M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

A prosím teraz spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby nás informovala o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pani podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1418 a spoločnú správu pod tlačou 1418a v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada Slovenskej republiky z uznesení z 2. februára 2010 č. 1874 pridelila vládny návrh zákona o rozhodcovskom konaní na prerokovanie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona o rozhodcovskom konaní (tlač 1418), odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 829 z 23. februára 2010 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárku politiku uznesením č. 660 z 23. februára 2010. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode IV, celkom sa jedná o 11 pozmeňujúcich návrhov a gestorský výbor odporúča, aby sme hlasovali o nich spoločne, to znamená o bodoch 1 až 11 spoločnej správy a tieto návrhy schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru 1. marca 2010 a číslo uznesenia je 855. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu o prerokovanom návrhu zákona.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu prihlášku do rozpravy písomnou formou, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne? Pán poslanec Peter Miššík ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

A slovo dávam pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi, nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, pôvodne som mal vystúpiť s rozsiahlejším pozmeňujúcim návrhom, ale keďže nedošlo k takej dohode, ktorá by opodstatňovala jeho prijatie, tak ho nepodám, a tak mi dovoľte len veľmi stručne reagovať na slová predkladateľky pani ministerky.

Ani my, ani nikto iný v tejto krajine nemá nič proti tomu, aby spotrebiteľ bol chránený. To je záujem každého normálneho občana, dupľom každého poslanca, ktorý zastupuje záujmy občanov. My sme aj za to, že by sa mali sprísniť kritériá na kvalitu rozhodcu, opakujem, na kvalitu rozhodcu, a tým pádom aj na skvalitnenie rozhodovania v rozhodcovských konaniach. Ale dostávame sa do situácie, že predložená novela, resp. predložený vládny návrh zákona zavádza niektoré inštitúty, ktoré podľa mňa už sú za hranicou toho, čo by sme v rámci - a teraz to poviem - tzv. ochrany spotrebiteľa chceli robiť. Poviem, konkrétne poviem, zriaďuje sa len stály rozhodcovský súd, veľmi sa posilňujú právomoci ministerstva vo vzťahu k rozhodovaciemu procesu a ku kontrole rozhodcov. Zavádza sa systém licencovania s tým, že dotyčný rozhodca musí skladať kauciu vo výške, myslím, 100-tisíc eur, ktorá by sa, samozrejme, vinkulovala v prospech ministerstva, v prospech účtu ministerstva spravodlivosti s tým, že potom by sa následne mohli z nej hradiť škody spôsobené rozhodnutím rozhodcu.

Ja znova zopakujem, viem si predstaviť niektoré inštitúty, ktoré by sme mohli upraviť aj pozmeňujúcimi návrhmi, žiaľ, nie je dostatočná vôľa, politická vôľa na urobenie takýchto korektúr, preto si myslím, že bude lepšie, ak takýto návrh my a náš poslanecký klub nepodporíme z tých dôvodov, ktoré som spomínal, a budeme sa snažiť v budúcom volebnom období pripraviť niektoré čiastkové zmeny tohto zákona, myslím, že aj život potom ukáže, že kto mal v tomto prípade pravdu. Takže opakujem, áno ochrane spotrebiteľa, ale nie za každú cenu a ísť do extrémov.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vás reagovať nemieni nikto. Boli ste jediný prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pani ministerky, či chce zaujať stanovisko. Nie. V záverečnom slovo pani spravodajkyňa áno.

Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja len krátko zareagujem, aj keď vo svojom záverečnom vystúpení na vystúpenie pána poslanca Miššíka. Súhlasím s tým a zrejme ministerstvo pri vypracovaní tohto návrhu zákona vychádzalo z určitých praktických poznatkov tak, ako to pani ministerka prezentovala pri prezentácii, resp. keď uvádzala návrh zákona, o ktorom dneska rokujeme. Skutočne treba asi v týchto veciach sprísniť podmienky a ja si myslím, že prax ukáže, či toto riešenie je výhodné, bude rýchle a bude poskytovať dostatočné záruky. Takže zrejme bude tu čas na určité vyhodnotenie, a keď bude potreba tento zákon buď sprísniť, alebo uvoľniť, myslím si, že bude vôľa v budúcom volebnom období, aby sme toto uskutočnili. Ale vychádzam z toho, že takéto sprísnené podmienky vychádzajú z praxe, ktorú ministerstvo má a má ju podloženú aj konkrétnymi príkladmi. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať posledným zákonom, ktorý bude predkladať pani ministerka a podpredsedníčka vlády, ide o prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1487, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1530.

Dávam teraz slovo pani ministerke spravodlivosti, aby vládny návrh zákona uviedla. Pani ministerka, nech sa páči.

V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účelom navrhovanej úpravy Trestného zákona je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky sankciovanie právnických osôb prostredníctvom noriem trestného práva, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu tak, ako je to popísané v predkladanom návrhu zákona.

Vzhľadom na jeden medzinárodný a medzivládne záväzky je potrebné zaviesť výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám uloženým nielen cudzími orgánmi, ale aj slovenskými orgánmi, keďže by jeho nezavedením vznikla z hľadiska vnútroštátneho práva neodôvodnená disproporcia spočívajúca v tom, že výkon sankcií trestnej povahy voči právnickým osobám by bolo možné uskutočniť len vtedy, ak by boli uložené cudzími orgánmi. To by viedlo zrejme k diskriminácii s ústavnoprávnymi dôsledkami.

Zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb nie je prípustné vo vzťahu k zásade individuálnej zodpovednosti za zavinenie k zásade personality trestov a zároveň neschopnosti právnickej osoby niesť vôľovú zodpovednosť s možnosťou výberu konať v súlade s právom alebo proti právu. Uvedené konštatovanie bolo určujúce pre formovanie výsledného znenia predkladaného návrhu zákona.

Hlavným účelom zavádzania právnej zodpovednosti právnických osôb, teda nielen trestnoprávnej, je vyhnúť sa stavu, že nikto nebude postihnutý, ak dôjde k postihnutiu páchateľa, ak ho nie je možné v dôsledku zložitých štruktúr riadenia v obchodných spoločnostiach zistiť. Trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb je riešením neschopnosti alebo nemožnosti odhaliť páchateľa trestného činu spáchaného v rámci právnickej osoby. Samozrejme, na druhej strane páchatelia v rámci právnickej osoby používajú stále zložitejšie metódy, ako sa vyhnúť naplneniu skutkových podstát trestných činov a zákonov štátov.

Medzinárodné a európske spoločenstvo vidí cestu riešenia v tom, že sa umožní štátom akýkoľvek typ zodpovednosti právnických osôb za trestné činy fyzických osôb, avšak európske štáty v rámci Rady Európy a Európskej únie zároveň vyžadujú od štátov uznanie rozhodnutí cudzích štátov, ktoré zaviedli trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb štátmi, ktoré trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb nezaviedli.

Teda základné princípy, na ktorých je postavená navrhovaná právna úprava, je nasledovná. Zavedú sa nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení, teda nie priamych trestov voči právnickým osobám, a to zhabanie určitej určenej výšky finančných prostriedkov a zhabanie majetku. Zhabanie určenej výšky finančných prostriedkov bude ochranným opatrením, ktoré bude pozostávať z výroku súdu o tom, že najprv by sa uložila finančná čiastka, na ktorú by bola povinná právnická osoba reagovať jej uhradením, a v prípade neuhradenia by sa prikročilo k výkonu uloženého ochranného opatrenia zhabaním takto určenej výšky finančných prostriedkov. Zhabanie majetku sa bude viazať len na spáchanie taxatívne určených trestných činov, pri ktorých je, ak by súd odsudzoval fyzickú osobu za ich spáchanie a preukázalo by sa nadobudnutie majetku z príjmov predchádzajúcich z trestnej činnosti, povinný trest prepadnutia majetku. Výnimka z obligatórnej aplikácie tohto pravidla sa však na závažnosť sankcie a jej možné dôsledky pripúšťať bude.

Ďalej uloženie týchto ochranných opatrení navrhne prokurátor návrhom na ich uloženie, podaných na trestnoprávny súd, vo veci, kde bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Návrh prokurátora nebude podmienený žiadnou väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb. Bude sa môcť podať v okamihu, ak výsledkom vyšetrovania bude zistené, to znamená preukázané bez dôvodných pochybností, že riadiace, to je zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy, osoby zanedbali dohľad a kontrolu a v dôsledku tohto zanedbania došlo k spáchaniu trestného činu osobami podriadenými právnickej osobe a b) riadiace osoby, to znamená zastupovacie, rozhodovacie a kontrolné úlohy, sa dopustili trestného činu.

Nebude však potrebné v rámci vyšetrovania zistiť, kto spáchal trestný čin. Bez ohľadu na to, či sa v rámci trestného stíhania vo veci zistí, kto spáchal trestný čin, alebo sa nezistí a bude bez dôvodných pochybností zistený záver o skutočnostiach uvedených, prokurátor je povinný podať návrh na ochranné opatrenie.

Materiálne tak Slovenská republika naplní požiadavku zaviesť a uznať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb v prípadoch, aj keď ju formálnoprávne nevyjadrí, čoho príčiny spočívajú v objektívnej neschopnosti právnickej osoby niesť deliktuálnu zodpovednosť v zmysle zodpovednosti za vinu, resp. zavinenie, ktoré sú viazané na psychický vzťah ku konaniu, resp. nekonaniu. Právnické osoby nie sú osoby s duševným a vôľovým základom.

Problematiku trestnej zodpovednosti právnických osôb však nie je možné vnímať izolovane, len v intenciách zodpovednosti, len v intenciách predmetu právnej úpravy trestného práva. Vyvodenie právnej zodpovednosti voči právnickej osobe nepochybne vyvoláva aj dopady na súkromnoprávne vzťahy, ktorých subjektom je táto právnická osoba. Pretože účelom vyššie uvádzaných ochranných opatrení, ochrana spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými a je s nimi spojená majetková ujma na strane dotknutej osoby, možno predpokladať aj sekundárne prejavy tejto ujmy u tretích osôb. Inak povedané, previazanosť trestnoprávnej a súkromnoprávnej úpravy, najmä u ochranného opatrenia zhabania majetku, je viac ako zreteľná. Účelom takejto úpravy je nepostihnúť tretie osoby, to znamená veriteľov právnickej osoby, ktoré sa nezúčastnili na páchaní trestnej činnosti vrátane jej zamestnancov. Preto v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov tretích osôb, ktoré budú spravidla v súkromnoprávnom vzťahu k právnickej osobe, napr. veritelia, ktorej majetok postihne ochranné opatrenie, navrhuje, aby logickým dôsledkom uloženia tohto ochranného opatrenia bolo vyhlásenie konkurzu na majetok tejto právnickej osoby.

Okrem zmien Trestného zákona a Trestného poriadku sa súčasne navrhuje vykonanie zmien súvisiacich zákonov, a to zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, zákona č. 33/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z hľadiska významu predstavuje zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácii najdôležitejšiu zmenu v osobitnej právnej úprave.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev.

Návrh zákona bude mať dopady na verejné financie, tak ak je uvedené v dôvodovej správe v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, avšak nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 3. februára 2010.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

A teraz poprosím pána poslanca Daniela Lipšica, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor za spravodajcu, aby nás poinformoval o úvodnej spravodajskej informácii. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením z 23. februára 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon. Podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona je iniciatívnym materiálom ministerstva spravodlivosti.

Návrh spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskych spoločenstiev, Európskej únie. Podľa vyjadrenia predkladateľa návrhu zákona bude mať dopad na verejné financie, tak ako je to uvedené v pripojenej doložke ekonomických vplyvoch. Nebude mať dopad na životné prostredie a negatívny dopad na obyvateľov. Pripojená doložka zlučiteľnosti vládneho návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 83 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného zákona.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Neregistrujem okrem pána spravodajcu žiadnu prihlášku do rozpravy. Preto uzatváram možnosť... (Reakcia z pléna.) Dobre, pán predseda výboru, registrujem vás. Čiže ako prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Lipšic, potom pán poslanec Mamojka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

A slovo má pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh podľa dôvodovej správy zavádza tzv. nepravú zodpovednosť právnických osôb. Pani ministerka, poznáte recept na nepravú tresku? To je treska, kde je namiesto tresky tvaroh. To v skutočnosti nie je treska. Takisto aj tento návrh zákona nezavádza zodpovednosť právnických osôb. Preto ho nazývate rovnako nepravá zodpovednosť právnických osôb. Čo podľa mojej mienky je pomerne celé nezmyselné.

Tento návrh zákona pravdepodobne parlament neprerokuje, keďže v druhom čítaní by mal byť až na nasledujúcej schôdzi, ktorá, otázne je, aký bude mať priebeh a či bude mať nejaký priebeh. A považujem za smutné, že vláda nepredložila do parlamentu úpravu, ktorá tu bola niekoľkokrát, ktorá zavádza skutočnú trestnú zodpovednosť právnických osôb. Keď sme prijímali nový Trestný zákon, tak jeho cieľom bolo chrániť tých, ktorí zákon rešpektujú, a prísne sankcionovať tých, ktorí ho porušujú. To by sa malo týkať aj podnikateľskej činnosti. Na jednej strane sme zlepšovali podnikateľské prostredie, na strane druhej musí byť aj zodpovednosť v podnikaní. Mali sme prípady nebankových subjektov, konkurznej mafie, kde cez tzv. biele kone nasadzované fiktívne osoby boli páchané veľmi závažné trestné činy. Žiadne predstavenstvo obchodnej spoločnosti nemôže stáť nad zákonom alebo mimo zákona.

Trhová ekonomika je nevyhnutnosťou pre zdravé hospodárstvo a prosperitu. Ale trhová ekonomika nie je džungľa, v ktorej prežijú len tí, ktorí nemajú žiadne zábrany. Trhová ekonomika vyžaduje jasné pravidlá a dôveru v základnú spravodlivosť. Pre zachovanie princípov trhovej ekonomiky je dôležité, aby každý, kto poruší zákon, akokoľvek bohatý alebo úspešný, každý, kto podniká nečestne, niesol svoj diel zodpovednosti. Naša ekonomika závisí od čestnosti a férovosti. Veľká väčšina podnikateľov tieto hodnoty vyznáva. Ak by sme prijali skutočnú trestnú zodpovednosť právnických osôb, tak by sme mali nový nástroj na presadenie tých hodnôt, ktoré chránia náš systém slobodného podnikania pred zločinom a korupciou.

V posledných rokoch sme svedkami nových druhov aktivít, ktoré vykazujú vysokú mieru škodlivosti pre občana, spoločnosť a štát. Mnohé z týchto nových foriem protispoločenských javov sú spôsobované primárne právnickými osobami, najmä obchodnými spoločnosťami, napríklad hospodárske podvody, zneužívanie rôznych dotácií a subvencií, aktivity spojené so škodlivými zásahmi do životného prostredia a mnohé ďalšie.

Problém absencie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa na Slovensku prejavil napríklad v kauze krachu nebankových subjektov, kedy nebolo možné zaistiť majetok týchto subjektov, keďže trestné stíhaní boli len členovia štatutárnych orgánov ako fyzické osoby a majetok bol zablokovaný až v následnom konkurznom konaní.

Vážnym dôvodom pre zavedenie skutočnej trestnej zodpovednosti právnických osôb je častokrát nemožnosť ustáliť vinu konkrétnej fyzickej osobe. Inými slovami, nedbanlivostné konanie viacerých osôb môže síce viesť k následku predpokladanom v Trestnom zákone, avšak vina jednotlivca v takomto prípade je často minimálna a nie je tiež celkom jednoznačné v príčinnej súvislosti s trestným činom. Pri právnickej osobe by preto, samozrejme, postačovala zodpovednosť objektívna. Tam subjektívne zavinenie pri absencii vôľovej stránky je z povahy veci nemožné, o tom nie je potrebné ďalej sa rozširovať.

Ďalším dôvodom zavedenia skutočnej zodpovednosti právnických osôb je pôsobiť preventívne pri cielenej kriminalite firiem cez tzv. biele kone, ktoré sa stávajú v prípade odhalenia trestnej činnosti obetnými baránkami.

Spomínali ste v úvodnom slove, pani ministerka, že zavedenie skutočnej trestnej zodpovednosti právnických osôb by nebolo dobre možné, neviem, čo všetko by porušovalo. Je pravdou, že české a slovenské trestné pravo do dnešných dní bolo založené na princípe individuálnej trestnej zodpovednosti. A keďže právnická osoba, ktorá predstavuje právnu konštrukciu, a teda má fiktívnu subjektivitu, nemá vôľu, nie je možné jej pričítať vinu. Ale musím povedať, že bez ohľadu na túto okolnosť všetky krajiny, ktoré zaviedli, a je ich stále viac, skutočnú zodpovednosť právnických osôb, konštruujú viacero možností, akým spôsobom je možné ju zaviesť. Je viacero teórií, o ktorých v prvom čítaní nebudem hovoriť, či sú to teórie strict liability, vicarious liability, identifikačná teória, rôzne formy, ktoré, samozrejme, sú založené na princípe objektívnom. Aby sme si rozumeli, princíp individuálneho zavinenia pre fyzické osoby je zrejmý, ale to nie je princíp Trestného práva vyplývajúci z gravitačných zákonov. A keď krajiny, ktoré sú v oblasti trestného práva blízke našej právnej kultúre, ako Nemecko alebo Rakúsko, nemali problém so zavedením skutočnej trestnej zodpovednosti právnických osôb, nevidím najmenší dôvod, aby sme ju nevedeli zaviesť aj my.

Nebudem dlho hovoriť o výhodách zodpovednosti trestnoprávnej nad nevýhodami v oblasti administratívnoprávnej, to môžeme hovoriť, ak vôbec bude o tomto návrhu niekedy druhé čítanie. Ale chcem povedať jednu vec. Tento zákon umožňuje len akoby finančné postihovanie cez ochranné opatrenia právnických osôb. Dokonca aj právnických osôb založených s účelom páchania trestnej činnosti. Pokiaľ sa im nepreukáže, pokiaľ prokurátor nepreukáže (§ 58 ods. 2), že nadobudli majetok trestnou činnosťou alebo príjmami z trestnej činnosti, bude možné uložiť len trest zhabania peňažnej čiastky.

My sme včera prijímali zákon o preukazovaní pôvodu majetku, milé kolegyne, kolegovia, kde dôkazné bremeno z väčšej časti znáša odporca. Tuná pri treste prepadnutia majetku dôkazné bremeno bude znášať prokurátor, nie pri ustálení viny, pri treste prepadnutia majetku. Pokiaľ ho neunesie, toto dôkazné bremeno, v takom prípade je možný len finančný postih cez zhabanie peňažnej čiastky. Ak budeme mať obchodnú spoločnosť založenú s účelom výroby detskej pornografie, nebudeme ju môcť zrušiť, bude ďalej existovať a jediné, čo budeme môcť urobiť, je dať jej finančný postih. Finančný postih, ktorý sa navrhuje vo výške maximálne 1 660-tisíc eur. Pôvodný návrh zákona umožňoval finančné sankcie do výšky 500 mil. korún. Tuná idete na desaťnásobne nižšiu cenu. Sú to pomerne pri závažných trestných činoch veľmi smiešne symbolické, symbolické pokuty.

Okrem toho tento návrh neumožňuje, keďže rieši zodpovednosť právnických osôb len cez ochranné opatrenia, a ochranné opatrenie, ja by som povedal to veľmi jasne, nie je trestom. Ochranné opatrenia sa zvyčajne ukladajú v prípadoch, kedy sú napríklad stíhané osoby, ktoré nie sú trestne zodpovedné z dôvodu veku alebo nepríčetnosti. My ideme tento inštitút implantovať do potenciálneho sankcionovania právnických osôb. To je taký mačkopes, ktorý si myslím, že v tomto parlamente už dávno nebol alebo je tu pomerne zriedkavo, musím povedať.

Poviem iný príklad. Pôvodná verzia skutočnej zodpovednosti právnických osôb umožňovala, aby v prípade, že právnická osoba sa zúčastňuje verejných obstarávaní, v ktorých pácha korupčné delikty, aby jej bol uložený trest zákazu zúčastňovať sa verejných obstarávaní, zákazu prijímať dotácie. Predstavte si situáciu, že nejaká firma sústavne korumpuje štátnych predstaviteľov pri verejných zákazkách, my jej budeme môcť dať maximálne pokutu do výšky 50 mil. korún. Nič viac. Táto firma môže do ďalšieho tendra celkom veselo ísť bez akýchkoľvek problémov.

Tento zákon bol predložený len z dôvodu akéhosi formálnoprávneho naplnenia našich záväzkov vo vzťahu k Európskej únii, ale inak význam nemá. Vy ste, pani ministerka, povedali v úvodnom slove a je to aj v dôvodovej správe, ktorá vlastne bola identická s vaším úvodným slovom, že my síce formálnoprávne nezavádzame trestnú zodpovednosť, ale zavádzame ju materiálne. Tak to som vôbec nepochopil. Totižto podľa mojej mienky je možné, keď hovoríme v práve o formálnoprávnych aspektoch a materiálnoprávnych aspektoch, že sú naplnené formálnoprávne a nie sú materiálnoprávne. Ale že by boli naplnené materiálnoprávne a formálnoprávne nie, tak to som ešte, priznám sa, nikdy nepočul. To je pomerne nová teória nielen v trestnom práve, ale v práve všeobecne.

Preto sa domnievam, že by sme o tomto návrhu na konci volebného obdobia rokovať nemali, a myslím si, že by o tom mal rokovať až nový parlament, ale v inej verzii a pri zavedení skutočnej zodpovednosti právnických osôb. Pani ministerka, nepoznám, a možnože by bolo dobré, keby ste nás potom oboznámili s nejakou právnickou autoritou, ktorá tento konštrukt podporuje. Pretože zatiaľ všetci, ktorí sa k tomu vyjadrovali, či prokurátori, alebo advokáti, alebo akademická obec, to považuje za paškvil.

Tu mám zborník z nedávnej konferencie, ktorá sa týkala priamo témy trestnej zodpovednosti právnických osôb, kde k navrhovanej nepravej trestnej zodpovednosti je len jedna poznámka, je to slepá ulička. "Slepá ulička vývoja, do ktorej neradno vstupovať," hovoria zástupcovia Katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Naozaj nepoznám jediného odborníka na trestné právo, ktorý by takýto konštrukt, ktorý nič nerieši, nič nerieši, nesankcionuje prísne právnické osoby páchajúce trestnú činnosť, ktorý by ho podporoval. Myslím si, že nastal čas, aby v prípade spáchania závažných trestných činov, ktoré sú spáchané napríklad v záujme právnickej osoby, napríklad korupčné delikty, neniesol zodpovednosť len ten posledný vrátnik, ktorý prinesie kufrík, ale právnická osoba a aby dostala prísne odstrašujúce tresty, nie len nejakú symbolickú pokutu s možnosťou ďalej páchať trestnú činnosť. To považujem za naozaj absolútne neprijateľné.

Ďakujem vám veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickými poznámkami sa na vaše vystúpenie, pán spravodajca, neprihlásil nikto.

A teraz dávam slovo Mojmírovi Mamojkovi, ktorý je druhým prihláseným do rozpravy. Nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja nebudem hovoriť momentálne dlho. Chcem najsamprv procedurálne navrhnúť, že navrhujem, aby sa pokračovalo v čítaní návrhu zákona v druhom čítaní. Dôvody: Jednak je to tlak, samozrejme, európskeho práva, Európskej únie na to, aby bol tento právny inštitút prijatý a bude ešte priestor na diskusiu, aspoň dúfam, že bude.

Čo sa týka samotnej podstaty navrhovaného zákona, ja sa priznávam bez mučenia, že mám naň svoj názor a nielen vo väzbe na to, čo povedal pán poslanec Lipšic, čo je tiež dosť kardinálna otázka, či priama-nepriama zodpovednosť, ale vôbec si myslím, že je to dosť kontroverzná otázka, pretože napriek tomu, že Európa to začína akceptovať, ja som tvrdil jedno, že v istej civilizovanej etape vývoja štátu, spoločnosti a práva by sa nemala akcentovať represívna funkcia práva, ale skôr preventívno-výchovná funkcia práva a nie represívno-reparačná. Domnievam sa, že aj v súkromnom práve, v Občianskom, ale najmä v Obchodnom zákonníku, ktorý upravuje podnikateľské prostredie, je kopu takých sankčných ustanovení takej povahy, ktoré mne osobne vadia v obchodnom práve, či už to je § 135a Obchodného zákonníka vo väzbe na to rovnaké ustanovenia u členov predstavenstva akciovej spoločnosti alebo členov predstavenstva družstva, 135a konateľov eseročky, kde viete, že je vlastne prezumpcia porušenia právneho predpisu v súkromnom práve, čo je dosť silná káva podľa mňa, a kde v prípade toho, že neunesie ten štatutárny orgán dôkazné bremeno, že neporušil právo, tak hradí plnú škodu, pretože je to obchodnoprávny vzťah na základe mandátnej zmluvy a nie je chránený ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu. Je tu možnosť zákazu podnikania podnikateľa v prípade špekulatívnych konkurzov alebo toho, že podľahol, že bol v konkurznom konaní, jeho firma, tak 3 až 10 rokov. To znamená, uvádzam to ako príklad, že myslím si, aj keď viem, že je to volanie na púšti, pretože Európa nás tlačí do tohto právneho inštitútu, ale opakujem, sám som v rozpakoch pri tom, keď to študujem, pretože je to podľa mňa tlak na reparáciu, represiu aj v súkromnoprávnych vzťahoch. A v konečnom dôsledku, a to je to, čo bolo aj naznačené, nebude sa podľa mňa dať zamedziť tomu, aby doplácali, a to teraz bez ohľadu na to, či to bude len ochranné opatrenie, alebo aj tvrdšie sankcie, aby doplácali na to aj subjekty konajúce v dobrej viere. Možno zamestnanci tej obchodnej spoločnosti.

Ale mnoho vecí ukáže aj prax. Jedine prax, nedá sa to všetko predvídať dopredu. Takže ja, ak bude priestor, sa ešte k tomu dostanem detailnejšie. Ale to, čo chcem povedať, je ten návrh, že navrhujem zákon prerokovať napriek všetkému v druhom čítaní a uvidíme, ako sa to potom bude vyvíjať ďalej.

Zatiaľ toľko z mojej strany. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem podporiť návrh pána predsedu ústavnoprávneho výboru, pána poslanca Mamojku, v tom, aby sme pokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Myslím si, že sa pani ministerke podarilo predložiť návrh a zaradiť do nášho Trestného poriadku trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Fakt je ten, že je to citlivá téma. Spomínam si, ako sme v minulom volebnom období niekoľkokrát aj pri novele trestných kódexov o tom rokovali a fakt sa pánovi poslancovi Lipšicovi, vtedajšiemu ministrovi, nepodarilo presadiť novelu, teda trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, a je tu čas a priestor, aby sme o návrhu zákona rokovali. A práve si myslím, že preto je dôležité, aby bol postúpený do druhého čítania, aby sme mali čas o ňom rokovať.

Nemyslím si, že májová schôdza môže byť tá, na ktorej nebude prerokovaný návrh zákona, ale treba o tomto diskutovať. Ja si myslím, že májová schôdza bude normálna, pretože rokovací poriadok nepozná nejaký pojem slávnostná schôdza. Sú tu zaradené podľa programu aj zasadnutia výborov, takže skutočne ja apelujem na to, aby sme ten návrh zákona postúpili do druhého čítania.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na pani Laššákovú pán Mamojka nemieni, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pani ministerka, chcete reagovať na rozpravu v záverečnom slove? Nech sa páči.

V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Ja skutočne iba úplne stručne. Samozrejme, že k tomuto návrhu, predloženému návrhu zákona nás vedú určité záväzky, ktoré súvisia s Európou. Jasne, ja si myslím, že všetci si uvedomujeme, že je to veľmi zložitá a citlivá téma.

Pán poslanec Lipšic vystupuje veľmi suverénne, veci podáva jednoducho, pritom skutočne, tak ako to podotkla pani poslankyňa Laššáková, sa mu nepodarilo presadiť jeho návrh, ktorý už predkladal ako minister spravodlivosti. Môj návrh nazval, že je to mačkopes. No možno, ja nevylučujem, že nakoniec pre mnohých to môže byť mačkopsom, ale predkladám niečo, čo si myslím, že by mohlo prejsť týmto parlamentom. Takže toto je môj zámer. Neviem, aká je nepravá a pravá treska. Toto nepoznám. Naozaj, takže potom poprosím, keď bude taký láskavý.

A pokiaľ sa týka, samozrejme, mojím úmyslom a úmyslom predkladateľa je takisto, aby zmyslom celého fungovania celej spoločnosti bola čestnosť a férovosť, a preto ja aj takto žijem a konám a toto by som očakávala aj od vás, pán poslanec. Hovoríte tu o mafiách. Ja len jednu takú malú pripomienku. Konkurzné mafie. Konkurzné mafie ste vytvorili aj vy, keď ste v podstate naozaj pompézne vystupovali a hovorili o týchto konkurzných mafiách, celá spoločnosť bola úplne prekvapená, šokovaná, naozaj ste sústredili veľkú pozornosť, len, bohužiaľ, tá konkurzná mafia potom v konečnom dôsledku, tí, ktorí mali byť členmi tej konkurznej mafie, nebolo preukázané, aby boli týmito členmi konkurznej mafie. Sudcovia, ktorí mali byť členmi konkurznej mafie, boli oslobodení, maximálne im boli uložené niektoré disciplinárne opatrenia za prieťahy v konaní, ale to vôbec nezodpovedalo tomu, z čoho ste ich obviňovali. A doteraz tam prebiehajú súdne konania, aj nám skončilo súdne konanie, kde sme povinní zaplatiť jednej členke, vašej, kde vy ste ju označili na tlačovej konferencii, akože je to členka konkurznej mafie, sme jej povinní zaplatiť milión korún.

Takže bolo treba, ja neviem, ja stále si zvažujem slová a prv než niekoho začnem, je to určite spôsob vášho mediálneho vystupovania, vášho propagovania vašej osoby, ale ja prv, než konám, zvažujem, čo poviem. A trošku ma aj urážajú vaše slová, ktoré tu adresujete mne ako predkladateľovi, ale to je vaša súčasť vašej politickej činnosti aj vašej prezentácie osoby.

Ja už len, vážení kolegovia, teda vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, na margo toho všetkého chcem ešte povedať, že napríklad pán poslanec Lipšic, teda jeho predchodca exminister Čarnogurský, ale potom bol aj pán poslanec ministrom, mohol uzavrieť mimosúdnu dohodu s Dr. Borovským, bývalým šéfom exekútorov, ktorému pozastavili výkon činnosti, no a tento sa súdi, bol oslobodený, dokázal teda svoju nevinu, bol oslobodený všetkými súdmi. Súdime sa s ním od roku 2005, prehrávame všetky spory a teraz výsledok je ten, že skončil spor o ušlý zisk a ministerstvo spravodlivosti je povinné zaplatiť tomuto exekútorovi 60 mil. korún.

Tak len keď už, ja viem, že to nesúvisí s týmto, ale keď sme to tak, pán poslanec Lipšic začal, tak ja len vás chcem, páni poslanci, panie poslankyne, informovať o tomto, že takýto stav je na ministerstve spravodlivosti a teraz je na mne, na našom ministerstve, aby sme túto sumu na základe rozhodnutia súdu zaplatili. Takže pýtam sa len odkiaľ a začo?

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Začnem tým, kde skončila pani ministerka, pretože, pani ministerka, kauza Borovský síce je kauza nie moja, ale môjho predchodcu, ale potom rozprávajte o tom veselo ďalej, veď vy to, čo vám pripravia, to prečítate. Ale chcem povedať jednu vec (reakcia z pléna), ale chcem povedať jednu vec, pani poslankyňa. To bolo na výbore ústavnoprávnom, kde ste o tom hovorili a teraz ste to vlastne len preopakovali.

Považujem za škandalózne rozhodnutia súdov, ktoré v prípade straty na živote bežných ľudí priznávajú náhradu škody v státisícoch a v prípade fiktívnych nemajetkových ujem advokátov, exekútorov, sudcov priznávajú milióny. Ja sa vás pýtam, pani ministerka, ako zastupujete, ako vaše ministerstvo zastupuje prípady žalôb sudcov vo veci údajnej diskriminácie pri platoch? Ako zastupujete ministerstvo v žalobe sudcu Soročinu? Ako ste zastupovali ministerstvo v prípade sudcu Hudáka, vášho štátneho tajomníka? Vy tie nároky uznávate. To je problém. Keď hovoríme o sudcovi Soročinovi, vy ste ani mňa nepredvolali ako svedka na to pojednávanie, ministerstvo spravodlivosti. Vy ste jeho nárok uznali. Vy máte brániť nie exekútorov, sudcov, advokátov, vy máte brániť záujmy ľudí na ministerstve. Vy robíte pravý opak. To je problém. Potom naozaj choďte vy do zmieru, keď uznáte nárok. To je váš problém, že vy nehájite záujmy ministerstva spravodlivosti, ale hájite záujmy tých, ktorí sú žalobcami voči štátu.

A považujem za škandalózne, ešte raz to hovorím, rozhodnutia súdov, ak priznávajú ľuďom, ktorí stratia svojich blízkych, ak im priznávajú státisíce, ale tým, čo boli podozriví z trestnej činnosti, boli zákonným spôsobom trestne stíhaní, priznávajú milióny a desiatky miliónov. To je vizitka našich súdov!

Vrátim sa k téme. Ja som sa vás pýtal, pani ministerka, ktorá trestnoprávna autorita túto formu zodpovednosti právnických osôb podporuje? Podľa mojich informácií žiadna. Prečítam, čo píše k tejto téme, čo píšu kolegovia z Katedry trestného práva Burda a Kurilovská v zborníku, ktorý som ešte v rozprave citoval, k vášmu návrhu: "Jedine, že by sa tieto dve ochranné opatrenia plánovali ako určitá zástierka, že sme na Slovensku s trestnou zodpovednosťou právnických osôb niečo urobili, ale pre nedostatočnú určitosť právnej úpravy a mnohých dier v nej ju súdy radšej neaplikujú." To bude výsledok tejto právnej úpravy. Áno, ja som v parlamente návrh na zavedenie skutočnej zodpovednosti právnických osôb nepresadil. To je pravda, ale ja som s ním prišiel, presadzoval som ho, podporoval som ho a podporujem ho dodnes. Ten návrh stanovoval peňažné tresty až do výšky 500 mil. korún. Stanovoval trvalý alebo prechodný zákaz vymedzenej činnosti, zákaz prijímať verejné dotácie alebo subvencie, zákaz účasti na verejnej súťaži, teda prísne, tvrdé skutočné tresty.

V tomto ja celkom nesúhlasím s pánom kolegom Mamojkom, ktorý hovorí, že by sme mali pôsobiť viac preventívne ako represívne. No tu už sú situácie, keď je trestný čin spáchaný. Povedzte mi, koho záujmy ideme obhajovať, keď chceme, aby firma, ktorá je založená s úmyslom vyrábať detskú pornografiu, mohla ďalej veselo fungovať a dáme jej len nejakú neškodnú finančnú sankciu? Chránime zamestnancov tej firmy? No to hádam nie?! Máme obchodné spoločnosti, ktoré sú založené s cieľom páchať konkrétnu trestnú činnosť. Tento zákon to nijako nerieši. Maximálne im umožňuje stanoviť nejaký peňažný trest. A ešte k tomu pomerne mierny.

Preto tento návrh považujem za neakceptovateľný. Nepoznám krajinu, ani Španielsko, pani ministerka, ktorá by mala zavedenú takúto zodpovednosť právnických osôb, lebo je logický nezmysel, snaha podľa mňa zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb tak, že ju nezavedieme. To proste spolu nejde. To ani geniálny právnik nevymyslí.

Práve preto, pani ministerka, nepravá treska v skutočnosti nie je treska. To je v skutočnosti naozaj len ten tvaroh, pani ministerka, žiaľ.