P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, keď prídete opakovane, už budete zorientovanejší, ako sme tu rozsadení. Ale chcel by som sa vás opýtať jednu vec, resp. skomentovať niečo v tom zmysle, že konzultačný mechanizmus Slovenskej národnej rady smerom k Európskej komisii má určité podmienky, ktoré treba splniť. Už bol predložený návrh z výboru, bola predložená novela rokovacieho poriadku, ktorá by to umožnila, bohužiaľ, nie je to prijaté, čiže Národná rada sa v tomto momente nemôže vyjadrovať a nevie uplatniť svoju právomoc v oblasti subsidiarity a proporcionality smerom k Európskej komisii, čiže toto bude potrebné pomerne rýchlo napraviť. Vy ste viac-menej poverený vzťahmi, ktoré sú medzi inštitúciami a vlastne celou, doslova európskou byrokraciou. V tomto smere vás chcem požiadať ako človek, ktorý relatívne už dlho čítal európske texty a čítať európske texty je niekedy trest. Ak Einstein dokázal svoju myšlienku dať do troch písmen a do dvoch znakov e=mc2, pokiaľ európsky úradník nebude vedieť napísať to, čo chce povedať, na jednu stranu, tak nech tam radšej nie je, pretože potom fungujú tak ako za prvej republiky českí úradníci na Slovensku, keď stačilo povedať: "dejte mi stoličku a stúl, ja už si práci najdu".
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda.
M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Ďakujem veľmi pekne. Ja verím tomu, že naozaj tento mechanizmus aj v Národnej rade čoskoro nájde svoje zázemie a vytvoria sa podmienky na to, aby sa mohol veľmi efektívne využívať, lebo je to nová vec nielen pre Národnú radu, ale takisto pre parlamenty v ostatných členských krajinách. Takže môžem vám povedať, že takéto skúšobné obdobie, to testovacie obdobie uplynulého roku vlastne naznačilo, že najaktívnejšie parlamenty sú práve tie severské, kde majú dlhodobú tradíciu a pomerne veľmi silné aj expertné zázemie pre pokrývanie európskych záležitostí a veľmi rýchlo vedeli využívať aj tento nový inštitút. Čiže k takým skutočne aktívnym parlamentom sa ich mohlo zaradiť sedem. Slovensko už v minulom období participovalo na konzultačnom mechanizme, ktorý predchádzal tomu mechanizmu, ktorý založila Lisabonská zmluva a verím, že čoskoro sa vytvoria podmienky na to, aby sa aj tento inštitút mohol využívať čo najširšie.
Čo sa týka zložitosti európskych textov, ja s vami plne súhlasím. Skutočne sú často mimoriadne zložité. Len otázka je, prečo sú také. Jeden z dôvodov je ten, že Európska únia je vlastne úniou práva a v podstate akékoľvek vychýlenie sa z veľmi prísneho právneho jazyka často rezultuje vo veľmi náročných právnych sporoch, či už voči komisii, voči členskej krajine, ktoré sa riešia na Európskom súdnom dvore a naozaj to môže mať veľmi nedozerne následky pre úspešnosť, alebo neúspešnosť tej legislatívy, ktorá sa prijíma.
Druhý dôvod je ten, že finálne texty sú často veľmi zložitým kompromisom medzi Komisiou, Európskym parlamentom a 27 členskými krajinami, kde sa naozaj veľmi zložitým spôsobom snažíme zohľadniť pripomienky všetkých členských krajín a rešpektovať ich, často aj rôzne ústavné poriadky a nuansy, ktoré sú potrebné na to, aby mohla táto legislatíva byť v členských krajinách uplatňovaná. Ale súhlasím s vami, že takou hlavnou snahou, ktorá má byť, má byť zrozumiteľnosť textov, zrozumiteľnosť legislatívy, a keď to nevieme dosiahnuť priamo v tom právnom texte, musíme k tejto legislatíve priložiť informáciu, ktorá bude pre občanov zrozumiteľná, lebo inak sa len posilňuje pocit, že Brusel je veľmi vzdialený, je veľmi abstraktný a opatrenia, ktoré sa prijímajú, sú často pre občanov veľmi ťažko pochopiteľné.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, ja len predsa, odpusť mi, pán poslanec, od roku 2005 má Národná rada Slovenskej republiky mechanizmus, ktorý veľmi jasne definuje postavenie Národnej rady v aktoch Európskej únie, záväznosť stanovísk a máme vybudovanú kanceláriu a máme pripravených pracovníkov, máme vybudovaný informačný systém, podieľame sa na Itexe, takže prepáčte, povedať, že dnes Národná rada nie je schopná osvojiť si alebo implementovať mechanizmus Lisabonskej zmluvy pri posudzovaní európskej legislatívy, nepovažujem celkom za korektné. Takže teraz pán podpredseda Národnej rady Číž.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, zhodou okolností dneska naše bulvárne noviny priniesli niekoľko katastrofických úvah na tému rozpadu eura, riešenia problémov s eurom v súvislosti s hospodárskou krízou, o možnom vystupovaní členských štátov, relatívne znepokojivý výrok pani kancelárky Merkelovej. Faktom je, že asi situácia takto stáť nebude, ale je faktom, že osobitne v Nemecku, ale aj inde prebiehajú diskusie, ktorým pravdepodobne treba v tejto súvislosti venovať pozornosť. Takže otázka pre vás, ak dovolíte: Ako vníma Európska komisia súčasné postavenie eura, ako vníma situáciu, ktorá vznikla krízou a aké sú predpokladané aktivity v tomto smere Európskej komisie do budúcnosti? Pekne ďakujem.
M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Ďakujem veľmi pekne. Európska komisia, samozrejme, považuje túto situáciu za mimoriadne vážnu a myslím si, že napriek tomu, že som to nespomínal vo svojom úvodnom vystúpení, práve Grécko je jedným z tých príkladov, kde sa jednoznačne preukazuje tá neuveriteľná prepojenosť našich krajín, našich ekonomík v rámci Európskej únie. Nejde len o reakcie finančných trhov, ide o to, akým spôsobom fungujú naše bankové inštitúty, koľko nemeckých bánk má svoje aktivity v Grécku, koľko gréckych bánk má aktivity na Balkáne a ako sú vzájomne poprepletané rôzne významné investície v rámci Európskej únie. Lebo obchod v rámci Európskej únie je stále výrazne vyšší ako externý obchod Európskej únie so svojimi tretími partnermi.
Čiže situácia v Grécku je veľmi podrobne monitorovaná a veľmi úzko spolupracuje Európska komisia s Európskou centrálnou bankou. Využívame do maximálnej miery expertnú pomoc zo strany Medzinárodného menového fondu.
A tie opatrenia, ktoré sa prijímajú, je ich niekoľko.
Prvým opatrením je mimoriadne úzka komunikácia s gréckou vládou, práve sa tam skončila misia komisára Reina, ktorý sa vrátil z Grécka včera. No a výsledkom tejto misie bolo to, že opatrenia, ktoré prijíma Grécko na konsolidáciu svojich verejných financií, neboli považované za dostatočné. To znamená, že bolo vydané veľmi silné odporúčanie gréckej vláde, že konsolidačné úsilie musí byť jednoznačne zosilnené, škrty musia byť prehĺbené a nový balík opatrení, ktoré grécka vláda prijme, budú posudzovať a schvaľovať ministri financií na nadchádzajúcom rokovaní.
Veľmi podrobne túto situáciu monitoruje, ako som spomínal, Európska centrálna banka v komunikácii s Medzinárodným menovým fondom a veľký dôraz sa dáva na to, aby postúpili, ale takisto komunikácia voči médiám, voči finančným trhom bola jednotná a zatiaľ jednoznačne prevláda v rámci Európskej komisie názor, že máme dostatočné prostriedky a mechanizmy na to, aby sme túto krízu vedeli vyriešiť. Preukazujeme maximálnu dôveru a solidaritu s gréckou vládou a veríme, že grécka vláda svojím veľmi ambicióznym konsolidačným programom dokáže túto situáciu riešiť sama. Ak nie, Európska únia je pripravená prijať ďalšie opatrenia.
Jedno z konkrétnych opatrení, ktoré z tejto situácie určite vyplynie, bude znovu predloženie návrhu, ktoré Európska komisia predložila členským krajinám už pred, myslím, 5 rokmi. Bol to vtedy návrh na posilnenie právomocí Eurostatu, Európskeho štatistického úradu, ktorý bol v tom čase považovaný za príliš intruzívny, za návrh s prílišnými právomocami pre túto inštitúciu, ktorá by mohla príliš podrobne monitorovať výsledky štatistických skúmaní v jednotlivých členských krajinách. Myslím si, že dnes sa situácia zmenila a ten návrh, s ktorým opätovne príde Európska komisia, aby sme posilnili štatistické právomoci tohto inštitútu a naozaj mali oveľa presnejší prehľad o tom, čo sa deje v jednotlivých členských krajinách v oblasti verejných financií, že tento návrh bude tentokrát prijatý.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec Martinák. Máme ešte posledné minútky.
Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Európskej komisie, spomínali ste stratégiu EÚ 2020 vo vzťahu k možnostiam riešenia hospodárskej krízy v rámci Európskej únie. Čiastočne už môjmu predrečníkovi ste odpovedali na otázku, ktorú vám chcem položiť. Niektoré krajiny veľmi hlboko hospodársky zaostávajú, budem konkrétny, Grécko. Chcem sa vás spýtať, aký máte názor postoja takej hospodárskej mocnosti v rámci Európskej únie, akým je Nemecko vo vzťahu ku Grécku. Ďakujem pekne.
M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Ja si myslím, že v takýchto citlivých otázkach je veľmi riskantné spoliehať sa len na mediálne informácie. Čo sa týka komunikácie v rámci eurozóny, tie výsledky, ktoré dosiahla spoločná monitorovacia misia komisie Centrálnej európskej banky a najmä v Grécku, hovoria jednoznačne o tom, že Európska únia, vrátane Nemecka, je pripravená preukázať veľkú politickú solidaritu s Gréckom a vyjadruje veľké presvedčenie, že Grécko dokáže tento obrovský problém, ktorý má, vyriešiť samo. Grécky premiér bol počas rokovania predsedov vlád 11. februára mimoriadne otvorený, veľmi presne pomenoval problémy, ktoré Grécko dlhodobo má v rámci fungovania svojej ekonomiky, hlavné deficity, ktoré tam sú, problémy s výberom daní a s mnohými inými otázkami. A ozdravné opatrenia, ktoré grécka vláda prijíma, sú robené v úzkej konzultácii s touto expertnou pomocou z týchto troch inštitúcií. Takže je tu veľká viera, že Grécko s prejavom tejto veľmi silnej politickej solidarity zo strany ostatných krajín eurozóny a Európskej únie si dokáže tieto problémy vyriešiť samo. Ak nie, som si istý, že Európska únia nájde prostriedky ako vytvoriť jednotný rámec pre ďalšiu posilu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Nachtmannová.
O. Nachtmannová, poslankyňa: Pán podpredseda, veľmi pozorne som vás počúvala a ozaj plasticky ste nám načrtli obraz perspektívy Európskej únie, za čo vám ďakujem. Lisabonská stratégia nesplnila svoj cieľ v oblasti zamestnanosti. Nový cieľ post lisabonskej stratégie do roku 2020 predpokladá, ako ste konštatovali, 75-percentnú mieru zamestnanosti občanov Európskej únie. Má tomu napomôcť rozvoj vzdelanostného systému, systému celoživotného vzdelávania v súlade s potrebami trhu práce. V súvislosti s týmto je veľmi pozitívne, že v post lisabonskej stratégii hovoríme nielen o vertikálnej rovine vzdelávania, a to sme mali už aj v Lisabone, ale začína sa hovoriť aj o horizontálnej rovine, teda rozvoj poznatkov spoločne s rozvojom zručností, čo ste vo svojom príspevku akcentovali. Ide proste o to, aby vzdelávanie nebolo pre vzdelávanie, ale vzdelávanie pre reálny život obyvateľov Európskej únie. Efektívnosť a kvalita je skutočným postulátom, myslím, všetkých predstaviteľov Európskej únie, aby sme tento cieľ dosiahli.
Chcem sa spýtať, sú nejaké reálnejšie predstavy Európskej komisie v tejto oblasti? Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, ešte máme minútku, chceme stihnúť aj pána poslanca Rydla, takže vás poprosím o stručnú informáciu.
M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Čiže veľmi, veľmi telegraficky. Áno, sú. Európska únia má svoju agentúru, ktorá skúma, aké budú požiadavky na pracovnom trhu v nadchádzajúcom období. Táto agentúra, ktorá sa volá Sedephoba a jej miesto je v Solúne, vypracovala veľmi dobrý materiál a priebežne aktualizuje správu o tom, čo si bude pracovný trh od ľudí v mladom veku, v strednom veku, ale aj staršom veku vyžadovať v nadchádzajúcom období.
Tie závery sú pomerne jednoznačné. Je veľmi ťažké povedať, ktoré sú to presne tie vedomosti, ktoré budú potrebovať, ale je tam jednoznačný záver ohľadom takzvaných kľúčových kompetencií, čo budú potrebovať mladí ľudia pre to, aby sa vedeli uplatniť na trhu práce, či už je to jazyková vybavenosť, či už je to schopnosť komunikovať na počítači, či je to tréning, ktorý vedie mladých ľudí k zodpovednému prístupu k práci a mnoho ďalších oblastí, ktoré sú tam pomerne presne vymenované a myslím si, že toto má byť taký referenčný materiál pre jednotlivé členské krajiny, ako prispôsobiť vzdelávací proces tomu, čo bude potrebné na pracovnom trhu nielen teraz, ale určite o tých 5 či 10 rokov. A tak ako ste pomenovali, nebude stačiť len to, aby kvalitné boli základné, stredné alebo vysoké školy, lebo ten vývoj je taký rýchly, že dnes už aj vysokoškoláci po nejakých 5 - 10 rokoch sa necítia dostatočne pripravení na nové požiadavky, ktoré na pracovnom trhu sú, a preto musíme výraznejšie rozvinúť to, čo chýba hlavne v nových členských krajinách, a to je celoživotné vzdelávanie, kde v severských krajinách 31 % obyvateľstva participuje na celoživotnom vzdelávaní a v nových členských krajinách sú tieto čísla výrazne nižšie.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. A ešte pán poslanec Rydlo.
J. Rydlo, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. Pán komisár, úprimne vám blahoželám k tomu postu, ktorý v Európskej komisii v mene Slovenskej republiky zastávate. Ja sledujem európsku politiku, európsku integračnú politiku aspoň 40 rokov. Chcem položiť dve otázky, ale poviem to v zahraničnom výbore. Veľmi pozorne som počúval to, čo ste povedali a veľmi pozorne som počúval aj otázky mojich kolegov, aj vaše odpovede na ich otázky. Ale mi tam v tých vašich, aj vo vašom expozé, aj vo vašich odpovediach a prirodzene aj v otázkach mojich kolegov chýbal jeden aspekt: a to je ten, že Európa je predsa postavená na určitej duchovnosti. Európska komisia sa naposledy zaoberala takýmito otázkami, keď bol predsedom komisie Jacques Delors. Od tých čias akoby sa Európska komisia stala niečím inším, iba striktne vysoko technokratickým a byrokratickým inštitútom na aplikovanie európskej politiky. To je jedna vec.
A druhá vec, čo mi chýba, a to som si veľmi dával pozor, vonkoncom ste nehovorili, a zaujímalo by ma, aký pohľad má Európska komisia na budovanie obranyschopnosti Európskej únie.
Ďakujem.
M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Ja vám veľmi rád odpoviem, akurát neviem, či dostanem priestor teraz alebo na zahraničnom výbore.
P. Paška, predseda NR SR: Pán podpredseda, pár viet.
M. Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti: Dobre, pokúsim sa. Samozrejme, čo sa týka duchovnosti, ja si myslím, že Európska únia je jednoznačne únia, ktorá je postavená na spoločných hodnotách a myslím si, že sa to prejavilo aj v tom, že vlastne je súčasťou Lisabonskej zmluvy aj Charta základných ľudských práv, kde mnohé z týchto hodnôt sú pomenované. Súhlasím s vami, že možno práve tá koncentrácia, ktorá tu bola na ekonomický rozvoj, vlastne na zvládnutie toho procesu rozšírenia, na posilnenie európskeho práva v tomto novom priestore, možno do určitej miery mohla prekryť tento rozmer, ale je veľmi jednoznačné, že hodnoty sú pre Európsku úniu veľmi dôležité a ďalšie budovanie Európskej únie aj do toho politického rozmeru určite je tu a má svoje miesto.
Čo sa týka obranyschopnosti Európskej únie, tak tu sa, samozrejme, veľmi veľa očakáva od aktivít mojej kolegyne, pani podpredsedníčky a vysokej predstaviteľky Katie Ashtonovej, ktorá práve v sebe zlučuje všetko, čo sa týka vonkajších európskych vzťahov. Či už je to know-how, ktoré so sebou prináša Rada, čiže členské krajiny, či je to know-how, ktoré má komisia, ktorá bola veľmi aktívna a je veľmi aktívna vo vzťahu k tretím krajinám a disponuje veľkými finančnými inštrumentmi, či už je to na podporu rozvojovej pomoci alebo mnohých iných. No a je to takisto aj know-how, ktoré so sebou prinesú diplomati z jednotlivých členských krajín, ktorí majú vniesť ten politický rozmer vnímania diplomacie tak, ako je videná z úrovne členských krajín.
Súčasťou spoločnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je aj európska obranná politika. Tie štruktúry sa formujú. Sú čoraz silnejšie a myslím si, že posilňovanie tohto rozmeru a budúca spolupráca nám to len potvrdí, že Európska únia bude schopná dosahovať veľmi ambiciózne ciele aj v tejto oblasti.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne pánovi podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi za hodinu, ktorá priniesla množstvo informácií. Ďakujem všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí využili túto možnosť a zúčastnili sa na tejto veľmi príjemnej diskusii a pán podpredseda komisie bude pokračovať potom o 12.00 hodine stretnutím na spoločnom zasadnutí zahraničného výboru a výboru pre európske záležitosti.
Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem prestávku do 11.06 hodiny a budeme pokračovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta, pretože pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Takže zdá sa, že môžeme pokračovať.
Pokračujeme teraz v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov,
tlač 1386. Spoločným spravodajcom z výboru pre hospodársku politiku, ako vidím, je pán poslanec Stanislav Janiš a bude uvádzať hlasovanie. Takže, nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave som vystúpil ja. Nepredložil som žiadny pozmeňujúci návrh. Navrhol som, aby sme o každom bode spoločnej správy hlasovali osobitne. Takže, pán podpredseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy osobitne. Je ich celkovo 8. Dajte hlasovať o bode č. 1 zo spoločnej správy s odporučením gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 130 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh zo spoločnej správy sme schválili.
S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda, dajte hlasovať o bode č. 2 zo spoločnej správy.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 129 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovali 2.
Tento návrh sme schválili.
S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda, môžeme hlasovať o bode 3 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 131 poslancov.
Tento návrh sme schválili.
S. Janiš, poslanec: Sme pri bode č. 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 129 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme schválili.
S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda, môžete dať hlasovať o bode č. 5 spoločnej správy.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
S. Janiš, poslanec: S odporučením gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: (Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 130 poslancov, proti 1 poslanec.
Konštatujem, že aj tento návrh zo spoločnej správy sme schválili.
S. Janiš, poslanec: Môžeme hlasovať o bode č. 6 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 1 poslancov, proti 110 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda, dajte hlasovať o bode č. 7 zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 131 poslancov, 1 sa zdržal.
Aj tento návrh sme schválili.
S. Janiš, poslanec: Posledný bod spoločnej správy, bod č. 8, dajte o ňom hlasovať, pán podpredseda. Odporučenie gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 4 poslanci, proti 113 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasovalo 5 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
S. Janiš, poslanec: Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy. V rozprave nebol predložený žiadny pozmeňujúci návrh. Pán podpredseda, dajte hlasovať o odporúčaní predložený návrh zákona prerokovať v treťom čítaní.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 117 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.
Tento návrh sme schválili.
Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či podľa príslušných ustanovení chce niekto v rozprave vystúpiť.
Pokiaľ nie, ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán spravodajca.
S. Janiš, poslanec: Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 122 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.
Ďakujem spravodajcovi.
Teraz, kolegyne, kolegovia, nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o
návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 1348.
Slovo má pán spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Jureňa a bude hlasovanie uvádzať.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, pričom pán poslanec Minárik dal návrh, aby sa osobitne hlasovalo o pripomienkach legislatívy. Takže navrhujem, aby sme hlasovali o bodoch spoločnej správy 1 osobitne, 2, 3 spoločne a 4 osobitne. Takže budeme hlasovať o bode spoločnej správy č. 1.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 66 poslancov, proti 50 poslancov, 15 poslancov sa zdržalo.
Tento návrh sme schválili.
Máte slovo.
M. Jureňa, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bodoch 2, 3 spoločne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 105 poslancov, proti 3 poslanci, 21 poslancov sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tento návrh spoločnej správy sme schválili.
M. Jureňa, poslanec: Budeme hlasovať o bode č. 4.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 12 poslancov, zdržalo sa 64 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.
M. Jureňa, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Hrušovského, ktorý odznel v rozprave. Dajte hlasovať o tomto návrhu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 1 poslanec, 66 poslancov sa zdržalo, nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neschválili.
M. Jureňa, poslanec: Pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 97 poslancov, proti 18 poslancov, 11 sa zdržalo, nehlasovalo 5 poslancov.
Tento návrh sme schválili.
Pardon, ospravedlňujem sa, pristúpime k tretiemu čítaniu, schválili sme tento návrh.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto v zmysle rokovacieho poriadku vystúpiť v rozprave.
Pokiaľ nie, ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Máte slovo.
M. Jureňa, poslanec: Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 98 poslancov, proti 17 poslancov, 11 sa zdržalo, nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách.
Ďakujem spravodajcovi.
Kolegyne, kolegovia, teraz pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Záhumenského, Miroslava Jureňu, Jozefa Ďuračku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny,
tlač 1379. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodársku politiku pán Miroslav Kotian.
Poprosím ho, aby hlasovanie uvádzal.
M. Kotian, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Košútová, ktorá žiadala vyňať bod 12 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie a zároveň podala dva pozmeňujúce návrhy. Jeden pozmeňujúci návrh podal aj pán poslanec Záhumenský. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10 a 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrhy 77 poslancov, zdržalo sa 54 poslancov, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili. Nech sa páči.
M. Kotian, poslanec: O bode 2 spoločnej správy hlasovať nebudeme, lebo bol schválený bod 3 a rovnako ani o bode 8, lebo bol schválený bod 7. Pán predsedajúci, teraz dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 13 a 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, za návrhy 5 poslancov, proti 68 poslancov, zdržalo sa 55 poslancov, 1 nehlasoval.
Tieto návrhy zo spoločnej správy sme neschválili.
M. Kotian, poslanec: Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bode 12, ktorý žiadala vyňať zo spoločnej správy pani poslankyňa Košútová na osobitné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 4 poslanci, proti 68 poslancov, 56 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tento návrh zo spoločnej správy sme neschválili.
M. Kotian, poslanec: Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Košútovej.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 77 poslancov, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Tieto návrhy pani poslankyne sme schválili.
M. Kotian, poslanec: Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Košútovej.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za návrh 86 poslancov, zdržalo sa 42 poslancov, 2 nehlasovali.
Tento návrh pani poslankyne sme schválili.
M. Kotian, poslanec: Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Záhumenského.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, teda hlasujeme, prosím.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 6 poslanci, 44 sa zdržali a 3 nehlasovali.
Tento návrh z rozpravy sme schválili.
M. Kotian, poslanec: Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 6 poslanci, 49 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Tento návrh spravodajcu sme schválili.
Otváram teda rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto v tejto rozprave vystúpiť v zmysle rokovacieho poriadku. Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Máte slovo, pán spravodajca.
M. Kotian, poslanec: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 6 poslanci, 44 poslancov sa zdržalo, nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.
Ďakujem spravodajcovi.
Teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov,
tlač 1394. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Ján Chrbet. Prosím ho, aby uvádzal toto hlasovanie.
J. Chrbet, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v informácii ani v rozprave nebol predložený žiadny pozmeňujúci návrh, preto prosím dajte hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.
M. Číž, podpredseda NR SR: Áno, sme v treťom čítaní vzhľadom na to, že neboli žiadne pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy.
Takže otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, kto sa na takejto rozprave chce zúčastniť.
Pokiaľ nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Máte slovo, pán spravodajca.
J. Chrbet, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 32 poslancov, proti 11 poslancov, 86 poslancov sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Konštatujem, že sme neschválili tento návrh zákona.
Ďakujem spravodajcovi.
Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara a Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Miroslav Jureňa.
M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu. Ako spravodajca navrhujem hlasovať o troch bodoch spoločnej správy spoločne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu. (Hlas z pléna.) Prosím? Počas hlasovania nie je možné podávať procedurálny návrh, prosím. Pán spravodajca, aký máte na to názor?
M. Jureňa, poslanec: Áno, pán poslanec Simon dal návrh, aby o bodoch 1 a 2 sa hlasovalo osobitne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre. Prosím, takže rušíme toto hlasovanie a necháme to dobehnúť a bude neplatné.
M. Jureňa, poslanec: Budeme hlasovať o každom bode osobitne. Áno? Alebo 1 a 2 spoločne? (Hlas z pléna.) Takže budeme hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne. Nebolo odporúčanie.
M. Číž, podpredseda NR SR: Dobre, tak toto hlasovanie je neplatné.
Ideme teraz hlasovať o návrhu spravodajcu. Hlasujeme o prvých dvoch bodoch spoločnej správy. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 73 poslancov, proti 30 poslanci, zdržali sa 27 poslanci, 1 nehlasoval.
Tieto prvé dva body spoločnej správy sme schválili.
M. Jureňa, poslanec: Budeme hlasovať o bode č. 3.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za návrh 98 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento návrh sme schválili.
M. Jureňa, poslanec: Budeme hlasovať o poslaneckom návrhu, ktorý bol predložený v rozprave, pána poslanca Miklósa.
M. Číž, podpredseda NR SR: Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za návrh 29 poslancov, proti 55 poslanci, 48 poslancov sa zdržalo.
Tieto návrhy sme neschválili.
M. Jureňa, poslanec: Teraz budeme hlasovať o druhom poslaneckom návrhu z rozpravy pána poslanca Simona.