Středa 10. prosince 1924

Předseda (zvoní): Prosím, nevyrušovati řečníka! Prosím pana řečníka, aby pokračoval.

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Abych dokázal, prečo máme taký hrozný miliardový rozpočet, prečo sa nešetrí, chcem uviesť jeden príklad: Pred prevratom v bratislavskom riaditeľstve pôšt bolo tých hlavných úradníkov 75 a dnes je tam hlavných úradníkov Čechov 197. (Hlas: To je doplácení na to Slovensko!) Vtedy stačilo 75 a dnes máme len Čechov 197! V košickom riaditeľstve bolo pred prevratom hlavných úradníkov 90 a dnes je hlavných úradníkov Čechov 176. (Hlas: Dříve to stačilo!) Prosím, keď je niekto nemocný, musí sa podívať na ranu, čo je tam zlého. My to predkladáme preto, aby sa odpomohlo. Nemusíte kričať na Slovákov. (Sen. Svěcený: Je to ku škodě slovenské věci?)

Předseda (zvoní): Prosím, nevyrušujte řečníka. (Hlas: Nezdržujte debatu!)

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Ja za to nemôžem, keď mňa páni vyrušujú. (Výkriky sen. Dúrčanského.)

Předseda: Pan sen. Dúrčanský nemá slovo!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Musím odpovedať na otázky pána sen. Svěceného, je-li to na škodu Slovákov. (Sen. Svěcený: Slovenské věci!) Keď je tam 197 Čechov a 24 Slovákov, ako by to nebolo na škodu Slovákom? Aj z hospodárskeho i z národnostného ohľadu je im to na škodu. (Výkřiky sen. Klečáka. )

Předseda (zvoní): Prosím pána sen. Klečáka, aby nevyrušoval!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Poštové a železničné úrady by mohly byť už obsadené Slovákmi, resp. Rusínmi, poneváč na tieto úrady máme dosť ľudí. Váš posl. Stodola riekol, neposielajte už na to Slovensko toľko ľudí. Zaujímavé je, že v hlavných mestách v Bratislave, a v Košiciach nemáme žiadneho prednostu Slováka. Malá štatistika železníc: Na trati medzi Bratislavou a Žilinou je 45 železničných staníc i so zastávkami. Na tejto celej trati sú len 3 Slováci prednostovia staníc. (Hlas: Slyšte! - Jiný hlas: A ti mimo službu mluví maďarsky! - Sen. Matuščák: To je ich právo v demokratickom štáte!)

Předseda: Prosím o klid!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Koľko je Slovákov medzi dôstojnictvom, v četnictve alebo vo vojsku, škoda, že odišiel pán minister národnej obrany. Koľko je Slovákov medzi 10.243 dôstojníkmi, na to som sa chcel pýtať pána ministra. (Hlas: Dejte nám je!) Robia sa ťažkosti. U mňa samého zakročili, žiadali a prosili, aby boli prijatí. Ale robia sa im ťažkosti. (Hlas: Dejte nám jejich seznam!) Tedy prosím, aby ste nemysleli, že zo mňa mluví nejaká animozita, absolútne nie, chcem len podať štatistiku a podám ju o všetkých odboroch. (Sen. Klofáč: My máme Slováky rádi! Ještě 30 let a nebylo by vůbec Slováků! Vy jste už skoro žádné neměli!)

Predseda (zvoní):. Prosím pána senátora, aby nevyrušoval řečníka!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Prosím pane senátore Klofáču, o vás myslím, že chcete nestranne súdiť: Keď milujete tých Slovákov, dajte tým, ktorí o to žiadajú, tie miesta. (Výkriky: Jmenujte!) To sa budeme na to odvolávať. V iných odboroch (lesníctvo, četnictvo, štátne kúpele) podrobná štatistika dokazuje ešte horší stav Slovákov. Tieto a iné sťažnosti, požiadavky, na pr. slovenskú techniku v Košiciach, lesnícku akadémiu v Štiavnici atď.) naša strana pri doterajších štátnych rozpočtoch vždy prednášala, ale centralistická vláda má hluché uši oproti týmto požiadavkom a sťažnostiam a postavila se na princip, ktorý je na Slovensku u exponovaných všeobecne rozšírený, totižto na princip a devísu: ať hubujú. A tí ľudáci hubujú, o to sa nestarajme. Pri podaní tohoto ročného štátneho rozpočtu vláda zas prejavila, že na rozpočte nedá sa nič meniť. Je to imperialistický a absolutistický zjav.

Předseda: Volám pana řečníka k pořádku.

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Centralistická vláda nestojí na výške idei slavianskej. (Sen. Klečák: K vám se to učiti nepůjdeme!) Možná... ktorá idea požaduje svornosť všetkých Slavjanov, ktorá sa ale len tak docieliť môže, keď žiadny slaviansky národ nebude potlačovať, vykorisťovať, alebo hmotne, duševne a národne ničiť druhé slavianské národy. (Výkřiky sen. Klofáče a Klečáka. ) Veď vy ani neuznáte slovenský národ, hovoríte, že neexistuje, jako Maďary, že táto centralistická vláda nedrží sa principu slavianskej svornosti a slobody, toho dôkazom je, čo tu jako historický fakt prednášam, že pred prevratom sen. Matúšovi Dulovi Československá rada v Prahe povedala a sľúbila, že >Slovensko dostane takú politickú administratívu, jakou si bude samo žiadať - ale miesto toho centralizmus ani nechce uznať slovenský národ.... (Sen. Průša: Ale nehovorte takové reči přece!) V minulom zasadnutí bolo hovorené: Niet národa českého a slovenského, ale národ československý. (Výkřiky sen. Kroihera a Walló. - Předseda zvoní. - Sen. Klofáč: Pane kolego, já jsem z Maďarie si přinesl archiv, tam máte listiny ze XVII. a XVIII. století a všecky tyto listiny byly psány nejkrásnější a nejčistší češtinou!) Ale slovenskí ľudia a slovenský národ nemluvili češčinou, mluvili to len niektorí intelegenti, ale slovenský ľud nemluvil češčinou, lež slovenčinou. (Sen. Klofáč: Nám je sympatická vaše řeč!) To nás teší, aby sme sa dohovorili a dorozumeli, keď už tú autonómiu dostaneme. (Výkřik: Vy jste ji prodali do Pešti!) Nesmiete tak s nami hovoriť, lebo intencia moja, čo ja hovorím, je dobrá: Tejto nemoci odpomôcť, ktorá existuje v republike. (Výkřiky.)

Abych ešte reflektoval: Kto sú zo Slovákov Čechoslováci, nech zdvihnú ruku! (Výkřiky.) Tedy nezdvihá nikto. (Výkřiky sen. Klofáče.) A kto zo Slovákov sa cíti Slovákom, nech zdvihne ruku! (Výkřiky: Nikdo Se nehlásí! - Vy sám!- Veselost. - Sen. Roháček:.... lebo bol do prevratu Maďaronem! - Výkřiky. - Předseda zvoní.)

Ja sa sám obráním. (Výkřiky.) Prosím o ticho, pane předseda. (Předseda zvoní.)

Na slová sen. Roháčka budem reflektovať na konci mojej deklarácie, poneváč jeho enunciácia sa týka mojej cti a môjho národného presvedčenia od mojej mladosti. (Sen. Roháček: Nemáte národného presvedčenia, boli ste do prevratu Maďaron! Nevychovali ste nikoho, neodberali ste slovenské časopisy, ani krajcara ste na nič nedali!) Odmietam túto lož, poneváč sa to týka mojej cti a môjho národného presvedčenia. (Hlas: Nemáte žádného!) Ohľadom toho na konci našej deklarácie držím si za povinnosť reflektovať a vyvrátiť túto lož a túto... (Hlas: Podlosť!) podlosť a opak toho dokážem. Matúšovi Dulovi Československá rada v Prahe povedala a sľúbila... (Hluk. ) - prosím, nevyrušujte mňa - že Slovensko dostane takú politickú administratívu, jakú si bude samo žiadať. A miesto toho centralizmus ani nechce uznať, že je osobitný slovenský národ. Slovensko je spravované, jako Praha chce s massami exponovaných, potrebu prevyšujúcich, pomery neznajúcich a mentalite slovenskej a národným požiadavkom sa protiviacich úradníkov rôznych odborov. Faktori českej politiky by mali byť pyšní na to, že utvorili spoločnou Československou republiku nie s podmaneným otrockým národom, ale s národom suverénným, so svojou svojráznou kultúrou, o ktorej sám pán prezident pri jeho prvej väčšej ceste po Slovensku v Ružomberku zdôraznil, že voľne sa má vyvinovat'. (Hlas: S tím všichni souhlasíme!) Áno, pán prezident zdôrazňoval, že sa má vyvinovat' táto svojrázna kultúra. Na miesto toho však vytvorili fantóm nejestvujúceho čechoslovakismu, pomocou ktorého sa má vytvoriť jednotný deväťmilionový národ český. (Sen. Klofáč: Československý!)

Předseda: Volám pana řečníka po druhé k pořádku.

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Neviem, ako chcete utvoriť ten národ. Takúto chybu zvrátil už váš akademický profesor, že nejestvuje československý národ a československá reč, ale že jestvuje národ český a národ slovenský. (Sen. Hrubý: A hanácký a valašský atd.!) A týmto nepolitickým, neslavianskym, ba možno povedať skoro slovenskej národnej idei nepriateľským režimom ženú republiku do osudných katastrofálnych, vnútropolitických a zovnútorných komplikácií. (Hlas: To říká Tuka! To říkají z Budapešti! ) My s Tukou nechceme nič mať. (Hlas: Tuka vám rozkazuje! Poctivá slovenská duše by toho schopna nebyla!) Prosím, pojďte sem na tribúnu a řečnite. (Sen. Klofáč: Jste proti Hlinkovi, který to hlásal, když před 20 lety mezi námi chodil od města k městu! Hlinka slíbil tisíc korun tomu, kdo dokáže, že Tuka je podplacený, že je agitátorem budapešťských!) Dokážte to, dostanete tisíc Kč od Hlinku. (Hluk.) Centralistická vláda, na miesto toho, aby postaviac sa na výšku spravodlivého politického rozhľadu do programu svojho vzala nanajvýš potrebné uspokojenie slovenského národa tým, že prevedie slovenskú autonómiu, ktorú terajší... (Sen. Klofáč: Ale vždyť nemáte ještě inteligenci slovenskou, to všecko vyžaduje strašné práce! Což pak nechceme to udělat? Napřed ale musíme slovenskou inteligenci vychovat! - Sen. Dúchaj: A kto vám dal právo, aby ste hovoril za slovenský národ?) A vás kto poveril, aby ste vy hovoril za slovenský národ. Však ten slovenský národ premluví v budúcich voľbách. (Hluk. - Sen. Klofáč: Každý poctivý Čech i Slovák je Čechoslovák!) Toto tvrdenie odmietam, lebo nemôže byť spolu Slovák Čechoslovákom. (Hluk.).. nie len v Evrope, ale na celom svete sa uplatňujúci duch samourčovacieho práva s rešpektovaním práv minorít požaduje a ktorú autonómiu aj pán prezident Pittsburgskou dohodou a zárukou v Clevelande a Moskve zaistil, kterýmžto prevedením autonómnych požiadavkov Slovensko by bolo uspokojené a republika poistená. (Sen. Blaho: My, Slováci, tomu neveríme! - Hluk. )

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Na miesto toho všetkého terajší politický systém považuje Slovensko len za kolóniu a systém svoj prevádza tým, že na Slovensku v prvom rade nie sú Slováci v úradoch zamestnaní, alebo žiadosti Slovákov o miesta odmieta. Slyšať hlasy, že tisíce úradníkov chcú propustiť; na Slovensku nemá sa ani jeden slovenský železničiar, alebo slovenský práce schopný úradník prepustiť; kam by sa podela naša vyštudovaná mládež so svojimi kvalifikáciami? (Sen. Klofáč: Ale vždyť u nás není nikdo proti tomu, aby dostali místo, když mají Slováci inteligenci, oni je musí dostat!) To musíte zavolať domov vašich exponovaných. Přijdeme s tým požiadavkom a uvidíme, či mu vyhoviete. (Sen. Klofáč: To jsou prázdne řeči, fráze!) To nie sú fráze. (Sen. Klofáč: Není Čecha, který by nemiloval Slováky, proč proti nám jdete takto?) Je treba nielen teoreticky, ale i prakticky lásku dokázať. (Sen. dr. Veselý: Proč nežádáte slovenské školy od Maďarů pro Slováky, kteří jsou v Maďarsku?) K obrane mojej cti na to budem reflektovať, keď budem odpovedať sen. Roháčkovi.

Terajší režim nepodporuje slovenský veľko i malopriemysel, ba, hatí ho, keďže z vládnej strany sa vyrieklo verejne, že na Slovensku veľkopriemysel má prestať. To povedal jeden minister. (Sen. Klofáč: Kdyby se takové hlouposti nedělaly, tak vám budeme pomáhat a budeme s vámi státi v jedné linii!) Otázka dorozumenia národa českého a slovenského sa tu takými purparlemi nevybaví, treba sadnúť ku stolu a vyrovnávať sa od punkta k punktu. Tu hovoria vášne... (Sen. Klofáč: Ale ne!), tu hovoří hnev, ale tam majú hovoriť dôvody a má hovoriť rozum.

Tedy priemysel sa nepodporuje, kdežto hornatý kraj slovenský vyžaduje veľkopriemysel a malopriemysel. Pri stavbách ak súkromých, tak štátnych neupotrebujú sa slovenskí stavitelia, podnikatelia, remeselníci, robotníci - ba aj rôzny materiál na stavby sa dováža zpoza Moravy. Rozmyslite si, kam to zavádza, len si rozmyslite! (Hlas: Kolik máme těch podnikatelů stavebních?) Ja som zo Žiliny, tam sa stavia 100 domov; český staviteľ, český podnikatelia i obloky a dvere dávajú doviezť z Moravy a nie zo Slovenska. (Hluk. ) Pane předsedo, nemôžem dokončiť.

Předseda (zvoní): Nevyrušujte řečníka! Pane sen. Klofáči!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Ja sa pýtam pána sen. Klofáča, koľko slovenských robotníkov, koľko slovenských remeselníkov, koľko slovenských staviteľov a koľko slovenského materiálu sa upotrebuje v Čechách? (Sen. Klofáč: Hodně! - Jiný hlas: Když Slováci byli zavíráni od Maďarů, starali jsme se o vás! Kdo vám to napsal, měl vám to lépe napsati! - Sen. Klofáč: Pojďte se mnou do tržnice a uvidíte, jak to prakticky řešíme! Tam prodávají různé vaše věci, máslo, drůbež atd.! My jsme šťastni, že jsme jeden národ a musíme se navzájem podporovati!)

Předseda (zvoní): Pan sen. Klofáč nemá slovo!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Áno, musíme sa podporovať ale tak, aby slovenský národ mohol jestvovať hmotne. (Sen. Klofáč: Podívejte se na tu alianci na galerii, tam čekají na nějaký kraval a k vůli nim to nebudeme dělati, k vůli té alianci německo-maďarsko-hlinkovské! -Hluk.)

Ja som mal čtvrť hodiny rečnickej lehoty a vy mňa vždy vyrušujete. Keby tu bol pán minister národnej obrany.. (Hlas: Nemôžeme tu nespravedlivosť až slyšať! - Hluk. - Výkřiky: Není pravda, čo hovoríte!) Nemusíte počúvať! Čo ste tu! Nevyrušujte mňa. (Výkřiky: Nedejte se vyrušovat! - Hluk. ) V takomto kriku nemôžem hovoriť. Nie je možné hovoriť. Keby tu bol pán minister národnej obrany, tak by som mu povedal toto. (Hluk. - Výkřiky.) Vy neradi počúvate pravdu!

V Dolnom Kubíne stávaly sa vojenské baraky. Orava je hornatý kraj, má dreva dosť, má dosák dosť, sú tam pily na dosky a predsa na stavbu tých barákov všetky dosky sa daly doviezť z Moravy. Prečo to? Prečo tie baráky sa nerobily na Slovensku? (Výkřiky: To byly staré vojenské baráky! To byly hotové baráky za války! To je ta pravda! - Hluk. - Předseda zvoní. )

Čo som tvrdil, tvrdím i teraz, že pri rôznych stavbách na Slovensku či privátnych či štátnych i materiál sa dováža z Moravy, je to na príklad v Žiline, kde sa dom stavia a tehle a cement sa dovážajú... (Výkřik: Je nedostatek stavebních prostředků, nestačí je robit!) - ale tehiel je dosť! (Výkřiky. ) Slovenský veľko a malopriemysel nedostával podľa kvóty jemu patriace štátne dodávky.

Predošlými rozpočtami odhlasovaný obnos na investície na Slovensku sa upotrebuje. Ani tie investície sa nekonajú na Slovensku, ktoré už boly odhlasované. (Hlas: Ani u nás!) A tým aj samou vládnou väčšinou prijatý rozpočtový zákon sa znehodnocuje. Exponovaní mnohí na Slovensku nedajú si svoje šaty šiť slovenským krajčírom. Obuv si nedajú robiť slovenským obuvníkom. Nekupujú tieto od slovenských odborníkov. Svoje potreby dovážajú zpoza Moravy na Slovensko a remeselníci na Slovensku môžu hladovať. Tedy to je tá láska, ti exponovaní dajú si svoje šaty šiť od Čechov. (Hlas: Mohl byste ukázati účet, kde jste si vy nechal robit vaše topánky?) - Na Slovensku. (Výkriky sen. Klofáče.) Ani som nerozumel, čo pán sen. Klofáč povedal.

Jedna z najväčších príčin nespokojnosti na Slovensku... (Sen. Knesch [německy]: Proč nevoláte pana senátora Klofáče k pořádku, pane předsedo?)

Předseda (zvoní): Prosím, račte pokračovat!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Nemôžem, keď tu vyrušujú a nebudem ten krik ešte viac překřikovat'. Jedna z najväčších príčin nespokojnosti na Slovensku je, že terajší režim prevádza protináboženskú a zvláště protikatolíckú politiku v cirkevných a školských záležitostiach. (Výkřiky.) Zase kričí. - V tomto smere nechcú prestať, ba sú čo deň agresívnejší. Slovenský národ je hľboko nábožne... (Sen. Babka: Nikdo mu ho nebere!)... presvedčený a založený a kto sa tkne jeho náboženského presvedčenie, beda tomu! (Různé výkřiky.)

Předseda (zvoní): Neračte vyrušovati rečníka!

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Na Slovensku sú katolíci a evanjelíci od stá a stá rokov. Ale prečo provokujú tým husitizmom, ktorý husitizm pod Žižkou... (Hlas: Ten zachránil český národ!) - Ale, dajte mi hovoriť. Prečo provokujú husitizmom, ktorý husitizm Slovensko zraboval a vypálil? (Výkřiky: Odvolať! - Sen. Lisý: Pryč, žádné mluvení! Senátoři tlukou do stolů. - Hlasy: To je darebáctví, odvolat, vyhoďte ho! - Mezi ľudovými a německými senátory na jedné straně a koalovanými senátory na druhé straně dochází k ostré kontroversi.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid. (Vřava neustává.) Přerušuji schůzi.

(Schůze opětně zahájena ve 14 hod. 10 min.)

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Pan sen. dr. Kovalik užil ve své řeči těchto slov: "Na Slovensku jsou katolíci a evangelíci od sta a staletí, ale prečo provokujú tým husitzmom, ktorý husitizm pod Žižkou atd. Prečo provokujú husitizmom, ktorý husitizm Slovensko zraboval a vypálil."

Volám pro tato slova pana sen. dr. Kovalika k pořádku. Prosím, aby se ujal slova. (Hlasy: Odvolat! To je málo!) Prosím o klid.

Sen. dr. Kovalik: Slávny senát! Prejavujem, že... (Hlas: Ať odvolá urážku!)

Předseda (zvoní): Prosím o klid!

Sen dr. Kovalik (pokračuje):... pri mojom pojednaní a pri tých slovách, ktorých som užil, ktoré práve pán predseda predniesol, som národa českého uraziť nechtěl, ako som to slyšal tu od pánov senátorov. Ja i národ český, ako bratov našich ctím, ako všetky národy slavianské, Rusov, Poliakov. Tedy národ som uraziť nechcel, ani o tom reči není, lebo som oddaným přívržencem republiky Československej. To chcem najprve zdôrazniť a po druhé chcem zdôrazniť a prosím nie vášnive, ale rozvážne chcem brať tu vec, aby videl svet, že senát pražský vie posudzovať veci chladnokrevné, múdre, rozvážne. Pod husitizmom som rozumel tie vojská, ktoré s Jiskrom přišly na Slovensko, ako to všade v tých časoch bolo. Keď sami Češi jeden medzi druhým sa potierali a bojovali, Nemci jeden proti druhému bojovali. Pod tým výrazom som myslel tých bojovníkov na Slovensku, ktorí prišli s Jiskrou na Slovensko, ako to Palacký píše. To predsa nič není. Národy sa potieraly a bojovaly. (Hlas: Byli to Češi i Slováci!) Prosím, tu máte pána sen. Jiráska, on písal o tých vojnách na Slovensku, ja som to čítal a čítal som Palackého. Tedy, prosím, tu som hovoril o tých vojnách a bojoch, aké boly v každom národe a v každom štáte, v tých časoch, ale vidíme aj teraz.(Sen. dr. Soukup: Ale co je s husitismem?) Husitizmom som rozumel tie vojská, ktoré přišly na Slovensko. Ja som o husitoch nepovedal svoju mienku, len to, že prišli na Slovensko a rabovali, pálili - veď sa to stáva v každom národe. Ako vás to urazilo, prosím Vás, ako ste vy citliví na to, i my Slováci sme citliví. Tedy jeden druhého, prosím, neurážajme a neprovokujme. (Hlas: Nemá práva mluviti jménem slovenského národa! - Jiné hlasy: S tím prohlášením bychom nebyli spokojeni, pane kolego!) Ako vas spisovateľ Palacký povedám, iného nič. (Sen. Lisý: Palackého falešně nevykládejte, vy se s Palackým nesrovnávejte!) Ja som povedal a opakujem, že... uraziť som nechcel. (Sen. dr. Soukup: Kovalik musí odvolati, že husitismus plenil a raboval Slovensko! - Sen. Klofáč: Zde je buď ano nebo ne, žádné řeči. Husitismus tam pálil? Idea? - Hluk. - Výkřiky senátorů. - Predseda zvoní. - Výkřiky sen. Matusčáka.) A pýtam sa to, kto bol Jiskra a Žižka? (Výkřiky. - Hlas: Neptejte se!) Ja nemôžem odvolať, čo som nepovedal. (Výkřik: Tak dolů! - Sen. Klofáč: Tady špásy přestávají! Teď řeknete, jestli husitismus pálil, nebo ne!) Ja som hovoril o tých vojskách, Žižku som vzpomenul. Kto to bol Žižka? (Sen. dr. Soukup: Copak Žižka byl nějaký raubíř a lupič? - Výkřiky. - Hluk. - Předseda zvoní.) Idea páliť nemôže, ale Jiskra alebo Žižka. (Hluk.)

Předseda (zvoní): Na základě §u 50. jedn. řádu odnímám panu řečníkovi slovo. (Výborně! Potlesk. - Oho! Fuj!)

Prosím pana sen. dr. Hellera, aby se ujal slova.

Sen. dr. Heller (německy): Slavný senáte! Jak došlo nejen naproti, nýbrž také u nás ke scénám toho druhu, jaké jsme právě s hrůzou zažili? Jak jest možno, aby mezi slušnými lidmi politické a národnostní protivy vedly tak daleko, že dochází až k osobním srážkám? Jak jest také možno, že někdo ve své přílišné horlivosti jde tak daleko (Výkřiky. - Hluk na pravici.), že dovede myšlence připisovati činy, kterých se nikdy nedopustila, kterých se myšlenka nikdy dopustiti nemůže? To jest jen proto možno, poněvadž vy svojí politikou, tím, že každému, kdo vaší vládě dělá oposici imputujete, že jest nebezpečným státu, že obyvatelstvu a také v zákonodárných sborech samotnými slovy, jakých dnes zde zase užil pan zpravodaj, slovy, jakých užil pan kolega Procházka v rozpočtovém výboru, vším tím ukazujete, že vždy znovu zaměňujete oposici proti vládě s nějakým odporem proti státu. (Souhlas na levici.) Jen proto, poněvadž na každého, kdo vám dělá oposici, pohlížíte jakožto na zrádce státu, na velezrádce, jen tak mohou tyto věci vzniknouti. Kdybyste takto nefalšovali pravdu, kdybyste klidně přiznali, že jest přece také přípustno dělati vaší koaliční vládě oposici, aniž by tato hned byla některak namířena proti státu, pak by se něco takového nemohlo státi. Pak by celé ovzduší bylo mnohem klidnější, mnohem slušnější, a pak nemohlo by dojíti k takovýmto příhodám, jaké jsme zde prožili. (Výkřik: Ale to byla urážka pro celý národ!) Nebudu se vměšovati do vašeho sporu; nevěřím, že otázka, zdali Češi a Slováci jsou jedním národem čili nic, může býti rozhodnuta zde v senátě; to jest národopisná, linguistická otázka, všichni možní činitelé zde hrají úlohu; ale my určitě se nebudeme vměšovati do tohoto sporu, a vy ho nevyřídíte hlasováním, odnímáním slova, anebo voláním k pořádku, nýbrž jest to otázka, která zajisté mimo senát musí býti vyřízena. (Výkřiky.) Nemluvím již vůbec o odnětí slova, nýbrž o tom, že otázka, zdali jsou Češi a Slováci jedním národem, zde nikterak nebude vyřízena jednacím řádem a hlasováním. (Výkřiky.) Nikoli, o tom vy nemůžete rozhodovati. (Sen. Lisý: Dejte nám pokoj s tím poučováním!) Nemám v úmyslu poučovati kolegu Lisého, kterého dávno považuji za neschopna poučení.

Pánové, dovolte, aby nyní zde zase promluvil, po vašem názoru, velezrádce, zrádce státu, nepřítel státu a nevím co ještě. Především musím zde vystoupiti proti legendě, která se utvořila v jisté části českého tisku, že totiž mezi příslušníky naší strany v otázce posuzování politiky tohoto státu a účasti nebo neúčasti na jednání o rozpočtu vznikly nějaké protivy. Konstatuji zde, že jak klub poslanců a senátorů, tak také celé představenstvo strany úplně byly za jedno při posuzování těchto otázek. Konstatuji oproti těmto výrokům tisku, těmto pokusům vzbuditi teprve na ten způsob nejednotnost, že o takovéto nejednotnosti ani v nejmenším nemůže býti řeči. (Souhlas u stoupenců.) My všichni pro poměry a pro vývoj politiky v tomto státě, obzvláště v posledním roce, došli jsme k přesvědčení, že se rozpočtového jednání nadále nemůžeme a nesmíme zúčastniti, nechceme-li ublížiti své vlastní osobní cti. (Potlesk na levici.) Naše stanovisko schváleno bylo ve stech shromáždění, která jsme v posledních třech nedělích v celém státě konali, desetitisíci německých dělníků a zřízenců, aniž by v jejich řadách byl vznikl jen jediný odpor. (Souhlas stoupenců). A tak jest politika, kterou zde pěstujeme, politika, které jsme se přidrželi vůči rozpočtu, politikou naší celé strany od prvního do posledního bez jakéhokoli rozdílu. Všechny pokusy tvrditi opak tříští se o plnou jednomyslnost naší strany v této otázce, která v tom jednom šiku, od prvního do posledního muže, stojí za svými vůdci ve straně. Jest právě tak mravně zavržitelno jako věcně neodůvodněno, pokoušejí-li se noviny nastrkovati mrtvé proti živým. Budete mi rozuměti, pánové! Neboť stalo se oproti nám zvykem, z prava i z leva: jak se to právě hodí, nastrkují se mrtví proti živým. To jest po mém názoru věcně naprosto neodůvodněno, jak můžeme prokázati z četných výroků toho, jenž nyní jest mrtev; tento způsob boje jest morálně naprosto zavržení hodný. (Souhlas stoupenců.)

Pánové! Ve straně panuje rovněž tak jednomyslný názor v tom směru, že si také toužebně přejeme, abychom, čím dříve, tím lépe, s českými dělníky společně pracovali pro zlepšení poměrů v tomto státě. O tom není v našich řadách rovněž nejmenšího sporu. Ovšem, že jste nás přes to zatlačili do této zostřené oposice, jest důkazem toho, že poměry staly se pro německé dělnictvo v tomto státě naprosto nesnesitelnými. (Souhlas u stoupenců.) Pánové! Vybudovali jste ústavu tohoto státu na bezpráví a násilí tím, že jste ústavu tohoto státu zřídili, aniž byste přibrali polovinu obyvatelstva tohoto státu. (Souhlas na levici.) To bylo bezpráví, to byl akt násilí v soukromém i ve veřejném životě. (Výkřiky sen. Hrubého. Nepokoj na pravici.) Doporučovalo by se, aby kolega Hrubý nemluvil o násilných aktech, neboť právě on jest k tomu nejméně povolán. (Potlesk na levici.) Ovšem má jistou praksi ve vyvolávání násilných skutků. Pánové, (k pravici) nemůžete popříti, že jste tomuto státu dali ústavu, aniž byste přibrali polovinu obyvatelstva. To jest skutečnost... (Hluk na pravici. - Sen. Hrubý: Ale dali jsme vám více než vám patřilo!) Již tato slova pana kolegy Hrubého - řekl "dali jsme vám více než vám patřilo" - dokazují (Hluk na levici. Smích.), jak falešně jste orientováni, domníváte-li se, že nám můžete něco dávati. To, co v tomto státě platí, musí býti mezi národy sjednáno, to nejsou žádné dary, kterých žádáme, nýbrž..... (Hluk na levici a na pravici trvá. - Předseda zvoní. - Sen. dr. Klouda: Kde jste byli tenkráte, za války?) Kde jsme byli, na to vám hned odpovím. (Sen. dr. Němec: Kde jste byli před 28. říjnem?) Když již v listopadu 1918 náš zemřelý vůdce Seliger přišel do Prahy a tam nabízel naši spolupráci, tu bylo mu řečeno: "S rebely nevyjednáváme". Tam jsme byli. (Hluk. - Sen. dr. Klouda: Kde jste byli ale za války?) Kde pak jste byli vy? Většina z vás? Před 28. říjnem, tu jste byli "Rakušáci", většina z vás. (Potlesk na levici. - Hluk na pravici. - Předseda zvoní. - Sen. dr. Klouda: Heller to přece dobře ví, co je to Rakušák. Pamatuji si Hellera, jaký byl Rakušák, ani česky nechtěl jednati u soudu! Ano, tak jste rozuměli vy rakušáctví a teď budete chtíti o tom mluviti! Vy nemáte legitimaci mluviti, poněvadž jste byl nejčernožlutější šilderhaus! Cynismus je je to od dr. Hellera! Hlučný rozhovor mezi pravicí a levicí.) Nemluvte přece takové hlouposti. (Řečník se směje.)


Související odkazy