Prvý deň rokovania

52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

25. mája 2010 o 11.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Pekné predpoludnie, dámy a páni.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 52. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím vás o prezentáciu, aby sme zistili, či sme uznášaniaschopní.

(Prezentácia.) Konštatujem, že je prítomných 107 poslankýň a poslancov a Národná rada je uznášaniaschopná.

Budeme pokračovať. Na tejto 52. schôdzi budú overovateľmi pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Kahanec. Ich náhradníkmi budú pani poslankyňa Mušková a pani poslankyňa Szögedi.

O ospravedlnenie na rokovaní dnešnej schôdze požiadali páni poslanci Bauer, Devínsky, Golian, Juhász, Korba, Mikloško, Minárik, Novotný, Palko a pán poslanec Slafkovský.

Túto 52. schôdzu som, dámy a páni, zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na základe žiadosti skupiny 51 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí žiadajú, a tak ako to predložili v návrhu na zvolanie tejto schôdze, prerokovať tri body. Máte ich uvedené v pozvánke a máte ich aj na svojich pracovných stoloch.

Poprosím vás teraz, aby sme hlasovali o návrhu programu. Počkáme, áno, počkáme, pani poslankyňa. Poprosím technikov, zrušte toto hlasovanie. Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Počkáme, kým sa zaregistruje pani poslankyňa, a budeme hlasovať o návrhu programu schôdze, tak ako to žiada skupina poslancov, ešte raz. Môžeme? Budeme hlasovať o návrhu programu. Toto hlasovanie je neplatné. Poprosím, dobieha ešte staré hlasovanie, takže necháme ho dobehnúť, vyhlasujem ho za neplatné. A budeme hlasovať ešte raz. Poprosím technikov, že hlasujeme ešte raz o návrhu programu schôdze.

(Hlasovanie.) Prítomných 129 poslancov, 106 za, 15 proti, 4 sa zdržali, 4 nehlasovali.

Konštatujem, že sme schválili program 52. schôdze tak, ako to navrhla skupina poslancov, ktorí požiadali o zvolanie tejto mimoriadnej schôdze.

Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval aj o priebehu poslaneckého grémia, pretože to súvisí tak trošku aj s priebehom programu 52. schôdze. Túto schôdzu som zvolal na základe žiadosti skupiny poslancov, ale najmä v súvislosti s vývojom situácie ohľadne prijímania zákona o dvojakom občianstve v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky.

Procedúra 52. schôdze na základe dohody koaličných poslaneckých klubov a aj na základe snahy dosiahnuť dohody na úrovni poslaneckého grémia, ktoré, žiaľ, neboli dosiahnuté, je nasledovná: Budeme prerokovávať o chvíľočku prvý bod programu, je to návrh uznesenia. Toto uznesenie má byť jedným zo štandardných pokusov Národnej rady otvoriť dialóg s kolegyňami a kolegami Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, aby neprijímali unilaterálne rozhodnutia o tak citlivej a závažnej problematike, ako je dvojaké občianstvo.

My sme avizovali už viackrát, že ďalšie body programu súvisia aj s tým, ako sa bude vyvíjať situácia v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky. Budeme preto po prerokovaní a, dúfam, aj po prijatí uznesenia, ktorého návrh máte všetci v pozvánke a programe 52. schôdze, pokračovať prerušením schôdze a budeme očakávať, ako sa zachovajú poslanci a poslankyne Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.

Ja preto preruším rokovanie 52. schôdze po prijatí uznesenia a budeme rokovať o vládnom návrhu zákona o štátnom občianstve, ktorý budeme prerokovávať, tak ako žiadala skupina poslancov, v skrátenom legislatívnom konaní až potom, ako bude potvrdené hlasovaním v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky prijatie maďarského zákona o dvojakom občianstve.

Považoval som za potrebné vás upozorniť na túto procedúru, ktorú považujem za plne v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, a aj vaše hlasovanie o programe tejto schôdze dalo najavo, ako si predstavujete priebeh tejto schôdze.

Teraz budeme, dámy a páni, pokračovať rokovaním o bodoch, ktoré sme schválili. Poprosím teraz pána podpredsedu Číža, aby viedol schôdzu.

Pán poslanec Hrušovský.

P. Hrušovský, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, ja na rozdiel od vás nemôžem súhlasiť s argumentáciou a s výkladom tak, ako ste ho podali vy. Námietku som už vzniesol na rokovaní poslaneckého grémia.

Panie poslankyne, páni poslanci, táto schôdza nie je zvolaná v súlade s rokovacím poriadkom. Včera sme dostali pozvánku na rokovanie dnešnej schôdze aj s bodmi programu, ktoré navrhla skupina poslancov prerokovať, hoci vláda Slovenskej republiky rokuje o návrhoch zákonov až dnes. Teda nedá sa navrhnúť na rokovanie schôdze niečo, čo ešte neexistuje.

Preto, pán predseda, namietam spôsob, akým bola táto schôdza zvolaná. Rešpektujem vaše právo podľa Ústavy Slovenskej republiky zvolať schôdzu kedykoľvek, nemôžem však súhlasiť s tým, aby ste ako naj.... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk. Reakcia podpredsedníčky NR SR Belousovovej.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Hrušovský, prepáčte, neformulovali ste žiadny procedurálny návrh na hlasovanie, takže nebudeme hlasovať.

Poprosím pána podpredsedu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte ešte, pán predseda, teraz teda pristúpime k rokovaniu o návrhu uznesenia.

Slovo má pán predseda Národnej rady Pavol Paška. Uvedie tento návrh uznesenia.

[Rokovanie o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu novelizácie zákona o štátnom občianstve, o ktorom rokuje Národné zhromaždenie Maďarskej republiky (tlač 1543).]

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokúsil som sa už pri uvádzaní programu 52. schôdze vysvetliť dôvody, ktoré viedli k zvolaniu tejto schôdze skupinu poslankýň a poslancov, ktorí tento návrh predložili. Dovoľte ale ešte predtým, ako uvediem samotný návrh uznesenia, o podporu ktorého vás chcem všetkých požiadať, vysvetliť aj ďalšie postupy a ďalšie dôvody.

Kolegyne, kolegovia, bolo mi trikrát smutno.

Prvýkrát, keď som si prezeral výpisy z rozpravy, ktorá prebiehala v Národnom zhromaždení Maďarskej republiky k zákonu o dvojakom občianstve, a bolo mi smutno preto, lebo som nechcel veriť vlastným očiam, keďže som čítal len prepisy, že je v 21. storočí ešte niečo také možné a že takýto obsahovo balastový resentiment má v dnešnej Európskej únii ešte v niektorých politických spektrách miesto.

Druhýkrát mi bolo veľmi smutno, keď som si dnes otvoril naše objektívne, takzvané objektívne, printové médiá a s hrôzou som si prečítal, ako vraj táto schôdza je úplne zbytočná, ako načo sme sa zvolali a o čom to vlastne chceme rozprávať a ako že to ubližujeme všetkým tým, ktorých vraj chceme utláčať a ktorým chceme ublížiť.

A tretíkrát mi bolo veľmi smutno dnes na rokovaní poslaneckého grémia a tu mi dovoľte trošku širší kontext aj preto, že som sa snažil veľmi racionálne zdôvodniť konanie Národnej rady aj v súlade s vládou Slovenskej republiky a dôvody, prečo som považoval za potrebné, aby Národná rada pre žiadny iný dôvod, ale len z dôvodu svojej suverenity a obhajoby štátnych a národných záujmov vytvorila v európskom priestore štandardnú parlamentnú paritu k rozprave a k mechanizmom a k procesom, ktoré sa odohrávali niekoľko dní na pôde maďarského Národného zhromaždenia.

Žiaľ, a možno, ktovie, či aj našťastie, sme veľmi krátko pred voľbami na Slovensku. Žiaľ preto, lebo reakcie niektorých opozičných predstaviteľov opozičných poslaneckých klubov som nechápal. Našťastie možno je dobré, že v takýchto pre krajinu a národ vypätých chvíľach si ľudia na Slovensku môžu overiť skutočné postoje a skutočný vzťah k vlasti, k národu, k histórii a k budúcnosti.

A preto - ešte raz zdôrazním - mi bolo veľmi smutno a dúfam, že práve prijatie uznesenia, ktorého návrh vám predložím, bude tou najlepšou odpoveďou a najlepším dôkazom toho, že Národná rada Slovenskej republiky je suverénna, že Národná rada Slovenskej republiky je schopná do posledného okamihu vykonávať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky svoj mandát a že Národná rada je tou inštitúciou a tým orgánom, ktorý je schopný obhajovať štátne a národné záujmy Slovenskej republiky. A vopred vás chcem požiadať, všetkých tých, ktorým nechce byť smutno po dnešnom dni, a tých, ktorým nechce byť ešte smutnejšie zajtra v prípade prijatia zákona o dvojakom občianstve v maďarskom Národnom zhromaždení, aby ste tento návrh uznesenia, ktorý ste dostali do lavíc, podporili.

Dovoľte ešte predtým, ako návrh uvediem, drobný resentiment aj nám. Nechápem, prečo my naň právo nemáme a všetci ostatní naň právo majú? Dovoľte pre tých, pre ktorých sa naozaj zdá tento postup neobvyklý, nelegitímny, pre tých, ktorí špekulujú o tom, či v tak závažnom okamihu pre Slovákov treba riešiť nejakú analýzu rokovacieho poriadku, kde mimochodom, pán Hrušovský a všetci, dámy a páni z opozície, štyri roky som vás pozýval na stretnutia na komisiu o zmene rokovacieho poriadku tak, aby sme veci, ktoré neustále dezinterpretujete, dali do podoby, ktorá by bola zrozumiteľná všetkým, a nielen vám, ktorí chcete robiť zle v tejto Národnej rade. Nikdy sme, alebo nikdy som odozvu na takúto výzvu od vás nedostal.

Dovoľte ale, pretože predpokladám, že vystúpenia za jednotlivé poslanecké kluby budú dostatočne obsažné, niekoľko drobných návratov späť. Vrátim sa k niektorým výrokom a k niektorému kontextu, pretože ešte stále aj tu v tejto sále sedia ľudia, ktorí pochybujú. A poviem to a budem to dnes opakovať, dokedy tu budeme sedieť, ľudia, ktorí pochybujú o našom práve brániť sa, o našom práve byť suverénni, o našom práve povedať svoj názor.

Novelizácia zákona o maďarskom štátnom občianstve je len ďalším míľnikom v politike FIDESZ-u pod heslom "zjednotenie národa nad hranicami". Je to presne v duchu výroku Zsolta Németha, že "Maďarsko susedí samo so sebou". Ešte v roku 2000 až roku 2002 pán Viktor Orbán odmietal udelenia štátneho občianstva Maďarom v susedných krajinách. V roku 2004 už podporoval referendum o udelení štátneho občianstva zahraničným Maďarom, ktoré bolo v réžii Svetového kongresu Maďarov, a pobyt FIDESZ-u v opozícii posilnil národniarske extrémistické názory na túto otázku aj vo vnútri strany. Čo bolo pred desaťročím nepredstaviteľné, dnes sa stáva politickou realitou: legislatívna úprava umožňujúca udelenie štátneho občianstva bez trvalého pobytu, zákon o Trianone a tak ďalej.

Prečo to hovorím? Nuž preto a práve tým, ktorí aj dnes ráno na poslaneckom grémiu spochybňovali túto schôdzu, že je to provokácia, na ktorú máme právo odpovedať a budeme odpovedať spôsobom (potlesk), ktorý je v demokratickej Európe obvyklý. Budeme odpovedať prijatím suverénneho rozhodnutia suverénneho parlamentu, suverénneho národného štátu, suverénneho člena Európskej únie. (Potlesk.)

Dovoľte mi teraz, dámy a páni, aby som predniesol návrh uznesenia:

"Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad iniciatívou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktorej cieľom je novelizácia zákona o štátnom občianstve, umožniť udeľovanie dvojakého občianstva aj občanom Slovenskej republiky.

Upozorňuje na to, že zo strany Národného zhromaždenia Maďarskej republiky ide o jednostranný krok smerujúci k vytváraniu inštitucionálnych väzieb medzi Maďarskom a príslušníkmi menšín na území Slovenska formou získania štátneho zväzku, čo vyvoláva vážne pochybnosti o súlade tohto konania s medzinárodným právom, odporúčaniami medzinárodných inštitúcií, ako aj so základnými princípmi a hodnotami Európskej únie; obzvlášť Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z roku 1995, Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o úprave niektorých otázok štátneho občianstva z roku 1961, Európsky dohovor o občianstve z roku 1997, Dohovor o niektorých otázkach vzťahujúcich sa na konflikt zákonov o občianstve z roku 1930, Bolzanské odporúčania vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín a národnostných menšinách v medzištátnych vzťahoch, Správa Benátskej komisie o preferenčnom zaobchádzaní s menšinami príbuzenských štátov z roku 2001 a najmä Trianonská mierová zmluva z roku 1920, ako aj rozhodnutia medzinárodných súdnych orgánov.

Národná rada považuje za neakceptovateľné, aby Národné zhromaždenie Maďarskej republiky prijalo akúkoľvek exteritoriálnu právnu normu, ktorá sa týka občanov Slovenskej republiky bez toho, aby túto normu v zmysle Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou nekonzultovala s vedúcimi politickými predstaviteľmi Slovenskej republiky.

Národná rada varuje pred opätovným spochybňovaním Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920 a povojnového územného usporiadania Európy a zároveň Národná rada žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby informoval predsedu Národného zhromaždenia Maďarskej republiky o prijatom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky."

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že o chvíľočku po otvorení rozpravy zaznie množstvo argumentov na podporu tohto znenia uznesenia Národnej rady. Ak tí, ktorí majú neustálu potrebu spochybňovať medzinárodné právo, využijú možnosť vystúpiť, chcem ich len požiadať o jedinú vec, majte, prosím vás, rešpekt k národným a štátnym záujmom Slovákov.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem predsedovi Národnej rady pánovi Pavlovi Paškovi za uvedenie tohto návrhu uznesenia.

Teraz prosím predsedu zahraničného výboru poslanca Juraja Horvátha, aby podal správu o prerokovaní návrhu vo výbore.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, prosím, dovoľte mi predložiť informáciu o prerokovaní návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu novelizácie zákona o štátnom občianstve, o ktorom rokuje Národné zhromaždenie Maďarskej republiky (tlač 1543), v zahraničnom výbore.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1573 z 24. mája 2010 pridelil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu novelizácie zákona o štátnom občianstve, o ktorom rokuje Národné zhromaždenie Maďarskej republiky (tlač 1543), na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky ihneď s tým, že ako gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 25. mája 2010 prijal k uvedenému návrhu uznesenie č. 210, ktorým Národnej rade Slovenskej republiky odporučil schváliť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky s dvoma zmenami; s jedným doplnkom a s jednou zmenou.

Ja si dovolím vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, upozorniť na tie dve zmeny, pretože bol teraz distribuovaný návrh, ktorý máte v laviciach, ja vás len upozorním, kde sú tie zmeny.

V bode B bol doplnok, aby sa návrh na doplnenie, aby tam bola doplnená Parížska mierová zmluva. A v bode C v pasáži, kde sa hovorí, "nekonzultovalo s vedúcimi politickými predstaviteľmi Slovenskej republiky", výbor získal návrh na zmenu, a to v znení "s čelnými predstaviteľmi Slovenskej republiky". Týmto vás upozorňujem na tieto dva návrhy, o ktorých budeme potom hlasovať.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo a prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru, za spravodajskú správu.

Teraz otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne za poslanecké kluby prihlásili Pál Csáky za poslanecký klub SMK, za SDKÚ pán poslanec Mikuláš Dzurinda, za poslanecký klub SMER-u Miroslav Číž, za poslanecký klub SNS pani podpredsedníčka Belousovová, za poslanecký klub Ľudová strana - HZDS pán Vladimír Mečiar a za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka. Do rozpravy písomne sa potom prihlásili poslanci: Slota, Urbáni, pani poslankyňa Kramplová a pán poslanec Rafaj.

Skôr ako udelím slovo prvému rečníkovi, požiadala ma o slovo podpredsedníčka Národnej rady v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku.

Pani Anna Belousovová má slovo.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne, chcem sa vrátiť vo svojom vystúpení trošku dozadu a pripomínať vám, že Slovenská národná strana dlhodobo sleduje a analyzuje politiku Maďarskej republiky vo veci maďarských menšín žijúcich v štátoch susediacich s Maďarskom. V tomto kontexte sledujeme aj snaženia maďarských politikov a maďarských strán pôsobiacich v tomto štáte.

Dnes snáď už nemusím presviedčať, že je to politika vzájomne koordinovaná a dokonale harmonizovaná s cieľom, ako to definoval predseda FIDESZ-u pán Orbán, vytvoriť na týchto menšinových územiach autonómie a postupne vytvoriť z oblastí autonómií reťaz, ktorá by bola pripútaná k Maďarsku. Môžem pripomenúť ešte aj vyjadrenia pána Orbána, napríklad to, že Maďarsko na severe susedí s Poľskom a podobne. Že ide o autonómiu, potvrdil aj europoslanec za Rumunsko László Tökös, keď o tejto otázke práve 27. 9. 2009 rokoval aj s predsedom SMK Pálom Csákym v Dunajskej Strede. Pán Csáky to popiera, záznam z tohto rokovania však potvrdil, že pán Csáky klamal, a potvrdil, že obsah tohto rokovania bol veľmi nebezpečný. Samotným a konečným cieľom však nie sú autonómie, tie - myslím, že už aj slepý vidí - sú len nástrojom k vytvoreniu Veľkého Uhorska, ktoré sa skrývajú za Karpatskú kotlinu, čo je však len geografický názov. Politicky ide o cielené vytvorenie Veľkého Maďarska. Aj preto vytvorili politické zoskupenie Fórum poslancov Karpatskej kotliny, ktoré sa skladá z občanov, dokonca poslancov iných štátov, ale je zároveň inštitútom Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktorému podlieha. Toto ho financuje a zároveň plánuje jeho aktivity.

Na základe pozorného sledovania maďarskej politiky sme sa ešte v roku 2008 dopracovali k analýze dlhodobej stratégie maďarskej politiky, ktorou neoddeliteľnou súčasťou na území Slovenskej republiky je aj SMK a teraz už aj druhá maďarská odnož Híd. Túto stratégiu sme predstavili verejnosti a 4. januára 2008 som ju predniesla aj na schôdzi Národnej rady. Pretože to odznelo, len stručne vám pripomeniem, že táto stratégia bola zatiaľ odkryto presadzovaná v štyroch rovinách s dlhodobými cieľmi.

Prvá rovina je politická, ktorá spočíva vo vytvorení Fóra poslancov Karpatskej kotliny, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom a zvyklosťami, je inštitútom parlamentu Maďarskej republiky napriek tomu, že ide o občanov iných štátov. Upozorňujem, že ide o politickú inštitúciu presadzujúcu politické ciele v záujme Maďarskej republiky.

Druhá rovina je rovina hospodárskej stratégie, ktorá má za úlohu hospodársky zjednocovať územia s maďarským obyvateľstvom v okolitých štátoch s Maďarskom. V rámci Fóra poslancov Karpatskej kotliny pracuje aj hospodársky výbor určite nie náhodou.

Tretia rovina je rovina duchovno-kultúrna, ktorá cez rôzne kultúrne, duchovné a profesijné inštitúcie a spolky má kultúrne a duchovne zjednocovať Maďarov k vlastnej štátnosti v rámci Maďarskej republiky s cieľom vytvorenia Veľkého Maďarska.

Štvrtá rovina je stratégia v rámci precedensu Kosova, ktorá má vytvárať medzinárodný tlak v záujme uplatnenia snáh maďarských politikov po vytvorení autonómií v okolitých štátoch, kde žijú maďarské menšiny. Podotýkam, nie snáh prevažnej väčšiny občanov maďarskej národnosti, ale snáh časti maďarských politikov a politických kruhov.

Návrh, ktorý je predložený do Národného zhromaždenia Maďarskej republiky na zriadenie inštitútu dvojitého občianstva, je pokračovaním a ďalším rozvíjaním tejto maďarskej stratégie, a to v tej najdôležitejšej rovine - v rovine občianskoprávnej a občiansko-politickej. V súlade s prvými štyrmi rovinami maďarská politika vytvárala a vytvára rôzne kultúrne, náboženské, profesijné, hospodárske a iné spolky, inštitúcie a organizácie. V princípe nejde o nič iné, ako o vytváranie sieťových štruktúr, ktoré možno kedykoľvek zneužiť pre vlastné politické ciele. Aj keď tieto spolky a skupiny mali strechu v podobe okrúhleho stola alebo spomínaného Fóra poslancov Karpatskej kotliny, bol tu rozdiel. Stále totiž podliehali slovenskému zákonodarstvu, pretože ich tvorili občania Slovenskej republiky a ich zneužitie bolo možné zastaviť ich zrušením alebo pozastavením činnosti v zmysle slovenských zákonov. Dokonca to nemôže spraviť ani politický subjekt, bolo by to proti zákonom ktoréhokoľvek suverénneho štátu a v rozpore so schváleným štatútom politického subjektu.

Čiže aj politici a orgány Maďarskej republiky, ako aj politici maďarských politických strán na území iných štátov mohli vystupovať len na obranu národnostných a ľudských práv danej menšiny v tom-ktorom štáte a aj pred medzinárodnými inštitúciami mohli vystupovať len ako obrancovia národnostných práv. Tieto práva boli a sú v prípade Slovenska a maďarskej menšiny nadpriemerné.

Čiže povedala som to preto, že aj v Budapešti zistili, že tadeto cesta k ďalšej kritike a stupňovaniu tlaku na Slovensko nevedie. Tadeto nevedie ani cesta k autonómii, ani k Veľkému Maďarsku a vlastne už v tomto smere bola pre nich zarúbaná. Keďže takúto analýzu v Budapešti už tiež majú alebo sa k nej dopracovali, tak prichádzame vlastne k meritu veci. Lebo každý si kladie logickú otázku: Prečo je potrebný pre Maďarskú republiku tento zákon? Prečo chcú z občanov susedných štátov, hlavne na územiach, kde kompaktne žije maďarská menšina, vytvárať občanov Maďarska?

Dôležité je, na čo chcem upozorniť. Oni ich nevolajú domov, do Maďarska, pretože tam sú obrovské problémy, sociálne problémy, ktoré nevedia riešiť. Oni vás chcú mať ako svojich občanov, ale na území iného štátu. A odpoveď je jednoznačná. Prijatie zákona o dvojitom občianstve otvára cestu Maďarskej republike, jej orgánom aj politikom, na obranu a ochranu občianskych práv občanov Maďarskej republiky bez toho, aby žili v Maďarsku, a to aj vtedy, keď majú občianstvo, napríklad ako v našom prípade, Slovenskej republiky a na území Slovenska aj trvalý pobyt.

Pri tejto príležitosti by som chcela spomenúť ešte k tomu motívu Maďarska aj pohľad možno právny. Medzinárodné právo a dá mi za pravdu v tom, čo som hovorila, načo potrebujú mať Maďari, teda Maďarská republika, potrebujú urobiť z občanov iného štátu Maďarov. Medzinárodné právo totiž hovorí jednoznačnou rečou, že za menšiny je zodpovedný štát na území štátu, v ktorom tieto menšiny žijú. To znamená, že tu je zodpovednosť Slovenska. Ako som pred chvíľočkou povedala, stav práv národnostných menšín je nadštandardný. Za občanov je ale zodpovedný štát, ktorého sú občania, a v tom je ten hlavný rozdiel. Ako cudzinci - tí, ktorí prijmú občianstvo, ak prijmeme protiopatrenia v zákone, ktoré ich zbaví slovenského občianstva - by patrili pod jurisdikciu Slovenskej republiky, ale ich štát, Maďarská republika, by im dával ochranu diplomatickú, konzulárnu a inú. A tú inú ochranu, už poznáme precedensy vo svete, v čom môže spočívať. Ako môžu niektorí obhajovať práva svojich občanov v iných štátoch. K tomu sa ešte dostanem.

V občianskoprávnej rovine to znamená, že takýto občan, ktorý so svojou žiadosťou neuspeje napríklad na orgáne Slovenskej republiky, napríklad na súde, sa môže ako občan Maďarskej republiky obrátiť na maďarský súd a ten túto žiadosť musí akceptovať. To je však priamy legislatívny zásah do legislatívy Slovenskej republiky. Toto sa týka aj občiansko-politických práv a môže to vyvolať problémy v obecných a regionálnych voľbách na Slovensku.

Predstavte si, že napríklad štátny občan iného štátu a štátni občania takisto Maďarskej republiky budú spravovať nejakú obec. Starosta bude maďarský občan, zastupiteľstvo bude tiež z maďarských občanov. Ja sa pýtam, nie je to zárodok naozaj toho územia, ktoré môžeme nazvať nie autonómne, ale súčasť potom už Maďarskej republiky? Veď tí ľudia už naozaj sú psychicky ovplyvňovaní tak, že keď teraz idete na južné Slovensko, tam sa počúva maďarský rozhlas, maďarská televízia, dokonca aj keď sa v reštaurácii zastavíte, všetko je dovážané z Maďarska. A už majú pocit, že sú v Maďarsku. Teraz dostanú občianstvo a odtiaľ už je len kúsok k tomu, že poďme do Maďarska, nech nás to objíme.

Čiže takto sa dá prakticky legalizovať aj Fórum poslancov Karpatskej kotliny. Veď ich volili občania, potom sa povie, ktorí majú súbežne maďarské aj slovenské občianstvo, a čo sme tu my kritizovali? Že vlastne zjednocujú a maďarskému parlamentu podliehajú vo Fóre poslancov Karpatskej kotliny iní občania iných štátov. Takto to bude všetko okej, lebo to budú občania Maďarskej republiky. A že ide hlavne o občianske a politické práva, dokumentuje aj maďarský návrh zákona o dvojitom občianstve. Ten totiž vytvára nielen etnický a geografický priestor, ale aj demografický priestor pre rozšírenie maďarstva v Karpatskej kotline. Teda je to nástroj pre vznik Veľkého Maďarska. Každý, kto si to neuvedomuje, je buď slepý, alebo to robí zámerne a je kolaborant s týmito snahami o zabratie časti slovenského územia. To si povedzme absolútne otvorene.

Svoje tvrdenia - ja mám rada argumenty - opieram aj o preklad návrhu zákona o dvojitom občianstve Maďarskej republiky, ktorý sme mali k dispozícii z Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Konkrétne znenie § 4 ods. 3 až 7 a § 5 a § 5A. Podľa týchto paragrafov "občianstvo možno poskytnúť aj osobám", dobre počúvajte, "ktoré už raz občianstvo maďarského štátu mali aspoň 5 rokov alebo sú ich potomkami". Jasne to dokumentuje § 5A odsek a), kde sú presne vymedzené roky. A ide o obdobie od Viedenskej arbitráže, t. j. 1938, až po obdobie októbra 1947. Čiže fakticky sa tu realizuje Hitlerova vízia usporiadania strednej Európy, konkrétne nie usporiadania v rovine územnej, to zatiaľ, ale v rovine občianskej, ktorá je v rozpore aj s Postupimskou konferenciou. Čiže to je to, čo sa už teraz týka občanov, v budúcnosti sa bude týkať aj územia, na ktorom žijú.

Podľa týchto paragrafov o občianstvo môžu požiadať nielen ľudia maďarskej národnosti, ktorí počas odtrhnutia juhu Slovenska maďarské občianstvo mali, ale aj Slováci, ktorí tam vtedy žili a maďarské občianstvo prijať museli, a aj ich deti.

Len pre názornosť: Na základe Viedenskej arbitráže z 2. 11. 1938 Maďarsko obsadilo súvislý pás južného Slovenska. Hneď v nasledujúcich týždňoch vypovedali z obsadeného územia asi 800 slovenských učiteľov, poštárov, železničiarov a zamestnancov štátnej správy. Diskriminácii boli vystavení aj Židia, proti ktorým sa začal aplikovať prvý protižidovský zákon Maďarskej republiky z mája 1938. Za celé obdobie okupácie do konca vojny muselo opustiť svoje domovy aspoň 100 000 Slovákov a Čechov. To už nehovorím o represiách proti slovenskému obyvateľstvu. Pritom vezmite do úvahy aj fakt, že tu, na tomto území, žijú aj zmiešané slovensko-maďarské rodiny, aj čisto slovenské rodiny, ktoré tu majú majetok, o ktorý sa môžu začať báť z titulu občianskoprávneho.

Čiže tvrdím, že podľa tohto zákona o dvojitom občianstve Maďarskej republiky ide o vytvorenie geograficky, demograficky aj občiansky uceleného územia s jasný cieľom. Ten cieľ je taký, perspektívne cez občiansky a etnický princíp vytvoriť podmienky v rámci sebaurčovacieho práva na postupné pripojenie územia k Maďarsku. Nikto totiž z maďarskej strany nepovedal jeden jediný presvedčivý logický dôvod, prečo Maďarská republika chce tento zákon. Žiadny presvedčivý argument v dnešnej Európe neexistuje.

Čiže keď sa zamyslíme nad tým, prečo to vlastne Maďarsko chce, prečo napriek všetkým protestom do toho ide, tak nám vychádza z logickej analýzy len tento výsledok. Samozrejme, sú si vedomí, že to nepôjde hneď. To vedia aj maďarskí politici. Faktom však je, že po napoleonských vojnách a po prvej a druhej svetovej vojne v Európe sa vždy menili politicko-spoločenské aj politicko-štátne pomery. A nezabúdajme, že my nežijeme síce v období nejakej globálnej vojny, vojny, kde by sa bojovalo so zbraňami, ale nezabúdajme na to, že sme po období globálnej studenej vojny a toto obdobie po ukončení studenej vojny malo za následky aj vznik nových štátov. To znamená, že nielen eurozóna, Európska únia, ale aj celá Európa aj mimo eurozóny sa otriasa v základoch nielen kvôli ukončeniu globálnej studenej vojny. Rozpadol sa Sovietsky zväz ako dôsledok ukončenia studenej vojny. Rozpadol sa celý východný blok, rozpadol sa a neusporiadal celý Balkán, ktorý ešte stále tlie, zjednotilo sa Nemecko, odstredivé tendencie sa prejavujú v Belgicku, Španielsku a aj inde v Európe. A ako to bude ďalej, nikto nevie.

Ale jeden fakt si nemôžeme zastierať pred očami, že hranice po druhej svetovej vojne v Európe už sa začali pohýbať a že pri tom hýbaní hranicami sa nerešpektuje medzinárodné právo, nám ukazuje čerstvý príklad Kosova, že sa tu kalkuluje s nadnárodnými alebo globálnymi záujmami nejakých mocností. Prípad Kosova to jednoznačne ukázal.

Čiže my nemôžeme tvrdiť, že žijeme v dobe, keď ako niektorí, ktorí si skrývajú niekde hlavu do piesku, že sa to neudeje, že sa to nemôže stať, lebo žijeme v Európskej únii, že žijeme v NATO. Veď v tej istej Európskej únii, Európska únia si neviem podariť sama so sebou, zlyhávajú jej orgány, ktoré nevedia riešiť problémy. Nechcem hovoriť o Grécku, ale aj o ďalších. NATO nevie reálne riešiť veľké vojnové konflikty. Čiže bolo by hlúpe, poviem, doslova hlúpe spoliehať sa, a diletantské, na to, že sme v Európskej únii, sme v NATO a všetko je v suchu.

Z tohto pohľadu dvojité občianstvo Maďarskej republiky je veľká hrozba budúcnosti. Naviac maďarský nacionalizmus je revizionistický: revidovať Trianon, revidovať povojnové usporiadanie v Európe - to je ich cieľ.

Na rozdiel od nacionalizmu, ak niektorí chcete, keď už obviňujete nás z nacionalizmu slovenského, ktorý je charakterom úplne iný. Náš nacionalizmus je národne obranný, my po nikom nikdy nič nežiadame. Naozaj presne v tom, čo hovorila Slovenská národná strana na začiatku v deväťdesiatom roku a čo, bohužiaľ, platí doteraz: "Cudzie nechceme, svoje si nedáme!" Čiže obviňujte nás z nacionalizmu, ale náš nacionalizmus je národne obranný. (Potlesk.) Od nikoho nič nechceme, len tak trošku na obveselenie, ani Vyšehrad, ani Balatonské jazero, ani Panóniu. Aké prekrásne maďarské názvy, že, páni z SMK? To naozaj svedčí o histórii.

Neodpustím si však dve poznámky. Prvá je - myslím si, že táto schôdza Národnej rady mala byť zvolaná už skôr a minister zahraničných vecí mal vysvetliť, o čo v návrhu zákona o dvojitom občianstve ide a aké kroky podniká alebo sa podniknú. Pretože partnerom pre Národné zhromaždenie Maďarskej republiky nie je vláda, ale náš parlament - Národná rada. A Maďari majú veľmi dobre vymyslenú taktiku, pretože, tak ako aj odkazoval premiérovi, nemôže sa s ním Orbán stretnúť, lebo on nie je premiér, ešte. Ale bude premiér až vtedy, keď zákon bude schválený.

Čiže my sme tu práve preto, lebo sme jediný partner, ktorý môže vysielať jasný a jednoznačný signál maďarskému Národnému zhromaždeniu. To je naša historická povinnosť.

Nie, pán Hrušovský, vystupovať po ôsmich rokoch sedenia a kolaborovania s SMK teraz s tým, že nie je dodržaný rokovací poriadok a neviem čo. A aj keby bol, aj keby som si myslela, že je to tak, zažmúrim všetky oči, pretože teraz sa rozhoduje o tom, či Slovensko bude vedieť dať tento signál, alebo nie. (Potlesk.)

Tá druhá poznámka sa týka SDKÚ. Vypočula som si v médiách poznámku vašej líderky, hovorím k neprítomným pozostatkom alebo len pozostatkom SDKÚ, ktoré sú tu v sále, určite im to poviete, samozrejme. Tento názor interpretovala vaša líderka pani Radičová. Vlastne to, čo povedala, je súhlas s dvojitým občianstvom, ako to ona predniesla, len nech je to v duchu nejakých európskych a medzinárodného práva. Pani Radičová povedala nezmysel. Buď, alebo iná možnosť je, že cielene stále si otvára dvere k budúcej koaličnej spolupráci s SMK. Druhý dôvod, že to povedala, je základná neznalosť medzinárodného práva. Ak sa k niečomu chcem vyjadrovať, tak si to naštudujem. Čiže, pán Galbavý, môžete zapisovať pre vašu líderku. (Smiech v sále.) Pretože ak ona hovorí, že dvojité občianstvo áno, ale podľa medzinárodného práva, tak treba jednoznačne povedať, že vznik, zmenu a stratu občianstva vlastne má v kompetencii, dobre počúvajte, každá suverénna republika, každý suverénny štát. Medzinárodné právo je postavené tak, že aký zákon si prijmeme, ho rešpektuje, ale z dôsledku tohto rieši dôsledky. Konkrétne sa odvolávam na Európsky dohovor o občianstve z roku 1997, ktorý potvrdil, že riešenie štátneho občianstva je v čistej kompetencii suverénneho štátu. Vaša líderka SDKÚ celé nevie, že treba stále počúvať a dať sa riadiť zo zahraničia. Sme zvrchovaná republika. Toto jej napíšte červeným a podčiarknite. (Smiech v sále a potlesk.)

Európsky dohovor o občianstve ako východiskový princíp uznáva, že každý má právo na občianstvo, ale zároveň tento európsky dohovor, kde sme zmluvnou stranou aj my, umožňuje vyslovene stratu občianstva pri dobrovoľnom nadobudnutí štátneho občianstva iného štátu. To znamená, že ak bude legislatívny návrh vlády, ktorý sa bude tohto týkať, že ak dobrovoľne zoberie občan Slovenska štátne občianstvo iného štátu, stratí slovenské občianstvo, sme v súlade s európskym právom a európskymi dohovormi. Toto je podstatné.

Čiže prebuďme sa! A ešte aj to európske právo, medzinárodné právo nám hovorí: narovnajte si chrbty, buďte svojprávni, urobte si poriadok doma podľa seba! Takže dvojnásobné istenie tohto zákona máme.

Na záver by som vás chcela poprosiť, vážené dámy, vážení páni, aby sme si vyzliekli politické tričká, zabudli trošku aj na fakt, že za tri týždne máme voľby, a obliekli si skutočne slovenské národné dresy. Ide o budúcnosť Slovenska, ide o slovenské územie, ide o slovenskú štátnosť. My máme nielen právo, ale aj povinnosť ani jedného občana, ani centimeter štvorcový slovenskej pôdy Maďarom nedať. Pretože je tu veľmi nebezpečný precedens, to, čo som hovorila počas celého vystúpenia, prehodnocujú a otvárajú dohody, ktoré uzavreli jednu kapitolu. Napríklad kapitolu druhej svetovej vojny. Ak začneme túto Pandorinu skrinku otvárať a začneme otvárať históriu, ja sa pýtam, pri tom otváraní, kedy sa zastavíme, ako ďaleko pôjdeme? Tak dobre, pôjdeme pred druhú svetovú vojnu. Môžeme ísť ešte ďalej. Ale ja potom môžem tiež povedať, poďme ešte tisíc rokov dozadu. A potom vašich predkov, páni v zadných laviciach, budete hľadať niekde v stepiach Ázie. (Potlesk.)

Čiže neotvárajte minulosť, je nebezpečná. A, Slováci, chráňme si národné záujmy presne v duchu toho: "Cudzie nechceme, svoje si nedáme!"

Ďakujem. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady, za vystúpenie v rozprave. S faktickou poznámkou pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ďakujem vám veľmi pekne, že ste vysvetlili, že, citujem vás, "náš nacionalizmus je obranný". Doteraz by som si nedovolil povedať, že patríte alebo strana, Slovenská národná strana je nacionalistická, ale keď to hovoríte sama, tak mi nič iné nezostáva. Ďakujem aj preto, že ste vysvetlili, že vaším záujmom nie je národ a národovedectvo, ale nacionalizmus, a nacionalista všetko koná na úkor druhého. A na základe týchto názorov občania na juhu Slovenska nemajú nárok na diaľnicu a pracovné miesta ako v Žiline. A ľudí z juhu, aj Slovákov, nútite, aby chodili cez Maďarsko, lebo nie je tej sily, ktorá by postavila južnú rýchlostnú komunikáciu alebo južnú diaľnicu. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím potom techniku, keby skontrolovali hlasovacie zariadenie pani poslankyni Tóthovej.

Ešte s faktickou pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem konkretizovať medzinárodné právo, ktoré v Európskom dohovore o občianstve vyšlo v našom právnom systéme pod číslom 418/2000. V čl. 7 jednoznačne uvádza, že strata občianstva zo zákona alebo z iniciatívy zmluvnej strany, tam uvádza výnimky, je možná, ak sa dobrovoľne nadobudne ďalšie štátne občianstvo. Čiže týmto medzinárodné právo to pripúšťa.

A potvrdzujem, že pani líderka Radičová nepozná medzinárodné právo. Ale nepozná ani rokovací poriadok, keď minule vyhlásila, že mimoriadnu schôdzu ona navrhne rozšíriť o ďalší bod, čo vôbec rokovák nepripúšťa. (Potlesk.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pani podpredsedníčka Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem vôbec za tie vaše poznámky.

Čo sa týka nacionalizmu, ja som povedala, že ak chcete nacionalizmus, preto som použila, aby som sa vám priblížila, aby ste zase nechodili hovoriť, že nerozprávam zrozumiteľne pre menšiny. Viete, pán Simon, už aj vaše meno čítam ako po maďarsky, hoci po slovensky by som to prečítala ináč. Už tak vám vychádzame v ústrety, už sa na vás nikto ani krivo nepozrie, aby ste nás náhodou neobvinili na území vlastného štátu z nejakého nacionalizmu. Ale ja hovorím a vy ste tvrdili, že nacionalista koná na úkor druhého. Tak Slovákov, na Slovensku potom nenájdete ani jedného nacionalistu, ale plná vláda a celý parlament Maďarska sú jedni nacionalisti, lebo konajú na úkor druhého, všetkých ostatných susedných štátov a stále sa niekde chcú rozťahovať a expandovať.

Keď niekto povie, že "cudzie nechceme, svoje si nedáme", takto si svoje chránim, tak som nacionalista? A keď Maďari hovoria, že berieme občanov z iných štátov, tak sú Európania? Veď už zasa nerobte z toho, z logiky nelogiku a naopak.

A čo sa týka juhu. Kedy bola najväčšia nezamestnanosť na južnom Slovensku? Nebolo to práve vtedy, keď ste vy boli vo vláde? Čo ste vy ako minister okrem svojich káuz urobili dobré pre Maďarov? Nič. Oni vás volia len preto, lebo si povedia, no je taký, aký je, ale sú to Maďari, sú to naši, čiže oni sa rozhodujú podľa etnického princípu a to je vlastne vaše víťazstvo, nezaslúžené. Ale myslím si, že teraz konečne preletíte obidve strany. To by som si priala.

Ďakujem.