Finančná správa na Slovensku zdárne a úspešne pokračuje, nielen čo sa tejto organizácie štátnej finančnej agendy týče, ale finančná správa prináša v budúcom roku pre Slovensko veľkú vec menovite v otázke úverníctva. V tomto smere bolo dosiaľ Slovensko najzanedbanejšie. Slovensko nemalo ani Hypotečnej banky, ani komunálnej banky, nemalo svojich sporitelieň, nemalo okresných záložieň a aj úverné družstvá, Raiffeisenky boly vo veľmi malom počte. Budúci rok, na ktorý sa rozpočet teraz prejednávaný vzťahuje, prinesie nápravu v tomto smere celému Slovensku. Hypotečné banky, a to ako česká tak i moravská, zakladajú svoje filiálky, jedna v Bratislave, druhá v Košiciach, Zemská banka pre obstarávanie komunálneho úveru miest, obcí a žúp, zakladá svoju filiálku v Bratislave. Iste týmito ústavy bude odpomožené najväčšej ťažkosti slovenského života, tej, že ani mestá, ani jednotlivci nemohli dostať pôžičky, a to ani vtedy, keď vykázali majetok, ktorý im dával k tomu pätoro až desatoronásobný podklad. S radosťou vítame, že pán minister zemedelstva, dr. Hodža, projektuje v budúcom roku doplniť systém úverný na Slovensku ešte jedným novým útvarom, a to sriadením ústavov, podobných okresným hospodárskym záložniam, ktoré existujú v Čechách a na Morave. Myslím, že trebárs u nás nebolo síce tak zv. kontribučných fondov, pri tom všetkom sa najde iná základňa, z ktorej by bolo možno vytvoriť základné rezervy na silné vybudovanie týchto ústavov. Úverné družstvá na Slovensku dostaly síce pred rokom istú podporu poskytnutím pôžičky, do polovice obnosu, ktorý majú v Maďárii, táto pomoc však došla pozde, už vtedy, keď činnosť týchto ústavov bola ochromená, keď tezaurácia v obyvateľstve prejavovala sa v najväčšej miere. Je nutné, aby štát sa postaral o doplnenie tejto podpory, poskytnutej jednej čiastke družstiev, úverným družstvám, a to takým spôsobom, že by im nielen pôžičky poskytnul, ale umožnil a prípadne dopomohol k vypláceniu celých obnosov, ktoré majú v Maďarsku, a aby poskytoval pri tom potrebnú podporu aj druhým družstvám potravným. Lebo, slávna snemovňa, otázka družstevníctva na Slovensku tvorí jedon komplex, je jedným reťazom, ktorý alebo je udržovaný na výške a požíva dôvery obyvateľstva, lebo jestli sa dôvera obyvateľstva voči družstevníctvu neobživí, myšlienka družstevníctva je na Slovensku na istý rad rokov zase do pozadia zatlačená.
Je zajímavé, slávna snemovňa, že tie inštitúcie, ktoré prevádzajú štátnu správu bez prispôsobenia sa systému župného sriadenia, nepreukazujú vzrast a krok napred, lež ukazujú istú štagnáfiu. Ja sa tu odvolávam na činnosť štátnej správy práve v otázke našej strane najbližšej, v otázke zemedelstva. V tomto ohľade nebolo možno štátnej správe, ministerstvu, pre príliš malý rozpočet stanovený na tento rok a preto, že je tento rozpočet nedostatočný a malý i pre budúci rok, rozšíriť a rozvetviť túto agendu tak, že by systém hospodárskych inšpektorov per analogiam administratívneho sriadenia bol prešiel so župných inšpektorov na okresných inšpektorov. Preto bude potrebné, aby sa v tomto smere stala náprava, žeby hospodársky inšpektori neboli len pre každú župu stanovení po jednom, ale žeby každý okres mal svojho zvláštneho úradníka, ktorý by sa staral o tento hospodársky dozor a aby ten styk bol takýmto spôsobom s obecenstvom tým intenzívnejší a tým bližší.
Čo sa týče rozpočtu ministerstva zemedelstva, musím korigovať jedného z predrečníkov, kol. Najmana, ktorý tak zvláštnym spôsobom brojil za svojich stranníkov, za živnostníkov, že uviedol nemožnú štatistiku, že sa odvolával na to, že živnostníkov je 22%, kdežto zemedelcov 26% a vytýkal, že obnos stanovený v rozpočte pre ministerstvo zemedelstva je vraj vysoký. Tak ako jeho odvolávanie sa na procentá bolo mne a chybné, tak je nesprávne i to, žeby zemedelstvo bolo v tomto rozpočte budúcnoročne venovaný obnos taký, ktorý by si zemedelstvo nezasluhovalo. Práve opak je pravda, obnos, ktorý v rozpočte na rok 1924 pre zemedelstvo je určený, neodpovedá ani počtu obyvateľstva, ani procentám, ktoré procento obnáša na Slovensku 70% a v Čechách 67% obyvateľstva zemedelského a neodpovedá ani práci a výrobe, ktoré obyvateľstvo zemedelské vo výrobnej činnosti na seba bere.
Slávna snemovňa! Rozpočet na rok 1924 predstavuje nám pokrok v každom smere. Nielen že výdavky nestúpajú, ako stúpaly dosiaľ, že je v tomto roku pri tomto rozpočte prevádzané značné sníženie výdavkov, ale aj pojednávania o rozpočte, a to tak v rozpočtovom výbore ako aj v plene, dokazujú, že sú pomery v našej republike konsolidované a že v každom smere ideme zdravým smerom vpred.
Pred skončením svojej reči nemôžem sa vyhnúť tomu, aby som niekoľko poznámok nevenoval reči kol. Hlinku. On pochválil p. dr. Kramářa, že on bol jediný, ktorý mal smelosť povedať, že je Slovensko choré. Toto povedal, ale mal kol. Hlinka pátrať po príčine toho, že prečo je choré to Slovensko, a prišiel by k odpovedi, že je choré preto, že ho ľudáci rozoštvali.
Poznamenal pán kol. Hlinka, že je národná existencia Slovákov ohrožená. Nijakým spôsobom to ale nedoložil a ja myslím, že každý musí uznať, že národná existencia Slovákov je nielen školami, nielen všetkými inými inštitúciami, ktoré boly utvorené od prevratu, zabezpečená, ale že práve bratia Česi sú to, ktorí v tomto smere pracujú najviac a ktorí sa starajú o to, aby národný ráz Slovenska nielen bol zachovaný, ale aj ocenený a obdivovaný cudzinou, obdivovaný umeleckými kruhy cudziny.
K výtke pána kol. Hlinku, že dr. Dérer pomenoval Slovákov inferiornými, podotýkam, že je to pravda, že tento výraz dáva možnosť istému nedorozumeniu, a je možné, že tento výraz je nie najšťastnejšie volený, ale pri tom všetkom predsa z celej reči, zo súvislosti ako to kol. Dérer povedal, vyplýva, že sa odvolával na to, že sú Česi zindustrializovaní Slováci a poukazoval len na istý vyšší stupeň hospodárskeho ako aj kultúrneho vzdelania, ale nijakým spôsobom nezasahoval do toho, že by bol chcel Slovákov, ako inferiornú rasu, ako menejcenný ľud predstaviť. Má možnosť každý v našej republike, aby sa stal účastným všetkých práv a niet príčiny, prečo by tá túžba a snaha kol. Hlinku, ktorú on vyslovil slovy, že "slovenský národ iste zná svoje povinnosti, ale žiada, aby proti tomu sa mu dostalo rovnocennej odmeny", nebola splnená. Táto rovnocenná odmena nie je nijakým spôsobom Slovákom odňatá, ba majú možnosť iste v každom smere dohoniť to, čo neblahé časy maďarské na slovenskom národe zavinily a v čom ony prekazily.
Slávna snemovňa! My sme vyrástli na škole maďarského utiskovania voči národnostiam a z toho vieme, že je chyba štátu, štátneho sriadenia a smeru, jestli štát neurobí účastnými všetkých práv, všetkých svojich obyvateľov. Naša republika, trebárs stojí na stanovisku, že sme štátom národným, nevytvára z národných, občianskych a politických práv nikoho. Každý má možnosť rovnakého uplatnenia sa a nie je vina v tom ohľade ani na našej strane, ani na vláde a koalícii, že sa niektoré strany stavajú a prehlašujú neštátotvornými. To je príčina a chyba jedine v nich samých. Tak ako kolega z nemeckej strany, dr. Keibl, odmietal nielen rozpočet, ale i účasť na tomto štáte a tým dokázal, že je neštátotvorný a že s tým štátom nič spoločného nechce mať, tak ako kol. Körmendy prízvukoval, že maďarskí obyvatelia tohoto štátu musia udržovať stále styky a rozpomienky s maďarským štátom . . . . (Posl. dr. Lelley [maďarsky]: Kedy to povedal? Ja som tu bol a nepočul som to!) - to povedal včera - je dôkazom, že niektorí zástupcovia obyvateľstva a národov iných rečí tohoto štátu zaujímajú také stanovisko, ktoré sa nesrovnáva so štátotvorným smerom, ba ktoré vylučuje ich účasť na tomto štáte. My z tých niekoľko slôv niektorých poslancov neuzatvárame na protištátne stanovisko a na protištátne chovanie celého obyvateľstva či nemeckého či maďarského. My vieme, že ako medzi nemeckým obyvateľstvom, trebárs majú tu veľký počet svojich zástupcov, tak aj medzi obyvateľstvom maďarským je veľmi mnoho, ba väčšina obyvateľstva, ktoré už prichodí k poznaniu toho, že je naša republika Československá útvarom potrebným pre nich a že oni majú o moc viac zabezpečené svoje demokratické a politické práva než predtým a nemôžeme z tohoto stanoviska a z takých výpovedí niekoľko ľudí konkludovať na to, že by celé národy alebo väčšia časť ich zaujímala stanovisko protištátne.
Ja som presvedčený, že väčšina obyvateľstva, menovite maďarského národa dala by mi za pravdu a že by sa postavila trebárs proti svojim poslancom. Toto stanovisko, že naša republika robí účastným každého svojho člena v politickom živote všetkých práv, je platné, i čo sa týče štátotvornosti slovenskej strany ľudovej, že i ona má možnosť pracovať na tomto štáte, že môže uskutočniť to heslo, ktoré vyslovila dnes ústy kol. Hlinku, že chce byť štátotvorná. Len musí dokázať dobrú vôľu, musí ukázať vernosť k tejto československej republike. Jestli, slávna snemovňa, všetky národy, i tá čiastka Slovákov, ktorú mienia zastupovať kolegovia z ľudovej strany slovenskej, príjde k poznaniu toho, že účasť na štátotvornosti podmieňuje lásku k tomuto štátu, že predpokladá rovnakú prácu na tomto štáte, jestli príjdu k poznániu toho tí obyvatelia a poslanci ako zástupcovia tých národov, potom sa uskutoční u nás to, že účastnými všetkých práv budú všetci obyvatelia a že rozpočet bude prostriedkom k tomu, aby slúžil republike a aby slúžil blahu a rozkvetu celého obyvateľstva. (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Slovo má dále pan posl. Pohl.
Posl. Pohl (německy): Slavná sněmovno! Když přistupujeme k rozpravě o rozpočtu nám předloženém, musí býti zajisté prvním slovem slovo kritiky o způsobu, jak se vůbec v tomto státě rozpočet projednává, kritiky v tom směru, že se rozpočet jako v letech minulých i letos předkládá k parlamentním poradám příliš pozdě, že porady se dějí příliš překotně, kritiky proto, že rozpočtu scházejí podrobnosti, kritiky, že rozpočet v celé své soustavě není vybudován na jednotných základech. Porady a projednávání rozpočtové trpí však i tím, že se účetní uzávěrky státní správy nepředkládají sněmovně včas. Podle zákonných předpisů má býti nyní hotova účetní uzávěrka za léta 1920 a 1921. Dosud však není ve sněmovně po ruce, ačkoli tvrdíme, že zákonná lhůta 18 měsíců, jež je nyní stanovena, jest k věcnému posouzení rozpočtu příliš dlouhá. Normální a správný postup by byl přece ten, aby účetní závěrka za minulý rok byla předložena členům Národního shromáždění současně s rozpočtem. Rozhodným pro státní hospodářství a pro posouzení budoucího hospodaření jest použití povolených peněz v roce minulém. Není-li tu účetní uzávěrky, ztrácí rozpočet nesmírně na svém věcném významu. Projednávajíce rozpočet na rok 1924 nevíme, co se stalo s penězi povolenými v letech 1923, 1922 a 1921. Nevíme, jak jednotlivá ministerstva užila a vynaložila ony peníze, nevíme, jak byly provedeny přesuny v různých kapitolách u jednotlivých ministerstev. To však by bylo nutno, aby bylo možno posuzovati rozpočet věcně a kriticky a zkoumati jej objektivně. Je tedy třeba tuto lhůtu zkrátiti a je především nutno tuto zákonnou lhůtu přesně dodržovati a předkládati účetní uzávěrky včas. Není to po prvé, že takto takovou kritiku pronášíme. Druhové z mé strany opětovně to s tohoto místa vyslo-