Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Slavíček,
inž. Dostálek, Stivín, Zierhut.
Zapisovatelé: Petrovič, Rýpar.
263 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: min. předseda dr Švehla,
ministři dr Engliš, dr Mayer-Harting,
Najman, dr Nosek, dr Peroutka, dr Spina,
dr Srdínko, Šrámek, Udržal.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha, jeho zástupci Nebuška,
dr Mikyška, dr Záděra.
1. Zpráva výboru rozpočtového o vládním
návrhu (tisk 590) státního rozpočtu
republiky Československé a finančního
zákona pro rok 1927 (tisk 670).
2. Návrh, aby řízením zkráceným
podle §u 55 jedn. řádu projednána byla
osnova státního rozpočtu republiky Československé
a finančního zákona pro rok 1927 (tisk 670).
3. Zpráva výboru imunitního k žádosti
poslance a ministra dr Hodži a posl. Hlinky, aby byla udělena
důtka posl. Kreibichovi podle §u 51 jedn. řádu.
4. Druhé čtení schvalovacího usnesení,
kterým se projevuje souhlas s prozatímní
úpravou obchodních styků mezi republikou
Československou a republikou Tureckou, sjednanou v Angoře
dne 11. dubna 1926 a uvedenou v prozatímní platnost
vládní vyhláškou ze dne 21. května
1926, č. 77 Sb. z. a n. (tisk 518).
5. Druhé čtení osnovy zákona o sčítání
lidu (tisk 426).
6. Druhé čtení osnovy zákona, kterým
se živnost výroby cementového zboží
prohlašuje za živnost řemeslnou (§ 1 živn.
řádu a § 1 živn. zákona pro území
Slovenska a Podkarpatské Rusi) (tisk 448).
7. Druhé čtení osnovy zákona, kterým
se mění a doplňuje všeobecný
báňský zákon ze dne 23. května
1854, č. 146 ř. z., dosud platný na území
Slovenska a Podkarpatské Rusi (tisk 515).
8. Zpráva výboru rozpočtového o vládním
návrhu (tisk 491) zákona, jímž se povolují
daňové výhody pro nově vzniklé
výrobní podniky národohospodářské
důležitosti (tisk 517).
9. Zpráva výboru imunitného o žiadosti
hlav. štát. zastupiteľstva v Bratislave za súhlas
k trest. stíhaniu posl. Petroviča pre prečin
pomluvy spáchaný tlačou dľa §u
1, §u 3, odst. II, č. 1 zák. čl. XLI
z r. 1914 (tisk 382).
10. Zpráva výboru imunitního o žádosti
kraj. soudu v Litoměřicích za souhlas s trest.
stíháním posl. Knirsche pro zločin
podle §u 15, č. 3, přečin podle §u
14, č. 5 zákona na ochranu republiky a §u 279
tr. zák., spáchané na schůzi dne 6.
září 1925 v Teplicích-Šanově,
a pro přečin podle §u 14, č. 5 a přečin
podle §u 18, č. 2 a 3 zákona na ochranu republiky,
spáchané výroky na schůzi dne 4. listopadu
1925 v Lovosicích (tisk 636).
11. Zpráva výboru imunitního o žádosti
hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za
souhlas s trest. stíháním posl. Tománka
pro přečin pomluvy podle §u 1, §u 3, odst.
II, č. 1 a 2, §u 9, č. 6 zák. čl.
XLI z r. 1914 (tisk 343).
12. Zpráva výboru imunitního o žádosti
okr. soudu v Mor. Ostravě za souhlas s trest. stíháním
posl. Prokeše pro přestupek urážky na
cti ve smyslu §u 491 tr. zák. (tisk 664).
13. Zpráva výboru imunitního o žádosti
okr. soudu v Č. Skalici za souhlas s trest. stíháním
posl. Bolena pro přestupek zákona shromažďovacího
podle §§ 2 a 19 zákona ze dne 15. listopadu 1867,
č. 135 ř. z. (tisk 665).
14. Zpráva výboru imunitního o žádosti
zem. trest. soudu v Praze za souhlas s trest. stíháním
posl. Pechmana pro přečin proti bezpečnosti
cti spáchaný tiskem (tisk 666).
15. Zpráva výboru imunitního o žádosti
kraj. soudu v Chebu za souhlas s trest. stíháním
posl. Krebse pro přečin podle §u 14, č.
1 zákona na ochranu republiky (tisk 668).
16. Zpráva výboru imunitního o žádosti
okr. soudu ve Vidnavě za souhlas s trest. stíháním
posl. Schmerdy pro přestupek podle §u 431 tr. zák.
(tisk 669).
17. Zpráva výboru imunitního o žádosti
okr. soudu pro přestupky v Praze za souhlas s trest. stíháním
posl. Hrušky pro přestupek §u 3 a §u 19
shromažďovacího zákona ze dne 15. listopadu
1867, č. 135 ř. z. (tisk 683).
18. Zpráva výboru imunitního o žádosti
okr. soudu v Rakovníku za souhlas s trest. stíháním
posl. Muny pro přestupek §u 2 a §u 19 zákona
shromažďovacího ze dne 15. listopadu 1867, č.
135 ř. z. (tisk 687).
19. Zpráva výboru imunitního o žádosti
kraj. soudu v Č. Budějovicích za souhlas
s trest. stíháním posl. Čermáka
pro přečin proti bezpečnosti cti podle §§
491 a 493 tr. zák. (tisk 688).
20. Zpráva výboru imunitního o žádosti
okr. soudu v Č. Krumlově za souhlas s trest. stíháním
posl. Hirschla pro přestupek proti bezpečnosti cti
podle §u 496 tr. zák. (tisk 689).
21. Zpráva výboru imunitního o žádosti
kraj. soudu v N. Jičíně za souhlas s trest.
stíháním posl. dr Schollicha pro zločin
podle §u 2 a přečiny podle §u 14, č.
1 a 5 a §u 17, č. 1 zákona na ochranu republiky
(tisk 692).
22. Zpráva výboru imunitního o žádosti
okr. soudu v Děčíně za souhlas s trest.
stíháním posl. Wenzela pro přestupek
proti bezpečnosti cti (tisk 693).
23. Zpráva výboru imunitního o žádosti
hlav. stát. zastupitelství v Košicích
za souhlas s trest. stíháním posl. Fedora
pro přečin pomluvy podle §u 1 zák. čl.
XLI z r. 1914 (tisk 701).
Předseda (zvoní): Zahajuji 55. schůzi
poslanecké sněmovny. (Výkřiky komunistických
poslanců.) Prosím o klid.
Přistoupíme k projednávání
pořadu, na němž jako 1. odstavec je:
1. Zpráva výboru rozpočtového o
vládním návrhu (tisk 590) státního
rozpočtu republiky československé a finančního
zákona pro rok 1927 (tisk 670). (Výkřiky
komunistických poslanců. Předseda zvoní.)
Prosím o klid.
Budeme pokračovati v podrobné rozpravě o
státním rozpočtu, a to o třetí
části podrobné rozpravy, to jest o části
hospodářské a dopravní, započaté
ve 53. schůzi sněmovny.
Dávám slovo dalšímu přihlášenému
řečníku, jímž jest p. posl. Bečko.
Posl. Bečko: Ctená snemovňa! V poslednej
mojej reči, povedanej na tejto rečníckej
tribúne, uviedol som, že zo Slovenska prichádzajúci
hlas bude ešte dlho odchýlny, ako by nie dosť
zapadajúci do celoštátneho súzvuku.
Povedal som, že tak sa bude diať až do tej doby,
kým nebudú vyrovnané rozdiely hospodársko-sociálné
a kultúrné. Tieto rozdiely vyjadrujú sa v
tom, že Slovensko je zem národo-hospodársky
nevybudovaná, ba dokonca sama svojou prirodzenou polohou
takmer úplne rozdelená na tri samostatne žijúce
oblasti, čím sa na samotnom Slovensku znemožňuje
rýchla vzájomná výmena statkov, v
čom je vyjadrená odchýlnosť celkovému
dejstvovaniu Slovenska od historických zemí. Týmto
je daný základ k tomu, že na Slovensku sa drahšie
žije, drahšia je verejná správa, všetko
sa vykonáva pomalejším, ako by príliš
bojacným tempom, byrokracia je tvrdošijná,
v mnohých prípadoch bezohľadná a jednostraná.
Ľud sám volí iné, a možná
menej vhodné formy ako v zemiach historických k
svojej sebaochrane, k uskutečňovaniu vlastných
požiadavkov, k urýchleniu behu verejného života,
a tým všetky podmienky, ktoré sú hybnou
pákou stmelenej sily v ľude, ostávajú
nevyvinuté a zakrnelé, alebo nastáva expanzia,
vyjadrujúca sa v hromadnom vysťahovalectve. Takto
sa dostávame k tomu, že je ešte stále
vidieť blúdenie slovenského ducha, hľadajúceho
ukojenie svojej túhy, ktorého ukojenia nedonieslo
ani volebné víťazstvo strany ľudovej.
Lebo všetky tie pálčivé otázky
rázu národo-hospodárskeho, volajúce
po neodkladnom riešení, sa znova odkladajú,
čím sa ohrožuje nielen zdarný národo-hospodársky,
ale aj súkromo-hospodársky rozvoj Slovenska.
Finančný zákon a celý rozpočet
na r. 1927 vychádza prevažne zo základne súkromno-hospodárskej
a základňu národo-hospodársku berie
do ohľadu v tak malom merítku, že v dôsledku
tohoto môže nastať značná porucha
aj súkromného hospodárstva, ktorá
musí privodiť ako samozrejmý následok
poruchu národného hospodárstva menovite na
Slovensku.
Zo zpráv štátneho úradu štatistického
sa presvedčujeme, že od r. 1920 do konca r. 1924 zo
Slovenska vysťahovalo sa 93.927 osôb, kým za
tú istú dobu zo zemí historických
vysťahovalo sa 79.844 osôb, t. j. proti Slovensku menej
o 14.083 osôb. Čím sa to dá odôvodniť?
Niečo dá sa odôvodniť poválečnými
pomerami v celku, ale ide o nedostatočný trh práce.
Za dnešného stavu nie je možné, aby sme
trh práce na Slovensku zvýšili, a to nebude
ani vtedy, keď v zemiach historických nezamestnanosti
už dávno nebude, lebo na Slovensku stále neprikračuje
sa v riešení základných podmienok ku
zabezepečeniu zdarného národo-hospodárskeho
a priemyslového rozvoja.
Potrebujeme v prvom rade prepočítanie dopravných
tarifov so všetkými súkromnými železnicami
a poštátnenými miestnymi železnicami.
V poslednej všenárodnej koalícii bol ministrom
železníc soc.-dem. posl. Bechyně a tomuto
ďakuje Slovensko za jeho energické vystúpenie
v tom, že nechal previesť prepočítanie
dopravných tarifov aspoň na niektorých súkromných
železniciach. Ďalšie prepočítanie
malo byť podľa vtedajšieho jeho sľubu uvedené
v platnosť dňom 1. januára 1927. Ale dnes tento
požiadavok niekde zapadol a vypadá to tak, ako by
ho vôbec ani nebolo. Je treba aspoň jeden konkrétny
prípad uviesť, aký veľký význam
má pre Slovensko prepočítanie dopravných
tarifov vôbec. Tarify, zavedené podľa zásady
klesania na vzdialenosť, sú pri prvých 50 km
vždy najdrahšie. Za druhých 50 km platí
sa menej ako za prvých, za tretích 50 km menej ako
za druhých atď. Keď prejde na pr. 1 vagón
uhlia 150 km na štátnej železnici, platí
sa za to dopravné 650 Kč, ale keď prejde vagón
uhlia 75 km na štátnej železnici a 75 km na železnici
súkromnej, stojí doprava 920 Kč, čiže
o 260 Kč viac pri jedných a tých istých
sadzbách na železnici súkromnej a štátnej.
V mnohých dopravných reláciach na Slovensku
sadzba láme sa dva razy. 50 km súkromnej, 50 km
štátnej a zase 50 km súkromnej železnice,
a tým dostaneme poplatok za jeden vagón uhlia 1140
Kč, čo znamená, že neprepočítaním
dopravných tarifov sa doprava uhlia na vzdialenosť
150 km zdražuje pri jednom vagóne o 75%. To uvádzame
ako príklad u jedného predmetu. Pri doprave ostatného
tovaru sú pomery obdobné. Bolo by opravdu žiaducné,
aby pán minister železníc predložil podrobnú
štatistiku, o koľko je v dôsledku neprepočítania
dopravných tarifov na Slovensku drahšia doprava.
V dôsledku toho, čo som práve uviedol, žiadame,
aby ďalšie prepočítanie dopravných
tarifov vstúpilo v platnosť na všetkých
súkromných železniciach dňom 1. januára
1927. Takto bolo sľúbené predošlou vládou,
pán ministerský predseda vo svojom vládnom
prehlásení prejavil, že táto vláda
bude pokračovať v plnení programu predošlých
vlád, aby sa tak vytvorila v občianstve tradícia
a dôvera k programom vlády. Keď toto má
byť splnené, tak je samozrejmou podmienkou tiež
splnenie požiadavkov, ktoré som uviedol, a požiadavkov,
ktoré uvediem.
Ďalšia otázka pri doprave na Slovensku je výstavba
nových železníc. Keď si pripomíname
prvé chvíle života tohoto štátu
a ten veľký záujem, aký sa javil o riešenie
potrieb Slovenska, menovite bola to žurnalistika, ktorá
priamo bažila po každom námete, aby ho na výsosť
zpopularizovala, a tak to bolo aj v živote verejnej správy,
ministrov a vysokej byrokracie. Kto by bol myslel roku 1920, keď
bol prijatý zákon čís. 235, v ktorom
bol obsažený program stavby nových železníc,
na výstavbu ktorých bolo od roku 1921 až po
túto dobu preliminované takmer 200 mil. Kč,
že pri rozpočtovej debate finančného
zákona na rok 1927 bude potrebné pre odôvodňovanie
a dokazovanie nezbytnej potreby výstavby transverzálnej
železnice Handlová-Horná Štubňa
a Červená Skala-Margecany, hľadať nových
slov, nového dôkazu, aby sa opakovanie tohoto požiadavku,
ináč na výsosť vážneho,
nestalo trapným alebo komickým. Kam sme dospeli
s týmto požiadavkom? Tam, že v tejto dobe, keď
v tomto parlamente sedí 23 poslancov slovenskej strany
ľudovej, v ktorých je obsažená nádej
slovenského voličstva po vášnivom a
víťaznom boji ľudákov, vedenom pod heslom:
"Za väčší krajic chleba pre slovenský
ľud", bude tiež nasledovať rýchle uskutočňovanie
aktuálnych, hospodárskych potrieb Slovenska. A hľa,
dnes predkladá vláda k prejednávaniu rozpočet
na rok 1927, za ktorý už po dvakrát poslanci
ľudovej strany hlasovali, v ktorom sa ale položky na
stavbu uvedených železníc nenachádzajú
a vo vysvetlivkách sa hovorí: So zreteľom na
finančné pomery podniku československých
štátnych železníc nebudú sa roku
1927 prevádzať žiadne ďalšie práce
na stavbe železnice Handlová-Horná Štubňa
a z časti 50.000 Kč preliminovanej na rok 1927 budú
hradené náklady dosavádnych prípravných
prác. Pri druhej časti tejto transverzálnej
železnice, ktorou je Červená Skala-Margecany,
sa vysvetľuje, že stavebné a zadávacie
práce podľa nového a ľavnejšieho
plánu skončia sa roku 1927, k čomu je preliminovaná
čiastka 450.000 Kč. Zahájenie stavebných
prác, ktoré bude vyžadovať najmenej 5
rokov, závisí na finančných pomeroch.
Keď toto uvádzame vo forme kritiky, pri tom nezabúdame,
že do tejto doby bolo už vynaložené na stavby
nových železníc na Slovensku 190 mil., ovšem
stavalo sa tiež aj v zemiach historických, kde sa
vynaložilo na stavbu nových železníc vyše
80 mil. Kč. Ak vezmeme rozlohu jednotlivých zemí,
presvedčíme sa, že Čechy obsahujú
52.064 km2, železníc pripadá
na 1 km2 131 m, t. j. 50.70%, Morava obsahuje
22.315 km2, železníc připadá
na 1 km2 99 m, t. j. 16,39%, Sliezsko obsahuje
4.423 km2, železníc pripadá
na 1 km2 136 m, t. j. 4.46%, Slovensko a Podkarpatská
Rus obsahujú 61.592 km2, železníc
pripadá na 1 km2 62 m, čo sa
rovná 28.45%. Ačkoľvek je územie Slovenska
a Podkarpatskej Rusi väčšie ako samotné
Čechy o 9.528 km2, predsa má
menej o 21,20% celkovej rozlohy železníc. Toto najlepšie
vyjadruje hospodársku zaostalosť uvedených
zemí a nevyhnuteľné potreby výstavby
požadovaných železníc, bez ktorých
je 2/3 Slovenska po stránke
národo-hospodárskeho rozvoja úplne na mrtvom
bode. Dôkazom toho je tiež i tá okolnosť,
že čím ďalej ideme od prevratu, tým
sa v tých krajoch Slovenska, ktoré sú postavené
nevýhodne ku stávajúcim komunikačným
prostriedkom, dokazuje stále väčší
a väčší hospodársky úpadok,
ktorý bude stále nasledovať, lebo rýchla
žiaducná orientácia obchodná je za dnešných
pomerov nemožná.
Poukazujem znova na jeden konkrétny prípad. Štátna
železiareň v Podbrezovej vyvezie ročne najmenej
400.000 q svojích výrobkov do Rumunska, ktoré
dnes musí voziť po železnici Podbrezová-Zvolen-Vrútky-Margecany,
ktoré sú vzdialené 340 km. Keď by bola
postavaná železnica Červená Skala-Margecany,
tak vagón, vypravený z Podbrezovej, urobil by len
161 km, t. j. o 180 km menej ako dnes. Toto zkrátenie zaiste
znamenalo by značnú výhodu finančnú
pre závod proti dnešnému stavu.
Štátné železnice vykazujú prevozný
prebytok 135,487.420 Kč, ktoré sa dávajú
na úhradu investície. K tejto čiastke dáva
štátna pokladňa príspevok štátu
na investície 136 mil. Kč. Tým úhrn
investičného rozpočtu obnáša
v 271,487.420 Kč. Z tejto čiastky sa dáva
na stavby prevozné a obnovu vozidiel, rozmnoženie
vozidiel a elektrizáciu dráh 178,519.110 Kč
a na stavbu nových železníc 92,968.310 Kč.
Z tohoto pripadá na Slovensko 48,568.310 Kč a na
stavbu nových železníc v historických
zemiach pripadá 44,400.000 Kč. Ovšem stavba
železnice Červená Skala Margecany, Handlová-Horná
Štubňa dostáva len, ako je už vyššie
uvedené, ani nie celý pol milionu Kč, čím
je jasne dokázané, že vláda nepriznáva
mimoriadnu národo-hospodársku potrebu výstavby
týchto železníc, s čím súvisí
nezbytná, rýchla hospodárska a obchodná
orientácia Slovenska, podmienená zmenou štátnych
hraníc. Následkom uvedeného nemôžeme
sa spokojit s predloženým rozpočtom, v dôsledku
čoho navrhujem príslušné zmeny finančného
zákona.
Dopravná daň vo výške 15% súhrnu
dopravných sadzieb je zaiste nie žiadnou zvláštnou
chlúbou, lebo ona zdražuje každý predmet,
ktorý je odkázaný na dopravu po železnici.
Daň táto je preliminovaná okrúhle
707 mil. Kč ako príjem, z ktorých pripadá
na prepravnú daň 503 mil. Kč, z ktorej sa
vyberie na Slovensku snáď okolo 148 mil. Kč.
Žiadame preto, aby z tohoto obnosu bolo povolené pre
rok 1927 na stavbu železnice Handlová-Horná
Štubňa a Červená Skala-Margecany 35
mil. Kč. Za týmto účelom už sme
podali príslušné pozmeňovacie návrhy
finančného zákona.
Posledné útoky na štátné bane
a hute so strán dnešnej vládnej majority, ktoré
útoky sú súčasne útokmi na
existenciu celých desiatok tisícov chudobného
ľudu, nútia ma k tomu, aby som sa s pomerami, alebo
lepšie povedané s deficitmi týchto závodov
aspoň natoľko zaoberal, nakoľko mi to šibeničná
rečnícka lehota dovolí.
V prvom rade konštatujem, že robotníctvu týchto
závodov nemôže byť vytýkané
vôbec nič, lebo to donieslo dosiaľ už viac
obetí tak pre štát ako aj pre menované
závody, ako by si kto myslel. Úhrnný stav
robotníctva podľa predloženého rozpočtu
je 10.725. Keď počítame preliminovanú
mzdu, presvedčíme sa, že priemerná mzda
obnáša 35 Kč na šichtu. To je priemer
v celku. A podľa závodov sa presvedčíme,
že činí kupón v Banskej Štiavnici
len 28 alebo 30 Kč denne. Robotníctvo týchto
závodov nielen že pracuje dnes pomerne za nižšiu
mzdu ako v závodoch súkromných, ale sú
mu už dávno odňaté všetky výhody,
ktoré požívalo čo náhradu za
rozdiel medzi mzdou v závodoch súkromných
a v závodoch štátnych.
Pán posl. Mlčoch v rozpočtovom výbore
si radikálne zaútočil na tieto závody
s tvrdením, že je potrebné ich zastaviť.
Keď ale bol pán posl. Mlčoch ministrom
verejných prác, kde mal príležitosť
toto urobiť, tak sa k tomu neodvážil, lebo si
bol vedomý ťarchy zodpovednosti za tento čin
ako rezortný minister. Vtedy sa pripravoval na obchôdzku
po týchto závodoch - ktorú ale nevykonal,
a dnes by radil druhému, aby si strčil obličaj
do tohoto osieho hniezda. Pri obmedzovaní ťažby
alebo zastavovaní jednotlivých odvetví týchto
závodov v minulosti postupovalo sa tým spôsobom,
že za každé takéto obmedzenie alebo zastavenie
vybudoval sa náhradný priemysel, alebo sa poskytlo
postiženým robotníkom trvalé náhradné
zamestnanie. Dnes už sa tak nedeje, ale od prevratu počet
robotníctva týchto závodov stále sa
zmenšuje jeho prepúšťaním, a armáda
nezamestnaných stále vzrastá. Treba len prísť
do týchto krajov, kde sa tieto štátné
závady na Slovensku nachádzajú, a sotva sa
tam človek objaví, už ho oblieha zástup
ľudu s vychudlými tvárami. Keď sa ich
pýtate, čo chcú, tak vám odpovedia:
prácu. Jední boli poslaní na náhradné
práce, a tých už nieto tri roky v tom kraji.
Druhým je zastavený invalidný zaopatrovací
plat preto, že sú vraj podľa lekárskeho
nálezu spôsobilí svojho povolania, ktoré
im nemá kto dať. Ako prídavok k tejto veľkej
biede týmto úbožiakom dnešný reakčný
režím vzal aj tú malú štátnu
podporu. Tretí sú tí, ktorí sú
tri až päť rokov z aktívnej vojenskej služby
doma, ktorú nastúpili zo štátnych závodov,
ale dosiaľ neboli prijatí nazpäť do svojho
pôvodného zamestnania, ačkoľvek ako vojaci
majú na to plný nárok, aby boli prijatí.
Mnohý z týchto nebol by býval nikdy pre svoju
dovednosť, obratnosť, usilovnosť a solídnosť
prepustený z práce, keďby nie vojenská
služba. V mnohých prípadoch jedná sa
o takých vojakov, vrátivších sa z aktívnej
vojenskej služby, ktorí boli oslobodení od
vykonávania vojenskej služby za tým účelom,
aby doma ako vydržiavatelia rodiny túto zo svojho
zárobku živili. Ale ani takíto vrátivší
sa vojaci nie sú prijatí do zamestnania štátneho
závodu, v ktorom pracovali pred nastúpením
vojenskej služby. Takýchto mladíkov potuľuje
sa sem-tam celé desiatky, čo zaiste neslúži
nijako ku cti a chvále štátnej správy,
že ani týchto nevie zamestnať. Až takto
ďaleko v štátnych závodoch predsa len
nemôžu, ale ani nesmú siahať zásady
súkromno-hospodárske, lebo ani súkromnému
podnikateľovi nestrpíme, aby vojakov, vrátivších
sa z aktívnej vojenskej služby, neprijal nazpäť
do zamestnania.
Kraje, ktoré som uviedol, sú tie, v ktorých
od druhej polovici XIV. storočia štát stále
podniká, takmer v každej doline župy osemnástej
bol nejaký hámor alebo huta. Toto sa pomaly zastavovalo
a koncentrovala sa ťažba a výroba do jednotlivých
stredísk, ktoré sa dnes zastavily, a na miesto nich
sa nedáva žiadna náhrada. Stav v týchto
krajoch je o veľa povážlivejší, ako
sa domnievajú tí, ktorí bez každej znalosti
podstaty veci volajú po zastavení štátnych
banských a hutníckych závodov na Slovensku.
Bieda a sociálny úpadok medzi chudobným obyvateľstvom
týchto krajov je tak veľká, že ani básnik
Peter Bezruč nebol by v stave najsť slová,
ktorými by dostatočne charakterizoval hlboký
sociálny úpadok a utrpenie chudobného obyvateľstva
týchto krajov. Tento stav ďalej vzrastať už
nemôže a nesmie, lebo by sa to rovnalo odsudzovaniu
ľudu k hladovej smrti.
Na kompetentných miestach dnešných vládnych
strán a celého súkromno-podnikateľského
aparátu sa tvrdí, že banské a hutnícke
závody na Slovensku sú v chode výhradne zo
sociálnych dôvodov. Keď je na tomto tvrdení
aj niečo pravdy, predsa v plnom rozsahu neobstojí.
Ide tu v prvom rade o útoky na štátnu železiareň
v Podbrezovej, ktorú by si priali z konkurenčných
dôvodov mať ostatné železiarne v republike
zastavenú. Tento závod vykazuje v predloženom
rozpočte na r. 1927 prevozný schodok 17,430.300
Kč. Číslica táto je zaiste vysoká
a musí dávať podnet každému vecne
posudzujúcemu človeku a občanu tohoto štátu
k rozmýšľaniu, prečo tam je. Ale keď
si domyslíme podmienky, za ktorých je táto
železiareň donútená dnes pracovať,
tak sa presvedčíme, že viny a príčiny,
ktoré to pôsobia, stoja mimo vnútorných
pomerov, mimo rámcov správy tohoto závodu,
a na koniec, keby štát tento závod zastavil,
tak by dosiahol toho, že by ztratil všetky dane, úroky
atď., ktoré robia úhrnom 16 milionov, čo
musí táto železiareň odvádzať.
Mimo toho železnice by ztratily 13 mil. Kč, ktoré
dostaly od tejto železiarne za dopravu zaplatené.
Všetky ťarchy a ztraty, ktoré by tu štátu
vznikly a ktoré by musel na seba prevziať, činia
dohromady 33 mil. Kč len v tomto jedinom prípade.
A tu zaiste táto číslica bremien, ktorá
by tu štátu vznikla, je o veľa vyššia,
ako preliminovaný schodok na rok 1927. V tomto prípade
ešte nie je vzatý v úvahu stav, do ktorého
by bolo postavené 20 až 25 tisíc duší
bezprostredne z tejto železiarne žijúcich. A
ďalej časť maloremeslníkov, ktorým
by odpadol prameň zakázok. Títo maloremeselníci
by sa zaiste veľmi energicky postavili proti úmyslom,
propagovaným živnostensko-stredostavovskou stranou,
aby tieto závody boly zastavené, ktorých
návrhov tlumočníkom bol tu pán posl.
Mlčoch.
V odôvodnení rozpočtu najdeme pri očakávanom
rozvažnom účte za rok 1927 medzi iným
toto: "Za dnešného stavu nie je ovšem možné
hovoriť o prosperite týchto železiarskych závodov,
ktorých vysoký personálny stav bol od prevratu
značne zmenšený a tým schodok veľmi
snížený. Štátné železiarske
závody v Podbrezovej pracujú za iných odbytových
podmienok ako pred prevratom. Sú dnešným miestam
odbytu dopravne veľmi nepriaznive položené, takže
železničné dopravné sadzby značne
zdražujú výrobu. Vzdor tomu zo závodných
bilancií z predošlých rokov je možné
soznať, že vykázané ztraty sa stále
snižujú a je oprávnená nádej,
že po prevedení všetkých dosiaľ projektovaných
investíc sníži sa vykázaný ročný
schodok na snesitelnú mieru". Ďalej sa poznamenáva:
"Snahou správy je uplatniť odbyt železiarskych
výrobkov z Podbrezovských závodov, hlavne
pre ostatné podniky štátu, a docieliť
pre dopravu týchto výrobkov, surovín a hmôt,
k výrobe potrebných, tých samých prepravných
výhod, aké požívajú závody
súkromné, čo dosiaľ nebolo".
Jestliže príslušné ministerstvo prikročuje
vo vysvetlivkách k použitiu takejto silnej výčitky,
tak tu zaiste predchádzal veľmi rušivý
medziministerský zápas, ktorý končil
v neprospech štátnych baní a hutí, ktorým
neboly priznané tie prepravné tarifné výhody,
aké požívajú závody súkromné.
Na tento stav by sa mal podívať tiež aj pán
pisateľ úvodného článku v "Lidových
Listoch" zo dňa 9. novembra 1926. Zaiste by sa presvedčil
o niečom inom a svoju mienku by veľmi náležite
poopravil. Mimo všeobecného zľavneného
tarifu, v stanoveného pre všetky závody, požívajú
železiarske a hutnícke závody v Čechách
- výslovne hovorím v Čechách a nie
na Morave v ďalšiu 25%nú tarifnú sľavu
na koks preto, že z ďaleka dopravujú koks. Táto
sľava pre Podbrezovú znamená, že za každý
vagón koksu, dopraveného z Moravskej Ostravy do
Podbrezovej, platí viac o 250 Kč, čo znamená
ročne takmer 1 mil. Kč. Mimo tohoto sa vyberá
za každý vagón koksu a uhlia, dopraveného
z Moravskej Ostravy na Slovensko prez stanicu Dúbrava,
zvláštny tranzitný poplatok 100 Kč,
čo znamená väčší výdavok
ročne o 1/2 mil.
Kč. Ďalej Podbrezová je nútená
predávať svoje výrobky s paritou Vítkovice.
To znamená zase ďalšiu ztratu 1 1/2
mil. Kč. Keď len tieto všetky maličkosti
vezmeme v úvahu, tak prijdeme k číslici temer
3 1/2 mil. Kč. Tranzitný
poplatok 100 Kč za vagón uhlia a koksu zaviedla
správa železníc v tej dobe, keď Košicko-Bohumínska
železnica bola konkurenčným podnikom štátnym
železniciam. Ostáva otázka, prečo tento
poplatok vyberá sa aj dnes, keď u Košicko-Bohumínskej
železnice konkurenčný dôvod odpadá?