Úterý 2. března 2010

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán predseda klubu, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Tak troška úsmevne a marketingovo na mňa zapôsobilo, že treba pripraviť pozmeňujúci návrh alebo novelu zákona, aby sme vedeli, kto sa uchádza, aby sme poznali pozadie firmy a vôbec firmu, ktorá sa uchádza. Samozrejme, že je to nutné.

Ale, dámy a páni, kto tu zaviedol systém, že obstaráva, obstarávateľ nevie, kto sa mu hlási do súťaže? Veď je úplne normálne, že keď si človek doma len kúpeľku a bytové jadro dá prerobiť, nepotrebuje na to žiaden zákon, ale vyberie si takých remeselníkov, ktorí už niečo majú za sebou, aby mu nenarobili doma paseku. Úplne normálne to ľudia robia, nepotrebujú na to zákon.

To, že vy ste pustili do mýta firmu, ktorá zinkasuje za mýto nie 26, ale podľa počtu transakcií asi 32 mld. korún a neviete, kto za touto firmou stojí, to je váš problém. A ak teraz idete veľmi, veľmi brojiť za to, že treba upraviť zákon, tak to považujem za tak trošku ako farizejský marketing pred ľuďmi, že idete naprávať niečo, čo ste spôsobili. A ak by ste to chceli napraviť, tak by ste minimálne to, čo môžete urobiť už dnes, zverejnili zmluvu so SkyTollom. Dali by ste možnosť porovnať, že to, čo je v zmluve, je v skutočnosti to, čo SkyToll ponúkal. Že či to mýto tak, ako je urobené, ozaj také to bolo ponúkané. Ozaj by sme vedeli, koľko v skutočnosti to mýto bude stáť. Ozaj by sme vedeli, či existuje bezpečnostný projekt, ktorý chráni občanov od úniku ich osobných informácií, doslovnej sledovačky. Nič z tohto ste nezverejnili. Všetko ste utajili, tak sa tu, prosím vás pekne, nehrajte na ronenie krokodílích sĺz, že treba zmeniť a novelizovať zákon o verejnom obstarávaní.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku pán spravodajca Peter Pelegrini.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Janiš, opäť ste skĺzli teraz k takej téme, ktorú teraz máte asi posledné dva mesiace, a to je mýto. Vôbec sa nevyjadrujete k problému ako takému. Ja som nehovoril o mýte, ja som nehovoril o ničom. Pozrite sa, ak máte úprimný záujem, aby sme takúto zmenu do zákona o verejnom obstarávaní zaviedli, tak poďme, môžeme to ešte do piatej stihnúť, do hlasovania. A kľudne, ak sa nám to podarí, ja budem všetkými desiatimi za to, aby sme to do rozpravy predložili. Ale vracať sa stále k mýtu a k zverejňovaniu zmlúv, tak ja neviem, to vy už budete dnes hovoriť ku všetkým zákonom alebo počas celého týždňa, a pritom vaša strana je tá, ktorá najviac bojuje za, alebo sa tvári, že najviac bojuje za stransparentňovanie verejného obstarávania, aj keď za osem rokov v zákone nezmenila pomaly nič, kým bola vo vláde.

Takže poprosím, pán kolega, skúsme sa vecne venovať tejto téme. Ak vám tak isto ide o vec, pomôžte naformulovať taký pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil aj problematiku zisťovania štruktúry, teda vlastníckych vzťahov. A nevidím problém, aby sme spolu s ministrom ešte do piatej takýto pozmeňujúci návrh predložiť mohli.

Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne s reakciou. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Iván Farkas ako posledný prihlásený do rozpravy.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som prečítal časť zo spoločnej správy. Je tu v čl. I, k bodom 1 a 2 sa pridáva nasledujúci text tohto znenia: "(4) Funkčné obdobie predsedu úradu podľa odseku 3 končí až vymenovaním nového predsedu úradu." Ďalej v čl. I sa do bodu 2 vkladá nový § 155e, ktorý znie: "§ 155e Výkon funkcie predsedu úradu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa doterajších predpisov, končí vymenovaním nového predsedu úradu."

Vážení, o čo ide? Dovoľte, aby sme sa pozreli trošku do blízkej minulosti. Nástenkový antitender v roku 2008. Úrad pre verejné obstarávanie zaujal pod vedením Bélu Angyala veľmi vlažný postoj k tejto kauze. Po vyjadrení opozície o tom, že Úrad pre verejné obstarávanie sa stavia k tejto kauze veľmi vlažne, sa premiér vyjadril, že vedie to človek opozície, že Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja nominovala tohto predsedu úradu. SDKÚ dokonca vyzvala našu stranu SMK - MKP, aby odvolala z postu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Bélu Angyala, a tým aby nekompromitovala opozičné strany. Béla Angyal ale neodstúpil z tejto funkcie, dokonca naďalej si podržal miesto v predsedníctve strany SMK - MKP. A napokon SDKÚ ďalej vyzývala stranu MKP - SMK, aby opustil tento post, aby strana odvolala tohto nominanta z tohto významného postu. Podobne vlažný postoj zaujal Úrad pre verejné obstarávanie aj v iných kauzách, napríklad v kauze emisie.

Čo sa stalo ďalej, vážení? V roku 2009 Béla Angyal vystúpil zo strany SMK - MKP, prestúpil do novovzniknutého celku MOST. Ajhľa, situácia a komunikácia zo strany premiéra sa prudko zmenila. Premiér inicioval v posledných týždňoch legislatívnu úpravu, legislatívnu zmenu, aby funkčné obdobie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie účelovo, berúc do úvahy politické reálie na Slovensku, aby mohol tento nominant, bývalý nominat SMK - MKP, zastávať až do konca volebného obdobia. A ešte flagrantne sa to zdôvodňovalo takým spôsobom, že toto miesto je permanentne vyárendované pre opozičné strany a treba počkať na výsledok volieb a potom sa ukáže, ktoré strany budú alebo zostanú v pozícii, a tým pádom ony budú mať možnosť nominovať nového predsedu ÚVO.

Vážení, tento argument neobstojí, je veľmi prehľadný. Ide o to, že rovnobežky sa v nedohľadne stretnú. Ide o to, že premiér takýmto spôsobom chcel dosiahnuť, aby Béla Angyal mohol vydržať vo funkcii až do konca volebného obdobia a aby sa takýmto spôsobom mohol odvďačiť Bélovi Angyalovi za vykonanú prácu. Je to natoľko okaté, že dokonca aj predseda MOST-u - HÍD Béla Bugár vyzval Bélu Angyala, aby odstúpil z tohto postu a aby v zmysle doteraz platného znenia zákona ukončil svoje pôsobenie.

Ďakujem pekne.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Farkasa - pán poslanec Janiš. To je všetko? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Janiš, máte slovo.

S. Janiš, poslanec: Dovoľte, aby som doplnil predrečníka. Samozrejme, že predĺženie funkčného obdobia vedenia ÚVO má svoje pozadie a jedine toto pozadie, prečo sa takto účelovo kvôli jednému človeku mení zákon o verejnom obstarávaní, je, že predseda úradu je veľmi dôležitý človek, ktorý súčasnej vládnej koalícii úrad pod jeho vedením kryje tendre.

O čom bol nástenkový tender? Sedem mesiacov ÚVO kontrolovalo a protokol neobsahuje žiadne porušenie zákona. Toto je naše ÚVO. O čom sú PPP projekty, keď ÚVO ani po mojom upozornení nezasiahne a vybratému uchádzačovi sa menia zmluvné podmienky, ktoré sú odlišné od vyhlásenia súťažných podmienok. Ako to bolo pri R-ke dole na juhu, keď ste vyhlásili tender a potom ste dodatočne dávali garanciu štátu zhotoviteľovi tohto projektu za to, že si berie úver? Ak by toto bolo v súťažných podmienkach, tak by určite viac firiem sa prihlásilo. Flagrantné porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ÚVO mlčí, mlčí. Prečo mlčí?

Preto mlčí, lebo vyhovuje vládnej koalícii. Jednoducho ÚVO sa podieľa na tendroch, veľmi aktívne kryje tendre vládnej koalície, ja som vymenoval iba dva, tých tendrov je na mraky. A preto predseda vlády zubami-nechtami bráni toto vedenie Úradu pre verejné obstarávanie. Dokonca kvôli predsedovi je schopný vstúpiť do zákona.

Úrad pre verejné obstarávanie je jediný nezávislý úrad, ktorý ste nechali v pôvodnom zložení, ako ste ho zobrali. Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ste zmenili zákon, aby ste mohli odvolať vedenie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ste zmenili zákon, aby ste mohli odrovnať regulačnú radu a predsedu úradu. Telekomunikačný úrad, je momentálne odvolávanie predsedu v Bruseli.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Takže to bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister ako navrhovateľ k nej zaujme stanovisko, nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, s predloženým pozmeňovacím návrhom pána poslanca Pelegriniho súhlasím s tým naznačením ohľadne preukázania alebo hlbšieho preukázania možnosti požadovať hlbšie preukázanie vlastníckej štruktúry. Nebol predložený ako konkrétny pozmeňovací návrh, ale s ideou a myšlienkou tiež súhlasím, treba sa s ňou hlbšie zaoberať.

Čo sa týka vyhlásenia pána poslanca Janiša, na toho nemám slov. Sa mi zdá, že poznáš zákon o verejnom obstarávaní a robíš stratégiu "zlodej kričí, chyťte zlodeja", čiže pripomeniem ti, že to pranie špinavých peňazí, čo sa dialo v Londýne priamo do schránky bez transparentnosti, chceš zakryť tým verejným obstarávaním, ktoré sa dialo na mýte. Tak ešte raz ti pripomínam, že takisto ako obkladačky do, keď si niekto chce obstarať, tak neskúma dcéry a vnučky, pretože ani to veľmi nevie preskúmať, a to isté sa udialo aj na výbere elektronického mýta. Znamená to, že podľa zákona bol zákon o verejnom obstarávaní naplnený do poslednej litery. To znamená, relevantní účastníci, konkrétne boli Sanef a Ibertax, preukázali svoje osobné finančné aj technické postavenie a nemali sme možnosť ich podľa zákona nejako vylúčiť, lebo by sme ich diskriminovali, a nemali sme možnosť ani skúmať ich dcéry, vnučky a pravnučky. A, samozrejme, niektorá pravnučka, neskôr bolo zistené, že je niekde, myslím, že na Cypre.

Takže je to absolútne zásadný rozdiel a diametrálny rozdiel od toho, čo išlo priamo z SDKÚ do Londýna do schránky, a tento náš prípad v mýte, kde bola splnená litera zákona o verejnom obstarávaní do poslednej bodky.

Čo sa týka garancie štátu na R-ke, ja neviem, o čom hovoríš, pretože na R-ke dole na juhu, ako si to nazval, nebola žiadna garancia štátu poskytnutá. Samozrejme, že v súťažných podkladoch ale bol vytvorený priestor, aj v ponukách tak bol vytvorený priestor, že budeme môcť riešiť niektoré veci, ktoré aj riešime, ale štátna garancia na R-ke nebola žiadna uplatnená.

To je všetko. Ďakujem, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, nechcete záverečné slovo? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime teraz k rokovaniu o

Správe o nákupe pandemickej vakcíny v Slovenskej republike.

Správa má parlamentnú tlač 1482.

Správu uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Richard Raši. Poprosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán minister.

R. Raši, minister zdravotníctva SR: Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som v úvodnom slove len povedal, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky spolu so Správou štátnych hmotných rezerv pripravilo Správu o nákupe pandemickej vakcíny v Slovenskej republike. A myslím si, že všetko podstatné, čo chceme, sa povie v rozprave, takže týmto končím úvodné slovo. Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Teraz prosím spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Štefana Zelníka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania správy vo výbore. Nech sa páči.

Š. Zelník, poslanec: Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som z poverenia výboru predniesol informáciu o prerokovaní Správy o nákupe pandemickej vakcíny v Slovenskej republike. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1517 z 27. januára 2010 pridelil Správu o nákupe pandemickej vakcíny v Slovenskej republike (tlač 1482) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s termínom do 5. februára 2010 s tým, že výbor podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval Správu o nákupe pandemickej vakcíny v Slovenskej republike (tlač 1482) dňa 4. februára 2010. Výbor nehlasoval o uznesení, nakoľko v čase hlasovania o návrhu uznesenia v zmysle § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru; z celkového počtu 13 poslancov boli prítomní 6 poslanci, výbor nebol uznášaniaschopný.

V zmysle § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám návrh na ďalší postup. Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o uznesení, a to Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o nákupe pandemickej vakcíny v Slovenskej republike.

Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Urbáni. Ešte predtým o slovo požiadal pán spravodajca.

Takže, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som poprosil nejaký malý technický čas. (Zapájanie notebooku kvôli prezentácii.)

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás najskôr oboznámil s niektorými skutočnosťami, ktoré sú dôležité pre lepšie pochopenie celého procesu očkovania.

Prvý prípad prasacej chrípky, ktorý bol nazvaný H1N1, bol zaznamenaný 15. 4. 2009. Potom sled udalostí, je tam chronologický prehľad, detekovala ho Svetová zdravotnícka organizácia a, samozrejme, izolovala vírus, a pretože sa tento vírus rozšíril do viac ako 120 krajín, vyhlásil WHO 5. stupeň pandemického ochorenia a 22. 6. 2009 bol vírus poskytnutý výrobcom, aby sa mohla začať vyrábať pandemická vakcína. 22. 6. 2009 sa začína vyrábať tzv. mock-upová vakcína, neskôr vysvetlím, čo to je mock-upová vakcína, a 27. 6, teda o 5 dní neskôr, začína sa vyrábať vakcína tradičným spôsobom.

Prvé vakcíny, ktoré boli dostupné pre použitie, boli v októbri toho roku a takisto v novembri 2009. Je to z toho dôvodu, že proces výroby vakcíny trvá nejakú dobu, ale k tomu sa ešte vrátim a vysvetlím. Tu chcem len názorne ukázať, aké vakcíny sa používajú proti chrípke. Jednak sa používajú celovírusové vakcíny, to znamená, celý vírus sa oslabí alebo celý vírus sa usmrtí a takýto sa používa na vytvorenie vakcíny. Je tu ale, samozrejme, riziko, že takýto vírus môže predsa len vyvolať a môže byť potenciálnym vyvolávačom chrípky. Potom sa používajú štiepené splytové vakcíny. Táto vakcína sa vyrába v Maďarskej republike pod názvom Fluval P. V Európe sa nepoužívajú celotelové vírusy na výrobu vakcín. Používajú sa štiepené splytové vakcíny, to znamená, vírus sa usmrtí, chemicky sa deštruuje a potom časti tohto vírusu sa používajú na výrobu vakcíny, teda nie je možné, aby vznikla po zaočkovaní takouto zmesou chrípka.

Postup pri vývoji a výrobe pandemickej vakcíny, podstatné je, že od izolovania vírusu až po jeho výrobu a, samozrejme, jeho odskúšanie v praxi trvá najmenej 5 mesiacov. To znamená, pandemická vakcína nemohla byť vyrobená skôr ako v októbri a v novembri.

Vrátim sa k tomu, čo tu už bolo opakovane povedané, a to mock-upová vakcína. Mock-up preložené z angličtiny je napodobňovať, imitovať, simulovať. Prečo mock-upové vakcíny? Pri pandémii a rozšírení sa infekcie vo všetkých kontinentoch a vyhlásenia pandémie je potrebné vyrobiť vakcínu a k tomu potrebujeme vírusy naočkovať, aby dorástli, pomnožili sa a - poviem to tak trocha možno vulgárne - pozberať ich a máme pripravenú hmotu z toho, aby sme mohli vyrábať vakcíny.

K tomu, aby vznikla imunitná odpoveď v organizme, je potrebná dávka asi 15 mikrogramov vírusovej hmoty. A tu nastáva obrovský problém, pretože pri pandémii celosvetová kapacita nie je schopná za krátky čas vyrobiť také kvantum vakcín, aby to postačovalo pre všetkých obyvateľov. Preto vedci prišli s riešením tzv. mock-upovej vakcíny, kedy ak sa použije adjuvans, ktoré robí lepšiu imunitnú odozvu, je to olejovitá kvapalina, ktorá keď sa vstrekne a podá sa do organizmu, tak organizmus dokáže vytvoriť imunitnú reakciu aj pri podaní 3,5 mikrogramu vírusovej hmoty. A toto je to, prečo sa začali vyrábať mock-upové vakcíny, pretože štvornásobne sa tým pádom zvýši kapacita výroby očkovacích látok, teda vakcíny proti chrípke. Zvýši sa kapacita a vakcíny sa môžu poskytnúť podstatne pre širšiu populáciu alebo zabezpečiť pre všetkých.

Samozrejme, že táto mock-upová vakcína má aj svoje úskalia. Podľa rozhodnutia Európskej liekovej agentúry mock-upová vakcína bola povolená len za mimoriadnych okolností. Vedci uznali, že prínos mock-upovej očkovacej látky je väčší než riziká spojené s jej používaním. Preto v skutočnosti to znamená, že výrobca nechce preberať zodpovednosť za prípadné nežiaduce účinky takejto vakcíny, nakoľko nemohol v čase registrácie ani vedieť o všetkých vedľajších nežiaducich účinkoch, a preto napríklad aj vakcína, ktorá sa použila v Českej republike, ktorá je mock-upová, lekári musia hlásiť všetky negatívne reakcie a tie sa zberajú a dopĺňajú do príbalového letáčika.

Registrácia pandemických mock-up vakcín, ktorá bola urobená Európskou registračnou agentúrou, tá registrovala mock-upové vakcíny už v roku 2007, 4. 3. 2009 a 20. 5. 2008, teda dávno predtým, ako vznikla samotná pandémia. Popudom pre výrobu mock-up vakcín bola vtáčia chrípka, ktorá veľmi vážnym spôsobom ohrozovala životy. A v prípade jej mutácie a preskočenia z človeka na človeka by to bola úplná katastrofa.

A tu sa chcem ešte pristaviť pri tom, prečo nebola dostupnosť vakcín skôr. Tzv. mock-upové vakcíny si štáty objednávali už v roku 2005. Ako napr. Spojené štáty alebo Francúzsko ešte pred registráciou formou o budúcej zmluve. Kapacity výroby boli predobjednávkami štátov, ako Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Veľká Británia, obsadené ešte pred vznikom a vyhlásením pandémie. Ostatné štáty, ktoré si nepredobjednali vakcínu, podpisovali zmluvy o budúcej zmluve s klauzulou garancie bezpečnosti štátom. Takúto zmluvu urobila napr. Česká republika. Slovensko uzatvorilo štandardnú medzinárodnú kúpno-predajnú zmluvu s garanciou výrobcu bez vedľajších nejakých dodatkov alebo bez ďalších vinkulácií.

Ak teda to zhrniem, reálna dostupnosť vakcín bola mock-upová vakcína Focetria v októbri, Fluval Maďarsko v októbri 2009 a Celvapan, takisto mock-upová, november 2009. A prvá, ktorá bola neadjuvantná, bola v novembri, registráciou prešla 16. 11. 2009.

A tu sa na chvíľku pozastavím pri rôznych výrokoch a budem citovať, aby som neurobil nejakú chybu. To, čo odznelo v médiách, reakcie a mnohé nezmyselnosti, citujem: "Na Slovensku niet ani jednej vakcíny," povedal Novotný. Dodal, že "nakúpiť vakcíny malo ministerstvo v lete tak, aby sa stihli občania zaočkovať v zime." Druhý výrok, ktorý bol, citujem: "Predseda výboru pre zdravotníctvo a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Novotný tvrdí, že sme mali mať vakcíny v zásobe už pred jesenným očkovacím obdobím. Novotný má podozrenie, že Slovensko tají okolnosti nákupu vakcín, pretože ich získalo najdrahšie zo všetkých." A potom ešte dodáva: "To, čo som sa učil v epidemiológii a infektológii, hovorí, že proti chrípke treba očkovať na jeseň, skôr ako začne epidémia. Vo výnimočných prípadoch do Vianoc. Ešte som nepočul o tom, že sa proti chrípke má očkovať vo februári," upozornil.

Chcem zopakovať z toho, čo tuná je už na tej tabuli, vakcíny boli najskôr dostupné v októbri a v novembri, v žiadnom prípade ich nikto nemohol kúpiť v lete a nemohol zabezpečiť očkovanie v septembri. Jednoducho technicky to nebolo možné. A preto akékoľvek špekulácie, či sme kúpili skoro, alebo neskoro, myslím si, že toto je každému jasné, že najskorší možný termín, ako bolo možné vakcíny kúpiť, tak sa kúpili. A chcem povedať, že americká firma, ktorá vyrobila mock-upové vakcíny, ale ani Američania ju nechceli a čakali na to, kým sa vyrobí vakcína štandardným spôsobom, teda nie mock-upová.

Teraz by som ešte rozobral niektoré vakcíny, ktoré teda boli vtedy dostupné. Áno, bol to Fluval P z Maďarskej republiky. Pán minister nám ukázal list na zdravotnom výbore, ktorý dostal od svojho rezortného kolegu, kde nám ponúkali vakcínu za 8 eur, nie tak, ako prebehlo v médiách, že vakcína sa dala kúpiť za 4 eurá. Ale to, čo chcem zdôrazniť, je to celobunková vakcína, ktorá sa v Európe nepoužíva, používa sa len v Maďarsku. Je nevhodná pre tehotné a deti. U nás sú práve tieto skupiny, rizikové skupiny. Štúdia bola urobená len na 356 osobách. Bohužiaľ, aj o nej hovoril pán Dr. Novotný a podľa správ z médií, ľudia chodili do Maďarska, kupovali túto vakcínu a nechávali sa ňou zaočkovať. Možno deti, možno tehotné.

Tu sa pristavím pri zákone, ktorý sme mali na schôdzi Národnej rady, prečo som vystúpil a žiadal som o zastavenie rokovania pri zákone o odškodňovaní, ktorý mal teda riešiť odškodňovanie následkov po očkovaní. Viete si predstaviť, že by bol na mieste ministra nejaký nezodpovedný človek, ktorý keby mal takýto zákon poruke a pokiaľ by došlo k nejakému, poviem, ochoreniu alebo nejakej inej reakcii, epidémii, čo by mu bránilo, aby takúto vakcínu nezobral, aby ju nezaregistrovali a nezačali ju distribuovať? Týmto zákonom by sme len uľahčili všetkým tým, ktorí chcú na Slovensku niečo predať alebo doviezť, aby to urobili bez akejkoľvek možnej sankcie.

Ja som za to, že treba ľudí odškodniť, ak sa stane, že počas alebo v dôsledku očkovania dôjde k poškodeniu organizmu, ale my musíme vytvoriť zákonom taký tlak, presne tak ako to urobili Štátne hmotné rezervy, že pri nákupe dali podmienku do kúpnej zmluvy, že garanciu v prípade poškodenia organizmu preberá výrobca. Toto by mala byť cesta prevencie predchádzaniu ochoreniam a negatívnym účinkom, aby sme zabezpečili, aby sa na Slovensko dovážali len naozaj kvalitné, odskúšané lieky a, samozrejme, aj vakcíny.

Ďalšie vakcíny, ktoré sa používali teda napríklad v Čechách, Pandemrix, a čo je rozdielne oproti tomu, čo sme kúpili my. Pandemrix je mock-upová vakcína, teda má adjuvantnú zložku. A po ďalšie, čo je dôležité, je možné ju použiť iba 24 hodín. To znamená, ak sa nariedi a prídu len piati pacienti, to ostatné sa, bohužiaľ, musí zneškodniť. Panenza, podobná nemožnosť vzniku ochorenia na chrípku, dôležité čo je, môže sa používať sedem dní a je bez ďalších adjuvantných látok.

No a tu by som chcel na tabuľke predstaviť toľko medializovaný a škandalizovaný nákup, ten nevýhodný nákup, a teda ako to vlastne celé prebehlo. Zase budem citovať, pán doktor Novotný hovorí: "Ak minister zdravotníctva tvrdí, že sme kúpili najlacnejšie vakcíny, asi nevie počítať," vyhlásil na tlačovej besede poslanec za SDKÚ - DS a predseda parlamentného zdravotného výboru Viliam Novotný. Podľa jeho informácií má napr. Maďarsko vakcínu za 4 eurá," - už som hovoril, pán minister doniesol list od svojho maďarského kolegu, kde mu ponúkali vakcínu za 8 eur - "susedná Česká republika za 7 eur a my za 7,60." Už aj novinári na tlačovke namietali a pýtali sa ho, že majú informáciu z Českej republiky, že české ministerstvo zdravotníctvo udáva dvojnásobnú sumu, tak pán doktor Novotný sa vynašiel a hovorí, že možno sa hovorí o dvoch preočkovaniach. No ale matematika je v tomto smere dva plus dva sú štyri, ak Česká republika kúpila milión dávok za 220 mil. českých korún, či by to boli dve alebo tri preočkovania, stále to vychádza tak, že jedna dávka vyšla na 8,4 eurá, ale bez striekačky, bez ihly. Keď to napočítali so striekačkou aj ihlou, vyšla vakcína, rôznia sa údaje, buď 14 eur, alebo 14,60 eur, ale stále je to bez distribúcie. Slovenská republika kúpila vakcínu za 7,60 eur vrátane striekačky, ihly, distribúcie s tým, že môže sa vakcína používať sedem dní. To, čo kúpila Česká republika, môže sa používať 24 hodín. Česká republika sa musela zaviazať, že berie garanciu štát za prípadné akékoľvek negatívne prejavy po očkovaní. Takže s tou matematikou, ja si myslím, že tu je to teda úplne jasné.

Je tam napísané ale aj Nemecko, pretože v Pravde prebehla informácia, že Nemecko nakúpilo 50 mil. vakcín, jednu za 7 eur. K tomu si Nemci mali možnosť objednať po 3 eurá zložku, ktorá znásobuje účinky vakcíny. Vakcína Panenza, ktorá príde na Slovensko, ju nemá. No ja sa teším, že na Slovensko neprišla vakcína, ktorá nemá adjuvantnú zložku, ale tu došlo k obrovskej dezinformácii. Pretože tu nie je možné si kúpiť iba jednu ampulku, tie ampulky totižto sa musia kúpiť obidve. Teda ak Nemecko dostalo vakcínu za sedem, nemohol sa niekto rozhodnúť, že kúpim si iba jednu za sedem a tú druhú si buď kúpim, alebo nekúpim. Samostatne to totižto nefunguje. Čiže celková cena v Nemecku bola za 10 eur, a znova hovorím, bez striekačky, bez ihly a bez distribúcie.

Ja by som si ešte dovolil krátko predstaviť materiál, ktorý bol schvaľovaný 31. 3. 2006, teda bolo to za minulej vlády na konci volebného obdobia, kedy bol ministrom zdravotníctva pán minister Zajac, a vtedy tiež bolo jedno ohrozenie obyvateľstva z vtáčej chrípky. Vtedy ministerstvo zdravotníctva predložilo materiál do vlády a uvoľnilo sa 358 mil. Sk na opatrenia, ktoré boli v súvislosti s vtáčou chrípkou. Ja tu mám tabuľku, tam sa kupovali rukavice, plášte, všetko možné. Podstatné na tom je to, že hoci 23. 2. 2006 pán minister Zajac vyhlásil, že na Slovensku v súvislosti s vtáčou chrípkou sa nedeje nič, čo by vyžadovalo mimoriadnu pozornosť, tak 29. 3., o mesiac na to, bola podpísaná záväzná objednávka s Fénix, zdravotnícke zásobovanie, na dodávku 15-tisíc balení Tamiflu s termínom dodávky 4. apríl 2006. Celkový nákup antivirotík bol urobený za 259 mil. Sk, teda za 8,6 mil. eur.

Ja som toto nedal, túto tabuľku preto, aby som teraz niečo kritizoval, po boji je každý generál, proste bolo to obdobie, kedy tu hrozilo ochorenie obyvateľstva, nie že ochorenie, ale riziko úmrtia, vážnych katastrof, preto sa štát na to musel pripraviť. Chcem povedať, že vtedy sa skutočne aj politici, aj médiá zachovali veľmi rezervovane, a teda všetci sme trpezlivo čakali, čo sa bude ďalej diať, a považujem aj to vyhlásenie ministra Zajaca z februára za vyhlásenie, ktorým chcel upokojiť obyvateľstvo.

Opak pravdou je, samozrejme, ale teraz, čo sa dialo s nákupom vakcín, hoci musím povedať, že antivirotiká budeme musieť zneškodniť, pretože už Štátny ústav kontroly liečiv raz predlžoval ich životnosť a druhýkrát to už nie je možné. Nakoniec antivirotiká už sú rezistentné na vírusové kmene, čiže naozaj budeme ich musieť vyhodiť. Ale, prosím, bolo to ohrozenie obyvateľstva a štát musel urobiť všetky opatrenia preto, aby mal v zásobe takéto lieky. Teda ja to nehovorím v tej súvislosti, že chcem byť teraz múdry a chcem sa pýtať, že prečo sa to nakupovalo, jednoducho bola taká situácia a je správne, že takto vtedy vláda reagovala.

Od pána poslanca a zároveň lekára Viliama Novotného zazneli v rôznych médiách okrem iných tieto skutočnosti, kúpili vakcínu od firmy blízkej vládnej koalícii, dokonca zastupuje ju, túto firmu, môj asistent, teda jedná sa o prepojenie na vládnu koalíciu. Tvrdí, že vakcíny sme preplatili, zarobia na nich ľudia blízki SNS. "Podľa Novotného sú vakcíny predražené, má ich dodať francúzska firma, ktorú na Slovensku zastupuje asistent poslanca SNS Štefana Zelníka Vladimír Olejár."

Dámy a páni, chcem povedať, že áno, je pravdou, že pán doc. Dr. Olejár je mojím asistentom a zároveň je zamestnancom Sanofi-Aventis, nie je štatutárnym zástupcom ani majiteľom spoločnosti Sanofi Pasteur. A ja tu mám výpis z obchodného registra, pretože niekto našiel, nie je to predsa žiadna tajnosť, v obchodnom registri je Sanofi Pasteur GMB organizačná zložka, kde vedúci odštepného závodu je Dr. Vladimír Olejár, CSc. Ale niekto neprečítal celý výpis z obchodného registra, pretože keby ho pozorne prečítal, tak tam nájde, že predmet podnikania je prieskum trhu a po druhé sprostredkovateľská činnosť a okrem toho túto spoločnosť založila rakúska spoločnosť Pasteur Merieux Connaught Austria.

Treba povedať, že v roku 2006 sa dcérska zakladajúca spoločnosť Pasteur Merieux Connaught Austria rozhodla, že túto firmu dá to útlmu, pretože sú tam nejaké predpisy, kedy je možné firmu vymazať, ak päť rokov táto firma nepodniká, možno ju vymazať bez akýchkoľvek poplatkov. Od roku 2007 všetci zamestnanci prešli pod Sanofi-Aventis a táto firma už v roku 2007 na trhu nepodniká, na účte je nula. Čiže niekto zneužil výpis obchodného registra na to, aby urobil konštrukcie k tomu, že niekto zastupuje firmu a urobil sa tu nejaký kontrabant a niekomu nedalo spávať, že sa snáď niekto neobohatil.

Chcem povedať, že Dr. Olejár ako zamestnanec Sanofi-Aventis nemal splnomocnenie jednať ani nemohol jednať so slovenskou stranou ani o podmienkach, ani o cene za túto spoločnosť. Kompetenciu na jednanie mal riaditeľ pre centrálnu Európu so sídlom v Prahe pán Nicolas Radiševský. Ale ani on, hoci bol generálny riaditeľ pre východnú Európu, nemal právo zmluvu podpísať. Všetko toto si vyhradila firma Sanofi Pasteur so sídlom v Lyone v rámci Európskej únie, že ona bude dojednávať podmienky a ona bude podpisovať. Dr. Olejár mohol naozaj urobiť, nechcem to znevažovať na poštára, ale mohol iba odniesť súťažné podmienky a zase odniesť ponuku.

Konečné znenie a obchodné podmienky boli dohodnuté priamo medzi Štátnymi hmotnými rezervami a súťažiacou francúzskou stranou so sídlom v Lyone. Skutočnosťou, že Dr. Olejár je mojím asistentom, aj zamestnancom firmy Sanofi-Aventis, to je pravda, škoda je však, že ani ja, ani on nemôžeme si robiť zásluhy na tomto obchode, pretože na Slovensko sa doviezla naozaj kvalitná očkovacia látka, o čom svedčí aj fakt, že výrobca preberá na seba zodpovednosť v prípade komplikácií spojených s očkovaním. A treba poďakovať naozaj všetkým zainteresovaným, ktorí tento obchod urobili.

Ešte raz, pán kolega Novotný, aj ctené médiá, môj asistent Dr. Olejár nemohol jednať, podpisovať, ani na tomto obchode zarobiť. Obchod sa uskutočnil priamo medzi Štátnymi hmotnými rezervami a firmou Sanofi Pasteur.

Chcem sa ešte vyjadriť k rozvozu vakcín, pretože tam bolo tiež, Zelník je kamarát s Čorňákom, mám splnomocnenie od konateľa Intekfarmy Ing. Čorňáka, prečítam toto vyhlásenie: "Intekfarma ako distribučná spoločnosť podniká od roku 1992, a to najmä v oblasti distribúcie vakcín a krvných derivátov. Intekfarma už od roku 1992 zabezpečovala distribúciu očkovacích látok. Táto firma to robí už 17 rokov. Intekfarma viac ako 17 rokov má zmluvu s francúzskym výrobcom Sanofi Pasteur na distribúciu jej výrobkov."

Chcem len pripomenúť, že rozvoz vakcín sa udial priamo do 3 761 zdravotníckych zariadení vrátane lekárov prvého kontaktu. Je škoda, že niekoľko týždňov v médiách sa objavovali nezmyselné konštrukcie o tom, že vakcína nemá európsku registráciu, vakcína nie je registrovaná na Slovensku, kde sa očkuje neregistrovanou vakcínou, nakúpiť vakcíny malo ministerstvo v lete a tak ďalej atď.

Mne je proste ľúto, a teda som z toho smutný, že jednanie lekára pri takýchto situáciách by malo byť úplne iné. Očakáva sa od nás, že skôr budeme upokojovať situáciu. A ak nejaké podozrenia niekto mal, či to bol Dr. Novotný, alebo médiá, myslím si, že si veci najskôr mali preveriť a potom so znalosťou veci konať. Bola to zbytočná hystéria, mnohých ľudí odradila od očkovania, iní zase utekali do Maďarska a kupovali vakcínu, ktorej použitie pre niektoré skupiny obyvateľstva sú kontraindikované.

Pýtam sa: Komu to malo prospieť? Kto mal z toho profit? Išlo o politické zviditeľnenie sa alebo o väčší predaj denníkov? Alebo dôvodom malo byť naozaj to, že za každú cenu odradiť ľudí od očkovania a potom zase mať tému a povedať, pozrite sa, kúpili ste vakcíny a teraz nám zostali na sklade.

Ja chcem pekne poprosiť kolegov, ale aj médiá, aby aspoň v situáciách, keď sa jedná o ohrozenie zdravia alebo života, zachovali zdržanlivosť. Najskôr sa presvedčte, či to, čo sa vám podsúva, je skutočne pravda, pretože pri vytvorení paniky a neistoty môžu na to doplatiť aj vaši najbližší. Je otázka času, či v budúcnosti nevznikne nejaká ďalšia epidémia alebo pandémia, preto naozaj, ak sa bude robiť zbytočný poplach a zbytočná hystéria, môže sa stať, že ľudia na to už v budúcnosti nebudú reagovať a môže dôjsť ku katastrofálnym záverom a to by sme asi nikto nechceli.

Aj keď podľa Svetovej zdravotníckej organizácie súčasná pandémia stále trvá, kedykoľvek môže vzplanúť nová infekcia, preto sa správajme pritom rozvážne a rozumne a zvažujme každé slovo.

Ja ešte, keď mám slovo, by som si dovolil názorne ukázať, čo sa deje, keď do zákonov vstupujú ľudia, ktorí sú absolútne mimo praktickej skúsenosti a rozhodujú na základe nejakých politických ideí a to, čo bolo predtým, všetko treba zrušiť. Tá tabuľka možno je pre niekoho neprehľadná, ale do roku 2005 bol Národný imunizačný program, ktorý bol veľmi jednoduchý, veľmi prehľadný a, samozrejme, aj podstatne lacnejší, ako je teraz. Predtým ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva zabezpečovali vakcíny a zabezpečovali ich nákup cez tendre. Tie posunuli ďalej na regionálne úrady verejného zdravotníctva a tie potom išli priamo k lekárovi. Po roku 2005 sa rozhodlo, pretože niekomu stále vadí štát a to, že štát robí tendre, tak sa rozhodlo, že ani ministerstvo nebude robiť, ani Úrad verejného zdravotníctva nebude robiť nákupy, ale sa to proste prenesie na distribútora a lekárne. Situácia je teraz taká, že lekár si objedná v lekárni, lekáreň si objedná od distribútora a distribútor objedná u výrobcu. Ale vakcíny, to je živý materiál, tie nie je možné skladovať tak ako hociktorý iný liek a treba ich dopredu objednať, 6 až 8 mesiacov dopredu. Teraz, že to ešte funguje, funguje to vďaka tomu, že je nejaká zotrvačnosť.

Ja som to zjednodušil do tejto tabuľky, aby ste to mali prehľadnejšie, teda pred rokom 2005 sa to vozilo na úrady verejného zdravotníctva a tých bolo 38. Bolo to veľmi praktické a veľmi dobré, pretože napr. chýbali vakcíny v Nitre, bol prebytok napr. v Žiline, nebol problém presunúť z jedného regionálneho centra do druhého. Teraz, keď sa to dodáva do lekární, ktorých je okolo 1 600, ktoré majú aj vakcíny, situácia je taká, že ak chýba v jednej lekárni, lekáreň to nemôže predať druhej lekárni. To znamená, pacient si musí nájsť takú lekáreň, kde túto vakcínu majú. Viete, aký je z toho teraz efekt? Stúpa nám počet vakcín práve z dôvodu ich expirácie, lekáreň nemôže predať vakcíny druhej lekárni a pacient behá z lekárne do lekárne, aby sa dostal k vakcíne. A samozrejme, že pri pandémii, viete, čo sa stalo? Predtým to mohli rozviesť do 38 úradov verejného zdravotníctva, teraz to musia rozviesť do 3 671 zdravotníckych zariadení. No to už nie je žiadna maličkosť!

Tam som dal, aké sú štandardné postupy pri zachovaní chladového reťazca. Musia byť špeciálne boxy, otvárať sa môže chladnička štyrikrát za deň a uskladňovať sa môže maximálne 30 dní. Viete, čo to znamená, keď je to v lekárni? Koľkokrát sa tá chladnička otvorí? Ja sa pýtam: Je dodržaný chladový reťazec? Ako sa nakladá s vakcínami? Pýtam sa: Môžu byť potom komplikácie? A ak sú, kto je zodpovedný? A tu sme mali, prosím, prijať zákon o tom, ak bude komplikácia, štát to bude platiť. To znamená, raz to zaplatíme všetci spoločne, že kúpime vakcíny, a druhýkrát zmenou zákona sme dosiahli to, že naozaj môže byť porucha v tom chladovom reťazci a vakcína môže byť neúčinná alebo môžu byť aj nejaké iné negatívne javy.

Aby ste si nemysleli, že to je len výmysel môj, takto vyzerá riadenie imunizačného programu v Európskej únii. Centrálne to vykonáva desať krajín a v piatich to robí Rada pri ministerstve zdravotníctva. Decentralizovane to, prosím pekne, robí Nemecko a Slovensko po roku 2005. Určovanie očkovacích schém takisto, všade to robia centrálne, len Nemecko a Slovensko to robia ako nezáväzné odporúčania. Antigénne zloženie, tak tam sa nachádza aj Slovensko, robí to 13 krajín, decentralizovane to robia 3 krajiny, Nemecko, Taliansko, Španielsko.

Ako prebieha distribúcia vakcín vo svete? Priame dodávky do ambulancie 13 krajín, priame dodávky alebo verejné lekárne sú 2 krajiny, len do verejných lekární je distribúcia zabezpečená v Nemecku a po roku 2005 aj na Slovensku.

Nákup vakcín? Až sa niekomu zdá, že to bol výmysel alebo že to niekto presadzuje, pretože tu je nejaká vakcinačná loby alebo stále chce na tom niekto zarobiť, prosím pekne, pre krajiny Európskej únie sú tendre v 13 krajinách, regionálne alebo lokálne tendre 2 krajiny, Španielsko, Švédsko, privátny trh, verejné lekárne len Nemecko a Slovensko.

Čo to urobilo s ekonomikou? Je to veľmi zle vidieť na tej tabuľke, ale niektoré vakcíny sa predražili o 50 % a niektoré až o 180 %. Ukážem vám názorný graf. Ak sme v roku 2002 potrebovali okolo 100 mil. korún na zabezpečenie Národného imunizačného programu, v roku 2004 to bolo 154 mil. korún, v roku 2005 už je to 300 mil. korún. Dali sme o 150 mil. korún viacej len vďaka tomu, že sa zmenila legislatíva a prestali sa robiť centrálne nákupy. To, čo je v roku 2006 , popravde musím povedať, že nárast nie je len na vrub toho, že sa predražili vakcíny, ale aj to, že vznikli alebo sú vyrobené nové vakcíny, ktoré sú u toho zaradené. Takže tých 700 mil. alebo 650 mil. korún nie je len na vrub predraženia, ale, samozrejme, že k predraženiu nákupu tam došlo.

A čo je to najpodstatnejšie? Do roku 2004 sa vakcíny nakupovali centrálne zo štátneho rozpočtu. Teraz sa nakupujú z financií zdravotných poisťovní. Viete, o koľko sme pripravili zdravotníckych pracovníkov a nemocnice? Okolo 650 mil. korún. Keby dnes mal minister 650 mil. korún, nie je problém so zvyšovaním platov. To je výsledok legislatívy, ktorú robili ľudia. Ale bolo by sa treba spýtať, kto boli poradcovia ministra Zajaca, ktorí mu takéto nezmyselnosti odporučili a parlament ich schválil?

Takže ďakujem pekne, že ste mali trpezlivosť a počúvali ste ma. Ďakujem. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP