M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo sa hlási pani ministerka ako navrhovateľka. (Reakcia z pléna.) Otvára tým rozpravu, nepochybne. (Reakcia ministerky.) Nie? Tak sa vzdáva slova, takže rozpravu neotvára. Vyhlasujem... (Ruch v sále.) Dobre, takže prihlásila sa pani ministerka logicky v zmysle rokovacieho poriadku, tým otvára rozpravu.
V. Petríková, podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti SR: Nič, ja do rozpravy len toľko, že, pán poslanec, ja hájim spravodlivosť a nie vaše záujmy.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa, hlási sa niekto ešte iný do rozpravy? Pán spravodajca má slovo. Poprosím, aby sme udržali vecnosť rokovania.
D. Lipšic, poslanec: Ja som, pán predsedajúci, rozpravu neotváral, čiže poprosím vás, keby ste potom smerovali svoje pripomienky niekomu inému.
Pani ministerka, ešte raz. Firma, ktorá sústavne korumpuje pri verejných zákazkách, koho záujem je, aby existovala? Je to záujem na spravodlivosti? Lebo váš návrh to umožňuje. Firma, ktorá bude vyrábať detskú pornografiu, koho záujem je na tom, aby existovala? Záujem spravodlivosti? Lebo váš návrh zákona to umožňuje.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vzhľadom na to, že sa nikto iný neprihlásil do rozpravy, uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie. Rozpravu, záverečné vystúpenie, pani ministerka, ešte chcete v záverečnom vystúpení? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pani ministerka.
Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme správou v zmysle dohody,
Správou o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2009, tlač je to 1495.
Správu uvedie predseda tohto výboru pán poslanec Ján Kovarčík, má slovo.
J. Kovarčík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol Správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2009.
Výbor pre európske záležitosti predkladá Národnej rade v súlade s § 58a ods. 3 písm. e) rokovacieho poriadku každoročne správy o svojej činnosti za uplynulý rok. Správa o činnosti výboru za rok 2009 obsahuje informácie o prerokovaných návrhoch, právne záväzky záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a o počte schválených stanovísk Slovenskej republiky.
Výbor aj počas roka 2009 aktívne uplatňoval kontrolné právomoci voči vláde Slovenskej republiky v súlade s ústavným zákonom č. 397/2004 Z. z. o spolupráci vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Schôdze výboru boli podľa možnosti zvolávané tak, aby mal príslušný minister vždy pred rokovaním v Bruseli výborom schválený mandát. Okrem toho aktívnejšie ako po minulé roky využil oprávnenie dané rokovacím poriadkom a požiadal o vyjadrenie k prioritným legislatívnym návrhom Európskej komisie vecne príslušné výbory Národnej rady.
Správa ďalej stručne informuje o najvýznamnejších legislatívnych návrhoch v súvisiacich kľúčových témach, ktorým sa výbor venoval na svojich schôdzach za uplynulý rok, pričom tieto sú zoradené podľa jednotlivých politík Európskej únie. Okrem toho informuje o aktivitách výborov v rámci zasadnutia Konferencie výborov pre európske záležitosti parlamentov členských štátov Európskej únie (COSAC), kde sa zapojil do dvoch testov kontroly súladu legislatívnych návrhov predložených Európskou komisiou so zásadou subsidiarity.
Nová kapitola, ktorú výbor do správy zapracoval, sumarizuje prínos Lisabonskej zmluvy pre postavenie národných parlamentov v Európskej únii. Popisuje nové mechanizmy najmä v súvislosti s kontrolou súladu návrhov európskej legislatívy so zásadou subsidiarity, do ktorých sa bude môcť po schválení príslušnej legislatívy zapojiť aj Národná rada Slovenskej republiky.
Štandardnou prílohou správy je informácia o stave čerpania finančných prostriedkov programového obdobia 2004 až 2006 a informácia o aktuálnych otázkach v rámci jednotlivých operačných programov programového obdobia 2007 až 2013.
Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, teda nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľ a súčasne vás poprosím, aby ste k tejto správe plnili aj úlohu spravodajcu ako predseda výboru.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Zdá sa, že nikto. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, ďakujem pekne za účasť a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 1500 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch má číslo 1533.
Slovo má pán poslanec Viliam Novotný, predseda výboru pre zdravotníctvo.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám predložil poslaneckú novelu zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia.
Návrh novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu, má za cieľ ochranu pacientov pred negatívnymi finančnými dopadmi spoluúčasti za zdravotnú starostlivosť. Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia nie je neobmedzený. V prípade zdravotnej starostlivosti čiastočne uhrádzanej zdravotnými poisťovňami nesie bremeno úhrady spoluúčasti poistenec pacient. Toto konštatovanie podčiarkuje skutočnosť, že slovenské zdravotníctvo nie je bezplatné a na jeho financovaní sa okrem zdravotných poisťovní významnou mierou podieľajú samotní pacienti.
Podľa údajov Ministerstva financií Slovenskej republiky sa priame platby obyvateľov v zdravotníctve zvýšili medzi rokmi 2005 a 2009 o 72 % z 20,4 mld. Sk na 35,1 mld. Sk. Znamená to nárast z 3 800 Sk a bezmála 6 500 Sk na jedného občana, prepočítané v eurách miesto 125 eur na 215 eur. Tento dopad je pritom distribuovaný nerovnomerne, pretože spoluúčasť znášajú primárne osoby čerpajúce zdravotnú starostlivosť, a to najmä starší, ťažko a chronicky chorí pacienti. Tí sú zvyčajne odkázaní na príjmy zo sociálneho systému, keďže ich zárobková schopnosť je zo zdravotných dôvodov výrazne znížená alebo priamo nemožná. V takom prípade má pre nich aj relatívne nízka spoluúčasť katastrofálne finančné dôsledky.
K spoluúčasti významnou mierou prispievajú doplatky za lieky. U polymorbidných chronických pacientov, ktorí užívajú pravidelne väčšie množstvo liekov, spoluúčasť za lieky čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia nezriedka prekračuje 30 eur mesačne. Sociálne slabší pacienti reagujú na tento stav tým, že si napríklad nevyberajú všetky potrebné predpísané lieky, pretože si nemôžu dovoliť za ne zaplatiť potrebný doplatok. To má však za následok zhoršovanie ich zdravotného stavu. Problémom pritom nie je výška doplatkov za konkrétne lieky, ale ich kumulovaná výška v prípade užívania viacerých liekov naraz. Práve neobmedzenosť kumulovanej spoluúčasti predstavuje prekážku dostupnosti zdravotnej starostlivosti a rovnosť pri jej poskytovaní.
Návrh zákona tento problém rieši tak, že bremeno vyššej spoluúčasti prenáša na zdravotné poisťovne. Ak poistencova úhrnná spoluúčasť na liekoch a platbách za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou prekročí za rok limit 120 eur, ďalšie náklady na spoluúčasť znáša jeho zdravotná poisťovňa tým, že mu ich refunduje. Veľmi jednoducho povedané, snažíme sa novelou tohto zákona zadefinovať maximálnu hranicu doplatkov pre pacientov na úrovni 10 eur mesačne. Regulácia výšky spoluúčasti je štandardným nástrojom solidárnych zdravotných systémov. Podobný prístup k regulácii spoluúčasti používa od roku 2008 napríklad i susedná Česká republika, kde je táto hranica, maximálna hranica spoluúčasti stanovená na 5 000, resp. 2 500 českých korún.
Návrh zákona zachováva solidárny charakter zdravotného systému a chráni jeho najzraniteľnejších účastníkov pred katastrofickými dopadmi finančnej spoluúčasti. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. (Ruch v sále.) Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o trošičku väčší kľud v sále. Iste viete, že včera došlo k dohode, že dneska sa hlasovať nebude. Takže pokiaľ niektorí v tomto duchu uvažujú ešte, takže hlasovanie nebude dnes a poprosím v sále, aby sme vytvorili pre tých, ktorí vystupujú v rozprave, dôstojné prostredie.
Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Anne Szögedi.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1500). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Dôvodová správa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona obsahuje doložku finančných, ekonomických vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1533 z 15. februára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval do 12. mája 2010 a gestorský výbor do 13. mája 2010.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán navrhovateľ, pán Markovič. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Viliam Novotný, predkladateľ návrhu.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, cieľom SDKÚ - DS v zdravotníctve je zlepšiť zdravotný stav ľudí, zvýšiť spokojnosť pacientov so službami v zdravotníctve a zlepšiť finančnú ochranu pacientov v zdravotníctve.
Musím konštatovať, že finančná ochrana pacientov v zdravotníctve nefunguje. Súčasná vláda síce hneď po nástupe do funkcie zrušila niektoré poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, známe 20- a 50-korunáčky, ale napriek tomu, že deklaruje, že súčasné zdravotníctvo funguje bezplatne, teda že ľudia neplatia v hotovosti za zdravotnú starostlivosť, ľudia platia stále viac. Zdravotníctvo nie je bezplatné napriek tomu, že vláda zrušila 20- a 50-korunáčky. Ľudia platia stále viac v hotovosti na poplatkoch u lekára a na doplatkoch za lieky v lekárni.
Kým v roku 2005 zaplatili všetci občania v hotovosti do zdravotníctva 20,4 mld. Sk, čo prepočítané na jedného občana je bezmála 3 800 Sk, teda niečo cez 125 eur, v roku 2009 - a vychádzam zo štátneho rozpočtu na rok 2009 - zaplatili občania v hotovosti 35,1 mld. Sk, čo prepočítané na jedného občana predstavuje 215 eur. Je pravdou, že sa jedná o makročíslo, teda o hrubé číslo, v ktorom sú započítané aj hotovostné platby za nadštandardné výkony, hotovostné platby za šampón, zubnú pastu, harmančekový čaj, vitamínové doplnky, ktoré si pacienti v hotovosti kúpia v lekárni. Lenže aj v roku 2005 boli v týchto platbách započítané tieto doplatky za poisťovňou nehradené lieky a poplatky za nadštandardné výkony a boli v týchto číslach započítané aj už spomínané 20- a 50-korunáčky, napriek tomu sa priama spoluúčasť pacientov medzi rokmi 2005 až 2009 zvýšila zo 125 eur na 215 eur.
Veľmi zaujímavé je tiež porovnanie, na ktoré použijem čísla z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré máme k dispozícii, čo sa týka doplatkov pacientov za lieky čiastočne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia a predpísané na recept, teda za tie lieky, ktoré pacientovi predpíše lekár na recept a čiastočne ich hradí zdravotná poisťovňa a čiastočne pacient. V roku 2005 boli súhrnné poplatky za takéto lieky vo výške 3,1 mld. Sk, v roku 2009 po spočítaní prvých troch kvartálov sa pohybujú tieto doplatky vo výške 3,5 mld. Sk, teda odhad za celý rok 2009 je 4,7 mld. Sk. To znamená, doplatky za receptové lieky čiastočne hradené verejným zdravotným poistením v súhrne stúpli z 3,1 mld. na 4,7 mld. Sk.
Máme veľmi zaujímavý údaj, aj čo sa týka prepočtu na jedno balenie lieku predpísaného na recept a čiastočne hradeného z verejného zdravotného poistenia. Kým v roku 2005 bol doplatok za jedno balenie lieku 36,40 Sk, v roku 2009 je to už 50 Sk. Áno, je pravdou, že v tomto období sme zaznamenali infláciu, ktorej súhrn predstavuje 14 %. Na druhej strane treba ale povedať, že sa znížila DPH na lieky z 19 na 10 %. Napriek tomu v priemere pacient dopláca za jedno receptové balenie lieku viac miesto 36,40 Sk 50 Sk.
Naozaj v prípade konkrétnych ľudí, či už sú to chronicky chorí, alebo väčšinu seniori, dôchodcovia, je kumulovaná spoluúčasť, teda doplatky a poplatky u lekára v lekárni, dôležitá položka v rozpočte rodiny. Určite poznáte tieto príbehy, informujú o tom médiá, stačí sa opýtať vo svojom blízkom okolí, nejdem vás tu teraz zabávať žurnálovými príbehmi ani listami občanov, ale určite dobre viete, že nie je nič výnimočné na Slovensku, ak vám napríklad dôchodca povie, že užíva 5-6 druhov liekov, pretože má niekoľko diagnóz, a súhrnne do mesiaca za tieto lieky dopláca 20, 30, 40 a možno aj viac eur.
Situácia si naozaj vyžaduje riešenie. Prichádzame preto s takouto ponukou, ponukou riešenia, ktorá by mala zvýšiť finančnú ochranu pacientov v zdravotníctve. Chcem hneď na úvod povedať, že chceme ochrániť pacientov, ktorí čerpajú zdravotnú starostlivosť, ktorú uhrádza verejné zdravotné poistenie. Čiže chceme ich chrániť pred vysokými doplatkami a poplatkami, ktoré súvisia s čerpaním zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Veľmi jednoducho by som to povedal, že chceme ochrániť peňaženku pacienta. Novelou zákona stanovujeme maximálnu hranicu doplatkov na 10 eur mesačne. To znamená, že pacient by na doplatkoch za lieky predpísané na recept a čiastočne uhrádzané zo zdravotného poistenia a na poplatkoch za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nemal zaplatiť viac ako 10 eur mesačne s tým, že, samozrejme, by sa to sčítavalo, kumulovalo v celoročnom rozmere, a ak by teda výška spoluúčasti, výška doplatkov prekročila 120 eur ročne, ďalšie doplatky by mu vrátila jeho zdravotná poisťovňa.
V súčasnosti pacient dopláca nielen za lieky, ale platí aj rôzne poplatky u lekára. Ja som si len dovolil vybrať niektoré, napríklad prednostné vyšetrenie 7 až 10 eur, poplatok za lekársku službu prvej pomoci 1,99 eura, poplatok za recept 0,17 eura, sanitka kilometer 0,07 eura, výpis z dokumentácie 10 až 15 eur, vypísanie tlačiva bez čakania 5 až 8 eur a mohol by som pokračovať ďalej. Chcem ale povedať, že nie všetky tieto poplatky, ktoré sú vyberané, sú zaradené do tohto zákona, teda budú sa počítať do ochranného limitu na spoluúčasť. Vybrali sme iba tie poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré si myslíme, že sú dôležité, alebo ktoré priamo môžeme označiť ako súvisiace s čerpaním zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Jednalo by sa o poplatok za pohotovosť, o poplatok za recept, o poplatok za sanitku a o doplatok za lieky čiastočne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia. Iné nadštandardné výkony, hotovostné platby v lekárni týkajúce sa liekov, ktoré neuhrádzame z verejného zdravotného poistenia, rôznych poplatkov, ktoré sú vyberané u lekára, alebo napríklad aj poplatkov, ktoré zaplatí pacient v kúpeľoch, sme nezahrnuli do tohto tzv. ochranného limitu na spoluúčasť alebo maximálnej hranici doplatkov, ktorú pacient môže zaplatiť v zdravotníctve.
Dámy a páni, toľko teda poslanecká novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Na záver mi dovoľte zopakovať len toľko, že cieľom tejto poslaneckej novely je predovšetkým chrániť v systéme verejného zdravotníctva tých najslabších. Chrániť chronicky chorých a chrániť nízkopríjmové skupiny, pre ktorých doplatky a poplatky za lieky môžu znamenať vážny vstup do ich rodinného rozpočtu, prípadne až existenčné ohrozenie. Veď všetci určite poznáme z praxe prípady, kedy sa musí takýto človek, ktorý užíva veľa liekov alebo potrebuje veľa liekov pre svoje chronicky choré dieťa a patrí do nízkopríjmovej skupiny, rozhodovať medzi tým, či vyberie lieky predpísané na recept, alebo si ich dá predpísať, alebo či radšej kúpi potraviny. Myslíme si, že ak hovoríme o solidárnom charaktere verejného zdravotného poistenia, o solidárnom charaktere zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia, musíme hovoriť aj o jej dostupnosti pre všetkých občanov, pretože všetci sme si v našich potrebách rovní, ak hovoríme o solidárnom systéme verejného zdravotného poistenia. Preto cieľom tejto poslaneckej novely zákona je ochrániť peňaženku pacienta a stanoviť maximálnu hranicu doplatkov na 10 eur mesačne.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Slafkovský, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som len v krátkosti chcel doplniť kolegu predrečníka len v tom zmysle, že táto iniciatíva je súčasťou akéhosi prístupu k celému zdravotníctvu aj z našej strany, ale, bohužiaľ, nemáme na to sily, aby sme to zásadne zmenili. Je to svojím spôsobom kozmetická úprava, ktorá by tým slabším ekonomickým skupinám trochu pomohla. Ale je treba si povedať, že pokiaľ nebude jasne povedané, že sú určité lieky, sú určité zdravotnícke zákroky, sú určité operácie, ktoré je potrebné aj spolufinancovať, tak nikdy nebude v tomto systéme dostatok peňazí na to, aby sa nám neprehlbovala tá priepasť, ktorá tu je medzi požiadavkami na poskytovanie zdravotníckych služieb a možnosťami, ktoré tento systém vytvára. Výsledkom je, že tí, ktorí v tom systéme sú, to sú predovšetkým zdravotníci, si to uvedomujú a je čoraz väčší problém zabezpečiť zdravotnícke služby kvalitnými zdravotníkmi. Pokiaľ tam nepríde viacej peňazí, tak zdravotníci nám budú odchádzať a dopad na zdravotnícky stav nášho obyvateľstva bude veľmi, veľmi negatívny. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Novotný, má slovo.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Slafkovskému. My sa dobre poznáme a poznáme aj svoje myšlienky, takže jeho veľmi presviedčať o tom nemusím, len aby som to možno podčiarkol v pléne Národnej rady. Tento zákon nehovorí nič o tom, že nechceme v zdravotníctve zdravotné pripoistenie. Áno, chceme ho. Potrebujeme ho. Nehovorí nič o tom, že potrebujeme v rozsahu zdravotnej starostlivosti jasne zadefinovať tie výkony, ktoré by sme mohli nazvať ako nadštandardné, ktoré by mali byť hradené cez zdravotné pripoistenie.
To, o čom je táto novela zákona, je skutočnosť, že priama hotovostná spoluúčasť pacientov na poplatkoch a doplatkoch v zdravotníctve narástla o 72 % medzi rokmi 2005 až 2009. Táto novela je o tom, že doplatky za lieky predpísané na recept čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia narástli medziročne od 2005 do 2009 na 51 %. S tým niečo musíme robiť. Ľudia doplácajú stále viac v hotovosti u lekára a v lekárni. Kým v roku 2005 to bolo 125 eur priemerne na jedného občana, v súčasnosti je to 215 eur. S tým musíme niečo robiť.
Ochranný limit na spoluúčasti je o tom, aby sme stanovili maximálnu hranicu doplatkov, ktorú sme ochotní v systéme akceptovať, ak táto hranica prekročí 120 eur, ďalšie doplatky vráti zdravotná poisťovňa, v ktorej je poistený pacient, dotyčnému pacientovi. Táto filozofia je bežná v Českej republike. Práve preto sme si ju osvojili, lebo si myslíme, že by mohla byť veľmi efektívna a účinná aj v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Peter Markovič, má slovo.
P. Markovič, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som sa len v krátkosti vyjadril a doplnil kolegu spolupredkladateľa, predsedu výboru Novotného.
Rozhodli sme sa predložiť takýto návrh práve preto, že myslíme si, že zlyháva práve ochrana ľudí, ktorí dnes sú vystavení vážnym chorobám, sú chronicky chorí. Ich náklady na zdravotnú starostlivosť sú veľké a doplatky sú mnohokrát také, že katastrofickým spôsobom ohrozujú rozpočet rodín. Príkladov je veľa, možnože aj vám, takisto aj nám, ale aj v médiách sa objavuje veľa príkladov osudov ľudí s chronickými chorobami, ktorí majú vážne problémy odfinancovať si takú zdravotnú starostlivosť, na ktorú majú nárok a ktorú na svoje choroby aj potrebujú.
Toto je podľa mňa vážny moment, ktorý by sme aj v tejto snemovni mali bez ohľadu na politické tričko zvážiť, pretože dnes to nie je o tom, že či SDKÚ predkladá nejaký návrh, ale či človek, ktorý je vážne chronicky chorý a jeho finančná situácia nedovoľuje mu kúpiť si alebo doplatiť na nejaký liek a nebodaj v rodine je viac takýchto chorých, rodina, kde sú rodičia chronicky chorí aj deti môžu byť chronicky choré, môže v súčasnej situácii vážne ohroziť vôbec kvalitu života takejto rodiny.
Preto prichádzame s týmto riešením, aby sme chronicky chorých alebo aj ľudí, ktorí majú nízke príjmy, ochránili pred katastrofickými nákladmi v zdravotníctve a doplatkami tak, ako ich spomenul kolega Novotný, či už sú to doplatky za sanitku, ale hlavne sú to doplatky za lieky, ale aj iné doplatky. Pretože nesmieme zabúdať na to, že síce táto novela sa vzťahuje na poplatky, ktoré súvisia so zdravotným poistením, s povinným zdravotným poistením, ale sú ďalšie doplatky, ktoré jednoducho sú mimo tohto systému, na ktorý sa ani nevzťahuje náš zákon, ale človek ich musí brať preto, aby docielil zlepšenie svojho zdravotného stavu. To znamená, že to sú ďalšie náklady, ktoré musí vynaložiť na to, aby sa jeho zdravotný stav zlepšil alebo minimálne udržal na tej úrovni, na ktorej je. To znamená, že my musíme niekde v tomto systéme zasiahnuť, aby sme aspoň tú časť, ktorá súvisí s povinným zdravotným poistením a doplatkami, ponížili na takú úroveň, ktorá bude sociálne únosná. O tomto je tento zákon, o tomto je riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS tak, aby sme chránili práve tých, ktorí to najviac potrebujú.
Nesmieme rezignovať tak, ako rezignovala táto snemovňa a ministerstvo zdravotníctva na riešenie pohotovostí, ktoré sľúbil pán minister do konca funkčného obdobia, a dnes už vieme, že do konca funkčného obdobia podľa jeho slov riešenie nepredloží. Môžeme si povedať, že v prípade pohotovostí to možno tak nevadí, podľa mňa vadí. Ale čo určite vadí, je riešenie práve týchto katastrofických nákladov, ktoré musia ľudia zo svojich peňaženiek dennodenne vynakladať na to, aby zlepšili alebo udržali svoj zdravotný stav.
Myslím si, že majú na to nárok, majú na to nárok v systéme zdravotného poistenia a vôbec zdravotníctva, ktoré, ako hovoríme, je solidárne a malo by byť solidárne. Ak má byť ku niekomu solidárne, tak sú to práve títo pacienti. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Janiš. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Slovo má pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ja som si pri tomto návrhu tejto novely zákona spomenul na rok 2006 a na jedno také heslo a potom sa to premietlo do programu SMER-u a znelo to v halách, sálach, na mítingoch. A otázka súčasného predsedu vlády znela: "Je správne a spravodlivé, ak si ľudia čím ďalej tým viac doplácajú na zdravotníctvo?" A hala burácala. "Nie! Je to nespravodlivé. Napravíme to." Toto bol SMER v roku 2006, program SMER-u 2006. Marketingovo ste urobili 20-korunáčky a 50-korunáčky, znížili ste DPH o 9 %, napriek tomu náklady ľudí a náklady na zdravotníctvo a, povedzme, na lieky neustále rastú.
Z toho, z podielu na lieky, koľko sa čerpá v zdravotníctve a na prístrojové vybavenie, vyplýva iba jedno, že v zdravotníctve sa kradne tak, ako sa doteraz nikdy nekradlo. A keďže sa kradne tak, ako sa doteraz nikdy nekradlo, a vy zaťažujete ľudí, aby platili čím ďalej tým viac cashovo v zdravotníctve, tak musíme robiť my, tzv. pravičiari, opatrenia voči vám sociálnym ľavičiarom, aby ste tých prostých ľudí, sociálne odkázané skupiny nezdierali donekonečna v tom zdravotníctve a je tu limit na to, koľko človek bude môcť doplatiť cashovo za služby v zdravotníctve tých 10 eur na mesiac a dosť a potom nech sa s tým vysporadúva zdravotná poisťovňa.
Keď si nevie urobiť poriadky v zdravotníctve minister, keď si nevie poriadky v zdravotníctve urobiť verejnoprávna mamutia štátna zdravotná poisťovňa, tak neviem, prečo by na toto mali doplácať bežní a chorí ľudia. Preto je tu tento návrh zákona. Ak si neviete urobiť poriadok, tak si za tento "bordel" v zdravotníctve zaplaťte vy sami!
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže v rozprave vystúpili všetci riadne prihlásení. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce vystúpiť navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Áno.
Máte slovo.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Budem veľmi krátka. Keďže uvedený návrh zákona je solidárny s chorými a so starými ľuďmi a znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť, myslím si, že tento problém je veľmi dôležitý, je otvorený a poslanci za Stranu maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja zahlasujú za tento návrh zákona. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, za záverečné stanovisko spravodajcu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1501 a návrh na pridelenie výborom je v tlači 1534.
Opäť pán predseda výboru pre zdravotníctvo tento návrh uvedie, má slovo.
V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem pomerne stručný. Aj prerokovanie bude pomerne stručné, pretože ho krátko odôvodním, prečo si myslím, že teda nemusíme sa ďalej zaoberať touto poslaneckou novelou zákona.
Návrh novely zákona opravuje dôsledky, ktoré spôsobila poslanecká novela tohto zákona v podobe zákazu zásielkového výdaja zdravotníckych pomôcok predpísaných na lekárskom poukaze. Túto novelu zákona Národná rada schválila v roku 2009. Zásielkový výdaj zdravotníckych pomôcok fungoval do 1. decembra 2009. Umožňoval ťažko zdravotne postihnutým pacientom využívať spôsob doručovania zdravotníckych pomôcok prostredníctvom služieb Slovenskej pošty, akciovej spoločnosti.
Prijatím spomenutej novely zákona č. 402/2009 došlo k zákazu zásielkového výdaja zdravotníckych pomôcok predpísanom na lekárskom poukaze. Prijatím zákazu sa podstatne skomplikovala situácia stovkám pacientov, ktorí služby zásielkového výdaja dosiaľ bezproblémovo využívali. Pre zdravotne ťažko postihnutých pacientov je preprava do najbližšej výdajne zdravotníckych pomôcok fyzicky ťažko zvládnuteľná. Navrhované znenie zákona teda chcelo vrátiť právny stav v oblasti výdaja zdravotníckych pomôcok pred dátum účinnosti ostatnej novely zákona, teda pred 1. december 2009. Predkladaná novela zákona chcela vyjsť v ústrety zdravotne ťažko chorým spoluobčanom a prispieť tak k plneniu základného cieľa solidárneho zdravotného systému, ktorým je dostupnosť zdravotnej starostlivosti a finančná ochrana poistencov.
Krátko len pripomeniem, že schválená poslanecká novela v roku 2009 vyvolala veľkú búrku nevôle predovšetkým u takých chronicky chorých a ťažko zdravotne postihnutých pacientov, ktorí sú odkázaní na pravidelný prísun zdravotníckych pomôcok. Teda tu nejde o to, že raz za čas potrebujú nový invalidný vozík, ale napríklad ileostomici alebo kolostomici potrebujú pravidelne, žiaľ, sáčky, ktoré si aplikujú a doteraz bol tento zásielkový výdaj do 1. decembra 2009 bezproblémový. Treba povedať, že poslanecká novela v roku 2009 vylepšila mnohé veci týkajúce sa zásielkového výdaja liekov, ktorý zakázala a podľa mňa je to správne, až na výnimku lekární, ktoré na to majú licencie a povolenia. Ale čo sa týka zásielkového výdaja zdravotníckych pomôcok, mali sme to presvedčenie a pocit, že táto novela bola zbytočne, zbytočne prísna.
Vážený pán podpredseda, vzhľadom ale na to, že bol schválený pozmeňujúci návrh, ktorý najprv predložili poslanci na výbore pre zdravotníctvo a potom aj pán poslanec Varga v pléne Národnej rady v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorý rieši uvedenú problematiku tak, že zásielkový výdaj zdravotníckych pomôcok vlastne znovu obnovuje a vracia pred 1. december 2009. Rozhodli sme sa spolu s predkladateľom pánom poslancom Markovičom, že berieme späť predložený poslanecký návrh zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže tým pádom nebudeme pokračovať? Dobre. Ďakujem pekne.
Takže prostredníctvom rozpravy pán navrhovateľ zobral návrh zákona aj v mene spolupredkladateľa Petra Markoviča späť. Ďakujem pekne. Takže nebudeme, logicky, pokračovať ďalej v tomto bode programu.
Takže pokračujeme ďalším schváleným bodom programu, a tým je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov.
Návrh zákona má tlač 1502 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1535.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Anne Szögedi, aby v mene skupiny poslancov tento návrh zákona uviedla.
A. Szögedi, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená Národná rada, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov dovoľujem si vám za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedla predložený návrh zákona.
Dôvodom na vypracovanie tohto návrhu zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov je skutočnosť, že štát z titulu nečinnosti príslušných štátnych orgánov nesie určitý podiel zodpovednosti za škody, ktoré boli nebankovými subjektmi spôsobené občanom vkladateľom do týchto nebankových subjektov. Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podmienky na čiastočné odškodnenie osôb, ktorí boli vkladateľmi do nebankových subjektov, a to z dôvodu, že príslušné štátne orgány na rozdiel od občanov vkladateľov mali dostatočné informácie, prehľad a vedomosti o vysokej rizikovosti vkladov do týchto nebankových inštitúcií. Zároveň mali vedomosť o porušovaní zákona zo strany nebankových inštitúcií.
Napriek tomu, že už mali skúsenosť s podvodným konaním nebankových subjektov aj v predchádzajúcich rokoch, v prípade uvedených subjektov nekonali. Nekonali dôsledne a rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak sprenevere miliardových vkladov občanov vkladateľov do týchto nebankových subjektov. Štát si v tomto prípade v tak kľúčovom z pohľadu reálnej sociálnej situácie mnohých občanov vkladateľov, najmä dôchodcov, v zásadnej miere nesplnil svoju úlohu pri vedomí si faktov a rizika stavu. Nečinne sa prizeral porušovaniu základných práv jeho občanov, a preto má povinnosť za túto nečinnosť niesť určitý diel zodpovednosti.
Konaním nebankových subjektov a nečinnosťou štátnych orgánov boli porušené základné ľudské práva a slobody občanov. Na jednej strane tu síce existoval dobrovoľný komerčný vzťah medzi občanom vkladateľom a finančnou inštitúciou, nebankovým subjektom, do ktorého štát prostredníctvom svojich orgánov nebol oprávnený vstupovať, na druhej strane si štát však svoju povinnosť zabezpečiť všetkými zákonnými prostriedkami ochranu majetku svojich občanov nesplnil.
Národná banka Slovenskej republiky od začiatku roku 1998 dala síce niekoľko podnetov na orgány finančnej polície, aby preverili reklamované a inzerované aktivity nebankových subjektov a aj predstavitelia Národnej banky Slovenskej republiky poukázali na to, že činnosť nebankových subjektov je z hľadiska zákona podozrivá a že takýmto spôsobom investovania peňazí je pre vkladateľov spojené určité riziko. Ministerstvo financií Slovenskej republiky upozorňovalo na riziká, ktoré sú spojené s investovaním do nelicencovaných subjektov. Toto všetko bolo nedostatočné a doslova prevalcované masívnou reklamou uvedených subjektov. Štát si v zásadnej miere nesplnil svoju úlohu a viac-menej sa iba prizeral, resp. prijímal opatrenia, ktoré síce skomplikovali podnikanie nebankových subjektov, ale v konečnom dôsledku nezabránil sprenevereniu miliardových vkladov občanov vkladateľov.
Z dostupných dôkazov vyplýva, že príslušné štátne orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákonitosti, disponovali dostatkom nástrojov na zamedzenie jej porušovania, ale napriek tomu nekonali. Prípadne konali povrchne, zdĺhavo, čím umožnili nebankovým subjektom páchať trestnú činnosť, za čo musí niesť istý diel zodpovednosti štát. Verím, že trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov ponesú ich majitelia a konatelia. Spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu veriteľom nebankových subjektov však musí niesť aj štát, a to za nekvalitnú legislatívu, za to, že príslušné orgány tým, že nekonali podľa zákonov, prípadne konali nedôsledne a zdĺhavo, umožnili páchanie trestnej činnosti, a tým porušovanie základných práv a slobôd občanov.
Na záver si dovoľujem tvrdiť, že prijatím zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov a následne čo i len čiastočné odškodnenie občanov vkladateľov je najrýchlejšou a napriek zaťaženiu štátneho rozpočtu vo výške cca 120 mil. eur aj najlacnejšou formou urovnania tejto kauzy, ktorá vznikla, žiaľ, aj z titulu nedôslednosti a nečinnosti príslušných orgánov štátnej moci.
Návrh zákona nemá dosah na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá bezprostredný vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem, pán predseda, skončila som. (Potlesk.)