Čtvrtek 10. června 1926

Ale, pánové, kam spějeme my tady, kam spějeme my v celé Evropě? Zkrachovaná, prodlužená Evropa je americkým svým věřitelem hnána ke krachu, kapitalistické skupiny přes geniálnost Dawesova plánu a přes všechny krásné mezinárodní smlouvy obchodní a mírové bojují mezi sebou. Ale přesto, že zakrývají tento zuřivý zápas dravců vlasteneckými frásemi, lid znenáhla procitá, neboť kdykoli jde o společný zájem průmyslové a agrární buržoasie, tam se dovedou pánové smluviti přes hranice a řády svých vlasteneckých politických stran a programů proti lidu vlastních svých národů, jak to právě vidíme teď. A tím se také urychlí tempo k rozřešení konečnému a jedině možnému. Lid bez rozdílu stran bude zatím jen protestovati. A také už protestoval proti vaší celní politice, nic více než jen protestoval, a vy jste na něj poslali policii a měli jste v pohotovosti i vojsko.

Nuže, pánové, není v moci všesocialistické oposice, jak se budou věci dále vyvíjeti. Vy můžete použíti všech zbraní, které jsou vám po ruce, pendreků, flint, kanonů, smrdutých plynů. Tím nesprovodíte se světa vůli širokých vrstev lidových k životu osvobozenému od teskné chudoby a bídy, která ho vždycky bude ponoukati nejen k obraně, ale která ho konečně jednou podníti také i k útoku na vás (Výborně! Potlesk komunistických poslanců.), kteří jste obsadili prameny všeobecného blahobytu a nechcete slyšeti o spravedlivé dělbě práce a užitku z ní. Vy svými násilnými prostředky můžete lid překvapiti, vy ho můžete dokonce i na čas zaleknouti, ale nemyslete si, pánové, lid je chápavý a lid se rychle učí a také se naučí novému způsobu boje, takovému, v jakém vy ho sami vycvičíte a jaký mu vnutíte. (Souhlas komunistických poslanců.)

Kol. Buříval v rozpočtovém výboru varoval a řekl na vaši adresu: kdo seje vítr, ten klidí bouři. My vás neprosíme, pánové, abyste vítr nesili, protože víme, že je to marné. Vy ani nemůžete jinak. Vývoj mezinárodního kapitalistického systému má svou železnou logiku a vy jí podléháte a vaše třída na ni také zajde. My komunisté máme ten důležitý úkol ve světovém hnutí dělnickém, že připravujeme proletariát na bouři, kterou vy přivoláváte, že soustřeďujeme jeho nejlepší síly, aby nebyl překvapen a aby dovedl v pravou chvíli vzíti vládu věcí svých do svých rukou. (Výborně! Potlesk komunistických poslanců.)

Boj o cla je dnes názorným poučením pro všechny socialisty z bývalé koalice všenárodní, že v rámci kapitalistického útvaru demokracie a ostatní vymoženosti popřevratové jsou neudržitelnými. Vlastenectví a láska k národu v praktické politice kapitalistických stran neexistuje, jak neexistují zásady křesťanské pokory a chudoby v praktické politice stran klerikálních. Přes to však zúčastníme se my tohoto boje všemi svými silami, jichž dnes můžeme použíti. Obnovíme všechny své pozměňovací návrhy, které jsme podali v rozpočtovém a zemědělském výboru a budeme podporovati všechny pozměňovací návrhy, směřující ke zmírnění zla, které navrhovaný celní sazebník hrozí způsobiti. (Hlučný potlesk komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Tománek. Dávám mu slovo.

Posl. Tománek: Slávna snemovňa! (Výkřiky komunistických poslanců.) V severoamerických Spojených Štátoch vystúpil na rečnícku tribúnu jeden vysoko vzdelaný štátnik a začal svoju reč čudesným juchotom: jujuju! Shromaždený ľud i štátnici ostatní ako blázni pozerali jeden na druhého, lebo mysleli, že majú čo činiť s človekom nepríčetným, s človekom opilým, ale rečník tento opakoval i podruhýkrát jujuju, až konečne po tretíkrát povedal: Justitia, spravodlivosť, Gerechtigkeit! Táto Justitia - hovoril - posiľuje štáty, udržuje štáty, posiluje mestá, páči sa Bohu, páči sa anjelom, škrie diablov, spojuje národov, spojuje ľudí a vybojuje pokoj.

Po tomto úvode, veľactení, prichodí mi zavolať: Ej, republika moja milá, teba trestá Boh raz jednou, druhý raz druhou metlou. Chcete zvedeť toho príčinu? Príčina je tá istá, ktorú kedysi povedal mestu Jeruzalemu prorok Micheáš: nunc vastaberis filia latronis - teraz budeš zpustošený, Jeruzaléme, lebo si pribil na kríž spravodlivosť.

Ja, veľactení, prorokom nie som, ale v podobnom tóne opovažujem sa spievať tejto mojej milej republike: Vastaberis, republica mea cara, zpustošená budeš, republika moja milá, jestli nedopraješ spravodlivosti aj tomu tvojmu fundamentu, na ktorom spočívaš, totižto roľníckemu stavu. Ja som si vedomý, veľactená snemovňa, že politika terajších, dnešných socialistických strán, ktoré výlučne a jedine bránia len priemyselné výrobky colnou ochranou a naproti tomu roľnícke výrobky hospodárske nechávajú takmer bez ochrany colnej, ja som si, prosím, veru vedomý toho, že táto politika týchto socialistických strán je nespravodlivá, ba štátu našemu nebezpečná. (Výkřiky na levici.) Áno, táto politika vaša je štátu nášmu nebezpečná. Ináče nech o tejto vašej nebezpečnej politike len na krátko sa zmienim, nech o nej hovoria samé číslice.

Veľactená snemovňa! Ako som bol už v poľnohospodárskom výbore uviedol, clo na šaty bolo zvýšené dvadsaťkrát ako pred válkou, na klobúky šestnásťkrát, na dáždniky dvadsaťpäťkrát, na plachty k vozom dvadsaťkrát, na kože až tridsaťkrát, na obuv - na boty - dvadsaťpäťkrát, ale na veci, ktoré roľník potrebuje, bolo clo zvýšené až do neba vysokého. (Výkřiky na levici.) Z 1 q kolomazu platilo sa clo pred válkou 16 K, dnes sa platí 320 Kč. Na železo zvýšili ste clo až dvadsaťnásobne proti clu predválečnému. Z 1 q kôs alebo kosákov platilo sa pred válkou 16 K, dnes sa platí 320 Kč, na motyky, hrable, vidly a kladivá, čo výlučne roľník potrebuje, zvýšili ste clo až 16krát. Z 1 q klincov - hrebíkov - platilo sa pred válkou 24 K, dnes sa platí 384 Kč. Od šrófov pred válkou bolo platené 50 K, dnes platíme už 1000 Kč, clo na retiazky zvýšili ste 18krát, na podkovy 20krát, na zámky 22krát, na nože 20krát, na sklo 20krát, na cement 15krát, na hospodárske stroje zvýšili ste clá 25krát, ako boly pred válkou. Naproti tomu dovolili ste bezcolne do republiky doviezť pšenicu, raž, jačmeň, ovos, kukuricu, múku, hrach, fazoľu, šošovicu a mlieko, vajcia a iné, i stroje hospodárske takmer bezcolne.

Veľactená snemovňa! Medzi takýmito okolnosťmi a medzi takýmito pomerami môže sa vám ešte snáď snívať, že pre vaše výrobky priemyselné nájdete snáď trhovište? Myslíte snáď, že nájdete trhovište v cudzozemsku pre ne? Neverím, lebo tie vaše priemyselné výrobky nie sú v stave konkurovať pre drahú výrobu týchto produktov. Myslíte snáď, že nájdete trhovište domáce pre tieto výrobky? Ani tomu neverím! Ale jestli by ste aj našli, márne bude vaše namáhanie, lebo veď roľník, ktorého ste verejnými daniami takými dávkami socialistickými, (Výkřiky na levici.) áno, socialistickými dávkami hospodársky tak zničili, (Potlesk na pravici.) že nemá dnes groša, nemôže si kúpiť ani to najpotrebnejšie, čo do svojho hospodárstva potrebuje. (Výkřiky.) Aj tými vysokými cly na priemyslové výrobky doviedli ste toho roľníka do takého položenia a stavu, že nie je v stave spotrebovať ani polovicu toho, koľko by mohol spotrebovať, keby ste mu dali možnosť zpeňažiť hospodárske výrobky tak, ako by on potreboval - nie ovšem pod svetovou paritou.

Ja som vo výbore poľnohospodárskom povedal: Vy socialisti, aj ostatní páni, keby ste mali srdce a vo vašom srdci keby ste mali cit, vtedy skutočne zaplačete nad stavom roľníckym, (Výkřiky na levici.) zaplačete nad každým roľníkom. Ja som ale uvádzal v poľnohospodárskom výbore, keď ste dokazovali, že bude drahota a že drahotu zapríčiňuje roľnícky stav, že nemáte pravdu, ja som vám povedal, že náš roľník každý deň vezie svoje produkty, svoje roľnícke výrobky na trh do Bratislavi, každodenne o polnoci prichádza so svojimi plodinkami tam so železnicou, po polnoci na tom trhu na studenom kameni leží, lebo sa obáva, že nad ránom zaujme jeho miesto na tom trhu Bulhar, a keď prijde ráno ránečko, keď vychodí sluniečko a začne sa predávať, tedy verte, že tá roľníčka alebo roľník za svoju plodinku nestrží ani len na železnicu, ani na cestu, verte, že ten roľník, ktorý sa takto trápi, nestrží ani na to najpotrebnejšie. A prečo? Preto, lebo tu trpíte akýsi úžernícky úrad, ktorý takto víta našu ženičku roľnícku na železničnej stanici: Ak dôjde s batohom, už ju takýto bachterýn z toho úžerníckeho úradu ženie do pobočnej miestnosti a číta od batoha až 7 Kč. Ďalej sa potká s mýtnikom a mýtnikovi platí nové 3 Kč od toho batoha. Prijde na miesto na trh, tam čítajú jej nové 2 Kč od miesta. Pýtam sa vás, či medzi takými pomery, medzi takými okolnosťmi môže si tá roľníčka, keď ešte doplatí na tieto svoje roľnícke plodiny, kúpiť to, čo do domu potrebuje, šaty, boty pre deti, odev vôbec? Nemôže si kúpiť. Ajhľa, vidíte, keď nepredá roľník, nepredá ani remeselník, ani priemyselník a nepredá ani fabrikant! A vidíte, že natoľko je zničený náš roľnícky stav, natoľko ho zrichtovaly menovite socialistické strany, (Výkřiky komunistických poslanců) a to svojmi strašnými socialistickými dávkami, ktoré roľníka najviac zaťažujú, ako to vidíme na celej čiare. (Odpor komunistických poslanců.)

Vezmime naše vinohradníctvo s tými strašnými daniami a poplatky, a menovite hovorím, daniami, ktoré sú vyrubené na výrobu. Nemôže sa nijako zotaviť, nemôže nijako žiť a môžeme vám povedať, veľactení priatelia, že následkom týchto dávok všelijakých a následkom toho, že ste prepustili do našej republiky z Talianska až 164 tisíc hl vína, zničili ste túto chlúbu slovenských krajín, naše vinohradníctvo. Päťtisíc korún stojí obrábanie jedného honu viníc. A čo vidíme? Vidíme, že vonkoncom musí každý jednotlivec na svoju vinicu doplácať, a to menovite preto, že nemôže svoje víno zpeňažiť a keď ho konečne odpredá, dostane za 1 liter tak mizerný peniaz, že sa mu nevypláca ďalej obrábať vinicu. Ale vedzte, jestliže to tak ďalej pôjde, ak budete aj naďalej takto ničiť naše vinohradníctvo, vtedy veľké množstvo roľníctva nechá ležať úhorom veľké priestory našej slovenskej pôdy - lebo na Slovensku máme také vidieky, ktoré sa na iné ani nehodia, len výlučne na vinice. Títo ľudia žijú len z vinárstva, kupujú za víno svoju múku, potreby pre živnosť, šaty a všetko, čo je treba do domácnosti - a ovšem takému roľníkovi-vinohradníkovi nebude potom možno existovať.

Bolí nás srdce, bolí nás menovite preto, že ste skutočne stav roľnícky nepovažovali za dieťa tejto našej slovenskej krajiny a nasledovne za dieťa našej Československej republiky, a to preto, lebo ste dovolili vo veľkom množstve dovážať do našej republiky cudzí dobytok, prasatá poľské, mäso poľské a naproti tomu náš roľník, ako sa o tom môžete sami presvedčiť, vodí svoj dobytok z jarmoku na jarmok, vodí svoje prasatá z trhu na trh a márne sa pýta na kupca. Ja sám, veľactené v Národné shromaždenie, mám utešené dvojročné teľa, môj otec, už starý, viedol ho na jarmok asi sedemkrát, ale vždy márne, nenašiel sa kupec naň, neobzrel to teľa nikto.

My sme prosili, my sme orodovali a kričali, aby tie vaše socialistické nákupne, ale aj nákupne agrárnej strany, nekupovaly poľské mäso a poľský dobytok, ale aby zavítaly do našich obcí a aby kupovaly dobytok náš domáci. Ale, žiaľbohu, týchto našich prosieb ste si nevšímali, lež nechali ich vyznieť na prázdno. Keby tieto nákupne boly kupovaly dobytok náš, bol by ho náš roľník zpeňažil a bol by mohol kalkulovať: ak odpredám si dobytok, kúpim si stroje do hospodárstva, umelé hnojivo, vyťažím viac zo zeme, zvýšim produkciu atď. O tom však sa mu snieť nemohlo, a to preto, že len v januári 1924 dovolili ste doviezť do republiky 10.796 kusov dobytka, vo februári 12.458, v marci 10.608 a r. 1925 len z Poľska dovolili ste doviezť do republiky aspoň 100.000 kusov hovädzieho dobytka a o ošípaných ani nehovorím. Koľko sa doviezlo dobytka z Rumunska, koľko sa doviezlo z iných susedných štátov, o tom tiež nehovorím. R. 1923 zaplatili sme za múku pre socialistické konzumy z cudziny dovozenú 1.363,046.321 Kč a za tento rok mala cudzina len na múke, ktorú do našej republiky doviezla, čistého zisku 182,899.575 Kč. Tedy naši roľníci platili na múku z cudziny dovozenú miliardy, ale o zisk delili sa cudzí. Nákupne kupovaly cudzí dobytok a dávaly zisky cudzím na úkor našeho chovu dobytka a na tento spôsob ovšem nemôže existovať náš roľník, musí ísť na zmar. V poľno-hospodárskom výbore mnohí sa oháňali tým, že bude veľká drahota, mnohí dokazovali, že ak bude umelé hnojivo drahšie, nemôže roľník vyťažiť toľko, koľko by z tej pôdy vyťažiť chcel. To ja všetko uznávam, je to pravda, ale pýtam sa, kto to umelé hnojivo zdražil. Pán posl. Mikulíček im to povedal: Je na umelé hnojivo fond. Keď my na Slovensku chceme na príklad naše krásne drevo vyrúbať a chceme zpeňažiť niečo z nášho dreva, musíme putovať od Kajfáša k Herodesovi a od Herodesa k Pontiovi, než dostaneme povolenie, ale potom musíme složiť pekný peniaz na umelé hnojivá. Páni socialisti zabezpečili si zákonom, že sa im musí z toho fondu pre umelé hnojivá dať 30 mil. Kč. Nuž kto zdražoval to umelé hnojivo? V prvom rade socialistické strany nedoprialy lacné umelé hnojivo našim roľníkom, ale páni socialisti napchali si do vrecka pekné peniaze. (K posl. dr Dérerovi:) Darmo krútite hlavou, pane doktore Dérer, to je dokázané! Však sme si prezreli zákon, že vy ste si od agrárnikov vynútili, že vám z toho fondu museli dať. Žiadne iné strany nedostali nič, len vy, sociálne demokratická strana. (Předsednictví převzal místopředseda inž. Dostálek.)

V poľno-hospodárskom výbore bolo vzpomenuté, prečo je ubíjaný roľník. Bolo vzpomenuté, že pre pozemkovú reformu. I to uznávam, že áno, a menovite pre zbytkové statky. Tu musíme zase robiť výčitky agrárnej strane, ktorá natropila dvatisíc zbytkových statkov, pri čom obrovské nesprávnosti a strašná krivda sa robí. Viem z hodnoverného prameňa, že na príklad u nás, v okolí Trnavy, agrárni tajomníci dostali zbytkové statky a hneď za hôrka ich odpredali iným, vyrúbali pár stotisíc korún, ktoré nastrkali do vrecka a klamali svet roľnícky ďalej. Tak sa nepomôže roľníckemu stavu. Tá pôda patrila v prvom rade chudobnému roľníkovi, ten sa mal zotaviť, mal mať podporu pri pôde a nikto iný. (Výborně!) Teraz vidíte, že čo sa deje s naším roľníctvom: keď nie dávky a ťarchy socialistické a vôbec daňové nezagniavujú celkom toho roľníka, tedy gniavia ho živelné pohromy. Dnes vidíte, že naše lúky a polia sú všetky zaplavené, lebo všetky 4 slovenské rieky vystúpily zo svojich riečíšť, takže roľník, keď prijde na pole, zaplače nad svojím ubohým postavením. Čo ten roľník teraz má a môže očakávať? Pravda, len dane a ťarchy, ale odkiaľ vezme na tieto dane, keď ste tak strašne tvrdošijní, že nechcete jeho roľnícku výrobu ani clom brániť? Však už len preto musíte clom brániť toho roľníka, aby on mohol svojim povinnostiam voči štátu vyhovieť a zadosť im učiniť, aby mohol to daňové bremeno, pod ktorým klesá, akosi zaplatiť.

Keď mu toho nedoprajete, keď mu to nedáte, na žiadon pád neočakávajte, že sa naplní štátna pokladnica, z ktorej práve vy v prvom rade koristíte, z ktorej vy beriete najviac.

Vy socialisti, kedykoľvek vám niektorý váš podnik zkrachoval, hneď ste sa obrátili na štátnu pokladnicu, dostali ste milionové subvencie, milionové podpory. Tážem sa vás všetkých, ktorí záujmy roľníckeho stavu hájite, kedy dostal roľník nejakú subvenciu? (Odpor poslanců stran socialistických. - Výkřiky.) A keď dostal, nie je to hodné vzpomienky. Teraz máme zaliate polia a plodiny vodou, tážem sa vás, koľko dáte zo štátnej pokladnice roľníkom? Veru by slušelo, aby ste tomu roľníckemu stavu práve teraz prišli v ústrety, lebo keď mu neprijdete v ústrety, hovorím, že prijde to strašné proroctvo, ktoré som na počiatku reči povedal "nunc vastaberis republica mea", a že sa uskutoční. (Výkřik: Čo ste dostali pre ružomberskú banku?) Ani haliera, to je všetko klam, opýtajte sa len reprezentantov, ktorí sú v banke. Nedostali sme ani krajciara. Vy ste dostali na úver, na všetky zkrachované podniky a konzumy, ale my sme nedostali nič! (Různé výkřiky komunistických poslanců.)

Místopředseda inž. Dostálek (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Tománek (pokračuje): Veľactené Národné shromaždenie! Roľník náš - hovoril som - by rád kalkuloval a rád by vyťažil viac z pôdy, rád by zlepšil svoju produkciu, ale žiaľbohu, za dnešných pomerov výsledok jeho kalkulovania je ten, že zaplače, keď vidí, že ho ubili, že ho zničili jeho vlastní bratia, jeho vlastní priatelia, totiž bývalé vládne koaličné strany. A keď ja tuto teraz skutočne na bielom dni neodškriepiteľné pravdy priklincujem, musím zvolať ku všetkým bývalým koaličným stranám: Priatelia, bite sa v prsá a hovorte: Moja vina, moja vina, moja najväčšia vina!

U nás na Slovensku dala by sa zvýšiť úroda pšenice, ovsa, jačmeňa, raže, kukurice, snáď o viac než 100.000 q, dalo by sa viac vyťažiť, keby ste mali viac lásky k roľníckemu stavu, keby ste mu šli na ruku pri snížení daní a pri udelení subvencií. Avšak ak skúmam váš daňový systém, vždy mi prichodí na rozum tá známa kuchárska knižka. V tejto kuchárskej knižke sú výborné recepty na polievky, na pečienky, na múčniky, na torty. Ale v tej známej kuchárskej knižke len toto stojí: Vezmi toľko a toľko dekov čokolády, toľko a toľko dekov cukru, toľko a toľko dekov masla, toľko a toľko vajíčiek, zamiešaj, zanes k pekárovi alebo daj do trúby a budeš mať dobré torty alebo kremeše. Ale, priatelia, v tej knižke nestojí jedno, nenapísal ten pisateľ, odkiaľ máme to všetko vziať!

Podobne vyzerá, vážení priatelia, i váš daňový systém: Dostávame všetky recepty, každý deň dostávame platebné rozkazy: Vezmi z vrecka toľko a toľko na daň z obratu, na priamu daň, na nepriamu daň, na dôchodkovú daň, na zárobkovú daň, na jelítkovú daň, na dávku z majetku. Vezmi, zamiešaj a zanes do berného úradu. Páni tam v tom bernom úrade neupečú z toho tort, ani kremeše, ani koláče, ani buchty, ani neuvaria biele české knedlíky, ale toho roľníka, toho poplatníka tam upečú a usmažia, a to s tými slovami, že je to ešte všetko málo.

Že ako vyzerá na našom Slovensku váš daňový systém? Nech je mi dovolené, veľactení priatelia, aspoň slovíčkom sa zmieniť, čo vy robíte s naším roľníkom pri vyrubovaní daní. Čo poviem, to je pravda svätá, ktorú nikto nepodvráti: František Jelemenský z Dubovej pri Modre, župa bratislavská, notársky úrad Častá, finančnej expozitúry sídlo: Trnava. V prostred marca dostal pozvanie k divnej akejsi zábave od finančnej expozitúry v Trnave. František Jelemenský, chudobný roľník, domkár, prijde na určitý deň do finančnej expozitúry ako chlapec k odvodu. Na otázku, prečo ste ma povolali, rozpradie sa nasledovný rozhovor: Tu na výkazovej listine ste udaný, že máte 93 honov v árende a pri tom upotrebujete troch pomocníkov. "Ja mám svojich 5 honov, ale v árende nič a pomocníka ani jediného", povedá roľník. Ale tu na listine to stojí. "Odkiaľ je tá listina, kto ju písal? Pýtali ste sa starostu nášho alebo notára?" Je ona z úradu vášho notára. Je to vzorec a je orazítkovaná. "A kto ju podpísal?" Podpísaný nie je nikto. "Tak ja som jedon denný zárobok ztratil, železnicu som platil sem a zpäť, ku stanici som sa peší unúval, a tu v meste tiež mám výlohy na nejakú skromnú stravu. Kto mne to vynahradí?"

Na listine spomenutí pomocníci sú: Jozef Hrdlovič, Ján Jakubec a ešte jeden tretí, ktorého meno som zabudol. Jozef Hrdlovič: s týmto menom jeden je v Amerike, druhý je asi 20 rokov z obce preč a je mníchom v Močonku pri Nitre a tretí je krivý, do poľnej práce neschopný. Ján Jakubec: jeden je už 5 rokov mŕtvy, druhý cez zimu drevo rúbe v horách a v lete chodí do iných obcí na žatvu. Tretieho pomocníka meno neviem a ho vôbec neznám.

Ktorýsi špehún musel v notárskej kancelárii odcudziť vzorec a s ním sa chcel na mne pomstiť a vy, financi, ste mu sadli na lep. Či nemá chudobný človek inej roboty, len nadarmo sa po úradoch vláčiť? Úradník odvetil: Prosím vás, budem sa s notárom o tom shovárať. Rozhovor sa s týmto skončil. František Jelemenský odišiel domov. Do dnes nevie, či a čo sa úradník s notárom shováral, ale keď aj, o trovách, kto ich tomuto chudobnému roľníkovi vynahradí, sotva bola reč. Teda na falošné údaje takto neprezierave sa vyšetruje prameň dôchodkovej dane z 95 honov pôdy so strany finančných úradov. A tohoto človeka, keď hneď neplatil, šli exekvovať. Takto sa to deje a robí na celej čiare v našej slovenskej krajine.

Mohol by som uviesť takýchto prípadov mnoho, ale nechcem preťahovať tú debatu. Snáď prijde čas, že sa mi naskytne možnosť ešte aj iné podrobnejšie veci vám sdeliť.

Už aj v poľnohospodárskom výbore som prízvukoval, že je tu už svrchovaný čas, že je tu už dvanásta hodina, aby vysoká vláda a vôbec všetky politické strany nezažmurovaly ďalej oči nad týmito strašne smutnými hospodárskymi pomerami našej republiky, aby vysoká vláda aj ostatné politické strany už raz zbadaly, že ten ubohý roľník je až do dnes považovaný za takú kravičku, ktorú chodia denne dojiť až desaťkrát, (Veselost.) ale krmivo pre ňu určené odnášajú a odvláčajú kravám cudzím. Hovoril som, že toto by mala vláda zbadať a už raz prikročiť k nejakej náprave. Myslím, že mi nikto neodoprie tú pravdu a tú skutočnosť, že jestli sa v našom štáte na jednej strane množia výdavky - ako že sa aj množia - že sa musíme usilovať všetci, aby sa na druhej strane množily zase príjmy. Ako toho dosiahnuť? Ja myslím, že v prvom rade dá sa toho dosiahnuť tak, jestli zavedieme spravodlivejší daňový systém, jestli snížime dane poplatníctvu nášmu. Ale ovšem toto nie je ešte všetko. Na druhej strane musíme sa vynasnažovať, aby sme dali možnosť tomu roľníkovi na zvýšenie hospodárskej produkcie, aby sme mu dali možnosť na dobré zpeňaženie hospodárskych výrobkov.

My, čo sa Slovenska týče, ako som bol viackrát prízvukoval i v poľnohospodárskom výbore, najviac sme v stave vyťažiť peniaze z nášho dobytka. Preto som sa tak rúbal v tom výbore za to, aby krmivá - v prvom rade krmivá - už aj s ohľadom na to, že skoro každý rok nám živelné pohromy naše krmivo ničia - ako sme toho svedkami aj tento rok, že naše seno je zničené - do našej republiky šly bez cla. My dochovávame ako malí roľníci, ako takí domkári a strední roľníci len dobytok chudý a poneváč tento dobytok chudý dochovávame, je to naším životným záujmom, aby krmivá pre tento dobytok dostali sme čím najlacnejšie. A tu s tohoto miesta musím konštatovať, že sa mi veru nepáči, keď nielen na krmivá, ale aj na umelé hnojivá je clo vyrubené. Všetky krmivá a všetky tie veci, ktoré roľník bezprostredne potrebuje do svojho hospodárstva, maly by sem prichádzať bez cla.

Je to na bielom dni, veľactení priatelia, jestli nebudeme mať krmivá, nevykŕmime náš dobytok a vtedy ten bude znehodnotený, nestržíme za dobytok nič a márne a daromné budú i clá na náš dobytok. Aby sme umožnili a dobre zpeňažili dobytok roľníkom, primlúval by som sa za to, aby všetky krmivá, a povedám ešte, všetky do hospodárstva potrebné veci čo najlacnejšie boly dané k dispozícii nášmu roľníctvu. (Výkřik: Proč jste podepsal ten návrh?) Ja som vám odôvodnil, prečo som ten návrh podpísal, ja vám poviem, že nie je tento návrh zákona dokonalý, ale že je lepšie niečo než nič, a povedal som, že dúfam, že v budúcnosti tí páni, ktorým na srdci leží záujem roľníctva, budú zdokonaľovať tento návrh. Povedal som to v poľnohospodárskom výbore a aj s tohoto miesta to hovorím, že sa kojím nádejou, že tí páni, ktorí roľníctvo mienia brániť, budú usilovať o to, aby v budúcnosti roľníctvu šlo sa ešte viac v ústrety ako dosiaľ.

Hovorím, nerekriminujem ako socialisti s tohoto miesta, že tá ktorákoľvek strana politická nám toho zla natropila. Ja som toho mienenia, že dnes nesmie byť reč o socialistoch, agrárnikoch, o ľudákoch, lež musí sa jednať o to, že všetci sedíme tu v parlamente a že je nás všetkých povinnosťou vo dvanástej hodine brániť a ratovať fundament tohoto nášho štátu, našej republiky (Potlesk.) a zachraňovať naše roľníctvo. Lebo jestli si to k srdcu nevezmete, zapamätajte si, veľactení priatelia, že sa uskutoční to proroctvo strašné, ktoré som na začiatku svojej reči povedal: Nunc vastaberis republika nostra, lebo ste spravedlnosť nedali tej triede, na ktorej republika spočíva, totiž roľníckej triede.

Menom mojej strany vyhlasujem, že colnú ochranu odhlasujeme. Tým končím. (Potlesk.)

Místopředseda inž. Dostálek (zvoní): Dále se ke slovu přihlásil pan posl. Schweichhart. Uděluji mu slovo.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP