Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Předseda (zvoní): Slovo dále má p. posl. dr. Juriga.

Posl. dr. Juriga: Slávna snemovňo! Pán Bechyně menom "pětky" vyhlásil, že táto pôžička má slúžiť zväčšenie výroby, zmenšenie nezamestnanosti a konsolidovanie republiky. Som presvedčený, že p. Bechyně neni o tom presvedčený. Pán minister sám povedal, že táto pôžička je už z väčšej časti premárnená a má slúžiť na konsolidáciu rakúskej, vašej bývalej drahej vlasti. Pán ministerský predseda Beneš ide do Janova, a chce si tam vziať z domu stoličku trojnohú, ševcovskú. A tejto stoličky jedna noha má byť anglická pôžička, aby sa pochválil pred svetom, že my sme bohatí. Potrebujeme si vypožičať na vysoké procentá, doma penazi a dôvery nemáme. A aby sme si mohli vyzdvihnúť tieto peniaze, riekneme kavalírsky: my sme bohatí! Druhá noha tejto ševcovskej stoličky, na ktorej tam chce on sedeť medzi vysokými pány hodnostármi, svojimi feudálnými pány, je predľženie zákona o podpore v nezamestnanosti. My máme peňazí dosť. Nemusíme dať príležitosť k práci, u nás ešte po troch rokoch slobody je mnoho ľudí nezamestnaných a preto môžeme im dávať platy a podporujeme tým túto nezamestnanosť, miesto aby sme im dali príležitosť k práci. A tretia noha tejto ševcovskej trojnožkv má byť tá, že tam prijde s tým, i že na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je už sloboda, že se zrušujú štatárium predbežná censúra a mimoriadne nariadenia. Ten stav, jak sa to povie, že Slovensko je obsadené a Podkarpatská Rus je tiež obsadená a včul prijde tá tretia noha, že sa prijde zase ukázať, ovšem len pre cudzinu, že máme slobodienku, jak nám to pán minister Šrobár vždycky dúcha, "máme slobodienku zlatú", máme slobodienku, že zrušujeme po treťom roku tej našej slobodienky štatárium, šibenicu, a predbežnú censúru, policiu, štátne zastupitelstvá, totiž tých duchovrahov, ktorí nám ležia na našich dušiach a držia nás pod hrdlom, aby sme voľne dýchať nemohli a voľným slovom v časopisoch písali. Ale jak najlepšie dokazuje, takto pred svetom chce ukázať, jak to vidíme pri tom 3. návrhu, robí ešte horšie než tú pôžičku, lebo touto pôžičkou ide sa lichotiť a konsolidovať Rakúsko. Podobne je to i s tou podporou v nezamestnanosti. Nie nám Slovákom prijde ten podiel, lebo čítame výkazy, kde sa dávajú tieto podpory v nezamestnanosti. Na leden bolo vykázané, že z celkovej podpory v nezamestnanosti, ktorú dostalo 21.000 osôb, pripadá na Čechy 17.000, na Moravu 3000 a na Slovensko 1000. (Slyšte!) To je tá rovnoprávnosť Slovákov s Čechmi. Ani vy, Moravci, nie ste s nimi rovnocenní. Podívajte sa, 17.000 si uškrábli vaši páni bratia tuna. A Moravanom dali 3000 a Slováčkom 1000. Neverím, že by bola z nich polovica Slováčkov, ktorí by brali podporu v nezamestnanosti, lebo nezamestnaní sú na Slovensku exponovaní. A jak k tomuto návrhu o zrušenie mimoriadnych ustanovení na Slovensku uvádza, jak som pripomenúl, podporovať rakúsku pôžičku, uvádza na Slovensko starý rakúsky zákon, kde sa tie staré vynímečné zákony všetky obnovujú. V tomto návrhu, ráčte si len všimnúť, zrušuje sa censúra, ale pekne prosím, ustanovuje sa, že policajný kapitán má právo shabať časopisy, ale censúra nebude! Toť slobodienka, lebo štátny fiškus nesmie škrkať, my ho menujeme škrkan. Na pr. jak včul to škrká u nás. Podívajte sa, že na príklad ešte reč poslanca vo snemovni prednesená je censurovaná. Tu sa ráčte podívať. (Ukazuje censurované noviny.) Oj, naša slobodienka, dívajte sa, toť slovenská sloboda v Československej republike; sloboda je diskuse, jak to pán president riekol. Pán president riekol, že demokrácie je diskuse. Slováčku, diškutuj, diškutuj! (Veselost.) Pane presidente, na Slovensku demokracia je diskuse? Dívajta sa! V Janove vám to pán dr. Beneš povie, až bude tam na tej ševcovskej trojnožke sedeť: Tá prvá noha, pôžička: Bohatí sme. Druhá noha: Nezamestnanosť, nemusíme robiť, dávame podpory v nezamestnanosti, a tretia noha: Slobodienka. Ale to už tam nepovie, že v tom novom zákone je uvedené to isté, na čo - na príklad štatárium - mala vypovedať celá vláda, to vláda nepotrebuje vypovedať, ale župani to potom dostanú, a tak sa nedivte, že vidíme v mnohom ohľade v Československej republike oživovanie starého Rakúska, sympatie ohromné, čo dokazuje i tá pôžička, že tak ochotne idete konsolidovať za našu kožu a za naše interesy Rakúsko, vašu milú starú vlasť.

Slávna snemovňo! Ochotne by sme však odhlasovali akúkoľvek pôžičku, keby skutočne slúžila tomu, čo pán Bechyně a tedy celá vládna väčšina vyhlašuje, keby slúžila zväčšeniu výroby, umenšeniu nezamestnanosti a konsolidácii republiky. Ale jak môže ona slúžiť zväčšeniu výroby, keď už je utratená? Bude slúžiť Rakúsku, kde sa zúčastníte všelijakých podnikov. To je chytrosť pražská. Tam snáď bude slúžiť, ale keď už je z väčšiny utratená, jak sa môže výroba zväčšiť touto pôžičkou? To je nesmysel. Takou pôžičkou sa vôbec výroba nezväčšuje, lež sa jednotlivec ubije. Keď jednotlivec musí si vypožičať pod takými ťažkými podmienkami, nezväčšuje výrobu, lež si zatrhne ešte väčšmi hrdlo. A jak možno zväčšiť výrobu, keď nemôžeme vyvážať a nemôžeme predať ani to, čo máme? Kto potrebuje dnes zväčšenie výroby priemyslovej? Sú dnes všade skladišťá plné a aní to nemôžu podnikatelia predať, čo majú narobené. Tak je to iste nepravda. Neni možno zvýšiť pôžičkou výrobu, dokiaľ sú nemožné centrá, ktoré zbíjajú všetko podnikanie, dokiaľ trvajú ešte válečné výnimečné hospodárske zákony, dokiaľ Praha monopolisuje celé hospodárstvo republiky, dokiaľ sú také nemožné tarify a dokiaľ dovoz a vývoz je tak znemožnený, že celá naša republika je vlastne jedna klietka, z ktorej ani nos nemôžeme slobodne vystrčiť, aby sme navázali styky s cudzím svetom. Nech niekto ide do Maďarska alebo Rakúska obchodovať! Neni to možné pri dnešných pasových, centralistických a byrokratických pomeroch, a keď chce niekto niečo vyviezť, kto má monopol, jak sa to začína robiť s uhlím, učiní sa monopolný syndikát uhelný, a je toľko nemožných ustanovení, že sama republika, t. j. sama naša štátna vrchnosť, znemožňuje voľný obchod a hospodárstvo, znemožňuje styk s cudzinou. A prečo? Pre fanatickú politiku nacionálnu! Hospodársky život sa však nedá a nesmie riadiť nacionalismom! Nacionalismus, to je len "pětka", to je princíp, ktorý neni možno uplatniť v živote. Keby sa mohla riadiť výmena hmôt nacionalistickými princípy, ešte i tehdy najlepšie pochodíme so svým nepriateľom, so svým protivníkom, keď s ním spravíme dobrý obchod! Najlepšie premôžeme svojho protivníka a pomôžeme sebe, vydeláme-li na ňom, a nie keď ho hrdúsime a škrtíme.

Úplné uvoľnení hraníc našej republiky je tedy jedine možný spôsob, aby sa mohla zdvihnúť naša výroba, aby sa zmenšila nezamestnanosť. Keď následkom uvoľnenia výroby budú ľudia sýti a najedení, potom bude republika konsolidovaná, ale hladujúce brucho, hladujúci žalúdok - na tom základe nemôže republika stáť, naopak splaskne celá. A ďalej: Jak môže naša výroba pôžičkou alebo takýmto spôsobom sa zvýšiť a zmenšiť sa naša nezamestnanosť pri dnešnej spekulácii valutovej? Moja skromnosť už pred pol druhým rokom bola presvedčená a hájil som zásadu, že našej republike stúpanie našej valuty len najkrajnejšiu záhubu prinesie. Podľa môjho skromného presvedčenia je vyháňanie valuty do výšky len spekuláciou chytrých ľudí, bánk a obchodných spoločností, ktoré pri tom ohni sú a do toho ohienka ešte dýchajú. Keď valuta naša stúpa, tu nakúpi, a pozajtrá, keď padne, tu kapitalisti miliony a miliony zarobia na spekulácii valutovej, poneváč práve sú dobre informovaní. A častokráť ani telefonov nepotrebujú, sejdú sa prosto 4 nebo 5 a udelajú si svoje pekné obchôdky.

Naša valuta, naše peniaze znamenajú predsa len papier, a cieľom hospodárskeho života má byť výmena hodnôt, zbožia a výrobkov. A čo z toho niekto má, keď má tisíce, statisíce alebo i miliony papierových peňazí a nemôže vyrábať, nemôže dovážať a vyvážať? Iste tedy tieto nacionalistické omedzenia na poli hospodárskom sú príčinou chudoby a hospodárskych krísi. Nesmieme byť v tom ohľade šovinisti a prepiatí nacionalisti. Podívajte sa, vy Rakúsku požičávate 500 milionov Kč! A keby sme my riekli, že požičáme Maďarsku 500 milionov Kč, zvolali by ste: Hoj, to sú Maďaroni, to sú zrádcovia republiky! Iste by tomu tak bolo. Ale jak môže Slovensko hospodársky existovať bez styku s Maďarskom?

Len v krátkosti naznačím, prečo táto pôžička neskonsoliduje pomerov, prečo nenapraví hospodárskych pomerov na Slovensku ani v republike vôbec. Ohľadne slovenského národa táto pôžička nielen nezvýši výroby, neumenší nezamestnanosti, neskonsoliduje pomerov, lež práve naopak. Vieme totiž dobre, že v našej Československej republike vlády prichádzajú s návrhy na krytie nejakého nákladu teprve tehdy, keď peniaze tie sú už dávno premárnené. Som presvedčený, že tie peniaze, ktoré si máme vypožičať, majú už svoje dobré miesto, že už čakajú na ne rôzné zmenky a že už tie peniaze niekde schádzajú. (Veselost a různé výkřiky.)

Súkromne som o tom presvedčený, že tomu neni ináč, že je to len humbug, keď tú pôžičku odhlasujeme. Je to len výmluva, delá sa to len preto, aby to formálne bolo správne, že my tú pôžičku pekne prikryjeme. Žiadna pôžička neslúži Slovensku jeho hospodárskemu blahobytu. Prečo? Lebo pôžičky Slovensko nepozdvihnú a nemôžu pozdvihnúť, lebo v prvom rade potrebujú a užijú tých pôžičiek a peňazí naši milí bratia doma, to je v Čechách a na Morave. Avšak je to prirodzená vec, že keď tu máte nezamestnanosť, tak to bude podporovanie toho priemyslu. Teraz je podporované v Čechách 17.000, na Morave 3000 a na Slovensku 1000. Tedy iste som o tom presvedčený, že má vlastne slúžiť na sanáciu niektorých podnikov. Prečo? Lebo neni záujem a nemôže byť záujmom - a vidíme v živote, že neni záujem Češska jako jednotky - zdvihnúť priemysel na Slovensku.

Prečo? Ja by som skoro tvrdil, že neboli by ste dosť chytrí, lebo vy ste staré Rakúsko, a to bolo priemyselné. A vy máte svoje továrne, máte v Čechách 80 % celej výroby, a nemôžete nikam s vašimi tovary, potrebujete "Absatzgebiet", obsadzenie, to je Slovensko a kolonie, musíte tam zvlášte svoje boty, zalíčené pluhy, kabáty a priemyselné veci, čačky, kolotoče atd. lifrovať, a neni preto záujmom českého priemyslu, aby obstál slovenský priemysel. Prečo? Lebo sám nemá kde predať, preto je to záujmom starého Rakúska, aby malo "Absatzgebiet", aby malo svoju Bosnu.

Tak prosim pekne, iste i keby sme my Slováci tie peniaze vydelali, málo by to bolo na zväčšenie výroby na priemyselnom poli na Slovensku, lebo nemáme dôvery k tomu systému, poneváč my to vidíme so dna na deň, že náš priemysel nielen že sa nezdvihá, lež opačne sa zabíja.

Máme na pr. v Bratislave krásnu dynamitovú továreň, kde bolo 3 až 4 tisíce ľudí zamestnané. Riekli, že pri hraniciach nemôže byť dynamitovej továrne. To uznám, keby Maďari prišli a strielali, vyletelo by to ľahko do povetria. To sa musí demontovať a zaniesť do Čiech. Tomu nerozumiem. Prečo by sa to nemohlo nechať na Slovensku, aby tých 3 tisíc Slovákov malo ďalej svoj chlieb, a keď už nemá byť v Bratislave, dajte to do Trenčína, kde sú tí ubohí Slováci, ktorých vy toľko ľutujete, alebo do Zvolena, kde sú tiež tí ubohí Slováci. Prečo potrebujete prenášať takú továrnu do vašich priemyselných krajov? Lež to je tá bratrská láska, to je tá investícia (Veselost. Potlesk lud. poslanců.), že môžeme očakávať, že naši remeselníci sú zabíjaní vašimi tovary, lebo vaši remeselníci sú tak chytrí a i tí úradníci, že svojich krajčírov dovedú do Báňskej Bystrice a tam bratrským exponentom miesto roboty delajú šaty a slovenský remeslník, ten slovenský krajčír môže prez prsty hľadeť; na základe rovnoprávnosti bratov Čechov a Slovákov platí brat Slovák 10% daň a brat Čech len 3% dane. A vy nám rieknete, že my sme separatisti? Vy nás oddeľujete, aby sme neboli rovní. Pravda, ten slovenský remeselník platí 10% a ten brat z Čiech, ktorý len 3% platí dane, dobehne do Bystrice, Bratislavy atd. a tam im merá v úradoch miesto roboty šaty. Prosím, ja to nemám za zlé Čechom, ja to uznávam, to privlastňujem práve českej chytrosti, a považujeme to za prirodzené, že ste tak chytrí. Skoro bych riekol, že by ste boli sprostí, keby ste to tak nerobili. Ale my sa bránime proti tej vašej chytrosti. A vidíte, to je ten význam tej autonomie: abych si držal ruku na mojom vačku a abych svoj chlieb v ruke držal a nie ten druhý a aby náš priemysel rástol a aby sme neboli Bosnou a Hercegovinou, "Absatzgebiet" starého Rakúska, ale aby náš priemysel sa sbieral, aby naši remeselníci neboli zabíjaní vašími fabrikami atď. A je jasnou vecou, že tá nezamestnanosť následkom toho u nás nemôže byť odstránená, lebo neni tiež vo vašom záujme zdvíhať priemysel na Slovensku. A tiež pre robotníkov nemáte porozumenie - to sú tí páni bratia sociálni demokrati, ktorí sú takými centralistami, ktorí tej Prahe nadržujú, ktorí sú pod komandom Bechyňovým a všetkých bratov českých, ktorí balamútia ten slovenský ľud, že pre nich tá autonomia nemá významu. Ale ako odpoveď na tieto stesky pošlú nám na Slovensko fabrických delníkov, ačkoľvek pomery na Slovensku sú im známe. Pánovia, my nechceme vašich delníkov, tým nezamestnanosť neostraníme, tým sa náš priemysel zabíja. Podal som dôkaz, že sa nezamestnanosť neodstraní; je-li ten Slováčik skutočne bez zamestnania, jak číslice dokazujú, nič nedostane, lebo v Čechách je podporována 17.000, na Morave 3000 a na Slovensku 1000, ale z toho tisíca najmenej jedna polovina sú exponovaní bratia nezamestnaní. (Hlas: Věru nezaměstnaní?) Samo sebou sa rozumie, že nezamestnaní, veď nikto neide na Slovensko "dělat", ale "vydělat" a "poroučet". Aby prišiel niekto robiť, to sa nestane" ale "poroučet"; a bol by sprostý, aby na Slovensko prišel robiť, veď môže "dělat" doma. On príjde na Slovensko za väčšieho pána než bol doma.

Tedy ten argument: odstránenie nezamestnanosti, je skutočne hádzanie piesku do očí tým nezamestnaným, lebo tí praví nezamestnaní, ktorí skutočne potrebujú tej núdzovej podpory, tí chudáci k tomu ani nepríjdu pri tom byrokratickom zariadení. Kolko písiem je k tomu potreba a kolko chodenia po úradoch, od toho sekčného šéfa k tomu radovi sekčnému a neviem k akým expektantom a inšpektorom, jak sa všetky tie nové úrady menujú. Veď ten chudiak, biedny človek bez práce, ani si netrúfá. . . Toho jednoduše vyženú, a podporu v nezamestnanosti častokráť berú tí najchytrejší a tí kamarádi a známi - a v prvom rade musia byť dobrí vlastenci, totiž dobre zapísaní u tých pánov. Ale keď čujú o ňom, že je ľudák, to už hybaj si k Hlinkovi pre podporu nezamestnaných. Alebo keď je kommunista, nech ho Svetlík osvietí. (Veselost.) - Tak iste dľa môjho skromného presvedčenia je to len sypanie piesku do očí, že sa takou pôžičkou odstraňuje nezamestnanosť. A konsolidovanie republiky? - To už škoda o tom mluviť. Pôžičkou sa niečo konsoliduje? Čo sa konsoliduje pôžičkou? Konsoliduje sa vnútorná dôvera? Keby občania mali dôveru k tomuto štátu, keby štát nebol túto dôveru u svých občanov prehral a nebol si toľko občanov od seba odhodil, iste by toľko korún, čo potrebuje, od občanov dostal.

Ale ten štát nebol tak kavaliersky, keď povstal na ruine starých štátov, aby, keď už prevzal štátny majetok, - zaplatil tiež štátne pôžičky. Keď niekto prevezme majetok, musí prevziať aj dlhy na ňom. Tu sa nedá mluviť o nationalismu, alebo snáď oproti kapitalismu, poneváč ten chudobný človek jednoduchý, československý človek, chudobné vdovy, sirôtki sú práve tak na tom zainteresované, jako iné národnosti. Československá republika mala povinnosť, keď povstala, riecť: Ja som kavalier a nie taký prťák, ktorý ťo dáva po pätníku. To není dost elegantné. Pri veciach penažných, musí byť, jak sa hovorí, isté gesto a nie riecť: Ja platiť nebudem. Pán niekdy bere, ale niekdy tiež dáva, a keď si pán sedol do fotelu bývalého Rakúska, mal zvolať: "Sem, kto má nejakú pohľadávku. Všetko zaplatím". To by sa potom riekalo: Tí Češi, to sú páni, a štát je pevný a silný, tomu môžeš požičať, ale keď porád len brať a len brať, kto mu požiča a jak môže mať k nemu dôveru? Potom prišlo okolkovanie. Tam tiež viac peňazí sa vzalo, ale zpät musí si ich ten chudobný človek pracne vymáhať. Čo bolo intervencí, čo sa poslanci našlapali, by niekoľko korún chudobným ľudom, vdovám, nemocným ľudom na lieky dobyli z tých okolkovaných bankovák! Potom má ten človek mať dôveru v pôžičke. Bojí sa prirodzene, že by tiež o polovinu prišiel.

Prišly falošné kolky. Čože ten jednoduchý človek za to môže, že tam niekto prilepil špatný kolek? Vydá sa nariadenie, kto čítal to nariadenie? Mnoho ľudí o tom nevie a nevie, kedy sa má prihlásiť. A zase nová byrokracia, vysvedčenia, doklady, rodný list, len krstný list nie, toho neni v republike treba. (Veselost.) Museli byť všelijaké dokumenty, o patričnosti, odkiaľ žiadateľ pochádza, a konečne tiež dľa tajnej instrukci aj priznanie, k akej strane patrí. To je veľmi vážna vec, lebo pod novou vládou to je najhlavnejšia direktíva, nie po bratrsky, ale keď my držíme opraty, na druhého poslanca alebo straníka, ktorý nepatrí ku koncentrácii, na toho sa ináč díváme, tomu nič. Keď straník príjde k ministrovi, hneď má informácie, ale s druhým ináč sa zachádza, lebo to patrí ku štátotvornému duchu straníckosti a koncentrácie, činiť rozdiel medzi stranami, poslanci a ľudom. A naposledy, prosím, prišly tie dvacatihaliere, čo pokradli. (Veselost.) To už znamená opravdu žebrákovi siahnúť do kabely, ale elegantné to neni.

Veru slávnej vláde by neškodilo trošku elegancie sa naučiť s manipulovaním v tomto ohľade finančným, poneváč iste nikto nebude mať dôvery k štátu, kto z 20 halierov odtiahne 10 halierov. To sú pravé príčiny tejto veci. Je treba premeniť: otvoríť hranice, zvíhať dôveru občanov, aby bola skutočná demokracia, rovnoprávnosť národov, rečí, náboženství i stavov, aby bolo skutočne právo a nie censura, štatárium, vôbec, abysme dospeli k takému štátu, takej republike, jak sme ju v prvej chvíli milovali. Veď i Nemci čakali, že bude v republike pre nich lepšie, nechceli Habsburkov, ani Viléma, a neboli by naladení proti tomuto štátu, keby tu bola pravá demokracia jako v republike Americkej. Podívajte sa na Ameriku: Každý Američan hrdo prehlašuje: "ja som Američan", miluje Ameriku, poneváč je tam svoboda prez to, že sú tam rôzne národnosti, náboženstvá atd. Američan vie, že väčšiu bezpečnosť ľudských práv, slobodu hospodárskych záujmov, slobodu cti nikde na svete nenajde, ani na oslobodeném Slovensku, o ktorom riekol jeden Američan, že tam našiel amerického len ten pendrek, čo policajti na Slovensku majú. (Veselost.) Iste, keby tu bola tá láska oproti republike, keby Slováci videli, že tá republika je domokratická, tak iste ináč by to vypadalo a nemuseli bysme ísť do Anglie vypožičiavať si peniaze, nemuseli bysme ísť do drápov najväčšieho vykorisťovateľa celého sveta, jakým je Anglia, najväčšieho nepriateľa Slovanstva, najväčšieho nepriteľa našeho, ktorým je Anglicko.

Předseda (zvoní): Volám pana poslance za tato slova k pořádku! (Posl. Tománek: To je svoboda!)

Posl. dr. Juriga (pokračuje): Tá Americká.

Předseda: A žádám pana poslance, aby ukončil svoji řeč, protože překročil řečnickou lhůtu.

Posl. dr. Juriga (pokračuje): Keby bola sloboda, voľnosť, otverené hranice, voľný pohyb, styk, láska, nebolo by treba vykorisťovania, vojenského imperialismu a centralismu, byrokrácie, štatária, censúry, tu by každý rád tomuto štátu nielen požičal, ale ochotne dal, aby skutočne vo svých ťažkých chvíľach bol ochránený, oretovaný a nemusel sa pokorovať a sklánať svoju šíju pred druhou mocnosťou, žiadať pôžičku za tak ťažkých podmienok. Verím, že táto pôžička neslúži ku zvelebeniu výroby ani k umenšeniu nezamestnanosti a najmenej ku konsolidácii republiky, naopak, že škodí, lebo upevňuje smer, systém, tú vládu, ku ktorej dôvery nemáme, dáva možnosť, aby skutočne táto vláda ďalej sa udržala na tom mieste, kam dľa mojho názoru nepatrí. Následkom toho naša strana na základe vnútorného presvedčenia z týchto dôvodov túto pôžičku anglickú ani odhlasovať nemôže. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Slovo má dále pan posl. Mlčoch.

Posl. Mlčoch: Slavné Národní shromáždění! Předloha, kterou právě dnes projednáváme, je důsledkem té hospodářské politiky našeho státu, před kterou jsme od začátku naší činnosti parlamentární varovali. Tvrdili jsme hned s počátku, když jsme zřizovali náš stát, že je potřebí říditi se zásadou zdravého hospodářského rozumu, že tak jako jednotlivý občan, tak také stát musí upraviti své hospodářské poměry tak, aby nevydával více nežli přijímá, aby prostě nepracoval vyloženě k hospodářské své zkáze a odvislosti. Když jednotlivec žije nad své poměry a musí si dlužiti, přestává býti hospodářsky a také politicky samostatným, a my, kteří milujeme republiku, poněvadž se pro ni dali všechno, co jsme mohli, my, kteří republice dáváme život, poněvadž pracujeme a ohromné daně platíme na vydržování naší republiky, my, kteří jsme nesporně živlem státotvorným, protestujeme proti politice hospodářské, která vede k tomu, že náš svobodný, samo statný stát tímto hospodářstvím, které je vyloženým šantročením, ztrácí prozatím svoji svobodu hospodářskou a v důsledcích toho ovšem také i politickou. (Předsednictví převzal místopředseda Buříval.)

Upozorňovali jsme od začátku, že je nutno šetřiti zejména ve státní administrativě, že je nutno žíti podle daných finančních poměrů a ne nad poměry. Naše varování v tom směru nemělo, bohužel, ohlasu. Není ve světě státu, který by měl tolik ministrů, co máme my. Není, myslím, v žádném velikém státě tolik vedoucích úředníků nejvyšší kategorie, kolik u nás. Ve Vídni bylo na př. 16 sekčních šéfů všech dohromady, my jich máme 67. V našem státě máme již dnes jistě přes 50 tisíc přebytečných státních zaměstnanců, kteří ve státních službách nemají de facto žádné práce. Varovali jsme od počátku před tím, že jest to neštěstím pro demokracii naší republiky, jestliže do úřadů vedoucí politické strany vysílají si celé armády svých agitátorů za tím účelem, aby jednak tam byli politickými exponenty, jednak aby žili zároveň na účet tohoto státu, resp. poplatnictva.

Varovali jsme před tím, abychom v zahraniční politice neprováděli politiku drahé representace, nýbrž zdravou politiku hospodářskou a obchodní a abychom neponechávali Němcům, Francouzům, Italům, Angličanům to, co považujeme za správné, aby totiž nejzdatnější obchodníky oni vysílali do zahraničí a my spokojili se pouhou representací, abychom tam vysílali politiky, žurnalisty, spisovatele a profesory, kdežto Němcům a ostatními státům ponecháváme ovšem zahraniční odbytiště. Varovali jsme před politikou, která je nejlépe kvalifikována ohromným vzrůstem státního dluhu. Začali jsme hospodařiti s 25 miliardami, které jsme převzali po našem osvobození z Rakouska, i a dnes máme již přes 50 miliard dluhů. Dnes ústy poslance, mluvícího za 5 koaličních stran, tedy pětirozeklaným jazykem (Smích.), jsme slyšeli, že jest to veliký politický úspěch, když se podařilo naši republiku dále zadlužiti, ne vnitřním věřitelům, nýbrž zahraničním. Já i my všichni, kteří zejména jsme velice choulostiví k otázkám hospodářsky-politickým, nepovažuji to za úspěch, jestliže se koaliční vládě podařilo dále náš stát z dlužiti.

Tím stoupne náš státní dluh téměř na 55 miliard. To znamená, že budeme musiti ročně platiti úroků a správních vydání, spojených se spravováním tohoto dluhu, přes 3 miliardy. To je naprosto neproduktivní, ztracený kapitál. To znamená, že každý občan tohoto státu od děcka v kolébce až po starce nad hrobem je zatížen ne duševně, nýbrž státním dluhem - skoro čtyřmi tisíci korunami.

Vážení, myslím, že to nejlépe dokumentuje, jaká byla dosud naše hospodářská politika. Příčiny, proč se tak stalo, jsem jednak naznačil a jednak tkvěly v tom, že většina sněmovny myslí, že je úkolem státu šantročiti státními příjmy, kupovati drahé potraviny a s velikými ztrátami je zase prodávati, že myslila vládní většina, že jest úkolem státní politiky obchodovati a míchati se do věcí, kterým žádný ministr, žádný sekční šéf, žádné ministerstvo, ani úředníci nerozuměli. Toto hospodářství stálo stát téměř 20 miliard. Dnes ovšem uznávám, že jsme v situaci, že jsme to tak daleko dotáhli, že vládě naší občané nevěří a že proboha musíme prositi cizinu, aby nám půjčila.

Ale za jakých podmínek! Pian ministr financí uznal sám, že tyto podpory jsou dosti těžké. Pan řečník z koalice je označil za dosti nepříznivé a já otevřeně prohlašuji, že jsou pro nás krajně nepříznivý a přímo pro stát ponižující. Podívejme se zcela seriosně na to, jak vypadá tato půjčka a jak vypadá ten účel, ke kterému ta půjčka domněle má býti uskutečněna. Deset milionů liber, počítáme-li při kursu 250 K, obnáší 2 1/2 miliardy, upisovací kurs má býti 88, úrok osmiprocentní. To znamená, že první rok nás bude tato půjčka státi 1/2 miliardy a po každý další rok 250 milionů čili, že my tu půjčku zaplatíme v úrocích za 10 let, a když ji budeme platiti jen dvacet let, tedy dvakráte ji zaplatíme v úrocích a po třetí ji musíme vrátiti v kapitálu; zaplatíme trojnásobně za tuto půjčku, čili vyhodíme 5 miliard za to, když nám na 20 roků půjčí Anglie 2 1/2 miliardy korun. To je efekt finanční.

Podívejme se na garancie. Pro slušného dlužníka stačí, když podepíše směnku. Kdo si musí vypůjčovati už v zastavárně, musí (Hlas: Nebo v záložně s knihovním, gruntovním vtělením!) - ne, když si už dlužník musí jíti do zastavárny a zastavovati své svršky, znamená to již, že pro toho dlužníka je to nejposlednější podmínka k vymožení určitého dluhu. My jako živnostníci a obchodníci z prakse na to tak nahlížíme. My jsme v cizině považováni za tohoto posledního dlužníka, poněvadž jsme musili dáti v zástavu cla, tabák - tedy podepsání směnky nebo dluhopisu nebo, jak myslí zde kolega Prokeš, zanesení do gruntovních knih nám nestačí. (Posl. Prokeš: Schází na tom vaše giro!) To je možné, poněvadž skutečně produktivní vrstvy k tomuto hospodářství nemají naprosto žádné důvěry, a proto také . . . (Výkřiky.)

Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím, aby řečník nebyl vyrušován.

Posl. Mlčoch (pokračuje): . . . . musil, bohužel, konstatovati sám ministr financí, že nelze počítati na to, že by se tento obnos získal úvěrovými operacemi uvnitř. Proč není důvěry? Proto, že se vidí, kam tato politika vládních stran vede. To je vyložené nehospodářství. Jestliže dnes, prosím, už potřebujeme skoro 24 miliardy na vydržování tohoto státu, je to jistě ohromná cifra, která není nijak úměrná s výkonností a poplatností našeho občanstva. Dokonce sám ministr dnes konstatoval, že politika daňová je už tak vypjata, že dále poplatnictvo nelze vůbec zatěžovati. Aspoň jedno uznání naší politiky konečně jsme zde slyšeli, dokonce i z míst vládních. My tedy nepovažujeme toto za úspěch politický, nýbrž za vasalství naší republik vůči cizímu státu, a proti tomu, jako poctiví republikáni, do krajnosti protestujeme. (Výborně!)

Jak vypadá ten účel, pro který půjčka je míněna? Dovolil jsem si sestaviti číslice, které byly konstatovány zde s tohoto místa zcela úředně p. zpravodajem a p. ministrem. Půjčka obnáší 2 1/2 miliardy. Z těch zaplatíme 500 milionů za výlohy a úroky prvého roku. Bylo konstatováno, že 1.900,000.000 jsme již spotřebovali z běžných státních příjmů na investiční účely. Tedy jsme spotřebovali 2.400,000.000 K. Kolik tedy zůstane? Zůstane 100 mil. korun na nové investiční úkoly, a vezmeme-li v úvahu, že máme uzavřenu půjčku s Rakouskem půl miliardy korun, tedy budeme ještě 400 mil. korun si musiti někde vypůjčiti, abychom mohli Rakousku tuto půjčku dáti, a nezůstane nám na ty investiční úkoly ničeho.