T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz ešte dávam priestor spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánu poslancovi Martinovi Froncovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch a aby zároveň odôvodnil stanovisko gestorského výboru.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ktorý ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 10. februára 2010 sa uzniesla prerokovať návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 1450, v druhom čítaní a prideliť ho ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor určila výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

K návrhu poslanca Národnej rady Mojmíra Mamojku, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z., zaujali tieto výbory nasledujúce stanoviská:

- Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

- Ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 826 z 23. februára 2010 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Rád by som upozornil, že gestorský výbor z pozmeňujúcich bodov odporúčal bod 1 schváliť a k bodom 2 a 3 neprijal odporúčanie. Taktiež gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu schváliť, resp. neschváliť návrh poslanca Mojmíra Mamojku na vydanie zákona.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Mojmíra Mamojku bola schválená uznesením gestorského výboru, t. j. výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport 2. marca 2010 č. uznesenia 2003. Týmto uznesením ma súčasne výbor poveril urobiť spravodajcu a informovať o výsledku rokovania výboru a predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do nej.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Registrujem, že sa hlásite vy, ale písomne sa prihlásila pani poslankyňa Tatiana Rosová, takže budete prvý v rozprave, a potom pani poslankyňa Rosová a po vás bude priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Ale, panie poslankyne, poslanci, chcem informovať, v zmysle záverov z poslaneckého grémia o 10.00 hodine vystúpi podpredseda Európskej komisie pán Maroš Šefčovič, preto vás poprosím, páni predsedovia poslaneckých klubov, keby ste informovali svojich kolegov, aby zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Teraz momentálne prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme následne pokračovať po vystúpení pána podpredsedu Európskej komisie.

Do 10.00 hodiny vyhlasujem krátku prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Budeme po krátkom prerušení pokračovať bodom, ktorý sme avizovali a dohodli už počas stretnutia poslaneckého grémia pred rokovaním 49. schôdze a ktorý bol potom pri schvaľovaní programu 49. schôdze zaradený a s ktorým ste vyslovili súhlas.

Dovoľte mi, aby som privítal pána Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti. Som veľmi rád, že pán komisár a zástupca Slovenskej republiky si našiel vo svojom, bezpochyby, veľmi nabitom programe čas a prišiel sem do Národnej rady, aby nám poskytol informácie, na ktoré čakáme a na ktoré sme zvedaví. Tak ako som avizoval, potom, ako pán Šefčovič v krátkom expozé podá informácie, bude možnosť krátkych otázok a odpovedí a reakcií, pán podpredseda Európskej komisie bude odpovedať dole z miesta vystúpenia. Vás poprosím, ak máte záujem položiť otázku, aby ste sa registrovali kartou a technici vám zapnú mikrofón.

Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda komisie.

M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí hostia, v prvom rade by som sa chcel veľmi pekne poďakovať za pozvanie do Národnej rady Slovenskej republiky, lebo mi to vlastne umožňuje taký symbolický štart ako podpredsedu komisie pre medziinštitucionálne vzťahy, do ktorého zodpovednosti spadá aj spolupráca s národnými parlamentmi, môžem symbolicky v Bratislave, priamo v Národnej rade Slovenskej republiky vlastne odštartovať pôsobenie v tejto novej funkcii. A som takisto rád, že sa nám podarilo dohodnúť taký aktuálny termín mojej návštevy, lebo by som chcel oboznámiť s témou, ktorá je mimoriadne aktuálna, ktorá je mimoriadne aktuálna v Bruseli, ale som si istý, že čoskoro bude takisto veľmi živo oddiskutovaná v Bratislave.

Chcel by som vám priblížiť základné momenty Stratégie EÚ 2020, ktorú práve včera schválila Európska komisia. Čo je jej hlavným cieľom? Hlavným cieľom tejto stratégie je vyviesť európske hospodárstvo z krízy a využiť tento moment prekonania krízy na to, aby sme európske hospodárstvo, európsku ekonomiku postavili na úplne nové základy. Chceme využiť tento moment na to, aby sme vedeli dnešnej a budúcim generáciám garantovať životnú úroveň, na ktorú sú zvyknutí a garantovať tak konkurencieschopnú ekonomiku, ktorá sa nestratí ani za 10 rokov vo veľmi náročnom globalizovanom svete a vo veľmi silnej konkurencii.

Prečo musí Európa konať rázne a prečo musí konať už teraz? Bezprecedentná globálna kríza v uplynulých mesiacoch prakticky vymazala výsledky veľmi úspešného ekonomického pôsobenia Európskej únie za posledné obdobie. Náš HDP kolektívne klesol o 4 % a priemyselná produkcia v krajinách Európskej únie sa vrátila na úroveň 90. rokov. Len za posledných 20 mesiacov pribudlo medzi nezamestnanými 7 miliónov Európanov a číslo nezamestnaných, počet nezamestnaných sa vyšplhal na 23 miliónov občanov. Čo je obzvlášť alarmujúce, je fakt, že z týchto 23 miliónov občanov je 21 % mladých ľudí. Rovnako negatívny zásah zažili aj naše verejné financie. Priemerný deficit verejných financií je 7 % a výška dlhu verejných financií sa v rámci Európskej únie pohybuje na úrovni 80 %. Čiže môžeme veľmi smelo povedať, že uplynulé dva roky vymazali 20 rokov veľmi náročného konsolidačného úsilia v oblasti verejných financií.

Jedným z dôvodov, prečo kríza tak zvýraznila tieto nedostatky, ktoré v Európskej únii máme, je fakt, že dlhodobo v Európe zápasíme s nižšou produktivitou a zaostávanie v tejto oblasti oproti našim hlavným konkurentom sa za uplynulú dekádu prehĺbilo. Takými hlavnými dôvodmi sú, samozrejme, nižšie investície do vedy a výskumu, nedostatočné využívanie informačných technológií, určité obavy z prijímania nových inovačných riešení, pretrvávajúce bariéry na vnútornom trhu a takisto aj menej dynamické podnikateľské prostredie.

Samozrejme, že vo výpočte problémov, ktoré Európska únia má, by som mohol pokračovať, ale myslím si, že hlavným cieľom našej diskusie a hlavným cieľom Stratégie EÚ 2020 je, ako sa s týmito problémami dokážeme vysporiadať, ako ich dokážeme prekonať a ako dokážeme využiť tento moment na vybudovanie novej ekonomiky.

Je úplne jednoznačné, že toto sa nedá vyriešiť v Bruseli. Musí ísť o jednoznačne spoločný projekt, kde budeme garantovať prienik európskej a národných úrovní. Ako vidíme za posledné obdobie, hospodárstva jednotlivých členských krajín sú veľmi úzko prepojené. Problémy v jednej krajine takmer okamžite ovplyvňujú ekonomický vývoj v krajinách ostatných. Z druhej strany máme takisto veľmi jasné dôkazy, že pokiaľ sa Európska únia dokáže zjednotiť a postupuje spoločne, takmer okamžite to privádza k veľmi úspešným výsledkom. Ako taký najklasickejší príklad z uplynulého obdobia by som poukázal na spoločný postup pri riešení bankovej krízy, ktorú sme naozaj zvládli veľmi dobre a omnoho lepšie ako naši partneri v zahraničí.

Európska únia má veľmi veľa silných stránok, ktoré je potrebné v súčasnej situácii maximálne zúročiť. Sme najväčším obchodným blokom na svete, sme vedúcou destináciou pre zahraničné investície. Viaceré európske krajiny patria ku skutočným lídrom v oblasti inovácií. Rešpektujeme potrebu hospodárskej, sociálnej a teritoriálnej kohézie a solidarita má stále veľmi silný význam v rámci Európskej únie. Máme stále sa vyvíjajúci, rastúci veľmi silný vnútorný trh. Máme spoločnú menu a máme veľmi silné postavenie v rámci G 20. A toto všetko sú faktory, ktoré nám určite pomôžu prekonať súčasnú krízu a revitalizovať Európsku úniu ako-takú. V závislosti od toho, ako dokážeme využiť uvedený potenciál, môžeme v podstate rátať s takými troma predpokladanými scenármi ekonomického vývoja v Európe. V prípade, že sa zmierime s tým, že sa vrátime k hospodárskemu životu, ako sme ho poznali pred krízou, to znamená, scenár Business as usual, tak najlepšie, čo sa môže stať, bude to, že sa bude európska ekonomika vyvíjať scenárom pomalého oživenia, resp. stagnácie. To nám však nezabezpečí potrebný rast na to, aby sme vedeli generovať nové pracovné miesta a Európa postupne bude strácať životnú úroveň, na ktorú sme zvyknutí a postupne sa bude oslabovať jej postavenie vo svete.

Sú však aj pesimistickejšie scenáre, ktoré sa nazývajú scenármi strateného desaťročia. Pokiaľ by sme prechod krízy k oživeniu nezvládli, tak nám hrozí jednoznačne strata životnej úrovne tak, ako ju poznáme a postupná marginalizácia Európskej únie vo svete. Je nám všetkým jasné, že nikto z nás to nechce pripustiť, a preto sa musíme zamerať na jediný možný scenár, ktorý musí byť pre nás tým hlavným smerom, a to je scenár výrazného oživenia európskej ekonomiky a jej postavenie na nové základy.

Na čom chceme túto novú ekonomiku postaviť? Stratégia EÚ 2020 chce vytvoriť solídne podmienky pre udržateľný rast a finančnú konsolidáciu v rovnakom čase. Preto aj táto stratégia zohľadňuje globalizáciu, tlak na zdroje, starnutie obyvateľstva, či aktuálne technologické trendy. Je postavená na troch prepojených pilieroch. Prvým z nich je pilier rastu založený na vedomostiach a inováciách. Druhým je pilier založený na udržateľnom raste, ktorého cieľom je budovanie zdrojovo nenáročnej ekonomiky, ktorá podnikateľom zníži náklady na ich produkciu, zvýši našu energetickú bezpečnosť a bude napĺňať vysoké ciele v oblasti životného prostredia, ku ktorým sme sa ako Európska únia zaviazali. Tretím pilierom je inkluzívny rast, ktorý je orientovaný na podporu zamestnanosti a na odstránenie chudoby a posilnenie sociálnej kohézie.

Po skúsenostiach s Lisabonskou stratégiou sa Európska komisia rozhodla výrazne zredukovať počet priorít a zamerať sa len na päť z nich. Ktoré sú to? Prvou z nich je zvýšenie zamestnanosti občanov v rámci Európskej únie na 75 %. Chceme to dosiahnuť lepším zapojením žien, starších pracovníkov či imigrantov do pracovného procesu. Druhým cieľom je zvýšenie investícií do vedy a výskumu na 3 % európskeho HDP. Chceme rešpektovať environmentálne ciele, ku ktorým sme sa zaviazali už pred nejakým obdobím, tie známe tri dvadsiatky a chceme zvýšiť počet Európanov, ktorí budú mať vysokoškolský diplom. Chceme sa dostať z čísla 31 % na 40 %, aby sme mohli konkurovať našim hlavným partnerom. Chceme zároveň skvalitniť celkový proces vzdelávania a zabezpečiť, aby počet mladých Európanov, ktorí nedokončia školskú dochádzku, klesol z 15 na 10 %. No a posledným cieľom je pomôcť 20 miliónom ľuďom žijúcim v Európe dostať sa nad hranicu chudoby.

Ako tieto ciele chceme dosiahnuť? Chceme ich dosiahnuť prostredníctvom tzv. vlajkových iniciatív, ktoré budeme realizovať v spolupráci s členskými krajinami v nadchádzajúcom období. Prvou z nich bude iniciatíva zameraná na dobudovanie inovačnej únie, kde pôjde o vytvorenie priestoru pre vedcov a výskumníkov. Musíme dosiahnuť omnoho silnejší režim ochrany duševného vlastníctva. Musíme konečne vyriešiť všetky problémy, ktoré máme s patentovou ochranou, lebo nemôžme ďalej tolerovať vývoj, kde mnoho skvelých myšlienok prichádza z Európy, ale patentované sú v USA a komerčne sa realizujú v Japonsku. Musíme dokázať tieto myšlienky nielen v Európe vymyslieť, ale ich aj patentovo chrániť, zrealizovať a priniesť ich na pulty predajní. V tejto oblasti jednoznačne musíme dosiahnuť pokrok. A len na ilustráciu uvediem, že spoločnosť Google vydáva na vedu, výskum a vývoj informačných technológií viac prostriedkov, ako je celý 7. rámcový program pre vedu a výskum Európskej únie. A je to suma vyše 50 miliárd eur na túto finančnú perspektívu.

Druhou iniciatívou, ako som už predznamenal, je iniciatíva "Mládež v pohybe", kde sa chceme priblížiť k úrovni počtu vysokoškolákov, ktorú majú v USA, kde tento počet dosahuje 40 %, či v Japonsku, kde je toto číslo ešte vyššie a približuje sa k 50 %. Musíme prekonať situáciu, kde každý siedmy Európan nedokončí základnú školskú dochádzku a musíme sa vysporiadať s problémom nedostatočných čitateľských zručností, ktorý sa nám objavil za posledných 10 rokov a, bohužiaľ, sa zhoršuje. Každý štvrtý mladý Európan, vrátane Slovákov, má problémy s pochopením textu, ktorý číta. A s touto tendenciou sa nemôžeme zmieriť a musíme nájsť spôsoby, ako sa s touto veľmi dôležitou otázkou vysporiadať.

Ďalšou oblasťou, kde naozaj musíme zamerať svoje úsilie, je vybudovanie digitálnej spoločnosti v Európe. Dnes už väčšina domácností je pripojená na internet, avšak Európania majú naďalej veľké obavy využívať internet na bankové transakcie, na elektronický obchod a vlastne tento potenciál, ktorý tu pred nami leží, sa využíva minimálne.

Európska únia urobí maximum, aby sa vytvoril skutočný vnútorný elektronický trh pre celú Európsku úniu, ktorý bude garantovať práva ochrany spotrebiteľov tak, aby tie obavy, ktoré z elektronického obchodu majú, boli prekonané a aby sme vedeli tento potenciál zvýšiť viac. Podmienkou toho je, samozrejme, zvýšenie digitálnej gramotnosti občanov, na čo sa bude takisto táto iniciatíva zameriavať.

Ďalšou iniciatívou je zdrojovo efektívna Európa, kde takisto budeme musieť nájsť spôsob, ako produkovať viac pri menšej spotrebe energií. Očakávame iniciatívy v oblasti produkcie zelených áut či strategických energetických technológií. No a to, že ide o trend budúcnosti, podčiarkuje len ten fakt, že od roku 2000 sa v oblasti tzv. ekopriemyslu zvýšila zamestnanosť o 7 % a do roku 2020 sa očakáva, že v tejto oblasti sa vytvorí 2,8 mil. pracovných miest. Čiže nejde len o náklady spojené s environmentálnymi opatreniami, ale ide aj o veľkú podnikateľskú príležitosť, ktorá sa môže pretaviť do tvorby nových pracovných miest.

Ďalšie iniciatívy len v skratke. Priemyselná politika pre éru globalizácie, ktorá sa chce zamerať na modernizáciu podnikateľského prostredia a na zníženie bremena, ktoré musia podnikatelia vzhľadom na rôzne administratívne požiadavky vyplývajúce z legislatívy, či už európskej alebo národnej, realizovať.

Ďalšou iniciatívnou je program na získanie nových zručností a vedomostí. Lebo možno to bude pre vás znieť prekvapujúco, ale 80 miliónov Európanov, čo je 30 % pracovnej sily v Európe, disponuje len nízkymi alebo základnými zručnosťami a základnou kvalifikáciou. Už dnes vieme, že pre týchto ľudí bude v roku 2020 o 12 miliónov pracovných príležitostí menej, naopak, bude 16 miliónov pracovných miest pre tých, ktorí si dokážu svoju kvalifikáciu zvýšiť a ktorí sa dokážu uchádzať o prácu na tomto veľmi náročnom pracovnom trhu. Preto musíme tento trend predvídať už teraz a zabezpečiť našim ľuďom podmienky, aby sa mohli celoživotne vzdelávať, aby si mohli zvyšovať kvalifikáciu a prispôsobiť sa tým požiadavkám, ktoré tu budú už o niekoľko rokov.

Poslednou iniciatívou je európska platforma boja proti chudobe. Znova, 80 miliónov Európanov dnes je ohrozených chudobou. Z týchto 80 miliónov je 19 miliónov detí, a preto sa Európska únia v spolupráci s členskými krajinami bude zameriavať na boj proti chudobe, na posilnenie sociálnej inklúzie a zabezpečenia adekvátnych ochranných sociálnych systémov. Viem, že keď príde niekto z Bruselu a začne hovoriť o počtoch, cieľoch, o ekonomických indikátoroch, o plánoch na 10 rokov, tak je to vždy prijímané s určitou zdržanlivosťou, či tie ciele sú naozaj reálne, či sa dokážeme zmobilizovať, aby sme ich dosiahli.

Dovoľte mi preto uviesť len zopár príkladov, ktoré nám vedia jednoznačne dokázať, aký potenciál leží v jednotnom trhu, pokiaľ sa nám ho skutočne podarí odblokovať. Len odstránenie bariér a vytvorenie skutočného jednotného trhu s elektrinou by znamenalo zvýšenie priemerného európskeho HDP o 50 mld. eur. Paušálne zavedenie smernice o službách do legislatívnych poriadkov všetkých členských krajín by znamenalo zvýšenie priemerného HDP o 63 mld. eur. Problémom však je, že do dnešného dňa 18 členských krajín túto smernicu netransponovalo do svojich národných poriadkov. Zníženie administratívneho zaťaženia o 25 %, ku ktorému sme sa zaviazali do roku 2012, zvýši priemerné HDP v Európe o 75 mld. eur. A posledný príklad. Ak by sa nám podarilo odstrániť daňové bariéry, odstrániť administratívne cezhraničné regulačné prekážky pre finančné kapitálové transakcie, tak môžeme očakávať zvýšenie európskeho HDP o 94 mld. eur.

Sú to obrovské sumy peňazí, ktoré môžeme získať len tým, že budeme rešpektovať pravidlá, na ktorých sme sa dohodli. Takýchto príkladov by som mohol uviesť oveľa viac. A preto je potrebné ich využiť čo najlepšie a vytvoriť také momentum, ktorému bude propagácia presadzovania takýchto opatrení prospievať a umožní nám dotknúť sa toho potenciálu, ktorý v Európe máme a ktorý dosiaľ nevyužívame.

Stratégia EÚ 2020 je navrhnutá v celoeurópskom meradle. Avšak veľmi dobre si v rámci Európskej komisie uvedomujeme, že krajiny v Európskej únii sú rôzne, štartovacie pozície sú takisto veľmi rôzniace sa a musíme rešpektovať špecifiká jednotlivých členských krajín pri zapájaní sa do tejto stratégie. Preto budeme veľmi intenzívne komunikovať s jednotlivými členskými krajinami, aby sa prijali také opatrenia, ktoré budú na mieru šité jednotlivým členským krajinám a ktoré umožnia zohľadniť ich plusy, mínusy, výhody, nevýhody tak, aby sme tie ciele, ktoré sme si stanovili, dosiahli spoločne.

V tejto súvislosti by som chcel vyzvať aj vás, poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, aby ste využili ten nový konzultačný mechanizmus, ktorý nám priniesla Lisabonská zmluva, aby ste sa zapojili do tejto európskej diskusie a dúfam, že takisto aj z Národnej rady Slovenskej republiky dostaneme podnetné námety, ako túto európsku stratégiu rozvíjať ďalej a ako ju uplatniť práve voči Slovenskej republike.

Slovenská republika od vstupu do Európskej únie v roku 2004 zaznamenala viditeľný pokrok takmer vo všetkých oblastiach. Slovenčinu dnes určite možno počuť vo všetkých hlavných mestách členských krajín. Vďaka Schengenu cestujeme bez bariér. Vďaka eurozóne sme sa dostali do najexkluzívnejšieho klubu európskych ekonomík, kde sa rozhoduje o najdôležitejších strategických otázkach v oblasti financií či menovej politiky. Za uplynulé obdobie sme zaznamenali v rámci Európskej únie najväčší rast HDP per capita a z európskeho a z 50 % európskeho priemeru sme sa za 5 rokov dostali takmer na 70-percentnú hranicu. Čiže myslím, že určite môžeme s presvedčením povedať, že uplynulých 5 rokov bolo pre Slovenskú republiku z hľadiska pôsobenia v Európskej únii veľmi pozitívnych.

Ďalší úspech Európskej únie bude záležať od úspechu Slovenska a prosperita Slovenska bude určite záležať od celkového vývoja v rámci Európskej únie. Preto verím, že aj nadchádzajúcu dekádu budeme vedieť využiť tak úspešne, ako to bolo počas uplynulých 5 rokov a dúfam, že sa nám všetok ten potenciál, ktorý som sa snažil tak podrobne popísať, zužitkuje maximálne v prospech ako Slovenskej republiky, tak aj Európskej únie.

Veľmi pekne ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda komisie, ja vás poprosím, aby ste zostali na svojom mieste, pretože záujem o položenie otázok je naozaj veľký.

Chcem vás, priatelia, kolegyne, kolegovia, požiadať zároveň, aby sme sa pokúsili vmestiť do limitu, ktorý máme do 11.00 hodiny, kedy budeme pokračovať v programe hlasovaním o prerokovaných bodoch.

Takže ako prvý položil otázku pán poslanec Štefanec. Poprosím vás, pán poslanec, nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán podpredseda komisie, hovorili ste o cieľoch, s ktorými, samozrejme, sa dá len súhlasiť - viac investícií do výskumu a vývoja, do školstva, zlepšenie podnikateľského prostredia. Bohužiaľ, tá realita na Slovensku je úplne iná. Za posledné roky sa menej investuje do výskumu a vývoja, menej do školstva, zhoršuje sa podnikateľské prostredie. Zaujímalo by ma preto, aké nástroje chce používať Európska komisia, aby dosiahla tieto ciele, o ktorých ste hovorili aj v súvislosti so Slovenskom a, samozrejme, aj s inými krajinami tak, aby stimulovala dosiahnutie týchto cieľov. A tiež ma zaujíma, ako bude európsky rozpočet zodpovedať napĺňaniu týchto cieľov a či sa niekedy dočkáme toho, že v európskom rozpočte bude podstatnú časť tvoriť položka investícií do výskumu a vývoja. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Nech sa páči odpovedať, pán podpredseda.

M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec, za túto otázku. Táto otázka je absolútne legitímna. Samozrejme, pri prezentovaní Stratégie EÚ 2020 nastáva okamžité porovnávanie s Lisabonskou stratégiou, ktorá vlastne platí až do tohto momentu. Čiže, aké sú tie hlavné rozdiely, čo chceme urobiť lepšie? Takým hlavným principiálnym rozdielom je ten fakt, že uplynulá kríza, dá sa povedať, plasticky zvýraznila tie nedostatky, ktoré v rámci Európskej únie máme, a keď sa porovnáva atmosféra, v ktorej sa prezentovala Lisabonská stratégia s atmosférou, ktorá prevládala na neformálnom summite európskych lídrov 11. februára, tak ide o dve absolútne odlišné stretnutia. Ten pocit urgentnosti, ten pocit toho, že skutočne treba konať okamžite, lebo nám môže ujsť vlak, je taký silný, že tentokrát zodpovednosť za to, akým spôsobom sa bude európska stratégia implementovať a rozvíjať, preberá Európska rada, preberajú jednotliví premiéri. Čiže, premiéri ponesú zodpovednosť za to, akým spôsobom sa bude táto stratégia implementovať v Európskej únii ako celku, ale takisto aj v jednotlivých členských krajinách. Čiže pocit toho ownership, toho vlastníctva tejto stratégie bude určite oveľa silnejší, ako to bolo predtým.

Ďalšie nové nástroje, ktoré máme na presadzovanie týchto cieľov, nám prináša Lisabonská zmluva a hlavne čl. 121, ktorý hovorí o tom, že jednotlivé členské krajiny musia rešpektovať základné smerovanie a základné ekonomické či politické línie vývoja v rámci Európskej únie. Ak to tak nepôjde, ak pôjde naozaj o nejaké drastické nerešpektovanie týchto základných vývojových línií, tak sú tam nové nástroje na to, ktoré môžu rozhodnúť o politických opatreniach voči tejto krajine aj bez jej súhlasu. Čiže tie legislatívnoprávne nástroje na to, akým spôsobom bude možné manažovať európsku stratégiu, budú určite silnejšie, ako to bolo dosiaľ.

Európsky rozpočet. Veľmi aktuálna otázka, a to z toho dôvodu, že určite v tomto roku bude Európska komisia predkladať tzv. Revue, tzv. vyhodnotenie toho, ako sa plní rozpočet súčasnej finančnej perspektívy. Či sa dosiahli tie ciele, ktoré v ňom boli stanovené a aké budú odporúčania pre nový sedemročný rozpočet Európskej únie, ktorý by sa mal schváliť v roku 2013 na ďalšie sedemročné obdobie.

Tá tendencia navyšovania prostriedkov do kapitoly, ktorú dnes poznáme ako 1A, to znamená, že sú to prostriedky do vedy a výskumu, postupne narastá. Prostriedky, ktoré boli investované do oblasti poľnohospodárstva, sa postupne znižujú a myslím si, že je to tendencia, ktorá bude prevládať aj do budúcna, kde aj v rámci tých prostriedkov, ktoré sú venované do oblasti poľnohospodárstva, sa stále väčšia časť dáva do oblasti rozvoja vidieka, ktoré sú zamerané na to, aby sa aj život na vidieku modernizoval, aby nešlo len o ten spôsob dotácií do agrosektora, ako ho poznáme z uplynulého obdobia. Čiže táto tendencia tu určite je. Avšak, samozrejme, bude záležať na konsenze členských krajín, ktoré sú veľmi dôležité, až rozhodujúce pri tom, aký rozpočet bude schválený na ďalšie sedemročné obdobie.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Pán poslanec Fornc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne. Pán podpredseda Európskej komisie, ja budem konkrétny, ale úprimný. Viete, pred viac ako 10 rokmi bol komisárom pre konkurencieschopnosť pán Busquin a vtedy, keď som s ním hovoril, bola požiadavka v rámci Lisabonskej stratégie 3 % z HDP do vedy a výskumu. Sám ste povedali, že ide 50 mld. v rámci 7. rámcového programu, ale toto percento de facto v celej Európe, keď vezmem, nenarástlo, v niektorých krajinách dokonca aj výrazne pokleslo. A preto sa chcem veľmi otvorene opýtať, či je Európska komisia pripravená na to, ak chceme, aby bola európska ekonomika založená na vedomostiach, investovať naozaj túto čiastku a zreformovať svoje financovanie, svoju dotačnú politiku, konkrétne zreformovať dotačnú politiku do poľnohospodárstva?

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Poprosím o odpoveď, pán podpredseda.

M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Ďakujem veľmi pekne. O tomto čísle, o týchto 3 % sme naozaj mali v rámci Európskej komisie veľmi dlhú diskusiu, a to z toho dôvodu, že tak ako ste správne poznamenali, túto hodnotu dosiahlo len veľmi málo krajín v rámci Európskej únie. Sú to v podstate krajiny, ktoré sú na severe Európskej únie a kde, si myslím, aj tento moment, že naozaj investujú tak veľa do vedy, výskumu a vzdelávania, ich dostáva na najvyššie stupne vo všetkých rebríčkoch, či ide o prosperitu, či ide o spokojnosť obyvateľstva alebo takisto aj o ten inovačný potenciál, ktorý majú. Čiže by som povedal, je to veľmi konkrétny príklad, ktorý nám ukazuje, akým smerom by sa mala celá Európska únia poberať. Faktom je aj to, že číslo 3 % z HDP je trošku skresľované pomerne prudkým ekonomickým rastom, ktorý sme tu mali až do krízy, že vlastne tým, že rástli jednotlivé ekonomiky, tak rástlo aj to percento z HDP a napriek tomu, že investície do oblasti vedy a výskumu v absolútnych číslach rástli, na tom percente v pomere k HDP sa to nie najlepšie prejavilo.

Ďalším problémom, ktorý tu je a ktorý, si myslím, je do určitej miery aj otázkou na Slovensku, či infraštruktúra, ktorú máme v jednotlivých členských krajinách, je dostatočne pripravená na absorbovanie týchto finančných prostriedkov, aby sme finančné prostriedky nielen investovali do tejto oblasti, ale aby sme ich investovali inteligentne, aby sme ich investovali tak, aby naozaj prinášali ten účinok, ktorý od nich očakávame. Často nie je ani takým veľkým problémom to percento, ale efektívnosť tohto investovania a na to je potrebné zreformovať celú infraštruktúru výskumných ústavov, univerzít, spolupráce so súkromným sektorom na to, aby tieto peniaze naozaj boli vyložené efektívne.

Keď sa porovnávame s tými našimi najväčšími konkurentmi, mám hlavne na mysli USA a Japonsko, tak zistíme, že objem financií, ktoré sa investujú do oblasti vedy a výskumu z verejných zdrojov, je plne porovnateľný. Tam, si myslím, že tie čísla sú takmer rovnaké. Čo predstavuje najväčší rozdiel, sú investície zo súkromného sektoru, ktoré sa nám v Európe nedarí mobilizovať a nedarí sa nám ich nasmerovať práve do tohto odvetvia. Tie dôvody, ktoré určite sú pre to rozhodujúce, sú tie, ktoré som spomínal. Nedostatočná patentová ochrana, resp. dlhé patentové konania, pocit, že v USA je vynucovanie práv duševného vlastníctva silnejšie ako v Európe a mnohé ďalšie otázky, ktoré musíme urýchlene v rámci Európskej únie riešiť.

Vy určite viete, že jedným z hlavných dôvodov takej určitej pomalosti pri patentovom konaní bol veľmi náročný jazykový režim, kde proste bola veľmi silná požiadavka, že predtým než môžeme postúpiť k nejakému ďalšiemu štádiu, tak musíme mať preklady do 23 jazykov, čo, samozrejme, toto patentové konanie mimoriadne komplikuje tiež. Sú to problémy, ktoré sú riešiteľné, o ktorých vieme, akurát musí byť veľmi silná politická vôľa, aby sme ich dokázali prekonať.

No a čo sa týka 7. rámcového programu, 7. rámcový program patrí k jedným z najvýznamnejších programov, ktoré Európska únia má a som si istý, že aj vzhľadom na smerovanie európskej stratégie pre rok 2020 bude určite tento program v ďalšom finančnom období posilnený.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán predseda výboru Kovarčík. Poprosím vás, pán podpredseda, keby sme vedeli trošku vaše odpovede, aj keď sú nesmierne zaujímavé, skrátiť, lebo je záujem zo strany poslancov a čas je limitovaný.

Pán predseda výboru.

J. Kovarčík, poslanec: Pán predseda komisie, pozval som vás aj do výboru pre európske záležitosti, stretneme sa o chvíľočku, ale nedá mi, aby som vám nepoložil otázku v pléne, veľmi praktickú otázku. Ako si predstavujete optimálnejšie, teda užšie prepojenia medzi radou, komisiou a parlamentom v zmysle Lisabonskej zmluvy a tým zapojenia národných parlamentov do procesu?

M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Ďakujem veľmi pekne za túto otázku takisto. Moje postavenie je vlastne v tomto trojuholníku do určitej miery také unikátne, lebo práve Lisabonská zmluva zvýraznila potrebu užšej, efektívnejšej komunikácie medzi týmito troma inštitúciami a medzi národnými parlamentmi. Takže mal by som to byť práve ja, ktorý z postu podpredsedu Európskej komisie bude zastupovať Európsku komisiu vo vrcholných orgánoch Európskeho parlamentu a zároveň by som to mal byť ja, a to sa už aj stalo, že zastupujem Európsku komisiu v Rade ministrov pre európske záležitosti, ktorá pripravuje jednotlivé európske summity. Čiže slúžim ako taký priesečník, ktorý má garantovať lepšiu komunikáciu medzi týmito troma inštitúciami a zároveň mám na starosti komunikáciu s národnými parlamentmi.

Chcel by som aj vás veľmi pekne poprosiť, aby sme tento nový inštitút, ktorý nám Lisabonská zmluva priniesla, to znamená, že každú jednu politickú komunikáciu, každý jeden legislatívny návrh v tom istom čase, ako ho bude Európska komisia zasielať do Európskeho parlamentu, ako ho bude zasielať do rady, čiže členským krajinám, bude zasielaný aj do parlamentov v jednotlivých členských krajinách. Od toho momentu, odkedy bude doručená posledná zásielka v poslednej jazykovej mutácii poslednému parlamentu v členskej krajine, bude plynúť lehota 8 týždňov, počas ktorej sa môžete vy ako Národná rada k týmto legislatívnym návrhom vyjadriť. Môžete sa vyjadriť, či považujete, že či ten legislatívny návrh spĺňa požiadavku subsidiarity, to znamená, či je lepšie o ňom uvažovať na európskej úrovni, alebo si myslíte, že by bolo praktickejšie takéto opatrenia prijímať na úrovni národnej.

Sú tam dve hraničné čiary. V prípade, keď 30 % národných parlamentov bude mať s takouto legislatívou problém a v prípade, keď bude mať s takouto legislatívou problém viac ako 50 %, tak Európska komisia musí prichádzať s dodatočnými vysvetleniami, prípadne s novými návrhmi a evidentne sa musí takýmito názormi zaoberať. A budem, samozrejme, veľmi rád, ak bude väčší priestor v rámci zasadnutia výborov, aby sme sa mohli možno o tomto mechanizme porozprávať trochu podrobnejšie. Čiže tento mechanizmus tu je. Je založený a budeme veľmi radi, keď budeme z národných parlamentov dostávať čo najviac podnetov pre našu prácu v Bruseli.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Halecký.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán predseda parlamentu.

Pán podpredseda, chcem sa vás opýtať, hovorili ste, že obyvateľstvo starne, chudobnejších pribúda a v Európe v budúcnosti bude dôležité sociálne a dôchodkové zabezpečenie obyvateľstva. Vzhľadom aj na mobilitu pracovných síl obyvateľstva a možnosti žiť v hociktorej krajine predpokladám, že dôležitý bude možnože čiastočne unifikovaný aj dôchodkový systém. Doteraz z povinne kapitalizačného piliera niektoré krajiny idú cez DSS a iné krajiny cez podniky. Chcem sa opýtať, či Európska únia plánuje nejakú koordináciu jednotlivých dôchodkových systémov v Európe alebo či sa to ponechá na jednotlivé individuálne krajiny. Lebo je dôležité, teraz štartujú tieto dôchodkové systémy a aký postoj k tomu zaujíma Európska únia. Ďakujem.

M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Ďakujem veľmi pekne aj za túto otázku. V podstate dôchodkové zabezpečenie je v plnej kompetencii členských krajín a myslím si, že je to jedna z oblastí, kde národné vlády a kde členské krajiny veľmi úzkostlivo strážia túto kompetenciu. Takže, dá sa povedať, že v nadchádzajúcom období, predpokladám, tento trend zostane zachovaný.

Čo však chceme jednoznačne zlepšiť do budúcna, čo je takisto veľmi zložitá otázka, ktorá by mohla pomôcť lepšej koordinácii sociálnych systémov do budúcna, je to, aby sme naozaj mohli využívať maximálne výhody spoločného trhu. To znamená, tak ako máme mobilitu pracovnej sily, by sme mali mať možnosť aj to, aby v rámci posunu po tej šachovnici možností jednotlivých prác na možnosti jednotlivých národných pracovných trhoch, aby bolo možné prenášať si určité dôchodkové práva z jednej krajiny do druhej, aby toto nebolo limitované a aby naozaj tí pracovníci, ktorí využívajú možnosti jednotného pracovného trhu v rámci Európskej únie, neboli nejakým spôsobom ukrátení o to, že pracujú v inej ako svojej materskej krajine.

Môžem povedať, že aj táto otázka je mimoriadne zložitá, komplikovaná, lebo tak ako ste správne poznamenali, tie systémy sociálneho zabezpečenia sú v jednotlivých členských krajinách rôzne, avšak zatiaľ je evidentná veľmi silná vôľa zo strany členských krajín si túto kompetenciu ponechať na národnej úrovni.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja, pán podpredseda, nemám otázku, ja len chcem vyznať veľmi stručne obrovský optimistický pocit, ktorý sa vo mne zrodil po tom, čo som od vás počul, pretože som dávno skromne predpokladal, že Európa nemá takú inú šancu ako okrem iného vzdelávať, umožniť prístup k vzdelávaniu, rozšíriť ho a bojovať s konkurencieschopnými krajinami alebo svetadielmi, ktoré toto dávno pochopili.

Kolegovia, ktorí sú v tomto pléne, chápu, prečo to hovorím a ja nič iné nepotrebujem, len to čo ste povedali. Dneska mám nádherný deň. Ďakujem pekne. (Smiech a potlesk v sále.)

P. Paška, predseda NR SR: Aby pán podpredseda vedel, o čo ide. Pán predseda výboru navrhol zmenu vysokoškolského zákona, o ktorom sa vedie vášnivá debata.

Pán poslanec Berényi, nech sa páči.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán podpredseda, nakoľko ste podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy, dovoľte mi, aby som sa vás spýtal na inštitút Európskej občianskej iniciatívy. Ako vieme, v Lisabonskej zmluve je to určené, že 1 milión ľudí, ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, môžu iniciovať legislatívne návrhy. Preto sa pýtam vás, pán podpredseda, v akom stave je príprava realizácie tohto veľmi významného inštitútu a akým spôsobom prebieha diskusia ohľadne významného počtu členských krajín. Viem, že tam bola nezhoda medzi Európskym parlamentom a komisiou. Mám množstvo ďalších otázok, ale z časových dôvodov ešte jednu mi dovoľte položiť a potom tie ostatné možno až na pôde výboru pre európske záležitosti, a to je otázka čerpania z eurofondov zo strany Slovenskej republiky. Ako to vy vnímate? Na Slovensku sú rôzne hodnotenia ohľadom toho, či čerpáme úspešne alebo menej úspešne, efektívne, kvalitatívne a tak ďalej. Vy ako vidíte čerpanie vo všeobecnosti z eurofondov zo strany Slovenskej republiky? Ďakujem.

M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Tak najprv k tej prvej otázke. Som veľmi rád, že ste ju spomenuli, pán poslanec, lebo je to práve legislatívny návrh, ktorý mám predložiť v priebehu dvoch, troch týždňov. Viedli sme veľmi intenzívnu diskusiu so španielskym predsedníctvom, ktoré by chcelo dosiahnuť pokrok v tejto otázke ešte počas ich semestra.

Tá situácia vyzerá nasledovne. Momentálne prebieha v rámci Európskej komisie pripomienkové konanie, ktoré sme vlastne naštartovali potom, čo sa ukončil konzultačný proces k Zelenej knihe, ktorú sme vlastne k Európskej občianskej iniciatíve pripravili. Je tam niekoľko otázok, ktoré sú mimoriadne komplikované.

Čo sa týka toho významného počtu európskych krajín, ako ste správne poznamenali, Európsky parlament preferoval, aby to bolo 25 % členských krajín, Európska komisia aj z toho dôvodu, že vo viacerých častiach Lisabonskej zmluvy sa hovorí o 30 % krajín, keď chcú napríklad založiť inštitút posilnenej spolupráce alebo niektoré iné iniciatívy, tak zatiaľ sa skôr prikláňame k týmto 30 %. Avšak myslím, že na tom sa s Európskym parlamentom aj s radou dohodneme pomerne rýchlo.

Sú tam dve otázky, ktoré ešte momentálne riešime a hľadáme pre ne čo najoptimálnejšie riešenia. Prvá je vlastne verifikácia podpisov. Ako zabezpečiť to, že tí ľudia, ktorí budú podpisovať túto občiansku iniciatívu v jednotlivých členských krajinách, ju podpíšu skutočne, že tento inštitút nebude zneužitý, že budeme mať určité overenie, že podpis, ktorý tam je, je skutočný a tá osoba tú iniciatívu, ten návrh skutočne podpísala. Máme jednoznačnú požiadavku, aby bolo možné zbierať tieto podpisy aj prostredníctvom internetu, čo je, samozrejme, v 21. storočí plne pochopiteľné, čo však, ako si iste viete predstaviť, spôsobuje pomerne komplikácie pri verifikácii podpisov hlavne v krajinách, kde nie je taká rozvinutá možnosť podpory petícií prostredníctvom internetu. Najrozvinutejší v tomto systéme majú Estónci, ostatné členské krajiny, dá sa povedať, že hľadajú spôsob ako využiť toto nové médium pre túto komunikáciu.

Čiže to je jedna otázka. Chceme umožniť, aby, samozrejme, aj internet mohol byť na tieto účely využitý. Akurát hľadáme spôsob, ako budeme môcť verifikovať tieto podpisy tak, aby sme zbytočne nezaťažovali administratívu v členských krajinách, lebo nechceme spôsobiť zbytočné administratívne zaťaženie pre túto iniciatívu.

Druhou veľmi zložitou otázkou, na ktorú hľadáme odpoveď, je takzvaná admissibilita, lebo takisto registrujeme požiadavku z viacerých členských krajín, z Európskeho parlamentu, z občianskej spoločnosti na to, aby sa nejakým spôsobom komisia alebo iná európska inštitúcia vyjadrila, či tá iniciatíva, ktorá sa predkladá občanom na podpis, je vôbec prípustná, či všetko to úsilie na zber týchto podpisov, na ich verifikáciu, na celkové manažovanie tejto iniciatívy nebude úsilím vynaloženým nazmar. Spôsobuje to pre Európsku komisiu veľký problém, lebo v prípade, že sa vyjadríme pozitívne, alebo negatívne, môže to byť vnímané zo strany občianskej spoločnosti vlastne ako zasahovanie do demokratickej povahy tohto občianskeho inštitútu. Čiže to je jedna otázka, na ktorú stále hľadáme odpoveď, ale cieľ je jasný. Sľúbili sme španielskemu predsedníctvu, že urobíme maximum pre to, aby sme aj túto iniciatívu predložili rade a Európskemu parlamentu ešte pred Veľkou nocou.

Čo sa týka čerpania eurofondov v rámci Európskej únie, nemám momentálne presné čísla. Avšak viem, že včera sme dostávali zo strany komisára zodpovedného pre rozpočet pána Lewandowskeho takú stručnú informáciu ohľadom čerpania európskeho rozpočtu za uplynulé obdobie a myslím si, že je evidentné, že tie roky sú nábehové a čerpanie eurofondov v členských krajinách je skutočne v začiatočnej fáze. Pokiaľ si dobre pamätám čísla z konca minulého roku, tak napriek tomu, že tie absolútne čísla na Slovensku boli nižšie, zodpovedali tej nábehovej fáze a boli plne porovnateľné s inými novými členskými krajinami.