Místopředseda dr Franta (zvoní): Slovo dále má pan sen. Hübner.

Sen. Hübner (německy): Slavný senáte! Zase stojíme jednou před t. zv. rozpočtovou debatou: Tato je v jiných zemích, jak známo, jedním z předních a nejdůležitějších jednání parlamentních korporací. Československá republika odedávna považuje za zvláštní čest činiti z projednávání rozpočtu v parlamentě komedii. Jestliže jste se v dřívějších letech alespoň snažili zachovati formu, pak se umírající dnes parlament domnívá, že ani toho zdání není více potřebí. Nelíčeně zakazuje se celý posavadní vládní systém ve své plné nahotě, že se zde nejedná o právo a spravedlnost, nýbrž o násilí a neupřímnost. Již ve dřívějších letech byl rozpočet vždy promrskáván a zvláště senát jevil velkou bezpodmínečnou poslušnost. Zněl-li rozkaz na nezměněné přijetí předlohy, pak ji senát poslušně spolkl přes všechny věcné pochybnosti, dík poslušnosti senátní většiny vůči "Pětce" nebylo odmluvy a tak také rozpočtová debata se stala bezúčelným povídáním. Dnes je toto promrskání ještě chvatnější a nikdo se již ani neostýchá nezachovávati formy, prý následkem vyšší moci, nových voleb. Ve skutečnosti však se jedná o to, aby byl oklamán zahraniční peněžní trh, a aby byl v kapse t. zv. konsolidovaný rozpočet. Ale lze sotva míti zato, že se tento klam vydaří. Poselství sice slyší, ale nebude se asi dostávati víry. Neboť nemůže-li stát nalézti následkem svých finančních opatření žádného úvěru na domácím peněžním trhu, pak bude asi také cizina velice opatrnou a doma obvyklé násilí a neupřímnost koaličního systému budou asi sotva správným lakem. Máme před sebou rozpočet, který svým sestavením cifer nejen zjednává rovnováha v rozpočtu, nýbrž který dokonce vykazuje ještě jisté přebytky, a vládní tisk se předstihuje ve vzájemném zadostučinění a uspokojení, že státní hospodářství je prý konsolidováno. Oposice v poslanecké sněmovně prokázala sdostatek, že se většinou jedná jen o fiktivní číslice a že letošní rozpočet dlužno považovati jen za spekulaci na lehkověrnost ciziny. Kdyby vládní tisk chtěl projeviti objektivně veřejné mínění obyvatelstva a zejména poplatnictva, zněl by text podstatně jinak. O nějaké chvále rozpočtu bychom asi slyšeli málo, zato však o nesnesitelném berním tlaku a sužování poplatníků. Jen z těch na příklad doufá stát, že vydře 95 milionů na exekučních poplatcích a pokutách. Takováto násilná opatření tvoří tedy oporu naší finanční správy i jeví se tak v pravém světle způsob, jak si tato finanční správa představuje záchranu státu, který ani všechny své zahraniční dlužné závazky přesně nesepsal a objektivně nesestavil. Tato osvobozovací taxa a dluhy u spojenců přinesou státu a národnímu hospodářství spíše všechno jiné nežli osvobození, nýbrž zotročení a poddanství; jež nebudou moci odstraniti všechny ty finanční násilné systémy, ačkoli v této příčině vláda vykonala skutečně jen velké věci, jak jasně ukazuje podvod, spáchaný na lidu při válečných půjčkách.

Anebo doufá vláda, že úsporami v oboru kulturním ušetří ještě další miliony a že obecné vzdělání ještě dále sníží? Bude to asi sotva pravá cesta k tomu, zajisté však k tomu, že konečně také cizina bude upozorněna na kulturní poměry v naší republice. Neboť rdousení veškerého vzdělání, jež prováděno bylo uzavřením tisíců školních tříd, nelze zapříti a žádnou statistikou odůvodniti, jako přece také školská správa dodnes nedovedla ničeho odvětiti na to, co s německé strany tylo konstatováno.

Anebo se domnívá vláda, že vedle uloupení škol ještě zejména uloupením půdy, které se děje pod pláštíkem této reformy, vyláká sobě důvěru ciziny? Falešná tvrzení vlády, jimiž se domnívá zesměšniti německé memorandum ke Svazu Národů, rozbíjí se již o skutečnost, že nekontrolovaný pozemkový úřad přes výslovné vyzvání parlamentu dodnes nepředložil zprávu o činnosti. Uloupení půdy, brutální počešťování pomocí krádeže půdy nelze právě před mezinárodním právem ospravedlniti.

Ale na jedno by dnešní držitelé moci měli přece pomysliti: Čas se nezastaví, kolo světových dějin se točí a Němci budou na uloupení půdy vždy moci pohlížeti jen jako na akt násilí a nedají si vzíti právo na nápravu. Jako příklad, jak se to má dělati, bylo nám přece ukázáno t. zv. řešením válečných půjček. Anebo se vláda domnívá, že vyhazováním německých státních zaměstnanců pod záminkou všeobecných úspor musí prokazovati konsolidaci, které je potřetí k dosažení zahraničního úvěru? To jsou skutečnosti, přes které česká neupřímnost sice může přejíti, které však nelze zapříti a které přijetím rozpočtu vyřízeny nejsou.

Slyšeli jsme v této rozpočtové debatě tak často slovo "šetřit". Každý řečník vždy vyslovil slovo "šetřit". Ale jak vypadá toto šetření? Pohlédněme na příklad na naše železnice. Pan ministr železnic je zde a přizná mi, že se za takovýchto okolností poměry u železnic neustále horší. Osobní tarify, nákladní tarify se stále zvyšují a přece nemůžeme pozorovati, že by ze drah byl velký výtěžek. To lze velmi snadno vysvětliti. Bydlím náhodou v průmyslovém území. V této jedné obci je dnes alespoň 15, 20 železničářů, kteří by mohli konati službu snad ještě deset, patnáct roků. Byli ušák nuceně dáni do pense, dnes chodí po procházce a jsou tak nuceni zaháleti, ač tomu nechtějí. Na jejich místa dávají se mladí lidé. Zde se musí platiti pense starým železničářům, kteří tyli vyštváni, při čemž byly záminkou jazykové zkoušky. Ve skutečnosti však tomu je jinak. Mladí lidé se tam dávají a tím zaznamenáváme ty velké železniční nehody. Upozorňuji na loňskou nehodu ve Varnsdorfu, kde celý vlak ujel. Šel jsem tam, dva dny jsem se dotazoval po příčině. Každý musí uznati, že na vlaku s 28 vagony nesmí se použíti jen jednoho brzdaře. A tento jeden tam nalezl smrť. Bylo tam alespoň 29 vagonů úplně roztříštěno, svrženo do propasti, kde se nakupily na hromadu a pod sebou pohřbily mrtvého. Byl jsem při tom, jak ho vytáhli. Dotazoval jsem se na stanici, co je příčinou neštěstí, proč se pro 28 vagonů používá jediného brzdaře. Řeklo se mi: my nyní nemůžeme podati žádné vysvětlení, od ředitelství v Král. Hradci se dostavila nyní komise a o příčině že se dozvíme. Dodnes uplynulo již pět čtvrtí roku, ale o příčinách neštěstí jsme ničeho neslyšeli. Tam byla škoda do milionů jdoucí; tolik vagonů tam bylo rozbito. Vše, co tam bylo, leželo jedno přes druhé. A zde se mluví o úsporách. Zkušení lidé se posílají do pense, mladí lidé se dávají do služby, a ti byli příčinou obrovského železničního neštěstí.

A tak to také vypadá v jiných věcech. Poukazuji zde na naše školství. Praví se, že z úsporných ohledů je potřebí zavírati školy. Ale je to úspora, když se dnes učitelé dávají do pense a za dva až tři roky snad bude potřebí ustanoviti jiné? Nemůže zde býti pochybnosti, že počet dětí zase vzroste, pak bude potřebí ustanoviti zase nové učitelské síly, těm nutno platiti, ale také těm, kdož byli nyní dáni do pense. Stát, který platí tolik pensí, nemůže mluviti o úsporách. Ve veřejné bezpečnosti je tomu právě tak. U nás byli dáni do pense četničtí stážmistři nejlepších letech. My rolníci musíme pracovati tak dlouho, jak můžeme. Ale tam chodí lidé s pensi 15.000 až 16.000 Kč na procházku a musí se dívati na to, jak jiní pracuji. U drah je totéž. Mnozí se ohlédnou po jiném zaměstnání a zatlačují jiné z jejich pracovního místa. Kdybychom je však ponechali na jejich služebním místě, mohli by konati službu snad 10 až 15 let, a oni ji chtějí konati, ale jsou donucováni jíti do pense. To nejsou žádné předpoklady pro úspory.

Ale viděli jsme v poslední době, kde zůstávají úspory, na př. náš automobilismus, který je ještě v plenkách. Naše silnice v severních Čechách, ve středisku průmyslu, jsou tak ojeté, že povoz už nemůže po nich jeti. Předešlý týden byla venku komise. Byli tam zástupcové ministerstva veřejných prací se sekčním šéfem, jeli jsme snad 50 až 60 km po této silnici, a sekční šéf se mohl přesvědčiti, jak špatné jsou naše silnice. Musili jsme jeti po ohavných silnicích a páni myslili, že onemocní, protože je jízda tak protřásla. Ale, co nám řekl pan sekční šéf? Řekl, že uznává, že je potřebí, abychom něco dostali, ale že nedostává dosti peněžitých prostředků, aby se takové škody daly opraviti. Musíme se snažiti, abychom od vlády dostali více, bychom svoje komunikace udrželi v pořádku. Vidíte, jaká je tu spořivost, jde-li o potřeby všeobecné. Ale tam, kde by toho bylo potřebí, se nespoří. Mluvili o tom již četní kolegové, takže netřeba mnoho o tom říci. Jen jedno bych zdůraznil: Hleďte zjednati mír a svornost, pak bude to k blahu veškerého obyvatelstva, k blahu celé republiky. Přísloví praví: Kdo seje vítr, klidí bouři. Bylo nám sice slíbeno mnohé ale nebylo to splněno. To mně připomíná povídku o staré ženě, která na smrtelném loži k sobě povolala svoje tři děti a pravila: Když nyní zavřu oči, chci vám říci svoji poslední vůli: "Ty, Bedřichu, jako nejstarší dostaneš 100 korun, ty, Antoníne, 200 korun a ty, Karle, 300 korun." Tu praví jeden: "Ale, matko, ty rozděluješ peníze a přece vůbec žádných peněz nemáš!" "To nic nedělá," odpověděla matka, "máte viděti dobrou vůli." (Veselost.) Tak je tomu také zde. Čím větší sliby, tím méně se plní. Plňte své sliby a hleďte zasíti mír a svornost, pak také budete kliditi mír. (Potlesk na levici.)

Místopředseda dr Franta: Uděluji slovo panu sen. Walló.

Sen. Walló: Slávny senát! My terajší všetci zákonodarci, ako sme, mali by sme vážne a zodpovedne svoje povinnosti vykonávať. Avšak predsa ustáľovali sme zákony, ktoré maly odpovedať rovnoprávnosti a viesť ku spokojnosti a prospechu všetkého obyvateľstva Československej republiky a ktoré maly stáť na fundamente spravedlnosti a ktoré maly byť aj dodržované. A toto všetko bolo docielené a prevádzané a spravované? Nie, nie, lebo však odznely v tomto ohľade veľmi vážné kritiky a všetky zákony s najviac točia okolo štátneho rozpočtu, ktorý máme predložený k pojednávaniu.

On je tým obnosom, ktorý má slúžiť k udržovaniu celého štátneho života a v ňom celého poriadku. Keby to aj vo skutočnosti bolo, neboly by odznely toľké vážné kritiky, ako odznely. Tento štátny rozpočet pozostáva z mozoľov rúk dane platiaceho obyvateľstva celej Československej republiky bez rozdielu národnosti a iných vecí.

Opozícii sa vytýka, že nič nepracuje, že len kritizuje. Slávny senát! Aj toto je veľmi vážna a potrebná práca, toto kritizovanie. Ona sa všade javí len tam, kde sa objavia odchýlky toho alebo onoho zákona, alebo sa tieto zákony vôbec nedodržujú. Ony vynúcujú tedy nápravu. Táto správna kritika opozície čiastočne je neomylne potrebná a má cieľ zvracať prechmaty a nespravedlnosti, aby sa stala náprava tam, kde sa jej nutne pýta. Preto keď budeme vzpomínať udalosti na Slovensku, budeme pri tom vzpomínať osôb českej národnosti, ktoré iste zaslúžily kritiky. Slávne vyhlašujeme s tohoto mesta, že s tými my neztotožňujeme ten český národ, ktorý od 45 rokov poznávam. Ďakovať Bohu, že sa medzi nimi nachádzajú tí opravdoví bratia, po ktorých sme túžili a, ktorí tiež dnes nie sú spokojní s týmto systémom, s týmto hospodárením v našej republike. Myslím týmto len tu čiastku, ktorá prišla na Slovensko, celé ho zaplavila a obsadila prvotriedné miesta nahor a miesta zamestnancov nadol. Česť ale i tým vynimkám. I tu sa najdú citliví, opravdoví naši bratia Česi, ale nemôžu odolať prúdu nespravedlnosti, ktorý sa tam stával a stáva.

Okrem toho, že obsadili prvotriedné miesta nahor a zamestnania nadol, usadili a previedli rôzné všelijaké nesprávnosti. Stala sa u nás korektúra... (Výkřik: Oni to nejsou Římané, to je to celé!) Keď budeme vzpomínať v mojej reči tak zvaných Čechofilov, to sú tí Slováci, ktorí po prevrate bili sa v prsá a kričali na vonok, jakí oni sú Slováci a veľký národovci, ako oni budú brániť ten slovenský národ a rovnoprávnosť, ktorú sme pri prevrate očakávali. Keď sa ale dostali k mastným hrncom, nezapomenúc na ich vrecúška, nielen že sa spokojene dívali na tie nespravedlnosti, ktoré sa prevádzaly na Slovensku, ale keď my, ako ľudová strana, od prvopočiatku stojací na stráži, sme začali protestovať, ešte sa ohlásili a zastávali to zlo našich zlatých bratov, ktorí prišli zkadiaľ ruka zkadiaľ noha, z rôznych zemí. Týmto spôsobom nasiali zlého semena, ktoré horkoťažko musíme užívať. To je semeno rozbroja medzi bratmi Čechy a Slováky. (Výkřik: To semínko sejete vy!) Ja vám voľačo poviem o tom. Vy sa tu smejete a keď sa niekto veľmi smeje, hovorí sa, že nemá dobrý rozum. (Veselost.) Lebo blázon sa najviac smeje. Vy tak nevážne berete tieto veci všetky, ktoré sa tu stávajú a preto nemôžeme ani jeden krok ísť napred. Keď vy ste už v senáte, mali by ste mať ustálený rozum, ale vy ho nemáte. (Výkřiky.) Môžem dostať za to trebárs dôtku. (Výkřik: To nepatří do debaty.)

Za celých 5 rokov tohoto zákonodarstva nebolo prípadu pri projednávaní štátneho rozpočtu, aby sa moja strana ľudová nebola uchádzala o potrebné a správné podporovanie slovenského priemyslu a obchodu. I na Slovensku tvorí priemysel a obchod čo najväščiu jednotku, to je jeden spoločný celok, v ktorom jeden druhého podporuje a má spoločné záujmy k spoločnej existencii; ktorá siaha až do zemedelstva. Tedy prez naše vyzvanie na vládu, aby na Slovensku priemysel a obchod bol vládou podporovaný, nestalo sa v tomto ohľade dosiaľ nič. Ba naopak. Stala sa to, že umele pod istým kepienkom neodôvodneným začali pomaly slovenský priemysel odbúravať, a to, pravda, na úkor obchodu. Z toho sa ale nič existenčného nevynahradilo a ani s jedným krokom k náprave nejakej nepristúpilo.

Slovenských staviteľov pri ich priemysle československí stavitelia odrážajú od výkonnosti z ich priemyslu tým, že stavby lacnejšie nabídzajú a keď tieto obdržali a preplatky tiež obdržali na tieto stavby, keď tá stavba mala prijsť pod strechu, jednoducho urobili bankrot, ako sa to teraz stalo vo Zvolene už dvakrát a uškodili slovenským remeselníkom, na tisíce ich uškodili, nuž pravda že sa potom dôvera musí ztratiť, keď bratia prijdú na Slovensko a prevádzajú takéto veci. (Sen. Thoř: To se u nás také stalo, nejen, u vás!) Ja vám poviem, keby nič iného nebolo, tak to by ušlo. Ale tu tá nedôvera sama už rastie.

Prosím, ani v tomto predloženom štátnom rozpočte nevidím ustálený obnos, ktorý by mal byť venovaný na podporovanie priemyslu a obchodu slovenského v podobe subvencií, a to tam, kde by sa to za prospešné hodilo a ku zmierneniu nezamestnanosti viedlo.

Vláda v tomto ohľade málo pozornosti venuje slovenskému priemyslu a obchodu, ba žiadnej. Zvolenská železiareň, v ktorej pracovalo vyše 1300 robotníkov, je zpustošená. So dňa na deň čaká na jej oživenie zúfalé robotníctvo, ktoré vyhladovelé a utrápené zpytuje sa deň so dňa, že už keby bude pre nich továrňa otvorená, lebo vie, že medzi jej majiteľom a holandskými kupci plynie pojednávanie. Vláda má príležitosť, ba i právo sama priniesť aspoň úprimnú radu, ona má veľký vliv a môže do tohoto pojednávania siahať, aby sa s touto továrňou už raz voľačo stalo na jej oživenie. (Hlas: Na čí oživení?) Áno, pane kolego, na oživenie. Hovorím, má k tomu dosť prostriedkov, aby hľadela uskutočniť kde akú nápravu, ale ako vidíme, v záležitosti tejto naša vláda ničoho nerobí, akoby vôbec do toho zasahovať nechcela a na tom záujem nemala. Tedy mala by dbať o to, aby čo najdrieve továrňa táto fungovala a vyhľadala si k tomu primerané prostriedky. Takých prostriedkov by našla dosť. (Hlas: On je maďarsky naučený.)

25. júna t. r. podal som jednu prosbu istého pána Bíbu; roľníka a majiteľa tehelne, na ministerstvo verejných prac, aby mu na túto tehelňu povolená bola subvencia buďto vo strojoch alebo s úverom v hotovosti 60.000 Kč na 3-3 1/2% úrokov na niekoľko rokov, a to s týmto odôvodnením: že tehelňa táto, v ktorej sa vyrábajú tie najlepšie tehle v celom širokom okolí, stojí na jeho vlastnej pôde v jednom kuse vyše 30 kat. holdovom, na dobrom majetku... (Sen. Duchaj: Holdovom?) Pane kolego, áno, tam sa dobré tehle vyrábajú a nie ako v tom dobytkárskom obchode, kde ste pôsobil a opatroval mäso na škodu celého štátu...

Zamestnáva vo svojej tehelni vyše 20 robotníkov, ktorí ináč, nebyť tejto tehelne, padli by na ťarchu štátu a štátnu podporu. (Výkřik sen. Duchaje.) Ja vám voľačo poviem. Tí páni bratia Česi, ktorí tu sú, ešte budú banovať, že mali takých zástupcov, ako ste vy, Bobok a kompánia. Tá spravedlnosť prijde a bohdá pravda zvíťazí. (Různé výkřiky. - Hluk.)

Místopředseda dr Franta: Prosím, pánové, vždyť jsme v senátě.

Sen. Walló (pokračuje): S tými bratmi Čechy sme chceli do dobrého pomeru prísť, ale vy ste to, pánovia, boli, ktorí ste to hatili a toto spojenie kazili. Hanbite sa! (Sen. Duchaj: Ja vám nerozumiem, aká je to slovenčina?) Som spokojný, že vy mne nerozumiete, ale že tomu rozumejú iní. (Sen. Duchaj: Myslím, že keď ja nerozumiem, že tomu nerozumie nikto!) Keď nerozumiete, patril by ste do ústavu, do studeného kúpeľa. (Sen. Duchaj: Do bryndze!) Ja som ešte nevidel múdreho človeka, ktorý by sa chcel kúpať v bryndze, len vás. Nie je tu lekár, ja by som doporučoval, aby vás prehliadol. (Hluk. - Různé výkřiky.)

Místopředseda dr Franta: Prosím, pánové, račte zachovať vážnost senátu.

Sen. Walló (pokračuje): On nepatrí medzi ľudí, kde sa jedná o vážné veci, ale tam, kde sa studenou vodou manipuluje. (Veselost.)

Slávny senát! Samo robotníctvo ma požiadalo, keď som sa bol v tejto tehelni presvedčiť, či je požiadavka tejto subvencie správna, aby som sa zaujal za ich, v tejto tehelne trvácu a dobudúcnosti sahajúcu existenčnú prácu, ktorú vidia vo zväčšení a potrebnými strojami zariadenú v tejto prosperujúcej tehelni v tom páde, keď by dostala táto tehelňa štátnu podporu, t. j. "subvenciu" tým lebo oným spôsobom. Majiteľ tejto tehelne zamestnáva toto samé robotníctvo i v zime v hore okolo zhotovovania palivového dreva, potrebného do tejto tehelne k vypáleniu tehál, a takto poskytuje svojim robotníkom celoročnú prácu.

Okrem týchto robotníkov zamestnáva aj roľníkov so záprahmi, ktorí cez leto vozia čiastočne tehly cez zimu ale drevo, palivo do tehelne.

Všetky tieto fakta boly i samou obecnou vrchnosťou osvedčené a odporúčané a za slušnú subvenciu udané, ale marné bolo všetko, žiadosť za poskytnutie subvencie nemala žiadneho rezultátu. Od štátu nedostal tú absolútne potrebnú subvenciu, vzdor tomu, že štát proti tomu roľníkovi absolútne žiadneho rizika nemal, a bol by podporil poskytnutím tejto subvencie všetko čo okolo tohoto podniku pracuje, a to ku prospechu verejnosti. Slávny senát, tam nech sa šetrí, kde sa šetriť má, ale kde má pomoc poskytnutá byť, tam nech sa tej pomoci dá. Taká malá a tak zadĺžená krajina ako sme my, keď už chce šetriť, nepotrebuje mať 300 poslancov a 150 senátorov, dosť by bolo i 200 poslancov a 100 senátorov. Zaiste, že by boly menšie zmätky i snáď zdravšie politické ovzdušie a bolo by lepšie a rýchlejšie dohodnutie ako dnes. Všetko je pokazené. I keď sú tri kuchárky, polievku presolia. Keď už je treba, aby sa tu šetrila, to by bolo správné. Ale to je iste pravda, že na také voľačo, ako je táto subvencia, nemá štát, totiž naša vláda, peňazí, nadovšetko, keď sa ta v záujme slovenských podnikov týka. Dostal som od pána ministra verejných prác odpoveď, že štátny rozpočet neobnášal v obsahu položiek žiadný naznačený obnos, ktorý by bol býval určený na nejaké subvenčné podpory súkromného rázu, priemyslového podniku pre Slovensko; preto nemôže tejto žiadosti vyhoveť. Darmo je, pánovia, či sa vám to bude ľúbiť alebo nie, ale opravdu nemôžem ináč. Za bývalej éry maďarskej, kde sa len voľáky životaschopný podnik ukazoval a keď majiteľ tento podnik so svojimi vlastnými prostriedky nebol v stave dostatočne vyvinúť, štát mu dopomohol k subvencii, buďto hotovým obnosom na nízke úroky, alebo zariadením strojným tohože podniku. Na taký spôsob bola štátom podporovaná i farbiarska továrňa vo Zvolene. Tam vo Zvolene farbiari sa slúčili viacerí dohromady, postavili si budovu a požiadali o subvenciu, to jest, aby im to vláda so strojmi zariadila a ona to urobila. Tie stroje ešte dnes sa tam nachádzajú. Pri dnešných bankových úveroch a ich vysokých úrokoch nie je možné majiteľovi koľkokrát, aby svoj podnik bez slušnej pomoci mohol rozpresrieť, zdokonaliť a zväčšiť. Konštatujem, že ani v dnešnom rozpočte nevideť vytýčeného zvláštneho obnosu pre podporu priemyslových podnikov na Slovensku. Ale dobytkárskemu družstvu v Bratislave, na ktorom sa páslo niekoľko osôb vládnu káru tiskajúcich - a to na štátné veľamilionové škody - tomuto družstvu na škodu celého milionového obyvateľstva Československej republiky vedela vláda poskytnúť milionové štátné podpory, a to bez výsledkov, bez akéhokoľvek docieleného osohu... (Sen. Duchaj: Vy cigánite!) Vy ste už dávno bol cigáň a druhého chcete čierniť -... iba toho, že niekoľko osôb zbohatlo v ňom na úkor dane platiaceho obyvateľstva Československej republiky.

Chcem sa ešte zmieniť o jednom z tých najhlavnejších priemyslových podnikov celého Slovenska, na ktoré sa tiež pomaly zabúda a tiež niet pre ne položky v štátnom rozpočte k ich oživeniu, a to je priemysel bryndziarsky. Niet hlavnejšieho podniku na Slovensku nad tento. On je základom zvláštnej podpory v existencii roľníka takmer na celom Slovensku, však ale nado všetko na mrcholatých krajoch Slovenska, kde je ovčiarstvo, ktorému je dušou priemysel bryndziarsky, nutné, potrebné na košarovanie vrškovitých a v húmuse... (Hlas: Čo je to v Húmuse?)... Pýtejte sa blázna... (Veselost.)... a v húmuse chudých zemí aby plodnosť, to je výnosnosť úrody takýchto zemí bola zodpovedajúca, to je úrodná, čo sa len ovciami dá jedine docieliť. Ovca je to najužitečnejšie zviera v zemedelskom hospodárstve, tak na rovinách ako aj na okoliach vŕškovitých zemí. Z oviec sa všetko veľmi užitočne upotrebuje, počnúc od jej aromatického mlieka, zo ktorého sa dorába bryndza, oštiepky a parenice. Aj všetko iné z oviec sa veľmi dobre, vzácne a bohate dá upotrebiť. Bez oviec a ich košariska veľká roľnícka čiastka vrcholatého kraja Slovenska nemala by na zemiach žiadnej úrody. Bryndziarsky priemysel je dušou ovčiarstva a preto i základom zemedelských existencií ve vrškovitých krajoch Slovenska. Tento priemysel pred válečnou dobou dorábal asi 36.000 q ročite hotovej bryndze, nerátajúc do toho oštiepky a parenice. Ja sám som dorobil ročite 2400 q t. zv. karpatského imperiálu. Bola to bryndza potieranka tej najfajnovejšej jakosti. Cena tejto bryndze bola v ten čas 120 korún za kilogram. Väčšia čiastka tohoto celého množstva bola dodávaná do bývalého Rakúska, menovite do Viedne a zas do Maďarska, menovite do Budapešti a čiastka zas iným cidzím štátom. Česko a Morava málo bryndze potrebovaly, ako aj dnes málo spotrebujú. Nemajú o tom ani tušenia, že na koľkoraký rozdielny sposôb sa dajú z bryndze znamenité a záživné jedlá pripravovat. Oni majú svoju národnú špecialitu, svoje kvargle, syrečky a knedlíky, (Veselost.) preto aj vláda málo pozornosti venuje tomuto v minulosti tak rozsiahnute vyvinutému bryndziarskemu podniku.

Pánovia, bratia Česi pozrite, kto sa smeje? Len všetko tí Slováci ktorí Vás podporujú. Tak z toho môžete uvažovať, z ich vnútornosti psychologicky hlboko vezmúc, že aký charakter, aká istota pre vás a že čo môže v nich byť. Skôr ľudová strana bude veľká a bude sa, môcť priblížiť bratskou rukou našim bratom Čechom, a počkajte, ako si potom na všetko vzpomeniete. Vezmite si z toho príklad, to vám povedám ako priateľ všetkým priateľom českým... (Hluk.)... podniku, dnes už klesajúcemu, poneváč sa dnes už rozbúrané jeho pramene na dodávania jeho výrobku nemá tento tovar odbytu.

Ale toto všetko sa dá napraviť, a to slušnou, spravodlivou smluvou, všetko sa dá docieliť. Niet na tomto svete nič, aby sme s dobrou vôľou a so spravodlivosťou nemohli to dobro docieliť pre každého človeka, a tak je to aj medzi štátmi a národy. Cestoval som mnoho v cudzozemsku, a to je moja zkúšenosť, že všetky národy sú dobré a len na tom záleží, akých majú vodcov. A tak tiež naša budúcnosť má za úkol aby sme so všetkými súsednými štáty v dobrom pomere žili a ukazovali im pekné, dobré a šľachetné príklady, ktoré priťahujú, ako magnet železo.

Vláda by mala takémuto podniku porozumeť a slušnou smluvou sa vynasnažovať hlavné pramene odberateľov, ako bolo Rakúsko a Uhorsko, výrobky tohoto priemyslu priateľským postupom vo spoločnom záujme chrániť a udržiavať. Ja som, pánovia, starý, ale nakoľko tento svet znám, nakoľko znám pohyby obchodné celého sveta, natoľko mám veľkú dôveru, že tisícročný život celého ľudstva bude mať predsa nejaký výsledok, že ľud, ktorý prešiel cestou pekla, dnes túži po kľude, že tá existencia je to najhlavnejšie a že každý človek má mať okrem svojej národnosti trochu internacionálnosti, tej internacionálnosti, ktorá stojí na zásadách a stanovách kresťanských, aby si o každom človeku, ktorého vidím svojimi duševnými, telesnými očima pomyslel, že je tvorom stvoreným k obrazu božiemu a že je jeho priateľom a bratom.

Pred nami je ešte jedno peklo, ale potom zvíťazí zástava, ktorou stanovy a zásady kresťanské vysoko sa vytyčujú, že človek bude človeka hľadať, poznávať a zavrhne všetko, čo je proti zásadám kresťanským.

O takýto priemysel, ktorý je pre hospodársky život Slovenska a pre celú republiku tak významný, mala by sa vláda všemožne strať, aby koniec koncov nezaspal a tak s týmto i zemedelské hospodárenie, súvislé s týmto podnikom škodu neutrpelo.

Pánovia, za 45 rokov, čo som bol majiteľom tejto továrne ešte za mojich drahých rodičov, v tom čase poznal som, že nado všetko na vŕškovitých miestach ovca natoľko je potrebná, že bez tejto ovce skutočne v miestach vrškovitých obyvateľstva nemalo by čo jesť, ani snáď tie krumple by sa mu neurodily. Pýtal som sa vždy o veľmi dobrom výsledku košiarovania zeme a jakosti tuhej esencie ovčieho trusu. Je nutno, aby sa ministerstvo zemedelstva nadovšetko o to pričinilo, aby klesajúci počet oviec opäť bol uvedený do takého počtu, ako bol pred 30-40 rokmi.

Avšak veľavážení pánovia, potrebujeme tiež vlnu, čo najhlavnejší produkt. My sme industriálnym štátom a musíme hľadeť všetko dobre oceniť, dobre upotrebiť a preto my by sme mali tiež hladeť, aby sme nemuseli drahú vlnu kupovať z cudziny. Máme k tomu možnosť aby sme mohli počet oviec vyvinúť tak, ako by sa patrilo, aby sme mali dosť pastvín atď. O to by sa mala teraz vláda nadovšetko starať.

Ale musím riecť, pánovia, u nás sa všetko na nešťastnej šovinistickej politike provodzuje (Hlasy: Aha!), ktorej rozumnejší obyvatelia celej Československej republiky, tedy i naši bratia Česi a nadovšetko obchodníci a priemyselníci, majú dosť až po hrdlo. Vravím, že náprava prijde, ale napred musíme cez jedno peklo prejsť, aby sme mohli postaviť ten fundament, na ktorom sa táto náprava má vystavať, a to sú zásady kresťanské. Naše svedomie musí byť okryštalizované (Veselost.) - áno, očistené. (Výkřiky: Vykrystalisované? - Veselost.) Áno, vykrystalizavané, musí byť naše svedomie očistené. (Hluk.)

Ale ja by som prosil pána miestopredsedu, keby zakročil, lebo je to veľmi nápadné. Myslím, že ten pán je už ozaj celý blázon a nepatrí sem. Pochybujem celkom o jeho zdravom rozume. Niet tu pána lekára, ktorý má zkúsenosť, ako takých ľudí treba odstraňovať. (Veselost.)

Místopředseda dr Franta (zvoní): Pánové, prosím o klid. Pana řečníka prosím, aby pokračoval.

Sen. Walló (pokračuje): U nás sa vyhadzujú miliony na reprezentačné miesta v ďalekej cudzine, ktoré žiadneho osohu nedonášajú a stoja ťažké miliony. Pánovia, odpusťte to je moja mienka a moje presvedčenie dosavádné. Musím sa zmieniť, že vo Francii hľadáme najväčšie priateľstvo, s ktorou najmenej obchodujeme a spoločných záujmov máme. Nás k Francii viac neviazalo, ako pohyb svetovej vojny. Ale to prestalo, dnes mali by sme byť sami sebe bližší než cudzím. Mali by sme to tak zariadiť, aby sme tie osohy, ktoré nám ozaj donášajú z iných štátov, mohli si povyberať. To je najhlavnejšou povinnosťou našej vlády a všetkých politikov. Hľadáme v Japonsku, Argentíne, tam sa zastupujeme, i do iných ďalekých štátov, s ktorými málo alebo nič neobchodujeme a darmo vyhadzujeme miliony preto, že chceme na vonok sa veľkými ukázať. A s týmto pokračovaním by sme docielili opaku, lebo nás čo skoro, v tomto ohľade poznajú.

Musím vám povedať - som už starý, ja sa toho nedožijem - ale mám obavu, že ak dosavádnym šafárením, s daňovými poplatky celkom takým hospodárení ničím skôr sa z toho nevypravíme a iným smerom nezačneme, nebude to mať dobrý koniec. Môžete sa mi smiať, ako chcete, ale pravda nepustí. S našimi najbližšími súsednými štáty prevádzame nebezpečnú politiku, s ktorými by sme mali sa naozaj spolčovať. Sú tu vážné záujmy priemyslu a obchodu a my proti sebe stojíme, ako mačka a myš. Naše priateľstvo a politika na vonok je len markýrované a umelé. My hľadáme priateľov v ďalekej cudzine, ktorí by nám mali prospievať a obchádzame tých, ktorí sú najbližší a s ktorými by sme mali mať spoločné záujmy.

Pri tejto príležitosti chcem sa zmieniť ešte o nedokonalosti výrobcov nášho priemyslu. Vezmime si na mušku výrobok otravy na myši. Pánovia, predtým, keď sa ukazovaly myši nado všetko v hornom Slovensku, vláda posielala nám otravu na myši, ktorá skutočne zodpovedala. Takúto otravu si objednala i obec Viglaš; probuvali, ale tá otrava nemala absolútne žiadneho výsledku. Rychtár na zkúšku, aby sa dovedel, čo je to, dal chytiť 3 myši, zavrel ich a ničím ich nekrmil než touto otravou. Tieto myši nielen že nezdochly, ale naopak dokonca sa vypásly. (Veselost.) Máme naše chemické továrne, naša, chemia je natoľko pokročilá, že by znala takúto otravu dorábať, aká sa dorábala predtým.

A zase musím ukázať na nedokonalosť alebo ľahostajnosť našej industrie. Vezmime za príklad náboje. Pán minister národnej obrany je práve tu. Ja som bol práve v obchode s puškami a výbušným materiálom. Nuž, pane minister, ja sa k vám úctive obraciam: nikomu nemôže nikto zabrániť, kde si tú pušku kúpi, nech je to Čech, Hotentot alebo Francúz, kúpi si pušku, ktorá sa mu ľúbi, kde najlepšie vidí, že mu to zodpovedá a nado všetko v dnešný čas a v dnešných pomeroch, kedy husto sa výborné vynálezy prevádzajú.

Predtým existovala továrňa v Nemecku Mauserovka. Tá bola svetochýrna. Ale čo? Tak by malo byť, že náboje, ktoré boly dovolené, tie Mauserovky z cudzozemska, tu prevádzané, maly by byť tak zrobené, ako tam tá továrňa vykazuje. Ja som si objednal takých nábojov a nemohol som ich potrebovať. Doniesol som ich zpät istému Novotnému a žaloval som, prečo taká továrňa si nedá záležiať. Veď my máme nepríjemnosti, pozrite, čo tu všetko leží, musíme to vracať našim továrniam. Pekné by bolo, keby sme našu industriu v každom ohľade vo všetkom mohli podporovať. Ale nejde to. Pán minister národnej obrany má veľkú moc a mohol by tú továrňu, ktorá tie náboje dorába, upozorniť na to, aby to nerobila, alebo aby to robila tak, ako sa to patri, ako to puška vyžaduje, aby sme to mohli tiež dostať tu a nie z cuzozemska odoberať. Náš štát je teraz štátom priemyslovým a musíme na to hľadeť, aby naše továrne všetko v dokonalosti vypracovaly a vyrobily, inak by sme si našu existenciu ako industrielný štát mohli ľahko rozbúchať, to každý musí uznať. Za dokonalosť toho alebo oného výrobku mala by sa rozdávať odmena a za falzifikáty maly by sa stanoviť prísné tresty a pokuty, čo by dokonalým výrobkom bola i na prospech. To bolo i predtým. Taký obnos tiež k tomuto cieľu v štátnom rozpočte nevidím a nevidel som.

Potom som ešte nevidel obnos v našom štátnom rozpočte na geologické pátrania, a toto by bolo potrebné, lebo geologické pátranie je v každom štáte zavedené a nado všetko u nás by malo byť zavedené, lebo neviem, čo u nás všelijakých surovín by sa mohlo nachádzať.

Musím vám sdeliť, ak sa vám to i nebude páčiť, že my ľudáci sa držíme na pittsbourghskú smluvu, tak zvanú autonomiu, ktorá bola základom tvorenia Československej republiky a ktorá jediná je a bola by prostriedkom, ktorým by sa daly odstrániť krivdy, ktoré bránia prevádzaniu spravedlnosti. Páni bratia Česi sa tejto autonomie veľmi boja, keby ale vedeli a vypočuli, že ľudová strana dnes a veľká väčšina slovenského ľudu sa môže povedať, že ona reprezentuje celé Slovensko (Sen. Babka: Maďari!) až na výnimky, na ktoré nepočítame, a dalo by sa súdiť, že žiadajú autonomiu aj iste lepšie citiaci naší bratia Česi, a sami by k tomu prispievali, sami by o to žiadali. (Sen. Babka: Nechcú sa zničiť, preto ju nežiadajú!)

Len skrze túto autonomiu by sme sa dostali k túženému poriadku a ku prospechu Československej republiky, lebo jedine skrze ňu by sa odčinila všetká nespravodlivosť, ktorá sa zakorenila na Slovensku v každom ohľade od toho zlého ľudského materiálu, ktorý sme tam dostali zo zemí rakúskych.

Žiadame, aby na Slovensku každému slušnému obyvateľovi zásada rovnoprávnosti sa rovnou mierou merala, ako za dobré, tak i za zlé.

Slávny senát! Nebojme sa tej spravodlivosti. Ťažko je úradovať a ťažko je udržať štát, kde sú rozličné národnosti, ale preto nebojte sa, každý inteligentný človek musí pocítiť tú spravodlivosť, musí pocítiť to šľachetné provodzovanie celého štátneho života a každý si riekne: Toto je moja zem, toto je môj majetok, toto je moja existencia, či je o Nemec, Maďar, či my Slováci, či bratia Česi, či Poliaci. Tie sily a pevné jednoty si všetci bez rozdielu žiadame a len vtedy budeme silní a pevní. A vtedy nás bude cudzina rešpektovať, nech Maďari alebo Francia alebo ktokoľvek, keď bude rovnoprávnosť panovať medzi nami, ctení pánovia, nemôžeme však hovoriť o tej svornosti ani o tej opravdu svobodnej rovnoprávnosti.

Žiadame vyvinúť priemyslu na Slovensku v pomere odpovedajúcemu tomu spôsobu, ako bol za bývalej éry do pohybu uvedený a k výžive chudobného obyvateľstva na Slovensku rozprestrený. Žiadame radikálné šetrenie zbytočných výloh na celej čiare štátneho života, v celej Československej republike. (Sen. Duchaj: Ako to hovoríte, ja vám nerozumiem? To nie je slovensky!) Tážem sa, bratia, jestli ste rozumeli? Ja oznámim vrchnosti, aby vás dala pod lekársku prehliadku, že vy nie ste zdravý na rozume.

Žiadame spravodlivé prevádzanie pozemkovej reformy. Pánovia, bratia Česi, ja sa k vám s úprimne citiacim mojom srdcom obraciam a nasledujúce vám poviem o tejto pozemkovej reforme, ako sa na Slovensku prevádza. V N. Meste n. V. je istý zahradník, Imrich Šesták, ktorý podľa zákona dostal jednu parcelu čís. 58 na jeho zahradníckej pôde, ktorú si statočne vyplatil. Táto parcela bola mu úradne odovzdaná a po obrábäní tejto parcely asi po 9 mesiacoch prišiel p. všemuhúci predseda štátneho pozemkového úradu dr Holúbek a povedal, že ľuďákom žiadnej pôdy nedá. Na to mám svedkov. A odobral mu tú vyplatenú a úradne odovzdanú parcelu. A dal ju jednému krajčírovi, ktorý túto parcelu ani nepotreboval a ktorý dal ju tretiemu do prenájmu. Prosím vás ponížene, táto záležitosť sa vlečie už asi jeden rok. Ja som intervenoval viackráť u p. dr Holúbka a povedal sem mu: "Pane prezident, toto je podľa zákona, s týmto nedokážete nič dobrého, ta urobí zlej krve na Slovensku, lebo taká zlá, nespravedlivá vec sa rozširuje široko a daľeko. Potrebujeme na Slovensku kľud. Potrebujeme prostriedkov, ktoré by nás sblížily, aby sme raz mohli jeden druhému dať pravicu a do náručia padnúť a povedať si: mea culpa. Ale taká nespravedlivá vec k tomu nebude viesť. On mi povedal, že Šesták bol k nemu grobianským. Na to som mu povedal, pane prezident, to vám nemôžem veriť, že by vám bol grobianil bez príčiny. Zaiste sa len opovážil ako zahradník, ktorý je ohrožený vo svojej existencii, sa chrániť a vy nežiadajte, aby jeden člen Československej republiky utrpel takú nespravedlivosť bezo slova. To sa mohlo robiť pred 500 rokmi, keď panovalo otroctvo a nie dnes v Československej republike. Ja som ho napomenul a povedal som mu, pane prezident, ja vás ponížene prosím, aby ste mi nepredlžovali kalváriu v tejto záležitosti, lebo keď bude potreba, pôjdem i pred pána prezidenta. A dal som mu čas, aby sa niekoľkokrát vyspal a nad tým skutočne rozmýšľal. Včera som dostal odpoveď: "Dľa vašej žiadosti Vám posielam vašu korešpondenciu s pánom šestákom s poznámkou, že pri rozhodnutí zotrvávam a v tejto veci žiadnu ďalšiu intervenciu neprijímam." Pánovia, to je len maličký príklad, ale mám takých príkladov viac, kde päť roľníkov o 320.000 Kč poškodili pri jednej kúpe, kde sám pán komisár navrhoval, aby kúpili od toho istého veľkostatkára, ktorý dostal povolenie z voľnej ruky tento statok predať a konečne prišli o veľké peniaze. To išlo advokátom do ruky a tak sa na tom pasú. Tak keď sa bude pozemková reforma prevádzať a všetko, ako si to vy páni bratia Česi myslíte, že to Slovenská môže byť spokojné? Ja vám len jedno odporúčam a prosím vás ponížene, ako brat, aby ste vy, ktorí tu nemáte ešte celkom vedomosti o týchto nesprávnych veciach, ktoré sa na Slovensku stávajú, aby ste sa sami do toho vložili a aby ste sami prostriedky k tomuto riešeniu našli. Lebo ináč nemôžete žiadať, aby tá svornosť, tá opravdová bratská láska medzi nami a vami bola vyvinutá v takom pomere, ako si to žiadam a ako si to žiada každý poctivý obyvateľ Československej republiky bez rozdielu náboženstva a národnosti. A tak nám k tomu všetkému dobrému pán boh pomáhaj. Rozpočet preto neprijímam. (Výborně!)