P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Mečiar, Rafaj, Slafkovský, Jarjabek a Senko. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči, pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Neviem, či mám byť hrdý na to, že pani Vášáryová so mnou súhlasila, ale nič nepochopila. K strate štátneho občianstva nedôjde, ak je to v súvislosti s uzavretím manželstva, ak je to v súvislosti s narodením dieťaťa, s humanitnými otázkami, to sa všetko mení. Ďalej k strate štátneho občianstva nedochádza ani v tých prípadoch, keď bol prejav vôle urobený pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Je tam viacero ustanovení, ktoré rešpektujú stav.

A som rád, že mi to pripomínate, pretože ja mám dvoch vnukov, ktorí sa narodili v Kalifornii a sú občanmi Spojených štátov amerických, ale občania Slovenska. Ja ich chcem mať občanov Slovenska. Ale narodením sa stali Američania a tento zákon tento fakt rešpektuje, preto mi vyhovuje, lebo mi vstupuje aj do rodiny a vstupuje mi do rodiny v tom, že mi umožní, aby sme existovali aj právne, aj súdržne ďalej. Takže preto to, čo šírite, túto hrôzu na ľudí, nemá to odôvodnenie v návrhu textu tohto zákona. Prosím, nerobte paniku.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pani poslankyňa, položili ste jednu otázku, ja vám odpoviem. Mám pocit, že vy kvôli jednému stromu nie ste schopná vidieť celý les. A mám pocit, že keby bolo viac takých a presadil by sa takýto názor, tak si myslím, že ten váš známy, čo o polroka dostane austrálske štátne občianstvo, sa o päť rokov už nebude mať kde vrátiť, pretože možno už nebude existovať ani Slovenská republika. Viete, to je ten ako hlavný problém, že kde by sa ten bezdomovec vlastne vrátil.

A ak budete mať čas, ja vám požičiam množstvo materiálu, aby ste si naštudovali tú reálnu hrozbu, ktorá je, pretože sa bude prijímať aj ďalší zákon, zákon o národnej traume Trianonu 4. júna. A viete, ako sa medzinárodná zmluva Trianonu nazýva? Nazýva sa Mierový diktát. Ja poznám len jeden diktát okrem tých, čo nám diktovali, a to bol Mníchovský diktát. Takže s chorými ľuďmi musíte vedieť bojovať aj správnymi liekmi politického charakteru.

A pokiaľ vaše vystúpenia doteraz vždy dbali na to, čo je v zahraničí, čo je štandardné, čo je normálne, ja to znova zopakujem, tak dostaneme sa na tú istú rovinu ako Dánsko, Nemecko, Španielsko a Česká republika. Ale vy si takto, prepáčte, kvôli jednému stromu nenaháňajte voličov, pretože potom by mohli aj tí slovenskí mladí voliči, ktorých chcete možno získať, stratiť svoju vlasť a nemali by kde voliť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som len v jednom chcel troška doplniť pani kolegyňu, s ktorou plne súhlasím, a to, že už sme tu boli svedkami takej vlasteneckej vlny, ktorá sa tu objavila pri schvaľovaní vlasteneckého zákona, a dobre si pamätáme, keď vychladli hlavy, čo sa s ním stalo. Ako ho pán prezident nepodpísal, ako sa to vracalo nazad.

Preto odporúčam to, čo povedal Knut Vollebaek, je tu pán minister zahraničných vecí, s kľudnou hlavou a pomaly, neblázniť sa, nenasadnúť na nacionalistickú vlnu. Nestrašme sa tu vojnou, nestrašme sa tu militarizmom, nestrašme sa tu ďalším svetovým konfliktom. To nie je pôda na to, aby sme o tom takto hovorili a vystrašili celé naše obyvateľstvo. Situácia je úplne iná! Sme tri týždne pred voľbami, tak neprijímajme zákony, ktoré môžu mať dlhodobé a ťažké následky na celú našu budúcnosť.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Pani poslankyňa, ja chápem, že prišla vaša emotívno-herecká chvíľa, ktorú ste tuná ukázali v tomto parlamente v plnej svojej profesionalite a profesionálnej vyspelosti a hereckých skúseností za roky socializmu, ale chcel by som sa spýtať: Vystúpili by ste presne takto aj povedzme v českom parlamente? Presne to isté by ste povedali v českom parlamente, čo ste tuná povedali o slovenskej legislatíve, resp. o tomto novom zákone? Toto ma veľmi zaujímalo preto, lebo aj tam ste známa ako herečka, len neviem, či by to takto isto pôsobilo ako v tom slovenskom parlamente. Okrem toho vy ste dnes v celej šírke len pripomenuli všetkým nám svoj vzťah k Slovenskej republike v roku 1993. O čom to hovoríte, pani poslankyňa? Sama tomu neveríte. Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Pani poslankyňa, možno ste si to ani neuvedomovali, ale ohnivo ste tu obhajovali rozhodnutie maďarského parlamentu a vyzývali ste slovenský parlament, aby bol ticho, aby strčil hlavu do piesku a aby jednoducho čakal, čo bude v nasledujúcom období robiť vláda Viktora Orbána.

Pani poslankyňa, kto založil tento stav do budúcnosti? My sme ho založili? Založil ho maďarský parlament, ktorý prijal zákon, my iba reagujeme na to, čo sa stalo dnes ráno v maďarskom parlamente. Až potom sme začali reagovať.

Kto podnecuje? Kto si vytvára predovšetkým politické zázemie na Slovensku? No predsa Viktor Orbán a jeho strana. Čo môže nasledovať potom, o jeden, o dva dni, o tri týždne? Aké budú ďalšie kroky maďarského parlamentu? My budeme stále čušať? Už tu boli naznačené niektoré kroky, ktoré môžu nasledovať a zrejme ozaj budú nasledovať. Bojím sa a ozaj neviem, akým spôsobom ste vy mohli niekedy zastupovať Slovenskú republiku v zahraničí.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Vaša reakcia, pani poslankyňa. Zapnite, prosím, pani poslankyňu Vášáryovú. Nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.)

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Na niektoré tie otázky, samozrejme, snáď neočakávate, že budem reagovať? Ale chcela by som povedať pre tých, ktorí majú pocit, že som zahlasovala, že som apelovala, aby sme prijali maďarskú normu, my sme predložili, SDKÚ - DS, podľa mňa lepšie riešenie. Také riešenie, ktoré nevyhodí z vlasti tisíce mladých ľudí a mladých mozgov, ktorí požiadali a ešte nedostali občianstvo vonku. (Sústavný ruch v sále.) To sa veľmi mýlite. Nechala som si to zistiť. Pretože nechcem, aby kvôli jednému stromu sme prehliadli a vykácali celý les, pán poslanec. A to je to, aby sme vyrúbali celý les a o to mi ide.

A v Českej republike, prosím vás, prečítajte si to. Česi prijali tento zákon v roku 1993 kvôli majetku sudetských Nemcov a nikdy sa nepýtajú svojich obyvateľov, či majú dvojité občianstvo. Nakoniec mali ministra vlády, ktorý mal len slovenské občianstvo, uvedomte si to, prosím, čo hovoríte.

Ja len chcem, aby si tisíce, desaťtisíce mladých ľudí, ktorí žijú v cudzine, ktorí v dobrej viere, že bude aj v budúcnosti v Slovenskej republike možné dvojité občianstvo, aby sme im odkázali, že toto je vláda, ktorá ich zbaví ich vlasti, a ako povedal pán Mečiar, keď potom prídu domov, budú pre nás cudzinci. A o to mi ide, aby sme si uvedomili.

Preto na vás apelujem, aby sme prijali to, čo sme predložili SDKÚ - DS, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

P. Paška, predseda NR SR: Do rozpravy pán poslanec Palko, nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo všetkej vážnosti, ktorá prináleží prerokovaniu tohto vážneho problému, aby som tu položil štyri otázky a pokúsil sa na ne odpovedať.

Po prvé. Má vláda Slovenskej republiky pravdu v tom, ako vyhodnocuje prijatie zákona o dvojitom občianstve parlamentom Maďarskej republiky? Má slovenská vláda pravdu, ak to vyhodnocuje ako bezpečnostné riziko, ako akt, ktorý je namierený proti záujmom Slovenskej republiky, ako porušenie základnej medzištátnej zmluvy medzi Maďarskom a Slovenskom z deväťdesiatych rokov?

Moja odpoveď je, že áno. Vláda Slovenskej republiky to vyhodnocuje správne. Je to tak a som rád, že plus-mínus, ak si odmyslíme trošku emotívnu predvolebnú rétoriku členov vládnej koalície, tak na tom, že to je problém, že to je ťažký problém, že to je riziko, sa vieme väčšinovo v tomto parlamente zhodnúť.

Moja druhá otázka: Vieme, a vieme to povedať otvorene, čo je prapodstatou tohto konfliktu? Prapodstatou neustáleho napätia v slovensko-maďarských vzťahoch?

Prapodstatou tohto napätia je latentný konflikt medzi dvoma lojalitami, medzi dvoma spätosťami. Medzi lojálnosťou voči Slovenskej republike, lojálnosťou voči Maďarskej republike. Medzi spätosťou so Slovenskou republikou a spätosťou s Maďarskou republikou. Tento konflikt, toto súperenie lojálnosti a spätosti sa desaťročia odohráva v rámci príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku, a nielen na Slovensku. Vidno to na radových občanoch Slovenskej republiky maďarskej národnosti a vidno to veľmi jasne aj na politických reprezentantoch predstaviteľov tejto maďarskej menšiny na Slovensku. Každý to vidí.

Tento konflikt lojálnosti, konflikt medzi súpereniami o tú lojálnosť, tento siaha až 100 rokov dozadu, 100 rokov do minulosti. Zdedili sme ho, nikto z nás, čo tu je, za to nemôže. Neustále to musíme riešiť, je to proste konštanta, konštanta slovenskej politiky a bude veľmi dlho. Toto je prapodstata problému.

Tretia otázka: Je správne, že vláda Slovenskej republiky reaguje na Orbánov zákon, a to aj vlastnými návrhmi zákonov?

Domnievam sa, že áno, je to správne. Každá vláda Slovenskej republiky by musela nejakým spôsobom, aj formou zákonov, reagovať na to, čo sa stalo v maďarskom parlamente. A čiastkovo, musím povedať, že súhlasím aj s niektorými úmyslami predkladaného vládneho návrhu zákona. Tak napríklad z návrhu jasne vyplýva, že nemôže byť v služobnom pomere policajta alebo v obdobnom služobnom pomere človek, ktorý je aj občanom Slovenskej republiky, aj občanom Maďarskej republiky. Rovnako to platí určite napríklad u spravodajských služieb, zdravý rozum to hovorí. A môžeme sa baviť o tom, kde všade to ešte má platiť. Je teda správne, ak sa výkon určitého zamestnania v Slovenskej republike viaže na podmienku jediného štátneho občianstva, a tým je občianstvo Slovenskej republiky.

Moja štvrtá, posledná, ale najdôležitejšia otázka je však táto: Je predložený vládny návrh zákona ako celok - ako celok - správnou odpoveďou na maďarský Orbánov zákon? Je to tá správna odpoveď?

Dámy a páni, bohužiaľ, bohužiaľ, nech by som si akokoľvek želal, aby sme sa vedeli všetci zjednotiť na správnej odpovedi, hlavným dôsledkom, hlavným a podstatným dôsledkom tohto návrhu zákona je to, že Slovenská republika bude mať menej štátnych občanov ako doteraz. To je hlavný a podstatný dôsledok návrhu, ktorý predkladá vláda. Bez akejkoľvek irónie, vo všetkej vážnosti musím pripomenúť, že toto je vládny návrh zákona o znížení počtu štátnych občanov Slovenskej republiky. (Potlesk.) Slovenská republika bude mať menej štátnych občanov, áno, áno, aj za prispenia tých štátnych občanov, ak si zvolia maďarské občianstvo, ale aj za aktívneho vlastného rozhodnutia Slovenskej republiky.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás, povedzte mi niekto, v čom je toto víťazstvo pre Slovenskú republiku? V čom je toto víťazstvo? Na toto nikto z vás neodpovedá z jednoduchého dôvodu. Lebo to nie je víťazstvo v ničom, absolútne v ničom. Viete, čo to je? Je to rezignácia v zápase slovenskej politiky o lojálnosť všetkých Maďarov na Slovensku, o ich lojálnosť voči Slovenskej republike. Tento zápas sme viedli 20 rokov, 20 rokov. Ani sme v ňom veľmi nevyhrávali, ale ani neprehrávali. A ten zápas bolo stále potrebné bojovať. Predkladatelia vládneho návrhu zákona chcú tento zápas vzdať. Preto vládny návrh zákona o štátnom občianstve nie je dobrou odpoveďou na maďarský Orbánov zákon.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslíte si, že Viktor Orbán bude z tohto návrhu zákona, ktorý dneska predkladáme, že bude z neho nešťastný? Vôbec nie. V kútiku duše ho privíta. Bude mať, o čom hovoriť po celej Európe.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem hlasovať za to, aby Slovenská republika mala menej štátnych občanov, ako má doteraz. Našou povinnosťou je udržať si územie a až do poslednej chvíle, pokiaľ to bude možné, udržať si aj ľudí.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Faktické poznámky - poslanci Slafkovský, Rafaj, Jarjabek, Kotian. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem veľmi pekne kolegovi Palkovi za analýzu, ktorá bola, si myslím, skutočne presná, a rád by som mu len v jednom krátkom bode doplnil, a to je v tom, že akonáhle stratíme 80-, 180-, 200-tisíc občanov, ktorí sa odrazu stanú len občanmi cudzieho štátu, budú žiť na našom území, ak títo občania doteraz nikdy nepožadovali autonómiu a boli lojálnymi občanmi tohto štátu, odrazu prestanú byť občanmi tohto štátu, aký bude výsledok? Začne skutočne autonomistické hnutie. Toto chcete? Až tak ste zaslepení voľbami?! Až také beľmo pred očami máte?! Veď sa vráťte z kratšej cesty, kým naozaj nebude zle, kým sa ľudia v krčme nezačnú medzi sebou biť, kým to nezačnú kopírovať tuto z parlamentu. (Ruch v sále.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Rafaj.

R. Rafaj, poslanec: Pán poslanec Palko položil niekoľko otázok. Na všetky sa nedá odpovedať, ale tá kľúčová je asi v posolstve. Pán poslanec, menej je niekedy viac. A historicky, keďže ste išli aj do histórie, pokiaľ si dobre pamätám, tak v roku 1947 došlo k výmene obyvateľstva a tí, ktorí cítili lojálnosť k Magyarországu, bolo im umožnené, aby išli za hlasom svojho srdca. Všetci ostatní, ktorí tu zostali, podpísali vernosť bývalej Československej republike. Tak neviem, o akej rozdvojenej lojálnosti tu hovoríte?

A pokiaľ počujem vzadu pána Bugára, pán poslanec, vy ste boli prvý, ktorý ste podpísali lojálnosť v Crans Montana v roku 1997. (Reakcie z pléna.) Načo ste to podpisovali? Prečo ste cítili potrebu podpísať lojálnosť? Pretože medzinárodné spoločenstvo vás k tomu dotlačilo. Pretože už medzinárodné spoločenstvo videlo, že máte problém, vtedajšia SMK, aj dneska Most - Híd má problém, zdá sa, s takouto lojálnosťou. (Reakcia z pléna.) Asi by bolo dobré, keby ste si všetci prečítali dôvodovú správu, kde je presne napísané, koľko medzinárodných zmlúv Maďarská republika prijatím tohto zákona porušila, a tým je všetko dané.

A pokiaľ som tu počul ešte aj citovať Knuta Vollebeaka, tak ja som počul práve varovanie pred hromadným etnickým, kulturologickým a iným udeľovaním občianstva. Tak, prosím vás, nezavádzajme tu a hľaďme naozaj, aby tá pravda vyplávala na povrch.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kotian.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, pozorne som sledoval, ako ste sa vyjadrovali v rozprave. Viete, ja som si vytiahol tu hlasovanie č. 8, hlasovanie č. 10, hlasovanie, č. 9, hlasovanie č. 11. Všade ste boli proti. Viete, mne to nijako nejde dokopy, keď sa prijala Lisabonská zmluva, vy štyria ste sa tu postavili a spievali ste slovenskú hymnu. Aké farizejstvo z vašej strany, prosím vás, pán poslanec! Aké farizejstvo z vašej strany na obranu národnoštátnych záujmov! Ja sa čudujem, prosím vás, ako vy ste nejaká rozdvojená osobnosť, tá schizofrénia nejako naplno u vás funguje. Ale nie je možné, aby ste v rozhodujúcich chvíľach išli proti záujmom Slovenskej republiky, proti záujmom slovenského štátu.

Vy ste nepochopili podstatu veci, čo sa teraz deje. Čo sa bude, aké následné kroky budú zo strany Maďarskej republiky v tomto smere. Vy ste nejako zabudli, že tu bolo, že tu je Kosovo a že aké dôsledky momentálne v tomto smere vznikli. Vy asi si neuvedomujete to nebezpečenstvo, ktoré tu môže nastať, a ten obrovský tlak, ktorý tu vytvára fašistické, pomaličky neonacistické zoskupenie v Maďarsku.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Palko, nech sa páči vaša reakcia.

V. Palko, poslanec: Vážení páni poslanci Rafaj, Kotian, ďalší, pozrite sa, ja som vo svojom vystúpení položil jednu zásadnú otázku, prosím vás, v čom je riešenie problému, v čom je to víťazstvo pre Slovensko, ak jedine čo dosiahneme, že Slovenská republika bude mať menej štátnych občanov ako doteraz. Na toto nikto z vás nedal odpoveď, lebo tá odpoveď je známa, nebude to v ničom žiadne víťazstvo.

Pozrite sa, ak chcete, páni poslanci, hlasujte, hlasujte za zákon o znížení počtu štátnych občanov Slovenskej republiky. Ak si myslíte, že to je dobré pre Slovensko, nech sa páči. Ja za to hlasovať nebudem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Palko bol posledný ústne prihlásený.

Ešte požiadala o slovo pani podpredsedníčka Národnej rady Belousovová.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda, ja som si so záujmom vypočula návrh, ktorý podal pán poslanec a predseda SDKÚ Dzurinda, a chcela by som k tej demagógii, ktorá v jeho návrhu odznela, zaujať čisto také, pokúsim sa, logické nejaké stanovisko a vyvrátiť tie argumenty, ktoré ste, pán poslanec Dzurinda, hovorili.

Vy hovoríte o tom, že my by sme mali teda prijať v tom vašom návrhu niečo také, že maďarský zákon bude na území Slovenskej republiky neplatný, že ho budeme považovať za neplatný. To skutočne môžeme si to myslieť, ale logicky aj prakticky to je náš problém a nijaký iný efekt to nemá. Pretože vlastne objavujete Ameriku.

Totiž v právnej praxi platí, že každý zákon každého iného štátu je platný na území toho štátu. To znamená, že ak Francúzi prijmú nejaký zákon, ak prijmú Taliani, to je zákon pre Taliansko alebo Francúzsko. To automaticky on nie je platný na území Slovenskej republiky. Teda aj zákon, ktorý prijal maďarský parlament, on nie je platný na území Slovenskej republiky, ale vlastne sa podľa neho niečo deje, čo sa dotkne aj Slovenskej republiky. V tom je ten rozdiel.

Preto ja vyvraciam tú demagógiu alebo nelogickosť. A takisto by som chcela to adresovať aj pánovi Palkovi, ktorý tu teraz nie je, ktorý vlastne túto vládu, ktorá hasí to, čo nespôsobila, v záujme ochrany národnoštátnych záujmov, vy chcete postaviť do pozície tých, ktorí škodia Slovensku, lebo vraj my chceme zmenšovať počet občanov Slovenska. Ako taký logický nezmysel a takú hlbokú politickú demagógiu ja som už dlho nepočula. Takúto nejakú slučku.

Takže keď sa pokúsim apelovať na nejaký logický um. Ešte raz, žiaden zákon cudzieho štátu neplatí na území Slovenskej republiky, ale my sa vlastne zaoberáme tým, že keď Maďarská republika podľa zákona, ktorý včera prijali, či dnes, pardon, udelí občianstvo, my to musíme rešpektovať, pretože ten akt udelenia občianstva sa nestane na území Slovenskej republiky, ale za hranicami Slovenskej republiky.

Čiže my vlastne sa snažíme, aby som povedala presne, konkrétne, o čo nám ide. Maďar, ktorý žije na Slovensku, je občan Slovenskej republiky, on sa stane podľa zákona v Maďarsku občanom Maďarskej republiky. Teraz, Európsky dohovor o občianstve z roku 1997, čo sme signatárom aj my, hovorí, že riešenie štátneho občianstva je v kompetencii každého štátu a ako východiskový princíp uznáva, že každý má právo, čiže umožňuje vyslovene tomu štátu, aby si ošetril, akým spôsobom občianstvo dáva. To znamená, že tento Európsky dohovor o občianstve sa vzťahuje aj na Maďarsko, to znamená, že vlastne na celom svete bude platiť dôsledok maďarského zákona. Konkrétny prípad. Slovenský občan sa stane občanom Maďarskej republiky aktom udelenia občianstva Maďarskej republiky. Nestane sa to na Slovensku, stane sa to na území Maďarska, kde tento zákon platí, to znamená, že ten akt je platný aj pred medzinárodným právom. To znamená, že keď tento občan po celom svete bude ukazovať pri cestovaní pas Maďarskej republiky, všetci ho musia rešpektovať. Aj na Slovensku ho musíme rešpektovať.

Čiže my nehovoríme to, čo vie každý právnik, že cudzie zákony u nás neplatia, to netreba hovoriť. My len vlastne likvidujeme dôsledok alebo následok toho, čo Maďari urobili. A nesnažte sa stavať nás do úlohy tých, ktorí tu vyháňame niekoho. My hovoríme, že jednoducho preto, že sa to deje alebo je to namierené, tento zákon, na maďarskú menšinu, ktorá na Slovensku žije v kompaktnom území južného Slovenska, a vzhľadom na historické a iné skúsenosti s naším južným susedom považujeme tento akt prijatia zákona v Maďarsku o dvojitom občianstve za veľmi nebezpečný, za existenčne nebezpečný voči Slovensku, preto prijímame zákon, kde hovoríme občanom maďarskej národnosti: Vy si dobrovoľne vyberte! Vy si uvedomte, či sadnete na lep maďarským extrémistom typu Orbána, ktorý z vás robia rukojemníkov, alebo budete žiť na Slovensku, tak ako tu 90 rokov mali korene vaši predkovia, alebo budete žiť na Slovensku, ktoré sa najlepšie na svete stará o národnostné menšiny, alebo sa stanete občanmi Maďarska, ktoré má také veľké sociálne problémy, že skutočne pripomína to Nemecko spred začiatku druhej svetovej vojny, kde to búcha ako v hrnci para, a keďže ich nevedia riešiť, tak to riešia takýmito extrémistickými krokmi.

Čiže my ich nevyháňame, my im len hovoríme, tu sa máte lepšie, žite ako občania Slovenskej republiky a na figu vám je celé občianstvo Maďarskej republiky, lebo nič z neho nebudete mať, len problémy. Ale jednoducho nemôžete hovoriť, že povieme jasný fakt, že neplatí ten zákon, keď on neplatí, ale jeho dôsledok platí, ktorý sa zrealizuje v Maďarsku.

Čiže bola by som rada, keby sme sa vedeli pri tejto príležitosti nepretekať v tom, kto je väčší ochranca národných záujmov, ale aby sme si takto na týchto argumentoch logických uvedomili, že teraz by sme sa mali všetci, možno aj tí Maďari, ktorí naozaj Slovensko pociťujú ako svoju vlasť, postaviť a povedať tým občanom, proste urobíme najlepšie, čo sa dá.

Ja som hlboko presvedčená, že najlepšie v dnešnej dobe je prijať tento zákon. A aj tí Maďari, ktorí sedia v týchto laviciach a ktorí sú lojálni, ktorí nie sú takí arogantní ako pán Csáky, ktorý povedal, že on si zoberie to občianstvo ako prvý, arogantne, tak by mali pôsobiť na svojich spoluobčanov maďarskej národnosti aj teraz v predvolebnej kampani a hovoriť im, že nestaňte sa tou malou, možno jednocentovou mincou v rukách maďarských extrémistov.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky - pán poslanec Dzurinda a pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť.

Nech sa páči, pán poslanec.

M. Dzurinda, poslanec: Pani podpredsedníčka, veľmi oceňujem vecný štýl, obsah, tón vašej argumentácie a chcem sa vám za to aj poďakovať, lebo ste mi pomohli ilustrovať zmysel môjho návrhu.

Ak dovolíte, pomýlili ste sa, keď ste hovorili, že my hovoríme, že maďarský zákon neplatí. My nehovoríme o neplatnosti zákona, pani podpredsedníčka, my hovoríme o neuznaní účinkov. Vy ste hovorili o dôsledkoch alebo účinkoch a pekne ste povedali, že ony platia všade vo svete, nielen na Slovensku, ale aj v Austrálii a inde. Máte svätú pravdu. Len viete, o čom je tento zákon, ktorý som navrhol? No, že na Slovensku platiť tieto účinky nebudú. Pekne s tým pásom ste to ilustrovali. Pani podpredsedníčka, keď niekto začne šibrinkovať s maďarským pasom na základe dnešného zákona, ktorý schválila Budapešť, povieme, že neplatí. Jednoducho na Slovensku neplatí! (Reakcie z pléna.) A viete, o čom je tento zákon? (Ruch v sále.) Viete, o čom je tento zákon? (Ruch v sále.) No veď sa vypočujme do konca. Veď sa vypočujme do konca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, poprosím vás.

M. Dzurinda, poslanec: Tým si uľavíte, tým si uľavíte, ale nič nevyriešite. Tento zákon je o tom, že občan, ktorému tento pas vezmeme alebo neuznáme, môže nás zažalovať na súde, ale my ten súd vyhráme, pani podpredsedníčka. Aj preto, že schválime návrh zákona tak, ako som ho navrhol.

Urobili ste vynikajúcu ilustráciu, pani podpredsedníčka Národnej rady, ilustráciu, ktorá hovorí, že účinky musíme uznať, nesmieme uznať tieto účinky. Nemôžeme my šikanovať občana Slovenskej republiky na základe toho, jak si dnes zmyslí Budapešť. Dnes je to jeden nezmyselný zákon, zajtra to bude druhý nezmyselný zákon, napozajtra to bude tretí nezmyselný zákon a my budeme šikanovať občanov Slovenskej republiky na základe toho, jak bude spievať Budapešť?! Na základe toho my budeme tancovať?! (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ja by som chcela, pani podpredsedníčka, len znovu upozorniť, to, čo som povedala v mojom krátkom vystúpení, toto nie je len zákon, ktorý sa týka terajších Maďarov a či prijmú maďarské občianstvo. On sa, bohužiaľ, týka všetkých tých, ktorí po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prijmú občianstvo iných štátov - Spojených štátov, Kanady, Austrálie. Teraz som diskutovala s jedným z vašich poslancov, on povedal: No, pani poslankyňa, asi máte čiastočne pravdu, no však keď budete vo vláde, môžete potom napraviť. (Smiech v sále.) My to nepotrebujeme naprávať, my to nepotrebujeme naprávať, my dnes nesmieme prijať takýto zlý zákon, o ktorom vy sami predpokladáte, že by ho bolo treba opraviť.

A apelujem znovu na vás, pán minister zahraničných vecí, pán Lajčák, vy budete musieť hovoriť Slovákom žijúcim v Spojených štátoch, v Austrálii, v Kanade, ktorí sa budú na vás obracať, a budete im hovoriť, áno, keď dostanete v auguste americké štátne občianstvo, na Slovensku budete cudzincami. Vy im to budete musieť hovoriť. Pán minister, nezávidím vám túto funkciu, naozaj vám to nezávidím.

P. Paška, predseda NR SR: Pani podpredsedníčka, vaša reakcia.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne. Ešte raz, pán Dzurinda. Vy hovoríte o tom, že neuznáme účinky. Ale to nie je na nás, či ich uznáme, či neuznáme, pretože aj vaša, teraz hovorím ja, vaša líderka pani Radičová povedala niečo také, že ak je to v súlade s medzinárodným právom. Medzinárodné právo napríklad je ohraničené aj Dohovorom o občianstve z roku 1997, kde som citovala, že vlastne tento inštitút štátneho občianstva, jeho úprava, je v kompetencii štátu. Čiže my si jednoducho nepomôžeme. My riešime len to, nie účinky, ale aj s tým maďarským pasom on príde, ako ste vy povedali, a na tom pase nebude napísané, že ja som Maďar originál a ja som Maďar, ktorý to dostal v rámci šovinistickej politiky Budapešti. Ako to budete vedieť?! To chcete diskriminovať tých ľudí, ako keď naši Cigáni utekali do Veľkej Británie, že im dávali nejaké pečiatky, a zasa bude oheň na streche.

A pani Vášáryovej. Ako Slováci v USA sú niekedy väčší národovci a určite pochopia, o čo tejto vláde ide a v akom ohrození je Slovenská republika tak, že budú vedieť pochopiť naše kroky. A tam je to ešte klauzula, že sa to nedotýka rodinných vzťahov. Čiže tento zákon je naozaj čistý.

A ak chcete poznať môj osobný názor, možno nie názor Slovenskej národnej strany, ja si myslím, že mať viacero vzťahov ako občianstvo, proste ja mám jedno občianstvo, ja iné nepotrebujem. Veď je to absolútny zmätok, pretože tam, kde platíš dane, tam buď občan a rozhoduj, akú vládu budeš mať a ako bude spravovať tieto dane! To má logiku a poriadok. Všetko ostatné je zmätok, ktorý plodí len ďalší zmätok a chaos. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady bola posledná, ktorá vystúpila v rámci rozpravy.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa... (Reakcia z pléna.) Ešte? Tak v rámci rozpravy ešte pán minister zahraničných vecí. Pán minister, ale poprosím vás dole. (Reakcie z pléna.) Pán minister vystupuje v rámci rozpravy.

Máte slovo, pán minister.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja len jednu vetu. Zákon, ktorý predkladá vláda dnes na prerokovanie na schválenie v Národnej rade, je úplne štandardný európsky zákon, zákon, ktorý existuje v celom rade krajín Európskej únie, môžem spomenúť Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Dánsko, Nórsko, Rakúsko, Českú republiku a ďalšie. Je to zákon, za ktorý sa nemusíme hanbiť ani sa obávať ho prijať a zaň zahlasovať, pretože je to úplne normálna norma. Okrem iného som aj o tomto hovoril, o obsahu tohto vládneho návrhu zákona, včera s vysokým komisárom Vollebaekom, ktorý mi všetko to, čo hovorím teraz ja vám, potvrdil.

Čiže neprijíma sa tu nič také, z čoho by sme mali byť nervózni, práve naopak, je to úplne štandardná európska norma. Takže ja mám úplne čisté svedomie a vôbec nebudem mať problém komukoľvek vysvetliť filozofiu a podstatu tohto zákona, pani poslankyňa.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mečiar, Dzurinda a Vášáryová. S faktickými končím možnosť.

Pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Na podporu tvrdenia pána ministra zahraničných vecí môžem povedať len jedno, v čom sa mýlia všetci, čo tu okolo toho diskutujú, z opozície. Každý zákon musí byť platný a účinný. Tým, že neuznávame účinnosť, neznamená, že neuznávame platnosť. Prijatím formulácie Mikuláša Dzurindu uznávame platnosť maďarského zákona na území Slovenskej republiky, iba mu odopierame účinnosť.

Vážení, chcete, aby sa zabránilo princípom exteritoriality, vy ju zriaďujete. Nečudujem sa tomu, že nemáte dobrých odborníkov na právo, ktorí by vám toto poradili. Ale prosím, účinnosť a platnosť pre parlamentára sú základné znaky prijímania akejkoľvek normy. Ak to nerozlišujete, idete proti zmyslu práva, aj proti čl. 1 ods. 1, odvolávate sa na zvrchovanosť. Čl. 1. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde máte napísané, že Slovenská republika je zvrchovaným územím a zvrchovanosť znamená nezávislosť od štátnej moci na akejkoľvek inej moci vo vnútri i za hranicami štátu, t. j. i maďarskej. Takže niečo ste si poplietli. A nepleťte, nezotrvávajte v omyle a nepleťte hlavy i druhým.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán predseda Mečiar reagoval na mňa a nie na pána ministra Lajčáka, to nesedí.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo, beží vám čas.

M. Dzurinda, poslanec: To nesedí, ale bolo to úplne od veci, pán minister. Mám trošku pochybnosti o ústavnosti. Nie som si tým istý, len mám mierne pochybnosti, ale o čom nemám pochybnosti, je konštatovanie, že je to štandardný zákon. Nemám pochybnosti. Legislatívno-právne mám pochybnosti veľmi silné politické z dôvodov, o ktorých som hovoril. Neznamená, že keď niečo vyhovuje Českej republike, prepytujem, lebo urobili "anšlus", neznamená to, že to vyhovuje Slovenskej republike. Zákon, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, podľa môjho hlbokého presvedčenia Slovenskej republike nevyhovuje. Treba sa ubrániť efektívne.

P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Pán minister, ja budem pokračovať v tomto duchu. Vieme veľmi dobre, prečo Česi v ´93. - a už som to tu raz povedala - prijali zákon, ktorý vylučuje dvojité občianstvo, ale nikdy ho neexekvovali. Inak by nemohli mať vo vláde slovenského ministra a inak by nemali ministra zahraničných vecí knieža Schwarzenberga. Tu ide o to, že ani Poľsko, ani Rakúsko a ani Česko - a vy viete, že tieto zeme ovládam - neexekvujú (smiech v sále), neexekvujú... (Smiech v sále.) Malé deti! Neexekvujú, neexekvujú tento zákon. (Ruch v sále.) Ja sa obávam, že my sme pripravení exekvovať, vykonávať tento zákon.

A preto vás upozorňujem, že pokiaľ nebude mať prechodné, napríklad prechodné ustanovenia, ktoré umožnia tým ľuďom, tým Slovákom, ktorí v dobrej vôli dávali svoje žiadosti o štátne občianstvo predtým, mali by ho dostať a nemali by byť zbavení slovenského občianstva. Apelujem na vás.

Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán minister, chcete reagovať? Nie. (Smiech v sále.) Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán premiér, chcete sa ako navrhovateľ vyjadriť k rozprave?

Nech sa páči.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou naozaj stále platí zmluva, o ktorej hovoril pán poslanec Mečiar, z roku 1961, ktorá bola podpísaná medzi Maďarskou republikou a vtedajšou Československou socialistickou republikou. Táto zmluva zakazuje dvojité občianstvo. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a rozpade československej federácie Česká republika vystúpila z tejto zmluvy, ale zostala platná pre Slovenskú republiku a pre Maďarskú republiku. Ak teda jednostranne jeden štát vnútroštátnym právnym aktom, prijatím zákona dnes ráno v maďarskom parlamente, prelomil toto pravidlo a umožňuje získavanie dvojakého občianstva, naše rozhodnutie je náprava právneho stavu, o ktorom hovorí práve zmluva z roku 1961, a aj preto musím povedať, že náš postup je absolútne štandardný.

Vážené dámy a páni, ja som nielen dnes, ale, myslím si, aj pri iných príležitostiach vyjadril plnú úctu a rešpekt k občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti. A pýtam sa, v čom je tá podstata vašej argumentácie, že Slovensko bude mať menej štátnych občanov? Prečo by malo mať?

Pozrime sa, aká právna úprava o získaní maďarského štátneho občianstva platila v Maďarsku doteraz. Bolo to vcelku jednoduché. Nebolo ani presne definované, dĺžka obdobia, počas ktorého mal občan Slovenskej republiky bývať na území Maďarskej republiky a mohol požiadať o maďarské občianstvo. Predsa to mohli urobiť inak. Mohli povedať, že trvalý pobyt stačí dva dni na území Maďarskej republiky. A odtiaľto by odišli občania Slovenskej republiky na dvojdňový výlet a žiadali by občianstvo v Maďarskej republike.

Veď žiadosť o štátne občianstvo Maďarskej republiky musí mať nejaké objektívne ekonomické a sociálne faktory. My tvrdíme, že si vážime občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, že sa im snažíme vytvárať dobré podmienky na území Slovenskej republiky. Pýtam sa preto, prečo by títo ľudia mali zo Slovenska odchádzať? Veď strata slovenského občianstva je podmienená individuálnym dobrovoľným aktom takéhoto človeka. To nie je nejaké masívne rozhodnutie, ktoré sa týka všetkých občanov maďarskej národnosti.

Ale čo nechceme, a to hovorím smrteľne vážne, no ja nechcem, vážené dámy a páni, aby pán Csáky si zobral maďarské občianstvo a sedel tu v parlamente. S prísahou na maďarského svätého Štefana a na Maďarskú republiku. Toto nechceme! Ak to urobí... (Potlesk.)

Ak to niekto urobí, vážené dámy a páni, ak niekto prijme občianstvo Maďarskej republiky, nemá na to žiadne ekonomické, sociálne a finančné dôvody. Jediné dôvody sú politické dôvody. A ak chce niekto z politických dôvodov vytĺkať politický kapitál, tak potom musí prísť rozhodnutie, ktoré sme uzatvorili dnes, alebo pravdepodobne uzatvoríme hlasovaním o tomto návrhu zákona.

Počúval som argumenty, ktoré tu padli ohľadne efektivity alebo neefektivity konkrétneho zákona. Nemôžeme neuznať pas, ktorý bol vydaný v inej krajine. Ten pas je platný a nemáte žiadnu možnosť povedať, že my tento pas jednoducho neuznávame, ak je tento pas uznávaný v ostatných štátoch Európskej únie a celého sveta.

Ale ja idem teraz ďalej, vážené dámy a páni. Netajme sa a netvárme sa, že to tak nie je. Priznanie dvojakého občianstva alebo možnosť získať dvojaké občianstvo je základom pre postupné udeľovanie aktívneho a pasívneho volebného práva. Ako chceme zabrániť niekomu na Slovensku, aby vykonával aktívne alebo pasívne volebné právo v Maďarsku? A ja vám poviem, v čom je tá perfídnosť tohto návrhu.

FIDESZ chce, aby päť miliónov Maďarov, ktorí žijú mimo územia Maďarskej republiky, aby - z týchto piatich miliónov sú možno štyri milióny voliči - mali možnosť voliť a ovplyvňovať politické pomery v Maďarsku. Viete, v čom je to perfídne? V tom je to, že títo ľudia nebudú hodnotiť situáciu podľa ekonomických a sociálnych podmienok v Maďarsku, ale budú hodnotiť len podľa toho, ako sa k nim FIDESZ bude správať z Maďarska smerom do týchto krajín. No ale im sa to musí páčiť. Keď bude FIDESZ rozprávať o Veľkom Maďarsku, bude rozprávať o všetkom možnom, tak to si vlastne na seba ťahá štyri milióny voličov z ostatných štátov. Čiže voliči nebudú voliť na základe toho, ako sa majú, aké majú dôchodky, aké majú sociálne zabezpečenie, ale podľa toho, akú veľkú maďarskú politiku bude kričať spoza Dunaja FIDESZ a pán Orbán. V tomto to je nebezpečné! V tomto prípade ide o podstatne viac, ako si možno tu myslíme, preto nemáme šancu zabrániť efektivite tohto zákona a jeho vykonávaniu.

Naozaj mám pocit, že hľadáte nejaké argumenty, aby ste nemuseli tento zákon podporiť. Ja to jednoducho rešpektujem. Ale pozor, ide o viac ako iba o nejaké politikárčenie. Myslím, že to povedal veľmi presne aj predseda HZDS, ktorý povedal, že tu už ide o niečo, kde by sme mali spoločne uvažovať, ako postupovať.

Dovoľte mi jednu poznámku spätne do minulosti. Pamätáme sa na vstup do Európskej únie, kedy bolo treba zorganizovať na Slovensku referendum. A priznajme si to, vážené dámy a páni, keby vtedy referendum nepodporilo HZDS a SMER - sociálna demokracia, tak to referendum nie je úspešné. Dúfam, že aspoň s týmto súhlasíte. Koľko bolo v referende ľudí? 51 %? Koľko bolo? Ja si to nepamätám presne. (Reakcia z pléna.) Koľko? (Reakcie z pléna.) No nech bolo, 52 % ľudí sa zúčastnilo referenda pri vstupe do Európskej únie. Aj my sme vtedy, aj my sme mohli, lebo účasť bola, myslím, 52 %. (Reakcia z pléna.) No počkajte, ale ja chcem dokončiť tú myšlienku. Keby vtedy... (Reakcia z pléna.)

Ale to bol teda naozaj veliký dialóg, veľký dialóg vtedy bol, naozaj. Z toto dialógu som doteraz nadšený. Napríklad dialóg v Slovenskom pozemkovom fonde, dialóg na Úrade pre verejné obstarávanie - a všade sme si ani nepípli! Nerozprávajte, pán poslanec, aký dialóg? Neexistovalo nič.

Ale mali sme, ale mali sme záujem o podporu národnoštátnych záujmov Slovenska. My sme takisto mohli povedať, ako ste vy povedali pri Lisabonskej zmluve, že nebudeme podporovať vládu, pretože chceme, nech sa stane zle. Nech si sama ona potom zoberie zodpovednosť za to, že referendum nebude úspešné. Ale urobili sme to. Nerobili sme z toho politiku, ako ste to urobili vy pri Lisabonskej zmluve alebo ako ste to urobili pri eure.

A chcem tu vyhlásiť pred všetkými, ako sme tu, nech to dopadne akokoľvek po týchto voľbách 12. júna, akokoľvek, ak bude táto strana poslaneckej snemovne v opozícii, nikdy tak ako vy nezneužijeme národnoštátne záujmy na politikárčenie. Nikdy! (Potlesk.) A robíte to od rána do večera. (Potlesk.)

Vážené dámy a páni, myslím si, že v danom prípade musíme prijať toto rozhodnutie, nemáme iné riešenie. Opäť s plnou úctou a rešpektom k občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti myslím si, že neexistuje žiadny dôvod na to, aby odchádzali, pokiaľ ide o štátne občianstvo, zo Slovenska, ale aby zostali občanmi Slovenskej republiky. Kto to chce politicky zneužívať, musí rátať s právnou úpravou, ktorá - ako povedal pán minister zahraničných vecí - je absolútne štandardná, je európska a je normálna.

Nech sa páči, pán Csáky a celé SMK, zoberte si maďarské štátne občianstvo, skončili ste v slovenskom parlamente. Iná odpoveď, bohužiaľ, nemôže existovať pre takýchto ľudí. (Potlesk.)

Prosím vás o podporu tohto zákona. (Potlesk.)