M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca sa tiež chce vyjadriť na záver.
M. Fronc, poslanec: Veľmi krátko, keďže ste takí trpezliví, že ste tu do večera zostali, tak trošku aj to poviem odľahčene. Nechcem znevažovať, samozrejme, žiadnych akademických funkcionárov, ale zo skúseností z rezortu, keď som tam pôsobil, si dobre pamätám a nebudem žiadnych menovať, keď chodili niektorí páni dekani, aby sme zmenili zákon, pretože rektor má veľké kompetencie. A potom boli zvolení za rektora a znova chodili, že majú veľmi malé kompetencie, aby sa im zmenil zákon. A v súvislosti s tým vekom, zas nebudem menovať, ale boli tu aj predstavitelia, možno existuje v archíve ministerstva školstva aj písomný doklad ako list, ale boli to aj predstavitelia z Rektorskej konferencie, ktorí prišli za mnou a dožadovali sa, aby som ten paragraf, ktorý sa týka obmedzenia 65 rokov, celkom nechal vypustiť zo zákona. Takže, niekedy si kladiem otázku, čo vlastne chcú.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A v súlade so schváleným programom budeme teraz pokračovať druhým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 1466 a spoločnú správu výborov ste dostali pod tlačou 1466a.
Dávam slovo teraz pani poslankyni Tatiane Rosovej, aby tento návrh zákona uviedla.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, som rada, že táto snemovňa nie je o takomto čase ešte celkom prázdna a že budete, pevne verím, venovať pozornosť aj tomuto návrhu zákona. Myslím, že sme dostatočne jasne prezentovali už v prvom čítaní, o čo v tomto návrhu ide. Ide nám o to, aby sa zvýšili trestné sadzby za týranie zvierat tak, aby za tento čin, pokiaľ je spáchaný opakovane, alebo obzvlášť krutým spôsobom, resp. za iných okolností, ktoré uvádzame v návrhu zákona, nemohla byť udelená podmienečná trestná sadzba. To je náš hlavný zámer.
Zavádzame tiež, že ak je tento trestný čin uskutočnený či už na verejnosti, na viacerých zvieratách atď., bola táto trestná sadzba ešte zvýšená. No, mnoho sa hovorilo o tom, prečo to tak je. Uvádzali sme doklady o tom, že tento jav, týranie zvierat sa u nás rozmáha, že má nebezpečný rozmer a naproti tomu žiaden z páchateľov nebol dosiaľ za tento trestný čin odsúdený na nepodmienečný trest. Snažili sme sa v našom návrhu vyhovieť aj všetkým tým, ktorí kritizovali náš predložený návrh v minulom kalendárnom roku. V snahe zaviesť tam všetky pripomienky, rozrástol sa tento pôvodný zákon a zakotvili sa doňho aj ustanovenia, ktoré legislatívny odbor Národnej rady spochybnil ako ustanovenia, ktoré nie sú celkom v poriadku. Chcem vás ubezpečiť, že predovšetkým a veľmi nám ako predkladateľom záleží na tom, aby tento zákon bol priechodný, aby nestroskotal na nejakých väčších alebo menších technických alebo legislatívnych problémoch. Preto sme sa rozhodli pristúpiť k takému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý odstráni úplne všetky pochybnosti.
Tento pozmeňujúci návrh redukuje našu novelu Trestného zákona na takú mieru, že v nej ostávajú len dnešné ustanovenia Trestného zákona s tým, že sa zvyšujú trestné sadzby. Jediná zmena okrem toho, že sa teda menia číslice, ktoré znamenajú počet rokov, ktoré môže páchateľ za svoj trestný čin dostať, jediná vecná zmena je to, že zavádzame definíciu zvieraťa. Ani tú však nezavádzame svojvoľne, ale ju zavádzame v súlade s judikatúrou. Takže, dnes myslím, že z hľadiska technického, z hľadiska nejakých legislatívnych výhrad je tento náš návrh očistený a prečítam pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré k tomu smerujú.
Prvý pozmeňujúci návrh.
V čl. I návrhu zákona odsek 1 znie: "(1) Kto a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý alebo bol za takýto čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený, b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom alebo c) utýra zviera (prosím tu si preškrtnite slovko "alebo" ktoré je tu len preklepom), potrestá sa odňatím slobody na 3 až 5 rokov.".
Odôvodnenie. Z návrhu sa odstraňuje písmeno e) a ustanovenie písmena d) a návrh tak v plnej miere vyhovuje výhradám úseku legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré uvádza vo svojom stanovisku k návrhu zákona.
Druhý pozmeňujúci návrh.
"V čl. I návrhu zákona sa odseky 1a, 2a, 2b, 3 a 4 vypúšťajú."
Odôvodnenie. V návrhu nového znenia ustanovenia § 378 Trestného zákona sa odstránili odseky 1a, 2a, 2b a 4, ktoré obsahovali pojmové definície, ktoré mali slúžiť na účely § 378. Išlo napríklad o taxatívne vymenovanie skutkov, ktoré sú tiež týraním, či o negatívny výpočet konaní, ktoré nie sú týraním. Vypustením týchto odsekov v plnom rozsahu vyhovuje výhradám úseku legislatívy a aproximácie práva Kancelárie NR SR, podľa názoru ktorého je súčasná úprava závažnejšieho spôsobu konania miesta prístupného verejnosti, ako aj okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, ktoré sú formulované vo všeobecnej časti Trestného zákona a sú spoločné pre všetky druhy trestných činov, postačujúca.
Bod 3. Doplňujúci návrh: "Za § 131 zákona sa vkladá nový § 131a, ktorý znie: "§ 131a Zviera. Na účely § 378 sa zvieraťom rozumie každý živočíšny stavovec okrem človeka, a to najmä zviera chované na spoločenské alebo hospodárske účely a zviera chránené osobitnými predpismi."."
Odôvodnenie. Ako konštatoval aj úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie NR SR, zviera je cítiacou bytosťou. Súčasne je však zo strany človeka predmetom vlastníckeho práva s celým jeho obsahom. Táto dvojznačnosť má mimoriadny význam z pohľadu jednotlivých skutkových podstát trestných činov, zákon ju však v dnešnej podobe nerieši. Platné znenie § 130 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ustanovuje, že zviera je vecou. Iba ak zo zákona nevyplýva niečo iné. To opodstatňuje znenie § 378, keďže aby bolo zviera vecou, skutková podstata § 378 by sa stala obsolétnou, nie je predsa možné týrať vec. Je potrebné odlíšiť pojem zviera v prípade majetkových trestných činov príklad pri trestnom čine krádeže, kde je objektom majetková hodnota zvieraťa a nie jeho telesná integrita, ako je to, naopak, pri § 378. Súčasné znenie zákona teda nielenže nepokrýva tento zásadný rozpor, ale práve táto pojmová nejednoznačnosť v konečnom dôsledku napomáha páchateľom.
Pojem zviera však v zákone stále absentuje, ako to vyplýva aj zo stanoviska úseku legislatívy, ktorý uvádza iba definíciu z judikatúry. Keďže však v Slovenskej republike nie sú rozhodnutia súdov prameňom práva, vidíme ako mimoriadne aktuálne túto definíciu etablovať aj ako prameň práva. S požiadavkou na zvýšenie trestných sadzieb za týranie zvierat musí ísť preto ruka v ruke uspokojenie požiadavky právnej istoty. Upravuje sa obsah definície pojmu zviera pre účely § 378 Trestného zákona v zmysle judikatúry a presúva sa z osobitnej časti do všeobecnej časti Trestného zákona, čím sa v plnej miere vyhovuje výhradám úseku legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré uvádza vo svojom stanovisku k návrhu zákona.
Takže, toľko pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré skutočne vyčisťujú tento zákon na úplné minimum, ale myslím si, že toto minimum by bolo veľmi veľkým krokom vpred. Myslím, že teda každý, kto súhlasí s obsahom tohto návrhu, môže spokojne a s čistým svedomím zaň zdvihnúť svoju ruku resp. stlačiť tlačidlo "za".
Nebudem dnes na podporu a na vyvolávanie emócií prezentovať ďalšie príklady týraných zvierat, ktoré sa odohrali v čase od prvého čítania. Nie preto, že by takýchto prípadov nepribudlo dostatok. Myslím, že každému, kto má srdce, stačilo to, čo som predložila na predchádzajúcich schôdzach. Veľmi rada by som ale dnes podporila vaše rozhodnutie myšlienkami významných svetových velikánov. Mnohí z nich svoj vzťah ku zvieratám považovali vo svojom živote za veľmi významnú hodnotu. Patril k nim aj náš svetoznámy maliar Koloman Sokol. Možno poznáte príbeh, ako prijal do svojho života psíka, ktorý bol pôvodne odsúdený na experimentálne účely. Psík sa volal Sambo a keď zomrel, tak pociťoval Koloman Sokol taký žiaľ, že na svoje obrazy sa podpisoval menom Sambo. Dlho používal takéto meno na svojich obrazoch. Jeho slová, ktoré zazneli v krásnom dokumente Slovenskej televízie na túto tému, znejú: "Chudák, nemal dobrý začiatok, a keď zomieral, to bola tragédia. Som mu hrob vykopal, truhličku mu spravil. Práve bola nedeľa. Zvonili, keď som ho spúšťal do hrobu." Je to teda krásny dokument vzťahu veľkého človeka a malého psíka.
Ale, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie v prvom čítaní som končila tým, že zákon je síce o zvieratách, ale v prvom rade je to zákon o ľuďoch. Pretože násilie voči slabšiemu má vždy tú istú povahu. A nepotrestané násilie je násilím bez hraníc. Nie je to nová myšlienka, ani myšlienka nejakej skupinky fundamentalistických ochranárov, rôznymi slovami túto myšlienku vyslovili mnohí slávni ľudia na rôznych miestach zemegule, rôzneho vierovyznania, v rôznych časoch. Len veľmi málo z týchto myšlienok. Emil Zola hovorí: "Osud zvierat je pre mňa dôležitejší ako strach zo zosmiešnenia sa. Je nezrušiteľne spojený s osudom ľudí." "Nenásilie vedie k najvyššej etike, ktorá je cieľom evolúcie. Pokým budeme ubližovať všetkým ostatným živým bytostiam, tak sme stále divosi", to hovorí Thomas Alva Edison. No a napokon, Mahátmá Ghándí vyslovil myšlienku: "Veľkosť národa a jeho morálne zdokonalenie možno posudzovať tým, ako sa správa k zvieratám."
Je mnoho ďalších slávnych osobností, ktoré považovali za potrebné zdôrazniť súvislosť medzi tým, ako sa človek správa ku zvieraťu a k človeku. Vybrala som na ilustráciu myšlienky troch ľudí, rôznych ľudí - spisovateľa, technika, politika - troch ľudí z rôznych kontinentov.
Dovoľte mi ale napokon zacitovať tohto, kto pre šírenie posolstva úcty k životu všetkých bytostí stal sa patrónom zvierat. "Pokým máme ľudí, ktorí vylučujú niektoré z Božích stvorení spod útočiska súcitu a ľútosti, budeme mať aj ľudí, ktorí sa podobne správajú k svojim blížnym." Autor týchto slov Svätý František z Assisi žil pred 800 rokmi. No dnes stále takýchto ľudí máme. A na šírenie zla používajú aj nové technológie. Nedopusťme, aby sa takýto ľudia stali vzorom pre ďalšie generácie a dajme im konečne najavo, kam v civilizovanej spoločnosti patria.
Ďakujem vám, verím vo vašu podporu nášmu návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, skôr ako dám slovo navrhnutému spravodajcovi, chcem sa spýtať, vy ste v úvodnom slove aj predniesli pozmeňujúci návrh. Tak vás chcem upozorniť, že sa musíte prihlásiť do rozpravy a urobiť tak v rozprave, lebo inak by bol nepoužiteľný. To len pre poriadok a vo vzťahu k rokovaciemu poriadku.
No a teraz poprosím pána poslanca Ľubomíra Petráka, ktorého z Ústavnoprávneho výboru určili ako spoločného spravodajcu, aby nás poinformoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.
Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákona v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením z 11. februára 2010 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona prerokovali oba príslušné výbory. Ústavnoprávny výbor odporučil vrátiť návrh zákona navrhovateľom na dopracovanie, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody odporučil nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona, ktoré sú uvedené pod bodom III a ktoré som predniesol, a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, vrátiť navrhovateľom na dopracovanie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 1. marca 2010 pod č. 857. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.
A tak sa pýtam, kto sa hlási ústne. Pán poslanec Petrák, pani poslankyňa Cibulková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo má pán poslanec Petrák.
Ľ. Petrák, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem veľmi predlžovať rokovanie o tomto bode programu. Ja by som v podstate chcel dať len do pozornosti, medzi aké trestné činy z hľadiska sadzby v Trestnom zákone je zaradené týranie zvierat podľa predloženej novely tohto zákona.
§ 146 Trestného zákona vražda novonarodeného dieťaťa matkou, odňatie slobody 4 až 8 rokov. "§ 147 Zabitie. (1) Kto v úmysle ublíži na zdraví, inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody na 3 až 8 rokov.". "§ 149 Usmrtenie. Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky, teda 0 až 3 roky.". "(3) Na 4 až 10 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na viacerých osobách."
Ja nenamietam voči tomu, čo je predložené z hľadiska krutosti, z hľadiska odsúdeniahodnosti, ale chcem poukázať na to, že trestné sadzby, ktoré sú navrhované v predkladanej novele zákona, sú podľa môjho názoru za hranicou racionality.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Rosová.
T. Rosová, poslankyňa: Pán poslanec, naozaj, je to asi vecou subjektívneho pociťovania spravodlivosti a krivdy, čo sa nám zdá dostatočný a čo málo dostatočný trest. Je faktom, že v súčasnej úprave zákona jednoducho nebolo povinnosťou sudcov uložiť nepodmienečný trest, a preto sa to nikdy nestalo. Je zjavné - vzhľadom na výskyt týchto javov -, že tento zákon stratil svoju preventívnu funkciu. Takže toto je dôvod. A myslím si, že z môjho pohľadu tie trestné činy, ktoré ste vymenovali, sú na úrovni opakovaného krutého týrania, pretože tu nejde o akékoľvek týranie zvieraťa, ale naozaj o mimoriadne spôsoby týrania zvierat, ktoré, žiaľbohu, nie sú mimoriadne svojím výskytom. Mimoriadne sú svojou krutosťou a bezcitnosťou.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec nechce reagovať na faktickú.
Tak teraz má slovo prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Katarína Cibulková. Nech sa páči
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podala, prečítala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predkladáme k prejednávanej novele Trestného zákona a Trestného poriadku.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I návrhu zákona v odseku 1 znie: "(1) Kto
a) týra zviera, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
b) týra zviera zvlášť krutým a surovým spôsobom alebo
c) utýra zviera alebo potrestá sa odňatím slobody na tri až päť rokov.".
Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu. Z návrhu sa odstraňuje písm. e) a ustanovenie písm. d) sa zosúlaďuje so znením zákona 39/2007 o veterinárnej starostlivosti. Návrh tak v plnej miere vyhovuje výhradám úseku legislatívy a aproximácie Kancelárie Národnej rady, ktoré uvádza vo svojom stanovisku k návrhu zákona.
Druhý pozmeňujúci návrh. V čl. I, ktorý som prečítala, by som chcela ešte upraviť, v písm. c) sa za slová "utýra zviera" nevkladá slovo "alebo".
Druhý pozmeňujúci návrh. "V čl. I návrhu sa odseky 1a, 2a, 2b, 3 a 4 vypúšťajú."
Tento pozmeňujúci návrh odôvodňujeme tak, že v návrhu nového znenia ustanovenia § 378 Trestného zákona sa odstránili odseky 2a, 2b a 4, ktoré obsahovali pojmové definície, ktoré mali slúžiť na účely § 378. Išlo napríklad o taxatívne vymenovanie skutkov, ktoré sú tiež o týraní, či o negatívny výpočet konaní, ktoré nie sú týraním. Vypustením týchto odsekov sa v plnom rozsahu vyhovuje výhradám úseku legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, podľa názoru ktorého je súčasná úprava závažnejšieho spôsobu konania, miesta prístupného verejnosti, ako aj okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, ktoré sú formulované vo všeobecnej časti Trestného zákona a sú spoločné pre všetky druhy trestných činov, dostatočná.
Tretím doplňujúcim návrhom: "Za § 131 zákona sa vkladá nový § 131a, ktorý znie: "§ 131a Zviera. Na účely § 378 sa zvieraťom rozumie každý živočíšny stavovec okrem človeka, a to najmä zviera chované na spoločenské alebo hospodárske účely a zviera chránené osobitnými predpismi."."
Odôvodnenie. Ako konštatoval aj úsek legislatívy a aproximácie Kancelárie Národnej rady, zviera je cítiacou bytosťou, súčasne je však zo strany človeka predmetom vlastníckeho práva s celým jeho obsahom. Táto dvojznačnosť má mimoriadny význam z pohľadu jednotlivých skutkových podstát trestných činov, zákon ju však v dnešnej podobe nerieši. Platné znenie § 130 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ustanovuje, že zviera je vecou iba, ak zo zákona nevyplýva niečo iné. To opodstatňuje znenie § 378, keďže ak by bolo zviera vecou, skutková podstata § 378 by sa stala obsolétnou, nie je predsa možné týrať vec. Je potrebné odlíšiť pojem zviera v prípade majetkových trestných činov, príkladom pri trestnom čine krádeže, kde je objektom majetková hodnota zvieraťa a nie jeho telesná integrita, ako je to pri § 378. Súčasné znenie zákona teda nielenže nepokrýva tento zásadný rozpor, ale práve táto pojmová nejednoznačnosť v konečnom dôsledku napomáha páchateľom.
Pojem zviera však v zákone stále absentuje, ako to vyplýva i zo stanoviska úseku legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, ktorý uvádza iba definíciu z judikatúry. Keďže však v Slovenskej republike nie sú rozhodnutia súdov prameňom práva, vidíme ako mimoriadne aktuálne túto definíciu etablovať aj ako prameň práva. S požiadavkou na zvýšenie trestných sadzieb za týranie zvierat musí ísť preto ruka v ruke uspokojenie požiadavky právnej istoty.
Upravuje sa obsah definície pojmu "zviera" pre účely § 378 Trestného zákona v zmysle judikatúry a presúva sa z osobitnej časti do všeobecnej časti Trestného zákona, čím sa v plnej miere vyhovuje výhradám úseku legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, ktoré uvádza vo svojom stanovisku k návrhu zákona.
Ako som už uviedla, tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v plnej miere vyhovujú výhradám úseku legislatívy a aproximácie, a preto vás žiadam alebo chcem vás požiadať o podporu tejto novely zákona.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kahanec.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka a slovo má pán poslanec.
S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predložený pozmeňujúci návrh, ale aj samotný návrh zákona ma podnietil skôr k zamysleniu. Áno, často sa to začína možno v detstve tou citlivosťou k zvieratám, keď deti môžu začať s týraním zvierat. Ale takisto mi hneď prichádza preto, či paralela týranie detí, týranie žien, týranie mužov, jednoducho týranie blízkych. A pri tomto probléme mi často chýba podobná aktivita aj na pôde tohto parlamentu, ba povedal by som, aj taká citlivosť vnímania na tieto problémy, kedy často pri ľudskej bytosti, lebo keď to zviera je Božie stvorenie, ako bolo povedané, predsa aj tá ľudská bytosť, aj ten človek je tvor Boží a Božie stvorenie a často máme problém, aby sme boli takí citliví, ako je to tu navrhované k týmto zvieratám. To len na margo toho, že privítal by som túto citlivosť, aby sme neznižovali prah citlivosti aj voči človeku, voči ľudskej bytosti a hlavne v praxi pomohli riešiť problém týchto ľudí, ktorí sú týraní v našej spoločnosti.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu na dve minúty. Treba stlačiť trojku.
K. Cibulková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som chcela reagovať na faktickú poznámku kolegu pána poslanca Kahanca. Som presvedčená o tom, že týmto návrhom, touto novelou v žiadnom prípade sa nesnažíme o znižovanie prahu citlivosti voči ľudským bytostiam. Ľudská bytosť, zdravie a život je v našom Trestnom zákone a Trestnom poriadku dostatočne chránený. Ide len o to, aby tie inštitúcie, ktoré aplikujú právne normy obsiahnuté v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, ich aplikovali tak, teda v tom rozsahu, na ktoré sú určené. Možno by bolo dobré si dnes prečítať denníky, aby sme si prečítali, že za vraždu bol udelený trest päť rokov, pričom si myslím, že sudca mohol naozaj využiť aj trestnú sadzbu, ktorá je omnoho, omnoho vyššia, ale to už vyplýva z tých orgánov, ktoré aplikujú tieto normy.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Cibulková bola posledná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chcete, pani navrhovateľka, zareagovať aj v záverečnom slove? Nie. Pán spravodajca? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Kuruca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1498 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1531.
Dávam teraz slovo poslancovi Martinovi Kurucovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, budem naozaj krátky, lebo čas veľmi beží a mám dva zákony, tak rád by som ich stihol.
Zákon č. 300/1993 o mene a priezvisku bol viackrát novelizovaný, naposledy v roku 2008. V rámci tejto novelizácie bolo schválené, že je možné zmeniť meno aj priezvisko na základe zmeny pohlavia. Na toto reaguje aj moja predložená novela. V prípade takejto zmeny pohlavia je síce možné zmeniť meno aj priezvisko, rodné číslo a podobne, na základe čoho štátne orgány vydajú nové dokumenty, ale ďalej zákon nehovorí o tom, ako s dokumentmi, s diplomami a podobnými vecami v rámci územnej samosprávy alebo nejakých záujmových samospráv. A na základe tohto som si dovolil predložiť krátku novelu, ktorá stanovuje, že po zmene priezviska aj mena na základe zmeny pohlavia je možné zmeniť aj iné dokumenty, ktoré nevydáva štátna správa, ale verejná správa, územná samospráva alebo záujmová samospráva a takto pomôcť takému človeku, ktorý zmenil meno a priezvisko na základe zmeny pohlavia, začleniť sa do spoločnosti a predísť nejakým diskriminačným problémom v rámci jeho osobnosti.
Rád by som poprosil o podporu tohto zákona. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo Pavlovi Gogovi, spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby nás informoval o úvodnej spravodajskej informácii.
Nech sa páči.
P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Kuruca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, tlač 1498, v prvom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k uvedenému vládnemu návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktoré doručený návrh najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. februára 2010 č. 1531 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh prerokovali v termíne do 12. mája 2010 a v gestorskom výbore do 13. mája 2010.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, aj vy zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
A otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neevidujem nikoho. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Kuruca a Juraja Lišku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.
Návrh je uverejnený ako tlač 1499 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte pod číslom 1532.
Dávam slovo pánovi poslancovi Kurucovi, aby aj v tomto prípade návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mal som pôvodne trošku dlhší prejav alebo úvodné slovo, ale keďže nás je tu len osem a je pokročilá hodina, o chvíľu končíme, tak to trošku skrátim.
Predmetný návrh novely zákona o rodine vychádzame zo skutočných prípadov, ktorých naozaj na Slovensku nie je málo a chceli by sme zaviesť nové pravidlá pre striedanú starostlivosť o deti po rozvode rodičov. Chcel by poukázať na to, že toto riešenie naozaj nie je červené, modré, zelené, ale je to proste dobré riešenie pre deti, ktoré nemôžu v podstate za to, že ich rodičia stratili k sebe cestu, rozviedli sa a tieto deti by po rozvode rodičov mali trpieť, či už by sa o ne staral jeden rodič alebo ten druhý. Deti si naozaj zaslúžia starostlivosť obidvoch rodičov, a aj keď títo rodičia sa rozviedli, tak je v záujme ich ďalšieho vývoja to, aby sa o ne starali obidva títo rodičia, ak naozaj obidvaja rodičia majú záujem o ich starostlivosť a ak súd alebo niekto iný, ktorý sa podieľa na rozhodovaní o tom, či tá starostlivosť bude zverená jednému alebo druhému, rozhodne o tom, že takáto starostlivosť z obidvoch strán rodičov je v záujme tohto dieťaťa.
Naozaj, chcem len povedať, že nerobme z tých detí rukojemníkov nejakých vojen medzi bývalými manželmi len preto, aby si medzi sebou dokazovali, kto má viac rád deti, alebo kto menej.
Takže chcel by som naozaj vás poprosiť, aby sme zajtra pri hlasovaní o 11.00 hodine takýto návrh novely zákona o rodine podporili a aby sme umožnili týmto deťom správnu a dobrú výchovu v rukách obidvoch rodičov.
Ďakujem. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím ešte chvíľu o pokoj v rokovacej sále.
Teraz dám slovo spoločnému spravodajcovi, ktorým je pán Jakub Gajdošík, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, aby uviedol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.
J. Gajdošík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 23. februára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Kuruca a Juraja Lišku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, tlač 1499.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nepredpokladá finančný dopad na verejné financie, podnikateľskú sféru, obyvateľov a životné prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Navrhovateľ v nej uvádza, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1532 z 15. februára 2010 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 12. mája a gestorský výbor do 13. mája 2010.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku.
A preto sa teraz pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem pani poslankyňu Kláru Sárközy, Juraja Lišku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy. Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k návrhu zákona, ktorý predkladajú moji dvaja kolegovia. Vítam túto novelu zákona aj ja, aj moji kolegovia zo Strany maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja tento návrh zákona podporia.
Prečo som vystúpila? Preto, lebo v roku 2005 som mala možnosť a česť zúčastniť sa pri prerokovaní a pri príprave zákona o rodine. Musím povedať, že to bol dôležitý zákon. Rodil sa ťažko, pretože boli tam niektoré časti, ktoré v zákone o rodine boli ešte z roku 1961. Ešte v roku 2001 tam boli pasáže o tom, že výchovu detí v rodine zabezpečuje Socialistický zväz mládeže. Vtedy sme sa pokúšali o obšírnejšiu novelu a priznám sa úprimne, že aj túto problematiku sme chceli riešiť v zákone o rodine, ale bola tam jedna čarovná veta, nebolo politickej vôle na to, aby sa aj táto situácia vyriešila.
Takže vítam túto novelu a vítam to hlavne kvôli tomu, pretože deti sú najzraniteľnejšie, nemôžu za to, že ich rodičia sa nezhodnú a nedohodnú. Takže pokiaľ inde vo svete funguje takáto možnosť, že o deti aj po rozvode sa môžu starať aj otcovia, aj matky, treba spraviť všetko pre to, aby sa to vytvorilo aj na Slovensku. A priznám sa úprimne, že som bola prekvapená, keď som prečítala dôvodovú správu o tom percente z podielu zo všetkých jednorodičovských rodín, v roku 1990 otcovia boli zastúpení 16,5 % a myslela som si, že táto tendencia stúpa, ale na moje prekvapenie, takmer o desať rokov neskôr v roku 2001 je to už len 13,10 %. Niežeby sme nie my, ale teda súdy rozhodovali tak, že aj v prospech tých otcov, ale na Slovensku je to trošičku ešte konzervatívnejšie. Takže budeme hlasovať za túto novelu zákona.
Žiaľbohu, treba povedať, že ste optimisti a realisti, páni poslanci, ktorí to predkladáte. Poznáme asi osud tohto zákona, ale ja by som aj touto cestou chcela vyzvať poslancov aj vládnej koalície, keď chcú spraviť dobro pre rodinu, je tu pani poslankyňa Tóthová, ktorá vždy vyzdvihuje túto situáciu v rodinách a niektorými zákonmi, ktoré predkladá, chce túto situáciu riešiť, tak máte možnosť zahlasovať za tento návrh zákona v dobro detí, ktorých sa to týka a v prospech rodín, pretože rodina je najmenšia bunka a keď chceme, aby sa Slovensko posunulo trošičku pozitívnejšie, tak musíme to začať od raného, útleho detstva a od rodiny.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem sa poďakovať pani poslankyni, že si všimla, že keď je otázka rodiny, som tu. Samozrejme, KDH má svoju hlavnú tému zabezpečovanie rodiny a pozrite, ani jeden poslanec tu nie, či už pozitívne, alebo negatívne by mali vnímať v každom prípade tento legislatívny návrh, to po prvé.
Po ďalšie, chcem poopraviť pani poslankyňu, ktorá hovorila, že výchovu detí, podľa starého zákona o rodine bolo tam, že zabezpečuje SZM. Nie. Nikdy tam nebolo zabezpečuje. Bolo tam spolupracuje pri výchove detí aj SZM. A ja vždy chcem byť objektívna a musím povedať, že tá spolupráca SZM niekedy nebola na škodu, pretože práve členovia SZM viedli rôzne krúžky, či fotografický, turistický, hudobný, tanečný a podobne a deti mali program, bolo určené miesto, bolo určené, kde sa schádzajú, boli dané priestory a deti nebehali po uliciach a nefetovali. Preto nezhadzujme to, čo nebolo zlé, čo by sme mali využiť, pretože deťom treba zmysluplne napĺňať voľný čas a treba vytvárať aj podmienky. To, že dnes deti sú po uliciach a fajčia, fetujú, drogujú a pijú alkohol, žiaľ, v dennej tlači sa dozvedáme, že už každý druhý tínedžer sa opíja rázovitým spôsobom, ale to nesúvisí s týmto... (Vystúpenie automaticky prerušené časomerom.)