Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1925
II. volební období 1. zasedání

28.

Návrh

poslancov Jána Bečko, dr. Ivana Dérera a spolčníkov na úpravu právnych pomerov učiteľstva na neštátnych verejných školách národných a slučovania týchto škol na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Podpísaní navrhujú:

Poslanecká snemovna nech sa ráči usniesť:

Zákon

zo dňa................................................

ktorým sa upravujú právne pomery učiteľstva na neštátnych verejných školách národných a slučovanie týchto škol na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo sa na tomto zákone:

Časť 1.

Zoštátnenie učiteľstva

§ 1.

1. Učitelia, ustanovení na Slovensku na neštátnych verejných školách národných (obecných a občianských), totiž:

a) na školách obecných, zriadených a vydržiavaných podľa 5. kap. zák. čl. XXXVIII/1868,

b) na školách, sriadených a vydržiavaných náboženskými spoločnosťmi podľa 3. kap. zák. čl. XXXVIII/1868,

c) na tzv. školách erárnych, vydržiavaných cele alebo z části ministerstvom zemedelstva, verejných prác, železníc alebo financií, poťažne správami štátnych statkov alebo podnikov, na miestach (staniciach), pre ktoré požíva vydržovateľ školy štátnych príplatkov, stávajú sa s výnimkami uvedenými v § 2 tohoto zákona dňom 1. januára 1926 učiteľmi štátnymi.

2. Minister školstva a národnej osvety sa zmocňuje, aby účinnosť tohoto zákona rozšíril tiež na učiteľov jednotlivých verejných škôl národných, sriadených a vydržiavaných spolkami alebo osobami súkromnými podľa § 16 a 17 zák. čl. XXXVIII/1868, ide-li o školy, ktoré nahradzujú náležite školy, ktoré by podľa zákona boly v niektorej obci nezbytne nutné.

§ 2.

Z učiteľov, uvedených v § 1, nebudú prevzatí do štátnych služieb:

1. Učitelia, ktorí nevykonali zkúšky učiteľskej spôsobilosti, predpísanej zákonom zo dna 14. apríla 1920, c. 276 Sb. z. a n. o platnosti ustanovení o zkúškach učiteľskej spôsobilosti na Slovensku, ačkoľvek boly dané u nich zákonité podmienky pre pripustenie k príslušnej povinnej zkúške.

2. Učitelia, ktorí sa v dosavádnej školskej službe dobre neosvedčili.

3. O prevzatí do štátnej služby podľa § 1 a 2 rozhoduje minister školstva a národnej osvety. O tomto rozhodnutí buď každý učiteľ písomne upovedomený. Neprevzatí učitelia buďte ministerstvom školstva a národnej osvety daní na odpočinok. Zaopatrovacie pôžitky buďte im vymerané v tejže výmere, ktorá by im prislúchala za rovnakých okolností, ako učiteľom škôl štátnych, na ktoré sa vzťahuje § 10 zákona zo dňa 15. apríla 1920. č. 269 Sb. z. a n., ktorým sa upravujú pomery úradníkov a sriadencov u štátnych radov a ústavov býv. štátu uhorského a § 8 vládneho nariadenia zo dna 29. novembra 1923, č. 226 Sb. z. a n.

§ 4.

Od 1. januára 1926 platia pre dosadzovanie (ustanovenie) učiteľstva na školy, uvedené v § 1 jako aj vobec pre právné a služobné pomery učiteľov, prevzatých do štátnych služieb podľa tohoto zákona všetky predpisy rodných na Slovensku, s výnimkami ďalej ustanovenými.

§ 5.

1. Nositeľ vecného nákladu na školu má právo pri definitívnom ustanovení správcu školy alebo učiteľa navrhnúť z uchádzačov oných troch, ktorí sa mu zdajú byť najvhodnejšími.

2. Pri školách obecných prislúcha toto právo miestnej školskej rade, ktorá sa v obci zriadi poďla zákona zo dňa 9. apríla 1920, c. 292 Sb. z. a n., ktorým sa upravuje správa školstva.

3. Pri školách, ktorých vecný náklad ponesie budúce výhradne niektorá náboženská spoločnosť podľa 3. kap. zák. čl. XXXVIII/1868, prislúcha toto právo jej školskej stolici. Ak nie sú v takejto školskej stolici dosiaľ zastúpení škola a učiteľstvo aspoň oným počtom zástupcov, ktorý je v § 20 zák. č. 292 Sb. z. a n. ai 1920 ustanovený premiestni školské rady, buďte do nej ihneď tí zástupcovia povolaní počtom a spôsobom, predpísaným v cit. § 20, resp. v príslušných prevádzkach predpisoch.

4. Pri školách, ktorých vecný náklad ponesie budúcne spoločne niektorá obec s náboženskou spoločnosťou alebo s niekoľko náboženskými spoločnosťami, prislúchať bude právo toto siedmičlennému školskému výboru, zriadenému zo zástupcu školy a zo zástupcov obecného zastupiteľstva i cirkevných školských stolíc. Zástupcom školy je pri škole jednotriednej alebo dvojtriednej jej učiteľsprávca; sú-li pri škole alebo školách tri alebo viac tried, zvolí zástupcu školy konferencia učiteľstva, ustanoveného pri príslušnej školy (školách). Z pozostalých šesť miest pridelí sa pre zástupcov obecného zastupiteľstva a cirkevných školských stolíc pomerný počet podľa veľkosti príspevkov, ktorými sa účasti pri úhrade vecného nákladu príslušnej školy (škôl).

§ 6.

1. Zoštátnení učitelia nemajú voči vydržovateľom škôl nárokov na pôžitky naturálne, okrem predpísaného bytu pre správcu školy. Pôžitky za prípustné práce mimoškolské sú vecou dohody.

2. Minister školstva a národnej osvety vydá predpisy o ton, ktoré mimoškolské práce sú prípustné a pokiaľ môže záväzok k vykonávaniu určitých mimoškolských prác byť podmienkou pre ustanovenie za učiteľa príslušnej verejnej národnej školy neštátnej.

§ 7.

Zákonom týmto sa nezakladá pre žiadneho učiteľa ani pre oprávnených pozostalých po ňom nárok na akékoľvek doplatky pôžitkov za dobu predo dnom jeho účinnosti, poťažne predo dnom, ktorým bude prevedené prevzatie učiteľa do štátnej služby.

§ 8.

Dosavádni vydržiavateľia verejných národných škôl neštátnych sú povinní, aby podľa potreby ponechali dosavádné školské budovy s príslušenstvom pre účele národných škôl a plnili ďalej dosavádne záväzky pri úhrade vecného nákladu školského v prípade prevzatie učiteľstva príslušnej školy do štátnej služby. O primeranej náhrade za užívanie budovy, pokiaľ nebude docielené dohody, rozhodne sa riadnym poradom práva.

ČASŤ II.

Slučovanie škôl.

§ 9.

Minister školstva a národnej osvety môže nariadiť, aby v obciach, kde sú dve alebo niekoľko verejných škôl obecných tohože jazyka vyučovacieho, ktoré nemajú plný počet postupných tried pre každý ročník žiactva zvláštne, bolo prevedené zlúčenie týchto škôl menší v počet škôl alebo vo školu jedinú.

§ 10.

Slúčením vzniklá škola bude školou obecnou, výnimečne, pokiaľ pojde o menšinovú školu, bude školou štátnou.

§ 11.

Dosavádni vydržovatelia škôl slúčených okrem obce a štátu nenesú žiadneho vecného nákladu na slúčenú školu, sú však povinní ponechať podľa potreby dosavádné školské budovy s príslušenstvom pre účele školy, vzniklé slúčením. O primeranej náhrade zaužívanie budovy, pokiaľ nebude docielené dohody, rozhodne sa riadnym poradom práva.

§ 12.

Sriaďovať nové národné školy podľa 3. kap. zák. čl. XXXVIII/1868 nie je po 1. januári 1926 dovolené. Rovnako tak nie je od toho dňa zásadne dovolené rozširovať novými triedami školy, sriadené až dosiaľ podľa kap. zák. čl. XXXVIII/1868. Bude-li treba rozšíriť školu, pripadá tato povinnosť obci, poťažne štátu.

ČASŤ III

Záverečné ustanovenie

§ 13.

Čo tento zákon ustanovuje o učiteľoch, platí tiež o učiteľkách

§ 14.

Zákon tento platí tiež pre územie Podkarpatskej Rusi, pokiaľ sa jej snem neusnesie o inakej úprave vecí, ktoré sú ním upravené.

§ 15.

Platnosti pozbývajú ustavnovenia všetkých zákonov a nariadení, ktoré tomuto zákonu odporujú

§ 16.

Zákon tento nadobudne účinnosti dňom vyhlásenia. Jeho prevedením poveruje sa minister školstva a národnej osvety.

Odôvodnenie

Právne a hmotné pomery učiteľstva verejných národných škôl na Slovensku a v Podkarpatské Rusi spočívajú dosiaľ takmer výhradne len na zákonoch z doby pred 28. októbrom 1918. Jediné služobné požitky učiteľstva škôl štátnych boly na základe zákona zo dňa 23. mája 1919 č. 274 Sb. z. a n. nove upravené podľa týchže zásad, jaká u učiteľstva verejných národných škôl mimo Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Pôžitky učiteľstva verejných škôl neštátnych nemohly byť dosiaľ trvale upravené. Aktivným učiteľom týchto škôl priznávajú sa s roka na rok vládnym nariadením zo dňa 2. novembra 1924, č. 262 Sb. z. a n. do dňa 18. decembra 1924, č. 281 Sb. z. a n. do konca občianskeho roku 1925.

Učiteľstvu vo výslužbe a pozostalým po učiteľoch povolené boly jednorázové výpomoci ku starým penziam na základe zákona zo dňa 21. decembra 1922, číslo 410 Sb. z. a n na roky 1921-23 a na základe zákonov zo dňa 3. júla 1924, č. 166 a 167 Sb. z. a n., jako aj zo dňa 22. decembra 1924, č. 287 Sb. z a n. na roky 1924-1926.

Je veľmi žiaducným, aby aj hmotné pomery učiteľstva neštátnych verejných škôl národných boly upravené spôsobom trvalejším, než dosiaľ. Učiteľstvo toto tvorí dnes značnú väčšinu všetkého učiteľstva na Slovensku a nie je už radné ďalej otáľať s úpravou, ktorá by ho hmotne postavila tak, aby sa od neho mohla žiadať zvýšená výkonnosť, ktorú škola a žiactvo i ľud na Slovensku nezbytne vyžaduje.

Vývoj veci od roku 1893 prez rok 1907 a 1913 bol a je ten, že štát cíti sa stále viac donucovaný prispievať na osobný školský náklad. Pri väčšine učiteľských miest uhraďuje dnes štát ďaleko prez 90% požitkov, penzie uhraďuje takmer cele. Je preto ľahko preniesť celý osobný školský náklad na štát, ale za to previesť soštátnenie všetkého učiteľstva v tom smysle ako je tomu dnes pri školách štátnych.

Tým dňom, kedy štát prevezme náklad na učiteľské platy, lzä právom požadovať, aby učitelia boli podrobení týmže služobným predpisom, ako učitelia škôl štátnych (§4), ale hľadiac na to, že vecný náklad majú hradiť dosavádni jeho nositelia, ponecháva sa im vliv na ustanovovanie učiteľov (§5) obdobne, ako je tomu u verejných škôl na území mimo Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Vedľa neurovnaných právnych a hmotných pomerov učiteľstva trpí dosiaľ školstvo na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi istou roztrieštenosťou organizácie. Nie sú vzácne prípady, že sú v tejže obci tri i štyri školy jenotriedné alebo dvojtriedné, ač na miesto nich mohla by ich mládež pri lepšej organizácii požívať nepopierateľných výhod školy vyššie organizovanej, aby sa umožnila taká dôležitá premena školskej organizácie, obsahuje návrh v druhej časti predpisy o slučovaní škôl. Ako je z § 9 zjavné, má sa slučovanie obmedziť len na školy málotriedne.

Po stránke finančnej sa pripomína, že návrhom nevzíde značnejšie zaťaženie štátnym financiám, keďže štát už dnes hradí takmer celý náklad na aktivné platy i penzie učiteľstva. Slučovaním škôl dosiahne sa hocikde tiež značných úspor.

Po stránke formálnej sa doporučuje, aby odkázaný bol výborom kultúrnemu, sociálne politickému a rozpočtovému k podaniu zprávy.

V Prahe, dňa 17. decembra 1925

Bečko, dr. Dérer,

Stivín, Koudelka, Chalupa, A. Srba, Kříž, Tayerle, R. Chalupa, inž. Nečas, Chalupník, V. Beneš, Geršl, Johanis, Brodecký, Jaša, Biňovec, Klein, Karpíšková, Prokeš, Hampl.




Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP