7. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za souhlas s trest. stíháním posl. dr. Jurigy pro přečin podle § 14, čís. 1, 2, 3 a 5 zákona na ochranu republiky a posl. Tománka pro přečin podle § 14, čís. 2, 3, § 15, čís. 1 a 16, čís. 1 zákona na ochranu republiky, dále pro přečin urážky na cti podle §§ 2, 3, čís. 1, 2 a 8, odst. II., zák. čl. XLI z r. 1914 (tisk 4759).
Zpravodajem jest p. posl. Mach, jemuž dávám slovo.
Zpravodaj posl. Mach: Slavná sněmovno! Hlavní státní zastupitelství v Bratislavě přípisem ze dne 21. února 1924, čís. 2445/24, žádá za vydání k trestnímu stíhání posl. dr. Jurigy a Tománka pro přečiny podle § 14, bod 1, 2, 3, 5 a § 14, bod 2, 3 a § 15, bod 1 a § 16, bod 1 zákona ze dne 19. března 1923, č. 50 Sb. z. a n., a pro přečin urážky na cti podle §§ 2, 3, bod 1, 2, 8, II zák. čl. XLI z r. 1914, kterých se dopustili dne 8. července 1923 na veřejné schůzi "Slovenské strany lidové v Nadaši".
Imunitní výbor vzal zevrubně v úvahu pronesené výroky a uznal, že výroky učiněné posl. dr. Jurigou, označené pod znač. A bod 1 a 3, v nichž shledává se podstata uvedeného přečinu podle § 14, bod 1 a § 14, bod 3 zákona na ochranu republiky, odpovídají stanovisku jeho politického nazírání jako oposičního poslance a že ve výrocích těchto nelze shledávati veřejné pobuřování.
Pokud se týče výroků označených pod znač. A odst. 2 a 4, jimiž posl. dr. Juriga na veřejné schůzi spáchal přečiny podle § 14, bod 2 a § 14, bod 5 zákona na ochranu republiky tím, že podněcoval Slováky k násilnostem proti jednotlivé skupině obyvatelů pro jich českou národnost a hanobil veřejně český národ způsobem surovým, čímž může býti ohrožen všeobecný pokoj v republice, shledal imunitní výbor, že těmito výroky pronesenými na veřejné schůzi, překročena krajní mez dovolené kritiky k politickým a hospodářským poměrům republiky, vyplývající z poslaneckého mandátu a navrhuje poslanecké sněmovně, aby svolení k trestnímu stíhání posl. dr. Jurigy dáno bylo.
K proneseným výrokům posl. Tománka uvedeným pod znač. B odst. 1, 2, 3, 4, imunitní výbor vzal v úvahu, že uvedený poslanec po stránce věcné zaujal před svými voliči kritické stanovisko k politickým a hospodářským poměrům republiky a že v řeči nelze shledávati podněcování k násilnostem ani vybízení k hromadnému neplnění veřejnoprávních povinností uložených zákonem, ani projev souhlasu se spáchaným zločinem násilí proti vrchnosti.
Avšak pro přečin urážky na cti podle §§ 2, 3, bod 1, 2, 8, bod II zák. čl. XLI z r. 1914, spáchaného posl. Tománkem na veřejné schůzi v Nadaši dne 8. července 1923, ježto o vládě republiky Československé použil zneuctívajícího výroku: "Nynější vláda sestává se ze samých zlodějů", navrhuje imunitní výbor posl. sněmovně, ježto výrok tento přesahuje krajní meze dovolené kritiky i oposičního poslance, vyplývající z poslaneckého mandátu, by posl. Tománek pro přečin urážky na cti k trest. stíhání vydán byl.
Místopředseda Buříval: Zahajuji rozpravu. Ke slovu přihlášeni jsou na straně "proti" pp. posl. dr. Juriga, Onderčo a Tománek.
Dříve než udělím slovo prvnímu řečníku, navrhuji, aby řečnická lhůta stanovena byla na 15 minut. (Námitek nebylo.)
Námitek není, návrh můj je schválen.
Uděluji slovo prvnímu řečníku, p. posl. dr. Jurigovi.
Posl. dr. Juriga: Slávné shromaždenie! Zistená nauka z dejín je, že politickými pokutami, žalármi, ani šibenicou, ani guľkou jakživ sa na politickom poli nikto nenapravil ani nepolepšil, ani národ ešte jakživ ubitý nebol, ani pokutami, ani žalárom, ani šibenicou, ani guľkami. To ste najlepšie vedeli a dokazovali vy, bratia Česi, to ste zkúsili na vlastnom tele, že český národ nemohli ubiť perzekúciami, ani smrteľnými výroky, a že český národ po tak veľkom prenasledovaní po prevrate vstal.
My, slovenský národ, sme to tiež zkúsili, že žaláre, pokuty a hroby, ktoré vykopaly maďarské guľky, sa staly podkopom uhorského štátu a že každý hrob bol vlastne podmínovaním uhorského štátu, že každý žalár stal sa hniezdom nenávisti proti tyranii, stal sa miestom sľubu svedomitého, vášnivého sľubu pomsty tyranom a žalárnikom za tú pokutu a to žalárovanie, čo nevinne človek za svoje presvedčenie politické trpel.
Sám na svojej osobe som to zkúsil a vysedel som si 2 roky žalára povedome a dobrovoľne, ačkoľvek keď minister spravedlnosti hovoril ko mne ako k mladému, 32ročnému človekovi: "Škoda ťa, priateľku môj milý, ty si mladý. Dva roky byť v žalári pre mladého človeka je veľmi mnoho." A nič som nepotreboval učiniť, len podpísať, že nie som protivníkom jednotnej uhorskej štátnej idei, "Egységes magyar nemzeti állameszme". "Keby si len to podpísal", hovoril, "dám ti milosť, nebudeš ani deň zavretý". Ale, slávna snemovňa, v tom presvedčení, aby som napriek tomu ukázal môjmu národu, že keď predtým z ľudu premnohí vedeli sedeť, boli pokutovaní, boli žalárovaní, aj ja vytrvám, aby ten ľud nepovedal, že my naše presvedčenie hlásať a zaň trpieť nevieme, že len ten roľník, robotník býva žandármi a slúžnymi pokutovaný, a že my sa snáď z toho chceme vyvliecť, že nevieme ísť do žalára za svoje presvedčenie, lež že vieme spolutrpieť s trpiacimi, spoluplakať s plačúcimi a sľubovať boj nesmieriteľný za žaláre, pokuty, guľky. Preto na posilnenie minulosti išiel som dobrovoľne do väzenia. I ostatní, na pr. Andrej Hlinka, keby bol chcel, nemusel sa vrátiť do Segedína do žalára, ale on chtiac posilniť trpiacich, chtiac dať národu silu a príklad do budúcnosti, ako neohrožene sa má svojich požiadavkov domáhať, že sa nesmie báť pokút, žalárov, četníckych bodákov, guliek a že musí ísť smele kupredu, dokiaľ svoje jarmo nerozbije, šiel dobrovoľne do žalára. A ako on, tak všetci synovia slovenskí, nech to bol Hodža alebo Lehocký a iní, ktorí boli väznení, keby boli len slovíčko vypustili a uznali "Egységes magyar nemzeti állameszme", jednotnú maďarskú národnú štátnu ideu, boli by bývali vlastenci.
Jestliže vy si zakladáte na hrdosti Husovej, že nesklonil svoju hlavu, že stál vzdorovite, ako ho vidíme stáť vzdorovite na tom Staromestskom námestí, a práve v tom vidíte akýsi ideál, keď Hus stále svojou tvrdou hlavou hľadí hore, akoby ju nechcel pred nikým skloniť, myslíte, že len váš Hus bol človekom hrdým a nezlomným? Naučili sme sa to, keď sme boli pod vládou uhorskou, a neľakneme sa preto toho, čo vy dnes začínate na Slovensku robiť: Začínate zavádzať na Slovensku staré rakúske a uhorské spôsoby, ubíjanie, pokuty, žalárovanie, strieľanie. Už dnes máme za Československej republiky toľko hrobov, hrobov za politickú slobodu, hrobov a krve za presvedčenie, ako sme ich mali za vlády uhorskej. Práve nedávno v Nižnom Šebeši česká četnícka guľka vyhasila život jednému zcela nevinnému človekovi (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.) len pre prostú politickú frázu, že: "chceli okradnúť ľudí, neoprávnene žalárovať a väzniť," o čom sa už nebudem šíriť - očujete to od pána Onderča. Vy hrdinovia, vy si myslíte, že iní nemajú tej smelosti, a myslíte, že nás zlomíte? Za takéto politické výrazy chcete nás pokutovať, žalárovať? Ja vám tvrdím: ako sme dokázali odsedieť žaláre za uhorskej vlády hrde a smele, pôjdeme i teraz radostne do žalára, aby sme potešili na stá ľudí, lebo dnes keď niektorý chudobný roľník alebo robotník v hostinci riekne akékoľvek slovíčko na vládu, na niektorého ministra, na pána prezidenta - nie ako na prezidenta, ale ako na profesora Masaryka - o polnoci prijdú četníci - ako ich náš národ charakteristicky menuje "čechníci" - prijdú a v jednu hodinu po polnoci vyvlečú ich z postele a ženú ich do žalára, deti bijú a nechajú ho dva až tri mesiace vo vyšetrovacom väzení. Na stá a stá robotníkov a roľníkov bolo pokutované pre takýto politický výraz a ja sa osmeľujem tvrdiť, že Maďari nezavreli za posledných 10 rokov pre politické prečiny toľko ľudí, ako za Československej republiky to učinili českí štátni zástupcovia a koľko ich zatvorili čechníci. "Horší četník než žandár", tak hovorí slovenský národ.
Čo sa týče inkriminovaných výrokov mne pričítaných, nechcem o tom hovoriť, čo som povedal a čo som nepovedal. To mne je fuk. (Veselost. Různé výkřiky.) To, čo četníci napísali, je mne fuk. Mne je fuk, čo četníci napíšu, lebo dobre viem, že četnícka diktatúra panuje na Slovensku, četník na Slovensku kontroluje župana, všetkých ministrov a četník je vaším reprezentantom, reprezentantom demokracie a republiky. Čo mi nasúdia, to si odsedím, ale lepším nebudem.
Ale o inšej veci chcem hovoriť, o veci zásadnej, že chvála Bohu sa nám podarilo úradné kruhy Československej republiky prichytiť pri štátnom, súdobníckom a politickom podvode, a to na podvode o fondamentoch Československej republiky. A preto pre svet, pre nás národ a, zrovna poviem, pre cudzozemsko tu chceme dnes konštatovať, že dľa vašej frazeologie existuje jeden československý národ, natoľko jeden československý národ a jeden československý štát, že úradné kruhy sa nehanbily zfalšovať ich rodný list, totiž mierové smluvy. Mierové smluvy celkom zreteľne tak píšu: "Česko-Slovenská republika" s pomlčkou medzi oboma prvými slovy. To znamená, že sú to dva rovnocenní bratia, dve osoby, ktoré sú spojené v jednu štátnu jednotu, ale nie v jeden národ. Tak sme to my písali a hovorili pri deklarácii a pri všetkých veciach. V poslednej dobe už natoľko narástli úradné rôžky českým kruhom, fiškusom a cenzorom, že dnes sa nám konfiškujú každé noviny, keď sa opovážime napísať Český a Slovenský národ alebo Česko-Slovenská republika s pomlčkou. To je jeden podvod, jedna nesvedomitosť, že úradné české kruhy a česká vláda zfalšovala svoj vlastný rodný list. Nikto nie je oprávnený svoje meno vyškrabať vo svojom rodnom liste, ako je v úradných aktoch napísané, a jestliže to vyškrabe a iné písmeno napíše, menujeme to podvodom. Taký podvod spáchala československá vláda, keď z rodného svojho listu . . . .
Místopředseda Buříval (zvoní): Volám p. posl. dr. Jurigu k pořádku.
Posl. dr. Juriga (pokračuje): Ďakujem. (Hluk. Výkřiky ľudových poslanců slovenských.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid. (Trvalé výkřiky ľudových poslanců slovenských. - Posl. Hlinka: Masaryka a Beneša volajte k poriadku!) Volám p. posl. Hlinku k pořádku. (Výkřiky posl. Zeminové.)
Posl. dr. Juriga (pokračuje): Slečno Zeminová, medzi mužských sa nemiešajte, to vám nesvedčí. (Výkřiky poslanců čsl. strany socialistické.) To je neslušná vec pre dámy. Môžete niečo dostať, čo vás bude boleť. Vy len čušte v ženskej skromnosti. (Výkřiky posl. Hlinky.) Nechajte to, však ja jej to poviem.
Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid.
Posl. dr. Juriga (pokračuje): Tak hľa, bol nám rodný list a meno zfalšované, aby bol slovenský národ zo sveta zotretý, aby jeho osobitnosť bola zavraždená, aby slovenský národ bol uškrtený. To ja menujem, že z republiky Čechov a Slovákov úradné kruhy porobily Kainabelskú republiku, preto že nám zapierate našu osobitnosť. Kto mi zapiera moju osobitnú bytosť, je mojím vrahom, lebo zapierať niekomu osobitnosť a zapierať mu právo na osobitnosť, to znamená, že je iste mravným a právnym jeho vrahom, a je Kainom Čech, ktorý mi hovorí, že ako Slovák nie som slovenský národ. (Posl. Langr: Kdo vás chránil, když jste utíkal z Bratislavy?) Možná, že by som to bol lepšie spravil, keby som nebol prišiel dobrovoľne do Prahy, ale dal vám tam priamo po nose, aby ste na Slovensko neliezli. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských. - Místopředseda Buříval zvoní.) Keď tedy takto verejne konštatujem vražedný úmysel niektorých ľudí a niektorých strán československých, vyžrať a zavoziť do Argentíny a ďalej vyviezť slovenský národ, čujte, z vašich vlastných úradných úst dáme vás súdiť.
Pravda, keď sa jedná o právo, tedy slovenského národa niet. Prišly vaše úradné kruhy na cesty Wekerlove, na cesty Tiszove a všetkých maďarských pánov, lebo i podstata boja v Uhorsku bola tá, že nás Maďari nechceli uznať za osobitný národ, za právnu osobu, a následkom toho nás považovali za bezprávnych otrokov, ktorí práva na existenciu nemajú. Podstata boja národného je vždy oprávnenosť osobitnosti národnej. Vy ste prišli, a rýchle vám rôžky narástly na zapieranie našej osobitnosti, na duševné a právné vraždenie nášho národa. Teraz, ako sv. písmo hovorí: Ex ore tuo te iudico, serve nequam", z úst tvojich ťa budem súdiť, služobníku zlý! (Výkřiky posl. Langra, dr. Uhlíře a Zeminové.) Prosím, keď však je treba, počúvajte niečo. (Různé výkřiky.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid.
Posl. dr. Juriga (pokračuje): Zaujímavé je, ja to znova konštatujem pred slovenským národom, pred celou verejnosťou europskou . . . (Posl. dr. Uhlíř: Vy nejste odpověden za Slovensko! Vás nikdo vážně nebere! Vy byste Slovensko prodali za chvíli!) Prosím, ja od vás nečakám úctu a česti, od vás ja tú ambíciu nemám, aby ste mňa vôbec ctili. (Potlesk ľudových poslanců slovenských.) Ja vás nepokladám za schopných k tomu, aby ste mňa ctili. (Výkřiky poslanců čsl. strany socialistické.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Pana řečníka upozorňuji, že řečnická lhůta již uplynula. (Různé výkřiky.)
Posl. dr. Juriga (pokračuje): Keď mi nedajú hovoriť!
Keď sa jedná o právo slovenského národa, tedy niet slovenského národa, ale keď treba Slováka trestať a pokutovať, zavrieť, žalárovať, tedy úradné kruhy vynajdú podľa ich úradných výkazov neexistujúci národ. Lebo jestli toho slovenského národa podľa vašej frazeologie niet, tedy niet ani českého národa. A podľa vašej frazeologie je jedine československý národ a neexistuje český národ a slovenský národ. Tak to stojí vo vašej frazeologii rakúsko-uhorskej. Ale keď treba Slováka pokutovať, prosím pekne, čo ten štátny fiškus si tu nevymyslí: že ja som popudzoval, urazil niekoho, vraj českú národnosť a že som český národ hanobil. Prosím pekne, českej národnosti niet, právnicky českého národa niet. Ako môže niekto popudzovať proti tomu, čo nejestvuje? Českej národnosti niet, českého národa niet, slovenského národa niet, tak následkom toho nie je ani možné popudzovať niekoho proti českému národu a hanobiť český národ. Tak vidíte už sami. Ale prečo je to? To je preto, aby mohli pokutovať, žalárovať, zavierať. Hľa! Kedy hovoríte teda nepravdu? Keď nás chcete zatvárať, je český národ, alebo keď hovoríte, že niet českého národa a slovenského národa, ale je jeden československý národ. Keď chcete pokutovať, hovoríte, že je český národ, a keď by ste mali dať právo, hovoríte, že niet slovenského národa.
Ja to konštatujem len z úst vašich, keď uznáva úradník, osoba, reprezentant štátu, že je český národ, česká národnosť, proti ktorej sa dá popudzovať, tedy to je tu aj slovenský národ, slovenská národnosť a nie je jeden národ, ale sú dva národy, český národ osobitný a slovenský národ osobitný. Jedno alebo druhé je pravda. Je-li vaša pravda, že je československý národ, tak ten tu lže. Jestli je toto pravda, že je český národ, tak lžú úradné kruhy, že niet slovenský národ, ale len československý, alebo takáto kontradikcia in terminos. Hľa, do akého posmechu pred celým svetom úradné kruhy postavily vás, že ten slovenský národ je. Však my vám to z hlavy vykresáme, len počkajte. Lebo žiť a mrieť budeme, keď nás budete žalárovať a zavierať. Vás to naučíme, akokoľvek tvrdé, české lebky máte. Však sa to už začínajú niektorí českí ľudia učiť, sami uznávajú a konštatujú, že je slovenský národ, a považujeme v tej veci za najmúdrejšiu ľudovú stranu.
Hľa, ľudová strana na Velehrade 5. júla, keď oslavovala Cyrila a Metoda, kde bola valná hromada ľudových roľníkov, medzi inými žiadosťmi ustálila toto (čte): "Žiadame, aby slovenskému národu bola dopriata sloboda, aby zdravou autonomiou v rámci Československej republiky domohol sa rozmachu a zabezpečenia všetkých svojich túžieb". Keď lidárom, chvála bohu, už úplne svitlo, vidiac, že by nás trochu potrebovali, (Veselost.) ale počkajte, až to bude horšje, svitne aj v hlavách vašich. Ale vtedy vám povieme: Ďakujeme vám za vaše uznanie, nepotrebujeme vášho uznania, že sme my bratia, že sme slovenský národ, keď ste nás znali týrať, biť, žalárovať, teraz nepotrebujeme vašej lásky.
Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím p. posl. dr. Jurigu, aby skončil, neboť jeho řečnická lhůta dávno již uplynula.
Posl. dr. Juriga (pokračuje): Už teraz skončím. Ešte raz opakujem: Zaplatíme si, odsedíme si a budeme bojovať ďalej, ako za Uhorska, tak i za republiky Československej. Verím to iste a som o tom presvedčený, ako apoštol Pavel hovoril, že boľasť rodí trpelivosť, trpelivosť plodí otuženosť a otuženosť budí nádeju, ktorá nikdy nezklame. Za Uhorska sme sa tým tešievali, že sloboda sa v putách rodí a slnko slobody zo žalárov vychádza. Verím, že v putách našich sa narodí sloboda slovenského národa a že v žalároch našich svitne nám slnko slovenského národa, slovenskej krajiny, slovenského sebaurčovacieho práva. Naše žaláre budú hrobom českého panstva na Slovensku. To si zapamätajte! A trebárs i trpíme, nedá zahynúť Boh toľkej slovenskej rodine.
Veríme vo spravodlivosť. Verili sme vo vašu spravodlivosť. Ubíjajte nás, začnite žalárovať a vaše žaláre budú hrobom českého panstva na Slovensku. (Potlesk ľudových poslanců slovenských.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Slovo má dále p. posl. Onderčo.
Posl. Onderčo: Slávna snemovňa! Už viackrát i v novinách i v tejto snemovni bolo vytýkané, že tento parlament schádza sa pre maličkosti viac menej len z nutnosti. Poslanci sú svolávaní z ďalekých krajov, a keď po 21hodinovom úmornom cestovaní prijdeme do Prahy, sme nemilo prekvapení, že vlastne nás citovali len preto, aby sa za našej účasti zavádzal svet a tajila sa skutočnosť, že tento parlament už dávno je života neschopný a mrtvý.
To dokazuje aj denný poriadok dnešnej schôdze práve tak, ako aj včerajší. Včerajšia schôdza na dennom poriadku mala 19 bodov, a z tých 19 bodov imunitných záležitostí bolo 9. Dnešná schôdza má 16 bodov, a z týchto imunitných záležitostí je v 10 bodoch.
Neváham povedať - a to na základe práve dnešného denného poriadku včerajšej i dnešnej schôdze, že tento parlament už nie je parlamentom, lebo sa stal popravčím fórumom opozičných poslancov, ktorý sú vláčení po súdoch . . . .
Místopředseda Buříval (zvoní): Volám pana řečníka k pořádku.
Posl. Onderčo (pokračuje): . . . pre nepatrné príčiny, aby takto za asistencií tohoto zákonodarného sboru uplatňovalo sa bezprávie, ktoré pácha četníctvo, a to v prvom rade na Slovensku. (Výkriky ľudových poslanců slovenských.)
Slávna snemovňa! V súvislosti imunitnej záležitosti kol. posl. dr. Jurigu, stíhaného na četnícke udanie zákonom na ochranu republiky, že vraj podnecoval Slovákov k násilnostiam proti jednotlivej skupine obyvateľov pre ich českú národnosť, a že vraj surovým spôsobom a verejne hanobil český národ, čím môže byť ohrožovaný všeobecný pokoj v republike - hovorím v súvislosti tejto imunitnej záležitosti dr. Jurigu, idem vzpomenúť, ako verejnú žalobu hroznú a smutnú udalosť, ktorá sa stala v noci 6. júla v Nižnom Šebeši pri Prešove (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.), kde vaši četníci strieľali slovenský ľud, aby ste videli, že vlastne kto hanobí nielen český národ, ale aj nás Slovákov, ktorí pre terajší vládny systém postavení sme s našim nešťastným národom akoby trestanci, stojací mimo zákona a vystavení barbarskej brutalite vašich surových četníkov. Človek nemôže sa opanovať, keď vidí ako odoberáte nám všetkú nádeju možnosti spolužiť s vami, nemôže sa človek opanovať, keď vidí, ako zabíjate vieru v našom národe, že ste nám nie cudzí, že nášmu národu aspoň telesného života a osobnej bezpečnosti doprajete. (Tak je!)
Slávna snemovňa! Čo sa stalo vlastne a o čom je reč? Chcem byť vecný a nepredpojatý. Vaše časopisy o tragédii a krvavej udalosti v Nižnom Šebeši . . . (Různé výkřiky. - Hluk.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid.
Posl. Onderčo (pokračuje): Prosím, jedná sa o vážnu vec, pánovia, ráčte počúvať. Nechcem podpaľovať nič. Chcem vyvolať dorozumenie, ráčte trochu venovať pozornosti, lebo zaslúžia ľudské životy, aby ste ráčili to vypočuť. O krvavej šebešskej udalosti vaše časopisy písaly - hovorím vám svedomite, poctive, mužne a charakterne - tendenčne a nesvedomite. (Hluk. - Místopředseda Buříval zvoní.)
Hovorím o tejto udalosti len preto, aby som umožnil zamedzenie ďalšieho trýznenia nevinných ľudí v Nižnom Šebeši, vystavených na pospas tých, ktorí pomocou úradného vyšetrovania idú teraz zo seba, vinníkov, učiniť žalobcov proti tým, ktorí boli bití, trýznení, vraždení a za tmavej noci do žalára odvlečení. (Hluk. - Výkřiky posl. dr. Uhlíře.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím p. posl. dr. Uhlíře o klid. (Hluk. - Výkřiky posl. dr. Budaye.)
Prosím p. posl. dr. Budaye o klid.
Posl. Onderčo (pokračuje): V Nižnom Šebeši je františkánsky kláštor, ktorého quardiánom je človek rodom Čech, menom Kochaň. V tomto kláštore ako fráter . . . (Hluk. - Různé výkřiky.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím o klid. Prosím p. řečníka, aby pokračoval. (Hluk. - Výkřiky posl. Tausika.)
Prosím p. posl. Tausika, aby nerušil jednání. (Hluk trvá. - Výkřiky ľudových poslanců slovenských.)
Prosím pp. posl. Tománka, dr. Jurigu a dr. Kubiše, aby nerušili jednání.
Prosím pana řečníka, aby pokračoval.
Posl. Onderčo (pokračuje): Pánovia, nechajte mňa hovoriť. V šebešskom kláštore ako fráter bol zamestnaný istý Prokop Šteglik, pôvodom Horvát z Jankovíc v Jugoslávii. Úradné vyšetrovanie malo by zistiť, že tento Prokop Šteglik bol vlastne . . . (Výkřiky posl. Mikulíčka. - Hluk.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Prosím p. posl. Mikulíčka, aby se posadil na své místo a zachoval klid. (Výkřiky komunistických poslanců. - Výkřiky posl. Mikulíčka. - Místopředseda Buříval zvoní.)
Prosím znovu p. posl. Mikulíčka, aby se posadil na své místo. (Výkřiky posl. Mikulíčka.)
Volám p. posl. Mikulíčka k pořádku. (Trvalé výkřiky posl. Mikulíčka.)
Volám p. posl. Mikulíčka po druhé k pořádku.
Prosím pana řečníka, aby pokračoval.
Posl. Onderčo (pokračuje): Úradné vyšetrovanie malo by zistiť, že tento Prokop Šteglik bol vlastne nie frátrom kláštorným, ale politickým špiclom à la Dimitrijevič Nr. 2. Šteglik v podvedomí snáď svojho výnimečného postavenia zanedbával svoje povinnosti, bol neposlušným, prečo 3. júla bol z kláštora prepustený. Šteglik 4. júla na četníckom veliteľstve v Prešove sa hlásil a udal, že páter Malkušák, rodák z tej časti Oravy, ktorú sme následkom obratnej diplomacie p. ministra Beneša ztratili, v marci t. r. mal sa vysloviť, že za kacíra a odpadlíka nebude slúžiť omšu. Malo sa to vzťahovať na prezidenta Masaryka. Následkom tohoto udania, veľactené dámy a pánovia, v ten istý deň 4. júla pred obedom o 1/2 12 hod. prišli do Šebeša 3 četníci pod vedením nadporučíka Dvořáka. (Posl. Tausik: Známý alkoholik!) Do toho sa ja nemiešam, či je to alkoholik, či nie. To nepatrí do môjho rezortu. Nadporučík Dvořák vyšetroval v kláštore, či je pravda, že páter Malkušák neúctive hovoril o pánu prezidentovi. Musím konštatovať, že keď zo Šebesa prišiel nadp. Dvořák do Prešova, hovoril, že nedalo sa mu žiadneho reálneho podkladu najsť k dostatočnej obžalobe. A čo sa potom stalo? Toho istého dňa, t. j. 4. júla, keď Dvořák bol vyšetrovať v kláštore, po obede četníci došli do Nižného Šebeša a u krčmára Čírča sa dozvedali, kde sa zdržujú pátrovia z kláštora. A keď dostali odpoveď, že pátri po obede prechádzajú sa po poli, četníci dali sa na honbu za pátrami. Hovorili, že hľadajú už nielen Malkušáka, ale i druhého pátra Štefanoviča. Ľud sa o tom dozvedel a preto boli na stráži. Na druhý deň niektorí z ľudu asi o 1/2 10 hod. večer pozorovali, že 3 v civile oblečení mužovia prez múr vošli do kláštornej záhrady a preto ktosi na poplach zazvonil. Ľud sa na to vo väčšom počte pred zavreným kláštorom shromaždil a ostal na stráži až do rána. To bolo v nedeľu. Na druhý deň, v pondelok po obede asi o 1/2 6 hod. na žiadosť quardiána Kochaňa, ktorý medzi tým zo Šebeša odišiel do františkánskeho kláštora v Prešove a písal pátrom do Šebeša, aby kufor prepusteného frátra Šteglika bol odvezený na četnícke veliteľstvo do Prešova. (Předsednictví převzal místopředseda dr. Hruban.) Keď túto výzvu dostali pátrovia od svojho quardiána z Prešova, jeden z prátrov nechal si zavolať rychtára a poprosil ho, aby bol tak dobrý a postaral sa o povoz. S tým istým povozom, s ktorým išiel kufor do Prešova, s tým išiel do Prešova i starosta obce Jozef Boľamovský a podstarosta Viktor Lenart a niektorí z občanov, a to v tom úmysle, že by na četníckom veliteľstve sa opýtali, o čom je vlastne reč, čo vlastne tí pátrovia urobili, aby takto vedeli ľud uspokojiť. A konštatujem, že keď títo ľudia s kufrom prepusteného frátra prišli na četnícke veliteľstvo, boli od rychtára až do posledného človeka chytení a od tejto doby sú väznení až do dneška. (Hluk. - Různé výkřiky ľudových poslanců slovenských.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Prosím o klid.
Posl. Onderčo (pokračuje): Toho istého dňa, 6. júla, v pamätný deň vášho Majstra Jána Husa, večer asi o 9 hod. pohlo sa z Prešova asi 40 četníkov a za nimi auto, na ktorom viezlo sa 4-5 osôb, medzi nimi Šteglik a z uväznených Viktor Lenart, ktorého četníci donútili, aby s nimi do Šebeša išiel. Do Šebeša táto četnícka výprava došla asi o 3/4 10 hod. večer. Znepokojený ľud - ráčite uznať, že na dedine, kde také veci sa dialy cez celé 3 dni, ľud nemohol byť spokojný, že oprávnene bol dráždený takýmto vystupovaním a pokračovaním - hovoril ľud znepokojený a stál pred kláštorom, keď četníctvo došlo, aby zabránil násilnému vniknutiu četníctva do kláštora. Nadporučík Dvořák vyzval ľud, aby sa rozišiel. Ľud neuposlúchnul rozkazu, ale žiadal, aby četníctvo odišlo. Ten jednoduchý ľud mal viac právnického smyslu, ako nadporučík Dvořák, lebo takto hovoril: Jestli máte, pánovia, oproti naším pátrom niečo, zaveďte proti nim trestné pokračovanie, ale predsa to nejde, aby ste nám pátrov v nočnú hodinu z kláštora ukradli. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.)
Domlúvanie občanov ale nebolo nič platné. Nastala hádka medzi ľuďmi a četníky, ktorí mocou chceli sa dostať do zavreného kláštora. Četníctvo hovorí, že niektorí z ľudu začali do nich hádzať kameňmi. Neviem, pánovia, či je to pravda, nech to bude pravda. Bola tma. A ani auto nebolo osvetlené. Nato odznely prvé výstrely. Keď však ľud sa nerozchádzal, padly ďalšie streľné rany. Četníctvo sa hnalo na ľud s bodákmi a ostal ležať na zemi Matej Hula, 24ročný, ranený smrteľne. Guľka prešla cez rebrá z ľavého boka na pravý, na ľavej nohe mal tri streľné rany, medzi nimi jedna zničila vnútorné kolienko a lekárska pitva mala by zistiť, či tá rana, ktorá zasiahla kolienko, nebola ranou dum-dum. Na pravej nohe bola tiež jedna streľná rana a tri-štyri rany bodákom učinené. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.)
Po tejto udalosti ľud sa rozišiel, vlastne rozbehol a začal sa pohon na ľudí. (Různé výkřiky. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.) Prvé, čo sa stalo, bolo, že četníci pomocou doneseného rebríka vytĺkli okná na budove kláštorskej a prez vytlčené okno vnikli do kláštora pod vedením prepusteného frátra Šteglika a pochytali už 4. júla po poli hľadaných dvoch pátrov. Pátrovia Malkušák a Štefanovič boli reťazmi sviazaní a odvedení do Prešova. (Výkřiky posl. dr. Kubiše. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.) Mimochodom poznamenávam, že zastreleného Hulu nebolo možné ľudu ani spratať, nakoľko četníci zúrive hnali sa proti každému, kto bol tam prítomný. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.)
Druhá čiastka četníkov pod vedením prepusteného Šteglika z domu do domu chodili a koho Šteglik kázal chytiť, bol chytený a nákladným automobilom do Prešova odvezený. Nakoľko sa dalo zistiť do utorka obeda, ťažko boli ranení 4, a o ostatných viac-menej ranených sa nevie, lebo nastrašení ľudia na všetky strany sa rozbehli, aj do blízkych lesov, hôr sa rozutekali a poschovávali. Do utorka obeda bolo uväznených 22 ľudí.
Slávna snemovňa! Že četníctvo ako neľudsky zachádzali s ľudom, dovoľujem si uviesť niekoľko prípadov. (Různé výkřiky. - Hluk.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Neračte vyrušovati pana řečníka. (Výkřiky posl. Zeminové.)
Posl. Onderčo (pokračuje): Prosím, slečno, máte právo aj vy hovoriť, ráčte sa sem ustanoviť a hovorte.
Michala Markusa, 70ročného starca, z postele vyvliekli četníci a na ceste pred jeho domom ho bili. Keď na volanie tohoto 70ročného starca na pomoc prišiel jeho syn, i ten bol četníkmi zbitý a obidvaja boli reťazmi spútaní a odvezení do Prešova.
Ján Baran, 12ročný chlapec spal v maštali, a keď četníci hľadajúc ľudí všade i v maštali, prišli k tomuto chlapcovi, začali ho políčkovať a silou-mocou chceli ho donútiť, aby svedčil, kto hádzal kamením do četníctva. Ubohý chlapec to povedať nevedel, poneváč spal doma a medzi davom ľudu ani nebol. Podobne bol četníkmi bitý i Godla, cigáň, chlapec 13-14ročný.