Předseda: Volám pana řečníka k pořádku.

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Centralistická vláda nestojí na výške idei slavianskej. (Sen. Klečák: K vám se to učiti nepůjdeme!) Možná... ktorá idea požaduje svornosť všetkých Slavjanov, ktorá sa ale len tak docieliť môže, keď žiadny slaviansky národ nebude potlačovať, vykorisťovať, alebo hmotne, duševne a národne ničiť druhé slavianské národy. (Výkřiky sen. Klofáče a Klečáka. ) Veď vy ani neuznáte slovenský národ, hovoríte, že neexistuje, jako Maďary, že táto centralistická vláda nedrží sa principu slavianskej svornosti a slobody, toho dôkazom je, čo tu jako historický fakt prednášam, že pred prevratom sen. Matúšovi Dulovi Československá rada v Prahe povedala a sľúbila, že >Slovensko dostane takú politickú administratívu, jakou si bude samo žiadať - ale miesto toho centralizmus ani nechce uznať slovenský národ.... (Sen. Průša: Ale nehovorte takové reči přece!) V minulom zasadnutí bolo hovorené: Niet národa českého a slovenského, ale národ československý. (Výkřiky sen. Kroihera a Walló. - Předseda zvoní. - Sen. Klofáč: Pane kolego, já jsem z Maďarie si přinesl archiv, tam máte listiny ze XVII. a XVIII. století a všecky tyto listiny byly psány nejkrásnější a nejčistší češtinou!) Ale slovenskí ľudia a slovenský národ nemluvili češčinou, mluvili to len niektorí intelegenti, ale slovenský ľud nemluvil češčinou, lež slovenčinou. (Sen. Klofáč: Nám je sympatická vaše řeč!) To nás teší, aby sme sa dohovorili a dorozumeli, keď už tú autonómiu dostaneme. (Výkřik: Vy jste ji prodali do Pešti!) Nesmiete tak s nami hovoriť, lebo intencia moja, čo ja hovorím, je dobrá: Tejto nemoci odpomôcť, ktorá existuje v republike. (Výkřiky.)

Abych ešte reflektoval: Kto sú zo Slovákov Čechoslováci, nech zdvihnú ruku! (Výkřiky.) Tedy nezdvihá nikto. (Výkřiky sen. Klofáče.) A kto zo Slovákov sa cíti Slovákom, nech zdvihne ruku! (Výkřiky: Nikdo Se nehlásí! - Vy sám!- Veselost. - Sen. Roháček:.... lebo bol do prevratu Maďaronem! - Výkřiky. - Předseda zvoní.)

Ja sa sám obráním. (Výkřiky.) Prosím o ticho, pane předseda. (Předseda zvoní.)

Na slová sen. Roháčka budem reflektovať na konci mojej deklarácie, poneváč jeho enunciácia sa týka mojej cti a môjho národného presvedčenia od mojej mladosti. (Sen. Roháček: Nemáte národného presvedčenia, boli ste do prevratu Maďaron! Nevychovali ste nikoho, neodberali ste slovenské časopisy, ani krajcara ste na nič nedali!) Odmietam túto lož, poneváč sa to týka mojej cti a môjho národného presvedčenia. (Hlas: Nemáte žádného!) Ohľadom toho na konci našej deklarácie držím si za povinnosť reflektovať a vyvrátiť túto lož a túto... (Hlas: Podlosť!) podlosť a opak toho dokážem. Matúšovi Dulovi Československá rada v Prahe povedala a sľúbila... (Hluk. ) - prosím, nevyrušujte mňa - že Slovensko dostane takú politickú administratívu, jakú si bude samo žiadať. A miesto toho centralizmus ani nechce uznať, že je osobitný slovenský národ. Slovensko je spravované, jako Praha chce s massami exponovaných, potrebu prevyšujúcich, pomery neznajúcich a mentalite slovenskej a národným požiadavkom sa protiviacich úradníkov rôznych odborov. Faktori českej politiky by mali byť pyšní na to, že utvorili spoločnou Československou republiku nie s podmaneným otrockým národom, ale s národom suverénným, so svojou svojráznou kultúrou, o ktorej sám pán prezident pri jeho prvej väčšej ceste po Slovensku v Ružomberku zdôraznil, že voľne sa má vyvinovat'. (Hlas: S tím všichni souhlasíme!) Áno, pán prezident zdôrazňoval, že sa má vyvinovat' táto svojrázna kultúra. Na miesto toho však vytvorili fantóm nejestvujúceho čechoslovakismu, pomocou ktorého sa má vytvoriť jednotný deväťmilionový národ český. (Sen. Klofáč: Československý!)

Předseda: Volám pana řečníka po druhé k pořádku.

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Neviem, ako chcete utvoriť ten národ. Takúto chybu zvrátil už váš akademický profesor, že nejestvuje československý národ a československá reč, ale že jestvuje národ český a národ slovenský. (Sen. Hrubý: A hanácký a valašský atd.!) A týmto nepolitickým, neslavianskym, ba možno povedať skoro slovenskej národnej idei nepriateľským režimom ženú republiku do osudných katastrofálnych, vnútropolitických a zovnútorných komplikácií. (Hlas: To říká Tuka! To říkají z Budapešti! ) My s Tukou nechceme nič mať. (Hlas: Tuka vám rozkazuje! Poctivá slovenská duše by toho schopna nebyla!) Prosím, pojďte sem na tribúnu a řečnite. (Sen. Klofáč: Jste proti Hlinkovi, který to hlásal, když před 20 lety mezi námi chodil od města k městu! Hlinka slíbil tisíc korun tomu, kdo dokáže, že Tuka je podplacený, že je agitátorem budapešťských!) Dokážte to, dostanete tisíc Kč od Hlinku. (Hluk.) Centralistická vláda, na miesto toho, aby postaviac sa na výšku spravodlivého politického rozhľadu do programu svojho vzala nanajvýš potrebné uspokojenie slovenského národa tým, že prevedie slovenskú autonómiu, ktorú terajší... (Sen. Klofáč: Ale vždyť nemáte ještě inteligenci slovenskou, to všecko vyžaduje strašné práce! Což pak nechceme to udělat? Napřed ale musíme slovenskou inteligenci vychovat! - Sen. Dúchaj: A kto vám dal právo, aby ste hovoril za slovenský národ?) A vás kto poveril, aby ste vy hovoril za slovenský národ. Však ten slovenský národ premluví v budúcich voľbách. (Hluk. - Sen. Klofáč: Každý poctivý Čech i Slovák je Čechoslovák!) Toto tvrdenie odmietam, lebo nemôže byť spolu Slovák Čechoslovákom. (Hluk.).. nie len v Evrope, ale na celom svete sa uplatňujúci duch samourčovacieho práva s rešpektovaním práv minorít požaduje a ktorú autonómiu aj pán prezident Pittsburgskou dohodou a zárukou v Clevelande a Moskve zaistil, kterýmžto prevedením autonómnych požiadavkov Slovensko by bolo uspokojené a republika poistená. (Sen. Blaho: My, Slováci, tomu neveríme! - Hluk. )

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Sen. dr. Kovalik (pokračuje): Na miesto toho všetkého terajší politický systém považuje Slovensko len za kolóniu a systém svoj prevádza tým, že na Slovensku v prvom rade nie sú Slováci v úradoch zamestnaní, alebo žiadosti Slovákov o miesta odmieta. Slyšať hlasy, že tisíce úradníkov chcú propustiť; na Slovensku nemá sa ani jeden slovenský železničiar, alebo slovenský práce schopný úradník prepustiť; kam by sa podela naša vyštudovaná mládež so svojimi kvalifikáciami? (Sen. Klofáč: Ale vždyť u nás není nikdo proti tomu, aby dostali místo, když mají Slováci inteligenci, oni je musí dostat!) To musíte zavolať domov vašich exponovaných. Přijdeme s tým požiadavkom a uvidíme, či mu vyhoviete. (Sen. Klofáč: To jsou prázdne řeči, fráze!) To nie sú fráze. (Sen. Klofáč: Není Čecha, který by nemiloval Slováky, proč proti nám jdete takto?) Je treba nielen teoreticky, ale i prakticky lásku dokázať. (Sen. dr. Veselý: Proč nežádáte slovenské školy od Maďarů pro Slováky, kteří jsou v Maďarsku?) K obrane mojej cti na to budem reflektovať, keď budem odpovedať sen. Roháčkovi.

Terajší režim nepodporuje slovenský veľko i malopriemysel, ba, hatí ho, keďže z vládnej strany sa vyrieklo verejne, že na Slovensku veľkopriemysel má prestať. To povedal jeden minister. (Sen. Klofáč: Kdyby se takové hlouposti nedělaly, tak vám budeme pomáhat a budeme s vámi státi v jedné linii!) Otázka dorozumenia národa českého a slovenského sa tu takými purparlemi nevybaví, treba sadnúť ku stolu a vyrovnávať sa od punkta k punktu. Tu hovoria vášne... (Sen. Klofáč: Ale ne!), tu hovoří hnev, ale tam majú hovoriť dôvody a má hovoriť rozum.

Tedy priemysel sa nepodporuje, kdežto hornatý kraj slovenský vyžaduje veľkopriemysel a malopriemysel. Pri stavbách ak súkromých, tak štátnych neupotrebujú sa slovenskí stavitelia, podnikatelia, remeselníci, robotníci - ba aj rôzny materiál na stavby sa dováža zpoza Moravy. Rozmyslite si, kam to zavádza, len si rozmyslite! (Hlas: Kolik máme těch podnikatelů stavebních?) Ja som zo Žiliny, tam sa stavia 100 domov; český staviteľ, český podnikatelia i obloky a dvere dávajú doviezť z Moravy a nie zo Slovenska. (Hluk. ) Pane předsedo, nemôžem dokončiť.