T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda, výboru za vystúpenie v rozprave.

S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Keď tu pán minister vystupoval minulý rok prvýkrát, predseda zahraničného výboru Zala ani neprišiel na jeho prejav a vôbec nevystupoval. Dnes tu sedí predseda zahraničného výboru, ale poprosila by som ho, keby sa na svoje vystúpenia aspoň trochu pripravil, pretože keď človek veľa hovorí, potom sa ukáže, čo všetko nevie. Takže to je len taká drobná poznámka. (Hlasy v sále.) Ja chápem, že by ste radi hovorili o mne, ale hovoríme o materiáloch, veľmi dôležitých materiáloch. A dáva nám to aj možnosť zhodnotiť vlastne 4 roky pôsobenia tejto vlády v rezorte ministerstva zahraničných vecí. A myslím si, že sme sa všetci o to nejakým spôsobom pokúšali, najmä sme si prečítali tie materiály, čo je, myslím si, veľmi dôležité. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktickú poznámku pán predseda výboru Juraj Horváth.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, prinajmenšom sa mýlite, keď hovoríte, že Boris Zala, predseda zahraničného výboru, nebol prítomný minulý rok na prerokovávaní takýchto správ. Bol tu prítomný, sedel na tomto mieste, ja osobne som stál pri ňom. Mýlite sa.

Pokiaľ ide o tie vaše ďalšie nemiestne poznámky, nebudem na ne reagovať, myslím si, že toto fórum si to nezaslúži.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

O slovo ďalej požiadal pán predseda Národnej rady pán Pavol Paška. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, naozaj len krátka reakcia. Vypočul som si vystúpenie pani poslankyne. A rád by som na niektoré veci zareagoval. Priznám sa, že človek má skúsenosť, že aj pravda sa niekedy zle počúva a klamstvá, tie vás niekedy naštvú. Ale osobné invektívy a urážky, aspoň mňa osobne, neviem, ako vás, nenechávajú chladnými.

Keď som tak rozmýšľal, aká je charakteristika vystúpenia pani poslankyne. Nuž, pani poslankyňa, mohli ste mi niečo povedať a na záver vášho vystúpenia by sme boli zhasli svetlo a potom vy by ste v žiari reflektorov vošli do tejto sály. Viete, bolo by to ako v tom vtipe, keď ten chlapík ponúka riaditeľovi cirkusu to číslo fantastické, že do stredu manéže sa dá veľká kaďa špiny. No tak zhasne sa. No a v čom bude pointa? A potom hodíme do toho jednu veľkú guľu a keď rozsvietime, tak všetci budú zašpinení a ja vojdem celý v bielom.

Nehnevajte sa, ale mne nevadí, že existujú rôzne pohľady na princípy alebo dokonca aj na niektoré obsahy agend zahraničnej politiky. Koniec koncov bol som predsedom zahraničného výboru a musím povedať otvorene, že som mal veľmi dobrú a veľmi korektnú spoluprácu s vtedajším pánom ministrom zahraničných vecí. A dokonca si myslím to, s čím vy ste polemizovali. A to je tzv. historická politika alebo tá úroveň profesionálnej diplomacie, ktorú vy považujete za handicap. Je veľmi dôležitá pre budovanie dôveryhodnosti a hlavne kontinuity. A toto bolo to najdôležitejšie memento, ktoré Slovensko priviedlo tam, kde je. A to je plnoprávne členstvo v Európskej únii, seriózne partnerstvo a členstvo v Severoatlantickej aliancii a schopnosť naozaj viesť dialóg na všetky štyri svetové strany. A chcem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že ak náhodou sa to v správe z vášho pohľadu neobjavilo, čo považujem za prirodzené, pretože je to profesionálny dokument, ktorý má ísť predovšetkým ako agenda po agende a má byť akýmsi friend workom na to, aby aj ten, kto sa zahraničnou politikou nezaoberá, pochopil, aké boli priority ministerstva a hlavne aké sú, tak ďalej budeme všetkým hovoriť, že ak budeme mať ďalej túto možnosť, tak budeme ďalej robiť a realizovať zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany.

Možno keby ste nelúštili sudoku a trošku si sem-tam niečo prečítali, možno by ste sa dozvedeli, že celý globálny svet zrazu s hrôzou a nielen z pohľadu dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy hľadá nové prerozdelenie, novú proporcionalitu, hľadá to, ako sa vysporiadať s trendmi trhu a vplyvu nových mocností, Východu, juhovýchodnej Ázie, ako nájsť a upevniť to krehké rozhranie, aby ekonomické nástroje nezačali prerastať do zásadných politických rozporov. Nuž ale pre vás asi naozaj sú to veci neznáme. Ale to mi nevadí. Vadí mi, ak toto zneužívate a používate ako nástroj dehonestácie a urážok. Už som vo vašom prejave si vypočul všetko, že ten je škodca, henten nerozumie ničomu, ten nič nevie.

A na záver dovoľte, aby som sa ohradil ako ústavný činiteľ, ktorý nielen predtým v opozícii ako predseda zahraničného výboru, ale aj počas ďalších štyroch rokov sa snaží veľmi dôstojne byť súčasťou toho, čomu sa hovorí zahraničná politika, či už bilaterálne alebo multilaterálne vzťahy Slovenskej republiky, proti tomu, ako ste napadli pána prezidenta, ako ste napadli mňa a ako ste napadli pána premiéra.

Vážená pani poslankyňa, na rozdiel od vás, ktorí ste ušli z tejto sály, keď sa hlasovalo o ratifikácii Lisabonskej zmluvy, ja počas predsedníctva Konferencie predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie som tu v tejto sále presvedčil 43 svojich kolegýň a kolegov o tzv. bratislavskom mechanizme, ktorý sa hneď následne budúci rok v Lisabone, zhodou okolností za portugalského predsedníctva, stal základným nástrojom toho, že sa znovu rozhýbala debata a že sa začali hľadať východiská po tom, ako zamrzol celý proces bývalej ústavnej zmluvy pre Európu a začal sa hľadať spôsob, aby sa Lisabonská zmluva stala nevyhnutným nástrojom. Vážená pani poslankyňa, niet v Európskej únii a, dovolím si tvrdiť, aj v niektorých mimočlenských krajinách predsedu parlamentu, s ktorým by som sa nestretol, s ktorým by som nekomunikoval o zásadných témach. Chcem vás ubezpečiť, že ratifikácia Lisabonskej zmluvy bola pre mňa ako pre ústavného činiteľa jeden z najzávažnejších a najvážnejších aktov, ktoré som vo svojej politickej kariére mal možnosť organizovať, a preto som z tejto sály neušiel.

Keďže ste hovorili, akíže sme to my, ústavní činitelia, diletanti. Viete, asi nie je náhoda, že ma na osobnú večeru počas osláv Rímskych zmlúv v Ríme pozval pán taliansky prezident a mal som možnosť večerať s ľuďmi ako pán Barroso, ako pán Lammert, predseda Bundestagu, ako najvýznamnejší predstavitelia európskej politickej scény. Asi by ma nikam nezavolali, keby vás počúvali. Ešte dobre, že nemali možnosť počuť váš prejav predtým, ako ma tam pozvali, lebo asi by som musel ísť na hamburger v tom Ríme.

Chcem sa výrazne, ale dôsledne ohradiť proti vašim klamstvám a nezmyslom, ktoré ste tu natárali o fungovaní a postavení a aktivitách ústavných činiteľov z hľadiska dopĺňania celkového obrazu dôveryhodnosti Slovenska a nášho pôsobenia na úrovni toho, čo sa nazýva zahraničná politika. Ďakujem. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Číž. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

M. Číž, podpredseda NR SR: Veľmi nerád, je MDŽ, pani poslankyňa je krajanka. No veľmi sa posudzovať nedá vecne váš prejav, len spôsob, osočujúci, znevažujúci, elitársky, neslušný. Hodnoty ako tolerancia, rešpekt k iným názorom a empatia sú pravdepodobne elementárnou súčasťou slušnosti. Je pravda na posúdení verejnosti, do akej miery ste sa vy ako arbiter "eleganciárov" s týmito vecami stotožnili, aké posolstvo možno aj ako pedagogička, aké vzory teda v tomto smere posúvate.

Iba jednu otázku, pani poslankyňa. Pre mňa patria k základným humanistickým hodnotám také veci ako priateľstvo a spolunažívanie medzi národmi, dobré vzťahy, rešpekt k iným národom, rešpektovanie iných kultúr, vytváranie svetového mieru, atmosféra spolupráce. Toto sú momenty, ktoré, si myslím, sú absolútne plnohodnotnou súčasťou slušnej politiky. Ale vo vašom prejave som elementárny rešpekt k takýmto hodnotám necítil.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

S reakciou na faktickú pán predseda. Poprosím, keby ste pána predsedu zapojili.

P. Paška, predseda NR SR: Myslím si, že na kolegu a podpredsedu Číža reagovať nebudem, len ešte jednu vec som zabudol povedať, rád ju doplním, k tej neschopnosti viesť dialóg a ako teda aj ja ako ústavný činiteľ nie som pre nikoho partnerom. Sú to vzťahy s Európskym parlamentom, s vedením Európskeho parlamentu. Nuž mal som tú česť, že ma prijal pán Borrell, prvý predseda za obdobia, keď som bol v tej funkcii, aj pán Pöttering. S ním som viedol niekoľko rozhovorov aj ohľadne blokovania a ignorácie zo strany opozície pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Mal som tú česť, že pán Jerzy Buzek, nový predseda Európskeho parlamentu, ma prijal medzi prvými svojimi partnermi. A dokonca prijal moje osobné pozvanie a osobne sa zúčastnil v Bratislave stretnutia, keď sme si pripomínali 20 rokov od nežnej revolúcie. Nechcem, aby ste to, kolegyne, kolegovia, brali ako chválu. To nie je žiadna chvála. Jednoducho patrí to k výkonu funkcie. A považoval som to povedať za úplne prirodzené. Ale hovorím to preto, lebo ak niekto, kto, samozrejme, nemusí byť zbehlý v parlamentnej diplomacii a v úrovni zahraničných vzťahov národného parlamentu, počúval vystúpenie kolegyne, tak naozaj nadobudol pocit, ako keby sme boli niekto, kto o tom nemá ani dunst, a že nie sme schopní prehovoriť ani slovo.

A ešte sa chcem k tým vašim jazykovým výhradám vyjadriť. Rád sa s vami, pani kolegyňa, porozprávam po anglicky, po nemecky, po rusky, vyberte si, po maďarsky nie, to viem veľmi chabo. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

Vyhlasujem zlúčenú rozpravu za skončenú.

Pán minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval na rozpravu k dvom materiálom, ktoré som dnes predkladal.

Pani poslankyňa Kramplová hovorila o ekonomickej dimenzii diplomacie, vyjadrovala ľútosť nad zatváraním obchodno-ekonomických oddelení v rozvojom svete. Ja s tým súhlasím. Je to problém, je to chyba a je to prejav dvojkoľajnosti našej ekonomickej zahraničnej služby. Ako viete, dostal som za úlohu od predsedu vlády pripraviť koncepciu zjednotenia, a my na tom teraz pracujeme, aby sa nestalo, že naša zahraničná politika, naša zahraničná ekonomická politika nejdú celkom v tom istom smere.

O salónnej zahraničnej politike sa naozaj dnes hovoriť nedá. A myslím, si že všetci naši diplomati sú s tým úplne stotožnení.

Pán poslanec Urbáni hovoril o parlamentnej diplomacii ako dôležitej zložke zahraničnej služby. Ja sa s tým stotožňujem. A ministerstvo zahraničných vecí bude podporovať našich poslancov pri ich zahraničnopolitických aktivitách aj podkladmi, aj brífingmi, aj logisticky, aj akokoľvek inak.

Pán poslanec Berényi, ďakujem za ocenenie kvality materiálov.

Pokiaľ ide o spoločné zastúpenie Česka a Slovenska pri Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke a hlasovanie o Kosove, to nesúvisí s tým, kde je Čech, kde je Slovák, to súvisí s tým, že to prvé bolo hlasovanie o členstve v AMF. A tam sme boli proti návrhu. Ale Kosovo získalo dostatok hlasov, tak bolo by nelogické potom sa zachovať inak, než sa zdržať hlasovania pri tom hlasovaní o Svetovej banke, pretože tie členstvá spolu súvisia. A to združené zastúpenie nám jednoducho umožňuje zachovať si jeho kvalitu.

Pokiaľ nechcem polemizovať s tým, čo hovoríte, že je málo informácii o zasadnutí zmiešaných komisii s Maďarskom, lebo je to vec prístupu. My sme namiesto faktografického prístupu zvolili hodnotiaci model, tých detailov, ktoré by sa dali doplniť do jednotlivých častí materiálu, je strašne veľa, lenže potom by ho asi nikto nezvládol prečítať. V každom prípade komisie zasadajú, my práve finišujeme s tzv. rozšíreným balíkom spolupráce. My sme oslovili všetkých členov vlády na jednej aj na druhej strane, teda na Slovensku aj v Maďarsku. Urobili sme inventarizáciu aktivít. Pomerne taký objemný prehľad toho som ja poslal môjmu maďarskému kolegovi ministrovi Balázsovi. A čakám na jeho odpoveď. Sľúbil mi, že mi ju pošle v najbližších dňoch. A to bude istý program aj do budúcnosti. Za posledných 6 mesiacov sa prakticky stretli všetky zmiešané komisie.

Polemizovali ste s tou vetou, že Maďarsko nerešpektuje posudok komisára OBSE. Tu sme reflektovali na kľúčový bod v tom posudku, kde komisár povedal, že zákon o štátnom jazyku sleduje legitímny cieľ a je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Čiže hovorili sme: "Prestaňme už hovoriť o podstate zákona a sústreďme sa na jeho implementáciu." To je a). A b), pochopiteľne, my vnímame odporúčania týkajúce sa rovnováhy medzi zákonmi o štátnom jazyku a menšinových jazykoch. Sme pripravení o tom diskutovať. Čakáme na pripomienky vysokého komisára proste na základe zhodnotenia faktického stavu. Zbytočne budeme z toho robiť nejakú drámu. Je ešte len tretí mesiac, odkedy je tento zákon v platnosti, a sme tesne pred voľbami aj v Maďarsku aj na Slovensku, čo, pochopiteľne, nie je atmosféra na vecnú debatu o týchto témach. Ale nikto pred tou debatou neuteká ani utekať nebude, to vás chcem ubezpečiť.

Naše veľvyslanectvo v Kyjeve už vlastne štvrtý rok vykonáva funkciu kontaktného zastupiteľského úradu pre alianciu. Voľbu Janukovyča nemôžeme vnímať ako neúspech tejto našej aktivity. My sme nikdy nevnímali túto našu úlohu ako presviedčanie verejnosti na Ukrajine o tom, že Ukrajina má vstupovať do NATO, ale vždy sme sústreďovali hlavne na aktivity osvetové, vysvetľovacie, čo je aliancia, starali sme sa o to, aby proste čo najmenej bolo predsudkov o tejto aliancii, ktorých je veľa. A my rešpektujeme, pochopiteľne, stanovisko prezidenta Janukovyča, ktorý povedal, že Ukrajina bude pokračovať v existujúcich programoch. A my do konca nášho mandátu, t. j. do konca tohto roku, im budeme poskytovať potrebné služby.

Ku Gruzínsku. Náš postoj k územnej celistvosti je jasný a jednoznačný. A ja budem zhodou okolností na návšteve v Gruzínsku budúci týždeň, čo bude príležitosť, aby som to potvrdil.

Pani poslankyňa Vášáryová, s vaším vystúpením principiálne nesúhlasím a jednoznačne ho odmietam. Je postavené na presvedčení, že ak nie ste vo vláde vy, tak krajina nemôže byť dobre spravovaná. A to v danom prípade aplikujete na zahraničnú politiku. Potom do tohto rámca sa snažíte natlačiť fakty. A ak vám tie fakty do toho rámca nepasujú, tak ich prekrútite alebo vytrhnete z kontextu, len aby sa tam zmestili. Osobne mi je veľmi ľúto, že ste pritom išli až tak ďaleko, že ste znevažovali najvyšších ústavných činiteľov tohto štátu. A rovnako mi je ľúto osobne, že znevažujete aj pracovníkov ministerstva zahraničných vecí, pretože ide o rezort, ktorého ste sama boli niekoľko rokov súčasťou. (Hlas z pléna.) Ale áno, pani poslankyňa, môžeme sa opýtať tých zamestnancov, čo si o tom myslia.

K niektorým bodom sa teda vyjadrím, nie na všetky dokážem zareagovať, lebo to, čo je úradnícka diplomacia, neviem. S tým som sa za 20 rokov profesionálnej kariéry nestretol, takže k tomu by som sa nevyjadril.

Pokiaľ ide orientáciu slovenskej zahraničnej politiky, každý, kto si zloží ideologické klapky z očí, čo vám odporúčam urobiť, musí vidieť, že zahraničná politika Slovenskej republiky je jasná, zreteľná, čitateľná, hodnotovo vyhranená, je postavená na našom členstve v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Pani poslankyňa, možno vás prekvapím, ale poviem, že ani Európska únia a ani Severoatlantická aliancia nezakazujú svojim členom mať kontakty a spoluprácu aj so štátmi mimo týchto zoskupení. Je to práve naopak.

Hovorili ste o zaliečaní sa Ruskej federácii. Dovoľte mi, aby som sa vás opýtal, kto adresoval nasledujúce slová prezidentovi Ruskej federácie: "Dvíham čašu na naše strategické privilegované partnerstvo. Vaša oddanosť právnemu štátu, úcte k zákonom, právnej bezpečnosti a obrane ľudských práv veľmi uľahčujú zbližovanie medzi našimi krajinami." Bol to Robert Fico, kto to povedal? Nie, bol to Nicolas Sarkozy, prezident Francúzska, ktorý to povedal minulý týždeň. Možno ušlo vašej pozornosti, že Severoatlantická aliancia v rámci prípravy svojej strategickej koncepcie vyslala skupinu expertov vedenú Madeleine Albrightovou do Moskvy, aby sa o tomto dokumente rozprávali s prezidentom Medveďom a ministrom zahraničných vecí Lavrovom. A takto by som mohol pokračovať ďalej napr. výpočtom najvyšších návštev v Číne alebo vo Vietname z krajín Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Spochybňovali ste synergiu zahraničnopolitického pôsobenia najvyšších ústavných činiteľov a tiež ich kompetentnosť a akceptovateľnosť. Dokonca ste povedali: "Prezident sa neangažuje v zahraničnej politike." Tieto slová sú hrubá lož a znevažovanie, pani poslankyňa. Jednak prílohou nášho materiálu je prehľad aktivít najvyšších ústavných činiteľov, ktorý teda hovorí sám za seba. Ale môžem vám povedať, že ja sa s prezidentom zúčastňujem jeho zahraničných aktivít doma aj v zahraničí, som s ním každý týždeň aj viackrát, prezident sa angažuje v zahraničnej politike, prezentuje veľmi jasné postoje, mimoriadne sa angažuje v bezpečnostnej politike, zúčastňuje sa summitov Severoatlantickej aliancie. Mimochodom, po jeho intervencii sa náš občan stal členom expertného tímu skupiny, ktorá pracuje na strategickej koncepcií aliancie. Prezident veľmi podrobne sleduje zahraničnopolitické dianie, číta korešpondenciu z našich zastupiteľských úradov. A veľmi často so mnou komunikuje o týchto témach. Pravidelne ho brífujem. Takže naozaj si nezaslúži, aby ste ho takýmto spôsobom ohovárali.

Dosť dlho ste hovorili o návšteve nášho prezidenta na olympijských hrách vo Vancouveri a jeho neúčasti na inaugurácii nového ukrajinského prezidenta. Ja som sa zúčastnil v mene vlády Slovenskej republiky otvorenia olympiády. Bol som tam 3 dni. Za tú dobu som ja videl amerického viceprezidenta Joe Bidena. lotyšského prezidenta Zatlersa, gruzínskeho prezidenta Saakašviliho, holandského premiéra Balkenendeho, českého premiéra Fischera, o ministroch ani nehovoriac. Všetci tí, ktorí sledovali náš zápas o tretie miesto s Fínskom, videli viackrát prestrih na fínsku prezidentku Tarju Halonen, ako mávala fínskou vlajkou. Jednoducho olympijské hry sú dnes významnou spoločensko-politickou udalosťou, ktorej sa politici zúčastňujú. A poskytujú priestor pre komunikáciu. A tento priestor náš pán prezident využil. Inaugurácia prezidenta Janukovyča je niečo, o čom sme sa dozvedeli menej ako týždeň pred jej konaním. Pochopiteľne, bolo by dobré, keby tam pán prezident bol. A, pochopiteľne, bol by tam pán prezident, keby nemal dopredu dohodnutú účasť vo Vancouveri. Ja som s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny minulý týždeň rokoval. Budúci mesiac sa uskutoční moja návšteva v Kyjeve a ešte do leta navštívi Kyjev pán prezident. Takže môžem vás ubezpečiť, že žiadna škoda sa neudiala, pretože aj ukrajinskí partneri vedia, že štátnici si plánujú program viac než dva dni dopredu.

Potom ste povedali pomerne nehoráznu vec o tom, že sme prijali internovaných s Guantánama, aby sme si nejakým spôsobom vyprosili návštevu predsedu vlády v Spojených štátoch amerických. To je taká primitivizácia zahraničnej politiky a to je také podceňovanie nielen nás, ale aj našich amerických partnerov, že si to naozaj vyprosím, pani poslankyňa. My sa nepotrebujeme nikomu podkladať ani sa lacno predávať a ani to nerobíme. Ak to ušlo vašej pozornosti, pripomeniem, len v minulom roku Slovensko prijalo zhruba 100 utečencov z Iraku v rámci programu UNHCR, to znamená program pre utečencov. Prijali sme desať migrantov s Malty v rámci pilotného projektu Európskej únie. A v súlade s memorandom Európskej únie a Spojených štátov amerických sme prijali troch internovaných z Guantánama. To znamená, naša politika je v tomto konzistentná. My sme pripravení znášať zodpovednosť, ktorá vyplýva z nášho členstva v EÚ, NATO aj v OSN. A robíme to. A naozaj to, aby sme takéto čosi robili preto, aby sme si vybavili prijatie v Bielom dome, by znamenalo, že sme diletantmi. Ale nimi nie sme, pani poslankyňa. Pripomeniem vám, že prezident Slovenskej republiky bol na návšteve v Bielom dome na jeseň v roku 2008. Teraz je tu na rade predseda vlády, na tej návšteve sa pracuje. Ale vy tiež dobre viete, že do Bieleho domu sa nechodí ako do nedeľnej školy.

Potom ste si položili rečnícku otázku, či nie sme náhodou svedkami nejakého nového druhu ostrakizácie Slovenskej republiky. Môžete, pani poslankyňa, doložiť toto svoje tvrdenie aspoň jedným citátom relevantného európskeho politika, nemyslím tým politikov strany Jobbik, ktorý by sa takto bol vyjadril o Slovenskej republike? Dovoľte, aby som ja vám predložil nejaké citáty. Dňa 14. januára povedal premiér Španielska, úradujúcej krajiny Európskej únie, predsedníckej krajiny: "Slovensko je proeurópska krajina a má ekonomiku, ktorá najviac a najvýraznejšie vzrástla v poslednom období. A sú očakávania, že Slovensko bude ešte rásť. Rád by som tlmočil všetkým Slovákom blahoželanie, lebo skutočne môžu byť veľmi hrdí na to, čo sa tu dosiahlo." Dňa 8. februára stredopravý premiér Estónska povedal: "Slovensko je vzorom je Estónsko pri zavádzaní eura. Slovenská republika je v mnohých oblastiach príkladom. Vaša vláda robí veľmi dobre svoju prácu." Mám pripomenúť všetky pozdravné ódy, ktoré sme počuli pri príležitosti 20. výročia udalostí 17. novembra 1989 vrátane pozdravu prezidenta Obamu a ministerky Clintonovej, kde bolo povedané o. i., že Spojené štáty vnímajú Slovensko ako spoľahlivého a dôležitého partnera? A to už nehovorím o výrokoch, krásnych a pozitívnych výrokoch, ktoré na adresu Slovenska počúvam počas prijatí, ktoré absolvujem so svetovými štátnikmi, napr. v prítomnosti médií minulý týždeň prezident Izraela Šimon Peres povedal, že Slovenská republika dosiahla omnoho väčší pokrok, ako bol kredit, ktorý jej bol dávaný na začiatku existencie, a je samozrejmé, že sa krajiny Balkánu s obdivom pozerajú na nás a že nás vnímajú ako vzor, že sú vďační za naše skúsenosti, to nepopriete, lebo to viete, takže opatrne s takýmito tvrdeniami, pani poslankyňa, pretože hovoríte o krajine, ktorej ste aj vy občiankou.

Hovoriť o tom, kto tu nebol, ako sú Merkel, Clinton, to je detinské, to znamená, že ste mentálne v prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď sme tak zúfalo počítali, kto k nám už prišiel a kto k nám ešte neprišiel. Mňa ministerka Clintonová prijala v máji minulého roku. Ak máme stupeň priateľstva krajín merať podľa toho, kde bola, tak potom hlavnými strategickými spojencami Spojených štátov sú Afganistan, Irak, Blízky východ, lebo tam chodí, chodí tam, kde sú problémy. Nebojte sa o kvalitu nášho spojeneckého dialógu so Spojenými štátnymi. A spomínali ste kancelárku Markelovú. Zase to, čo poviem, vy nemôžete vedieť, lebo ste to nezažili, ale tým, že sme členmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, tak jednoducho veľká väčšina komunikácie na úrovni premiérov sa odohráva na summitoch, kde sa stretávajú zhruba trikrát za pol roka. Komunikujú veľmi neformálne. Ja som sám videl, ako pani premiérka Merkelová prišla za naším premiérom, tykajú si, volajú si kedykoľvek, keď treba. Premiéri dnes sa stretávajú tak, že priletia, absolvujú pracovný obed, vyriešia čo treba, už bez čestných jednotiek a bez červených kobercov, pretože sú to pragmatickí ľudia. Proste vy to nemôžete vedieť, lebo ste pri tom nikdy neboli. Ja tam chodím pravidelne. Komunikácia premiérov je dnes absolútne neformálna. Náš premiér je premiér jednej z najúspešnejších socialistických vlád v Európe, je takto vnímaný, jeho názory sú žiadané, jeho partneri konzultujú s ním všetky dôležité európske menovania. A naozaj posledná vec, ktorú by on trpel, je nejaký pocit neakceptovateľnosti v Európe. Netreba si o tomto robiť obavy.

Hovorili ste o ekonomickej dimenzii diplomacie. Prvýkrát diskutujeme o obsahu, a nie o forme. Prvýkrát sa snažíme nájsť riešenie v synergii všetkých aktérov. Prispôsobili sme tomu štruktúru ministerstva zahraničných vecí. Prvýkrát máme sekciu pre hospodársku spoluprácu. Podnikatelia sa naučili chodiť na ministerstvo zahraničných vecí aj na naše zastupiteľské úrady. Prvýkrát sme počas porady vedúcich zastupiteľských úradov urobili burzu podnikateľských možností, kde mali možnosť komunikovať s našimi veľvyslancami a ušetrili si náklady na cestu do tých jednotlivých krajín.

Hovoríte o tom, že nás neustále upozorňujú na zneužívanie diplomatických pasov obchodnými diplomatmi. Odkedy som ja ministrom, ja som nič také nezažil. Takže môžem povedať, že sa takéto veci nedejú. Rovnako tak by som chcel priateľsky odporučiť, aby ste vážili svoje slová, lebo ak označíte niekoho slovom "škodca", tak niekto sa môže voči takýmto slovám veľmi ohradiť. Ja myslím, že by sme mali prejsť za fázu, keď si každý nálepkuje kohokoľvek takýmito neprijateľnými výrazmi. (Hlas z pléna.) To si asi budete musieť vydiskutovať s ním. A myslím si, že asi sa tomu nevyhnete, pani poslankyňa, ale do toho ja nechcem vstupovať.

Prezentácia Slovenska v zahraničí, ďalší váš citát: "Nemôžeme prezentovať neúspešnú krajinu ako úspešnú." To si naozaj vyprosím. To sa naozaj nehanbíte hovoriť o Slovenskej republike takýmito slovami? Všetky tie citáty, ktoré som spomínal, ďalšie desiatky citátov, ktoré by som mohol pripomenúť, hovoria o tom, že Slovensko je jedna úspešná a v zahraničí rešpektovaná krajina. Ak neúspechom nie je to, že vy nie ste v jej vláde, tak potom musíte uznať, že klamete. A vášmu vyjadreniu o kinoautomate v tom kontexte vášho vystúpenia ja môžem rozumieť iba tak, že vlastne Robert Fico a jeho vláda môžu za to, že od roku 1967 tu nikto neprišiel s podobným prevratným návrhom. Vytvorili sme Radu vlády pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí. Snažíme sa združovať zdroje. Takéto niečo tu predtým nebolo. Snažíme sa naozaj, aby všetci ťahali za jeden koniec povrazu a aby sme všetci robili všetko pre to, aby Slovensko v zahraničí bolo prezentované dôstojne.

Pýtali ste sa na vzdelávanie na ministerstve zahraničných vecí. Zavádzame tu do života niečo, čo tu ešte nikdy nebolo. Otvorili sme diplomatickú akadémiu, čo je istá vnútroministerská univerzita s atestačným vzdelávaním. Ľudia sú povyšovaní v diplomatických hodnostiach nie podľa počtu rokov, ale na základe ich počtu vyslaní, podľa absolvovaní kurzov. Vytvárame teda systém súťaživosti. Prijímame mladých absolventov, bolo ich viac než 30 v minulom roku, ale aj kvalifikovaných odborníkov z iných oblastí, aby sme ministerstvo otvorili hlavne v oblasti prezentácie Slovenska verejnej diplomacii. Ministerstvo zahraničných vecí umožňuje svojim zamestnancom absolvovať špecializované odborné teritoriálne kurzy, ktoré nám organizuje Európska únia, ale aj mimo Európy, práve preto, aby získali širší obzor. A, samozrejme, umožňujeme našim zamestnancom absolvovať doktorandské štúdium alebo atestačné vzdelanie na vysokých školách. Pôsobíme v rámci zákona o štátnej službe, ktorý neumožňuje to, čo umožňuje napr. americký systém, že ľudia odídu zo štátnej sféry a idú do akademickej a potom sa zase vrátia do štátnej sféry, máme právny systém, ktorý máme, a my ho, pochopiteľne, rešpektujeme a snažíme sa z neho vyťažiť maximum pre to, aby naše ministerstvo bolo kvalitné. Komunikujeme s vysokými školami. Naši ľudia tam chodia prednášať. Študenti chodia k nám, každodenne komunikujeme s mimovládnym sektorom. Naozaj je ministerstvo otvorené spoločnosti. A neexistuje človek, ktorý povie, že nemal možnosť si vymeniť názory na témy, ktoré ho zaujímajú na ministerstve zahraničných vecí.

Ja som zhodou okolností dnes prvý deň doma po ceste, kde som navštívil štyri krajiny vlastne, Maďarsko, Izrael, palestínske územia, bol som na Blízkom východe, bol som v Córdobe na schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ a včera v Bosne a Hercegovine a opäť sa stretám presne s tým pocitom, že cítim sa v zahraničí príjemne, vnímajú ma ako partnera z úspešnej krajiny, ktorého sa majú na čo opýtať, ktorý má čo ponúknuť, a potom prídem domov a nestačím sa diviť vlastným očiam a ušiam, keď vidím a počujem, čo všetko sme schopní sami o sebe narozprávať. Ja, pani poslankyňa, netrpím predvolebnou triaškou, lebo mňa sa to netýka, ja som profesionálny diplomat, poznám Európu, pôsobil som v jej mene niekoľko rokov a viem, čo sa v Európe o Slovensku hovorí. A hovorí sa tam krajšie, než ste o ňom hovorili dnes vy tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Znevažovanie štátu v mene predvolebnej propagandy ja považujem za chybu, považujem to za občiansku, politickú nezrelosť a nemám a nikdy pre to nebudem mať pochopenie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister, za záverečné slovo.

Pán spravodajca nežiada o záverečné slovo.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, poslanci, pristúpime k rokovaniu v skrátenom legislatívnom konaní v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má tlač 1492, spoločná správa má tlač 1492a.

Prosím ministra životného prostredia pána Jozefa Medveďa, aby vládny návrh odôvodnil.

J. Medveď, minister životného prostredia SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potreba predísť podaniu žaloby na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev proti Slovenskej republike a zároveň predísť prípadnému pozastaveniu platieb z fondov Európskej únie.

Výhrady Komisie sa vzťahujú na nesprávnu alebo neúplnú transpozíciu smernice 85/37/EHS o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení zmenenom a doplnenom smernicami 97/11/EHS a 2003/35/ES.

Predložený návrh rieši problematiku zainteresovanej verejnosti, a to tak, že sa do definičného vymedzenia pojmu "zainteresovaná verejnosť" dopĺňa pojem "fyzická osoba", ktorá prejaví záujem na postupoch environmentálneho rozhodovania. Ďalšie ustanovenia návrhu zákona priznávajú fyzickej osobe a občianskej iniciatíve právo účasti v následných povoľovacích konaniach podľa osobitných predpisov.

V novelizačných článkoch dotknutých právnických predpisov sa upravujú ustanovenia účastníkov konania tak, aby boli v súlade s úpravou zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, zároveň aby odôvodnila stanovisko gestorského výboru k tomuto návrhu.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tlač 1492a).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1949 z 10. februára 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

Ústavnoprávny výbor súhlasil s návrhom a odporučil ho schváliť.

Výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody rokoval o návrhu 10. februára a 2. marca 2010. Uznesením č. 564 z 2. marca 2010 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v časti IV.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy tlač 1492 odporúča schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 565 z 2. marca 2010. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu. A splnomocnili ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predseda, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto sa do rozpravy nehlási. Ako jediná v rozprave vystúpi pani spravodajkyňa. Nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

M. Košútová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, podávam pozmeňujúci návrh k zákonu č. 24/2006 Z. z. (tlač 1492).

V bode 1 navrhujem článok III zákona vypustiť.

Odôvodňujem to tým, že uvedené body boli schválené 3. marca 2010 v zákone č. 44/1998 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám. Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie: "Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 393/2002 Z. z., zákona č. 529/2002 Z. z., zákona č. 188/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 571/2005 Z. z., zákona č. 127/2006 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 519/2008 Z. z. a zákona č. 386/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: "§ 22 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie: "Pred začatím prevádzky skládky je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný jednorazovo zložiť časť účelovej finančnej rezervy vo výške minimálne 5 % z rozpočtových nákladov na zriadenie skládky odpadov; skutočnú výšku stanoví príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rozhodnutí o súhlase na prevádzkovanie skládky odpadov."."." Doterajšie články VI až IX sa označujú ako články VII až X.

Ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu odstránenia nedostatku v transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/31/ES o skládkach odpadu.

V 3. bode navrhujem body spoločnej správy 5, 6, 9 až 12 vyňať na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Nikto sa nehlási s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa bola posledná v rozprave prihlásená, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, poslanci, pristúpime k rokovaniu o

návrhu na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu

a) návrhu vlády Slovenskej republiky na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu (tlač 1490)

b) návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu (tlač 1493).

Dávam teraz slovo poverenému členovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Tiborovi Lebockému a prosím ho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhov vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, podľa § 35 ods. 1 zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje 11-členná rada, členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Funkčné obdobie členov rady je tri roky.

Vážené kolegyne, kolegovia, vláda Slovenskej republiky predložila dňa 5. februára 2010 návrh na voľbu šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu v parlamentnej tlači 1490, ktorými sú pán JUDr. Jozef Lalo, pán Ing. Jozef Kubinec, pán Ing. Viliam Hoferica, pán Mgr. Anton Martvoň, pán prof. Ján Tuček a pani Ing. Mária Frindrichová.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na svojej 77. schôdzi dňa 9. februára 2010 prerokoval návrh vlády na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a vo svojom uznesení č. 533 konštatoval, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky 1. konštatovať, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, 2. zvoliť podľa § 35a ods. 1 zákona č. 285/2008 Z. z. na návrh vlády Slovenskej republiky šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu a 3. voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh vlády uskutočniť tajným hlasovaním.

Ďalej, v súlade s článkom 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu požiadal zároveň predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody listom politické strany a politické hnutia, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky, o zaslanie návrhu kandidátov.

Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov. Máte ich v podstate v správe výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré ste k tomuto bodu programu všetci obdržali. Sú to šiesti kandidáti, pán Jozef Štefkovič, pani Dagmar Jenisová, pán Martin Píry, pán Ladislav Vlachovič, pán Gustáv Laca, pán Michal Pethö. Bližšie charakteristiky kandidátov máte uvedené v prílohe č. 1 správy.

Výbor vo svojom uznesení č. 532 z 9. februára 2010 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 285/2008 Z. z. v platnom znení, a aby zvolila podľa § 35a ods. 1 zákona č. 285/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov A. na návrh vlády Slovenskej republiky šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu a B. na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody piatich členov Rady Slovenského pozemkového fondu.

Výbor v citovanom uznesení č. 532 ďalej odporúča, aby sa voľba členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh výboru uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a zároveň aby sa uskutočnilo druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov z navrhovaných kandidátov.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.