Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne kolegom za faktické pripomienky. A kolegovia zo SNS skutočne zareagovali podľa hesla trafenej husi. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Jozef Rydlo, ktorý je prihlásený do rozpravy ako posledný písomne. Po jeho vystúpení bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Ctený pán podpredseda Národnej rady, ctený pán predkladateľ, ctený pán spravodajca, slávna snemovňa, Jozef Cíger-Hronský raz do Slniečka napísal tieto jednoduché, no krásne slová: "Počul som raz, že otčina je nielen zem ohraničená hranicami, kraj, kde sme sa narodili a ktorý máme najradšej, ale že je to aj obloha, čo sa belasie nad týmto krajom. I vŕba, čo tu rastie, i reč, čo tu zvučí, i vtáčik, čo tu spieva, i hora, čo tu hučí, i kvieťa, čo tu rastie, i smiech, čo tu zvoní, i každá slza, čo tu vypadla."

Slávna snemovňa, štát má právo a povinnosť formovať svojich občanov, aby poznali jeho dejiny, ústavu, zákony a aby milovali vlasť. Dovoľte mi podeliť sa o zážitok z roku 1983, ktorý mi utkvel v pamäti, pretože mi ho rozprával môj padovský profesor, historik Milan Ďurica, čestný člen Slovenského ústavu, ktorý sa v tom čase veľmi často zdržoval v Spolkovej republike Nemecko, kde udržiaval intenzívne vzťahy tak vedeckej, cirkevnej i politickej povahy.

Izraelská univerzita Bar-Ilan, ktorá mala vtedy 10-tisíc poslucháčov, udelila čestný titul Doctor honoris causa dlhoročnému predsedovi Židovskej obce v Berlíne Heinzovi Galinskému. Pri tejto príležitosti prezident univerzity Bar-Ilan prof. Emanuel Rackmann poskytol rozhovor redaktorovi nemeckého časopisu Deutschland-Berichte. Na otázku, čím sa jeho univerzita líši od ostatných univerzít v Izraeli, Rackmann povedal: "Podstatný rozdiel medzi našou univerzitou Bar-Ilan a ostatnými univerzitami v Izraeli tvorí fakt, že naši študenti musia absolvovať o 25 % viacej študijných kurzov, ktorými sú špeciálne povinné predmety z judaistiky. Medzi tieto patria: židovská filozofia, židovské dejiny, Biblia a Talmud, pretože my uplatňuje svetonáhľad, že na tejto univerzite nemôže promovať v žiadnom odbore študent, ktorý by neovládal tieto predmety. Každý študent musí poznať korene židovského života. Tieto korene tvoria najdôležitejšiu časť toho, čo naša univerzita dáva študentom. Druhým dôvodom je to, že my sme sionistická univerzita. Preto vyžadujeme od našich študentov, aby aj oni boli sionistami, aby boli idealistami, aby pre štát niečo robili, aby mu niečo dávali a nie iba od neho prijímali. Na našej univerzite máme niektoré fakulty tak zariadené, aby študenti národu čosi dávali." Potiaľto prof. Emanuel Rackmann.

Ak uvážime, že Izrael mal vtedy asi 2,5 mil. obyvateľov, teda približne polovicu obyvateľov Slovenska, a z tej univerzity mu každoročne vyšlo dva- až tritisíc takto vyučených a súčasne národne i nábožensky k idealizmu vychovaných mladých akademicky vzdelaných pracovníkov, ľahšie pochopíme jedinečný svetový fenomén všestranného rastu a mohutnenia štátu Izrael, ktorý má dnes viac ako 7 mil. obyvateľov. Ale by nám to mohlo pomôcť nahliadnuť, ako je to aj s národnou tragédiou hraničiacou s kultúrnou, ekonomickou aj politickou situáciou nášho mladého štátu. Naše vlády, žiaľ, bez výnimky nielenže nezaložili podobnú vysokú školu s jednoznačným a intenzívnym študijným programom historického a náboženského obsahu národných dejín, ale naopak, až s nepochopiteľnou nezodpovednosťou zachovali nezmenený celý školský systém s jeho starými marxisticko-boľševickými osnovami, pedagogickými príručkami a učiteľmi. Títo v drvivej väčšine podnes vyučujú a vychovávajú mládež k bezduchému materialistickému internacionalizmu a upevňujú v mladých dušiach hriešnu neznalosť historických koreňov národa, do ktorej neprestávajú vštepovať absurdné tézy historickým vývojom na smetisko dejín vyvodeného čechoslovakizmu.

Toto je jedna z hlavným príčin našej súčasnej duchovnej, ale nielen duchovnej biedy.

Preto je zvrchovaný čas, aby sme sa my Slováci zobudili. Aby sme si uvedomili, že máme svoje hlboké historické korene v slávnej štátotvornej náboženskej i kultúrnej minulosti, ktorá nás mravne zaväzuje, aby sme sa nebáli nikoho, ani vzdialených veľmocí tohto sveta, ale si uvedomili naše sväté právo žiť a rásť v duchu našich národných tradícií. Na to nás oprávňuje najzákladnejší princíp každého demokratického zriadenia, podľa ktorého je aritmetická väčšina, ktorá rozhoduje o povahe, hodnotách a cieľoch orgánov zákonodarstva i výkonnej moci v správe štátu. Je jedným z krikľavých paradoxov doterajšieho vývoja v našom štáte, že nad štyrmi pätina veriacich občanov slovenskej národnosti rozhodujúcu moc dostali do rúk predstavitelia mikroskopických zoskupení Slovákom národne i nábožensky úplne cudzích alebo odcudzených jednotlivcov. Za takýto vývoj v spoločnosti sme zodpovední všetci, lebo iba správne použitie volebného lístka prakticky jediný, a práve preto nielen politicky, ale aj mravne zodpovedný za prejav moci, ktorou každého občana vybavuje základný ústavný zákon, môže túto absurdnú situáciu podstatne zmeniť a dať našej spoločnosti impulz na správnu orientáciu ďalšieho vývoja v súlade so základnými hodnotami našich historických koreňov, na zachovanie a zveľadenie vzácneho dedičstva našich otcov.

Slávna snemovňa, prečo hlasovať za tento zákon? V tlačovom orgáne Slovenského hnutia obrody Právo národa čítam: "Od vstupu Slovenska do Európskej únie sa občania Slovenskej republiky, a hlavne mladí, čoraz menej hlásia k svojej vlasti a čoraz menej sa považujú za Slovákov. Dnešná takzvaná moderná doba občanom vtĺka do hláv, že všetko, čo je zahraničné, a predovšetkým americké, je najkrajšie, najlepšie a všetko, čo je slovenské, sa považuje za zastarané, nemoderné a najmä nezaujímavé.

Občania Slovenskej republiky sa v dnešnej modernej spoločnosti považujú za Európanov a na našu históriu, kultúru a tradície sa jednoducho kašle. Je to však správne? Je správne, že človek, ktorý sa narodí na Slovensku, kde má právo na vzdelanie, prácu, rodinu, sa nehlási k svojej vlasti? Ako to potom pôjde ďalej, keď sa budeme my Slováci tak ľahostajne správať k svojmu vlastnému národu?

Budeme si takýmto spôsobom môcť povedať o niekoľko rokov, že sme Slováci? To, že sme vstúpili do európskeho spoločenstva, neznamená, že sa musíme správať tak, ako to chce Európa a Spojené štáty americké, to nás chcú za každú cenu zjednotiť a urobiť z nás jeden zmiešaný super štát. Aj po vstupe do Európskej únie sme stále ostali Slovákmi a stále máme svoje práva, kultúru, históriu, tradície a jazyk. Buďme hrdí na to, že sme Slováci, a zachovávajme náš národ, za ktorý tak ťažko bojovali naši predkovia, a myslíme pritom aj na budúce generácie. Ja naozaj nepochopiteľné, že Slovák žijúci na Slovensku sa označí za Európana. Nemôžeme sa správať tak, že to, čo je zahraničné, je krajšie, lepšie ako naše slovenské. Preto celkom správne vyhlásil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, že je dôležité, aby sa Slováci učili svoju históriu a vychovávali sa k vlastenectvu.

Mali by sme pozerať do budúcnosti a každý Slovák, ktorý sa paradoxne v prvom rade označuje za Európana, až potom za Slováka, by sa mal nad sebou skutočne zamyslieť. Máme bohatú skúsenosť, máme bohatú históriu a históriu takú, akú by nám mohol závidieť nejeden štát Európskej únie. Dnešná takzvaná moderná kultúra Západu, ktorá sa stále vo väčšej miere propaguje na každom kroku, je azda lepšia? Veď vlastenectvo nie je žiaden extrémizmus, ako to radi vyhlasujú slávne médiá. Vlastenectvo je prirodzenosť, ktorú má každý človek, ktorý miluje svoju vlasť. Preto nebuďme my Slováci nepriateľmi nášho národa a buďme hrdí na to, kto sme." Potiaľto Slovenské hnutie obrody.

Čo dodať? Takto zmýšľajú mladí ľudia, ktorých nevychoval režim, ktorému sme odzvonili pred dvadsiatimi rokmi. Nechodia z recesie ani v pionierskych šatkách, ani v nostalgických uniformách, či s vyholenými hlavami. Odchovalo ich ponovembrové Slovensko, sú plodom našej súčasnosti a rodiacej sa slovenskej demokracie. Sú to mladí ľudia, mládenci, devy, muži, ženy, ktorí sa sami, opakujem sami, samučičkí sami prepracovali k tomu, že si uvedomujú, že ľudský život je len vtedy plnohodnotný, ak je to život hodnôt. Áno, sú hrdí na svoju domovinu a slovo vlasť je pre nich hodnotou jednou zo základných ľudských hodnôt.

Nie, nie je ich mnoho, bohužiaľ. Vyznávajú však to, čo kedysi hovorieval Ladislav Hanus: "Človek môže urobiť všetko, no nemôže to urobiť sám." A nebol sám, keď vo Vysokých Tatrách kedysi tiež mladým ľuďom na svojich prednáškach hovoril, že štát má právo a povinnosť formovať svojich občanov, aby poznali jeho dejiny, ústavu, zákony a aby milovali vlasť.

Vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali mojim slovám - čo sa vám páčilo, povedzte, prosím, iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte, prosím, mne.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou prihlásený na vystúpenie pána poslanca Rydla je pán poslanec Valentín Švidroň, pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Švidroň, nech sa páči.

V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, uviedli ste niekoľko príkladov, aktov, sľubov vernosti. Chcem skutočne zdôrazniť, že je to aj naša tradícia, veď akty sľubov existujú pri rôznych inštitútoch rodinného, cirkevného a iného charakteru. Veď narodenie človeka sprevádza jeho krst, kde už sľubujú rodičia v mene toho dieťaťa, ktoré potom, tie sľuby, sa opakujú niekoľkokrát až do dospelosti. Takže ak si niekto vyberie kariéru štátneho zamestnanca a úprimne chce vydávať rozhodnutia v mene štátu, opatrí tie rozhodnutia štátnym symbolom v podobe pečiatky, tak si myslím, že toto svoje povolanie berie tak vážne, že preňho ten sľub je prirodzeným. Pretože nielenže on sa zaväzuje štátu aj za to, ako povedal predkladateľ, že tá kariéra je sľubná a zabezpečuje ho, ale dáva mu aj silu pre konanie, pre jeho dôstojnosť pri vykonávaní štátu, lebo koná v mene štátu. Takže by bolo namieste, aby sme toto potvrdili aj v našej legislatíve, tak ako to predložili predkladatelia. Samozrejme, že to všetko začína od výchovy v školách, kde máme istý dosah, ale, samozrejme, by sa väčšia váha dala na to formou zákona. Takže ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poslednou s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem nadviazať na jednu vetu pána poslanca, keď hovoril, že vlastenectvo nie je extrémizmus. A poukázal na určité historické súvislosti. Ja by som tiež chcela poukázať na historickú súvislosť, ktorá nám taktiež dokumentuje, prečo treba sa otázke vlastenectva venovať. Chcem podotknúť, že máme v histórii určité obdobie, kde sa vyvodzovali trestnoprávne dôsledky za tzv. buržoázny nacionalizmus. Tlačilo sa do hláv ľudí, že prejav určitého pozitívneho vzťahu k národu, k národnosti je niečo, čo je aj trestné. Tak práve preto my musíme dneska poukázať na to, že vlastenectvo je niečo, čo je želateľné, čo je pozitívne a čo treba podporovať, za čo nikto nemôže niesť právne dôsledky vrátane trestnoprávnych dôsledkov. A znovu opakujem, treba rozlišovať a vysvetľovať, čo je vlastenectvo a čo je nacionalizmus. Pretože vlastenectvo musíme zo všetkých síl podporovať, nacionalizmu musíme povedať nie. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Rydlo nebude reagovať na faktické. A teraz dávam priestor na prihlásenie sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Zdenka Kramplová ako jediná. Pán poslanec Rafaj, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Dubravay. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Pani poslankyňa, uzatvoril som možnosť, nesmiete sa hnevať, musím to už trošku aj rešpektovať. Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Kramplová.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, asi si pamätáte, že som vystúpila v prvom čítaní, keď sa prerokovával tento návrh zákona, a asi si spomínate aj na to, že som vás informovala o tom, ako sa používa hymna v Kanade, vysoko demokratickom a liberálnom štáte, a informovala som vás aj o tom, že tento zákon u nich, ktorý je súčasťou školského zákona, je podstatne tvrdší, ako je na Slovensku, a hymna sa na školách od prvej triedy hrá každý deň pred začiatkom vyučovania. Takže ja nemám problém s týmto zákonom.

Vítam aj to, že predkladatelia predložili pozmeňujúci návrh, pretože pozmeňujúci návrh naozaj vylepšuje predmetný návrh zákona. A predpokladám a verím, že to tak bude, že nie je to len prvý krok v tom, aby si u nás ľudia uvedomili, o čom je vlastenectvo, aby si ľudia u nás ctili štátne symboly, štátnu hymnu, aby si ctili vlastný štát a vlastný národ.

Som veľmi rada, vážený pán poslanec, že ste tu otvoril aj otázku štátnych úradníkov. Ja pokladám to za veľmi dôležité. Pretože jedna generácia, dá sa povedať, od vzniku slovenského štátu, Slovenskej republiky, nemala možnosť byť vychovávaná k vlastenectvu a práve títo ľudia dnes nastupujú do úradov ako mladí ľudia, ktorí naozaj veľakrát nemajú pocit, že oni by mali mať pozitívny vzťah k štátu, pozitívny vzťah k štátnym symbolom. Oni vidia to miesto v štátnej správe ako štátneho úradníka len ako miesto nato, aby si realizovali svoje vlastné ambície a svoje vlastné záujmy.

Mám skúsenosť s tým, preto otváram túto otázku. S niektorými som o tom debatovala a oni na mňa pozerali, čo od nich chcem? Prečo oni by mali mať nejaký vzťah k tomuto štátu? Oni sa potrebujú zamestnať a to je všetko. Keď som s nimi začala rozprávať o vzťahu k národu a dôležitosti vlastenectva, tak mi povedali, že to nepatrí na pôdu nejakého štátneho úradu, že to patrí niekde mimo spoločnosť, že je to niečo choré a niečo nepekné. Ja som sa ich pýtala, ako ste na toto, teda na takéto niečo prišli? No, lebo to počúvame od svojich rodičov, počúvame to od našich starších kolegov, a aj tí starší kolegovia, ktorí majú roky odkrútené v štátnej správe, ich nabádajú k tomu, že vlastenectvo je niečo veľmi škodlivé a veľmi zlé.

Ja som veľmi rada, že pani poslankyňa Tóthová upriamila pozornosť práve na obdobie rokov, tých kritických rokov, kedy skutočne vzťah k vlastenectvu bol označovaný za trestný čin, a preto ľudia ani na verejnosti o tom nerozprávali. A ja som presvedčená o tom, že je naozaj najvyšší čas, aby sme hovorili čo je najvyššou hodnotou v štáte, čo je najvyššou hodnotou človeka, pokiaľ ide o vzťah k štátu a vzťah k národu, k štátnym symbolom.

Mala som dosť zmätočné pocity, keď som nedávno v niektorom televíznom spravodajstve zachytila dosť kritické komentáre k tomu, že deti sa majú učiť históriu viacej o Slovensku ako o všeobecných dejinách. Nuž, keby ste si pozreli históriu učebnice žiakov na školách v Amerike alebo v Kanade, alebo v Izraeli, venujú sa hlavne vlastnej histórii a vlastnému národu. To je, ja si dovolím tvrdiť, nie dve tretiny, je to ešte viac. Naše deti? Naše deti nepoznajú vlastnú históriu a to je odvodené aj od toho, že aj tí, ktorí robili osnovy, tí, ktorí mali možnosť rozhodovať o tom, čo sa budú učiť ľudia v učebniciach, žiaci v učebniciach dejepisu, že budú radšej dejiny celého sveta, bude tam písané o všetkom možnom, len nie o vlastnom štáte a o vlastnej histórii, o histórii Slovákov. A toto je, myslím, že veľmi, veľmi škodlivé.

A preto som rada, že tento zákon je, že nastupujeme cestu k tomu, že budeme hovoriť o vlastenectve a budeme ho mať aj v praxi. Že ľudia prostredníctvom tohto zákona si uvedomia, že konečne nastal čas, aby sme o vlastenectve hovorili v pozitívnom zmysle a aby sme si ho vedeli uvedomiť aj v každodennom živote. Chcem ubezpečiť všetkých ľudí, že vlastenectvo je najvyššou hodnotou a mrzí ma, že vlastenectvo nás Slovákov bolo v minulosti biľagované ako škodlivý nacionalizmus.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Zelník. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo dávam pánovi poslancovi Zelníkovi.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať kolegyni za toto krásne vystúpenie. A najmä chcem sa poďakovať za jej podelenie sa o svoju osobnú skúsenosť s pobytom v Kanade a o svoje skúsenosti, ako to je v iných krajinách. Pretože na Slovensku je to už takým akýmsi zvykom, že stále sa skôr pozeráme na to, čo je v zahraničí. A keď to je v zahraničí, bohužiaľ, neberieme si vždy všetky príklady, len to, čo niekomu vyhovuje. Takže, pani kolegyňa, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rydlo, skúste nabudúce sa prihlásiť trošku skôr. Ja vám teraz slovo dám, ale podľa výkladu rokovacieho poriadku, ako to vníma môj kolega pán Cabaj, by vám ho už nedal. Skúste to rešpektovať. Ďakujem pekne.

Nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Mám len krátku poznámku, pani Kramplová, k učeniu dejepisu. Ja som učil dejepis v niekoľkých školských systémoch a môžem iba to potvrdiť, že som sa musel naučiť dejiny Talianska, musel som sa naučiť dejiny Francúzska, musel som sa naučiť dejiny Švajčiarska, vo Švajčiarsku jednotlivých kantónov, a tie ostatné, tie svetové dejiny, tie sú len tak, no taký epiteton, taký doplnok. A ešte najpozitívnejšie, by som povedal, že sa k tomu stavajú Taliani. Ostatní, dobre, svetové dejiny, to nás nezaujíma. Predovšetkým dejiny vlastnej obce, vlastného regiónu, vlastného štátu. A toto, bohužiaľ, na Slovensku nie je. My nemáme ani len maturitu z dejepisu. Poviete, že máme ministra školstva. Mohol to presadiť. Bohužiaľ, minister školstva ako v ktoromkoľvek inom štáte nie je až taký mocný človek, že by niektoré veci mohol presadiť ex offo.

Ďakujem vám, pani Kramplová, za to, čo ste povedali. Som rád, že tento zákon je v tejto snemovni, a dúfam, že táto snemovňa bude mať toľko občianskeho a vlasteneckého citu, že tento zákon schváli.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať bude teraz pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: No ďakujem, páni poslanci, ďakujem za doplnenie.

Pán poslanec Zelník, veľmi dobre ste to vystihli. Áno, my kopírujeme zo zahraničia to, čo nám vyhovuje. A nakoniec nie je žiadnym tajomstvom, že aj tu v tejto snemovni veľmi často poukazujeme na príklady v zahraničí. Veľmi často kritizujeme, ak ideme niektoré veci riešiť podľa vlastného úsudku a podľa vlastného názoru, a dáva sa do pozornosti Amerika, Kanada, možno Izrael, Francúzi a ďalšie štáty, ale preberáme len to, čo nám vyhovuje. Pre mňa je zarážajúce, že od roku 1993 sme nevedeli odkopírovať, ako funguje celý systém, pokiaľ ide o školstvo, pokiaľ ide o uplatňovanie vlastenectva práve v tých štátoch, ktoré som spomenula. Odkopírujeme všetko možné, len to, čo je podstatné pre život národa, si nechávame za dverami a snažíme sa k tomu radšej nevyjadrovať.

Ešte raz ďakujem, páni poslanci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči, do rozpravy.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som vysvetlil už v úvodnom slove, prečo takto možno nie štandardne vystupujem v rozprave. Je to predovšetkým z dôvodu návrhu, pozmeňujúceho návrhu. Takže, ak dovolíte, dávam pozmeňujúci návrh na zmenu k predmetnému návrhu zákona na podporu vlastenectva, ktorý máte rozdaný vo svojich laviciach. Predovšetkým ide o nové znenie, predefinovanie navrhovaného § 5 nielen toho pôvodného, ktorý bol predložený a išiel do prvého čítania, ale aj toho textu, ktorý sme schválili a je v spoločnej správe. Takže toto je tretia verzia k tomu azda najkontroverznejšiemu § 5, podľa niektorých z vás, a je, myslím si, aj dostatočne legislatívne čistá a zrozumiteľná.

Poprosím vás, budú tu dve zmeny v číslovaní. Ja ich vo svojom vystúpení uvediem ústne, takže bude to zaznamenané.

1. Návrh zákona znie: "Zákon na podporu vlastenectva a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov."

Týmto sa rozširuje samotný návrh aj z toho dôvodu, že sa dotýka úprav niektorých iných zákonov, a preto legislatívnoprávne precizuje aj vo svojom názve predmet úpravy.

2. V čl. I § 5 vrátane nadpisu znie:

"§ 5

Podpora vlastenectva zo strany orgánov štátnej správy

(1) Štát podporuje vlastenectvo pri výkone svojich kompetencií najmä tým, že vytvára právne a iné mechanizmy na podporu vlastenectva ako prirodzeného vzťahu príslušných orgánov štátnej správy a jej zamestnancov." - Odvolávka na č. 2), poprosím, nie 1a). Toto je tá zmena. - "Na tento účel je zamestnanec povinný zložiť sľub vernosti Slovenskej republike.

(2) Sľub vernosti Slovenskej republike znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike, jej ústavným zásadám a jej demokratickému zriadeniu. Sľubujem, že ako občan Slovenskej republiky budem podľa svojich možností a schopností oddane a verne chrániť svoju vlasť, jej územnú celistvosť, zvrchovanosť, štátnu suverenitu a mať v prirodzenej úcte jej štátne symboly."

(3) Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási "tak sľubujem" a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu."

Toľko paragrafová úprava § 5. Potom nasleduje poznámka pod čiarou k odkazu 2, ktorý som citoval, čiže "2) Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

Ak dovolíte, odôvodním v stručnosti. Úprava pôvodného návrhu zákona odstraňuje duplicitu riešenia otázky zloženia sľubu vernosti pre určitý okruh osôb, tak ako som to už uviedol vo svojom prvom vystúpení.

3., novelizovaný. Za čl. I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú:

"Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

1. V § 19 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: "g) pri vzniku štátnozamestnaneckého pomeru zložil sľub vernosti Slovenskej republike podľa osobitného predpisu", odkaz 24a). Poznámka pod čiarou k odkazu 24a) znie: "24a) Zákon č.", číslo vybodkované, pokiaľ dostane pridelené tento zákon, ".../2009 Z. z. na podporu vlastenectva."

Ak dovolíte, úprava návrhu zákona sleduje legislatívne zmeny, ktoré sa vykonajú v § 5 tohto zákona po jeho schválení.

2. Za § 140 sa vkladá nový § 140a, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 140a

Prechodné ustanovenie k 1. aprílu 2010

Podmienka podľa § 19 ods. 1 písm. g) sa u štátnych zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer vznikol pred 1. aprílom 2010, považuje za splnenú."

Odôvodním: Vzhľadom na skutočnosť, že zloženie sľubu má byť jednou z podmienok prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru, bolo potrebné jasne definovať postavenie osôb, ktoré už boli prijaté do štátnej služby pred účinnosťou tohto zákona. A z odôvodnenia aj textácie je zrejmé, že sa na nich, tí, ktorí sú už v existujúcom štátnozamestnaneckom pomere, nevzťahuje daná úprava.

"Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona č. 240/1994 Z. z., zákona č. 273/1996 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 277/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 13 ods. 2 sa slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovo "charakteru" sa vkladajú slová "a v ďalších prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis". Odkaz 7a). Poznámka pod čiarou k odkazu 7a) teda znie: "^7a) Zákon č. .../2010 Z. z. na podporu vlastenectva."

Ďalšie články sa primerane prečíslujú.

Novelizovaný bod 4. V čl. I § 4 ods. 3 sa vypúšťa slovo "školy" a nahrádza sa slovami "štátne školy" a za slová "text štátnej hymny" sa vkladajú slová "spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný predpis". Odkaz na č. 1, ktorý už máme v predchádzajúcej textácii. Čiže poznámka pod čiarou k odkazu 1) znie: "¹⁾ Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a o ich používaní." Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

Piaty novelizovaný bod. V čl. I § 6 odsek, opravujem, 4, nie podľa pôvodného 3, sa za slová "štátna zástava" vkladajú slová "spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný predpis". Opäť je tam odkaz na č. 1. Keďže už toto máme uvedené v bode 4, poznámka pod čiarou, tak je zbytočné to znova uvádzať.

Súčasne navrhujem vyňať, pán spravodajca, na osobitné hlasovanie body 2 a 5 spoločnej správy z toho dôvodu, že sa práve dotýkajú tohto môjho pozmeňujúceho návrhu.

Vážené dámy a vážení kolegovia, tento predmet úpravy vzbudil naozaj širokú pozornosť a z množstva ohlasov mi dovoľte vám ukázať jeden korešpondenčný lístok, ktorý prišiel na predsedu Slovenskej národnej strany do Národnej rady Slovenskej republiky, kde zo Skačian, bol napísaný 16. novembra 2009, kde označuje sa ako senior, 83-ročný dôchodca píše Jánovi Slotovi: "Vážený pán poslanec, som zato, aby všetci štátni úradníci skladali sľub vernosti Slovenskej republike." (Reakcia z pléna.) Podpísaný je Július Struhár, ty farizej jeden neveriaci. (Smiech v sále.)

Tieto poznámky niektorých kolegov, ktorí odchádzajú do politického záhrobia, sú naozaj nedôstojné. A ak dovolíte, nedám sa vyprovokovať tými vašimi "debilitami".

Takže okrem tých pozitívnych, tu máme, samozrejme, aj podnety zo zahraničia. Napr. včera, predstavte si, Viktor Orbán, tak ako to priniesla Česká tlačová kancelária, uviedol, citujem nadpis správy: "Slováci sú zakomplexovaní, lebo majú mladý štát." A ďalej Viktor Orbán vysvetľuje, prečo sme vraj zakomplexovaní, lebo vraj, citujem, máme "komplexy", že sme "mladý štát". "Slováci", podľa Orbána, "sú" vraj "uvrhnutí do neustáleho zápasu o obhájenie svojej identity, obzvlášť keď" vraj "musia vymedziť svoju existenciu na základe svojho južného suseda", teda Maďarského štátu, hovorí, "ktorý je" vraj "tisíc rokov starý". Tvrdí Viktor Orbán.

Pokiaľ sa nemýlim, Maďarská republika vznikla v roku 1918. Ja neviem, že či žijeme v roku 3010? Nejako mi to nesedí. Z jednoduchého dôvodu, že niekto si multietnický štát, ktorý vznikol na troskách Veľkej Moravy, vysvetľuje ako svoj vlastný štát. A tisíc rokov mu trvalo akurát tak, že štatisticky sa mu za tisíc rokov podarilo asimilovať tam žijúce more Slovákov, iných Slovanov, Nemcov, Židov a iných, ktorí postupne prichádzali na toto územie tak, že už v sčítaní z roku 1910 bol v podstate za Maďara povinne zapisovaný každý nemaďarský obyvateľ Uhorska. A takto sa podarilo, predovšetkým v mestách, zvýšiť jednorazovo oproti ostatnému prieskumu o 200 % nárast Maďarov. To bol zaujímavý finiš.

A možno na margo aj toho vydeľovania sa oproti svojmu okoliu, čo je možno aj prirodzené, pretože vždy máme nejakého toho svojho tieňového, máme to svoje, možno aj politické, alter ego a ním je možno práve Maďarsko. Tak na adresu len tých slov, s ktorými ja nemôžem súhlasiť, Viktora Orbána, že sme vraj akýsi zakomplexovaní a že tu neexistujeme a niekto iný tu je už vraj tisíce rokov, známy výskum amerického profesora Cavalliho-Sforzu zo Standardskej univerzity, ktorý dokázal, že z celkového počtu Maďarov je len 5 % pôvodne genetických Maďarov. Je mi to ľúto, ale je to, bohužiaľ, tak. A Cavalli tvrdí, zato Slovákov geneticky pôvodných je viac ako 80 %. Takže to na margo toho vydeľovania. Napriek týmto vynikajúcim číslam si myslím, že vlastenectvo je potrebné podporovať.

Spomeniem jeho Eminenciu kardinála Korca, ktorý 2. januára 2008 konštatoval: "Dnes máme Slovenskú republiku, ale vlastenectvo u nás dnes veľmi nekvitne." Smutné slová. Na adresu tu napravo odo mňa, Benedikt XVI.: "Európska únia a národná identita z pohľadu Vatikánu pri budovaní Európskej únie sa nemôže obetovať kultúrna identita národa." To je pre tých všetkých, ktorí sa cítia byť kresťania alebo majú kresťanské korene, alebo rešpektujú túto našu kresťanskú tradíciu a zároveň sa cítia byť akýmisi Európanmi, kozmopolitmi, občanmi sveta, vesmíru, galaxie a zhluku galaxií a možno až kvarkov. Benedikt XVI. súčasne upozornil, že členské štáty nemôžu obetovať túto kultúru národa na oltár budovania Únie, a zdôraznil to aj počas ďalšieho stretnutia s novým veľvyslancom Bulharska pri Svätej stolici.

Dovoľte mi zacitovať aj na podporu, keďže budete rozhodovať nielen podľa svojho svedomia a politických príkazov vašich straníckych a klubových centrál, ale máte možnosť, vážení kolegovia, či už z vládnej koalície a z vládnej opozície, možnosť využiť aj ústavné právo hlasovať podľa svojho svedomia. Možno sa pohne vaše svedomie pri slovách Pavla II., citujem: "Nedovoľte, aby sa táto podstatná, teda národná zvrchovanosť stala korisťou akéhokoľvek politického alebo hospodárskeho záujmu." Ján Pavol II. tu hovoril o jedinečnosti národov, o dôležitosti národnej identity. Asi si uvedomoval na pápežskom stolci ako reprezentant, ako pontifikus, teda ktorý je mostom, teda tým, ktorý máme kresťania vo svojom srdci s nebeskou vlasťou, že máme tu aj povinnosti k pozemskej vlasti. A toto je nádherné spojenie, čo by sme mali asi všetci rešpektovať.

Rovnako tak verím, že ste si pozreli aj čl. 2199 Katechizmu katolíckej cirkvi o preukazovaní úcty, lásky a vďačnosti občanov voči svojej vlasti a voči tým, ktorí ju spravujú a v nej vládnu. Dúfam, že každý kresťan v tejto slovútnej sále bude hlasovať podľa čl. 2199 Katechizmu katolíckej cirkvi. Rovnako tak podľa čl. možno 2239 a 2240, citujem: "Povinnosťou občanov je prispievať spolu s občianskou mocou k dobru spoločnosti v duchu pravdy, spravodlivosti, solidarity a slobody. Láska k vlasti a služba k vlasti vyplývajú z povinnosti, vďačnosti a z poriadku lásky." Toľko sa hovorí napríklad na margo k § 4. Alebo k predmetu, ktorý upravuje špeciálne § 4 a 5. Pokiaľ niekto má problémy, že hovoríme o akejsi prirodzenej úcte k štátnym symbolom.

Alvin Toffler, to na margo tých, ktorí nemusia byť kresťania alebo sú neveriaci a majú istý svetový rozmer, určite poznajú Alvina Tofflera, významného amerického futurológa, novinára, publicistu, držiteľa množstva cien, člena American Association for Adverts Man of Science, je čestným spolupredsedom Amerického výboru pre UNICEM, organizácie OSN pre podporu ženského hnutia atď., teda jeden z najvýznamnejších mysliteľov 20. a 21. storočia, ktorý povedal, cituje: "Namiesto vzniku nových národov staré národy sú nebezpečenstve, že zaniknú." Významný futurológ to zrejme predpokladá aj kvôli postupujúcej, predovšetkým ekonomickej a kultúrnej globalizácii, ktorá so sebou prináša potieranie vlastenectva a národných špecifík.

To je to isté, vážení, pokiaľ sme našli zhodu pri ochrane zvierat, pri týraní zvierat, keď si uvedomujeme, že dennodenne množstvo flóry a fauny nám odchádza dostratena, do nenávratna. Mnohé druhy, ktoré tu boli nie tisíce, ale desaťtisíce rokov, jednoducho vymizli. Možno aj z ľudskej nedbanlivosti. Kedy bude otázka, kedy vymiznú hodnoty, ktoré sú v nás zapísané a ktoré sa vzťahujú k vlastenectvu? Kedy k tomu príde?

Takže dovoľte mi na záver zacitovať slová Martina Rázusa, ktorý vám nechce brať vás široký rozmer a hierarchiu vašich rôznorodých identít, ktoré, prirodzene, ja osobne aj moji kolegovia a všetci tu vzájomne si rešpektujeme. Jednou z tých identít a možno tou najzákladnejšou je určite aj vlastenectvo. Martin Rázus na margo toho povedal: "Kto je všade doma, nemá nikde domov. Kto sa domnieva, že mu je vlasťou celý svet, v skutku je bez vlasti."

Dámy a páni, hlasujme tak, aby sme nezostali vo svojom svedomí a vedomí bez vlasti.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Katarína Tóthová, Ján Kovarčík, Zdenka Kramplová, Ľudmila Mušková, Gyula Bárdos. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Kto počúval pozmeňujúci návrh pána poslanca Rafaja, musí konštatovať, že tie nuansy, ktoré tam boli nie celkom dobre prijímané, sú odstránené a že vlastne text potom zákona, ktorý prerokovávame, je bežný aj v iných štátoch civilizovaného sveta. Opakujem, je bežný aj v iných štátoch civilizovaného sveta, samozrejme, s tým, že nie sú tie pravidlá zhrnuté v jednom zákone, ale sú rozptýlené do viacerých právnych predpisov.

Ak sa prijme zákon, samozrejme, bude otázkou, aby nebol len súčasťou nášho platného právneho poriadku, ale aby bol aj aplikovaný v praxi, aby nedošlo k takým situáciám, ako napríklad, že v deň štátneho sviatku je povinnosť na štátnych orgánoch a organizáciách vyvesiť zástavy. A pozrite sa, ako vyzeral 1. januára 2010. Kde boli štátnej vlajky? Ako sa plnili ustanovenia zákona? O tom by bolo treba ešte si pohovoriť, akoto, že takto sa proste nerešpektujú ustanovenia platného práva.

A pokiaľ ide o vyjadrenia pána Orbána, ktoré tu boli citované, nuž ja nemám žiadne komplexy, skôr mám hrdosť na to, že vznikla Slovenská republika. A mala som tú možnosť historickú sa aj podieľať na jej vzniku. A že sme mladý štát? No a čo? Sme mladý štát a tým skôr máme právo prijať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Zdenka Kramplová, ďalšia s faktickou poznámkou. (Reakcia z pléna.) Pardon, Janko Kovarčík, ospravedlňujem sa. Nech sa páči.

J. Kovarčík, poslanec: Ďakujem. Ja sa budem venovať len časti vystúpenia, pán kolega. Ja nechápem, prečo míňate peniaze daňových poplatníkov Slovenskej republiky vo svojom vystúpení o nejakom maďarskom niktošovi, ktorý si robí predvolebnú kampaň. Prosím vás, neponižujte nás, nás poslancov slovenského parlamentu, takýmito úletmi vo svojom monológu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som pozabudla na to, že som ešte chcela hovoriť, keď som bola v rozprave, ohľadne toho dátumu 1. apríla. Ja viem, že už sa to asi nedá zmeniť, ale práve to, že téma vlastenectva je taká citlivá na Slovensku a v súčasnosti sa nachádzame úplne na začiatku tohto procesu, mala som obavy, aby sa tento dátum účinnosti nezneužíval na to, aby sa opäť hovorilo v negatívnom zmysle o hraní hymny a používaní štátnych symbolov. Či nie je možné ten termín zmeniť na 2., na 15. apríla, to je jedna pripomienka.

A druhá pripomienka sa týka toho, že tam bola úprava urobená, pokiaľ sa týka štátnych škôl. Že sa bude týkať zákon len štátnych škôl. Uvedomujem si, že sme na začiatku, ale je nutné, aby sme postupne k tomu pridali aj cirkevné, aj súkromné školy, tam všetko sa vyučujú občania Slovenskej republiky. Sú to deti, je to potenciál budúcnosti, čiže aj tí by mali mať vytvorený pocit vlastenectva a mali by byť k tomu vychovávaní.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi pani Ľudmila Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Dúfam a verím, že tento návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky podporí. Výskumy verejnej mienky hovoria o tom, že Slováci v porovnaní s ostanými národmi v Európe nemáme príliš vysoké národné povedomie. Je to prirodzené. Po toľkoročnom ťažkom utrpení, v ktorom náš národ žil, keď nemal vlastný štát. Je potrebné, ba priam nutné tento návrh prijať, aby sa stal zákonom našej republiky.

Som tiež rada, že v tejto diskusii, a pán poslanec a predrečníci veľakrát hovorili o slove, použili slovo "vlasť" a "vlastenectvo". Toto slovo sa v poslednom čase akoby strácalo v diskusiách politikov, akoby politici zabudli na toto slovo a vyjadrujú sa nie o štáte, ale sústavne spomínajú namiesto slovo "štát" slovo "krajina". Sme štátom, sme opäť štátom od roku 1993. Nie je to dlhá doba, je to 17 rokov, a práve preto je potrebné pripomínať si na školách, v rodinách našu viac ako 1 000-ročnú históriu. A ak niekto stále a vytrvalo hovorí o Slovensku ako o krajine a nie o štáte, chcem upozorniť, že nemyslí to so Slovenskom úprimne.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Gyula Bárdos.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán kolega Rafaj, dovoľte, aby som sa vyjadril veľmi krátko k vášmu vystúpeniu, a na začiatku dovoľte, aby som sa ohradil v mene poslancov Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja voči tým nezmyslom, čo ste viackrát hovorili, keď ste hovorili o percentách, hovorili ste o takých veciach, ktoré jednoducho potrebujete k tomu, aby ste mohli odpútať pozornosť od toho, čo sa deje na tých ministerstvách, kde sú vaši nominanti.

Počúval som vás, pán kolega, vy ste nehovorili o vlastenectve, vy ste hovorili o iných politikoch, hovorili ste o predstaviteľoch iných národností, vy ste nehovorili o vlastenectve. Vy ste hovorili o tom, že prečo dávate takéto zakomplexované návrhy, aké ste dávali včera, o ktorých návrhoch sme hlasovali, alebo aj tento návrh. Vlastenectvo buď je, alebo nie je. Ale ten váš návrh je nezmyselný a má dva ciele: prvým cieľom je získať politické body pred voľbami a druhým cieľom je odpútať pozornosť, ešte raz podčiarknem, od káuz nominantov Slovenskej národnej strany.

Pán poslanec, kedy poviete: Prepáčte, Slováci, prepáčte, občania Slovenskej republiky, že sme vás okradli o miliardy eur v nástenkovom tendri, v prípade emisií, druhý nástenkový tender bol pripravený.

Vy ste čítali ten text, mne chýbal tam, chýbala tam jedna veta, že nečítali ste o tom, že "neokradneme občanov Slovenskej republiky". To prečo nie je v tom sľube? Práve preto, lebo vy chcete pokračovať v tom trende, čo robíte doteraz, a odpútate pozornosť od toho, čo stále robíte a budete robiť až do konca volebného obdobia. Ja dúfam, že občania na to prídu a nebudú hlasovať za vaše návrhy.

Ďakujem.