Druhý deň rokovania
49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. marca 2010 o 9.00 hodine
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, poslanci, otváram druhý rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Rudolf Bauer, Tibor Bastrnák, Gábor Gál, Jozef Líška, Ľuboš Micheľ, Pavol Prokopovič a Ján Slota.
Tak ako sme sa včera večer o 19.00 hodine rozišli, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Stanislav Janiš a pokračujeme v rokovaní v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (tlač 1386).
Pán minister sedí na svojom mieste, pán spravodajca tiež je na svojom mieste.
Pán poslanec Janiš, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegovia, kolegyne, pán minister, keď sme v roku 2004 rozvíjali jeden veľký energetický zákon rozdelený na tri zákony, zákon o Úrade na reguláciu sieťových odvetví, energetický zákon a tepelný zákon, tak sme šli po vecnosti. A treba povedať, že aj počas tohto volebného obdobia až na pár výnimiek sa vždy v energetike snažilo ísť po vecnosti a potom po politike.
Dnes tu máme predložený návrh zákona z dielne ministerstva hospodárstva, voči ktorému v podstate nemám pripomienky. A v pohode by som zaň zahlasoval. Ale táto novela doznala v hospodárskom výbore na základe pozmeňujúcich návrhov koaličných poslancov obrat a také doplnenie, za ktoré ja zahlasovať nemôžem. A teda ani za celý zákon z dielne ministerstva hospodárstva zahlasovať nemôžem.
Treba povedať, že táto novela bola pripravovaná zhruba rok. Zhruba rok sa stretávali ľudia, nazvime ich ako expertná skupina, ktorí sa snažili premietnuť do tohto zákona z roku 2004 tie veci z praxe, ktoré si život vyžiadal opraviť. Bohužiaľ, ale na výbore došlo k takým zmenám, s ktorými nemôžem súhlasiť. Poviem, prečo to tak je. Je to frontálny útok, alebo začiatok frontálneho útoku, na likvidáciu centrálnych zdrojov tepla, teda aj na likvidáciu alebo na obmedzenie aj štátnych teplární. Ak budeme pokračovať týmto spôsobom za nerovnakých pravidiel hry, pri nedostatočnej informovanosti obyvateľstva, pri nie dostatočnom vstupe ÚRSO do tvorby cien všetkých, ktorí vyrábajú a dodávajú teplo obyvateľstvu, a nezavedieme v tomto poriadok, tak by som do tejto cesty, ktorá je v tomto pozmeňujúcom návrhu, nešiel. Kým nebude jasné, ako sa tvoria ceny aj iných subjektov, ktoré dnes nie sú regulované a ktoré majú len oznamovaciu povinnosť, kým nebudeme vedieť, aké vstupy idú do ceny tepla pre obyvateľstvo od týchto výrobcov, a ich cena nebude regulovaná tak, ako je dnes regulovaná cena, dajme tomu, z centrálnych zdrojov tepla, tak by som touto cestou nešiel. Totižto rysuje sa to, že v prípade odpájania sa od centrálnych zdrojov tepla budú sa odpájať tí, ktorí na to finančne majú. A na centrálnom zdroji tepla zostanú najslabšie sociálne skupiny obyvateľstva, ktoré na toto odpájanie nebudú mať. A fixné náklady, ktoré zostávajú na centrálnom zdroji tepla, sa budú potom rozpočítavať medzi menší počet odberateľov, medzi menší počet gigajoulov. A to značí, že jednotková cena bude rásť. A toto je príčina, nazvite ma pravičiarom, ale toto by malo byť ľavicové opatrenie, chrániť najslabšie vrstvy obyvateľstva. Ja som z pravicovej strany, ale napriek tomu upozorňujem, že za toto nemôžem zahlasovať preto, lebo toto je štart na oslabovanie alebo poškodzovanie sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva, ktoré sú napojené na centrálny zdroj tepla.
Čo sa týka legislatívy, dostali sme sa do takej zvláštnej situácie. Zákon o teple hovorí o tom, že obce si majú vypracovať koncepcie tepelného hospodárstva zo zákona, tieto koncepcie sa stanú súčasťou územného plánu, to značí, že stane sa z nich VZN, teda mestský zákon. A na základe tohto zákona mestského sa obec alebo mesto vyjadruje k investičným stavbám aj v tepelnom hospodárstve. Ak mesto má takto spracovanú tepelnú koncepciu a na základe takto spracovaného VZN, ktoré má spracovať na základe zákona o teple, nevydá súhlasné stanovisko trebárs na výstavbu alebo na odpojenie od centrálneho zdroja tepla, Protimonopolný úrad môže podľa vlastného zákona túto obec postihnúť a pokutovať ju. Teda sme zacyklení a túto legislatívnu vec sme nedokázali odstrániť. Mesto koná presne podľa zákona o teple, presne podľa svojho VZN, ktoré si na základe zákona o teple urobilo a schválilo mestským zastupiteľstvom. A keď koná podľa zákona, tak podľa iného zákona je pokutované. Takýto je dnes stav v zákone o tepelnej energetike v súvislosti so zákonom o Protimonopolnom úrade. Ani táto novela, ani pozmeňujúci návrh toto nerieši. A pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel a predložil som ja vo výbore pre hospodársku politiku, neprešiel. Takže úprimne poviem, nemá zmysel ho dávať ani tu v pléne s 15 podpismi. Ale práve toto zacyklenie a pozmeňujúci návrh výboru spôsobuje to, že tie najslabšie sociálne skupiny obyvateľstva napojené na centrálne zdroje tepla, môžu byť pri odpájaní sa od tohto centrálneho zdroja tepla, jednotková cena tepla im môže stúpať. A to nie je cieľom ani vás, ani nás.
Čo sa týka takého rýchleho toho pozmeňujúceho návrhu, zrušil tento pozmeňujúci návrh aj, myslím, zákon č. 309/2009 Z. z. o obnoviteľných zdrojoch, novelizoval zákon aj o tepelnej energetike, ktorý tu dnes máme, v doplnení § 20 ods. 3. A komplet tento paragraf odsek 3, myslím, tento pozmeňujúci návrh, celé jeho znenie, ako bolo naformulované v pôvodnom zákone, aj novelou zákona č. 309/2009 Z. z., predkladatelia vypustili.
Ak to pôjde týmto smerom aj ďalej, tak potom je úplne namieste otázka, prečo štát alebo štátne akciové spoločnosti teplárenské dnes investujú stovky miliónov korún do obnovy technologických zariadení centrálnych zdrojov tepla pri prechode, dajme tomu, na biomasu alebo drevoštiepku alebo na kombinované výroby tepla, keď legislatívou, a vládnou legislatívou alebo poslaneckou legislatívou, lebo, pán minister, to nie je váš návrh, to nie je návrh ministerstva, to je návrh poslancov vládnej koalície, týmto investíciám na druhej strane podkopávajú nohy. V Martine sa robí veľká rekonštrukcia, myslím, jedného kotla na biomasu. Investícia je zhruba do 500 mil. korún. Sľubuje sa lepšia ekológia, sľubuje sa lepšia efektívnosť a tak ďalej. A na druhej strane aby sa bojovalo za to, že by viac subjektov bolo pripojených na centrálny zdroj tepla a fixné náklady do gigajoulov išli pre obyvateľov čo najnižšie, tak sa legislatívne robia kroky na napádanie tohto centrálneho zdroja tepla. A pritom sa legislatíve nikde neprikazuje, aby všetci, ktorí dodávajú teplo, mali rovnaké podmienky, čo sa týka schvaľovania ceny od ÚRSO, aby v nákladoch mali ozaj to, čo do nákladov tepla patrí, a nielen to, čo si niekto zmyslí a premietne, aby povedal, že má jednotkovú cenu za gigajoule nižšiu.
To je všetko, čo by som vecne chcel povedať k tomuto návrhu zákona, resp. ani nie k návrhu zákona, ale k spoločnej správe, ktorej súčasťou je tento pozmeňujúci návrh, ktorý vo výbore pre hospodársku politiku prešiel. Ak by Národná rada neschválila spoločnú správu, čo by som bol veľmi rád, v tých častiach, tak potom je tento zákon, ktorý vzišiel z dielne ministerstva hospodárstva, určitým posunom vpred a hlavne rieši tie veci, ktoré je potrebné vyriešiť po štvorročnom fungovaní tohto zákona na základe pripomienok a skúseností v reálnej praxi. Keď prejde táto spoločná správa, tak v tom prípade je to viac-menej aj proti ministerstvu hospodárstva, aj proti energetickej stratégii, aj proti zdravému rozumu, ako zvyšovať jednotkovú cenu tepla obyvateľom, ktorí sú napojení na centrálne zdroje tepla. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.
Pán poslanec Janiš bol jediný prihlásený do rozpravy, nikto sa nehlási s faktickou, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. V podstate v rozprave vystúpil len pán poslanec Janiš. A ja osobne oceňujem, že zvýraznil, že niektoré tie zmeny, ktoré sú dneska v spoločnej správe, neboli z dielne ministerstva hospodárstva, ale vznikli ako poslanecké iniciatívy v rámci prerokovania vo výboroch.
Pán poslanec upozornil na dva základné problémy, a preto sa k nim vraciam aj ja, lebo si myslím, že tieto problémy by skutočne mali byť rozdiskutované medzi poslancami a treba si uvedomiť plusy a mínusy toho-ktorého riešenia.
Predovšetkým je to otázka centrálnych zdrojov. Áno, ja súhlasím s názorom, že musíme urobiť všetky opatrenia preto, aby sme minimálne fixné náklady, ktoré vieme nejakým spôsobom ovplyvniť, ak ich vieme ovplyvniť, aby sme ich minimalizovali vzhľadom na to, že cenu paliva my vlastne nevieme ovplyvniť, lebo tie určujú obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom tohto vykurovacieho paliva. A ak uvoľníme tú uzdu, že sa môžu odberatelia svojvoľne teraz odpájať od centrálnych zdrojov, jednoducho tie fixné náklady tam zostávajú, je menej odberných miest a konečné ceny musia zákonite stúpať.
Druhým argumentom, ktorý zas na druhej strane podporuje túto úpravu zákona, je, že my sme zakonzervovali stav v oblasti centrálnych dodávok tepla a nedávame príležitosť novým uchádzačom o dodávky tepla v týchto systémoch. To riešenie je vlastne otázka časovej osi, lebo tento návrh, ktorý v podstate vznikol z podnetu ÚRSO, smeruje k tomu, aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie v oblasti dodávok tepla pri určitých bytových konglomeráciách, a teda aby sa prestali penalizovať tí odberatelia, ktorí sú dneska zafixovaní na nejaké centrálne zdroje. Na druhej strane, keď urobíme úplnú benevolenciu, je to riziko, že cez fixné náklady sa nám jednoducho budú zdvíhať ceny pre konečných spotrebiteľov.
Ja by som poprosil poslancov vzhľadom na to, že to bol poslanecký návrh, aby si rozdiskutovali ešte možno v kluboch tento problém, či problém riešiť v tomto časovom horizonte alebo jeho riešenie posunúť možno o nejaký rok, dva roky, keď by sme mohli možno s väčšou istotou potvrdiť jeden alebo druhý názor. Čiže je to skutočne otázka diskutabilná.
S tým súvisí aj ten druhý problém. Skutočne, pokiaľ zákon ukladá obciam vypracovať vlastnú koncepciu tepelného hospodárstva, je potom dosť kontraproduktívne, keď Protimonopolný úrad môže absolútne narušiť túto koncepciu a tá koncepcia sa vlastne stáva neúčinná a nabúrava vôbec tepelné hospodárstvo v danom meste alebo v danej lokalite.
Opakujem, nie sú to návrhy z dielne ministerstva hospodárstva, ale poprosil by som, ak bude ešte priestor vôbec na diskusiu, aby sa tieto otázky v kluboch prediskutovali. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pán spravodajca, nech sa páči, v záverečnom slove.
S. Janiš, poslanec: Vzácne sme sa s pánom ministrom zhodli. A ideme len po vecnosti. a nie po politike. Takže ja navrhujem jednu vec, navrhujem ako spravodajca, aby sme o každom bode spoločnej správy hlasovali osobitne.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Dobre, to uvedieme pri hlasovaní, takže by sa hlasovalo potom o každom bode spoločnej správy osobitne v rámci hlasovania.
Tým sme ukončili vystúpenie navrhovateľa aj spravodajcu, prerušujem rokovanie o tomto bode, hlasovať budeme o 11.00 hodine, tak ako avizoval pán spravodajca.
Panie poslankyne, poslanci, pán minister, pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o podpore cestovného ruchu.
Vládny návrh zákona má tlač 1407, spoločnú správu výborov máme ako tlač 1407a.
Opäť poprosím pána ministra Jahnátka, aby vládny návrh odôvodnil.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o podpore cestovného ruchu predkladám s cieľom upraviť základné vzťahy v oblasti cestovného ruchu.
Návrh zavádza tri základné systémové prvky v tomto odvetví.
Ako prvé určuje kompetencie a zodpovednosť v oblasti cestovného ruchu so zámerom prekonať roztrieštenosť rôznych právnych úprav v tejto oblasti. Dôležitú úlohu bude mať naďalej štát ako koordinátor, ktorého úlohou bude, formou administratívnych zásahov, presadzovať rozvoj cestovného ruchu s cieľom motivovať a nabádať súkromnú, ale aj verejnú sféru na užšiu spoluprácu. Nemenej významné postavenie v tomto smere bude mať aj regionálna a miestna samospráva so svojimi úlohami a kompetenciami.
Ďalším systémovým prvkom je návrh na zriaďovanie organizácií cestovného ruchu na krajskej i oblastnej úrovni popri už existujúcich subjektoch cestovného ruchu so zámerom vytvoriť rámcové a právne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu na princípe partnerstva podnikateľských subjektov a samosprávy tak, aby bolo možné spoločne realizovať činnosti a aktivity, ktoré nie je efektívne zabezpečovať jednotlivo v dôsledku finančnej náročnosti, resp. nízkej účinnosti. Ide najmä o marketing, prezentáciu a propagáciu regiónu, informačné služby a podobne.
Posledným systémovým prvkom je návrh systému financovania cestovného ruchu, ktorého cieľom je vytvoriť nástroj na podporu jeho rozvoja formou združovania prostriedkov samospráv a podnikateľských subjektov. Je potrebné uvažovať o formách financovania, resp. spolufinancovania priamo zo štátneho rozpočtu, pričom sa navrhuje podporovať tie organizácie cestovného ruchu, ktoré sa nachádzajú v Registri krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu vedenom ministerstvom hospodárstva.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Spoločným spravodajcom gestorského výboru, výboru pre hospodársku politiku, je pán poslanec Peter Pelegrini. Poprosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch a zároveň aby predniesol aj stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o podpore cestovného ruchu (tlač 1407) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2010 č. 1880 pridelila vládny návrh zákona o podpore cestovného ruchu na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. februára 2010 č. 836 a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením z 23. februára 2010 č. 647.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o návrhu rokoval, neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbor pre kultúru a médiá o návrhu rokoval, neprijal uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
A výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
V bode IV spoločnej správy sa nachádza 13 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, o bodoch 1 až 13 spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podpore cestovného ruchu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o podpore cestovného ruchu (tlač 1407a) v druhom čítaní bola schválená uznesením z 2. marca 2010 č. 667. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, je priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlási pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem za udelenie slova. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážená kolegyňa a pár kolegov, možno si kladiete otázku, prečo ja, ktorá sedím vo výbore pre kultúru a médiá, krátko chcem vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Chcem to len preto, lebo od 1. júla sa má ministerstvo kultúry zaoberať cestovným ruchom. A tak som si pozrela tento zákon, akým spôsobom vlastne on súvisí s ministerstvom kultúry alebo vlastne o čo ide, pretože ak nepovažujeme slovenskú kultúru len za krojované skupiny, ktoré by mali spievať turistom pred našimi zámkami a hradmi, tak by tam malo byť ešte trochu iné spojenie, pretože si myslím, že dnes je kultúra, moderná kultúra, súčasťou hospodárstva vlastne v mnohých štátoch a štáty na tom zarábajú, ale nielen, samozrejme, na folklórnych skupinách, naopak, podporou kreatívneho priemyslu a podporou svojej modernej kultúry, ktorú môže vyvážať každý štát. My sa zatiaľ tomu veľmi nevenujeme. A tak som si položila otázku na základe tohto zákona, prečo by mal cestovný ruch odísť od pána ministra hospodárstva a mal by sa zapojiť do ministerstva kultúry.
Prosím, dovoľte mi, aby som vyslovila k tomu zopár myšlienok.
Prečítala som si v zákone, čo má robiť ministerstvo. Je to tu napísané, má to dokonca dosť bodov. Ale venujem sa len niektorým z nich. Má poskytnúť komplexný súbor zážitkov. Takto by sme mohli povedať, že to je taký akože kultúrny fenomén, komplexný súbor zážitkov, keďže ide sa do divadla, aby bol komplexný súbor zážitkov. Ale, vážne, citujem: "Ministerstvo kultúry bude riadiť, zabezpečovať pomoc pri investíciách súkromného sektora do cestovného ruchu." Vážení kolegovia, chcela by som vás len upozorniť, že doterajšie ministerstvo kultúry sa nepostaralo ani o jedno euro zo súkromného sektora do slovenskej kultúry. Áno, je veľa sponzorov, ktorí sponzorujú regionálne, miestne akcie, ale to nie je činnosť ministerstva kultúry. Vo svete je množstvo veľkých kultúrnych nadácií. Náš pán minister nenavštívil ani jednu takúto nadáciu a neprispel k tomu, aby sa dostali akékoľvek projekty cez ministerstvo, cez tieto veľké kultúrne svetové nadácie do slovenskej kultúry. Zistila som si to, ja sama spolupracujem s niektorými týmito nadáciami, o Ministerstve kultúry Slovenskej republiky ani nechyrujú. Takže ak má toto ministerstvo zvládnuť prísun kapitálu zo súkromného sektora do cestovného ruchu, mám o tom vážne pochybnosti.
Uvedomte si, že ministerstvo kultúry s týmto vedením vôbec nezvláda verejné obstarávanie. Sú tri zrušené verejné obstarávania na rekonštrukciu Reduty. Teraz vybrali firmu a tŕpneme všetci, či táto firma, ktorá nemá žiadne skúsenosti s rekonštrukciou veľkých hudobných sál, neporuší jedinečnú a na Slovensku výnimočnú zvukovú kvalitu veľkej sály v Redute. Pozrite sa na stav Slovenskej národnej galérie. Slovensko malo počas tejto vlády nebývalý hospodársky rozvoj, Slovenská národná galéria zostáva v tom stave, v akom bola. Dodnes nevypísalo ministerstvo kultúry verejné obstarávanie, ktoré by stálo za to a tak ďalej.
Uvedomte si, že ministerstvo kultúry nezvláda personálnu politiku. Pozrite sa na prázdne miesto generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla. Teraz už skutočne chodia po všetkých a prosia ich, aby sa prihlásili do konkurzu podľa starodávneho vtipu, že súdruhovia, ktorí neboli ešte generálni riaditelia Slovenského národného divadla, nech sa prihlásia u súdruha Maďariča.
Podľa tohto materiálu má ministerstvo kultúry v budúcnosti tvoriť štatistické informácie o cestovnom ruchu. Dovolím si ctených kolegov upozorniť, že ministerstvo kultúry nezbiera ani štatistické informácie o našej vlastnej slovenskej kultúre. My nemáme pasportizáciu, my nevieme, ako vyzerá dostupnosť kultúrnych statkov v jednotlivých regiónoch Slovenska. A toto má robiť teraz ministerstvo kultúry pre cestovný ruch? Môže to robiť, ale bude to robiť znovu a výrazne na úkor slovenskej kultúry.
Ministerstvo kultúry má v budúcnosti plniť záväzky v zahraničných organizáciách pre cestovný ruch. Dovolím si upozorniť, že okrem jednej jedinej cesty ministra do sídla UNESCO, kam musel ísť, lebo to bolo povinné, minister kultúry nenavštívil žiadnu kultúrnu veľkú medzinárodnú organizáciu. A pritom on patrí medzi tých málo členov vlády, ktorí ovládajú angličtinu, aspoň teda mám o tom nejaké vedomosti, ostatní na tom tak nie sú, tí chodia len na také turistické zájazdy von, ale on nič neurobil. V tejto oblasti medzinárodných vzťahov ministerstvo kultúry za štyri roky neurobilo pre slovenskú kultúru vôbec nič. Nechcem vás tu unavovať a vypočítavať veľké množstvo neobsadených funkcií v medzinárodných kultúrnych organizáciách. O tom neskôr vydám správu, teraz ju spracovávam, tak na to sa môžete pozrieť.
Ministerstvo kultúry má zabezpečiť jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí. No tak toto je už smiešna pesnička, ktorú každá vláda prepisuje do svojho ďalšieho materiálu. A dovoľte mi uviesť jeden rumunský príklad. Rumunsko vstúpilo do Európskej únie dlho po nás, dá sa povedať. A jedna z prvých vecí, ktorú urobila Rumunská republika v oblasti kultúry (To sa určite odrazí aj na cestovnom ruchu, bolo to na stránkach všetkých svetových novín, samozrejme, na Slovensko sa to nedostane, lebo však my sa o to nezaujímame.), bola veľká kontroverzná kultúrna akcia v New Yorku. Protestovali nejaké organizácie a tak ďalej, ale Rumuni dnes nebudú mať problém s vývozom svojej kultúry, pretože takéto niečo urobili. Skúste mi pomenovať jednu jedinú akciu ministerstva kultúry, ktorá prekročila hranice Slovenskej republiky. Bohužiaľ, to nenájdete.
Ďalej, ide v tomto zákone o založenie krajských organizácií. To sa len chcem pána ministra spýtať. Tu sa krajské organizácie predsa mali rušiť. Takže sa zase bude zakladať nová krajská organizácia? Ja sa len tak pýtam, lebo však krajské organizácie sa mali zrušiť vôbec.
Po tretie by mal minister kultúry prispieť k tomu, aby sa zviditeľnilo Slovensko. Tu treba povedať, že minister Maďarič naozaj veľmi zviditeľnil Slovensko. Písalo sa o ňom vo všetkých novinách asi nie tak, ako by sme chceli, tlačovým zákonom a jazykovým zákonom. A to sme sa skutočne zviditeľnili, ale pre mňa to bolo veľmi nepríjemné, že sme sa takto zviditeľnili. Radšej by som bola bývala, keby sme boli urobili Cikkerov rok a boli by sme prispeli k tomu, aby vyšli všetky Cikkerove diela v angličtine, aby boli dostupné, alebo keby sa bol urobil nejaký Rok Tatarku a dobrých prekladov Tatarku do angličtiny alebo niečo v tomto zmysle. Bohužiaľ, sme sa len takýmto spôsobom zviditeľnili.
Posledná vec, ktorú chcem povedať. Môžete si povedať, že čo tu hovoríte, Vášáryová, kultúrna obec nepovedala na spájanie ministerstva kultúry s cestovným ruchom ani slovo. Áno, máte pravdu. Ja som nepočula PEN klub, nepočula som Obec spisovateľov, Spolok spisovateľov, výtvarníkov alebo akúkoľvek profesijnú organizáciu, aby vôbec povedala slovo o tom, že ministerstvo kultúry má byť v ľavom zadnom vrecku ministra cestovného ruchu. Mám tri vysvetlenia na to. Rozprávala som sa s mnohými ľuďmi. A tí mi povedali: "No nech zrušia ministerstvo kultúry, však ho nepotrebujeme." Boli to ľudia, špičkoví ľudia, slovenskej kultúry. Súhlasia s tým, pretože majú pocit, že ministerstvo kultúry na nič nepotrebujú. Je to pre mňa veľmi nepríjemný signál, ale, bohužiaľ, vás o tom musím informovať, že sú takíto ľudia a patria medzi špičky. Druhá možnosť je, že im je to úplne jedno. Nesledujú vôbec nič, čo sa deje s ministerstvom kultúry a čo je s týmto spojené. A, po tretie, neveria tomuto kroku, predvolebnému spájaniu ministerstiev. Sú si vedomí, že sa vyhodí pár miliónov na zmeny papiera, hlavičiek papiera, ale vlastne za novej vlády to môže byť všetko úplne inak. Neveria tomu, a preto sa vôbec neozývajú, pretože tomu neprikladajú žiaden význam. Hovorím to úprimne, je to škoda, pretože tak ako cestovný ruch by mohol aspoň z 10 - 11 % plniť pokladnicu našich verejných financií, tak všetci tu budeme prisahať, že slovenská kultúra je pre nás dôležitá. No tak som urobila test na našom výbore a položila som našim členom jednu otázku, aby mi povedali tri najlepšie knižky, ktoré vyšli v minulom roku vrátane Anasoftu litery PEN. Ani jeden z nich nevedel odpovedať. Takže, áno, všetci budeme prisahať na slovenskú kultúru. Ale ak poznáte, pán spravodajca alebo pán minister, tie tri najdôležitejšie knižky minulého roku slovenskej literatúry, budem rada, keď mi ich poviete. Ďakujem veľmi pekne. Dovidenia.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie v rozprave.
S faktickou poznámkou nikto nebude reagovať, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Takisto nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1409, spoločnú správu výborov máme ako tlač 1409a.
Opäť poprosím pána ministra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je zjednodušiť a uľahčiť aplikáciu niektorých ustanovení zákona o jadrovom fonde v praxi a tiež zvýšiť právnu istotu subjektov pôsobiacich v oblasti nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a financovania projektov, ktorých realizácia trvá viac rokov.
Návrh zákona súvisí s komplexným systémovým riešením zberu, triedenia, spracovania a skladovania rádioaktívnych odpadov z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú odpadmi z jadrových elektrární.
Súčasťou navrhovaného riešenia je aj vybudovanie nejadrového skladu pre inštitucionálne rádioaktívne odpady a pre zachytené rádioaktívne materiály pri Republikovom úložisku nízko a stredne aktívnych odpadov v Mochovciach a tiež úprava právnych predpisov vrátane úprav zákona o jadrovom fonde.
Podľa dnes platného zákona jadrový fond sústreďuje a spravuje finančné prostriedky určené na záverečnú časť jadrovej energetiky a nakladanie s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy. Predložená právna úprava rozširuje kompetencie jadrového fondu o možnosť sústreďovať a spravovať finančné prostriedky určené aj na záverečnú časť nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, čo je ich zber, triedenie, spracovanie a skladovanie. Navrhovanou právnou úpravou dôjde teda k spresneniu a sprehľadneniu spôsobu tvorby prostriedkov jadrového fondu a možnosti ich použitia na úhradu oprávnených nákladov vynaložených aj na činnosti, ktoré nepatria do záverečnej časti jadrovej energetiky. Prehľadnejším a bezpečnejším spôsobom bude zabezpečená tvorba prostriedkov na úhradu činností spojených so záverečnou časťou nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi.
Okrem toho návrh zákona obsahuje aj niektoré legislatívnotechnické úpravy.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánu poslancovi Milanovi Rehákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a zároveň aby aj odôvodnil stanovisko gestorského výboru k týmto návrhom, ktoré odzneli v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Rehák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2010 pod č. 1882 pridelila vládny zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 838 z 24. februára 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 646 z 23. februára 2010. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe. A gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rade schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená 2. marca 2010 pod č. 666. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1449, spoločná správa má tlač 1449a.
Opäť dávam slovo pánu ministrovi hospodárstva, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, novelizáciu zákona o energetike a zákona o regulácii v sieťových odvetviach si vyžiadali zmeny, ktoré nastali na trhu s elektrinou v máji 2008 po podpísaní Memoranda o spolupráci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Spustenie denného trhu s elektrinou pre obchodnú oblasť Slovenskej republiky a následne pre obchodné oblasti Slovenskej republiky a Českej republiky si vyžiadalo vykonať zásadné legislatívne úpravy na úrovni Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa prenosovej sústavy Slovenskej republiky SEPS-u, a. s., ktorý bol poverený plnením úloh súvisiacich s organizovaním krátkodobého trhu s elektrinou.
Cieľom predloženého návrhu je zriadiť samostatný subjekt - 100-percentnú dcérsku spoločnosť SEPS-u, a. s., tzv. organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, ktorý výkonom svojich činností zabezpečí zvýšenie transparentnosti trhu s elektrinou a plnenie opatrení súvisiacich so zabezpečením rovnosti podmienok pre všetkých účastníkov trhu a s prevenciou pred zneužívaním dominantného postavenia na trhu.
Zámerom tiež je rozšíriť v budúcnosti pôsobnosť tohto nového subjektu o oblasť správy merania a zberu dát v rámci celej elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky a vykonávania centrálnej fakturácie poplatkov súvisiacich s jej prevádzkou. Je to spôsob, akým sa dosiahne odčlenenie základných procesov súvisiacich s prevádzkovaním prenosovej sústavy, čím sa zabezpečí väčšia efektivita pri riadení hlavných procesov.
Ďalej sa zlepšia podmienky pre zmenu dodávateľa elektriny, pre zvýšenie hospodárskej súťaže pri jej dodávke, čo v konečnom dôsledku bude mať pozitívny dopad na odberateľov elektriny.
V zákone č. 656/2004 Z. z. o energetike predloženým návrhom ministerstvo hospodárstva zároveň mení a dopĺňa ustanovenia týkajúce sa oblasti výroby elektriny zo slnečnej energie, a to tak, aby výstavba takýchto zdrojov bola regulovaná prostredníctvom osvedčení o súlade investičného zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. Tieto osvedčenia bude vydávať ministerstvo hospodárstva v súlade so stanoviskom prenosovej a distribučnej sústavy a regulačného úradu. Vydávanie týchto osvedčení sa ale nebude týkať inštalácií na budovách s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kilowattov.
V návrhu sa ďalej stanovujú podmienky pre výrobu elektriny z iných primárnych energetických zariadení, pre ktoré nebude potrebné tieto osvedčenia žiadať.
Do zákona sa tiež dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa podmienok preukazovania odbornej spôsobilosti pre podnikanie v energetike, ktoré vyplynuli z aplikácie zákona v praxi.
Článkom II návrhu zákona ministerstvo rieši zmenu tých ustanovení zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktoré vyplývajú zo zmien navrhovaných v článku I, ktoré sa výlučne týkajú činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, opäť poveril pána poslanca Stanislava Janiša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto zákona vo výboroch a zároveň aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Spoločná správa k tlači 1449 (novela zákona o energetike, zákona č. 656/2004 Z. z.).
Národná rada pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Oba tieto výbory návrh prerokovali a oba tieto výbory doporučujú Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť. Zo záverov rokovania z uznesení týchto výborov v časti IV spoločnej správy sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona. A výbor pre hospodársku politiku navrhuje hlasovať o spoločnej správe nasledovne, o bodoch 1 až 6, 8 a 9 spoločne s odporúčaním schváliť ich a o bode 7 s odporúčaním neschváliť ho.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v zmysle navrhovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nikto písomne neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Pán spravodajca ako jediný sa hlási do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ja si dovolím, pán minister a kolegyne, kolegovia, predložiť kratučký pozmeňujúci návrh, kde § 11 ods. 4 písm. b) znie: "b) prenosovej sústavy k údajom podľa ods. 3 písm. b) bodov 2., 3.1., 8.1. a 10.1., pokiaľ ide o zariadenie s celkovým inštalovaným výkonom nad 1 megawatt".
Jednoduchý pozmeňujúci návrh vedie ma k presunu, ktorý hovorí o presune kompetencií pri povoľovaní fotovoltických elektrární len na ministerstvo hospodárstva pri inštaláciách do 1 megawattu.
Prečo toto navrhujem. Je to preto, lebo regulácia SEPS, slovenskej prenosovky, vyvoláva pochybnosti o transparentnosti. A z tohto pohľadu aj z pohľadu kontroly výboru, poslaneckých prieskumov ministerstvo hospodárstva je dôveryhodnejší partner. Posledné kroky SEPS na stanovenie pravidiel a rozdelenie limitu 120 megawattov posúvajú SEPS z môjho uhla pohľadu do nedôveryhodnej inštitúcie alebo do netransparentnej inštitúcie. Vyberte si z toho, jedno aj druhé je zlé. Dňa 27. novembra SEPS oznámila pravidlá na vydávanie stanovísk pre solárne elektrárne, termín na podávanie žiadostí bol do 3. 12. do 14.00 hodiny, celkovo bolo doručených 97 žiadostí, posledných 40 žiadostí nebolo posúdených. A limit na 120 megawattov bol vyčerpaný už pri posúdení 57. žiadosti. Dňa 1. 12. bol limit vyčerpaný. Kto tam ráno stál a vedel o tomto vyhlásení, takom promptnom internetovom, tak tam bol. Kto o tom nevedel a prišiel popoludní, pretože sa to neskôr dozvedel, mal smolu, preto, lebo limit bol vyčerpaný. No takéto pravidlo, kto skôr príde, ten skôr melie, kto o tom vie, ten povolenie má, a kto o tom nevedel, tak povolenie nemá, nie je ani transparentné, ani seriózne voči tým, ktorí chcú podnikať alebo podnikajú v energetike. To už nehovorím o tom, že SEPS ako taký má že vraj spracovanú štúdiu, koľko môže z týchto zdrojov pripojiť, aby nebola ohrozená bezpečnosť prenosovej sústavy. Keďže do obehu pustil 120 megawattov, tak predpokladám, že tá štúdia hovorí o maximálnej pripojiteľnosti 120 megawattov. Ale keďže celá táto štúdia je neverejná, nikto ani z odborných kruhov, ani na výbore pre hospodársku politiku, ani na energetickej komisii pri hospodárskom výbore túto štúdiu nikdy nevidel, tak mám pochybnosti, tých 120 megawattov bolo na základe čoho určených, či to nemôže byť 240 alebo či to nemôže byť 100.
A pre tieto netransparentné a tajuplné kroky SEPS časť tejto regulácie alebo vydávania povolení si dovolím navrhnúť na ministerstvo hospodárstva. Na práci im to teda moc nepridá, inštitúcie tam majú, ale hlavne by sme sa mali pozrieť, ja viem, že už je koniec volebného obdobia, na prsty SEPS, preto, lebo to, čo sa udialo pri tých 120 megawattoch a pri ich rozdelení, je niečo, čo je hodné pozornosti. Keďže doteraz boli vydané v podstate osvedčenia len na 38 megawattov zo 120, úplne namieste je podozrenie, že všetky žiadosti, ktoré na SEPS prišli, neboli kompletné. A boli tam podané len preto, aby sa zmestili do limitu 120 a teraz v podstate od 1. decembra, a to bol december, január, február, už sme v marci, štvrtý mesiac sa môžu kľudne dokladať všetky ostatné papiere, ktoré v tejto žiadosti mali byť. Ale keďže neboli 1. decembra, tak je tam iba žiadosť. Do tohto nikto nevidí. Pod pokrievku SEPS nikto nevidí. A pýtam sa, prečo je vydaných dnes, keď povedali 120, po štyroch mesiacoch len 38,869 megawattu. Čo za tým je? Dokladajú sa tie ostatné žiadosti, ktoré boli prijaté toho 1. decembra všetkými inými papiermi, ktoré tam mali byť? Urobil SEPS to, čo mal urobiť, že ak je žiadosť nekompletná a chýbajú nejaké iné doklady, tak treba túto žiadosť vrátiť a prijať ďalšiu žiadosť, ktorá bola kompletná?
Toto všetko sú podozrenia, ktoré mňa vedú k tomu, aby sme aspoň časť týchto osvedčení presunuli na ministerstvo hospodárstva, preto, lebo to je, nehovorím, že je to super transparentné, čo sa týka porovnaní so SEPS, úplná, úplná hviezda. Ďakujem.