niekto direktorom nemocnice alebo šéfom firmy, alebo hocičo iné, tam už ten konflikt vlastne sa ani vôbec nevníma. Vníma sa to predovšetkým pri mandátoch. Ale ten konflikt je taký istý, keď sa chce človek naplno venovať svojmu mandátu, tak je úplne jedno, či robí nejaký iný mandát výkonný na samosprávnej úrovni alebo či je šéfom nejakej firmy a podobne. Keď chce zvládnuť tieto veci, tak potrebuje akože sa venovať. Myslím si, že malo by sa nájsť nejaké také kompromisné, ale predovšetkým korektné a dobré riešenie na všetkých druhoch úrovní volieb a prijať nejaké systémové a dobré podmienky pre všetky voľby.

Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je pod tlačou 1398, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1432.

Dávam slovo pánu poslancovi Szigetimu, aby návrh uviedol, nech sa páči.

L. Szigeti, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, predloženej novele školského zákona by som mohol dať názov "Dajme šancu deťom zo sociálne znevýhodnených rodín".

Cieľom tejto novely je umožniť navštevovať školské kluby pre viac detí. Podstata návrhu spočíva v tom, že v prípade, ak v oddelení školského klubu je nižší počet detí ako maximálne určený zákonom, tak obec ako zriaďovateľ školského klubu detí na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a po vyjadrení riaditeľ školy môže znížiť alebo odpustiť príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí aj bez predloženia dokladov o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.

S udelením takejto výnimky sa dá dosiahnuť jednak socializácia stoviek detí a vytvoriť možnosť, aby sa deti zo sociálne znevýhodnených a marginalizovaných rodín mohli pripravovať v rámci rôznych aktivít školského klubu detí na vyučovanie. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v súčasnosti nerovnomerne kompenzuje rodiny s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia v prípade príspevku rodičov alebo zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom alebo pobytom napríklad aj v základných umeleckých školách, v materských školách, v školských kluboch detí, ale aj v centrách voľného času. Zákon striktne vymedzuje, v akých prípadoch a za akých podmienok môže zriaďovateľ, resp. riaditeľ školy, školského zariadenia rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku na čiastočnú úhradu nákladov.

Zákon umožňuje odpustenie alebo zníženie príspevku vždy len v prípade, ak sú to deti z rodín v hmotnej núdzi. Žiaľ, prax je taká, že v mnohých prípadoch rodičia, resp. zákonný zástupca, nie sú schopní predložiť písomnú žiadosť o odpustenie alebo zníženie príspevku ani doklad o tom, že sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu, pričom oni v skutočnosti sú poberateľmi. Samozrejme, najpodstatnejšia je pomoc rodinám žijúcim v hmotnej núdzi, treba však poznamenať, že školský zákon neumožňuje individuálne zohľadnenie prípadných žiadateľov o zníženie alebo odpustenie uvedených príspevkov z radov rodičov občanov žijúcich na hranici životného minima detí z mnohodetných, prípadne neúplných rodín, alebo rodín, kde rodičia sú nútení prijať prácu s nevýhodnými podmienkami. Deti z takýchto rodín z finančných dôvodov si nemôžu dovoliť navštevovať záujmové vzdelávanie, resp. pobyty v školských kluboch detí, ktoré školy alebo školské zariadenia poskytujú za čiastočnú úhradu nákladov.

Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, skutočne treba povedať pri tejto novele toľko, že bol som oslovený mnohými riaditeľmi a pedagógmi rôznych škôl, ktorí poukazovali na skutočnosť, že, bohužiaľ, mnohé detí, mnohí žiaci jednoducho z finančných dôvodov nemajú možnosť sa prihlásiť a navštevovať školské kluby detí. Myslím si, že aj štát, aj samospráva majú jednoznačné povinnosti vytvoriť také podmienky a zabezpečiť rovnosť šancí pre deti, a práve preto som pristúpil k tomu, že by bolo treba zmeniť v súčasnosti platný zákon o výchove a vzdelávaní. Myslím si, že ak týmto spôsobom, touto zmenou sa nám podarí zabezpečiť len pre jedného žiaka na Slovensku - a mám tu na mysli predovšetkým deti a žiakov zo sociálne znevýhodnených rodín, z marginalizovaných rodín, tam, kde je vysoká koncentrácia rómskeho obyvateľstva, tak si myslím, že sme urobili dobrú prácu.

Je jednoznačne právomocou miestnej samosprávy určiť výšku príspevku, horná hranica je 15 % zo životného minima. Samozrejme, môže to byť aj nulová, ale vo väčšine prípadov sa to pohybuje medzi nulou a 15 %. Ale problém je s udelením výnimky. Ak by sme teda prijali túto legislatívnu zmenu, tak zriaďovateľ by mal možnosť udeliť výnimku pre väčší počet žiakov a v tom prípade skutočne je možné zabezpečiť, aby aj deti a žiaci z takýchto rodín sa vzdelávali, chodili, navštevovali školské kluby detí a mali možnosť sa pridať k svojim rovesníkom.

Ďakujem vám za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie poslaneckého návrhu.

Je 11.00 hodín, len chcem pripomenúť, že na základe všeobecného súhlasu včera bolo dohodnuté, že dnes sa hlasovať o 11.00 nebude. Takže pokračujeme plynule v rokovaní preto do 13.00 hod. Hlasovanie bude potom v utorok o 11.00 hodine.

Spravodajcu určil gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pána poslanca Imreho Andruskóa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo, aby ste nás oboznámili so spravodajskou informáciou.

I. Andruskó, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Szigetiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prvé čítanie, ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač s číslom 1398.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa ich pridelenia.

Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť do rozpravy ústne. Má niekto záujem? Pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len krátko vystúpiť a podporiť návrh kolegu Szigetiho a upozorniť na skutočnosť. Na jednej strane udeľovanie výnimiek je vždy citlivá vec a vždy môže dochádzať k zneužívaniu, i keď v tomto prípade si musíme uvedomiť, čo stojí na strane druhej. Na strane druhej stojí záujem detí, detí, ktoré sa nachádzajú naozaj v rodinách, ktoré sú mimoriadne zle na tom sociálne, a detí, ktoré sa nachádzajú v rodinách, kde rodičia alebo zákonní zástupcovia nie sú schopní vybehať na úradoch rôzne potvrdenia a predložiť ich. Jednoducho, myslím si, že tým sa stáva situácia, že takéto deti sa ocitnú ešte aj v situácii, že nemajú možnosť používať a využívať, by som povedal, benefity, ktoré im poskytuje zákon. A ja si myslím, že záujem týchto detí je, aby sme im pomohli.

Neviem, kde, kto, v akom prostredí sa pohybuje, ale ja bývam na dedine a musím povedať, že poznám tam ľudí, ktorí ako keby z pohľadu štátu neexistovali. Nie sú v žiadnej poisťovni zdravotnej, sociálnej, sú nezamestnaní, jednoducho, áno, keď sa pozriete, možnože ich inteligencia je nízka, keby ste to merali, majú možno problémy s alkoholom, ale sú to ľudia a žijú de facto viac-menej z príležitostnej roboty alebo tú, ktorú im niekto dá, a tým im vlastne umožní prežívať a prežívať aj ich deťom.

Tak naozaj veľmi vážne sa prihováram za to, kolegovia a kolegyne, aby sme sa snažili podporiť návrh tohto zákona, pretože to je v záujme detí.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Bárdos. Končím možnosť sa prihlásiť.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Iba veľmi krátko sa chcem vyjadriť k vystúpeniu pána kolegu poslanca Fronca. Myslím, že veľmi výstižne povedal, čo je v tejto novele školského zákona, a som o tom presvedčený, že aj Národná rada môže ukázať to, že takýto školský zákon a takáto menšia novela a hlavne tí by to mohli podporiť, ktorí stále hovoria, že majú sociálne cítenie. Ja by som bol veľmi rád, keby pri tomto hlasovaní, teraz najprv sa jedná o posunutie do druhého čítania, ale dúfam, že sa to dostane do druhého čítania, lebo aj koaliční poslanci môžu ukázať, že sa nejedná o politiku. To je tá záležitosť, o ktorej hovoril aj pán predkladateľ, aj pán exminister Fronc. A som o tom presvedčený, že táto novela prispeje k tomu, že by aj tí, ktorí môžu mať alebo majú problémy, aby mohli tieto benefity využívať.

Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu a som o tom presvedčený, že spoločnými silami to môžeme prerokovať aj v ďalšom čítaní. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc nechce reagovať. Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne, kolegovia.

V prvom čítaní teraz pán podpredseda Národnej rady Tibor Cabaj ako jeden z navrhovateľov poslaneckého návrhu uvedie zákon č. 222 o dani z pridanej hodnoty, je to tlač 1424.

Máte slovo, pán podpredseda.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara a Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 1424.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne uviedol poslanecký návrh, ktorým reagujeme na situáciu, ktorá je v poľnohospodárstve, kde navrhujeme zmeniť a doplniť zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Je to veľmi stručná novela, ktorá reaguje jednak aj na programové vyhlásenie vlády, kde už bolo avizované, že budeme hľadať možnosť tak, aby základné potraviny boli zaradené do nižšej sadzby, ako je 19-percentá daň z pridanej hodnoty. Ale aj zároveň v nadväznosti na zámer zvýhodniť vlastnú produkciu niektorých druhov potravinárskych produktov v regiónoch Slovenskej republiky predkladáme tento návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty na niektoré ale úzko špecifikované produkty, ktoré sú známe medzi poľnohospodármi ako predaj z dvora. Navrhujeme 6-percentnú daň, ktorá bude platiť od 1. apríla 2010 na tieto konkrétne produkty z predaja z dvora.

Návrh, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je v súlade s ústavou, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade s právom Európskych spoločenstiev, resp. s právom Európskej únie. Ak sa analyzovali dopady o počte zaregistrovaných výrobcov, vychádzajú tieto údaje z analýzy investičných potrieb poľnohospodárov v oblasti predaja z dvora v rámci opatrení 1.1. Modernizácia fariem a 1.2 Pridávanie hodnoty do produktov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. A takisto ceny zo štatistického zisťovania boli odhadnuté počty platiteľov DPH s prihliadnutím na jednotlivé komodity, pretože presný počet, evidenciu nevieme.

Dopad zo zníženej sadzby DPH na produkty predaja z dvora z 19 % na 6 % by sa mal prejaviť aj v ročnom znížení príjmov štátneho rozpočtu zhruba o 2 346 500 eur, ak by išla účinnosť tohto zákona od 1. apríla 2010, to znamená, dopad na rozpočet v roku 2010 by predstavoval zhruba 1 759 000 eur.

Toľko stručné uvedenie tohto poslaneckého návrhu, s ktorým sa pokúšame získať podporu na zaradenie do druhého čítania a hľadané možnosti potom pokračovať v legislatívnom procese.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi Národnej rady za uvedenie návrhu, ktorý podáva.

Určeným spravodajcom je pán poslanec Jureňa, poprosím ho o informáciu.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Vladimíra Mečiara a Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Ako spravodajca v prvom čítaní sa osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady. Z hľadiska vecného predložený návrh rieši pomerne závažnú problematiku.

Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám do rozpravy. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Budeme pokračovať, kolegyne, kolegovia, prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, je to tlač 1423.

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v mojom rozhodnutí č. 1434.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slovami uviesť môj návrh zákona, ktorý v podobe pozmeňujúcich návrhov sa tu už objavil, ale ako samostatný ešte nie. Uznávam, že je to len parciálna novela zákona č. 182/1993, ktorá upravuje závažnú problematiku vzťahov nájomníkov a majiteľov bytov v bytových spoločenstvách.

Bol som spoluobčanmi upozornený na opakovaný problém, a to je ten, ktorý vznikol z novely tohto zákona, ktorá bola prijatá 30. júna 2007, kde sa doplnilo do odseku 1 v § 10 ustanovenie, ktoré umožňovalo zmeniť rozhodnutie o platbách do fondu údržby a opráv tak, že prestalo platiť predchádzajúce ustanovenie, ktoré platilo od roku 2004 a hovorilo, že do fondu opráv a údržby bytov platia všetci podľa veľkosti svojho podielu na spoločnom majetku. To znamená, že ak mal niekto 4-izbový byt, tak platil viacej ako ten, čo mal 1-izbový byt. A prijalo sa uznesenie, ktoré hovorilo, teda prijal sa zákon, ktorý hovorí o tom, že je možné to urobiť, tú platbu, do fondu údržby a opráv aj ináč a urobiť to tak, že sa o tom rozhodne dvojtretinovou väčšinou vlastníkov bytov na spoločnom zhromaždení.

Výsledok je ten, že v niektorých, predovšetkým veľkých domoch, ktoré majú viac ako sto bytov, tam z titulu, či to bola záležitosť architekta, alebo sociálna politika, často medzi bytmi veľkosti 3- až 4-izbových bytov sa nachádzal jeden vchod alebo jedno poschodie, jedna časť domu, kde boli malé byty, garsónky alebo jednoizbové byty, a výsledkom pri tomto hlasovaní potom je, že väčšinoví vlastníci, ktorí majú 3- a 4-izbové byty odhlasujú, že všetci platia rovnako do fondu údržby a opráv napriek tomu, že jeden má 4-izbový byt a druhý má len garsónku, čo považujem za nespravodlivé.

Preto navrhujem, aby sa stav vrátil do stavu, ktorý bol platný od roku 2004 do roku 2007, a to je ten, že o platbách do fondu údržby a opráv sa platí podľa veľkosti majetkového podielu.

Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Spravodajcom k vášmu návrhu zákona je pán poslanec Horváth, poprosím ho o informáciu.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1434 zo 14. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Navrhovateľ zákona odôvodnil predložený legislatívny návrh.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku predmetný návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie, a to ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský do 31. dní odo dňa pridelenia.

Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam, kolegyne, kolegovia, možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie. Ďakujem pekne, páni poslanci.

Pán poslanec Slafkovský navrhol ešte aj vydať zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, je to tlač 1425. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1443.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1425.)

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami okomentovať návrh zákona, ktorým chcem umožniť, aby obce, ktoré dajú merať hluk v obci, náklady, ktoré s týmto meraním im vzniknú, im boli zaplatené tým, kto hluk spôsobuje, pokiaľ prekročil povolené limity šírenia hluku alebo vibrácií.

Skutočný stav je dnes taký, že prístroje na meranie vibrácií a hluku, ktoré majú príslušný certifikát, sa pohybujú cenovo vo výške okolo 280-300-tisíc, teda okolo 10-tisíc eur. Školenie a práca pracovníka, ktorý takéto meranie vykonáva, tiež ročne vyjde zhruba na takúto istú sumu. Preto predovšetkým menšie obce a mestá nemajú technologické zariadenie ani osoby, ktoré majú akreditáciu na to, aby mohli vykonávať meranie hluku a vibrácií, a musí sa takéto meranie, pokiaľ ho potrebujú, uskutočniť na základe podnetu občanov, objednať z externých zdrojov. Jedno takéto meranie vyjde medzi 300 až 400 eurami, podľa toho, v akom čase, v akom rozsahu sa vykonáva.

Preto navrhujem, aby schválením tohto zákona ten, kto hluk zapríčiňuje, a bude mu certifikovanou firmou dokázané, že tento hluk spôsobil, náklady, ktoré obci vzniknú s takto uskutočneným meraním, boli obci uhradené.

Ďakujem pekne, skončil som.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Vaším spravodajcom určeným gestorským výborom pre zdravotníctvo je pán poslanec Markovič.

P. Markovič, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alexandra Slafkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1425). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Dôvodová správa neuvádza, či predložený návrh zákona je v súlade s ústavou, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dôvodová správa konštatuje, že realizácia návrhu zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na podnikateľské prostredie a nevyžiada si zvýšené nároky na zamestnanosť. Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1443 zo dňa 14. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

Ďakujem pekne, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave, prihlásiť sa ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Biró, ktorá navrhla zákon na vydanie zákona č. 270 o štátnom jazyku, ma požiadala o ospravedlnenie a preloženie programu, takže budeme pokračovať až budúci týždeň. Dohodneme sa budúci týždeň, kde zaradím bod pani poslankyne Biró.

Budeme pokračovať návrhom pána poslanca Štefana Kužmu a poslanca Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, je to tlač 1429.

Pán poslanec Horváth uvedie za navrhovateľov návrh.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1429.)

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. zo 4. decembra 2003, je skutočnosť, že Slovensko má veľké problémy so zamestnávaním dlhodobo nezamestnaných častokrát bez akéhokoľvek vzdelania alebo kvalifikácie a má najvyššiu mieru nezamestnanosti ľudí so základným vzdelaním v celej Európskej únii. Novela má za cieľ udržiavanie pracovných návykov tejto cieľovej skupiny.

Zároveň má Slovensko problém s využitím svojho veľkého potenciálu predovšetkým v oblasti cestovného ruchu. Jednou z prekážok je množstvo nečistoty, odpadkov pri cestách, odpočívadlách, turistických chodníkoch a na brehu vodných tokov, ktoré najmä u zahraničných turistov vytvárajú negatívny obraz o krajine, jej kultúrnej úrovni a environmentálnom povedomí.

Prostredníctvom novely správcovia ciest a vodných tokov budú môcť využívať nekvalifikovanú pracovnú silu na odstraňovanie odpadov a nečistôt pri cestách a na brehoch riek. Novela bude mať totiž tiež pozitívny dopad na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona prispeje k efektívnejšiemu využitiu finančných zdrojov vyčlenených na aktívnu politiku trhu práce.

Dámy a páni, som nesmierne rád, že práve v čase, keď vládna koalícia odmieta pasívnu politiku, podporiť pasívnu politiku trhu práce, a to znamená za klub SDKÚ v roku 2009 sme minimálne štyri-, päťkrát dávali návrh zákona, kde sme navrhovali predĺžiť dobu poberania dávok v nezamestnanosti od ôsmich až do dvanástich mesiacov, avšak ani jeden takýto návrh neprešiel. Napriek tomu, že predseda vlády Robert Fico sľuboval nezamestnaným ľuďom, že k tomuto príde a od januára táto doba bude predĺžená, nie je predĺžená a pani ministerka práve tento týždeň tu, v Národnej rade, deklarovala, že vláda Slovenskej republiky nemieni podporovať pasívnu politiku, ale práve chce podporovať aktívnu politiku trhu práce. Tak som nesmierne rád, že v tomto momente aj poslanci za vládnu koalíciu budú môcť takýto náš návrh podporiť.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Spravodajkyňou, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, je pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kužmu a Zoltána Horvátha na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pod tlačou 1429, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 293 z 20. januára 2010 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1444 zo 14. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky aj podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

Navrhovateľ zákona odôvodnil predložený legislatívny návrh, ktorý má za cieľ riešiť problém dlhodobo nezamestnaných. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní odo dňa pridelenia.

Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.