Hneď v dobe po utvorení republiky, akonáhle
po prvé naskytla sa nám príležitosť
ku nejakému prejavu, protestovali sme proti tomu, že
sme proti našej vôli a bez dotazu vtelení boli
do tohoto nového štátu. Základom našej
politiky bola negácia štátu. Naše prostriedky:
demonštrácia, zúžená veľmi
úzkymi medzami. Vo svojej reči, ktorú predniesol
som s tohoto miesta pri príležitosti ratifikácie
trianonského mieru v Budapešti, ohradil som sa proti
usneseniu pešťského národného shromaždenia
o nás a bez nás, poneváč však
jedna dôležitá nutnosť nastúpenia
platnosti nám naoktrojovanej mierovej smluvy stala sa skutočnosťou,
ohlásil som, že prvú fázu nášho
politického života musíme pokladať za
skoncovanú a musíme kliesniť nové cesty
za tým účelom, aby dosiahli sme výsledkov
odpovedajúcich váhe, duševnej a hospodárskej
sile Maďarov ku zabráneniu odnárodňovacích
snáh. To bola tedy tá doba, keď politika Maďarov
postavila sa tiež úradne na základ tohoto štátu.
Že sa tak mohlo stať, to možno pripisovať
výlučne politickému a právnickému
taktu Maďarov a tej ich úcte v oči zákonom
a právam, ktorá je charakteristickým ťahom
maďarského ľudu. Táto epocha našej
politickej činnosti bola o veľa ťažšia.
Ťažšia bola v prvom rade preto, lebo náš
cit pre spravedlivosť a naše cítenie protestovaly
i proti zdaniu toho, že by sme sa pod tlakom donucovacích
okolností museli vzdať uskutočnenia naších
národných ideálov, a je nesporné,
že táto práca mohla vo vzdialenejších
očiach vzbudiť určité zdanie kompromisu.
Voľby r. 1925 vyvolaly v našom na to následujúcom
politickom živote tak rečeno udalosti revolučné.
My, čo z dôvery Maďarov snášali
sme a nesieme pred celým maďarstvom a dejinami zodpovednosť
za naše činy, neraz zkúsili sme planosť
v živote maďarskej inteligencie, maďarských
zemedelcov, živnostníkov a robotníkov a neraz
počuli sme ich zúfalé a roztrpčené
požiadavky po makateľných a skutočných
výsledkoch, po chlebe a duševnom statku. Maďarská
kultúra a život maďarského hospodárstva
zvolal živelnou silou a požadoval vydobývanie
predpokladov možnosti živobytia, ktoré predpoklady
vládnuca moc im postupne, plánovite a sytematicky
odnímala. Vtedy videl som nutnosť toho, aby som stranu,
ktorú vediem a ktorá podľa svojho mena zdala
opierať sa výlučne o gazdovské a zemedelské
obecenstvo. vyzdvihol zo zdania jednostrannosti, a urobil som
návrh k utvoreniu maďarskej národnej strany.
Pozvoľna vždy viac a viac hlásilo sa nás
na kolbište a my v krátkych, veľavýznamných
vetách shrnuli sme ciele strany, medzi ktorými na
prvom mieste figurovalo vydobytie národnej a politickej
jednotnosti maďarstva a praktických predpokladov pre
kulturálny a hospodársky život Maďarov.
Smer nazval som reálnou politikou a s tým dal som
sa do volebného boja s čistými a poctivými
intenciami, nedajúc sa odstrašiť ani najväčšími
obeťmi, aby uľavilo sa všeobecnej biede maďarského
ľudu a aby položil sa oheň na krby maďarských
domácností a aby zjednal som platnosť nazeraniu
zakorenenému v najnovších orgánoch medzinárodného
práva, podľa ktorého len lojálné
národné menšiny môžu počítať
na splnenie svojích práv v medzinárodných
smluvách pojatých. Bol som vedený čistou
a poctivou snahou a s takouto snahou podujali sme sa toho veľkého
rozhodnutia, že totiž do nášho politického
života vnesieme tiež veľa konštruktívnych
myšlienok, ak budú si toho vyžadovať záujmy
nášho ľudu. Na čistom boli sme si v tom,
že maďarské strany ani spolu a tým menej
zvlášte a oddelene budú schopné tej
taktickej energie, ktorá je k tejto práci potrebná,
a tedy naše rady rozmnožili sme. spojencami. Výsledok
volieb dal za pravdu našej intuícii, že hladujúci
a zbedačení Maďari očakávajú
totiž vážne činy a výsledky. Veď
z volieb vyšli sme so silou trojnásobnou.
A ešte jedno veľavýznamné stanovisko donucovalo
ma k tejto taktike. V siedmom roku republiky pri národných
snahách československých na poli hospodárskej
a finančnej správy stále vydaní sme
boli zkaze socialistického experimentovania. Tieto dve
okolnosti spolu znamenaly pravé a veľké národné
nebezpečenstvo v prvom rade pre nás Maďarov.
Medzi priame ciele patrilo tedy porazenie vlády veľkej
československej národnej koalície. V tejto
plánovitej práci váha a politický
význam Maďarstva značne vzriastly v očiach
štátnej moci a dostaly sa na pretras tiež konkretizované
maďarské krivdy. Nezmenenou energiou a serióznosťou
požadovali sme sanovanie týchto krívd nielen
na ľudových shromaždeniach, ale tiež v sieňach
pojednávacích. A museli sme nadobudnúť
toho dôkazu, že udomácnené nazeranie,
ktoré zaisťuje práva len lojálnym menšinám,
je jednoduchou zámienkou pre tých, ktorí
súc vo službách idey odvety, a tedy predsudkov,
hovoria o modernej demokracii. Konštatovať musím,
že reprezentanti štátnej moci nemohli alebo nechceli
vymaniť svoje ruky z tých okovov ktoré priložila
im myšlienka národného štátu a
myšlienka odvety, a tým, myslím, sme náš
boj posílili, lebo sme dokázali, že i nad naše
city sme schopní slúžiť záujmom
nášho ľudu s vylúčením akéhokoľvek
prostriedku búrania.
Škoda, že nebol ocenený, škoda, že
nebol videný ten vyšší štátny
záujem, ktorý vyžadoval si úplné
a dokonalé sanovanie najpálčivejšich
maďarských otázok vtedy, keď sme my každú
cestu vyšľapali, ktorú maďarské svedomie
dovolilo.
Alebo snáď mal pravdu ten veľký český
štátnik, ktorý v poslednej dobe v jednom kuloárnom
rozhovore povedal, že Česi budú s Nemcami vždycky
spolužiť a tedy musia už raz s nimi niečo
začať, ale s Maďarmi, boh vie ako dlho potrvá
to spolunažívanie. Týmto nazeraním,
týmto odôvodnením a touto peršpektívou
možno si snáď stanovisko vlády vysvetliť.
Tu sme na prahu desiateho výročia a veľmi rád
by som jasne videl do rokov nasledujúcich. Rád by
som bol a tiež bojovať budem za to, nakoľko moje
duševné a telesné sily postačia, aby
každé prianie Maďarov bolo uskutočnené
a aby som patričné kruhy primäl k uznaniu naších
práv a pravdy. Boj tento vedený bude vždy v
znamení poctivej a vážnej práce. Apelujem
v prvom rade na všetky vrstvy maďarského národa,
aby tento boj, ktorý je prostý akéhokoľvek
dogmatického programu, podporovali a nenechali vyschnúť
nevyčerpatelné silozdroje národného
sebavedomia, nech by mali znášať utrpenia akékoľvek.
Vláda nemá právneho titulu k tomu, aby od
Maďarov požadovala účasť na oslavách
jubilejného sviatku, a keďže nemám dôvery
v dnešnom vládnom režíme, rozpočet
neprijímam. (Potlesk poslanců maďarské
strany národní.)
Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je pan posl. Grebáč-Orlov. Dávám
mu slovo.
Posl. Grebáč-Orlov: Slávna snemovňa!
Pán minister financií predložil nám
rozpočet na r. 1929. Urobil to opätovne i tento rok
v znamení štabilizačnej bilancie, čo
znamená toľko, že hospodárstvo nášho
štátu ide smerom konsolidačným. A to
naplňuje nás nádejou, že naše štátné
hospodárstvo čím ďalej tým bude
pevnejšie; vnútorne staneme sa sebestačnými
a na vonok dostaneme váhu pred medzinárodnými
finančnými fórami. Avšak, slávna
snemovňa, keď aj zdôrazňujem, že
naše štátné hospodástvo ide smerom
konsolidačným, nechcem tým tvrdiť to,
že so všetkým tým, čo nám
pán minister financií vo štátnom rozpočte
predložil, úplne súhlasím. Sú
tu isté vady, isté nedostatky, tak po stránke
vecnej, ako i po stránke formálnej, ktoré
potrebujú nápravy, obzvlášte čo
sa týče Slovenska. Už sme sa viackrát
dožadovali toho, aby Slovensko v štátnom rozpočte
osobitne sa vykazovalo. Opätovne zdôrazňovali
sme to, že aby sa osobitne vykázalo, akým obnosom
prispieva Slovensko k udržovaniu štátneho hospodárstva
a koľko sa mu z toho vracia nazpäť. Ako vidno,
márné boly všetky naše výzvy, z
čoho len to môžeme uzatvárať, že
sa to robí nápoky, aby sme nevedeli, o koľko
Slovensko každoročne býva ukrivdené.
Slávna snemovňa! Mám česť prehovoriť
ku rozpočtu ministerstva orby. Ministerstvo orby, zemedelstva
je jedno z najvážnejších rezortov tak
by som mohol povedať, že je základom nášho
štátneho hospodárstva, lebo veď sme štátom
takmer čiste agrárnym. Keď povznesie sa úroveň
nášho roľníctva, keď v zemedelských
produktoch budeme sebestační, tak povznesieme celý
náš štát. Obyčajne takto sa o tom
hovorí na našom vonkove, že keď sa urodí
roľníkovi, každý má z toho niečo,
i kupec, i remeselník, i úradník. Keď
však úroda roľníkova je slabá,
každý to pocítí. Preto nič nezveličujem,
keď tvrdím, že peniaze vynaložené
na povznesenie nášho roľníctva nikdy sa
neztratia, ale prinášajú štátu
dobrý úrok.
A poneváč, slávna snemovňa, práve
Slovensko svojou polohou je takmer určené k tomu,
aby bolo zásobnou komorou pre celú republiku, musí
sa zvláštna pozornosté venovať roľníctvu
na Slovensku. Povzniesť Slovensko hospodársky, zvýšiť
úroveň slovenského roľníctva,
značí vybudovať mohutný stĺp štátneho
hospodárstva a našu sebestačnosť postaviť
na najreálnejší, najpozitívnejší
a najistejší základ. A teraz pozrime sa ako
javí sa naše Slovensko vo štátnom rozpočte
v tomto ohľade. Uznám, že Slovensko za 10 rokov
trvania nášho samostatného štátu
mnoho pokročilo ale nie sme ešte tam, kde by sme mohli
byť, keby sa o Slovensko ešte viac bolo pečovalo,
čo si ono plným právom i zaslúžilo.
Základom zveľadenia poľného hospodárstva
je dobré poľno-hospodárske školstvo. A
v tomto ohľade Slovensku nedostáva sa toho, čo
by mu opravdu patrilo. Je síce pravda, že od prevratu
zaviedlo sa tu veľa novôt, viac-menej užitočných,
utvorily sa i školy zemedelské, ale vo štátnom
rozpočte nevenuje sa im toľkej pozornosti a toľkej
pečlivosti, aby tieto svojmu cieľu mohly úplne
zodpovedať. O minulých rokoch ani nehovorím.
Mám na zreteli rozpočet na r. 1929, a tu vidím,
že zo 4,113.000 Kč vecného nákladu Slovensku
spolu s Podkarpatskou Rusou ujde sa 2,000.000 Kč, tedy
menej než polovica, kdežto v historických zemiach
zemedelské školstvo už je vyvinutejšie ako
u nás, nie je tu potrebné toľko vecného
nákladu ako na Slovensku, kde sa to školstvo ešte
len buduje.
Rozpočet hovorí, že v školskom roku 1927/28
sa v celej republike vybudovalo 871 ľudových hospodárkych
škôl, o 53 školy viac ako roku minulého.
Je to pekný výsledok, len škoda, že nie
je vykázané, koľko z tých škôl
pribudlo na Slovensku, kde práve tieto školy špecielne
sú potrebné. Pri každej ľudovej škole
mal by vo vyššom ročníku sriadiť
sa jednoročný hospodársky kurs, tak pre dorast
mužský ako i pre dorast ženský. Len na
tomto základe môžeme sa ufať, že úroveň
nášho poľnohospodárstva sa povznesie a
sovšeobecnie. Tých niekoľko hospodárskych
a hospodyňských škôl, nášmu
chudobnému poľno-hospodárskemu dorastu málo
prístupných, tomu nedostatku nie veľmi odpomôže.
Akýsi krok k náprave v tomto ohľade vidím
v úmysle ministerstva zemedelstva. že v každom
okrese zamýšľa zariadiť obvodné ľudové
hospodárske školy. Bude to mať veľký
význam, len chceli by sme to čím skôr
mať uskutočnené, aby toto neostalo len púhym
sľubom.
Chvalitebné je, že pri zemedelských školách
sriaďujú sa hospodárske kurzy pre učiteľov.
Nič menej mnoho prispejú k rozšíreniu
zemedelskej kultúry aj učitelia hospodárskych
škôl so svojou mimoškolskou činnosťou.
Tu by len to bolo žiaducné, aby takíto učitelia
vo svojích prednáškach hľadeli si skutočne
svojho odboru ale nie, ako sa to v mnohých pádoch
stalo, že takéto exkurzie neboly nič iné,
ako kortešačka za agrárnu stranu.
V obore zemedelského družstevníctva nemáme
najlepšie zkúsenosti. Úmyslom ministerstva
zemedelstva je rozšíriť na Slovensku siete zemedelských
úverných družstiev. Daňové výhody,
poskytnuté vzájomným roľnickým
pokladniciam, majú vypršať tohoto roku. Tieto
výhody nemálo priespely k tomu, aby tieto vzájomné
podkladnice sa rozšírily a upevnily. Či tieto
výhody týmto vzájomným pokladniciam
majú sa i naďalej poskytnúť? Niet pochyby,
že naší malí roľníci tieto
pokladnice potrebujú. Myšlienka vzájomných
pokladníc je chvály hodná, lenže stanovy
týchto pokladníc sú tak sostavené,
že voľky-nevoľky stávajú sa hniezdami
agrárnych stranníckych korifejov a centrami agrárnych
kortešačiek. To musí prestať, tu sa musí
stať náprava v stanovách. Stanovy musia sa
zmeniť, aby tu každý mal prístup. Tak
potom môžu sa stať dobrodením pre všetkých
roľníkov bez rozdielu na ich politické smýšlanie.
Potrebné je to i z toho ohľadu, keďže ministerstvo
zemedelstva r. 1929 zamýšľa pracovať na
ďalšom budovaní a zdokonalení verejno-právnej
poľno-hospodárskej organizácie na Slovensku
a chce povzniesť zemedelskú výrobu vnášaním
technického pokroku i do tých najmenších
hospodárskych podnikov.
Tu treba stranou odložiť všetkú stranníckosť.
Nesmie sa to tak ďalej diať, ako sa to dosiaľ dialo.
Máme na príklad zákon o úrokových
príspevkoch pri núdzových pôžičkách
z dôvodu živelných pohrôm. Takéto
pôžičky povinné sú poskytnúť
v prvom rade vzájomné roľnícke pokladnice
a mestské sporiteľne. V praxi deje sa však opak
toho. Minulú jeseň vyhorela u nás na Orave
Krásna Hôrka. Postihnutí vyzdvihnúť
si chceli takúto štátom žirovanú
pôžičku vo vzájomnej roľníckej
pokladnici v Dolnom Kubíne cestou okresného náčelníka
v Trstenej. Odpoveď znela: Nelze vyhověti. Urobili
to zo stranníckych ohľadov pod zámienkou, že
patriční nie sú členmi družstva.
Pri takomto pokračovaní tieto družstvá
nezaslúžia si tých výhod, ktorých
sa im dostáva od štátu.
V soc.-politickom zákonodarstve vláda zamýšľa
previesť osnovu zákona o sriadení československej
krupobitnej a dobytčej poisťovne. Myšlienka dobrá
a vítaná, lenže ako sa dozvedáme, osnova
táto je veľmi strannícky vypracovaná.
Agrárna strana chce si toto poistenie úplne pre
svoje ciele strannícky využitkovať, takže
poisťujúce úrady neboly by ničím
iným ako sekretariátmi agrárnej strany. Proti
takémuto zneužitiu krupobitnej a dobitčej poisťovne
s celou rozhodnosťou sa postavíme.
V obore zprostredkovania práce poľnohospodárskemu
robotníctvu sú tiež veľké neprístojnosti.
Úradne sa vykazuje, že do konca mája podarilo
sa zaopatriť 50.000 osobám prácu a z týchto
asi 16.000 išlo do cudziny, do Rakúska, do Nemecka
a do Francúzska. Toto zprostredkovanie obstarával
župný úrad práce. Máme vedomosť
o tom, že ako neľudsky a okate strannícky počínaly
si tu tieto zprostredkujúce úrady. Mnohí
robotníci boli vrátení domov len preto, že
sa nemohli preukázať legitimáciou agrárnej
strany. Tie úrady musíme úplne odpolitizovať,
lebo tam má dostať porady a úpravy každý
poľno-hospodársky robotník, bez rozdielu politického
presvedčenia. Ale, slávna snemovňa, nie je
to dosť, keď tento úrad zprostredkuje prácu.
Jeho povinnosťou by bolo, aby sa o tých robotníkov
i ďalej staral. Nie je dosť, že tých robotníkov
zavedie na tento alebo tamten majer na sezónnu prácu,
ale povinnosťou jeho by bolo občas i nazrieť
na tých robotníkov, v akých pomeroch oni
žijú. Lebo v Nemecku i Francúzsku naším
robotníkom zle sa vedie, považujú ich za akýsi
inferiorný materiál, s ktorým hoci ako možno
zaobchodiť. Mzda a denné ich zaopatrenie je pramizerné.
O byte už ani nehovorím, že aký môže
byť morálny stav týchto robotníkov,
každý si môže domysliť. Naša
mládež prichodí z takýchto prác
úplne zkazená, zpustlá. Znám jednu
obec, odkiaľ vychodia celé roje takýchto sezónnych
robotníkov, ale ani v jednej dedine nieto toľko pohlavne
nakazených, ako v tejto obci. Tu sa musí stať
náprava, ak nechceme, aby náš robotnícky
ľud tak morálne ako i telesne úplne sa zkazil.
Ináč týchto 926.283 Kč, ktoré
vynaložily sa na tieto prácu zprostredkujúce
úrady na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, sú grošom
hodeným do vody.
Slávna snemovňa! Sme štátom viac-menej
agrárnym, a potrebné je, aby sme čím
viac starali sa o to, aby práve na tomto poli boli sme
sebestační. To len tak docielime, keď postaráme
sa o zvýšenie poľno-hospodárskej výroby
melioráciou pôdy, úpravou riek a bystrín
a melioráciou lúk a pasienkov. Tá vec patrí
hospodársko-technickej službe. Na tieto meliorácie
dáva sa každoročne pekný obnos do rozpočtu.
Na budúci rok preliminované je 67,302.180 Kč.
Iste pekný obnos. Zvedaví sme, koľko sa z toho
ujde Slovensku. O regulácii Váhu, Oravy a Kysuce
hovorí sa veľmi mnoho, ale účinkov veľmi
málo vidíme. Z úradných zpráv
sa dozvedáme, aké práce chystajú sa
na Slovensku. Pripravuje sa odvodnenie pozemkov vodného
družstva v Brodskom s nákladom 4 mil. Kč, ďalej
odvodnenie močiara pri Michaloviciach za 4 mil. Kč,
Rybäny pri Bánovciach za 800.000 Kč, Starý
Tekov za 1 mil. Kč, Gajary 1,662.000 Kč, odvodnenie
močiara Šur s nákladom 700.000 Kč, spolu
17,462.000 Kč. (Předsednictví převzal
místopředseda Horák.) To je len asi štvrtina
toho obnosu, ktorý v rozpočte venuje sa na tieto
melioračné ciele. A práve to Slovensko by
potrebovalo, aby čím viac investovalo sa u nás
na takéto ciele. U nás v hornej Orave, kde je kúsok
dobrej ornej pôdy tak vzácny, už 3 roky čaká
sa na odvodnenie veľkej plochy Námestovo-Slanica-Ústie.
Plány sú už dávno hotové, všetko
pomerané, ale s prácou sa ešte vždy čaká.
Či z týchto 67,000.000 Kč nemohlo sa učiniť
niečo i pre tú chudobnú Oravu?
Čo sa týka zpriemyselnenia poľno-hospodárskej
výroby, je potešiteľné, že začína
sa čím diaľ tým viac strojov upotrebovať
v poľno-hospodárstve, lebo len tak môžeme
docieliť väčších výsledkov
na roli, keď zem dobre sa obhospodári.
Videl som to na vlastné oči, že úroda
malého roľníka, ktorý neupotrebúva
strojov pri obrabaní svojej role, je o mnoho chatrnejšia,
nežli úroda na veľkostatku, kde obrába
sa všetko strojom. Toho by si mala u nás všimnúť
slovenská zemedelská rada a do kraj v, kde sú
ešte stroje neznáme, mala by ich zavádzať
vypožičaním takých strojov na ukážku.
Náš maloroľník rád sa poučí,
avšak knihy a letáky mu k tomu nepostačia,
on chce niečo na vlastné oči vidieť,
zkúsiť, len potom si to osvojí. Za maďarského
režímu t. zv. "felsövidéki kirendeltség"
(Expositura na Horniakoch) to i praktikoval. Dodával jednotlivým
roľníkom stroje zdarma, ktoré potom mohol upotrebiť
každý obyvateľ v obci zdarma alebo za malý
príspevok na opravu stroja. Najnovšie na dobré
prehlbenie a zkyprenie pôdy používajú
sa traktory. Či nebolo by dobre tu a tam do okresu postaviť
taký traktor na vyzkúšanie? Bolo by to povinnosťou
zemedelskej rady, aby takýmto spôsobom hľadela
povzniesť a rozšíriť zemedelskú kultúru.
Slávna snemovňa! Severné kraje Slovenska
sú hornaté, kde len pasienkárstvo a dobytkárstvo
môže sa rentovať. Na zveľadenie pasienkov
a dobytka mala by sa venovať veľka pozornosť. Náš
ľud začína chápať veľký
význam umelých hnojív. Tam, kde predtým
o umelých hnojivách nechceli ani počuť,
dnes dovážajú sa celé vagóny
umelých hnojív a krásne začína
sa lúkárstvo a pasienkárstvo vyvinovať.
Následkom toho zvýšil sa i počet dobytka.
Dnes dosiahli sme už predvojnový kontingent dobytka.
Ale sme tu akosi aj na mŕtvom bode. Naší roľníci
napospol sa ponosujú, že chov dobytka sa im nevypláca,
a síce preto, že pre nízke clá dováža
sa tu dobytok z cudzozemska, kým náš hospodár
nič nemôže odpredať. Tá okolnosť
veľmi zaťažuje riadny chov domácich zvierat.
Preto pokles v dochovávaní dobytka sa už ukazuje.
Roku 1920 na Slovensku bolo 993.777 oviec, r. 1925 bolo len 633.940,
tedy o 359.837 kusov menej. Roku 1920 bolo 675.769 bravov, r.
1925 však bolo 638.853, tedy o 36.916 menej. Z tejto malej
štatistiky vidno, ako klesá u nás chov dobytka.
Pri tejto príležitosti nech mi je dovolené,
slávna snemovňa, poukázať i na jednu
ponosu naších horno-oravských obcí,
pre obmedzenie vydávania dobytčích pasov.
Dobytčie pasy obyčajne vydáva obecný
starosta. V Hor. Orave pre isté neprístojnosti toto
právo je obmedzené. Starostom bolo odňaté
vydávanie pasov a sverili to na obvodných notárov.
Týmto spôsobem veľmi zaťažilo sa obchodovanie
s dobytkom. Kupec príde do obce niečo nakúpiť,
ale nemôže obdržať pas, lebo treba ísť
preň do súsednej obce, mnoho ráz na kilometre
vzdialenej. Radšej nechá tak celý obchod a
ide ďalej, a náš roľník môže
zasa čakať na druhého kupca. Toto obmedzovanie
dobytčích pasov je veľmi na ťarchu naším
roľníkom.
V speňažovaní hospodárskych zvierat
vôbec mala by nastať náprava. Tu sme akosi veľmi
zaostalí, natoľko, že naší maloroľníci
začínajú už chov dobytka reštringovať,
čo z národohospodárskeho stanoviska je veľmi
zlý znak a nesmieme to dovoliť, aby sa to tak ďalej
dialo. Tuná je treba nápravy jednak v tom smysle,
že aspoň občas zabráni sa dovozu cudzozemského
dobytka, jednak že odpredaj nášho domáceho
dobytka lepšie sa zorganizuje.
V obore mliekárstva javí sa u nás nadprodukcia.
Ani mliečné produkty naší maloroľníci
nevedia speňažiť. Tu by malo sa tiež prikročiť
k tomu, aby nadprodukcia mliečnych výrobkov vedela
sa iným spôsobom zhodnotiť. Iste, že ku
zhodnoteniu všetkých poľno-hospodárskych
produktov treba je dobré dopravníctvo, dobré
cesty, komunikácie. A tu na naších cestách
treba je mnoho opravy. Krajinské cesty sú ešte
obstojné, ale cesty obecné a cesty vicinálné
sú v tom najhoršom stave. Takéto zlé
cesty veľmi zaťažujú život roľníka.
Častokrát mal som príležitosť byť
svedkom, koľko natrápi sa taký roľník
so svojím poťahom na zlej ceste. To je hotová
tortúra tak pre človeka ako i pre ten zápražný
dobytok. Preto, keď chceme odpomôcť nášmu
roľníkovi, musíme sa postarať o dobré
cesty, o dobrú komunikáciu. Silničný
fond už začal svoju agendu. Len prosili by sme pánov
okolo toho fondu stojacích, aby nezabudli na tie najodľahlejšie
cesty, aké sú n. pr. i v našej Orave, lebo
i tam žijú ľudia, i tých život treba
obľahčiť.
Ku povzneseniu poľno-hospodárstva prispeje i komasácia,
ktorá na mnohých miestach nezbytne je potrebná.
U nás na Slovensku veľmi sa drobia pozemky. Na niektorých
miestach celá parcela pozostáva z niekoľko
brázd, to ani zorať ani zasiať. Koľko neužitočných
medzníkov mohlo by sa zceliť v jedon veľký
záhon. Tomu len tak sa môže odpomôcť,
keď prevedie sa nový komasačný zákon,
ktorým navždy zamedzí sa drobenie rolí
ad infinitum.
Slávna snemovňa! Na koniec zmienim sa ešte
niečo o našom lesnom hospodárstve. Ministerstvo
zemedelstva v tomto ohľade dáva nám pekný
program do budúcnosti. Zákonom o ochrane lesov zvýši
sa produkcia lesnej pôdy. Zamedzí sa mimoriadné
kácanie dreva. A to je v poriadku, lebo minulé roky
vykácalo sa už toľko dreva, že to hrozilo
už úplným znivočením nášho
lesného hospodárstva. To jediné je takmer
naším platidlom v cudzine, nuž musíme
si toho i vážiť a šetriť.
Jedna vec je tu však veľmi neprístojná
a je na úkor naších ľudí, že
sa od nás drevo ako guľatina odváža do
cudziny, tam sa spracuje ako surovina a potom ako priemyselný
produkt príde nazpäť k nám a my to draho
platíme. Tomu by bolo treba odpomôcť takým
spôsobom, že guľatina dreva by sa u nás
doma úplne spracovala. Drevopriemysel mohol by sa tu lepšie
rozvinúť, aby cudzozemsko za drevené produkty
nám platilo a nie my cudzozemsku. Malo by to veľký
národo-hospodársky význam i z toho ohľadu,
že mnohým nezamestnaným dostalo by sa práce
pri tom priemysle. Avšak, slávna snemovňa,
hoci drevo u nás na Slovensku je najväčším
bohatstvom, lesné hospodárstvo málo sa rentuje.
Štát - obyčajne tak sa hovorí - je zlým
hospodárom. Čo aký zisk sožerie réžia,
a štát skoro na všetko dopláca.
Teraz má sa prevádzať lesná reforma.
Tak viem, že ministerstvo orby mieni viaceré komplexy
lesov na Slovensku zoštátniť, prípadne
rozparcelovať. Za moju stranu vyhlašujem, že boli
sme vždy za spravodlivú parceláciu, ale nech
tá parcelácia bude spravedlivá a nech nie
je zneužitá na strannícke ciele. Slovenské
lesy patria Slovensku. Nech tedy slovenské lesy prideľujú
sa v prvom rade slovenskej krajine, potom okrosom a jednotlivým
obciam, ktoré sú na to utisnuté. Už
minule sme vyhlásili, že sme proti všetkej centralizácii,
že sme proti tomu, aby štátné lesy a statky
na Slovensku spravovaly sa z Prahy. I opakujem náš
požiadavok, aby generálné riaditeľstvo
štátnych lesov a statkov osamostatnilo sa na Slovensku
a aby pričlenené bolo ku krajinskej správe
slovenskej v Bratislave.
Slávna snemovňa! Niekoľko slovami posvietil
som na rozpočet ministerstva zemedelstva. Učinil
som to s úmyslom vecnej kritiky, aby poukázal som
na tie ktoré nedostatky a tiene toho rezortu, aby, kde
je to len možné, učinila sa náprava.
Na poli poľno-hospodárstva za 10 rokov trvania nášho
štátu pokročili sme veľmi pekne. Tento
rezort potrebuje a zaslúži si čím ďalej
tým viac pozornosti a podpory, lebo veď práve
poľno-hospodárstvo je základom nášho
štátu. Vo znamení poľnohospodárskeho
pokroku a vo znamení hesla "čo zemi vezmeme,
dajme človeku", prehlašujem, že za rozpočet
budeme hlasovať. (Potlesk ľudových poslanců
slovenských.)
Místopředseda Horák (zvoní):
Dále ke slovu je přihlášen pan posl.
Matzner. Dávám mu slovo.