P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky od pána poslanca Mikuláša Dzurindu, ktorý vystúpi za poslanecký klub SDKÚ - Demokratická strana, a pána predsedu Ľudovej strany - HZDS Vladimíra Mečiara.

Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči, máte slovo.

M. Dzurinda, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, pán predseda, pán premiér, dámy a páni, myslím, že už aj včera, aj dnes aj z mojich úst zazneli argumenty hovoriace o tom, že naša reakcia na zlé rozhodnutie budapeštianskeho parlamentu nie je dobrá. Nikto nemôže ani na chvíľu pochybovať, že považujeme zákon o dvojitom občianstve, ktorý schválil dnes ráno budapeštiansky parlament, za zlý, neperspektívny, poškodzujúci slovensko-maďarské vzťahy. Včera som hovoril o tom, že je to zákon, ktorý je zlou správou aj pre znovuzjednotenú Európu. Používal som príklad, ako keby Francúzi mali rozhodnúť podobným zákonom o tom, že ponúknu dvojité občianstvo všetkým francúzsky hovoriacim ľuďom v Belgicku, že by sa to týkalo celého Valónska. Hovoril som o podobnom prístupe Nemecka voči Rakúsku alebo Talianska voči Slovinsku.

Všetci vieme, že je to cesta, ktorá v najlepšom prípade vedie na slepú koľaj. V tom horšom, obávam sa, reálnom prípade vedie ku eskalácii napätia. K zlému duchu aj v susedských vzťahoch. A myslím, každý človek aj z vlastného bydliska, nech už bývame kdekoľvek, vie, že keď sú vzťahy so susedmi dobré, aj kvalita jeho alebo jej života rastie. Mali by sme mať záujem na dobrých susedských vzťahoch. O to viac mrzí, že budapeštiansky parlament ignoroval základnú medzištátnu zmluvu z roku 1995, že vsadil na napätie, na eskaláciu napätia namiesto toho, aby sa uchádzal aj v prípade takého citlivého zákona o trpezlivý dialóg so Slovenskou republikou. V tomto by medzi nami nemalo byť najmenších pochýb, že odmietame zákon, ktorý dnes schválil parlament Maďarskej republiky.

Chcem vyhlásiť, že tento zákon nikdy Slovenská republika uznať nesmie. A poviem, že ma mrzí poznanie, že návrh zákona, ktorý prichádza z dielne vlády Slovenskej republiky, vyvodzuje na základe neprávneho zákona Maďarskej republiky zlé konzekvencie voči občanom Slovenskej republiky. Poviem to znovu veľmi jednoducho, ale pravdivo. Na základe vládnej predlohy zákona bude umožnené na Slovensku, aby vznikla nová menšina občanov Maďarskej republiky, ktorí nebudú občanmi Slovenskej republiky.

Pozorne som znovu počúval predsedu vlády. Najsilnejším prvkom v jeho vystúpení bola otázka, čo posilňuje a čo prípadne oslabuje prvky autonomizmu na juhu Slovenska. No tak sa pýtam, keď bude pribúdať na juhu Slovenska počet obyvateľov občanov Maďarskej republiky a bude sa zmenšovať počet obyvateľov Slovenskej republiky, tak sa tie prvky autonomizmu budú oslabovať alebo proti nášmu záujmu sa budú posilňovať?

Opakujem ešte raz, ten vládny návrh som prečítal veľakrát. Nebudem vás podceňovať, nebudem z neho čítať teraz. Vládny návrh zákona umožňuje vznik novej menšiny ľudí, ktorí budú mať občianstvo Maďarskej republiky, ale stratia občianstvo republiky Slovenskej. Čím početnejšia bude táto menšina, tým menej bude počet obyvateľov Slovenskej republiky.

Ja si myslím, že ani takú pozornosť si tento zákon z Maďarska nevyžaduje, ale hlavne mali by sme hľadať riešenie, ktoré odmietne účinky tohto zákona na Slovensku. Preto predkladám pozmeňovací návrh, ktorého obsahom je zákonné ukotvenie skutočnosti, že Slovenská republika nikdy neuzná účinky zákona ktorejkoľvek republiky, ktoré nebudú spĺňať princípy medzinárodného práva, ktoré budú v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi a medzinárodným právom.

Tento pozmeňovací návrh znie:

V paragrafe, teda

1. V čl. I body 1 a 2 znejú:

1. § 1 vrátane nadpisu pod paragrafom znie:

"§ 1

Účel zákona

Tento zákon ustanovuje podmienky nadobúdania, straty a osvedčenia štátneho občianstva Slovenskej republiky," (odvolávka pod čiarou) "upravuje priestupky na úseku štátneho občianstva Slovenskej republiky a určuje podmienky neuznania účinkov udelenia štátneho občianstva iného štátu."

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: "Článok 5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb."

2. Za štvrtú časť sa vkladá nová piata časť, ktorá vrátane nadpisu znie:

"PIATA ČASŤ

Podmienky neuznania udelenia štátneho občianstva iného štátu

§ 9c

Neuznanie účinkov udelenia štátneho občianstva

Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva štátnym občanom Slovenskej republiky, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom, medzinárodnou obyčajou a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva týkajúcimi sa občianstva, najmä v rozpore s podmienkou, že občianstvo je založené na silnejších faktických väzbách medzi jednotlivcom a štátom, za ktoré sa považuje zvyčajné bydlisko jednotlivca, centrum záujmov jednotlivca, jeho rodinné väzby a jeho účasť na verejnom živote.

§ 9d

Neuznanie účinkov udelenia štátneho občianstva Maďarskej republiky

Podľa § 9c tohto zákona Slovenská republika neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva Maďarskej republiky štátnym občanom Slovenskej republiky podľa zákona Národného zhromaždenia Maďarskej republiky zo dňa 26. mája 2010."

Doterajšia piata časť sa označuje ako šiesta časť.

2. V čl. I sa vypúšťajú body 3 a 4.

3. Čl. II znie:

"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011."

Odôvodnenie:

K bodu 1 a 2. Účelom návrhu je doplniť zákon Národnej rady č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o ustanovenia týkajúce sa odmietnutia účinkov udelenia štátneho občianstva iného štátu. Podľa Medzinárodného súdneho dvora v Haagu je "občianstvo právnym zväzkom, ktorého základom je sociálny fakt pripojenia, skutočnej väzby, existencie, záujmov a citov". Je tiež právnym výrazom skutočnosti, že jednotlivec, ktorému sa udeľuje buď priamo zákonom, alebo na základe rozhodnutia štátnych orgánov, je viac spojený s obyvateľstvom štátu, ktorý mu občianstvo udeľuje, než s ktorýmkoľvek iným. Podľa Medzinárodného súdneho dvora sa pri rozhodovaní o tom, či ide o reálne a efektívne občianstvo založené na silnejších faktických väzbách medzi jednotlivcom a štátom berie do úvahy niekoľko faktorov: zvyčajné bydlisko jednotlivca, ale aj centrum záujmov jednotlivca, jeho rodinné väzby, jeho účasť na verejnom živote, spojenie ním preukazované danej krajine a vštepované jeho deťom. (Pozri rozsudok Medzinárodného súdneho dvora Nottebohm prípad. Rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora zo 6. apríla 1955.) Medzinárodný súdny dvor sa vo svojom rozsudku uzniesol, že štát nemôže požadovať, aby pravidlá, ktoré ustanovil, požívali uznanie inými štátmi, pokiaľ nekonal v súlade s týmto všeobecným cieľom ustanoviť právnu väzbu občianstva súladnou so skutočným spojením jednotlivca so štátom, ktorý zabezpečuje obranu svojich občanov prostriedkami ochrany proti iným štátom, pričom zákon prijatý štátom s cieľom určiť, kto sú jeho občania, uznajú iné štáty do tej miery, do akej je súladný s medzinárodnou obyčajou a so všeobecne uznanými zásadami práva týkajúcimi sa občianstva. Navrhovaným § 9c sa stanovujú podmienky neuznania účinkov udelenia štátneho občianstva iného štátu. V súlade s podmienkami § 9c sa v § 9d využíva právo neuznať účinky udelenia štátneho občianstva Maďarskej republiky podľa zákona Národného zhromaždenia Maďarskej republiky štátnym občanom Slovenskej republiky.

K bodu 3. Úprava vyplývajúca z navrhovaných zmien v čl. I zodpovedá nadobudnutiu účinnosti príslušného zákona Národného zhromaždenia Maďarskej republiky.

Panie poslankyne, páni poslanci, som si plne vedomý toho, že je možné takúto právnu úpravu označiť za nie celkom štandardnú, ale veľmi neštandardný bol postoj a rozhodnutie Národného zhromaždenia Maďarskej republiky. Sme si istí, že takáto právna úprava by dala každému občanovi Slovenskej republiky jasne najavo, že nemôže na Slovensku požívať žiadne výhody plynúce zo zákona susednej krajiny. Žiadne výhody. Ale na strane druhej nevyháňala by zo Slovenska žiadneho nášho štátneho príslušníka, nevháňala by dnešných slovenských štátnych príslušníkov takpovediac do košiara občanov Maďarskej republiky. Nehovoriac o tom, že vyhli by sme sa problémom, ku ktorým nepochybne dôjde na strane občanov Slovenskej republiky, ktorí sa na základe legitímnych, normálnych pravidiel mienia v budúcnosti uchádzať, keďže majú napríklad stále bydlisko, aj o občianstvo iných krajín. Teraz nemám, samozrejme, na mysli slovensko-maďarskú reláciu.

Ukončím svoje vystúpenie so zdôraznením maximálneho záujmu chrániť naše štátne a národné záujmy, ale so zdôraznením aj záujmu, aby sme tak robili cestou, ktorá bude sebavedomá, ktorá bude vzbudzovať rešpekt Slovenskej republiky na medzinárodnom poli, ktorá nedovolí zasahovať do nášho právneho poriadku a ktorá v tom najlepšom zmysle slova nenaletí na provokácie Maďarskej republiky, či už prichádzajú dnes z parlamentu, alebo prídu zajtra z ktorejkoľvek inej inštitúcie. Som si istý, že takýto sebavedomý postoj Slovenskej republiky dokážeme nielen prezentovať, ale zároveň aj vykonávanie takejto právnej úpravy vymôcť a vymáhať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dzurindu pán podpredseda Národnej rady Číž a pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Slovo má pán podpredseda Číž, nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Pán poslanec Dzurinda aj pán predseda strany SDKÚ, nepochybne je táto situácia takého charakteru, že pravdepodobne história bude skúmať následne všetky kroky, ktoré sme urobili ako politickí reprezentanti Slovenska.

V tejto súvislosti iba jednu otázku, pán Dzurinda, prečo ste tento návrh nedali na výbore, aby sme sa s ním mohli zoznámiť? Keby ste boli taký láskavý mi odpovedať.

A druhá vec, na prvý pohľad pri tomto vašom návrhu, to, že je ten dohovor z roku 1995 aj súdne rozhodnutie, je známe a je jasné, že v tomto smere má Slovensko čas na efektívne kroky do budúcnosti a, samozrejme, že neuznáva a nebude uznávať tento zákon na svojom území. Faktom ale je, že v súčasnosti vzťah Maďarska k slovenskej menšine je vzťah k slovenským občanom. Váš návrh zákona nerobí nič iné, iba konzervuje stav, že v budúcnosti bude Maďarská republika, aspoň táto reprezentácia, ktorá je tam teraz, rokovať o postavení ich občanov na území Slovenskej republiky. Nechce sa mi veriť, že by ste tieto súvislosti na prvý pohľad nevideli aj vy. Skúste si uvedomiť dôslednosti a čo vlastne opäť navrhujete a prečo týmto spôsobom, že to nie je možné ani posúdiť. Je to nepochopiteľné, pán Dzurinda.

A, samozrejme, preštudujeme tieto návrhy a zaujmeme k nim komplexnejšie stanovisko.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Senko.

J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dzurinda, vy síce odsudzujete návrh maďarského zákona, ale na druhej strane sa snažíte na pôde slovenského parlamentu predložiť aspoň podľa tohto prvého počutia návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý sa mi zdá ani ryba, ani rak. Jednoducho nejakým spôsobom sa z tejto situácie dostať tak, aby ste možno neublížili politikom Strany maďarskej koalície, aby tí naďalej mohli byť vašimi možnými politickými partnermi.

Ja sa ale pýtam, štát alebo Slovenská republika nebude uznávať maďarské občianstvo príslušníkom maďarskej menšiny žijúcim na Slovensku, ale títo občania maďarskej národnosti prijmú štátne občianstvo Maďarskej republiky. Ako vo vzťahu k týmto občanom budeme postupovať? Akým spôsobom sa budeme správať, keď oni de facto budú, oni ako osoby, príslušníkmi dvoch štátov? Ako chcete postupovať? Aký je možný sankčný mechanizmus? Do akého postavenia dostávate Slovenskú republiku?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Dzurinda, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Poprosím zapnúť mikrofón pánovi poslancovi.

M. Dzurinda, poslanec: Ja môžem povedať len jedno. Tu, ten text si treba prečítať. Aj mňa rozhodnutie budapeštianskeho parlamentu vyrušilo od prvej chvíle, a tak ako vláda, aj my sme hľadali odpoveď aj v konzultácii s medzinárodne uznávanými odborníkmi. Keď urobíme, ako som dnes dopoludnia povedal, chybný prvý krok, ak ten prvý gombík zapneme zle, pán predseda výboru Mamojka povedal, že možno o niekoľko milimetrov ho zapneme, no bodaj by, pán Mamojka, o niekoľko milimetrov, ale keď ho zapneme o dierku, dve zle, bude sa to ťažko vyrovnávať.

Tento návrh vychádza z hlbokého presvedčenia, že bránime akýmkoľvek exteritoriálnym účinkom zákona, ktorý prijal budapeštiansky parlament. Nikdy neuznáme tento zákon, nikdy neuznáme pôsobenie alebo účinky tohto zákona. O tomto ten návrh je. O tomto ten návrh je. Z tejto filozofie sa odvíja.

Nechcem už donekonečna reagovať na tú Stranu maďarskej koalície, hoci vám pomohla schváliť Lisabonskú zmluvu a vy ste tiež nevylúčili Stranu maďarskej koalície z budúceho pôsobenia. Nechcem vám pripomínať, že v prvej mojej vláde bola SDĽ, viacerí z vás boli v SDĽ, to už asi by sme nemuseli donekonečna opakovať.

Ale prečo som to nepredložil vo výbore? No, je to tu a ja som ho ponúkal už včera, pán podpredseda Národnej rady. Ponúkal som tento zákon už včera. Tento zákon mohla si aj vláda osvojiť, mohla ho aj prevziať do svojej kompetencie, stále môžme ešte získať čas na to, aby sme sa poradili, ktoré riešenie naozaj najlepšie ochráni záujmy Slovenskej republiky. Predniesol som tento návrh v hlbokom presvedčení, že najlepším spôsobom chráni naše štátne a národné záujmy.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mečiar, nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Dámy a páni, tému ani čas sme si nevybrali. Tá nám bola určená. Určená a vnútená bola parlamentom Maďarskej republiky. Určená a vnútená nám bola stranami Maďarskej republiky. Čiže všetky "hlášky" o tom, že si chceme na tom robiť volebnú kampaň alebo sa niečo má zakrývať, je historický omyl. Naviac spoločenská nebezpečnosť týchto krokov je väčšia ako drobné politikárenie, pokusy zhadzovať partnerov alebo spochybňovať o tom, že sa vôbec o tejto veci rokuje.

Včera som urobil historický exkurz o vzájomných vzťahoch, ako to vyzeralo a čo sa stalo. Dovolím si ešte raz v krátkosti upozorniť na niektoré body.

Prvé. Tak odmietaný Trianon bol dobrom pre Maďarov. Umožnil im realizovať právo na sebaurčenie a vytvoriť maďarský štát. Predtým bol uhorský, vlastný maďarský štát nebol. Bol prijatý, akceptovaný reprezentáciou Maďarska susedných štátov a akceptovaný menšinou na Slovensku, ktorá vyjadrila vôľu žiť v Československu.

Po tragédiách a mŕtvych v druhej svetovej vojne, utrpení ľudí, celej Európy, sveta a aj južného Slovenska znovu tí, čo chceli žiť v maďarskom štáte, odišli. Zostali žiť na Slovensku len tí, čo chceli žiť ako občania Československej republiky a neskoršie Slovenskej. Skade sa berie vôbec táto vlna nacionalizmu pomýlených názorov a nárokov?

Parížska mierová zmluva, ktorou bola ukončená druhá svetová vojna, jasne stanovila dve pravidlá. Koniec fašizmu, nesmie sa obnoviť v žiadnej podobe, ale aj koniec nacizmu. A čoho sme svedkami? Tam, kde ekonomika a sociálne veci zaostávajú, dostávajú sa do krízy a nevedia politici tieto veci riešiť, dochádza k stavom, že politiky a scén sa zmocňujú extrémisti, ktorí v rôznej podobe vystupujú a dávajú lieky v západnej Európe, je to predovšetkým zamerané proti prisťahovalectvu, v strednej Európe najviac do týchto vzťahov rýpe práve maďarská politická reprezentácia, ktorá hovorí nielen o ľuďoch národnostnej menšiny, ale hovorí, a to hovorím jednoznačne, o územiach, o prinavrátení území, o prinavrátení vlastí. Kto to nepočuje, že to z Maďarska zaznieva už pekných pár rokov, tak je hluchý. Kto to nevidí, tak je slepý. A kto tomu nerozumie, tak je hlúpy.

Pokiaľ ide o otázky, ktoré sú s týmto spojené, tak kríza, ktorá bola teraz v Maďarskej republike a ešte pretrváva v ekonomike a v sociálnych systémoch, viedla ku krachu vlády socialistov, viedla k dočasnej vláde, ktorú práve strana FIDESZ bojkotovala v tom, aby prijala zásadné reformy a prehĺbili sa spoločenské protiklady. V podstate maďarský štát je dnes držaný medzinárodnými organizáciami finančnými, bankovými, ktoré im poskytujú úver. Ale otázka stojí aj inak. Je ten režim politický, ktorý dneska vládne v Maďarsku, režim demokratický? Alebo je to úchylka od demokratického režimu, a tým aj od parížskych dohovorov, tým aj všeobecne deklarovaných práv v Európe, v Európskej únii, v celom svete? Ak je to úchylka, tak potom Slovensko má zastúpenie v medzinárodných finančných inštitúciách, prečo náš zástupca v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke nevystúpi a nepovie: Vážení, financujete fašistickú úchylku. Aj za naše peniaze! Ohrozujete mier v strednej Európe aj za naše peniaze! Neželáme si to! Zastaviť a pribrzdiť do doby, kým sa neobnovia demokratické pomery v Maďarsku. A to dávať, tak ako svet obyčajne dáva, obnovu demokratických princípov pred ekonomické záujmy jednotlivých vlád.

Pokiaľ ide o JOBBIK, kto pochybuje, že je to hnutie fašistické, tak nevie, čo je fašizmus. Ak strana deklaruje nároky na územie, nároky na občanov, ak hovorí o vytváraní vlastných ozbrojených gárd, ak hovorí o zabratí území silou, ak hovorí a pripúšťa možnosť vojenského konfliktu s okolitými štátmi, ak sa správa rasisticky voči občanom inej rasy na území vlastného štátu, a to sú v danom prípade ľudia z menšiny rómskej, tak je to obyčajný fašizmus! A títo obyčajní fašisti sedia dneska v parlamente Maďarska a zastupujú maďarský štát v Európskom parlamente.

To súvisí ešte nie s tým, čo je predmetom dnešného rokovania, ale s uvedomením si, aký politický režim máme u južného suseda, je takto zostavený na obdobie, kým tento parlament bude a neprídu nové voľby, nevieme ani potom, či to bude viacej alebo menej. Vieme, že FIDESZ je nacionalistická strana, Orbán je nacionalistický politik, využíva medzirokovanie, hrá sa na mŕtveho vtáka, kým parlament robí špinavú prácu, on zatiaľ nič, potom keď bude predseda vlády, že stav je hotový, čo máme robiť, a veci sa budú uvádzať ďalej a ďalej do pohybu. Takže to je otázka druhá, aký je postoj k maďarskému nacionalizmu. Veď nás sprevádza už vyše 200 rokov. Koľko ešte bude? Kým budeme žiť vedľa seba, musíme sa mu vedieť snažiť odolávať a vytvárať jednotu proti nemu.

Ja som počúval dobre tú časť prejavu pána Dzurindu, v ktorom hovorí, že neprijímajú toto rozhodnutie, a to je fajn. Len aké politické závery sa z toho vyvodzujú? To znamená, že strana, ktorej predseda tu vyhlasuje, že jeho národnosť je viacej ako štátna príslušnosť, že je viacej ako ústava a zákony tohto štátu, že je nad nimi, nebude už partnerom pre vás ani pre žiadnu inú stranu? Pre vládu? Ak áno, je to prvý rozumný záver, ktorý z toho treba urobiť, ale nesmie byť partnerom ani pre žiadnu stranu, ktorá je v tomto parlamente. Tieto skupiny sa izolujú, vytláčajú, a nie berú do centra politickej pozornosti a neodovzdáva sa im politická moc. To je dobrodružstvo, za ktoré sa draho platí.

Ďalej. Stále sme v rovine politického režimu, kde budeme musieť odpovedať aj na to, že ako Slovensko bude reagovať v zahraničí na to, že u jeho suseda sa prejavujú neofašistické tendencie. Aké budú diplomatické aktivity na pôde medzinárodných organizácií, v dvojstranných vzťahoch, ale napríklad aj v tej zmluve, ktorú Kukan uzatvoril o tom, že legálne prenikajú peniaze z maďarského štátu, z ktorých sa financujú niektoré aktivity na Slovensku. Prečo ju minister zahraničných vecí nezruší? To je požiadavka tak urobiť a čím skôr. Verejnosť bola informovaná, že to nie je, ale to sa stalo, tak nech to skončí. Prečo sa má zakladať nerovnosť medzi ľudí a peniaze idú bohvie kde, bohvie na aký účel.

Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré súvisia s vývojom politického režimu na Slovensku, tak si povedzme, že chceme mať štát demokratický, chceme mať slobodu, budeme sa ruvať, koľko môžeme, pretože sme straníci, o svoju pravdu a svoje stranícke záujmy, ale tie naše záujmy nesmú byť viacej ako štát. Tam končí hranica straníckych sporov a straníckych záujmov, tam sa musí počúvať to, čo ten štát potrebuje a ako to potrebuje. Ak toto prevýši, tak potom aké sú to strany? Ak sú strany, ktoré vlastnú etnicitu stavajú nad štát, tak treba povedať, že sú aj štáty v Európe demokratické, ktoré takéto strany nepoznajú. A keď etnické strany ohrozujú podstatu štátu, tak ich rušia a zavádzajú systém bez etnických strán. My sme dokonca prijali kopu ustanovení o etnických politických stranách, že môžu existovať, už v Ústave Slovenskej republiky, ale ak budú sústavne ten štát rozrýpavať, načo sú? Kto bude financovať, podporovať strany? A tým nemyslím len maďarské. Ja myslím akékoľvek etnické strany. Nech sa premenia na demokratické a nech teda pracujeme na iných princípoch.

Ďalej je tu otázka postavená aj inak. Ak teda chceme politický režim na Slovensku stabilizovať pre budúce obdobie, pre voľby a to, čo bude po voľbách, tak čo bude teraz po týchto voľbách pre nás smerodajné? Kto, ako sa postaví práve k otázke tlaku suseda, ktorý v prvom kroku chce si vytvoriť svojich občanov na území iného štátu, v druhom kroku týchto občanov právne, politicky, diplomaticky chrániť zo všetkých možných uhlov pohľadu a vnikať do tohto vnútorného režimu štátu a v treťom kroku povedať, že však tam žijú naši obyvatelia, to je naše územie. A čo to znamená v Európe? Tretia vojna. Veď buďme realisti.

Nie som to ja, kto hovorí o vojne ako prvý. Prvý z tohto miesta to hovoril Ján Čarnogurský ako predseda strany KDH, ktorý povedal, zmeny týchto pomerov sú v Európe možné len za cenu tretej vojny. Tak dneska sa bavíme o tom, ako nedopustiť prvý krok, aby nebol tento tretí. Ako tomu zabrániť, aby sa toto ďalej nerozvíjalo. Zhodneme sa na tomto - opozícia, koalícia? Ak áno, tak potom môžeme hľadať aspoň v niečom spoločnú reč.

Ďalej, pokiaľ ide o právne závery, ktoré tu som počul, a čo všetko sa okolo toho porozprávalo a podobne, ja si myslím, že ten právny režim chápete veľmi nedobre. Maďarský parlament prijal nejaký zákon, ktorý hovorí o dvojitom občianstve, v Strane maďarskej koalície, v pár jej sympatizantov vzniká hystéria, hurá, konečne budeme môcť byť aj občanmi maďarského štátu a uvidíme, kto bude viacej a kto nám v tom bude brániť!

Nuž zoberme si právny stav, aký dneska existuje, keď si odmyslím Parížsku mierovú zmluvu, odmyslím si európske dohovory, ktoré hovoria o občianskych právach a o štátnej príslušnosti, tak je tu ešte jeden dokument - zmluva medzi Československou republikou a maďarským štátom, ktorá hovorí, ani jeden, ani druhý štát nepripúšťa dvojité občianstvo ani pre deti. Táto zmluva je dnes platným dokumentom. My sa nemôžeme tváriť tak, že to maďarský štát neviaže, maďarský štát túto zmluvu nevypovedal. Jediný dokument, ktorý upravuje, lebo rozhodnutia maďarského parlamentu zaväzujú maďarský štát iba do jeho hraníc, tie u nás nemajú platnosť. Tie si iba potrebujú vytvoriť tam nejaké ohnivká, za ktoré by sa zachytili. Čiže právny režim nesmie byť uznaný maďarským štátom, dvojité občianstvo. Čiže ten zákon, ktorý vyšiel, tak vlastne my nepracujeme preto, že maďarský parlament niečo prijal, my pracujeme na vykonávacích predpisoch k tejto medzištátnej dohode, k platnej medzištátnej dohode o tom, že nesmie existovať dvojité štátne občianstvo. To je pre nás základný dokument, z ktorého vychádzame. To je želanie maďarského štátu, to je želanie aj slovenského štátu, ktorý sukcedoval do tejto medzinárodnej dohody. A my o tomto dneska rozprávame.

Pokiaľ ide o návrhy právnych riešení, existuje ich niekoľko. Pozorne som si vypočul, pán Dzurinda čo hovoril, poznám aj tento citát, ktorý citoval z Medzinárodného súdu v Haagu, poznám i ďalšie mnohé, ktoré k tomuto hovoria, ale ten text, ktorý ste urobili, je text pštrosa, ktorý je v piesku. A hovorí, ja neuznávam, čo sa bude diať na území maďarského štátu. No týmto ľuďom na území maďarského štátu uznajú občianstvo. Preto je lepší variant ten, ktorý predstavuje vláda a hovorí, rešpektujme právo občana vybrať si štátnu príslušnosť, vybrať v súlade s medzištátnou Československou zmluvou a maďarskou zmluvou, môže mať jednu štátnu príslušnosť. Ak si dobrovoľne vyberie štátnu príslušnosť maďarskú, podľa tejto zmluvy medzinárodného práva a teraz aj vnútroštátnej normy stráca štátnu príslušnosť slovenskú. To je jediný normálny záver na to, aby tu nežili občania dvoch štátov. Vy tomu nezabránite, že tu poviete, neuznávame, keď tam mu štátne občianstvo uznajú a správajú sa ako kvázi k občanovi. To nezastavíte, to nie je cesta. Ja som čakal, že čo poviete, a aj som, keby to bolo rozumnejšie, tak zdvihnem za to aj ruku. Toto je lepšie.

Ak teda hovoríme, že nebude tu kváziobčianstvo a bude tu jedno občianstvo, tak zasa vzniká druhá obava, ktorú šíri Most - Híd, vypočul som si aj diskusiu v televízii, aj to, čo hovoril pán Gál, a zasa oni hovoria, oddiaľme, rokujme, pozerajme na sociálne dôsledky a podobne. Aké sociálne dôsledky? My dneska máme právny režim na Slovensku, každý občan Slovenska je slovenský štátny občan. Všetci sme si rovní v právach a povinnostiach. Máme úctu ku všetkým menšinám. To, čo robíme tu, nie je proti menšinám, to je na ochranu menšín. My si ich nechceme dať do područia žiadnym zahraničným skupinám, aby ponad ich hlavy kupovali a určovali ich osud a viedli ich k novej tragédii. Toto je zmysel toho, prečo sa tu dneska hneváme a vadíme. Nechceme tento režim! (Potlesk.)

Ale je tu aj druhá otázka, či samo osebe vyjadrenie tohto stačí. Keď sa pýtate na to, aký režim tu bude. My máme štátne občianstvo slovenské, máme medzištátne zmluvy, ktoré hovoria: každý občan Európskej únie na území iného štátu požíva práva občana Európskej únie, aj keď Európska únia nie je štátom, ale občianske práva uznáva, čiže tu nie je neprávny stav. Ak niekto ponúka tretie občianstvo a tretie občianstvo sa neprijme, tak na Slovensku má práva a postavenia občana Európskej únie. Ale nemôže mať práva Slováka, občana Slovenskej republiky.

Preto keď tuto hovorili poniektorí, to sme zvedaví, kto to bude zisťovať? No dobre, stane sa štátnym príslušníkom iného štátu podľa zákona tohto štátu, strácaš právo na občiansky preukaz, strácaš právo na pas, strácaš právo na prácu, máš právo požiadať o pracovné povolenie, strácaš právo na zdravotné, sociálne zabezpečenie, môžeš za vlastné náklady. Preto sa rozhoduješ dobrovoľne. Všetci tí, čo ponúkajú dvojité štátne občianstvo, nech povedia ľuďom, aký osud im pripravujú, čo to všetko bude mať, aké dôsledky.

Ak ale tuto Csáky hovorí, som zvedavý, kto mňa? No hocikto, hociktorý práporčík. Alebo ešte aj rotný. Keď sa ťa opýta, prečo klameš. Ak budeš brať peniaze od štátu, vydávaš sa na základe falošných dokladov za občana štátu, dopúšťaš sa trestnej činnosti! Je povinnosť štátu túto trestnú činnosť odhaľovať a takýchto ľudí brať na zodpovednosť. Ak budeš sedieť v parlamente a budeš brať plat parlamentský a nebudeš občan tohto štátu, nebudeš voliteľný a nebudeš môcť voliť a budeš podvádzať, tak budeš za to platiť. Pobytom na slobode. A sú aj prípady potom, pretože si cudzinec a nesprávaš sa podľa zákonov štátu, dopúšťaš sa aj priestupkového konania, môžeš byť zo štátu vykázaný. Bez zbavovania štátnej príslušnosti a štátneho zväzku.

Ale to si musí každý rozmyslieť sám, čo chce urobiť. Tu je, práve previerkou prechádza silný vzťah občanov Slovenska, ktorí môžu podľa dedično-biologických vlastností požiadať o maďarské občianstvo, a väzby, ktorá sa vypestováva k Slovenskej republike, k svojmu štátu, ich domove, ich vlasti. A táto previerka dneska kdekým zacvičí a treba povedať, aj aké sú dôsledky. Aké sú dôsledky. Všetko je v právnom poriadku Slovenska vyriešené. Okamihom straty občianstva si na tomto území cudzincom. Prislúchajú ti všetky práva cudzinca. Celé postavenie a náležitosti cudzinca. Tvoja manželka, deti môžu byť štátni príslušníci. Keď ty nechceš, nemusíš byť. Ale potom je to už o niečom inom. Potom aj o zrušení štátneho občianstva už môžu rozhodovať colné orgány, nemusí o tom rozhodovať súd, stačí pečiatka "pobyt nežiaduci" za 10 rokov alebo nežiaduci vôbec.

To je režim, do ktorého chcete tí, ktorí ste obhajcovia tohto rozhodnutia, nahnať týchto ľudí. Veď im to povedzte, že to takto má byť. Ideš na zdravotnú starostlivosť, áno, je hradená zo sociálneho zabezpečenia, keď je dohoda maďarskej a slovenskej poisťovne. Ale tá nie je. Tak si zaplatíš každý úkon u lekára, lebo nemáš nárok na sociálne zabezpečenie. Hľadáš prácu, áno, môžeš na základe pracovného povolenia, ktoré sa ti môže časovo obmedziť. Toto sa má stať, toto sa má vykonať na území Slovenska? To sú dôsledky toho zákona, o ktorom rokujeme dneska.

Takže ak vláda Slovenskej republiky dneska hovorí, že budeme riešiť otázky tak, že sa bude považovať udelenie štátneho občianstva iným štátom za zánik občianstva Slovenskej republiky, je v súlade s medzinárodným právom, je v súlade so slovensko-maďarskou zmluvou, jeho účinky nastanú dňom účinnosti takéhoto zákona, preto budú platné a účinné od toho dňa, kedy zákon vstúpi do platnosti, t. j. kedy ho podpíše prezident a bude uverejnený v Zbierke zákonov. Nepochybujem, že týmto parlamentom prejde. Ak teda tieto účinky nastanú takto, v tomto rozsahu ako účinky suverénnou Národnou radou Slovenskej republiky chcené, tak budú na celom území štátu platné.

Pokiaľ ide o závery z toho, aké sú. Keď Slovenská republika vznikala ako štát, povedali sme si, štát, ktorý je suverén, nie podriadený iným štátom. Štát, ktorý je štátom slobodných občanov bez ohľadu na farbu, národnosť, rasu, náboženstvo a iné odchýlky, všetci sme v ňom rovní. Budovali sme štát ako spoločný domov všetkých a tento odkaz znie dneska i pre budúce generácie. Kto sa stavia proti tomu, stavia sa proti pravidlám demokratického, spoločenského a pokojného spolužitia.

Samozrejme, že toto bude mať vplyv aj na rozhodovanie ľudí vo voľbách. Bude, kto sme ako vlažní k téme, kto sme ako ostrí k téme. A niečo aj k tým, čo hovoria, buďme opatrnejší a zvážme a premyslime a podobne. Toto isté sa presne na Slovensku hovorilo a písalo pred Viedenskou arbitrážou, pred Mníchovom, veď buďme opatrnejší, veď dajme aj inú šancu. Zastavili sme preto konflikt, ktorý viedol k druhej svetovej vojne alebo sme za to zaplatili veľkým množstvom životov?

Takže tá opatrnosť je namieste iba do tej miery, do akej chceme chrániť slovenskú zvrchovanosť, ale nezamieňajme si opatrnosť za zbabelosť pred vonkajším tlakom. To nie je jedno a to isté.

Dámy a páni, sú v zákone nejaké tam dve slovíčka, čo môžu byť urobené inak, zhodli sme sa na tom, že tam je jeden výraz nepresný, ale to je druhá vec, to je právny názor, ale stav je takýto. Preto s vedomím úcty k občanom Slovenskej republiky bez ohľadu na rasu, farbu pleti, náboženstvo, národnosť, v záujme rovnosti nás všetkých budem hlasovať za prijatie tohto vládneho návrhu. Budem zaň hlasovať aj preto, že nechceme vytvárať ľudí nerovných, nechceme zakladať pôsobenie iných politických režimov a štátov na našom území mimo rámca uznaných a dohodnutých.

Ak sa pýtate, či to týmto skončilo, odpovedám - nie. Toto je vstup do nového balíka problémov, ktorý otvára nacionalistická a neonacistická vláda v Maďarsku, neonacistický parlament. Za tým pôjde zo slovenskej strany ešte množstvo druhých krokov. Je zbytočne dneska hovoriť, ktoré to budú. Závisí to trošku od politickej konštelácie, ale viem, že sú nevyhnutné. Musia byť. Na to, že musíme čeliť niečomu, s čím nechceme Slovensko zamoriť.

Dámy a páni, cítite všetci, že dneska je to dôležité a že o voľačom rozhodnúť treba, že to má hádam prednosť aj pred mítingami a ostatnými stretnutiami. Všetko sme podriadili rokovaniu tohto parlamentu, lebo tu sa rokuje dneska o vzťahoch na mnoho rokov. Daj Boh, aby všetci ľudia, ktorí sa postavia za vládny návrh, mali šťastnú ruku a pomohli zvrchovanosť a rovnosť ľudí v právnom poriadku Slovenska ochrániť.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Dzurinda, pani poslankyňa Tóthová. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Dzurinda.

M. Dzurinda, poslanec: Pán poslanec Mečiar, chcem sa s maximálnym záujmom vás niečo opýtať, jednu otázku. To naozaj ideme akceptovať stav, že na základe zákona Maďarskej republiky budú z našich štátnych občanov vznikať štátni občania Maďarskej republiky? To naozaj sa budeme prizerať, keď na základe Budapešti naši ľudia požiadajú o občianstvo, my budeme súhlasiť, že sa stávajú občanmi Maďarskej republiky, akurát ich vyradíme z občianstva Slovenskej republiky? (Ruch v sále.) To naozaj ideme takto rešpektovať zákon Maďarskej republiky? (Reakcie z pléna.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím, vážení páni poslanci, o kľud, pani poslankyňa Tóthová má totiž faktickú poznámku.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcela by som povedať, že vystúpenie pána poslanca Mečiara jasne preukázalo, že vety, ktoré tu zazneli, že trestáme vlastných občanov, nie sú pravdivé. Lebo ak sa niekto z vlastnej vôle podľa tohto zákona vzdá občianstva, lebo tým, že vezme občianstvo iné, z vlastnej vôle sa vzdá tohto slovenského občianstva, tak tým pádom už nie je naším občanom. My našich občanov chránime do doby, pokiaľ sú naši občania. To je jedna otázka.

Druhá. Taktiež je zrejmé, že návrh pána poslanca Dzurindu, síce hovorí on, že ideme sa pozerať, ale vlastne my by sme potom, keby sme nereagovali, tak uznávame exteritoriálnu účinnosť maďarského zákona. My keď neuznáme, čo s tým spravíme? Oni ostanú ďalej maďarskí občania. A my môžeme neuznávať, môžeme dupkať nohami, ale oni budú maďarskí štátni občania.

A chcem povedať tretiu poznámku, že bude treba veľmi urýchlene vysvetľovať tento legislatívny návrh, pretože ja mám osobné skúsenosti a Mečiarova vláda tiež, keď sa prijímal zákon o štátnom jazyku, aké nezmysly sme sa dozvedali, ktoré nám boli tlmočené, že to v zákone máme, napríklad... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, čas uplynul. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mečiar.

V. Mečiar, poslanec: Zdeněk Plháč napísal jednu knihu "Opustíš-li mne, nezahynu, opustíš-li mne, zahyneš". Občan môže opustiť štát, štát nemôže opustiť občana. Ak sa občan rozhodne, že prijíma občianstvo iného štátu, je to prejav vôle smerujúci k zmene vzniku, zániku vzťahov. My môžeme len naším právnym poriadkom povedať, že s týmto jeho prejavom vôle sa spája následok zánik štátneho občianstva Slovenskej republiky. To je všetko.

Váš výklad práva je v tomto smere chybný práve v tom, že nerešpektujete, že to sú úkony, ktoré robia občania, a neviete im zabrániť. Tým vzniká fakticky stav. V tom je rozdiel medzi vaším a naším chápaním práva, preto ten stav, kedy vznikne občianstvo iného štátu, vzniká na základe rozhodnutia občana, dôsledky tohto kroku pre náš štát eliminujeme tým, že neuznávame ten krok ako založenie nového štátneho občianstva na území Slovenskej republiky. To je všetko, viacej nemôžeme urobiť.

Čiže ten výklad, ktorý vy robíte, je nedosiahnuteľný. Rozumiem, čo chcete povedať, len idete zlou cestou. To je to isté ako na železnici, keď je tam to tupé miesto, tupík sa to volá, keď narazí do toho a nemá východisko, slepá koľaj. Tak preto sa nedá váš návrh akceptovať.

Pokiaľ ide o tieto závery, ešte raz: Rovnosť občanov, úcta k občanom, ochrana občanov - zmysel tohto zákona. Kto chce inak, inde, myslí, že je to lepšie, úcta k jeho slobodnému rozhodnutiu, že môže tak, ale dôsledky sú také, aké tento zákon a ďalšie zákony predvídajú.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili páni poslanci, ktorí vystúpili v mene poslaneckých klubov. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pani poslankyňu Vášáryovú, pána poslanca Palko. (Reakcie z pléna.) Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pani poslankyňa Vášáryová.

M. Vášáryová, poslankyňa: Vážená Národná rada, vážený pán premiér, pani poslankyne, páni poslanci, jedny z posledných slov, ktoré povedal pán poslanec Mečiar, boli, že tu dnes rokujeme o vzťahoch na dlhé roky. Áno, v tom s ním výnimočne súhlasím. To, o čom teraz rokujeme, bude zakladať kvalitu vzťahov na dlhé roky. A pretože sa tu stále hovorilo len o minulosti, hovorilo sa o Mníchove, o Trianone, ale veľmi málo slov padlo o budúcnosti.

Dovoľte, aby som povedala pár slov o budúcnosti, čo tento zákon, za ktorý idete zahlasovať a za ktorý tak tlieskate, čo bude znamenať pre vaše deti, pre vašich vnukov do budúcnosti. A hovorím to nie preto, lebo som dnes chcela vystupovať, ale hovorím to preto, pretože som rozprávala s niektorými poslancami aj z vašich radov. Aj z vašich radov. A prosím, aby ste si uvedomili, že keď budete hlasovať za vládny návrh, vládny návrh, ktorý prijala vláda Roberta Fica, desaťtisíce mladých Sloveniek a Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, sú občanmi Slovenskej republiky, v dobrej viere požiadali pred niekoľkými rokmi o občianstvo v Spojených štátoch amerických, v Kanade, v Austrálii a v iných štátoch, týmto krokom ich pripravíte o občianstvo Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna.)

Ja len aby ste vedeli, nie retroaktívne, ale teraz, keď ich budú dostávať, tie občianstva. Toto nie je len zákon o Maďaroch, toto je zákon o občianstvach všetkých štátov sveta. Všetkých štátov sveta. To znamená, že môj známy, ktorý má o polroka dostať občianstvo austrálskej republiky, príde automaticky o občianstvo Slovenskej republiky. Prosím vás, uvedomte si to. Uvedomte si to!

Vyzývam všetkých mladých ľudí, ktorí sú takto, budú teraz postavení pred túto dilemu len preto, že nevieme a hystericky riešime reakciu na zákon prijatý maďarským parlamentom, že týchto ľudí postavíme pred túto dilemu. A tieto mozgy mladé zbavíme slovenského občianstva. Upozorňujem ich rodičov, a viem, o čom hovorím, hovorila som s nimi a volali mi niektorí, upozorňujem ich rodičov, že toto je vláda a toto sú poslanci, ktoré ich deti zbavia slovenského občianstva. Nie preto, že by chceli teraz vyriešiť ten problém, lebo je tu ešte iné riešenie, ktoré je, myslím, lepšie, ale nezakladá to, že my týchto ľudí zbavíme občianstva a títo ľudia, tak ako povedal pán Mečiar, tu budú cudzinci. Oni prídu o tri-štyri roky, budú chcieť tri-štyri roky žiť tu, ale budú žiť, pán poslanec, ako cudzinci, lebo vy zahlasujete za to, aby v tejto krajine boli cudzincami.

A prosím aj všetkých rodinných príslušníkov, ktorí majú takéto deti, ktoré čakajú na občianstva a pracujú v zahraničí, aby si uvedomili, že toto je tá vláda a toto sú tí poslanci, ktorí zbavia ich deti, ktoré považovali Slovenskú republiku za vlasť a ktoré v dobrej viere, že na Slovensku platí dvojité občianstvo, požiadali o občianstvo iného štátu.

Čo im odkazujete? Lebo ja za tento zákon nezahlasujem. Ja si neberiem, vy si zoberte toto, vy si to zoberte na svedomie, pán poslanec. Vy áno. Vy im odkážte: Vyberte si! Vyberte si. Doteraz to bolo povolené, ale odteraz je to tak. Zvyknite si. Odteraz to je tak, pretože nevieme nijako inak vyriešiť tento problém. A kvôli volebnému výsledku vás pripravíme o občianstvo v Slovenskej republike, aby ste sa tu cítili cudzincami. A teraz tomu tlieskajte, páni poslanci. Tlieskajte procesu zbavovania vlasti desiatok tisíc väčšinou mladých ľudí a väčšinou mozgov, ktoré by nám mohli pomôcť v našom rozvoji.

Pán Mečiar hovoril, že toto je drobné politikárčenie. On povedal politikárenie, ale chcel asi zrejme povedať politikárčenie. Toto nie je politikárčenie. Toto je zbavenie vlasti mnohých tisícov Slovákov. Apelujem na vás a apelujem na ministra zahraničných vecí pána Lajčáka, kým je ešte čas. Vážený pán minister, presvedčte, prosím vás, túto vládu, že zbavovať občianstva kvôli tomuto zákonu desiatky tisíc mladých ľudí po celom svete je nezmysel. Apelujem na vás.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)