| II. volební období. |
Dňa 4. oktobra 1924 ťSväz Slovenských Železničiarov v ŽilineŤ obrátil sa na ministerstvo železníc so sťažnosťou, že prednosta odboru v Žiline Jírový teroristicky a hrubými vyhrážkami počína si so slovenským robotníctvom. Tak na príklad, že žiada od tohoto nemožnosti, aby 10 robotníkov za 8 hodín prinajmenej 70 metrov trati z oboch strán vyramovalo, novopodbilo, zas zaramovalo a zaplanírovalo. Keď toto - čo je vytvorené v ľudskej možnosti - robotníctvo nemohlo spraviť, prednosta prekračujúc najvyššie medze slušnosti, nadáva tomuto, terorsticky ho núti, že musí to robiť po služobnom čase. Týmto postupom, ktorého ináč normálny človek sotva by sa vedel dopustiť, prednosta docielil, že behom asi jedného mesiaca vyše 30 robotníkov ťažko ochorelo. Ďalej, keď sám prednosta cestuje na dresíne a prípadne mení koľaj nechá sa na dresíne prenášať, s jednej na druhú koľaj, bez toho, žeby sišiel počas prenášky s dresiny.
V r. 1923 pri voľbách do úrazového zaopatrenia podpisy zamestnanectva, ktoré sa žiadajú čo príloha ku kandidátnej listine, ktoré ako známych svojich robotníkov má overiť prednosta, - overenie týchto prosto bez odôvodnenia odmietnul. Konštatujeme, že prednosta jednal úmyseľne strannícky zo zaujatosti proti slov. odbor. organizácii, keď k tomu žiadnej príčiny nemal dľa príslušných predpisov.
Tiež v tom roku od spomenutej organizácie úradne žiadala sa mienka k zamýšľanému preraďovaniu stálych robotníkov na smluvných. Organizácia vyjadriac sa k tomu písomným podaním, že nesúhlasí s preraďovaním robotníkov, nastúpivších železničnú službu do r. 1921. Toto podanie prednosta bez toho, žeby ho bol predložil na adresované miesto, vydal tajomníctvu organizácie ťUnieŤ v Žiline, aby s tím agitovalo medzi personálom, prekrucujúc jeho smyseľ, že Sväz Slovenských ŽelezničiarovŤ s preraďovaním a poškodzovaním robotníctva súhlasí. Keď zástupca tejto organizácie žiadal od prednostu nápravu v týchto veciach, hrubým a neslušným spôsobom odmietnul s ním jednať.
Keď sa organizácia s uvedením týchto záležitostí obrátila na ministerstvo železníc ešte v r. 1924, aby učinilo nápravu, poslal ani len odpovedať si na to netrúfalo, ponechávajúc takto zlomyseľne a strannícky jednajúcemu prednostovi voľnú ruku, aby slovenský personál prenasledoval a trýznil ďalej.
V r. 1925 pri kvalifikovaní zamestnancov prednosta dopustil sa nových, každému do očí bijúcich strannickostí, trestuhodne falšujúc skutočnosť, - kvalifikoval slov. zamestnancov, ktorí pred rokom mali kvalifikácie výborné a dobré, na dostatočné a nedostatočné, usiľujúc sa takto docieliť formálny podklad, aby ich mohol pozbaviť chleba a životnej existencie u železnice.
A naopak zamestnancov, ktorí, ako je dokázané, nosili mu mlieko, vajcia, ovocie atď. kvalifikoval dobre. Tým istým spôsobom navrhoval i slov. zamestnancov do restrikcie. Prednosta teda pri posudzovaní schopnosti zamestnancov nebral za základ skutočné schopnosti a usiľovnosť, ale ktorý ako sa vie lichotiť. U neho spočívala schopnosť zamestnanca v tom, že kto nosil mlieko, vajcia a pod. a nie skutočná bezvadná služba železničná.
Preto činíme dotaz na vysokú vládu a pána ministra železníc:
1. Či má vedomosť o týchto veciach?
2. Ak nie, či je ochotný ích nestranne vyšetriť a prednostu odvolať zo Slovenska, ako neosvedčivšieho sa?
3. Ak áno, prečo už tento prednosta nebol z
jeho úradu dávno odstránený, tým
viac, keď je schopných ľudí na toto miesto
medzi Slovákmi dosť?