Šteglik zaviedol četníkov do domu roľníka Jána Boľanovského a chytili jeho syna, bohoslovca, ktorý tiež bol doma prez celú noc. Keď potom mať a otec bránili si syna, boli i oni zbití a odvezení so synom spolu do Prešova.
Četníci vnikli do domu Jána Slobodníka, ktorého keď doma nenašli, surove začali nadávať jeho žene a dcére - musím poznamenať, že obidve tieto osoby sú nemocné - a zlorečením vyhrožovali im, že budú tiež odvlečené, keď neprezradia, kde sa skrýva otec a manžel Ján Slobodník. (Hluk. - Výkřiky posl. Hlinky.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Pane posl. Hlinko, nevyrušujte řečníka.
Posl. Onderčo (pokračuje): Pánovia od českých socialistov, ja sa vám divím, že hlásate socializmus a nezáleží vám na tom, aby ste počuli, čo sa robilo s biednym ľudom. (Opětný hluk a různé výkřiky.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Pánové, žádám, abyste nevyrušovali řečníka. Pane posl. dr. Kubiši, p. posl. Sedláčku, prosím vás, mírněte se.
Posl. Onderčo (pokračuje): Slávna snemovňa! Dcéra Jána Slobodníka sa pýtala tam prítomného prepusteného frátra Šteglika . . (Hluk. Různé výkřiky.) . . . . ráčte počúvať, prosím pekne. To je divné, že československý parlament nechce venovať pozornosť ani takejto smutnej veci, ako je táto. (Hluk. Výkřiky.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Neračte vyrušovati. Prosím pana řečníka, aby pokračoval.
Posl. Onderčo (pokračuje): Dcéra Slobodníkova pýtala sa Šteglika, ktorý stál v čele četníkov, prečo prišiel hľadať a chytať jej otcu, čo zlého učinil a čujte, pánovia, čo hovoril ten fráter. Prepustený fráter hovoril, že jej otec (Ján Slobodník) je kostolným kurátorom, a ako kostolný kurátor rozkázal rozpredávať pred kostelom "Slovenskú Pravdu", časopis slovenskej ľudovej strany v Košiciach. (Hluk. - Různé výkřiky. Posl. Zeminová: Patnáct minut byla řečnická lhůta, prosím, aby byla dodržena!)
Nekričte prosím, ja budem hotový hneď, ráčte mňa nechat hovoriť. Keď sa dovolávate, že som prekročil čas, nechajte ma hovoriť. Slávna snemovňa! Nemôžete počuť pravdu. (Výkřik: Vy lžete!) Nemôžem za to, keď vy pravdu menujete cigánstvom.
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Žádám pana řečníka, aby skončil, poněvadž řečnická lhůta již uplynula.
Posl. Onderčo (pokračuje): Slávna snemovňa! Predniesol som holé faktá. Vyzývam vás, tento parlament, jestli máte pochybnosti, vyšlite vyšetrujúcu parlamentárnu komisiu do Šebeša, aby zistila, či je pravda, čo som hovoril, alebo či nie. Hovoril som otvorene, predniesol som dáta, ako mi ich boli spoľahliví ľudia sdelili a predpokladám o vás, že máte toľko objektívnosti v sebe, aby ste uhádli, že po týchto veciach, čo som vzpomenul - a to nie je všetko - na Slovensku kto hanobí verejne a tým najsurovejším spôsobom český národ a kto ohrožuje všeobecný pokoj v republike. Sú to vaší četníci, na ktorých sa opieráte a ktorí sú vašimi jedinými najspoľahlivejšími informátormi aj voči županom a okresným náčelníkom a voči každému, ktorému sa vaše panstvo na Slovensku nezdá byť oprávnené. (Posl. Sopko: Při boľševickej invázii četníci boli vám potrební!) Pri boľševickej invázii neboli potrební četníci pre posl. Sopku, nakoľko bol členom direktoria v Naršanoch. (Hluk. - Místopředseda dr. Hruban zvoní.) Smutnú udalosť v Nižnom Šebeši a tam spáchané bezprávie a surovosti četníctva dovolil som si takto proti praxi tohoto parlamentu predniesť preto, lebo my ani u vládnej väčšiny, ani na čele jej stojacej vlády nemôžeme sa dovolať práva a spravodlivosti, týchto dvoch najpevnejších základov každého štátu a sme presvedčení, že by ste neboli odhlasovali súrnosť ani takejto interpelácii, ako by bola táto.
Vedzte, že kde panuje bezprávie, tam je otroctvo a hlásaná sloboda klamom tým najpodlejším. A to je tu u nás, kde si Slováci takého osudu nezaslúžili, akého sa im pre vašu krutosť a slepotu dostáva. Kopete hrob tomuto mladému štátu a budete zodpovední pred dejinami, že ste boli ničiteľmi a hrobármi nielen slovenského národa, ale i svojho vlastného. (Výborně! Potlesk slovenských ľudových poslanců.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníku, jímž jest p. posl. Tománek. (Hluk. - Různé výkřiky.)
Prosím o klid. (Trvalý hluk.)
Prosím znovu o klid. Pan posl. Tománek má slovo.
Posl. Tománek: Slávna snemovňa! Naše politické pravoty a procesy každého statočne smýšľajúceho človeka hrôzou a obdivom naplňujú. O nich hovorí sa dnes nielen doma, u nás v slovenskej krajine, nad nimi pohoršuje sa nielen slovenský národ, nad nimi búri sa nielen náš slovenský ľuď, ale oni prekročujú už i hranice našej vlasti. Tieto naše procesy sú predmetom úvah a schôdzí, veľactení kolegovia, i v cudzozemsku; menovite americkí naši bratia, ale i Angličania, Francúzi, Taliani venujú týmto našim procesom nemalú pozornosť, a my sa tomu nedivíme, lebo veď idete na nás súdom, pravotami, tlačou, terorom a posledne žalárom a guľkami. Dnes zadrabiť sa, na našich chrbtoch sa voziť, drží za svoju vlasteneckú povinnosť, za svoju vlasteneckú zásluhu akýkoľvek vagabund a akýkoľvek vyvrheľ.
Toto počínanie držiteľov moci, terajších vládnych ľudí, upomína nás na r. 1848. Keď nezapomenuteľnej rozpomienky Ľudovít Štúr na uhorskom sneme pýtal pre slovenský ľud a pre slovenský národ slobodu, vtedy Lajoš Košut osopil sa na neho divoko a surovo, praviac: "Slovákom netreba slobody, ale hypka a trestnice!" Toto povedal Košut, a od tých čias minulo 77 rokov.
Vy, držitelia moci, pokročili ste o krok ďalej, lebo vy nám na tomto sneme chcete dať žaláre, poneváč vraj hypka a trestnica nám je málo. Vy nás na tomto sneme vydávate súdu bez toho, že by ste vedeli, čo stojí v písmach. Veľactení kolegovia, ja dokážem vám i toto: Bral som účasť na imunitných poradách, v imunitnom výbore, a čo som tam zkúsil a videl? Zkúsil som a videl som tam, že páni z vládnej koalície takmer o závod bežali proti nám, a keď niektorý z tých vládnych pánov koalicionárov mohol prispieť svojim uslovom alebo svojim vótom k vydaniu súdu slovenského ľudového poslanca, trel si radosťou ruky. Sme otroci, sme nevoľníci. Nie vášniam a náruživostiam, ale našim politickým protivníkom a ich žoldnierom, četníkom. Hovorím: Bral som účasť na schôdzach imunitného výboru a v tom imunitnom výbore najsmutnejšou okolnosťou, ktorú som zkúsil, bolo, že nás - totižto moju skromnosť, pána Hlinku a p. dra Jurigu v 5 prípadoch vydali bez toho, žeby boli vedeli, čo stojí v písmach, v 5 prípadoch vydali nás súdu bez toho, že by sa bolo hovorilo, pre aký prestupok, pre aký prečin máme si ísť sadnúť na lavicu obžalovaných.
Človeka až zabolí srdce, keď si pomyslí a keď sa presvedčí, že nás išli vydať i pre takých ľudí, ako som sa bol osvedčil, pre vagabundov, ktorí urážali tých najpoctivejších, najčestnejších ľudí v slovenskej krajine a najpoctivejších členov slovenského národa. Vydávate nás súdu pre Dimitrijeviča, ktorého, dovoľujem si konštatovať, vláda platí a ktorý urazil na pr. nášho slovenského básnika Martina Rázusa a profesora univerzity Komenského dra Joz. Škultétyho.
"Dimitrijevič", píše o ňom Škultéty, "je plateným agentom. Dimitrijevič urazil Rázusa, riekol o ňom, že je plagizátor. Toto hnusné Dimitrijevičovo útočenie na Rázusa zhnusilo sa i samotnému Šrobárovi, ktorý osvedčenie Spolku slovenských spisovateľov proti Dimitrijevičovi podpísal. Dr. Škultéty o Dimitrijevičovi píše nevídané a neslýchané veci: "Lonského roku zjavil sa na Slovensku cudzí človek, dnes kapitán Dimitrijevič. Ešte sa ani neohrial z cesty, už miešal sa do slovenských boľastí. Súdil, karhal, uličnícky nadával. Keby tu žil, zkúsil niečo, tu iste i cudzí človek mohol by o všeličom prejaviť i pozoruhodnú mienku. Ale tento prišiel večer a ráno už hučal po Slovensku jeho ošklivý hlas a pamflety jeho len sa sypaly. Najnovšie pred súdom žaluje Martina Rázusa pre články, ktorými Rázus osobne sa bránil proti mrzkostiam Dimitrijevičovým. Žaluje, lebo Rázus vyhlásil ho za plateného vládou. Kto ho najal? Kto ho platí, alebo či je ozajstný Dimitrijevič alebo zakuklenec? Všetko to vyjde na javo. Tento Dimitrijevič je platený agent, mrzký a podlý. Verím, povie mu to ešte toľko Slovákov, že nebude stačiť žalovať".
To napísal dr. Jozef Škultéty, profesor univerzity Komenského. A pre tohoto Dimitrijeviča vydávate nás súdu, pre tohoto Dimitrijeviča, ktorý pred súdom nevedel ospravedlniť odkiaľ je, nevedel preukázať svoje nacionále, chcete nás posadiť na lavicu obžalovaných.
Veľactené Národné shromaždenie! Poneváč pre šovinizmus, ktorý vám až uši zaplavuje a pre Caesarovo heslo: "Non licet vos esse", chcete nás vydávať vašim českým súdom, aby tieto vaše súdy ľahšie nás mohly súdiť, dovolím si jedno-druhé pripomenúť o tých našich veľkých hriechoch. Veľactené Národné shromaždenie! My nebojácne hlásame, i dnes som nebojácne povedal, že náš slovenský národ je utlačovaný, bitý a trýznený. Nebojácne vravím, že slovenský národ nemá žiadneho práva a žiadnej slobody. Keď to úprimne hovorím, vaši českí fiškusi pre to činia krik a vresk jerichovský. Máte-li pravdu vy, budeme vám slúžiť, máme-li však pravdu my, neklamte svet. Čože nie je slovenský národ bičovaný a tŕňom korunovaný? Dali ste slovenskému národu to, čo pán prezident podpísal v pitsbourgskej dohode? Nevzali ste nám všetky stredné školy až do jednej? Nečechizujete pri súdoch, pri administratíve a vôbec na celej čiare na Slovensku? Nemáte poňatia o tom, koľko konfiškácií previedli vaši fiškusi u nás na Slovensku, koľko škôd nám narobili! Nehabali vaši četníci našim slovenským šuhajom, našim slovenským chlapcom košieľky, nerozpustili vaši slúžnovci naše organizácie? Nevyslali ste nám na Slovensko za vedúcich úradníkov len samých Čechov, trebárs máme na Slovensku za komandantov, aspoň za komandantov, ľudí dosť? Nemenujete na Slovensku za slúžnovcov samých drbohlavcov, ktorí ľubovoľne a samopašne vyhlašujú štatárium a trýznia Slovákov, ako sa stalo v Bolerázi? Vaše súdy čo zrobily? Neodsúdily nám celý rad kňazov, dra Tisu na žalár, dra Treskoňa na žalár, pátera Mateja Bučeka na žalár, na stá roľníkov do žalárov za tú našu slovenčinu? Opováží-li sa niekde v krčme alebo na ulici roľník riecť, že je nespokojný s terajšími pomery, že je nespokojný s terajším vaším daňovým systémom, už sa mu povie, že búri proti národnosti českej, a už sa dostavia četníci s bodáky a ženú ho pod nimi do žalára.
Takto zachádzate s nami. A najnovšie čo robíte? Idete zničiť, priviesť na zkazu i úrodu nášho chudobného roľníckeho stavu. Viete čoho ste sa dopustili v našej primoravskej doline? Minulý týždeň v každej dedine bolo vybubnované, že od 15. júla nesmie nikto ísť na lúku seno odviezť alebo ísť kosiť obilie na roľu, lebo vaší českí vojaci pôjdu manévrovať a strieľať z kanónov. Zastrelili nám tam už dvoch chlapcov. A ďalej čoho ste sa dopustili?
Dovolili ste, aby teraz keď sa má chleba do stodôl svážať, povolali všetkých roľníkov, robotníkov roľníckych na vojenské cvičenie na 4 týždne. Pod maďarskou vládou z vojny prichádzali ľudia na žatvu domov a o chleba sa starali, a dnes opovážite sa nám náš slovenský chlebíček ničiť.
Veľactené Národné shromaždenie! To, čo tu moji predrečníci povedali, to je všetko málo. Doma na Slovensku nedáte robotníkom práce, pozavierali ste všetky naše fabriky, a tak zničili ste priemysel a odopreli ste ľudu robotnému prácu, zárobok, a tým tiež chleba. Ale chudobný robotnícky ľud chce jesť, čo si má tedy počať? Nuž, ide tam, kde dostane robotu. A chce-li niekam za hranice, za rieku Moravu do súsedného Rakúska za tou robotou, čo vykonali vaši četníci a vaši finančníci? Puškami nahnali tých chudiakov do rieky Moravy, kde sa dvaja zo Sološnice minulý týždeň utopili.
Ale my sa vašich súdov ani vašich procesov vôbec nebojíme ani neľakáme. Tak ako to pán dr. Juriga povedal, my sa nedáme zastrašiť vašimi českými fiškusmi a vašimi českými žalármi, vašimi súdy. My prisaháme s tohoto miesta, že neopustíme nikdy náš slovenský národ, my prisaháme, že slovenský národ je nám toľko, ako mladému ženichovi nevesta. Slovenský národ je nám nevestou, je nám láskou, je všetkým, tedy nás súďte.
Dovolím si prečítať tento návrh: "Klub poslancov slovenskej ľudovej strany žiada, aby prípad v Nižnom Šebeši vyšetril zvláštny parlamentný vyšetrujúci výbor." (Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.
Dávám slovo k doslovu panu zpravodaji posl. Machovi.
Zpravodaj posl. Mach: Slavná sněmovno! Nebudu se zabývati zde uvedenými všeobecnými vývody předešlých pánů řečníků, které netýkaly se věci samé. Dovolím si však k informaci uvésti inkrimované výroky pp. posl. dr. Jurigy a Tománka, pronesené na veřejné schůzi slovenské strany ľudové v Nadaši.
Pan kol. dr. Juriga na této veřejné schůzi mluvil následujícím způsobem: " . . . S Čechy ven!" "Ohol ho!" "Jeden bystrý Slovák zažene s křivákem v ruce dva obrněné Čechy až za Brno . . .", dále: "Až dostaneme autonomii, musí Češi ven, a když nepůjdou po dobrotě, pak my si s nimi spravíme pořádek! . . ." (Výkřiky. Hluk. Místopředseda dr. Hruban zvoní.) Dále použil výroku: "Češi jsou hadrbolci, lotrové, parapláři a komedianti."
Pan kol. Tománek užil výrazů zneuctívajících o naší vládě; řekl, že nynější vláda sestává se ze samých zlodějů.
Je tedy zřejmo, že vinni jsou jen páni, kteří způsobem odsouzení hodným štvali ten dobrý slovenský lid proti českému úřednictvu, které velikou většinou koná svoji povinnost s láskou a značným sebezapřením.
Pokud se týče zneuctívajících výroků o vládě, je nutno, dáti panu kol. Tománkovi příležitost, aby toto tvrzení prokázal před soudem.
Žádám tudíž posl. sněmovnu, aby usnesení výboru schválila, jak jsem ji navrhl, protože výroky inkriminované přesahují meze dovolené kritiky poslanecké. (Výborně!)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní): Budeme hlasovati. Prosím paní a pány poslance, aby se posadili na svá místa. (Děje se. Výkřiky posl. Hlinky.)
Dám hlasovati o návrhu výboru imunitního, a to o obou jeho částech zároveň. (Námitky nebyly.)
Námitek proti tomu není, zůstane tedy při tom.
Kdo souhlasí s návrhem pana zpravodaje, 1. aby posl. dr. Juriga byl vydán pro čin trestní podle §u 14, odst. 2 a 5 zákona na ochranu republiky, a nebyl vydán pro činy trestné podle odst. 1 a 3 téhož paragrafu a téhož zákona; 2. aby posl. Tománek byl vydán pro přečin urážky podle citovaných paragrafů zák. čl. XLI z r. 1914, a nebyl vydán pro inkriminované činy ostatní, nechť zvedne ruku. (Děje se. Výkřiky posl. Hlinky.)
To je většina. Návrh pana zpravodaje je schválen.
Budeme pokračovati v jednání.
Ježto výborová zpráva k odst. 2 pořadu, odloženému proto, že zpráva o něm nebyla rozdána tiskem, již došla a byla tiskem rozdána, přikročíme - nebude-li námitek - k projednání odloženého odst. 2 pořadu. (Námitek nebylo.)
Námitek proti tomu není, přikročíme tudíž k odst. 2, jímž jest: