Myslím, že nám musí byť ľahostajné, zdali tento plebiscit dopadne v prospech jednej alebo druhej strany. Ale mám za to, že znova musíme zdôrazniť neprípustnosť akýchkoľvek plebiscitov, ktoré nespočívajú na príkazoch mierových smlúv. My ľutujeme, že z akýchkoľvek príčin k tomuto plebiscitu vôbec došlo. A keď už nieto v našej moci, aby sme toto porušenie mierových smlúv prekazili, musíme vysloviť aspoň len to, že šoproňský plebiscit na žiadny pád nesmie slúžiť za precedenciu pre prípady iné, nesmie znamenať, že trianonské smluvy sú jakkoľvek dotknuteľné. Naopak pri tejto príležitosti zdôrazňujeme, že trianonské smluvy vo smysle najnovších úmluv medzi Veľkou Dohodou a Maďarskom sú dogmata, ktorých sa dotknúť je nemožno a nesvobodno.
Veľmi správne bolo kol. Hnídkom podotknuté, že musíme si hľadať pre odstránenie maďarského a habsburgského nebezpečia i garancie vecné. Tieto sú v odzbrojení maďarskej armády. Snaď podľa nových dišposíc budeme mať možnosť uplatniť svoj vliv v tej subkomisii, ktorá má prevádzať odzbrojenie maďarskej armády a jej dedukciu na míerovými smluvami ustanovený stav v Budapešti.
Nemôže škodiť niekoľko upozornení pre prácu tejtu odzbrojovaciej komisie. Páni, ktorí budú členy tejto subkomisie, by sa mali veľmi živo zaujímať o to, jaké divotvorné položky obsahujú rozmanité odborné rozpočty maďarských ministerství. Budú-li venovať dostatočnú pozornosť jednotlivým ministerstvám, na pr. rozpočtu maďarského ministerstva orby, najdú tam značné položky - nemýlím-li sa 40-80 milionov, a to ešte podľa loňskej valuty, z nichž majú jej byť hradené výlohy na ozbrojenej poľnej stráže. My se pamätujeme na tak zv. Flur-Wehren zo Štýrska a vieme o nich, že to nebolo nič iného než zakuklené biele gardy. Ozbrojené poľné stráže v Maďarsku prez to, že sú dnes financované ministerstvom orby, neznamenajú nič iného než jednu skrytú formáciu bývalého maďarského vojska, které je len formálne "bývalé", ale vo skutočnosti môže byť postavené na nohy, ponevádč všetky tieto skryté formácie sú pod dozorem určitých ministerství.
Alebo bude-li venovať ona odzbrojovacia komisia trochu pozornosti rozpočtu ministerstva vnútra, najde tam nielen úžasné obnosy na velikánsky effektívny stav žandarmerie, ale i na ozbrojené pohraničné stráže. Ozbrojená pohraničná stráž je tiež nie preto zbrojená, aby hájila hranice Maďarska proti lupičom a lapikurkom, ale je vedená v evidencii ministerstva vnútra zrovna jako žandarmeria a nepredstavuje vlastne nič iného, než iný druh skrytej vojenskej formácie. A túto kamufláž - naší páni v Parízu budú zo svých nemeckých zkušeností veľmi dobre vediet, čo znamená kamufláž - prevádza maďarská vláda dôsledne asi vo 4-5 odborných rozpočtoch. Samozrejme maďarské ministerstvo financií dáva veľké obnosy na ozbrojenie finančnej stráže a je veľmi zaujímavý tiež rozpočet maďarského ministerstva obchodu, kde nachádzame položku značnej podpory pre Aero, akciovú spoločnosť. Je zajímavo, čo znamená Aero, akciová spoločnosť, o ktorú sa ministerstvo obchodu tak velice zaujíma. To je skrytá formácia maďarskej aviatiky. Poneváč bolo treba maďarskú aviatiku rozpustiť a nesmel byť ani jeden vojenský letec, ani jedno vojenské letadlo, následkom toho veľmi vtipne a veľmi pohotove premenila maďarská vláda celú svoju leteckú formáciu na súkromoprávnu a obchodnú a akciovú spoločnosť, jejž meno je Aero. (Posl. dr. Kramář: Létadla jsou skryta na různých velkostatcích! Maďarsko má 7.000 lidí ve svém koru létacím!) Maďarské ministerstvo obchodu je tak štedré, že tejto súkromoprávnej Aeroakciovej leteckej spoločnosti poskytuje nepomerne veľkých obnosov ako štátnu subvenciu. Pán kol. dr. Kramář mluví o skrytých aeroplánoch na jednotlivých veľkostatkoch. Viem k tomu ešte jeden pendent. Na veľkostatku grófa Josefa Karolyiho zistily sa nové moderné motorové pluhy zcela mimoriadnych rozmerov. Pánovia, ktorí tieto motorové pluhy videli, tvrdili, že niečoho takého ešte na kontinente niet. Pri bližšom zkúmaní sa zistilo, že tieto motorové pluhy nie sú pluhy, ale že sú to staré mažiare 30-32 cm, ktoré sú na veľkostatku Josefa Karolyiho skryté.
Nemožno posudzovať, nakoľko sú správne alebo nesprávne zvesti, že italská vláda žiáda si poskytnúť maďarskej vláde možnosť, aby sa odzbrojenie nepreviedlo príliš radikálne. Myslím, že naše záväzky voči Itálii nesahajú tak ďaleko, aby sme proti takýmto počinom neprotestovali, a to v záujme samej Itálie, lebo naše záujmy obhája naši členovia v subkomisii, ale sme si istí, že v tom okamžiku, keby Itália tak zjavne priskočila na pomoc maďarskému militarismu, určite by musela počítať s tým, že pomalu, ale iste bude tratiť pôdu v celej strednej Evrope. Keď malí národovia prinášajú všetky možné hmotné obeti, aby mier ťažko vydobytý a ťažko započatú organizáciu Strednej Evropy zabezpečili, keby Itália podala ruku Maďarsku, tu nemožno počítať, že by tá krásna tradicia, ktorú má naša armáda z Italie, zostala neporušená.
Ohľadom Maďarska oddávala se Veľká Dohoda jednej velkej politickej illusii. Poukazovalo sa na to, že nastolenie Karla Habsburgského alebo niektorého iného člena rodu habsburgského na maďarský trón donieslo by sebou zároveň obsadenie trónu rakúskeho. To znamená, že keby niektorý Habsburk, či už Karol, Albrecht, Josef, alebo Otto, zaujali trón maďarský, že by snaď oživením pragmatickej sankcie, alebo na základe nových úmluv stal se drieve alebo pozdejšie tiež panovníkom rakúskym.
V takomto riešení staro-novej rakúsko-uherskej otázky videly mnohé politické kruhy v Parízu a v Londýne šťastné riešenie otázky, stávajúcej medzi Rakúskom a Nemeckom a mali za to, že vlastne to je jediný spôsob zamedziť pripojenie terajšieho Rakúska k ríši nemeckej.
Ministerský predseda Bethlen, ktorý 24 hodín pred príchodom Karlovým hovoril dosť uprímne, zabil túto illusiu Veľkodohodovej politiky jedným šmahom. On totiž práve tým odôvodňoval legitimismus a nastolenie Habsburkov na maďarský trón, že existuje maďarský zákonný článok z roku 1820, podľa ktorého maďarský kráľ nemôže byť zároveň panovníkom rakúskym. To znamená, že Maďarsko má platný zákon a chce sa pridržať tohoto zákona, na základe ktorého kráľ maďarský nemôže byť zároveň panovníkom rakúskym. To sú garancie, ktoré pod vlivom tradičnej neodvislej košutovskej politiky prijaly všetky maďarské strany a vyslovily ako dogma, že personálna unia medzi Rakúskom a Maďarskom nie je možná. Čo to znamená pre veľkodohodovú politiku? To znamená, že od monarchistickej politiky, ktorú snaď niektoré nezodpovedné živle podporovaly, nemôže Veľká Dohoda očakávať rozriešenie otázky rakúsko-nemeckej, naopak, že maďarský monarchismus znamená na vždy pustiť z maďarskej monarchistickej a politickej sféry práve to Rakúsko, ktoré by v záujmu politiky dohodovej a politiky stredoevropskej malo sa k niektorej mocenskej kombinácii pripojiť. K Maďarsku sa tedy rozhodne pripojiť nemôže. Znamená-li to akúsi desillúsiu, akési vytriezvenie pre politiku dohodovú, myslím, že práve z tejto otázky rakúskej vyplývajú určité úlohy i pre našu zahraničnú politiku. Tu som mimoriadne vďačen p. min. predsedovi za jeho prejav, ktorý v tom smere je úplne uspokojivý.
Mám tiež za to, že nás pomer k Rakúsku musí sa utvoriť ešte priateľskejšie. Malá Dohoda, má-li skutočne cernovať Maďarsko, ktoré je stále mieru nebezpečné, nemôže strpeť tú trhlinu, ktorá bude trvať do tej doby, dokiaľ Rakúsko nie je ešte vo sväzku, alebo alespoň v blízkosti Malej Dohody. Vlastne sme už vykonali všetko, čo tvorí podmienky takéhoto bližsieho medzinárodného styku. Pamätujete sa, že hneď po prevratu šly plné vagóny československého uhlia do Rakúska. To sa dialo tehdá, keď ani naše továrne nemaly ešte dostatok uhlia, keď továrne a výroba stály a naši delníci nemali preto dostatok práce. Už tenkrát sme pokladali za svoju povinnosť alimentovať to ubedované a zbité Rakúsko. Čo štát v našom položení mohol vykonať ako podmienku priateľských stykov, to z našej strany bolo vykonané. A myslím, že jedinou správnou politikou jest utužovať tieto styky čím ďalej, tým väčšmi, lebo toto je jediný spôsob, aby sme pripojenie Rakúska k Nemecku skutočne zamedzili. Dokiaľ má Rakúsko oporu mimo Nemecka, prestávajú všetky hospodárske a psychologické príčiny, aby hľadalo priateľstvo v Berlíne.
Pravdepodobne môžeme pripísať veľkému úspechu našej mobilizácie i ten fakt, že sa určité zahranično-politické rozpaky v Poľsku konečne rozptýlily. Myslím, že môžeme s plným srdcom blahopriať čsl. ministerskému predsedovi a poľskému ministrovi zahraničných vecí, lebo oni dva pokračovali v tom diele, ktoré započali spolu ešte po čas emigrácie za hranicami. Jestliže sa medzi tým vyskytly v celých spústach momenty rušivé, dlžno zdôrazniť, že tieto momenty teraz svoje ostny ztrácajú, že konečne dva bratrské a na seba odkázané národy sa najdú. Menovite my Slováci chováme památku spoločného utrpenia, ktorého obeťou boli sme my v bývalom Uhorsku a naši bratia Poliaci v Pozňansku. My tehdy hľadeli na seba navzájom ako bratia podľa krve a ako bratia podľa utrpenia, a ja pripomínam dnes túto vzpomienku jednoducho preto, abych poukázal na logiku dejín, ktorá je v tom, že národovia, byvší podrobení stejnému utrpeniu, po svojom osvobodení majú si v prospech svoj vlastný a v prospech všeobecnej civilizácie a kultúry podať ruku.
Ani Poľsko, ovšem priznávam, ani Československo samo o sebe nie je v stave splniť veľké poslanie, ktoré má vo východnej časti strednej Evropy. Tak ako v ďalekej minulosti kedykoľvek Československo s Poľskom nešlo aspoň paralelne, stávalo sa odvislým lénom nemeckého císara, zrovna tak hrozí nebezpečie podobné odvislosti teraz, keby sme nepochopili, jak veľa záleží na veľmi blízkej alianci. Nejde tu len o záujem týchto dvoch národov, ide tu o to, aby emancipačný boj všech malých národov strednej Evropy, počínajúc od Gdánska až po Sušak a Split a Konstanc dostal svoje pevné formy. Považujeme-li nemecký imperializmus za naše stále nebezpečie, dnes, keď ten imperializmus dočasne je odstránený, musíme použiť tejto doby, a musíme stvoriť medzi malými národy celej strednej Evropy a menovite jej východu takú organizáciu, ktorá odstráni všetko nedorozumenie medzi národy a ktorá nám umožní v čas mieru spoločnú prácu a v čas nebezpečia treba i spoločnú obranu. Vieme, že od tohoto cieľa sme ešte ďaleko, ešte bude treba mnoho ukľudnenia rozvášnených myslí, ale som presvedčený, že k tomuto konci musí doisť.
Predpokladám, že naši bratia Poliaci mienia tú iniciatívu, jejž svedky sme boli v Prahe, veľmi vážne, že maďarsko-poľske a domnelé slovenské legie, ktoré tam blúdily po poľskom území neďaleko našich hraníc, sú už rozpustené a že žiadna poľská vláda a žiadny poľský činiteľ ani teraz ani pre budúcnosť neprevezmú zodpovednosť za tie bandy, za tie dobrovolnícke organizácie, ktoré majú síce meno "Poľské legie", ale vo skutočnosti sú praobyčajnými, verejnú bezpečnosť ohrožujúcimi bandami maďarských renegátov z Maďarska.
Ráčte dovoliť, abych niekoľko poznámok pripojil k niektorým otázkam nasej vnútornej politiky. Všeobecne sa vytýka finančnej správe na Slovensku, že sa nemôže dopracovať priaznivých výsledkov. Myslím, že musíme robiť velice prísny rozdiel medzi sťažnostmi na platenie a chtivosť občianstva z jednej strany a na druhej strane na byrokratickú schopnosť alebo neschopnosť našich výberčích orgánov. My známe svôj slovenský ľud a vieme, že medzi jeho vlastnostmi je i zvyk platiť dane ako na rozkaz. Máme vedomie o niektorých prípadoch, kde slovenskí občania bez rozdielu stavu, súce zvyklí na drievejší poriadok, prichádzajú sa pýtať, kde majú vlastne platiť svoje dane. Myslím, že väcšia vina za daňové nedoplatky na Slovensku padá na ťažkopádnosť byrokratického stroja. Viem, že tieto sťažnosti na byrokratizmus nie sú ani nové ani originálne a tiež nie sú ani obmedzené na náš štát. Vo Francii je celá literatura, ktorá sosmešňuje byrokratismus a je celý veľký politický prúd, ktorý chce zjednodušenie politickej administratívy. To sú boľasti všeobecné a medzinárodne, ale i v tomto prípade musíme rozoznávať zlo, aby sme ho mohli odstrániť. Mám za to, že by si finančná naša správa mala povšimnúť určitých psychologických momentov. My sa pamätujeme, jak úžasne otrávená bola situácia ihneď po prevratu našími zásobovacími orgány na Slovensku tým, že aksi oktrojírkou, bez akéhokoľvek uváženia preniesol sa na Slovensko zcela cudzí nezvyklý zásobovací systém. Narazili sme tým na úžasné ťažkosti v našom ľudu. Nebolo by stálo zásobovacie orgány veľa práce, preštudovať a prijať zásobovací systém domáci, alespoň v nižších kategoriach zásobovaciej organizácie. Nám dnes nezbýva nič iného, než uvedomiť si také prestupky proti určitej psychologii a podmienkam nášho verejného života, a treba sa nám opakovaní poruch vyvarovať pre budúcnosť. Stojíme na Slovensku pred reorganizáciou finančnej správy a tu bych chcel upozorniť p. ministra financií, že jednoduchým ustanovením generálnych a miestnych finančných riaditelství a berných správ vec bernej správy na Slovensku ani zďaleka nie je riešená. My máme na Slovensku jeden našim českým a moravským priateľom nedostatočne známy administratívny orgán a na tento orgán chcel bych poukázať. Je to dedinský obecný notár. Berné správy vo starom Rakúsku boly potrebné preto, poneváč v obci samej nebolo orgána, ktorý by môhol vykonávať štátnu správu, či politickú, či finančnú. Bolo preto treba tvoriť v Rakúsku berné správy. Na Slovensku notár nie je púhým orgánom obce, ale vykonáva na území svojej obce tiež politickú a finančnú správu.
Vieme veľmi dobre, že naši notári na Slovensku čo sa týče ich osobných kvalít a schopností, nie sú všetcia prvotriedni, naopak vieme dobre, že maďarskí notári to boli, na ktorých sa mohla spoliehať bývalá maďarská vláda vo všech hanebných útokoch proti duševnej a hmotnej bezpečnosti slovenského ľudu. Neide o osoby, ale ide o inštitúciu. A myslím, že túto inštitúciu nútno zdemokratisovať s predpokladom, že obecný notár úplne sa prispôsobí ľudu, jeho národnosti, jeho obyčajom a úplne sa osvedčí ako spoľahlivý úradník štátu a v tomto prípade túto inštitúciu musíme podržať. Z tejto notárskej inštitúcie môžeme vybudovať pilier správy, i politickej, a - o tom práve chcem mluvit - i finančnej. Viem, že podľa posavadných náhľadov inštitúcia notárov ako orgán finančný má zmizieť. Nesúhlasím s tým, a velice dotklive upozorňujem, aby sa neopakovaly chyby, ktoré drieve boly spáchané v politike zásobovaciej na Slovensku, i vo správe finančnej. Slovenský ľud je zvyklý na to, že daňové záležitosti sa vyriadzovaly na najnižšom stupni v notárskej kancelárii. Experimenty s bernou správou, keď máme vhodné orgány na najnižšom stupni notárskej správy v samých obciach, sa nedoporučujú.
Všetky dosavadné vládne prejavy nám sľubovaly redukciu úradníkov a myslím, že musíme s tým počítať. Dovoľujem si len požadovať, aby sa venovala mimoriadna pozornosť rôznym chúlostivým osobným otázkam, ktoré na Slovensku vzbudzovaly zlú krev. Budú-li sa prepúšťať úradníci a sriadenci, prosím, aby sa nezačínalo so schopnými domácími ľudmi. Ďalej ohľadom prevzatých úradníkov musíme žiadať, aby sa velice prísně dodržoval termín, ktorý úradníkom bol daný na naučenie sa slovenčine. Ten termín bol z počiatku jednoročný, potom bol predlžený a máme dnes veľkú časť úradníkov prevzatých, ktorí ešte dnes neznajú českého alebo slovenského úradného štátného jazyka. S tými ľudmi, ktorí mali príležitosť sa štátnému jazyku naučiti, ale demonstrujú proti nemu, iný štát by učinil už poriadok podľa zásluhy. Žiadame, aby termín, ktorý bol daný štátnym úradníkom na naučenie slovenského jazyka, byl dodržaný. (Výborně!)
Ohľadom našej poľnohospodárskej správy myslím, že bude možno konečne prikročiť k odstráneniu jednej veľkej krivdy, ktorá ťažko zaľahla na slovenský ľud v minulosti a prirodzeno nemohla dosiaľ byť odčinená. To sú staré kommasácie a staré katastry. Som si plne vedom toho, že práca táto bude vyžadovať mnoho príprav a dlhých rokov pri prevádzaní, ale som si vedom i toho, že k odstráneniu tejto starej krivdy prikročiť musíme.
Tieto dny odcestuje náš minister obchodu na Slovensko. Je velice užitečné pre naších politikov cestovať na Slovensku a pozorovať všetky veci osobne. Odporučoval bych na Slovensku jeho pozornosti dunajskú plavbu, potom dodávky pre slovenský priemysel, otázku tarifov, a taktiež otázku štátnych závodov. Naše štátne závody na Slovensku vykazujú ztraty. Bude vecou účelnej administratívy a bude vecou pána ministra obchodu, aby v tejto veci zjednal nápravu. Myslím, že nemožno osnovovať štátnu politiku na určitej doktrine a určitých predsudkoch a neverím, že by etatismus bol programatickou zásadou nasej vlády. S výhradou štátnej kontroly a účasti bude treba naše štátne závody na Slovensku sanovať pribraním súkromo-kapitalistických činiteľov. Jináč výrobu a rentabilitu týchto závodov na Slovensku zabezpečiť nemožno.
V ohlade kulturno-politickom nám rozpočet školstva nemôže stačiť. Sme veľmi dobre si vedomí toho, že úsporný systém musí sa rozšíriť i na slovenské školstvo, ale zdôrazňujem tu, že pokladám túto pausu v iniciatíve a tvorbe školskej politiky na Slovensku len za dočasnú. Máme na slovenskom východe asi 250 školských budov rozbúraných, máme na stá a stá škôl, kde vyúčba nie je možná z čiástky preto, že budovy školské sú zlé a z čiastky preto, že niet v nich učiteľov. Trpíme nedostatkom učiteľov slovenských, resp. českých. Pripomenul bych vec, ktorá snaď málo komu bude na uverenie. Máme na ethnografickom pohraničí slovensko-maďarskom okolo Dunaja vôkol Komárna a Nových Zámkov 4 5 obcí slovensko-maďarských, niektoré sú i väčšinami slovenské, kde ešte dnes v treťom roku republiky vyučuje sa vo školách výlučne po maďarsky, (Slyšte! Hanba!) kde ešte dnes káže sa a vykonáva bohuslužba v kosteloch v jazyku maďarskom. (Slyšte! To je ostuda!)
Veľactené Národne shromáždenie! Tie sociálno-zákonodárne úkoly, pred ktorými stojíme, tá reorganizačná práca, ktorá, dúfam, zaháji sa už na Podkarpatskej Rusi čo najskôr, čož zvlášte bych si dovolil zdôrazniť, a konečne rychlé prevedenie pozemkovej reformy, tvorí teraz v našej správe a zákonodárstvu úlohu nejnutnejšiu a nevyhnuteľnú. Ohľadom pozemkovej reformy podarilo sa shodou medzi stranami zabezpečiť, že 70 milionový obnos, pôvodne navržený, ale náhodne vynechaný, nahradený bude v podobe úveru zvláštnym zákonom. Prirodzene musíme pokladať tento obnos za conditio sine qua non, aby sme boli pre celý rozpočet, ale vzhľadom k tomu, že táto garancia je daná, niet pre nás žiadnej prekážky, aby sme rozpočet neodhlasovali.
Mám za to, že v nastávajúcej periode
zákonodárnej budeme museť odložiť veľmi mnoho stranických ohľadov
a budeme museť postaviť sa na to vyššie stanovisko, ktoré teoria
menuje civilisačnou politikou vo štáte. Nebudeme hľadeť len na
jednotlivé strany a jednotlivé vrstvy obyvateľstva, ale však práve
udalosti posledných dňov nás na to veľmi dôrazne upozornily: My
máme i vyššie stanoviská než sú naše strany a osobité záujmy.
My máme svoj mladý štát. Tento náš štát veľkou obťažkaciu zkúšku
v poslednej dobe obstál, ale musí ju obstáť, bylo-li by nutno,
i budúcne a v každom prípade. (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda dr. Hruban
(zvoní): Dalším řečníkem "proti" je pan posl.
Patzel. Uděluji mu slovo.
Posl. Patzel (německy): Slavná sněmovno! Musím počíti s tím, že obnovím ostré ohražení, přednesené již v minulém roce při stejné příležitosti, proti způsobu porady rozpočtové, která začíná ve výboru neslýchaným promrskáváním, při čemž je skoro vyloučena věcná porada o jednotlivostech, a stupňuje se ve sněmovně samé k projednávání, dosahujícímu téměř štvanice, k projednávání, o němž nutno zajisté říci, že karikuje a sesměšňuje rozpočtovou výsost parlamentu, takže se, pánové, nesmíte diviti, pakliže tu a tam ve veřejnosti padnou snad mnohdy trochu méně parlamentární výrazy a pakli se mluví o "opičí komedii" a podobných věcech. V tom musíme míti jasno: Co tu děláme, není stanovení státního rozpočtu parlamentem. Vláda předloží číslice, a pánové většinových stran, ut aliquid fecisse videatur, aby se chránilo zdání parlamentární demokracie, několik číslic změní, aby nekopírovali přímo rozpočet vlády, a pak spadne opona a je dohráno. Mám pocit, že i u mnohého z kolegů na českých lavicích musí se něco vzpírati proti způsobu, který je v křiklavém odporu na pr. s francouzským způsobem projednávání rozpočtu - jinak je Francie přece vždycky vaším vzorem, - kde parlament nebo aspoň příslušný výbor skutečně se radí o položce za položkou a dokonce vrátí rozpočet vládě, nedosáhne-li se dohody.
Nyní několik slov k dnešní řeči pana ministerského předsedy jakožto ministra věcí zahraničních. Při jeho výkladech vzpomněli jsme si na výrok Talleyrandův o reci, jen že s modifikací, že jak se zdá, je mu řeč prostředkem nikoli aby zakryl myšlenky, nýbrž aby zakryl pravdu. Použiji příležitosti, abych to na několika jednotlivostech dokázal, jak se domnívám, zcela nepochybně. Nejprve bylo zajímavým, že pan ministerský předseda potvrdil to, co říkáme již po několik dní a co nám bylo s české strany zpola popíráno, že totiž mobilisace byla usnesena a nařízena v okamžiku, kdy bylo jisto, že oficielní maďarská vláda zakročila proti panu Karlu Lotrinskému nejostřejšími prostředky, jež měla po ruce. Prosím, pan ministerský předseda sám dnes řekl, že k mobilisaci došlo, když se vědělo, že maďarská vláda se obrátila ostre proti Karlu Habsburskému, takže se musíme domnívati, že pokračování v mobilisaci platilo tomuto jedinému, dle mínění nás všech zřejmě málo význačnému člověku. Pan dr. Beneš zvonil dnes domu habsburskému, abych tak řekl, politickým umíráčkem. My, němečtí nacionálové, nemáme ničeho proti tomu, pakliže se to ukáže v každém směru pravdivým. Neboť, pánové, dějinná zkušenost mnoha staletí praví - aspoň nám německým nacionálům - že náš národ byl domem habsburským mnohem tíže a mnohem hůře poškozen, než národ český (Souhlas na levici.) pres různé události v době minulé a i přes popravy na Staroměstském náměstí, jichž obětmi byli, jak známo, i vynikající zástupci německého protestantismu v této zemi. Avšak zjišťujeme, že dnes byla souhlasně uznána skutečnost, že proti Karlu Habsburskému a proti karlistickým rejdům v Maďarsku nebylo v onom okamžiku již třeba mobilisovati. Chci při tom v jednom směru opakovati naše stanovisko. V plném svém přesvědčení odmítáme každý pokus obnovy panství habsburského rodu na území, v nichž bydlí části našeho národa. To však, co jste proti Maďarsku učinili, je porušení stanoviska sebeurčení, s nímž jste před třemi roky tolik koketovali, a nesmíte se diviti, zasahujete-li v tomto směru do vnitrních věcí druhého státu, že pak ti, které voláte na pomoc, nejednají s vámi při jiné zase příležitosti jako se suverenním, nýbrž jako se suzerenním státem, jak se stalo také v záležitostech souvisících s Maďarskem v posledním čase více než jedenkráte.
Zdá se však, že pokračování v mobilisaci v tomto okamžiku platilo nejen, jak vy pravíte, tomu, aby bylo pro vždy odklizeno habsburské nebezpečí, nýbrž že jste při tom sledovali jiné úmysly, a to byly - i když to sebe více popíráte - úmysly teritoriální. A právě v této otázce se zase ukázalo, jak je to zlé, pakli někdo slouží stále a stále za hříčku a nástroj jiných. A právě v této otázce utrpěli jste zlou porážku. Pakliže však snad měla mobilisace býti určena jen k tomu hlavně, aby byla jednou vyhozena proti Velké Dohodě hlavní karta - pánové, pak to bylo trochu nákladné potěšení. Neboť nesmíte se přece domnívati, že celá veřejnost - zajisté ani česká-tak rychle zapomíná, že jste se pokusili namluviti jí hned prvního dne mobilisace, že náklady zaplatí Maďarsko, kdežto dnes opět musíte následkem přátelského sdělení z Paříže přiznati, že náklady tohoto zlého dobrodružství musí zaplatiti naše vlastní, obecné hospodářství.
Jen ještě několik slov k některým jiným výkladům o zahraniční politice. Pan ministerský předseda se chlubil, že vláda Československé republiky byla první, která na veřejnosti s důrazem zastupovala stanovisko a přimlouvala se za politiku, že Německo může žíti jen v dohodě se sousedy, především s Francií, a že tedy byl činným i v tomto směru. Trochu si objasníme, zda nebyla také zde řeč prostředkem k omezení, nebo řekněme, k omylnému upravení skutečných událostí, pravdy.
Polsko-československý spolek nemá býti namířen proti Německu? Ano, prosím, pánové! Před několika dny prohlásil upřímně orgán pana ministra Udržala - myslím, že je ministrem války - a pana ministra Staňka - myslím, že je ministrem zemědělství - že spolek československo-polský je opatřením proti společnému úhlavnímu nepříteli, proti Německu. Píše-li to oficielní orgán ministra války, jak máme věřiti ministru zahraničí, chce-li namluviti veřejnosti, že spolek nemá nejmenší tendence proti Německu? Víme již, že ani Československá republika nemá nyní naprosto touhy po obchodní smlouvě s Polskem, o níž se toho tolik napovídalo. S Polskem sotva někdo nyní uzavře obchodní smlouvu, a my skutečně také nevěříme, že republika Československá má úmysl dáti do svého státního území dovážeti francouzské zbraně pres území polské. Víme, že polská smlouva je také jen příkladem toho, co jsem nazval známkou ne suverenity, nýbrž pouhé suzerenity československé politiky zahraniční. Smlouva česko-polská je prostě diktátem Francie, jemuž se vláda česká musela podříditi. Pan ministerský předseda a ministr zahraničí dr. Beneš stále ještě se drží myšlenky, že Československá republika chce býti pupkem země nebo aspoň pupkem střední Evropy, okolo něhož se snad má seskupiti nově organisovaná střední Evropa na zříceninách Německa. Avšak, pánové, znovuorganisování hospodářství střední Evropy nepodaří se ani tak výtečnému diplomatu a politikovi s takovými úspěchy stále se obnovujícími, jako je ministr dr. Beneš, i když dosáhne ještě takových výsledků jako v případě Burgenlandu, kde rovněž přemohl antipatie Velké dohody způsobem přímo skvělým! O tom, co si máme mysliti o polsko-české smlouvě v jiném směru, nepoučil nás sice dr. Beneš sám, nýbrž jeho kolega v úřadě ve Varšavě, jenž nám vypravoval, co předcházelo, který trochu jinak vylíčil zasáhnutí československých znalců v hornoslezské otázce a upřímně doznal, jakým díkem je povinna polská vláda vládě československé za postup jejích znalců. Dnes ještě nejsou vyvráceny projevy veřejnosti, že tito znalci to v žádném případě nebrali s pravdou příliš přesně. Jedním z jejich hlavních důvodů bylo přece, a to je něco, co podle našeho mínění odporuje všemu, co nám především vypravoval pan dr. Beneš také ve Stálém výboru minulého roku o otázce těšínské, že prý jistá dělení jsou zcela dobře možna a ze prý se i taková uspořádání jednou již osvědčila v území hospodářském, v území těšínském. A tu pravíme - sotva nalézám slušný parlamentární výraz - že bylo pracováno potichu uváděním v omyl - jinak to jmenujeme prostě falšováním. Neboť v těšínském případě nebylo děleno celé území průmyslové, nýbrž část cennější - ani my se proto nezlobíme - byla přidělena Československé republice, a právě případ dělení města Těšína ukazuje, jakou pohromu přináší sebou takové nepřirozené dělení. Vytýkáme tedy československému zmocněnci a jeho zmocniteli dr. Benešovi, že v případě dobrozdaní v otázce hornoslezské operovali nikoli pravdou, nýbrž klamem, (Souhlas na levici.) a rádi bychom věděli, jak se dá tvrzení pana dr. Beneše, že Československá republika nezamýšlí při rozhodnutí otázky hornoslezské činiti nějakých nároků teritoriálních, srovnati a v souhlas uvésti s pověstmi silně se vyskytujícími ve veřejnosti, že Československo přece činí nárok na malý územní trojúhelník, což nemá míti jiného účelu, než odříznouti jisté říšskoněmecké dopravní linie a průmyslové nezbytnosti od Bohumína. Jasné, jakékoli diplomatické jednostrannosti prosté objasnění v tomto směru bylo by zajisté způsobilé, aby ještě více zlepšilo znamenité diplomatické styky mezi Československou republikou a vládou německou.
Dnes bylo mnoho mluveno o mobilisaci. Víme již, že si vládní kruhy Československé republiky, a zvláště pánové dr. Beneš a Udržal, dosti značně zakládají na výsledku mobilisace, ačkoli dodnes ještě nebylo vyloženo jasně, kolik procent mobilisovaných nastoupilo v jednotlivých územích, a ač tvrzení, že mobilisace prý se zdařila právě tak dobře ve směru správně-technickém a věcném, jako v osobním, je s pravdou, řekněme, trochu na štíru; jinak by nebylo mohlo dojíti k věcem jak o nich byla podána zpráva ve veřejnosti, o spatném ubytování nastoupivších a o nesmírných nepořádcích v zásobování. A je skutečností, že i tvrzení pana ministra dr. Beneše, že stala se již všecka opatření pro rodiny nastoupivších službu, spočívá na zřejmě nesprávných informacích podřízených činitelů, právě tak jako není bohužel pravda, aspoň ve chvíli, kdy to pan ministerský předseda jistě optima fide řekl, totiž že v Kraslicích již byly vydány potřebné poukazy, jak dokazuje zpráva tamního starosty města, jež mne došla. (Posl. inž. Jung [německy]: A jak to bylo s procenty nastoupivších?) O tom jsme již mluvili, v rozpočtovém výboru několikráte jsme se tázali, jak bych to řekl, po poměrech, jak se nastupovalo v okresích cistě českých a, jak to pánové nazývají, v jazykově smíšených. Dotazy stihl však týž osud, jako tak mnoho našich interpelací, zůstaly cennou prací makulaturní, poněvadž se nám z důvodů pochopitelných nedostává odpovědi nebo zřejmě vůbec nemůže dostati z důvodů vyšší národní prestyže.