Předseda (zvoní):
Slovo dále má pan posl. dr. Juriga.
Posl. dr. Juriga: Slávna snemovňo! Istě, že vojna nám všem ohromné zklamanie priniesla, zvlášte vo finančnom ohľadu. I český i slovenský národ, keď sa oslobodil, dobre vieme, že každý človek slobodný a oslobodený v prvom rade od toho očakával, že bude ménej tlačený, ménej bude jeho pot prešovaný, že bude menej platiť a viac chleba mať. Iste, keď slovenský národ robil prevrat, bolo tam ohromne mnoho sociálneho momentu. Je pravda, že národný moment tam bol, jako boj proti národnému utlačovaniu Maďary, ale v prvom rade bol boj sociálny, totiž, že bude mať zem. On sa na tie nivy panské díval a začal to rozbierať a myslel, že nebude platiť tak ohromnú ťarchu, lebo každý národ rozumie, že mu je lepšie, keď sa mu bude menej peňazí z vačku vybierať. Tak iste oslobodenie slovenského národa v prvom rade bolo oslobodením od tiarch, od materielného utlačovania, aby sa menej musel potiť a menej peňazí z vačku vybrakovať. Ale iste, slávna snemovňo, v tomto ohľade nielen slovenský národ, ale i český národ bol rozhodne zklamaný, lebo vidíme, že čo po vojne ako na t. zv. demokratickom poli sa deje, vlastne je ohromné klamstvo, že demokrácia, že to znamená len absolutismus pětek, šestek, sedmiček nebo osmnáctek a tí ostatní sú pod diktatúrou četnictva a finančného komanda. Tak iste, jestliže tú demokráciu nevidíme v pravom slova smysle na politickom poli, tým menej je vyvinutá na poli hospodárskom a finančnom. Vymlúva sa všechno na válku. "Šťastná válka". Jako sv. Augustin riekol: "blahoslavený hriech", ktorý takého spasiteľa splodil, môhol bych volať: "blahoslavená válka", na ktorú sa všechno vymlúva. Ale oslobodiť národ od veľkosti daní, vo štáte menej úradníkov, menej vykorisťovania aby bolo, vážny boj proti kapitalismu štátnemu, ktorý od toho najchudobnejšieho vydiera, ktorý spôsobuje najväčšiu drahotu na celej čiare, ať je to železnica, pošta, proti prvému štátnemu keťasovi iste, slávna snemovňo, najmenej vážnych krokov sa podniká, lebo ešte i ten slávny podvojný militarismus krásne prekvieta. A pomalu vidíme, žial bohu, že celý tento náš štát sú prokuristi v tej internacionálnej sústave kapitalistickej, ktorí zahnali odsud Nemcov a Maďarov a posadili české k psacímu stolu a nejakého toho Slováčka nechajú zametať kanceláriu. Tak sa mi zdá celá Československá republika starým sústavným podnikom na vykorisťovanie. Vyvinuje sa jedna trieda, ktorá panuje, ktorá z veľkých platov je živá a menej robí a má menej pracovnej doby, a my budeme štátotvorným elementom a pri tom tvoriť komunistov, zrádcov, maďaronov, bolševikov, Slovákov, autonomistov. Tamtí, a to nespoľahliví, zrádci a Nemci sú to, ktorí pod tým titulom nebudú smieť sedeť za stolom, ale pod stolom budú čakať, až ím spadne nejaký kúsok. V celom finančnom systému nášho štátu podľa mojho skromného mienenia, vidíme len, že máme, Československú banku miesto predošlej Länderbanky nebo neviem, ktorá to bola nemecká banka v Prahe, ktorá ovládala český štát, a tu by musel nastať čas, že chceme-li, slávna snemovňo, našu republiku v Československu udržať, v prvom rade tam sme mali smerovať, aby národ nebol večne utlačovaný, gňávený. Pravíme si, či delník, či rolník, nač máme republiku, keď chleba mať nebudeme. Chápe potrebu štátu len na toľko, na koľko mu napomahá v jeho existencii a neuznáva nikdy ten štát, ktorý z jeho existencie tyje, roste a ho vykorisťuje a vyvoláva v sebe jednu vrstvu panujúcu, jednu triedu, z ktorej žije, nech sú to zrádci, Nemci, Maďaroni, bolševici, autonomisti atd. My myslíme v prvom rade na nesmierny systém tých daní, že sa v tom nikto, ani sám minister financií, nemôže vyznať. Ja bych sa vsadil, že pán minister financií, keby chcel sednúť a vypočítať a vyrúbiť daň, že by to nedoviedol. Sú na to odborníci finanční a nie sú v stave vyrúbiť daň. Následkom toho niekto nevie, akú daň má platiť a koľko má dane platiť, nevie, koľko je mu vymerené a tak prestáva ten systém daňový na tej veci, že sa posielajú cedulky a prijde exekútor a koľko peňazí z vačku vydrapí, toľko seberú. Na Slovensku je to tak fidelne zariadené, že prijde financ do dediny a povi: Ty budeš platiť 250, ty 150, a kde sú ľudia bojazlivý, tam platia, a kde sú odvážni, tam začnú jednať, a prihodilo sa, že sjednali daň zo 150 na 15. A teprv potom boli ľudia chytrí a riekli: "Ty kujone, tys nemal právo brať 115, nedáme ti ani 15. To nie je žiadna daň." A potom teprve financa palicou z dediny vyhnali. Čo je to za daň a čo ste to za finančníkov, keď neviete, koľko sa má platiť.
Finančníci sa sami nevyznajú v platení daní. Máme na príklad na Slovensku daň z vína. My sa na Slovensku tak dlho už škriepíme s tým zarytým, zamrzlým rakušákom Kvěchom, o ktorom sa už všetky strany rozhodly, že má byť zo Slovenska odstránený, aby nebral daň zo dvoch hektolirov vína od konsumentov. Statisíce sobral, sám zákon zretelne to hovorí predsa, to je krádež, čo sa robí, kde môžu, tam z konsumentov vydrapia peniaze; a prečo by nevydrapili, keď na Slovensku je zákon z doby Marie Terezie. Čujte, Češi, že každý financ, ktorý pokutuje, 5/6 z tejto pokuty patrí jemu. Keď mňa pokutuje na 100 K, ten financ dostane 83.30 Kč z mojej pokuty. Predstavte si, keby ten finančník bol najpoctivejší člověk, a riekne sa mu: "Dostaneš 5/6 z tej pokuty, tak pojde na tých ľudi, jako na zajáce a bude kričať "Ohol ho, oder ho...".
Stá a stá finančníkov následkom tohoto zákona vykorisťuje ľud. Toto rakušáctvo hlboko v modzgoch českých sa zakorenilo a dnes rozpomenú sa ešte na Mariu Tereziu, poneváč toto nariadenie im k vydieraniu peňazí je dobré. Tedy si predstavte, keď stá a stá finančníkov vrhne sa na ľud. Ten finančník nezačne pokutou 100 K? Kde pak 100 K, tam sa začne po tisícoch, poneváč on má z toho 800 K. Tak si prijdú niektorí finančníci na 10.000-20.000 až 30.000 K mesiačne za takéto pobočné dôchody. Už som bojoval tak dlho oproti tomu a nie je možno udelať nápravu. Tu v Prahe boly tvrdé hlavy dobré, dokiaľ drcaly do Rakúsko-Uhorska, ale tie staré tvrdé hlavy maly by sa rozpomenúť oproti tomu, jak sa má republika starať. Dnes už nemá drcat do Rakúska, ale musí sa starať, aby taká vec z doby Marie Terezie bola odstránená.
Sľúbil pán minister akési tajné nariadenie, že len jednu tretinu majú ti finančníci dostávať. Dobré, nám bude lepšie, že tak finančník jednu tretinu dostane z tých 100 K. Ale každý úradník má konať svoju povinnosť! Keď by ten sudca dostával z pokút niekoľko procentov, jak by pokutoval ten súd? A keby úradník ktorýkoľvek dostával niektoré procentá za výroky svoje odborné, jak by tie výroky vypadaly? To je skutočne taká rakúska forma, mentalita. Chyť ho, ohol ho, oder ho, nedaj mu, lebo 5/6 bude tvojich, tedy teraz 1/3. Ďakujeme za tú milost p. ministrovi, že nie už 5/6 dáte tým finančníkom, ale jednu tretinu. Ale myslím, že budú štrajkovať a pán minister zase cúvne a zase zostane pri tých 5/6, lebo všetcia zanechajú Slovensko a potom pojdú zpät. Snaď sa dá nastrašiť, jak to všetcia úradníci exponovaní na Slovensku delajú, ale ešte ani jeden neišiel.
Ale myslím, že tu reči mnoho nepomôžu, lebo tu je práve taká mentalita: keď len peniaze máme, reči, nech sa rečujú, pojede sa pekne ďalej, ako sa jelo dosiaľ. Nač reči, rozpočet sa dá odhlasovať a za rok bude, jak bude. Ale tu sa jedná o republiku, o štát. Potom sa nedivte, že ten slovenský národ začne nenávideť toho finančníka, že ľud musí chytiť palicu, keď ho vidí, keď na neho ide ako lupič, aby z neho vydrel peniaze. A teraz si predstavte ďalej tú okolnosť, čo sa musí následkom toho stávať na hraniciach slovenských. Tam finančníci namnoho do naha vysvliekajú chudobných ľudí. Svedkom je pán bývalý minister Hodža, on mne odpustí, však mne to neriekol pod záväzkem diskrecie. On jel z Vídne a mal deku, s ktorou precestoval pol Evropy, a finančník riekol, že je to nové a chcel mu vziať a vymerať clo. To si dovolí finančník na bývalého ministra. Snaď nevedel o ňom, že je to minister, ale má cviker a je trochu vyholený a lepší oblek, to predsa imponuje takým polointeligentom. Čo si teprve dovolí na jednoduchého človeka? Kabáty ľudom svliekajú, jak sa to stalo nedávno v Kopčanoch u Bratislavy. Jedno chudobné dievča malo starý kabát a pod tým kabátom tenké letné šatočky. A tito financovia jej tento kabát vysvliekli a vyhnali ju von do tej zimy. Keď sme zakročili, ešte sa mi nadhazoval a dali to do Robotníckych novín. Potom ešte za to človek "búri" proti československému národu, proti republike. To je chyba, že títo hriešníci sa identifikujú s Československým národom, s republikou, so štátom. Ako cigáni - cigán keď ho chce člověk pre krádež biť, nastrčí dieťa. "Ja som český národ, ja som republikán", kričí, aby on sa tak zachránil. (Výborně! Různé výkřiky.) A tak to robili Maďari, a jestli to, vy Češi, tiež tak budete robiť, pochodíte tak, ako Maďari. (Výborně!) Chyby treba trestať, nech je to úradník alebo finančník. Keď sa niečo stane, všetcia sa vymlúvajú, a my sme potom zradci a nepriatelia republiky. Stá a stá takých prípadov bych vám môhol menovať. Jeden raz keď som bránil právo človeka, tak mi ten úradník riekol: "Dám vás vyvésti policajtem." - Riekol som mu: "Ty Pražáku, mňa dáš vyviesť policajtom, starého Jurigu? Nebol bys tu, keby Juriga nebol za túto republiku bojoval!" A ešte mi riekne "zrádče" a chce ma dať vyviesť policiou, keď ja pri takomto presvedčení bojujem za národ!
Iste s mojej strany to nie je zlý úmyseľ, je to len krvavá boľesť, nespokojenosť a nesmierna rozhorčenosť, skutočně mnohdy až do srdca sahajúca, keď člověk vidí, čo miluje, aby riastlo a vidí tu nebezpečie, keď tou cestou kráčate, ktorou kráčalo Rakousko a ktorou kráčalo Maďarsko. Bojím sa, že tak skončíme ako skončili oni. A my Slováci to najviac odnesieme. Ja viem, že vy byste akž takž obstáli, ale čo s nami Slováky, keď vy tak republiku Československú privedete k bankrotu?!
Keď národ vidí, že tie ohromné dane sniesť nemôže, a že tu viacej práva, cti a chleba nemá, on zanevre proti tomu, a bude vás nenávideť, ako nenávidel Maďary. My to musíme vedeť, musíme veriť tomu, čo slyšíme od nášho ľudu. Ľudia prichádzajú stále a sťažujú si proti tým daniam z obratu, vína atd. Keď prijde ten náš člověk na jarmok, a predáva vola, prijdú financovia a chcú na ňom daň z obratu: "Sem peniaze na daň z obratu", a keď im nechce dať, rieknu: "Ty starý blbče, dám ťa odviesť na policiu, keď sem nedáš peniaze". A čo ten starý Slovák na to riekne? On riekne, že mu to Maďar nerobil, že v tejto republike mu je horšie, nežli mu bolo pod Maďary. Vy to vymlúvate na nás ako Maďari, že my sme buričia a štváči, za to, že sa zastávame nášho národa.
Nemám času ďalej sa rozširovať o týchto boľastiach tejto finančnej správy, ale jeden princíp by sa mal rozhodne zaviesť, chceme-li mať nejakú nápravu. Dovoľťe mi riecť: Nemecký bratr Patzel tu pred tým hovoril o nespravodlive vyrubenej a exekvovanej dani. Je to, pánovia predsa krádež! Jak k tomu človek prijde, keď ten financ ukradne mu niečo proti zákonu, a ešte na cti urazí! Musí byť predsa osobne zodpovedný! Musí byť pokutovaný a mimo toho štát musí škodu nahradiť a zaplatiť, ale nie, jak jsme my sa ohlásili podľa znenia zákona proti takejto krádeži, proti takémuto finančnému rabuňku, aby ešte pán inšpektor nás odkázal, že nás naučí poriadku, a riekol nám: "Vy ste horší, než bolševici, dám vás všetkých žalovať". Slávna snemovňo! Tento základ musíme mať úvodom, tento demokratický základ, aby drápy našich vydieračov sa stiahly, aby si boli vedomí, že beztrestne ani financ krásť nesmie. Keď chudý človek, keď robotník ukradne si sliepku, už ho četníci vedú, ale keď financ mi ukradne tisícku, kde sa najde vo štáte moc, ktorá by ho strčila tam, kde sedí ten, kto ukradol sliepku? Veď takýto úradník je v úradnom postavení, nesmie vydrapovať, je iste jeho povinnosťou delať poriadok.
Prosím tedy, aby pán minister financí, chce-li nápravu vo štáte, tento základný zákon, tento princíp čím skôrej previedol. Potom prosím, ten rada Vencálek v Bratislave, ktorý proti zákonu státisíce vybral od ľudí, ten aby tam nebol a nemluvilo sa v Prahe: "To je veľmi pedantný úradník, pedantný a precísny úradník". Iste by bol potrestaný a stát by za 24 hodín to musel ľudu nahradiť. Uprímnú radu vám dávam a prosím, aby vláda aspoň tento zákon ustálila, aby za vyrúbené dane bol osobne zodpovedný patričný úradník a aby bol pokutovaný, poneváč jeho povinnosťou je vedeť, čo delať smie a kto dane nespravodlive zexekvuje, musí to nahradiť. Keď potom ľudia prijdú so žalobou, tu financ povedá: "Veď to máte u štátu v bonu". Ďakujem za takú bonu! (Různé výkřiky. - Posl. dr. Petersilka [německy]: To je kvalifikovaná loupež!) Mluví-li takto, že poplatník to má u štátu v bonu, mluví-li tak pri takejto vážnej veci, je to reč jako na kolkárni. Ten človek tam prijde, a ešte sa mu tam posmievajú. Prijde-li k finančnému úradu a riekne: "To mi musíte odpustiť", tak ešte urazia jeho náboženstvo a rieknú mu: "Jděte ke zpovedi, k páterovi, chcete-li odpuštění, u nás se neodpouští!" Nielen tedy, že mu tam vzali jeho občianskú česť a peniaze, ale ani jeho náboženstvo tam nerespektujú. Treba sa učiť štátnym móresom, treba, aby úradníci vedeli, že niesú v republike našej páni, ale že my sme pány úradníkov. Oni sú služobníkmi národa, služobníkmi ľudu. Veľactení, prijde potom následkom takýchto zjavov doba, ako v Rusku, kde úradník musí byť úplne podriadený sovětom, na 6 mesiacov, na tri mesiace, na jeden rok, aby mu rožky nenarostly, potom zkrotne.
A ďalej, slávna snemovňo, chceme-li na Slovensku a vôbec v celej republike vzbudiť nejakú lásku k tejto republike, nezbytne je nutno, aby chudobní ľudia dostali zpät čo najskôr svoje okolkované peniaze.
Ja viem, že tí boháči, tí majetní ľudia dostali svoje peniaze zpät, svých 20 až 30.000 K. Takýto boháč dovede si to pekne vyšlapať, ide k takovému fiškálovi - veď je to jeho remeslo - a dostane peniaze zpät. Ale keď prijde chudobná ženička, s jednou som sa stretel v Bratislave, ktorá so slzami v očiach a so zaviazanou rukou, a išla do úradu, aby jej tam jej zadržaných 1000 K vrátili - tu ju proste vyhodia von. Ona ide zpátky a narieka: Nemám z čoho zaplatiť lieky, nemám z čoho zaplatiť lekára, v robote niesom, šla som poprosiť, aby mi navrátili, bohužiaľ špatne som pochodila. A plakala na ulici. Až na ulici sbieral som tie pismá od nej, šiel som tam, ale riekli mne, že už bohužiaľ ten termín prešiel. To je tá rakúska byrokracia! Rozum môj ďaleko nesahá, abych nenahliadol, som-li úradnikom, že musím byť spravodlivým, musím vedeť, akú mám odpovednosť, ale keď vidím tu biedu, tu musím vedeť, kde pomôcť a nedržať sa byrokratických mrtvých predpisov, lebo litera zabíja. A byrokracia je litera a mrtvá litera a ľahko umrtví republiku. Preto nechcejte z tohoto nového Rakúska - naša republika je dosiaľ nové Rakúsko - nechcejte prenášať ten byrokratismus na Slovensko. Boli sme v tomto ohľade rozumnejší a liberálnejší u nás. Je pravda, že boli sme od Maďarov utlačovaní, ale predsa toľko byrokracie sa nám nedostávalo. Teraz všecko prochádza rukama toľko radov a sekčných šefov, vybavuje sa všecko písomne, a drieve ten služný si musel pomôcť sám. Dneska ide všecko prez komisary a rady. Prijdeš k jednemu radovi, pošle ťa k druhému a ten potom k tretiemu a tak to ide ďalej, až sa dostaneš k pánu ministrovi; tam ti rieknu, že ten minister nie je doma a tak nevieš, čo spraviť. Všecko svalujú na ministra. Tento byrokratický aparát má revmu. Naša republika trpí na revmu, nemôže hýbať svými údy, len tí ministri, ale ti zase nemajú času, pre všelijaké intervencie, nemôžu robiť, tak to všetko potom trčí!
Ďalej je treba ľudom vydať a zameniť peniaze, na ktorých sú falošné kolky. Taká chudobná ženička za to nemôže, keď jej v poslednej chvíli takí chytráci vrazia peniaz s falošným kolkom. Však to ten štát má urobiť tak, aby sa tie peniaze nedali falšovať. A prečo trestať ľudí s falošnými peniazmi. Falošné kolky je treba zaplatiť tak, jak je ten peniaz toho hoden. Aspoň je ten peniaz z Rakúsko-uhorskej banky a má istú cenu, keď nie viac; ľud nemá byť za to trestaný. Keď bysme v týchto veciach zakročili, nebolo by toľko rozhorčenia na Slovensku, keď by sa ľudom vrátili peniaze, čo potrebujú. Pak se nedivme, je to zcela prirodzeno, že naši ľudia riekajú: K nám prišli Češi, zabrali nám peniaze, urobili nám falošné peniaze a kolky, a my sme na tom horšie, nežli pred tým. Z takého stanoviska ten ľud to chápe. Vy riekate: ten Juriga je štváč, veľký štváč; to je nie pravda, buďte rádi, že vám to niekto povie. Kebych dobre nemyslel k náprave, tešil bych sa z toho, že to ti Češi tak robia. Až to bude na Slovensku kvasiť, potom bude zle. Preto je treba rychlej nápravy.
Prichádzam ke štátnym pôžičkám. Válečné pôžicky, myslím, že aspoň tým chudobným ľudom, tým pensistom, ktorí mrú hlady, by sa mali vyplatiť. Človek musí byť predsa len človekom! Videl som na pr. nejakého pána majora, alebo toho úradníka, bol vymastený, likotavý, videl som v ňom representanta utláčania, dobre vypasený, z anglického súkna šaty, ale dnes, keď už brucho mu splasklo, tvár mu svraštela, šaty sú ošúchané - myslím, tá nenávisť nesmie nikdy tak ďaleko ísť, aby človek človeka nenávidel, toho človeka, toho úradníka v Rakúsku, nech dôstojníka alebo pensistu, predsa bysme nemali nechať hlady umrieť tých ľudí. Ale koľko je tých Rakušákov vo vysokých úradoch v Československej republike - jestli takýto človek je švagor, alebo kamarád pri pive, alebo sa zná s niektorým p. radou alebo sekčním šéfom, z viedeňského hniezda prišlý do pražského hniezda, my na Slovensku to najlepšie víme. A keď teraz nemáte dosť Čechov, počínate nám posielať Nemcov. (Veselost.) Skutočná pravda, Nemcov. Ale tí zaprú svoju nemčinu a keď tam prijdú do Slovenska, delajú tam veľkých Čechoslovákov. Vy tu máte tých Rakušákov v úradoch mnoho. Aspoň tie štátne pôžičky, ve ktorých majú chlieb, je treba honorovať tým starým dôstojníkom, pensistom, vdovám, sirotám.
Nemyslete, keď ten starý hlady zhynie a keď ho zahrabú, že je všemu koniec, lebo je tu jeho syn, deti, ktorí si musejú považovať za povinnosť nenávideť tento štát, ktorý mu zavraždil otca a musí podkopávať tento štát a čakať na pomstu, pomstiť sa na tom, ktorý zavraždil jeho otca, jeho bratra. (Posl. Toužil: Jurigo, budeš hlasovat pro rozpočet?) Disciplina strany - prosím - nerád.
Keď som aspoň tak niekoľko vecí riekol, nemôžem zamlčať otázku prídelov zemiam. Tým správným osobám, ktoré vy ešte máte. Nemôžem vám napovedať, že nám Slovákom akú krivdu robíte pri tomto rozpočtu. Vy máte predsa nejakú autonomiu a vy si dáte na ňu peniaze, máte samosprávu zemí, máte samosprávu v Čechách, máte samosprávu na Morave - pokiaľ sa týka Moravy, je pravda, že ste im jadro sebrali, ale predsa tú skorápku ste im nechali, to hniezdočko ste im nechali, oni môžu tú samosprávu uplatňovať a schádzať sa a svoju individuálnosť pestovať. Podívajte sa, nám Slovákom ani túto kosť ste nedali, ani takú samosprávu, akú majú Čechy a akú má Morava, u nás miesto tej samosprávy je diktatúra četníctva. Preto niet obecních volieb, niet zemského výboru, niet župných volieb, niet žiadnych volených úradníkov, niet žiadnych odpovedných faktorov, ale je jedno vacuum, právné vacuum, v ktorom sedí nám na krku exponovaný dietový úradník, ktorý prevádza svoju vôľu pomocou četníkov, ktorý je všemohúci. Naše právo je četník a náš podiel sú financi. Kde je demokracia, kde je samospráva? Nám posielate na krk všechny z Prahy a keď sa proti tomu postavíme, nemôžeme žiadneho dostať zpátky, nemôžeme si pomôcť, zostávame štváči a budeme štváči v očiach vašich, ako sme boli nimi pred tým a prijde snaď doba, že nás budete zavierať do žalárov a budete používať maďarského § 171 a § 172 pre buričstvo a štváčstvo, ako sa už tiež robí. Tvrdíte, že sme jeden národ, ale keď si Slovák žaluje, vezmú ho pred súd a tam sa riekne, že štval slovenský ľud proti českému národu.
Vy tvrdíte, že sme jeden a tam tvrdíte, že sme dva. A ten istý § 171, za ktorý som sedel vo Vacove 2 roky vo svých demokratických a svobodnárskych intenciach, pekne tedy ste ho vytiahli zpodstola a už nás taháte do žalára a väzenia, lenže žaláre tie niesú tak elegantné ako uhorské, kde mal každý svoju izbu a poriadok a strkáte nás do jednoduchých žalárov.
Iste sa nedivte potom, keď nemáme žiadne právo, že sa nám vzmahá duši našej rozhorlenosť a roztrpčenosť, keď v rozhorlenosti ostré slovo padne, lebo my sa nebojíme a nemusíme sa báť. Na príklad jedného Slováka zavreli predovčerom do žalára na 2 mesiace, poneváč riekol: "Čo sa tých Čechov báť," podľa § 171. Tak nás chcete učiniť, aby sme sa vás báli s četníky žalárom a financmi. Vidíte, ste-li bratia, vyzujte sa zo starého rakušáctva. Slavianskej lásky treba a doprajte našej svobody a našej samosprávy v našej slovenskej krajine, "země" to není naše slovo. To právo nám dajte. Čím drieve autonomiu, tím lepšie pre republiku. Ten klame svet, kto zavrhuje autonomiu a rieka si demokrat, to je lhár, kto tvrdí, že je demokrat a nepraje samospráve. Dívate sa na Rusko a tam nevidíte ty tyrany bolševické, ktorí dali každému: Tatarom, Finom, Čudom, Laponcom autonomiu. Niečo bysme sa mohli od týchto Rusov učiť. Tak tie samosprávne telesá ako právnické osoby, tie nesmierne potrebujeme. Je to otázka nášho slovenského chleba a ja na to nikdy nepristúpim, že by to bolo všetko jedno, zda chlieb má Čech, či Slovák. To není jedno. Mne to není jedno, zda ten chleba na Slovensku jie Slovák alebo Čech. Ja milujem Slovensko, ja milujem Čechy vo svojej hranici, ale i pri svojom chlebe. Ja to pravím uprimne, ale neodvolávajte sa na bratskú lásku, keď mne chlieb ubierate. Bratstvo sa začína s chlebom. Jestliže nám tú samosprávu nedáte, uvidíte, a zapamätujte si slova Jurigova, že slovenský národ bude nenávideť Čechy, ako nenávidel Maďary a rozpomeňte sa na tú chvílu, že sa to stane brzy, a že som vám to riekol.
Ja mám pred sebú žalostný obraz. Mal som kamaráda dobrého, nadaného človeka, tichého, stal sa v Budapešti v jednej nemocnici hlavným riaditeľom duchovným. V tej nemocnici za tyranie starého Maďarska bál sa verejne priznávať, že je Slovák, a učil sa tajne, po tichu sbieral za drahé peniaze knihy slavistické, skládal zkúšky, složil doktorát zo slavianské filologie a ak prišiel prevrat, mal tam krásný byt, tri izby, dvoch pomocníkov, plat krásny, stravu výbornú, ak to ve starých nemocniciach bývalo a prišiel na to Slovensko. Prišiel sem a horkoťažko bol ako dočasný docent na jednom gymnasiu pri takejto kvalifikácii. Dnes není definitívnym profesorom a za ten čas tak mu na srdce zaľahlo a srdce rozkrvácalo, a srdce, ktoré sa mu umorilo v jeho dlholetém učení a trápení, takže dnes leží v kláštori františkánov v Bratislave na smrtelnej posteli a na jeho mieste na bratislavskej universite tam sa rozťahuje Halusický, žurnalista od Lidových Novín. Viete, pánovia, ja vám poviem hned, až ten Štefán Hlavatý umre, ten môj milovaný priateľ, bude vás volať k jeho hrobu a reknu: Podívajte sa bratia, kto zavraždil tohoto bratra a kto sa pase a kto sa rozčapuje na jeho mieste, ktoré jemu patrilo?
Tam pred 3 až 4 týždny prišiel do Bratislavi z Banjaluky pán Patz, a je dnes ve IV. triede, predovčerom prišiel Slovák z kliniky pešťské, aby sa usadil v Žilině, spravodlivý Slovák, sám minister Mičura sa ho zastal, že je Slovák, policia však ho hned chytila a ani sám minister Mičura nebol v stave dokázať, aby tohoto Slováka na zpät do Budapešti nevyšupovali. Pán Patz z Banjaluky, vážená snemovno, azda ani neni Čech, to neverím, ten je tam ale brat náš ten musel isť do tohoto starého jarma, z ktorého sa chcel osvobodiť.
Pamätujte ale, jestliže ten Štefán
Hlavatý umre, prijdte mu na pohrab a všimnite si, keď mu budem
nad hrobom rečniť. Budem vás volať k jeho hrobu a jestliže tých
Hlavatých, ktorí budú hladoveť a budú neuznaní, budeme mať viace
a viace, tak vezte, že z tých hrobov vstaneme my znova a povstaneme
proti vám za Československú republiku. (Výborně. Potlesk.)
Předseda (zvoní):
Dále má slovo pan posl. Böllman.
Posl. Böllman (německy): Slavná sněmovno! Z vývodů mého předřečníka jste slyšeli přibližně líčení toho, jak to vypadá v druhé části této republiky, po níž byla pojmenována. Poměry jsou tam skutečně takové nebo snad dávno ještě ne takové, jak je on líčil, totiž ještě mnohem smutnější, jak jsme se mohli sami přesvědčiti cestou po Slovensku. Jsou to výsledky české hospodářské politiky, jež tam pomalu a zvolna ale jistě účinkují a jež vyhánějí radost ze založení tohoto státu i u lidí, již propůjčili k tomu jméno. Hospodářské poměry krajně seslabené oddělením od Maďarska jsou poukázány na velkolepou hmotnou podporu současného státního režimu. Slováci si však stěžují tak jako my Němci zde v republice, že ani oni nejsou hmotně podporováni. Jest příznačné, že obchod a živnosti jsou na Slovensku zničeny. Stížnosti, jež jsme slyšeli v údolí hnileckém, popradském, v jižní Spiši, v Kežmarku a tam v Tatrách, kde kvetl kdysi cizinecký ruch, mluví za svazky, že stát neplní své povinnosti v národohospodářském vztahu. My víme, že byl utvořen nadpočet úřednictva, tento nadpočet se ukazuje všude, a pozorujeme-li projednávanou kapitolu 14., vidíme jen v ústředí zastoupeno úřednictvo, jež jest počtem daleko větší než ve starém Rakousku. Ve starém Rakousku nebyl u finančního ministerstva roku 1914 nikdo v III. hodnostní třídě. V Československé republice jsou v III. hodnostní třídě ministerstva financí roku 1922 dvě osoby. Ve IV. hodnostní třídě bylo roku 1914 v Rakousku 6, v Československé republice roku 1922 5 úředníků. V V. hodnostní třídě v Rakousku 22, v Československé republice 25, v VI. hodnostní třídě v Rakousku 23, v Československé republice 33; v VII. hodnostní třídě v Rakousku 40, v Československé republice 66; v VIII. hodnostní třídě v Rakousku 45, v Československé republice 78; v IX. hodnostní třídě v Rakousku 65, v Československé republice 66; v X. hodnostní třídě v Rakousku 25, v Československu 50; v XI. hodnostní třídě v Rakousku 24, v Československé republice 32 úředníků. Podúředníků a zřízenců bylo v Rakousku 113, v Československé republice 128. Vidíte, ačkoliv hospodářské území Československé republiky jest přes přírůstek Slovenska mnohem menší než staré Rakousko, jest stav úředníků mnohem větší než ve starém Rakousku. Do tohoto počtu nejsou však vůbec ještě pojati pánové z revisního oddělení, o němž tehdy neměl nikdo ani tušení.
Hlavním pramenem příjmů státních jsou z velké části monopoly. Chci vyjmouti pouze tabákový monopol. Tu nám praví státní domácnost toto: Tabák: Příjmy roku 1922 1.705,4 82.500: proti tomu roku 1921 1.379,895.500 K; tedy roku 1922 větší příjem 325.587.000 K. Výlohy roku 1922 činí 987.043.966 K; výlohy roku 1921 činily 935,279.075 K, tedy roku 1922 plus 51,764.891. Proti tomu se však ceny předmětů tabákového monopolu podstatně zvýšily, zatím co výlohy tolik nestouply. Mimo to musí tabáková režie ještě odebírati jednu část doutníků, viržinia, - jak bylo lze se dočísti v novinách - z Italie. Dalším monopolem s vysokými čísly jest solní monopol. Monopol sladidel ukazuje jako jediný monopol snížení příjmů, jež mají činiti 6 milionů korun. To se zdá býti zcela oprávněné, poněvadž přece jest dosti cukru, který vyrábíme z cukrové řepy ve vlastní zemi. Tento přebytek jest zde pouze proto, poněvadž díky opatřením dřívějšího ministra obchodu Hotowetze a snad i šestičlenné cukerní komise nebyli jsme s to dostati náš přebytek zavčas do ciziny.
Vidíme také u tit. 6 § 5 mezi příjmy Bankovního úřadu vykázanou částku 36 milionů při eskontu směnek, při lombardu cenných papírů příjem 40 milionů. Úroková míra pro směnečný eskont činí dnes 5 1/2%, pro lombard 6 až 6 1/2%. Průměrný stav směnečného portefeuille v cenných papírech činí asi 1.2 miliardy. Lombardovány byly průměrně 2 miliardy. Podle toho musely by tyto příjmy vykazovati větší a vyšší čísla.
Jednoho výnosu nenacházím ve státním rozpočtu vůbec číselně vykázaného, totiž daně z obratu cenných papírů. A přece bylo by pro nás velmi poučným, kdybychom se mohli dovědět, kolik vlastně činí příjmy z jedovatého stromu bankovnictví a bursy. Avšak myslím, že nesmí svět vědět, kolik nese v Československé republice daň z obratu cenných papírů. Bude někde zastrčena, aby se nemohlo tak snadno zvědět, jaký jest tam obrat a jak lehký jest tam výdělek jistých zasvěcených kruhů. Naproti tomu vidíme, že při vydáních se nešetří, kde by se mohlo podstatně šetřit, jako na př. při stavbách, jež nejsou naléhavě nutné a jichž si nemůže nikdo dovoliti, kdo si nestojí finančně tak, aby mohl prováděti luxusní stavby, jež by mohly býti odloženy; v době, jaká je dnešní, kdy stát nemá finančních prostředků, kdy není s to pečovati o válečné poškozence, kdy není s to upraviti truchlivou situaci staropensistů a i novopensistů, vidíme přes to na druhé straně, že stát jako loni i letos vynakládá na př. na výstavbu hradu mimořádné vydání 8,832.286 korun.