T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Konštatujem, že vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie.
Ani pán spravodajca sa nechce vyjadriť? Nie.
Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Pán predseda Novotný, zostaňte, pretože ďalším bodom je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1469, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1502.
Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo, aby ste odôvodnili tento poslanecký návrh zákona.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, ktorí ste tu ešte zostali v tejto pokročilej hodine, dôvodom predloženia tohto poslaneckého návrhu zákona je skutočnosť, s ktorou sa poskytovatelia stretávajú každý deň. A to sú spory, ktoré majú so zdravotnými poisťovňami, či už sa to týka oprávnenosti úhrady za zdravotnú starostlivosť, či už sa to týka terapeutického postupu, plnenia indikátorov kvality alebo vyjednávania o objeme zmluvy, ktorý im navrhne zdravotná poisťovňa. Počet sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami narastá. A súčasný stav legislatívy neumožňuje ich spravodlivé a rýchle riešenie. Týmto návrhom chceme zvýšiť počet spravodlivých rozhodnutí v sporoch o oprávnenosti úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, o terapeutickom postupe a o plnení indikátorov kvality, ktoré bude môcť urobiť rozhodcovský súd. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa bude môcť obrátiť na rozhodcovský súd aj v spore o rozsah zdravotnej starostlivosti alebo výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ak sú tieto v návrhu zmluvy alebo v návrhu dodatku k zmluve so zdravotnou poisťovňou o 10 % a viac nižšie ako v predchádzajúcom období.
V súčasnosti neexistuje efektívna možnosť pre poskytovateľa dovolať sa rýchlejšieho rozhodnutia v spore s poisťovňou o reálnej potrebe liečby, hospitalizácie, resp. transportu pacienta, ako je súdny proces. Pritom rozhodcovský súd je inštitúcia, ktorá by mohla veľmi efektívne takéto spory riešiť. Rozhodnutie rozhodcovského súdu by bolo konečné a záväzné a, ja len dodám, hlavne rýchle okrem osobitných prípadov uvedených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Anne Szögedi. Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte spravodajskú informáciu.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so spravodajskou informáciou v prvom čítaní k predloženému návrhu zákona.
V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1469). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie. Realizácia zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.
Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pár viet len k podpore predloženého návrhu zákona. V dôvodovej správe sa uvádzajú fakty, ktoré naozaj nás presvedčujú o tom, že je potrebný tento zákon. Prvým takým faktom je, že počet sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami narastá. A druhý taký fakt je, že v súčasnosti v podstate neexistuje efektívna možnosť pre poskytovateľa dovolať sa rýchlejšieho rozhodnutia v spore s poisťovňou o reálnej potrebe liečby, ako je súdny proces. Dovolím si povedať, že súdny proces je zdĺhavý a navrhovaný zákon by hlavne efektívne a v kratšom čase vyriešil problémy, ktoré vyvstávajú z toho, čo sa uvádza v zákone a v dôvodovej správe. Takže ja predložený návrh zákona určite podporím.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1502 z 18. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.
Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Pán poslanec Slafkovský, pán predkladateľ Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
V rozprave vystúpi ako prvý pán poslanec Alexander Slafkovský a potom pán navrhovateľ.
A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, milí kolegovia, ja by som sa len pár slovami chcel doplňujúco vyjadriť k návrhu, ktorý tu bol prednesený. Je to v podstate akýsi variant už nami raz predkladaného návrhu, ktorý neprešiel hlasovaním v tejto snemovni, ale ten problém, ktorý chceme riešiť cestou zákona, je skutočne urgentný. Prebiehajú momentálne v tomto štádiu rokovania medzi poisťovňami a lekármi, špecialistami, resp. zdravotníckymi zariadeniami, ktoré si definujú svoje zmluvné vzťahy pre budúce obdobie. A v tomto čase je niekoľko zarážajúcich skutočností, ktorým by sme sa mohli do budúcna vyhnúť. A to je to, že na strane poskytovateľov je často obrovský previs či už bodov alebo poskytnutých služieb, ktoré nie sú zaplatené. Pri rokovaní s takouto poisťovňou, u ktorej má taký poskytovateľ takýto previs, sa však dostáva poskytovateľ často do veľmi nevýhodnej pozície. A dnes, keď už máme len dve poisťovne, tak si prakticky nemá z čoho vybrať, s kým a ako uzavrie zmluvu na ďalšie obdobie. Tak je postavený do polohy toho, kto musí akceptovať akýkoľvek návrh, ktorý poskytovateľovi príde od poisťovne. A tie návrhy sú často také, 50 % toho, čo ti my dlžíme ako poisťovňa, nám zdobropisuješ a za tie podmienky s tebou podpíšeme zmluvu na ďalšie obdobie. Tomuto by sa dalo pri prijatí nášho návrhu zákona určite vyhnúť, mnoho tých sporov by bolo kratších, resp. by tie spory boli vyriešené rozhodcovským konaním, ktoré by umožnilo tento problém vyriešiť.
A chcem vás teda poprosiť, aby ste, pokiaľ je to možné, podporili tento návrh do druhého čítania. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Slafkovský, skutočne existuje ten rozpor a tieto otázky a problémy, ktoré sú medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a spôsobom, výškou a rýchlosťou uhrádzania nárokov, ktorú títo poskytovatelia oprávnene majú. Chcem sa však opýtať, aká nadväznosť, aká spolupráca alebo aké postavenie rozhodcovského súdu bude aj vzhľadom na oficiálny Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako to zrelativizuje význam alebo charakter tohto úradu a či bude nejaká koordinácia a väzba a podobne. Potom ďalej by ma zaujímalo, aká inštitucionálna povaha bude rozhodcovského súdu, aký bude mať tento súd charakter, postavenie, kto bude určovať, kto bude tým rozhodcom alebo sudcom a aké budú právomoci tohto rozhodcovského súdu. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S reakciou pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: No v tomto smere by úrad fungoval ako inštitúcia, ktorá by si plnila doterajšie povinnosti. A rozhodcovský súd by bol len v prípade sporu medzi poisťovňou a poskytovateľom. Úrad by naďalej dozeral nad tou všeobecnou úrovňou poskytovaných služieb, dohľadu a tak ďalej s tým, že ten rozhodcovský súd by rozhodoval konkrétny spor medzi poisťovateľom a poskytovateľom služby. Viem si predstaviť aj taký variant, že rozhodcovský súd nebude a tieto povinnosti by mal úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale zase na druhej strane viem si predstaviť, ako by na to reagoval úrad dnes, keby sme mu ešte túto povinnosť dali, čo všetko by ešte požadoval na vyriešenie navýšenia a tak ďalej. Ale je to vec na diskusiu a do budúcna z teoretického pohľadu a hľadiska Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mohol úplne kľudne aj tieto problémy riešiť. Ale keďže v dnešnom štádiu nerieši tie problémy, tak to ani nenavrhujeme, lebo keby to riešil, tak všetko prebehne rýchlejšie a nie sú problémy s vlečúcimi sa spormi, kto bude, ako bude a nebude. Plus je tam tá závažná záležitosť, kde v nerovnovážnom vzťahu poisťovateľa a poisťovne sa ten vzťah zrovnoprávňuje tak, aby rozhodol niekto, na kom sa dohodnú, kto je nezávislý v prípadnom spore.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán navrhovateľ pán poslanec Viliam Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Som rád, že je diskusia aj k tejto poslaneckej novele zákona. A možno sa pokúsim doplniť na úvod svojho vystúpenia to, čo povedal pán poslanec Slafkovský a na čo sa pýtal, myslím, veľmi dobre a oprávnene pán predseda výboru Halecký.
Táto téma je rozpracovaná touto skupinou predkladateľov tretíkrát. To prvé rozpracovanie bolo také, o ktorom v podstate hovoril pán poslanec Halecký. A bol to návrh, aby sa v prípade sporu či už poskytovateľ alebo zdravotná poisťovňa mohli obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Skôr ako sme stihli ale túto poslaneckú novelu podať, nás predbehla tlačovka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď pán predseda Demovič povedal, že je to zaujímavý návrh, on sa tomu ani nebráni, ale dneska je úrad zaťažený takým množstvom agendy, že by potreboval rozšíriť a pripraviť sa na takúto kompetenciu, ktorú mu chcú poslanci zveriť. V tej chvíli sme si do určitej miery uvedomili to, že my v podstate chceme od úradu, aby rozhodoval niečo, čo by sme mali možno potom lepšie zadefinovať ako ďalší pilier, na ktorom úrad stojí a čo je jeho úloha. Čiže nasilu sme mu to, samozrejme, nechceli natlačiť. Na druhej strane treba povedať, že keď som si dobre vypočul tlačovku, ktorú mal pán predseda Demovič začiatkom tohto roka, kde hodnotil fungovanie úradu v predchádzajúcich rokoch, viem, že naznačil, že si vie predstaviť aj to, aby úrad konal v prípade takýchto sporov a bol akýmsi arbitrom, akýmsi rozhodcom, ktorý bude mať píšťalku a rozhodne, či má pravdu poisťovňa alebo má pravdu poskytovateľ. Zachytili sme vtedy aj reakciu zdravotných poisťovní, ktoré sa zas pre zmenu báli toho, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodoval v tejto veci. Neviem, prečo sa toho boja, skôr je to preto, lebo je im jednoduchšie vyjednávať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti bez nejakého rozhodcu, ktorý nad týmto vzťahom stojí. To, že navrhujeme rozhodcovský súd. Tento by konal v zmysle platného zákona o rozhodcovskom konaní. Takže, samozrejme, tento zákon je spomenutý len v odkazoch pri každom paragrafe, kde je to náležité. To je moja prvá poznámka.
Hovoríme jasne v tejto novele, že rozhodnutie rozhodcovského súdu by bolo konečné. To znamená, že v zmluve, ktorú podpíšu navzájom zdravotná poisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, by bolo zakotvené, že v prípade sporu v týchto a týchto záležitostiach sa obrátia na rozhodcovský súd a jeho rozhodnutie považujú za konečné. To znamená, pomohlo by to riešeniu týchto sporov, zrýchlilo by to riešenie týchto sporov a hlavne by sa poskytovateľ mal možnosť na niekoho obrátiť. Čiže cieľom tejto novely zákona o zdravotných poisťovniach má by zavedenie spravodlivejších vzťahov v zdravotníctve. Toto by som rád podčiarkol. Toto nie je o politike znovu, to je o určitých spravodlivejších vzťahoch v zdravotníctve. Počet sporov medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami narastá, ale vzťah, ktorý majú medzi sebou zdravotná poisťovňa a ambulancia alebo nemocnica na druhej strane, nie je vyvážený. Nie sú skutočnými partnermi pri rokovaní o zmluve, v spore. Viete, prečo nie sú skutočnými partnermi? Lebo zdravotná poisťovňa rozhoduje o existencii poskytovateľa prostredníctvom toho, že mu platí za zdravotnú starostlivosť. V tejto chvíli ak vznikne medzi nimi spor o výške úhrady, o terapeutickom postupe, o tom, aký objem zdravotnej starostlivosti má byť napísaný v zmluve, logicky ťahá poskytovateľ za kratší koniec, pretože zdravotná poisťovňa platí a poskytovateľ vykonáva. Tento vzťah nie je vyvážený. Našou snahou je aj touto novelou zákona urobiť zo zdravotnej poisťovne a poskytovateľa rovnocenných partnerov. To je náš celý zámer, aby sa aj zdravotná poisťovňa, ale rovnako aj poskytovateľ mohli v prípade sporu odvolať na rozhodcovský súd, či už ide o terapeutický postup, o plnenie indikátorov kvality, o úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. A ako s určitým bonusom, ako s určitou reakciou na to, že zdravotné poisťovne mnohokrát niektorým ambulanciám, ale väčšinou nemocniciam, znížili objem zmluvy o 10, 20, 30 % bez odôvodnenia, proste povedali, taký je návrh zmluvy, "podpíš alebo nebude žiadna zmluva," prichádzame s tým, že ak sa nevedia dohodnúť na znížení objemu zmluvy, tak v takomto prípade, ak je toto zníženie objemu v navrhovanom dodatku 10 % a viac, môže sa poskytovateľ odvolať na rozhodcovský súd, ktorý rozhodne v danej veci. Povie: "Áno, je to oprávnené, neplníte indikátory, poisťovňa to vie vyargumentovať." Alebo povie: "Nie je to oprávnené, musíte rokovať ďalej."
Čiže naším cieľom, zopakujem to ešte raz, je zaviesť spravodlivejšie vzťahy v zdravotníctve a vyvážiť vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti tak, aby nebol jeden nadradený a druhý podriadený, ale aby boli rovnocennými partnermi v sporoch aj pri vyrokovaní podmienok zmluvy.
Dámy a páni, keďže v podstate o takomto riešení diskutujeme tretíkrát, druhýkrát v pléne, ale tretíkrát sa o tom diskutuje v odbornej verejnosti, chcem vás poprosiť, aby ste podporili túto poslaneckú novelu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Halecký, Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Halecký.
J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu predsedu zdravotníckeho výboru chcel by som povedať asi toľko, že je chvályhodné, že vašou novelou alebo vlastne vaším návrhom zákona sa problém, ktorý existuje a ktorý je pomerne ťažko riešiteľný, otvoril. A zrejme aj podľa reakcie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vidno, že je tá reakcia zainteresovaných príslušných zdravotníckych organizácií. To znamená, že treba oceniť túto otázku, ale aj návrh a spôsob riešenia, aj keď nie som presvedčený, že je to možno konečná fáza riešenia tohto problému, ale určitá snaha o riešenie tejto otázky v zdravotníctve tu je.
Chcem opäť sa opýtať na bližšie, či máte nejaké informácie, ako to býva v zahraničí vo vzťahu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a príslušnými zdravotnými poisťovňami, ako tieto otázky sa riešia tam, pretože bezpečne sú tie otázky problémové a sú tie vzťahy zložité, pretože poisťovňa vždy má snahu poskytnúť menej financií pre poskytovateľov, ako títo požadujú. A myslím si, že aj rozširovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľov sa každoročne zvyšuje. Takže otázka stojí ešte, po druhé, aj o tom, ako by mal tento rozhodcovský súd vyzerať podľa vašej predstavy v bližšom rozsahu, kde by mal sídliť, aké by bolo jeho personálne obsadenie, aká by bola kvalifikácia pre týchto rozhodcov alebo sudcov, keď požadujeme od nich, aby to riešenie bolo definitívne a konečné. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem doplniť môjho kolegu. V tejto novele zákona sme sa nedotýkali problému revíznych lekárov. To je samostatný veľký problém. Ale takisto je potrebné ho v najbližšom období riešiť. A v tomto smere možno treba povedať, že európsky a svetový trend je taký, že revízni lekári sú proste jedni z najlepších, ktorí sú v danom systéme. Takže ich stanoviská by sa mali brať ako berná minca. Toto, bohužiaľ, my v našom systéme zatiaľ nemáme.
A do budúcna sa bude dať vyhnúť mnohým problémom aj iným prístupom k veci, ale to by sme museli zmeniť celkovú filozofiu, ktorú máme. A, bohužiaľ, sú to len, pokiaľ viem, Slovenská a Česká republika, kde nie je vzťah postavený do tej roviny, ktorá by bola potrebná. To znamená, že ja ako pacient mám zmluvu s mojou poisťovňou a poisťovňa mi prepláca to, čo ja zaplatím poskytovateľovi. Systém prakticky dnes vo Francúzsku napr. funguje tak, že keď idete k lekárovi, máte svoju poisťovaciu kartičku, máte svoju platobnú kartu. A u lekára zaplatíte. A do troch dní to, čo ste zaplatili, máte naspäť, máte to naspäť do piatich dní, ak je v tom víkend, na svojom účte z účtu poisťovne automaticky, lebo poisťovňa nemôže zostať vám ako občanovi dlžná. Výsledok potom je, že na konci pokiaľ je ten systém v nejakom tom predĺžení, tak sa musí rozhodnúť na úrovni štátu, ako tej ich štátnej poisťovni doplniť finančné zdroje. A čo nedoplní štát, to si musia doplniť cez pripoistenie. A len podľa toho potom uzatvárajú zmluvy s občanmi a s (Vystúpenie prerušené časomerom.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viliam Novotný.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len možno na dovysvetlenie pre pána predsedu výboru Haleckého. Hľadali sme, ako sú riešené tieto spory v iných zdravotníckych systémoch. Naozaj v Českej republike je to napr. riešené prostredníctvom ministerstva zdravotníctva. Musím povedať, že tam, kde je viacej zdravotných poisťovní, tento problém nie je taký vypuklý, ako je tomu, povedzme, na Slovensku. Tam kde je to riešené prostredníctvom, povedzme, jednej zdravotnej poisťovne, resp. jedného nejakého národného zdravotníckeho platobného mechanizmu, tam skôr vystupujú do popredia revízni lekári, ako to už spomínal pán poslanec Slafkovský. Ale mnohokrát je to riešené ináč ako u nás, práve systémom platieb, práve systémom platieb, ktorý u nás naozaj je nastavený, žiaľ, tak, že čierny Peter zostáva v rukách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom majú ešte aj sťažené vyjednávanie so zdravotnými poisťovňami. Čiže treba povedať, že tento model s rozhodcovským súdom bol do určitej miery ako keby alternatíva postavený k prirodzenejšiemu modelu, ktorý by mal byť postavený na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na druhej strane ale treba povedať, že takú inštitúciu, ako je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou máme len na Slovensku. Čiže je to určité špecifikum slovenského zdravotníckeho systému.
Čo sa týka samotného konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovský súd netreba založiť, rozhodcovské súdy existujú, máme zákon o rozhodcovskom konaní, akurát v zmluve by si mali partneri, poisťovňa a poskytovateľ, dohodnúť v prípade sporu, na aký rozhodcovský súd sa odvolajú jeden aj druhý. A rozhodcovský súd potom koná normálne ako civilný súd podľa zákona, ktorý je na to určený. Čiže my len nahradzujeme súdny spor pred riadnym... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť.
Pani spravodajkyňa sa tiež nechce vyjadriť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, poslanci, prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Szögedi, aby oznámila výsledky tajného hlasovania, najskôr teda o
návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady
k tlači 1426.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás oboznámila so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 10. februára 2010.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 115 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 115 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 115 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných a 101 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Igora Galla hlasovalo 70 poslancov, za Ľubomíra Gumana hlasovalo 24 poslancov, za Stanislava Hábera hlasovalo 51 poslancov, za Jozefa Chudíka nehlasoval ani jeden poslanec, za Petra Juščáka hlasovalo 40 poslancov, za Lauru Karpatovú hlasovalo 48 poslancov, za Soňu Koželovú hlasovalo 12 poslancov, za Vladimíra Malíka nehlasoval ani jeden poslanec, za Petra Michalicu hlasovalo 11 poslancov, za Janu Miklovičovú nehlasoval ani jeden poslanec, za Jitku Račickú hlasovalo 36 poslancov, za Gabrielu Rothmayerovú hlasovalo 52 poslancov, za Jána Sabola hlasovalo 51 poslancov, za Jozefa Ševeca hlasovalo 14 poslancov, za Ľubomíra Šišáka nehlasoval ani jeden poslanec.
Na voľbu člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej rady zvolený Igor Gallo.
Nakoľko nebol zvolený potrebný počet členov Rozhlasovej rady, vykoná sa druhé kolo voľby, do ktorého postupujú kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Sú to nasledovní: Ľubomír Guman, ktorý získal 24 hlasov, Stanislav Háber, ktorý získal 51 hlasov, Peter Juščák, ktorý získal 40 hlasov, Laura Karpatová, ktorá získala 48 hlasov, Jitka Račická, ktorá získala 36 hlasov, Gabriela Rothmayerová, ktorá získala 52 hlasov, Ján Sabol, ktorý získal 51 hlasov, a Jozef Ševec, ktorý získal 14 hlasov.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Dovoľte, aby som konštatoval, že Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní za člena Rozhlasovej rady pána Igora Galla.
A tak, ako už bolo konštatované, do druhého kola voľby členov Rozhlasovej rady postupujú: Ľubomír Guman, Stanislav Háber, Peter Juščák, Laura Karpatová, Jitka Račická, Gabriela Rothmayerová, Ján Sabol, Peter Ševec. Len pripomínam, že druhé kolo voľby štyroch členov Rozhlasovej rady, ktorých je ešte potrebné zvoliť, sa uskutoční zajtra po hlasovaní o 11.00 hodine.
Poprosím teraz, keby ste oznámili výsledky tajného hlasovania o
návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa
k tlači 1420.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 10. februára 2010.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 115 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 115 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 115 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 17 neplatných a 98 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Jána Bicka hlasoval 1 poslanec, za Patrika Dubovského hlasovalo 40 poslancov, za Jána Liteckého Švedu nehlasoval ani jeden poslanec, za Antona Malackého hlasovalo 51 poslancov, za Jaromíra Markecha nehlasoval ani jeden poslanec.
Na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že vo voľbe v tajnom hlasovaní nebol nikto zvolený za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Nakoľko nebol zvolený člen Správnej rady Ústavu pamäti národa, uskutoční sa druhé kolo voľby, do ktorého postupujú všetci kandidáti, ktorí neboli zvolení vo voľbe. Ďakujem pekne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa Szögedi, za informáciu o výsledkoch tajného hlasovania.
Konštatujem, že Národná rada nezvolila v tajnom hlasovaní nikoho za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Je potrebné zvoliť jedného člena Ústavu pamäti národa podľa uznesenia, ktoré bolo prijaté ešte pred hlasovaním. Všetci kandidáti postupujú do druhého kola. Z nich budeme vyberať jedného v tajnej voľbe, ktorá sa uskutoční zajtra po hlasovaní po 11.00 hodine.
Panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby sme ešte pristúpili k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 1471. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1504.
Dávam teraz slovo poslancovi Milanovi Gécimu, aby návrh odôvodnil.
M. Géci, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám malú novelu zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
Uvedený zákon v § 2 ods. 4 znie: "Obce môžu vo svojich územných obvodoch alebo určitých častiach svojho územného obvodu obmedziť alebo zakázať v určitých hodinách alebo dňoch predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach."
Na základe tohto ustanovenia konkrétne v Košiciach mesto vypracovalo VZN, v ktorom vymedzilo miesta, ako sú niektoré ulice, okolie škôl, detské ihriská, okolie kostolov, kultúrnych zariadení. A na týchto miestach zakázalo požívanie alkoholických nápojov. Po proteste prokurátorky, ktorá o. i. namietala, že nebol dodržaný zákon, ktorý hovorí, že je možné zakázať požívanie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach iba v určitých hodinách alebo dňoch, upravilo takto mesto Košice svoje VZN v zmysle platného zákona tak, že zakázalo požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách, konkrétne vymenovaných uliciach, v okolí škôl a školských zariadení, detských ihriskách, v okolí kostolov v čase od 5.00 hodiny do nasledujúceho dňa do 3.00 hodiny. V praxi to znamená, že dve hodiny v noci od 3.00 hodiny do 5.00 hodiny môžu sa požívať alkoholické nápoje na detských ihriskách, pri školách, kostoloch a kultúrnych zariadeniach. Táto skutočnosť vyvoláva úsmev, keby nešlo o vážnu vec. Zákonodarca pri tvorbe tohto zákona mal iste dobrý úmysel ohraničiť požívanie alkoholických nápojov na verejnosti v určitých hodinách pri určitých konkrétnych udalostiach, ako je napr. medzištátny futbalový turnaj či návšteva pápeža alebo prezidenta iného štátu, konkrétna prax ale prináša potrebu zakázať požívanie alkoholických nápojov počas celého dňa, ako som uviedol, na detských ihriskách, v okolí škôl, školských zariadení, okolí kostolov, kultúrnych zariadení a podobne.
Vážení kolegovia, o predloženie novely ma požiadali starostovia z niektorých mestských častí v Košiciach. Novelu som konzultoval aj s ministrom zdravotníctva, ktorý voči nej nemá námietky. V druhom čítaní sa nebránim ani pozmeňujúcim návrhom, ktoré by ešte vylepšili, resp. upresnili zákon pre uplatnenie v praxi. K dispozícii mám platné VZN mesta Košice aj protest prokurátorky, ak by si to chcel niekto pozrieť.
Ďakujem za vašu podporu. A chcem sa ešte ospravedlniť, v dôvodovej správe sme uviedli zákon ako zákon Slovenskej národnej rady, za čo sa vám ešte raz ospravedlňujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie svojho návrhu zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pánu poslancovi Antonovi Bobríkovi.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 80 ods. 1 rokovacieho poriadku som bol určený ako spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s ústavou a predložený návrh nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a nepredpokladá dopad na zamestnanosť.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 18. januára 2010 č. 1504 a podľa rokovacieho poriadku (§ 71) Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od pridelenia.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.
Ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca sa nemajú k čomu vyjadriť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Dovoľte, aby som informoval, panie poslankyne, poslanci, že zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o návrhu zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. A to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh uvedie pani ministerka Tomanová. Pripomínam, spravodajcom je pán poslanec Róbert Madej.
Prerušujem rokovanie schôdze, vyhlasujem dnešný rokovací deň za skončený, prajem príjemnú dobrú noc.
(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)