T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie vášho návrhu.

Za výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý je v tomto prípade gestorský, vystúpi pán poslanec Ján Chrbet ako spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Chrbet, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 48. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Termíny a výbory.

J. Chrbet, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že návrh prerokuje ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu v stanovených termínoch do 30 dní a do 31 dní.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Kto má záujem, panie poslankyne, páni poslanci prihlásiť sa do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Pavla Minárika. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, z vecnej stránky sa nebudem dneska veľmi vyjadrovať. Prakticky to nemusím robiť, pretože predkladateľ veľmi presne zdôvodnil, prečo by táto novelizácia, ktorá odstraňuje z nášho právneho poriadku kasína v rekreačnom komplexe, mala byť schválená. Nebudem to robiť ani preto, lebo som to z tohto miesta urobil tiež už niekoľkokrát. Počnúc rokom 2007 až dodnes som vystupoval na túto tému za týmto mikrofónom päťkrát. A myslím, že všetky argumenty, ktoré na túto tému som schopný dať, už z tohto miesta odzneli.

Posledne keď som to tak ako predkladateľ spomínal minulý týždeň, predkladal, som na vás pomerne emotívne apeloval, aby ste zvážili, ako budete v tomto prípade hlasovať, a to už aj preto, že som dopodrobna vysvetľoval, akým spôsobom sa kasíno v rekreačnom komplexe do nášho právneho poriadku dostalo. Tento spôsob bol doslovne pokútny. A ja dodnes verím, že vtedy ste boli zavedení a že máte právo na opravu. Preto som to podával. A myslím, že práve preto to podáva aj súčasný predkladateľ, pretože nebolo by dobré, aby na vás ostalo niečo, s čím nesúhlasíte. Ale ak s tým nesúhlasíte, musíte to vedieť aj artikulovať. A nakoniec vy ako poslanci sa vyjadríte hlasovaním.

Verím, že to nechcete už aj preto, že keď som predkladal iné novely, ktoré obmedzovali hazard, a vtedy sme ešte nemali takúto právnu úpravu o takom hazarde, aký by sem mal priniesť Harrah‘s Entertainment, ste nikdy nehlasovali za to, aby hazard bol v takom rozsahu, v akom je dnes. Ako opozičnému poslancovi ste mi hlasy nedávali, ale vždy ste sa zdržiavali hlasovania. To bol jasný pokyn pre ministerstvo, aby robilo reštrikcie. Ministerstvo pripravilo návrh, ktorý cez poslancov veľmi pokútnym spôsobom prepašovalo do zákona o hazardných hrách a ktorý situáciu výrazne zhoršil. To išlo proti vášmu prianiu. Myslím si to aj preto, že v tých diskusiách, snáď okrem kolegu Haleckého, nikto hazard neobhajoval. Dokonca po roku 2007 som mal veľa príspevkov aj zo strany poslancov súčasnej koalície, ktorí diskutovali v zmysle, hazard treba potlačiť. Preto máte prakticky poslednú šancu, aby ste to svoje pochybenie z novembra napravili.

Minulý týždeň som bol asi veľmi emotívny v apelácii na toto hlasovanie. A po hlasovaní som bol obviňovaný, že som hrubo napadol kolegyňu Muškovú za to, ako sa vraj pomýlila. Cítim potrebu to vysvetliť, zdôrazňujem, vysvetliť, nie ospravedlňovať sa za to. Áno, možno to bolo hrubé, ak za hrubé považujete vetu, pani kolegyňa, vám špeciálne hlasujem za toto hlasovanie. Bolo to so zvýšeným hlasom a s veľkou iróniou. Ak toto považujete za hrubosť, v poriadku, myslím si však, že treba vysvetliť, prečo som to práve kolegyni Muškovej povedal. Ona aj ja sa deklarujeme ako príslušníci ešte akéhosi iného klubu, nielen klubu HZDS alebo KDS, my teda klub nemáme, takejto straníckej príslušnosti. Ona aj ja sa deklarujeme ako príslušníci rímskokatolíckej cirkvi. A čím viacej to deklarujeme, tým je na nás väčšia zodpovednosť. A práve v takýchto veciach, keď ide o vec morálky, nemôžeme zlyhávať. Pani kolegyni Muškovej som takéto zlyhania práve v citlivých otázok vyčítal viacej ráz. A preto, že som to urobil najprv medzi štyrmi očami a potom v úzkom kruhu, dovolil som si to minule povedať aj takto nahlas. Myslím si, že jediný, kto mi to tu naozaj nemôže zazlievať, je ona, pretože v tom inom klube, nepolitickom, sme povolaní navzájom sa napomínať.

"Nenapadol" som iných príslušníkov, ktorí sa verejne deklarujú ako príslušníci rímskokatolíckej cirkvi, jednoducho preto, lebo doteraz som ich nenapomínal medzi štyrmi očami. Ale platí to pre všetkých, a preto to hovorím anonymne preto, že som to doteraz nehovoril zoči-voči tým, ktorí tu sú a ktorí vzhľadom na svoju politickú klubovú príslušnosť nesiahnu na tlačidlo, ktorí tu práve preto, že ide o takúto citlivú otázku, a klub by ich mal zaväzovať, nie sú. Sú veci, kde svojej zodpovednosti nemôžu uniknúť, kde jednoducho ich povinnosťou, nech sa to akokoľvek má odraziť na ich postavení na kandidátke, že sa musia hlasovania zúčastniť a hlasovať tak, ako im svedomie káže, majú dnes prakticky poslednú možnosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslím si, že problém, ktorý teraz je rozoberaný aj zo strany predrečníka aj k návrhu predkladateľa, je predovšetkým o tom, aby sme znížili výdaje na veci, ktoré ohrozujú nás ako celú spoločnosť. Tak ako sme pred časom rozhodovali o tom, či sa budeme snažiť o zníženie počtu fajčiarov, kde dôsledky sú úplne jasné, tak aj teraz sa rozhodujeme o napravení kroku, ktorý bol urobený a ktorý konečná väčšina prijala s tým, že dáva zelenú zriadeniu takých kasínových komplexov. A takisto všetci vieme, že pri týchto činnostiach nič dobré pre spoločnosť neprichádza. A tých pár zdrojov, ktoré tam vzniknú, ďaleko prevýšia náklady, ktoré budú spojené s tým negatívnym, ako pri fajčení, tak aj pri tých kasínach. A tu, myslím si, je priestor ponúknutý práve na to, aby sa slová tých poslancov, ktorí na jednej strane hovoria, že chcú dobre pre spoločnosť, mohli stotožniť s ich skutkami v hlasovaní o tomto návrhu. Ja teda očakávam, že tí, ktorí sa hlásia k tomu, že chcú dobré podmienky pre rozvoj našej spoločnosti a pre rozvoj Slovenska, podporia predložený návrh zákona, ktorý takisto podporil aj kolega poslanec, ktorý pred chvíľou vystúpil. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Vystúpili všetci prihlásení do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Áno.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vyjadrím sa stručne. Najskôr chcem zdôrazniť ešte to, možno to je odlišnosť od pána poslanca Minárika, s ktorého vystúpením súhlasím, že ak by dôvodom obmedzenia hazardných hier mala byť len morálka, tak to by podľa mojej mienky nebol dôvod na zákonný zákaz priamo. Problém, ktorý s tým mám ja najväčší, to znamená, že keby to naozaj nemalo žiadne sociálne dopady, ak niekto pláva, hrá ruletu, nech sa páči, ale je problém, že to sociálne dopady má. A tie sú vyjadrené práve v tej zvýšenej kriminalite, organizovanom zločine, rozpade rodín, osobných bankrotoch, problémoch vo vzdelávaní, v zdravotníctve tým, že ide o gamblerstvo. Čiže to je problém podľa mňa. (Hlasy z pléna.) Dobre, ale niekedy aj iné morálne problémy nemajú také dopady. Ale to je vec na diskusiu. Ale v tom sa zhodneme, že ten právny stav je dnes neudržateľný.

Chcem povedať ešte jednu vec. V poslednej dobe aj tento parlament žil dvoma témami, témou preukazovania pôvodu majetku, pričom druhou témou bola otázka údajného prania špinavých peňazí a to, čo sa potom môže dostať do politických kampaní. Moja otázka na poslancov, najmä Smeru je, načo nám bude zákon o preukazovaní pôvodu majetku, keď budeme mať pri Bratislave obrovské megakasíno, kde si ktokoľvek bude môcť vybaviť, že legálne v tomto kasíne vyhral. Už sme mali politika, ktorý preukazoval svoj majetok údajnými výhrami zo stávok. Týmto budeme tento problém len zväčšovať.

Po druhé, pranie špinavých peňazí. Nie je tajomstvom, opakujem to ešte raz, že v prípade megakasín sú uplácaní verejní činitelia, aby rozhodovali o ich licenciách, aby rozhodovali o tom, že im zlepšia legislatívne prostredie. Koľko peňazí bude vedieť megakasíno, jeho developer, jeho prevádzkovateľ dať do volebnej kampane, to sa pýtam. Potom bude volebná kampaň fér?

A posledná vec, ktorú chcem spomenúť, je to, že ako poslanci prejavujeme skutky hlasovaním. Ak toto megakasíno bude pri Jarovciach postavené a bude znamenať pre ďalšie desiatky rokov obrovské negatívne efekty pre túto oblasť strednej Európy, potvrdia sa výskumy, ktoré hovoria o zvýšenej kriminalite, organizovanom zločine, rozvrátených rodinách, spotrebe psychotropných látok, gamblerstve, toto hlasovanie bude stále na internete každého jedného z vás a budú sa nás pýtať, možno aj vlastné deti, prečo sme hlasovali za taký návrh, ktorý umožnil, aby sem prišiel kasínový megakomplex, ktorý bude mať obrovské negatívne sociálne dopady na životy pracujúcich rodín v okolí Bratislavy. Preto máme šancu urobiť zmenu. A chápem, že je koniec volebného obdobia, že okrem nás ešte nemajú iné strany volebné kandidátky, chápem že developeri kasínových komplexov sú veľkí finanční hráči aj vo vzťahu k politickým stranám, to chápem, chýbali štyri hlasy minulý týždeň, takže tá šanca pre každého jedného z nás tu ešte je. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Chcem sa spýtať ešte pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A pristúpime v súlade so schváleným programom k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

Návrh má parlamentnú tlač 1458 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1491.

Prosím opäť poslanca Daniela Lipšica, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, cieľom návrhu zákona je zaviesť do právneho poriadku inštitút tzv. anonymizovaných životopisov. Ide o zavedenie systému, keď osoba, ktorá rozhoduje o prijímaní uchádzačov do zamestnania, nebude mať pred prípadným osobným pohovorom k dispozícii údaje, na základe ktorých hrozí najčastejšia diskriminácia uchádzačov o zamestnanie (vek, pohlavie, národnosť). Anonymizovaný životopis umožní predísť potenciálnej diskriminácii tak, aby aspoň na prvý osobný pohovor dostali rovnakú šancu všetci uchádzači, ktorí spĺňajú podmienky, ktoré sú pre zamestnanie podstatné, t. j. vzdelanie, prax, skúsenosť a podobne.

Anonymizovaný životopis by mal dať šancu reálne sa uchádzať o prácu všetkým vrátane najviac znevýhodnených skupín, ktorými sú ľudia nad 50 rokov a mladé ženy. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za tretí kvartál roku 2009 je evidovaných približne 100 000 uchádzačov o prácu nad 50 rokov. Spomedzi žien je najviac uchádzačiek vo vekovej skupine od 20 do 24 rokov.

Navrhuje sa, aby zamestnávateľ, ktorý zamestná viac ako 50 zamestnancov, bol povinný prijať také vnútorné opatrenia, aby zabezpečil anonymizáciu údajov tak, aby osoby, ktoré rozhodujú o prijatí uchádzačov o zamestnanie, nemali prístup k ich osobným údajom. Cieľom návrhu je neutralizovať predsudky a napomôcť, aby bol uchádzač už v prvom kole posudzovaný na základe doručeného životopisu podľa požadovaných odborných znalostí a zručností a aby sa len na ich základe zamestnávateľ rozhodol, či uchádzača pozve alebo nepozve na osobný pohovor.

Keďže ide o oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ktorá je upravená niekoľkými zákonmi, a anonymizácia životopisov by mala byť rovnako upravená tak pre súkromný, ako aj verejný sektor, navrhuje sa vykonať túto úpravu jednotne v antidiskriminačnom zákone, ktorý obsahuje úpravu základu diskriminácie pre celú pracovnoprávnu oblasť a pracovnoprávne predpisy na ne odkazuje.

Chcem povedať dve poznámky na záver.

Po prvé, cieľom tohto návrhu nie je a ani nemôže byť, samozrejme, zvýšenie zamestnanosti, cieľom tohto návrhu je odstránenie potenciálnej diskriminácie najviac znevýhodnených skupín, opakujem ešte raz, ľudí vo veku nad 50 rokov a mladých žien, ktoré zamestnávatelia potenciálne nechcú zamestnávať kvôli tomu, že sa obávajú ich odchodu na materskú dovolenku.

Druhá poznámka je tá, že nikto týmto návrhom nediktuje zamestnávateľovi, koho si má vybrať. Ale umožňuje, aby zamestnanci v týchto rizikových kategóriách, voči ktorým sú predsudky, určite dostali šancu, dostali šancu prísť na pohovor. A tam už, samozrejme, si môže vybrať potom zamestnávateľ, koho uzná za vhodného. Ale myslím si, že týmto znevýhodneným skupinám dĺžime tú šancu, rovnakú šancu, nie právo na rovnaký výsledok alebo právo na zamestnanie, ale právo na rovnakú šancu.

Preto vás si dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslancovi Martinovi Kurucovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1458).

Konštatujem, že návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 48. schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

V zmysle pripojenej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je však upravená v práve Európskej únie, konkrétne v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1516 z 27. januára 2010 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 30, resp. do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce z prítomných poslancov alebo poslankýň prihlásiť ústne. Neevidujem ani ústne prihláseného poslanca alebo poslankyňu, a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k hlasovaniu pristúpime o 11.00 hodine.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 214/2009 Z. z.

Návrh je pod tlačou 1459 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1492.

Pán poslanec, nech sa páči, uveďte aj tento váš návrh zákona.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, asi viacerí z vás mali možnosť vidieť, teda nie len vidieť, ale aj ochutnať francúzske víno z posledných dvoch rokov. A ste si možno všimli alebo asi všimli, že na etikete zo zadnej strany je jeden taký malý piktogram, ktorý znamená varovanie akoby pre tehotné ženy. Na starších fľašiach to nie je, lebo Francúzi to prijali napriek veľkej polemike a vinárska loby je vo Francúzsku veľmi silná, to prijali len prednedávnom.

Čiže o čo ide. Cieľom návrhu zákona je zaviesť do právneho poriadku povinnosť označovať každé spotrebiteľské balenie alkoholického nápoja varovným označením o škodlivosti pitia alkoholu u tehotných žien s možným negatívnym dopadom na zdravie ešte nenarodeného dieťaťa.

Na Slovensku prichádza na svet každý rok 250 detí s fetálnym alkoholovým syndrómom. Na rozdiel od iných postihnutí fetálnemu alkoholovému syndrómu sa dá úplne predísť, ak žena počas tehotenstva vôbec nepije alkohol. Vo svete čoraz viac odborníkov apeluje na ženy, aby sa počas celého tehotenstva vyhýbali aj tomu najmenšiemu množstvu alkoholu. Neexistuje totiž bezpečná hranica, kým u niektorej ženy sa pitie alkoholu na bábätko vôbec neprejaví, u ďalšej ženy môžu už aj dva poháre vína či piva zanechať trvalé poškodenie dieťaťa. Aj keď len 20 % detí postihnutých týmto syndrómom má aj fyziognomické zmeny, všetky deti postihnuté fetálnym alkoholovým syndrómom majú nezvratne poškodený mozog. Podľa stupňa postihnutia vedú následky tohto poškodenia od poruchy pozornosti, pamäti a spánku až po mentálnu retardáciu. Sprievodnými sú aj poruchy správania, jedenia, citová labilita, poruchy učenia, čo podľa zistení v neskoršom veku vedie u týchto ľudí k vysokému percentu drogovo závislých delikventov či násilníkov.

Cieľom návrhu je, aby sa Slovensko po vzore iných krajín zaradilo k štátom, ktoré upozorňujú spoločnosť na to, že aj zanedbateľné pitie alkoholu v tehotenstve môže mať na zdravie dieťaťa katastrofálne následky. Keďže spolu s Downovým syndrómom ide o najčastejšie postihnutie, s ktorým sa rodia detí, pitie alkoholu tehotnými ženami by nemalo byť v našej spoločnosti bagatelizované.

Dve poznámky na záver.

Po prvé. Tento návrh nikomu nič nezakazuje, ale znamená lepšiu informovanosť, lepšiu informovanosť tehotných žien, aby vedeli, že riziko pitia alkoholu pre ich deti je veľké. Ak si spomínate, bolo to ešte asi za bývalého režimu, tak viete, že na fľaškách od toniku bolo varovanie, že by ho nemali piť detí a tehotné ženy, to si možno všetci pamätáme, lebo obsahoval chinín. Z akého dôvodu by podobné varovanie nemalo existovať aj na fľašiach alkoholu? Opakujem ešte raz, nikomu nezakazujeme piť alkohol. Tehotné ženy sú dospelé, musia sa rozhodovať úplne samy, ale mali by mať, aby sa mohli dobre rozhodnúť, dostatok informácií. A keď vo verejnosti kolujú laické také informácie, že tak dve deci je v poriadku, jedno pivo je v poriadku, viem, o čom hovorím, tak sa mi zdá, že je fajn, aby mali informáciu odbornú a komplexnú.

Druhá poznámka sa týka toho, že tento návrh nie je vôbec politický. S týmto návrhom asi väčšina poslancov ani vládnej koalície nemá problém, prečo by taká informovanosť nemala byť, veď chceme chrániť našu budúcu generáciu od možnosti postihnutia v prenatálnom vývoji. A aj toto hlasovanie bude dôkazom, či tento parlament sústavne, už dokonca na posledných schôdzach parlamentu sa tak stalo, posudzuje návrhy nie podľa ich obsahu, ale výlučne podľa toho, kto tento návrh podáva. (Hlas z pléna.) Bude to dôkazom toho, pán poslanec, obávam sa. No ak je tam aj obsahový nesúhlas, tak, samozrejme, pán poslanec, čakám vaše vystúpenie v rozprave. Ďakujem veľmi pekne. (Hlasy v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím pánov poslancov, aby sme sa upokojili, lebo teraz treba, aby v súlade s rokovacím poriadkom vystúpil ako spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pán predseda tohto výboru Viliam Novotný. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda a vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 214/2009 Z. z. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ďalej sa v dôvodovej správe konštatuje, že predložený návrh zákona nebude mať dopad ani zvýšené nároky na verejné financie, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej č. 1492 z 18. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Ani v tomto prípade som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. A tak sa pýtam, kto sa chce k tomuto poslaneckému návrhu zákona prihlásiť do rozpravy ústne. Vidím, že všetko je jasné. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem, že sa do rozpravy neprihlásil nikto.

Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o možnom postúpení návrhu do druhého a tretieho čítania o 11.00 hodine.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1468 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1501.

Návrh ústavného zákona uvedie pán poslanec Daniel Lipšic. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ste to asi postrehli celkom správne. Keď rokujeme o vládnych návrhoch zákonov a návrhoch zákonov z koalície, tak hlasujeme o ich postúpení do druhého čítania, pri opozičných je to len o možnom ich postúpení do druhého čítania. Fajn, ako sa do hory volá, tak sa z hory bude potom ozývať.

No ale k tomuto návrhu novely ústavy. Ide o zúženie imunity na hlasovanie a výroky v parlamente. Je to návrh, ktorý tu bol už niekoľkokrát. Minulý rok na sklonku roku návrh predložila pani poslankyňa Zmajkovičová, ale ona ho potom stiahla späť. A ja si myslím, že máme mať právo o tomto návrhu hlasovať, najmä v situácii, keď počúvame o tom, ako je dôležitá rovnosť. Rovnosť pred zákonom je pre mňa dôležitá. A rovnosť pred zákonom mimoriadne porušuje neodôvodnená široká imunita poslancov na akékoľvek trestné konanie, ale aj na priestupky.

Argument, že veď parlament môže poslanca na trestné stíhanie vydať, je argument, ktorý považujem za farizejský. Ak si pozriete hlasovanie tohto parlamentu, a nemusíme ísť ďaleko do minulosti, stačí ísť do minulého roku, tak zistíte, že tento parlament posudzuje otázky potenciálnej viny, ako to bolo u pána poslanca Kvorku. Rozhodol, že nám sa zdá, že dôkazy asi nie sú dostačujúce. Ale to nie je úloha parlamentu, posudzovať adekvátnosť dôkazov. To je úloha orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Niet absolútne žiadnych pochybností, že takáto úprava a takéto konanie parlamentu dôveryhodnosť parlamentu neposilňuje, ale, práve naopak, ju oslabuje. Dokonca chcem vám povedať jeden príklad, keď poslanci majú aj absolútnu trestnoprávnu imunitu. Nechcem nikoho navádzať. Náš Trestný zákon, ako viete, pri majetkových trestných činoch určuje hranicu medzi priestupkom a trestným činom, kde sú výnimky podľa výšky škody. Tá výška škody je 8 000 korún, teda prepočítané je to teraz na eurá. Ale niektoré prípady krádeží sú trestným činom, aj keď nebola spôsobená taká výška škody, sú to vlámania, vreckové krádeže, krádeže na poliach, teda podľa toho akoby známeho farmárskeho zákona. A potom je tu ešte jeden prípad, keď bol páchateľ v posledných dvanástich mesiacoch postihnutý za priestupok. Teda keď niekto ukradne v obchode vec aj hodnoty nižšej ako 8 000 korún, dostane sankciu za priestupok a recidivuje v tomto roku a urobí znovu akoby priestupok do 8 000 korún, už to je trestný čin. Ale keďže poslanec za priestupok byť postihnutý nemôže, tak keď to spácha druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát, bude mať absolútnu trestnoprávnu imunitu. Nechcem navádzať poslancov na takéto konanie, ale považujem za absurdné, aby takáto úprava vôbec existovala, aby bola možná. Je to anomália, ktorá možno nemá obdobu v iných krajinách. A preto vás chcem požiadať, aby ste návrh novely podporili.

Často sa hovorí o tom, že poslanci imunitu potrebujú, pretože v opačnom prípade výkonná moc môže svoje postavenie voči nim zneužiť. Tento návrh zakotvuje, aby o prípadnom väzobnom stíhaní poslanca rozhodoval parlament, to znamená, aby dával súhlas na väzobné stíhanie, pretože väzba obmedzuje osobnú slobodu a znemožňuje poslancovi, aby vykonával svoj mandát. Ale vo všetkých iných prípadoch nevidím dôvod na to, aby tento parlament posudzoval, či dôkazy orgánov činných v trestnom konaní sú dostačujúce na vznesenie obvinenia alebo nie.

Často je priestupková imunita zdôvodňovaná tým, že poslanci majú veľa práce, ponáhľajú sa, a preto v princípe môžu porušovať aj dopravné predpisy. Považujem to za chybné. Poslanci sa môžu ponáhľať, ale ponáhľali sa mnohí iní ľudia v tomto štáte, ponáhľajú sa lekári, učitelia, ktokoľvek. A každý z nás spácha, ja tiež spácham asi v nejakom okamihu dopravný priestupok. V poriadku, ale potom nevidím dôvod na to, aby sme boli vyňatí spod sankcií v prípade, že spáchame priestupok, akokoľvek triviálny. Preto ak budeme rozhodovať, lebo keď sa mnohých z nás pýtajú médiá, či sme za zachovanie tohto rozsahu imunity, tak väčšina z nás hovorí nie, nemáme s tým problém, nepotrebujeme ju, naozaj zúžme ju, potom príde hlasovanie a návrh neprejde. Čím to je? Ja si myslím, že ľudia dnes v čase krízy a pred voľbami budú asi oveľa viac posudzovať skutky poslancov ako ich slová. A skutky prejavujú poslanci hlasovaním, nie tým, čo rozprávajú, keď sa ich pýtajú novinári alebo na mítingoch, alebo niekde inde, ale skutkami. Aj toto hlasovanie bude prejavením skutkov, či máme princíp rovnosti pred zákonom, či si myslíme, že tento princíp je dôležitý, je určujúci, či ho podporujeme vlastnými skutkami alebo či o ňom skôr viac-menej len rozprávame. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, v tomto prípade pani poslankyni Jane Laššákovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1468. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že predkladaný návrh ústavného zákona je v súlade s požiadavkami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. júla 2002.

Nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť a životné prostredie.

Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1501 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu ústavného zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu ústavného zákona. A tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a taktiež budeme hlasovať o 11.00 hodine.

Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1460 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1493.

Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, novelu zákona, ktorú predkladám, som už v uplynulom období predkladal. Dostala sa do druhého čítania. A, žiaľ, dvoma hlasmi po druhom čítaní neprešla.

Tento návrh zákona reaguje na nezdravú prax, v ktorej poslanci samosprávnych krajov niekedy prijímajú funkcie štatutárnych orgánov v rozpočtových organizáciách alebo v príspevkových organizáciách, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, na území ktorého boli zvolení. Takýto stav vytvára nezdravú situáciu v činnosti týchto organizácií a priestor pre nie nezávislé rozhodovanie týchto poslancov vo verejnom záujme. Preto navrhujem úpravu zhodnú s postavením poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ako i úpravu postavenia predsedu samosprávneho kraja.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

Tento návrh je v podstate jeden z návrhov protikorupčného balíka. Vieme o tejto nezdravej praxi. Vieme, že je to viazanosť samotných poslancov z pozície týchto funkcií na samotné hlasovanie vo VÚC. Pevne verím, že to podporíte. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A teraz dávam slovo Pavlovi Gogovi, ktorého ako spravodajcu určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi podať spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov (tlač 1460), v prvom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona pána Gaburu a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1493 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.