Neide tu o sociálne a hmotné výhody,
ide o historiu, o fakt. Keď si predstavíte, vážená snemovňo, že
týchto rôznych krívd menších a väčších behom troch rokov trvania
československej obce legionárskej nakupilo sa vo väčšom počte
a keď si predstavíte, že práve za takýchto okolností príde človek,
ktorý absolútne nič nevykonal za tú republiku, ktorý napíše do
"Slováka" článok "Jak hovoria mrtví", dokazujúc
týmto článkom, že legionári náhodou prišli do tej situácie, v
ktorej boli, a že tí, ktorí bojovali za Franca Jozefa, práve tak
bojovali za slobodu ako tí, ktorí bojovali proti nemu. Vážená
snemovňo! Pri takých okolnostiach, jak som vzpomenúl, v plnom
práve legionári videli zákernícke útoky na legionársku česť. (Výkřiky.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Prosím o klid!
Posl. Oríšek (pokračuje): Keby inak si toto vysvetľovali, ani by si toho nevšimli. Vážená snemovňo, u nás, abych podotknúl, u nás ľuď nenie tak vzdelaný ako v Čechách, a práve to je chyba, že nakoľko nenie vzdelaný - a to nevie veľká čiasť v tejto snemovni. Čím je ľud nevzdelanejší, tým je prípustnejší k poverám. A tento článok: "Jak hovoria mrtví" je takýmto šikovným spôsobom napísaný, že ozaj pred touto šikovnosťou klobúk dolu! O 12 hodine v noci na hrbitove pod Bachmačom vstanú dva mrtví. To, prosím, nech čítajú na Kopaniciach a v Lazoch! (Hluk.) Vážené shromaždenie! Takýmto spôsobom najjemnejšie sa vie vkradnúť do duše, do mysli toho Slováka, aby mu riekol: Ty si bojoval za slobodu, i keď si bojoval za Franca Jozefa, - ako druhý krok tohoto zákernického útoku, jestli by sme boli mi legionári neboli zastavili, rozhodne by bolo prešlo i heslo: Dolu s legionárskym zákonom! (Odpor.) Ja som hneď na druhý deň hovoril s p. Jurigou, ako už hovorím: K menu legionárov viaže sa vznik republiky. (Hlasy z ľudové strany: Výlučne?) Jestli sa viaže k našemu menu, povedajte! (Hluk.) Vážené shromaždenie, aby sme sa púšťali do detailov, to by viedlo ďaleko. Jestli vy byste len vtedy začali, keď p. doktor Kubiš viedol tú rotu, zaiste by diplomacia nebola uznala republiku. Legionári tedy v r. 1914 v septembru už razili tomu cestu. To je fakt. (Posl. dr. Juriga: Môžete byť rádi, že Vilém začal vojnu a Ferdinanda zabili!) Tak si vysvetľujú ruskí bolševici zásluhy Judáša, ktorý zradil Krista. Keby nebol vraj zradil Krista, neboli by sme spasení a preto postavili mu pomník. Legionári bez rozdielu si vysvetľujú tento článok ako zákernícky útok na meno legionárov.
Je zajímavé, že v druhej svojej reči p. posl. Hlinka o tomto článku sa ani nezmienil. Tento útok vyvolal od legionárov protiútok, bolo svolané manifestačné shromaždenie, na ktoré som bol povolaný aj ja.
Vážená snemovňa! Teraz som pri tom, že, ako stojí v tejto interpellácii, že som poštval exponovaných - nech už exponovaných či nie - pro mňa je záväzné, že som poštval. Tak, vážení, abych mohol konštatovať, na koľko som tam štval a na koľko nie, jak p. dr. Buday praví - trestuhodným spôsobom, bolo by potreba zistiť od slova do slova, čo som tam povedal. Bol tam tesnopisec a zapisoval celú reč, koho zaujíma, môže si ju prečítať. Ja si dovolím len chod myšlienok, ktoré som tam uviedol, predniesť. Predo všetkým dopočul som sa, že Igor Štefánik ráno o 4 hodinách v tentýž deň na automobile vyšiel do okolných dedín, aby sohnal ľud na obranu "Slováka", poneváč takým spôsobom.... (Hlas: Tak to tedy potvrzujete?) To som počul a to som povedal. Za povinnosť som držal vyzvať prítomných legionárov, aby sa chovali dôstojne a kľudne. Vzpomenúl som, že pred 70 lety v Bratislave bol to Ludevít Štúr, ktorý zastupoval na bratislavskom sneme Zvolen, a ktorý podal prvý hlas na zrušenie poddanstva. Ďalej som vzpomenúl, že v revolúcii v r. 1848 Slováci a Česi pod jedným práporom bojovali za oslobodenie Slovenska, Boli to Hodža, Štúr, Hurban so strany Slovákov a Janček a Bloudek. (Hlasy: To sú samí Slováci! Nefalšujte historii!) Ja hovorím, že zo slovenskej strany bol to Hodža, Štúr a Hurban a z druhé strany Janček a Bloudek. (Hluk.) Títo bojovali pod jedním práporom. Revolucia slyhala, prišla reakcia a v tejto reakcii ztratili Slováci všetko, ako ľud náš hovorí, i to, čo nemali. Ba, maďarská vláda vo svojich brutalitách išla tak ďaleko, že četníkmi násilným spôsobom deti odtrhla od hrudi matkám, odnímala muže z rodinných krbov a viezla ich - to je historický fakt - v dobytčích vagónoch dole na Maďary. (Hluk. Různé výkřiky.) To je fakt. To sa stalo v rokov 90tých. Doposiaľ je na živu veľa ľudí, ktorí to pamätujú. Vzpomenúl som, že túto brutalitu maďarskej vlády náš veľký básnik Hurban Vajanský zvečnil vo svojej krásné básni "Herodes", a poneváč ešte mnohí ľudia žijú, ktorí sú svedkovia, ktorý pod týmto jarmom maďarským trpeli do osemnásteho roku, ktorého cieľom nebolo nič iného, nežli vykynožiť, vyhladiť z povrchu sveta slovenský národ, vzpomenúl som, že dnes najdú sa ľudia, ktorý sa spojujú s Maďarmi pod titulom, aby vymohli nejaké práva slovenskému národu, a vyslovil som nad takými zjavy svoje poľutovanie.
Vážená snemovňa! Je-li toto nezákonným štvaním, tak, pánovia, je štvaním celá naša predválečná literatúra a je tiež štvaním to, čo som na shromaždení v Bratislave povedal, je štvaním i ta krásna báseň Vajanského "Herodes", ktorú som tu vzpomenúl. Je-li štvaním to, čo som tam hovoril, tak tomu rozumiem tak, že istých ľudí rozčuľuje všetko, čo na Slovensku vidia, a rozčuľuje ich aj meno legionárov. Vzpomenúl som i to, že legie začal organizovať Masaryk, Beneš a Štefánik zo Sokolov. Boli to Sokoli, ktorí sa vyznali v organizovaní práce a nebyť týchto, jestliže by i bolo odhodlaných mužov a niet organizovaného aparátu, tá massa by bez organizácie fungovať nemohla. Ten význam nikto ani Klačko ani Lajda, nebo koho sa chcete dovolávať, neupre. Bez Čechov by nebolo legií. Bez legií by nebolo slobody. (Posl. dr. Buday: Prečo sa rabovalo, k tomu hovorte!) Ja odpovedám na to, že prý som trestuhodným spôsobom štval. Na to odpovedám. Túto pravdu neupre vám ani jeden legionár, my sme v tom jednotní a nemôžeme od tejto pravdy odstúpiť ani tehdy, jestliže kritizujeme byrokratizmus, nech už so strany Čechov alebo Slovákov. My jednotne musíme stáť na tom, že bez Čechov by nebola vznikla organizácia, bez Čechov koncom 18. roku neboli by ste očistili Slovensko od Maďarov, a v 19. roku neboli by ste sa oslobodili od veľkej záplavy bolševickej. Bez Čechov by ste neboli obsadili pošty a telegrafy atď. A jestliže dnes vy hlásate boj s Čechmi, myslím, že keby ste ich vyhnali, by ste sa veľmi podivili, jak to na Slovensku bude vypadať.
A preto je logické, že kto takýmto spôsobom štve proti Čechom, oslabuje rozhodne, ba dokonca podrýva štát. Ja si dovolím, vážená snemovňo, zmieniť sa ešte o jedném, čo síce nepatrí tesne k tomuto predmetu, ale logicky áno. A to je, prosím, nová rubrika v "Slováku". Mám to uložené od sjazdu legionárov v Hlohovci, abych to vzpomenul vo svojej reči v snemovni. Zaviedli novú rubriku "Slovenský vojak". V tejto rubrike delia našu československú armádu na slovenských vojakov a českých vojakov, a prosím uctive, ráčte len pozreť na veľmi jemný, abych tak riekol, skoro zákernícky nápad na legionárov. Praví sa tam, že vraj vy ste slovenskí vojaci a vy ste českí, a ti českí nebojovali za Slovensko. (Posl. dr. Buday: Ale čo by! Čítajte, jak je to napísané!) To je tam napísané, a to nepotrebujem tedy čítať. (Hluk.) Ani "Národnie Noviny" artinské, které predsa znáte, že sú silne autonomistické, si nič podobného nedovolia a tieto noviny, prosím, autonomistické, v poslednom čísle uverejnily prípitok na československú armádu od nášho staručkého pracovníka prof. Jozefa Škultétyho. Za takéto krásné chovanie sa voči československej armáde patrí "Národným Novinám" naše uznanie. Oproti tomu, vážená snemovňo "Slovák" rozdeľuje slovenských a českých vojakov na dvoje, na slovenského a českého vojaka a traktujú naivných a v mnohých prípadoch zlomyseľných ľudí takými výklady, ktoré vôbec skutku nezodpovedajú, že totiž český vojak za Slovensko nebojuje a nebojoval. (Hluk.)
To, vážení pánovia, ide do živého to ide práve tak do živého, ako "Čo hovoria mrtví". Keby ste napísali, čo hovorili živí, čo hovoril Hurban Vajanský, jehož slovami v Rusku sme slovenskú intelligenciu volali do vojska! Ale oni hovorili, až sa vrátime, podpálime vám chalupu. Takto hovorili.
Vážené shromáždenie! Ja môžem
končiť tým, že vládné prehlásenie v tej nádeji, že konečne úrobí
prítrž takýmto zbytočným sekatúram legionárov na poli byrokracie
a konečne nedovolí našu armádu, na ktorej spočíva štát, rozdeľovať
na dvoje a štvať jedného brata proti druhému, prijímame. To, čo
sa vám stalo, vážení pánovia, v Bratislave, nasledovalo po vašom
nápade na legionárov, to, prosím, ráčte pripísať sami sebe. (Výborně!
Potlesk. - Hluk ľudových poslanců slovenských.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Dalším řečníkem je pan posl. Benda. Dávám mu slovo.
Posl. Benda: Vážený sneme!
Československá sociálně-demokratická strana robotnícka nechce
tu robiť žiadneho sudcu nad slovenskou ľudovou stranou. My k tomuto
dotazu, ktorý bol zodpovedený, zaujali sme stanovisko už v našom
časopise "Robotníckych Novinách", kde sme vypovedali,
že my s tým prevedeným kúskom v Bratislave nesúhlasíme, ale každopádne
priznávame, že legionári mali k tomuto skutku oprávnenie. (Odpor
ľudových poslanců.) Každý vie, že po prevrate ľudová strana
bola bývalým režimom odstrkovaná. Nechcem hovoriť, že snáď slovenská
ľudová strana stála za heslom: "Dajte sa nám nažrať a my
budeme čučať," ale kto pomery na Slovensku zná, vie, že skutočne
kus tohoto hesla si slovenská ľudová strana osvojila, a mnohí
jej vodcovia sa cítili urazení preto, že neboli privolaní do štátnych
služieb, prípadne nemali možnosť, aby svoje schopnosti na Slovensku
uplatnili. To je fakt, ktorý se nedá zvrátiť. Ale na druhej strane
prihlásili sa do slovenskej ľudové strany ľudia, ktorí Slovákmi
neboli..... (Hluk.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Prosím o klid!
Posl. Benda (pokračuje): ..... a ktorí teraz slovenskej ľudovej strany zneužívajú. Ja pána dr. Tuka Belu neznám, ale viem, že články, ktoré - neviem či ich píše, - ale články, ktoré podpísané pod dr. Tuka Bela, niesú písané duchom republikánskym, ale že sú tiež písané mnohdy proti vôli niektorých vodcov slovenskej ľudovej strany. (Posl. dr. Buday: Prosím, čítajte osvedčenie strany!) O tom by sa nechalo hovoriť. Ja sa o tom nesporím. A ja vám potom niečo prečítam, kde vám dokážem, že skutočne celá ľudová strana nestojí za vašim prehlásením a za tými ideami, ktoré tu dr. Tuka Béla píše. (Hlas: My to musíme vedeť lepšie, jak vy!) Já viem. My ale vieme, že na Slovensku stávaly sa veci, ktoré hospodárskej a politickej konsolidácii republiky neprospievaly, boly snáď celej československej vzájomnosti skutočne nepriaznivé prípadne škodlivé. Ale na druhej strane má slovenská ľudová strana tiež uznať, že v tomto novom štáte, ktorý je mladý, je tuná potreba vzájomnej dohody a nie takých štvaníc, ktoré sa prevádzajú. (Posl. Tománek: Snáď budeme hrbiť chrbáty!) To nikto od vás nežiada a tiež nežiadame, abyste sa snáď porovnali s našou stranou. Ja len hovorím skutočne v záujme štátu a dobrého súžitia a týmto slovom "máme sa porovnať" rozumiem rozhodne všetky strany, ktorým na tomto štáte a československej vzájomnosti záleží.
My by sme mohli tiež hovoriť: Nám a nadáva agrosodemitov. Stávajú sa prípady, že jednoduše sa hovorí: takí holodranci! Hovorí sa o demokracii a o tak zvanej slovenskej autonomii. Vtedy keď naša organizácia chcela dosiahnuť v mestských a obecných výboroch zastúpenia, tedy to boli jednotliví pánovia z ľudovej strany, ktorí hovorili, že holodranci nemajú v obecných výboroch čo hľadať. (Hluk. Výkřiky u slovenských ľudových poslanců.) Ja hovorím o tom, čo sa skutočne stalo a toto meno holodranci by ste si mohli prečitať v Slovenských ľudových novinách. To sa jednoduše vyvrátiť nedá. (Výkřiky.)
My vám toho zastúpenia nikde neupierame, ale keď sa hovorí o autonomii, nutno uznať, že tato autonomia musí byť vybudovaná od zpoda a nesmie byť vybudovaná od shora. Na tom sa musíme ustáliť, aby boly prevedené župy a okresy a voľby do obcí. A, prosím, bola to práve ľudová strana slovenská, ktorá žiadala, aby zostaly župy a zákony pri starom, a toto nám bolo v ceste, poneváč nemohli sme suspendovať mestá s magistrátom a municipálné. (Výkřiky.) Tam boli vaši zástupcovia a to sa v novinách dosvedčí, že ste stáli na tom, a chceli ste, aby to zostalo pri starom. Je nesporné, že keď sa všetky tieto práce prevedú, že sa priblížime i k autonomii, ktorá bude opravdove demokratická a bude odpovedať potrebám Slovenska. (Výkřik: Ale ty volby!) Tie prídu samy! Ja riekam: vybudujeme župy, okresy a potom prídu voľby do obcí a bude všetko v poriadku. Každý by bol nerozumný človek, kto by sa proti tomu staväl. Hovorí sa teraz: "von so všetkými Čechmi zo Slovenska!" My si musíme priznať, že všetci Česi nie sú tak špatní, ako sa popisujú a musíme si priznať, že medzi učiteľmi a železničiarmi máme mnoho ľudí, ktorí pre Slovensko mnoho obetovali. Priznávam, že máme niekoľko úradníkov, ktorí sa zabudli, ale t akých nachádzame tiež medzi Slovákmi. Zkrátka ten, kto nekoná svoju povinnosť v úrade, nech je daný pred verejný súd, prípadne nech je zo štátnej služby prepustený. (Místopředseda Buříval převzal předsednictví.)
Ja uznávam, že ten byrokratizmus na Slovensku nenie našim ideálom ani vašim. My sme ho nezaviedli, veď ten minister, ktorý zastupuje Slovensko, je váš človek a nenie v stave, aby si tú byrokraciu napravil tak, aby konala svoju povinnosť tak, jak je to zapotreba. (Hluk. Místopředseda Buříval zvoní.)
Vidíte, že práve táto byrokracia
na Slovensku strpčuje a otravuje našich ľudí a potom sa veľmi
často stane, že dôjde k výbuchom. Ja, vážení pánovia, som sa už
vyslovil, že naša strana s tým nesúhlasí, ale na jednej strane
sme rátali, že strana, ktorá stojí na zásade moderného kresťanstva,
bude stáť na stanovisku: Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom.
(Veselost. - Různé výkřiky. Hlas: Oko za oko, zub za
zub!) Oko za oko nenie zásada kresťanská. (Hluk.) Ja
si neprajem, aby ste sa odo mňa učili kresťanstvu. To bysme boli
od vás rádi videli. Ale vidíme, že postupujete, kde máte výhody,
spôsobom celkom barbárskym. (Posl. dr. Buday: My sme demolovali
redakciu a administráciu?) Ja som, pane doktore, hovoril,
že my s tým nesúhlasíme. Ale pane kollego, to predsa tiež nenie
činom kresťanským a neviem akým ľudovým, keď sa píše - jedná sa
o shromaždenie, ktoré bolo v Šantove rozbité komunistmi - tam
sa píše: "Jedon sodemít mal oko vytečené, prepichnuté, aj
druhý, tretí sodemít mal vyrazené 4 zuby, štvrtý rozpoltené líco
a odrezané pery, piaty odrezaného čtvrť kila mäsa z ruky, šiesty
utekal do Váhu so zaťatou sekerou do hlavy". Prosím, pánovia,
keď skutočne takéto pomery budú panovať na Slovensku, k poriadku
neprijdeme. (Posl. dr. Buday: Na čo to prišli s červenou zástavou?)
Pane doktore, predsa takí ľudia, ktorí majú doktorát... (Hluk.
- Různé výkřiky.) Ja len hovorím, že ľudia, ktorí majú
doktoráty, a sú intelligenti, majú mať toľko možnosti, aby rozoštvaný
ľud, ktorý nemá vzdelania, jaksi odstrašili. (Hlas: Človek
sa musí brániti!) To je pravda, že sa musí človek brániť,
ale takým spôsobom, aby to odpovedalo demokratizmu a mravnosti
a prípadne citu človeka. (Hlas: I vy ste sa museli brániť!)
Ale to ja viem, ale takým spôsobom, aby to odpovedalo mravnosti
a zásadám človeka. (Hluk. - Výkřiky slovenských ľudových
poslanců.) Ja myslím, že hasiči so sekerkami na žiadne ľudové
shromaždenie nepatria. (Posl. dr. Kubiš: A s kyji!) Ja
som tam prítomen nebol, ale myslím, .... (Výkřiky posl. dr.
Budaye.)
Místopředseda Buříval (zvoní):
Prosím pana posl. dr. Budaye, aby řečníka nevyrušoval.
Posl. Benda (pokračuje): Bude nutno, abysme sa do vnútra ľudovej strany podívali. (Posl. dr. Buday: Tiež my sa podívame do vašej!) To je vám voľno. Niektorí páni hovorili, že ľudová strana je svojim programom, vo svojich uzavretiach stejnomyselná a že nenie žiadneho rozporu. Čítal som časopis "Slovenský kresťanský socialista" - a slovenskí kresťanskí socialisti sú súčiastkou slovenskej ľudovej strany, a prosím, tento časopis píše: Kresťanskí sociální demokrati sú členmi slovenskej ľudovej strany. A ďalej tento časopis píše následovne (čte): "Medzi legionármi nebolo sporov o autonomii slovenskej a samobytnosti slovenského národa, poneváč každý legionár, či Slovák, či Čech, za samozrejmé to považoval. A preto my slovenskí legionári spokojne sme bojovali po boku silnejšieho brata Čecha proti najväčšiemu nepriateľu, proti grófskemu štátu. A tu musím slávnostne konštatovať, že nebyť bratov Čechov, nebolo by slovenskej legie, a nebol by ani slovenský národ oslobodený, Je pravda, že prišli medzi nás niektorí, ktorí chceli národnostné, náboženské a stavovské spory vniesť medzi nás, boli však znemožnení. Že sme v Rusku dobyli veľkého víťazstva, môžeme ďakovať jedine svornosti a bratstvu, ktoré medzi nami panovalo. Tá tajná síla legií, pred kterou sa celý kultúrny svet koril, nebola nič iného, jako československá vzájomnosť. Ano československá vzájomnosť v legiách shrútila staré Rakúsko, a len táto vzájomnosť je v stave, na rakúskych troskách i vybudovať nový štát, Československú republiku." (Výkřiky posl. Tománka.)
Preto som to predčítal, aby bolo dokázané, že celá slovenská ľudová strana nenie tej jednotnej mysli. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.) Jedná sa tiež o to, aby na Slovensku nastaly lepšie hospodárske pomery. Rečník z nemeckých lavíc kol. Wittich, hovoril, že v Bratislave je české robotníctvo prijímané do roboty. Nakoľko sa o toto jedná, je príčina, že murári, ktorí pochádzajú z juhovýchodnej Moravy, chodili pred válkou až do Pešti pracovať, práve tak, ako naši murári z Hlohovca, z Prievidzi alebo z Liptova. Následkom tých vzťahov organisačných a následkom starých známostí chodia tiež i teraz do Bratislavy. Naše odborové organisácie v tomto ohľade svoju povinnosť vykonali, upozornili sme delnictvo v Čechách a na Morave, aby do Bratislavy za prácou nechodilo, poneváč v Bratislave niet zamestnania. (Hluk a různé výkřiky poslanců slovenské ľudové strany.) My však nie sme autonomisti. My v záujme toho, aby české robotníctvo necestovalo do Bratislavy za niečim neistým, sme ich upozornili. Na druhej strane je nerozumné, aby sa tu medzi proletariát český a slovenský vrážal klín. My máme záujem na tom, aby v republike bola vybudovaná jednotná fronta pracujúceho ľudu, aby sa vybudovala na základe tom, že nebude rozdielu medzi Čechom a Slovákom, že nebude rozdielu medzi Nemcom v historických zemiach a medzi Nemcom zo Slovenska, že tu budú národnostné organisácie pevne a jednotné a pomocou týchto národnostných složiek socialistických že sa vybuduje jednotná fronta pracujúceho ľudu. A preto je nerozumom, keď niekto snáď hovorí, že sa Čechom nadržuje. Vieme, že v takom priemyslovom meste, ako je Bratislava, sú veľmi často ľudia bez práce. Práce, ktoré sú zadávané štátom, dostávajú sa do rukou firiem českých, ale my sme sa už postarali o to, aby tam, kde sa jedná snáď o vyššie offerty, o vyššie ceny, bola priznaná Slovensku výhoda, že za tieto práce môžu byť stanovené o 15% vyššie ceny, aby slovenský priemysel bol aksi trochu vo výhode a mohol s českým priemyslom konkurovať. To je ešte dedictvo starej Maďárie, poneváč vieme, že priemysel v Maďarsku bol vybudovaný na rôznych subvenciách, na rôznych daroch a následkom našich špatných komunikačných prostriedkov nebol v stave, aby konkuroval. Toto Československá republika uznala a hovorí tedy, že ceny môžou byť vyššie. Bude povinnosťou zákonodárcov všetkých strán, aby o pomeroch slovenských premýšľali, aby nebolo Slovensko odstrkované a rozoštvávané.
My vieme, čo nás bolí, ale k tejto práci musí každý podať svoju úprimnú pravicu a musí tu byť porozumenie. (Hluk. - Posl. Bobok: A nie demolovať časopisy a vykopovať!) Nikto vás nevykopá, pane kolego, my sa už poznáme dosť dlho. Toto sa stalo len vašou chybou. Vy keď bo o súčinnosti celej strany najviac zapotreba, jednoduše ste utiekli, abyste mohli tomu Slovensku hovoriť: My sme ti dobrí, ti agrosocdem sú tí lumpi. (Hluk.) Ti nám tu porcie navalili, my nehlasujeme pre žiadne dane, my sme ti dobrí a pekní a agrosocdem sú ti špatní. (Předsednictví se ujal předseda Tomášek.)
V tomto ohľade musíme si povedať pravdu, že je veľmi neúčelné, keď niektorí pánovia z ľudovej strany chodia medzi ľud a hovoria: Nedávajte tejto republike dane. My vidíme, že tento štát je náš, musíme si ho udržať, my máme k tomuto štátu povinnosť. Je pravda, hovorilo sa: nedávajte žiadne dane tejto republike. Uznávam, že snáď sú v niektorom prípade vyššie, že sú prestrielané, ale tým, keď budeme tento ľud demoralisovať, vypovie službu. Dnes hovoríme: my sme vo vláde, a zajtra tam môžte byť vy. Pomery sa zmenia. L bo budete tiež potrebovať dane, aby vo štáte bol poriadok, budete tiež potrebovať, aby keď bude robotníctvo nezamestnané, mohli ste mu skutočne dať niekoľko grošov.
A bol to pán kol. Hlinka, ktorý štval proti tomu, že robotníctvo dostáva podpory v nezamestnanosti. (Odpor poslanců ľudové strany slovenské.) Prečítajte Slováka, to je fakt, ktorý sa nedá oddišputovať. Ale túto nezamestnanosť robotníctvo nezavinilo! A je nerozumno, prečo sa proti nemu takto štve a takto postupuje.
Ja myslím, že ten, komu záleží na tom Slovensku, mal by pracovať k tomu, aby hospodársky bolo konsolidované. Nemôžeme spoliehať vždy na spoluprácu našich Čechov, musíme ukázať tiež sami, že sme života schopní. A to myslím, že by sa dokázať nechalo, len je k tomu treba dobrej vôle. Tá byrokracia, nad ktorou ani minister s plnou mocou nemôže vládnuť a nemá tu v ruke, musí byť zpracovaná a obrábaná rukama našima. Nemluvím terorom, lebo inými vecmi, lež tým, že prinutíme, aby sa zákony uznávaly a musíme sa o to postarať, aby náš dorost bol vychovávaný demokraticky, republikánsky, aby sme mali dostatok úradníkov, ktorí budú našimi ľuďmi z našej krvi, budú nám rozumieť a budú s nami spolupracovať.
Tedy my odpoveď pána ministra
s plnou mocou berieme v známosť, ale len s tým porozumením, že
všetcia, ktorým na Slovensku záleží, podajú nám ruku ku práci,
aby sme z tohoto Slovenska urobili Slovensko demokratické, republikánske
a Slovensko sociálne spravodlivé. (Potlesk.)