Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Podpísaní navrhujú, aby snemovňa poslanecká ráčila prijať túto osnovu zákona:

Národné shromaždenie republiky Česko-Slovenskej usnieslo sa na tomto zákone:

V Košiciach sriaďuje sa postupne samostatná slovenská vysoká škola technická.

Vyučovacia reč školy je slovenská.

Pri škole má sa sriadiť i dvojročný kurz pre zemeričov (geometrov).

Ministerstvo školstva a národnej osvety sa splnomocňuje, aby delegovalo prípravný sbor pre túto školu, ktorý by bezodkladne previedol práce prípravné, aby sa pravidelné vyučovanie na škole začiatkom októbra 1927 započiať mohlo, a to v týchto odboroch: strojníckom, elektroinžinierskom, kultúrnom, stavebnom a chemickom.

Ministerstvo financií nech učiní potrebné opatrenie, aby náklad na sriaďenie tejto školy zahrnutý bol do štátneho rozpočtu na rok 1927.

Prevedením tohoto zákona poveruje sa vláda. Zákon nadobudne účinnosti dnom svojho vyhlásenia.

Myšlienku sriadiť slovenskú vysokú školu technickú vyvolala intenzívna snaha rozvetviť a rozviť národný hospodársky život na Slovensku. Snaha táto od počiatku tým urputnejšie naliehala na vtelenie myšlienky v skutok, čím väčšia bola obava, že Slovensko podľahne úplnému hospodárskemu zániku. Rado sa priznáva, že Slovensko je i hospodárskym problémom, ktorý treba čo najskôr riešiť. Sme presvedčení, že riešiť tento veľký problém výdatne napomôže i vysoká slovenská škola technická.

Fakt, že Slovensko ešte ani dnes, v dobe triumfovania modernej techniky nemá vysokej školy technickej, žaluje trpko na nedbalosť a nesvedomitosť činiteľov, ktorých dávnou povinnosťou bolo odstrániť tento národohospodársky nedostatok slovenský. Na pomery slovenské vrhá však príšerný tieň i okolnosť, že na Slovensku po prevrate zanikla i tá jediná vysoká škola technická, ktorú malo pred prevratom: zrušená bola totiž lesnícka akademia v Banskej Štiavnici.

Za vybudovanie slovenskej vysokej školy technickej hovorí toľko dôvodov, že všetky tu podať ani nemožno Nech nám je dovolené uviesť len niektoré:

Snaživá a nadaná mládež slovenská chcejúc sa venovať vedám technickým, odkázaná je na vysoké školy technické na Morave, v Čechách, Nemecku, prípadne i Maďarsku. Zistené máme štatisticky, že na českej technike v Brne v roku 1924 študovalo 70 poslucháčov Slovákov, na brnenskej nemeckej technike 250 poslucháčov zo Slovenska a na lesníckej a poľnohospodárskej vysokej škole v Brne 53 poslucháčov (zo Slovenska). V tom istom čase v Prahe na vysokom technickom učení zapísané bolo 160 Slovákov-technikov; nemecká technika pražská však mala 77 poslucháčov zo Slovenka. Na vysokej škole v Příbrame študovalo 15 Slovákov. Že číslice tieto v roku 1925 len vzrástly, je samozrejmé, keďže vedochtivosť študujúcej mládeže slovenskej stúpa potešiteľne s roka na rok.

Odpadá teda domnelá obava, akoby slovenská technika nemala dostatočný počet poslucháčov. Ale obavu túto robí iluzórnou i známa skutočnosť, že lesnícka akademia v B. Štiavnici mala pred vojnou vyše tisíc poslucháčov pochádzajúcich väčšinou zo Slovenska. Dá sa teda určite predpokladať, že slovenská vysoká škola technická mala by dnes najmenej do 1200 poslucháčov, teda ďaleko väčší počet, ako mala česká technika brnenská, ktorá keď sa roku 1899. otvorila, mala len 38 poslucháčov; dnes má ich vyše 1700!

Fakt, že na Slovensku nemáme podnes vysokej školy technickej, prekáže značne mládeži slovenskej v štúdiách Mládež cíti to najlepšie sama, keď sa na tieto neblahé pomery oprávnene sťažuje: Väčšina študujúcej mládeže slovenskej je nemajetná, áno chudobná. Ťažko sa jej žije vo vzdialenom meste, ďaleko od rodného kraja a od priateľov, ktorí jej jedine môžu pomáhať. Takto vzdialený študent pri ťažkej duševnej práci a pri sociálnej biede predčasne vyčerpáva svoje duševné a fyzické síly. Na štúdium v ďalekých mestách môžu pomýšľať len bohatší študenti. Na takéto štúdia môže Slovensko vyslať len určité procento svojho študenstva, ale vysielať všetko domáce študenstvo do ďalekých miest, to ani jeden národ a štát nerobí. Prečo neposiela Morava študentstvo svoje do Prahy? A prečo sa regrutuje maximum brnenského študenstva z okolia Brna? Preto, lebo v Brne, teda doma, lacno študuje, a v Prahe alebo v Příbrame by študovalo draho, alebo by vôbec z finančných dôvodov študovať nemohlo. A tak je isté, že ani slovenskí rodičia nemôžu venovať na štúdiá svojich synkov 40-50.000 Kčs a radšej pošlú syna pred matúrou alebo po matúre do úradu, alebo do podniku za úradníka Opakujeme: Slováci sa nemôžu uspokojiť s niekoľko 6000 kor. štipendiami. Žiadajú si, čo im patrí: vysokú školu technickú. Našou snahou je aby slov. študenti lacno vyštudovali, aby slovenský akademik peňažný náklad, ktorý venuje na štúdiá, nechal doma a môžeme si žiadať i to, aby tieto 6000 kor. štipendia dostávali slovenskí poslucháči kultúrneho inžinierstva na umožnenie svojich štúdií, ktorým sa venujú a podrobia na vlastnej slovenskej vysokej škole technickej. Je to požiadavok spravodlivý a oprávnený, neprieči sa záujmom Slovenska a neprieči sa ani dobre pochopeným záujmom republiky Česko-Slovenskej. (Viď brožúru Ústredia kat. študenstva: Za slovenskú techniku).

Proti sriadeniu techniky slovenskej mohlo by sa azda namietať že škola nebude mať dostatočný počet odborných síl (profesorov-Slovákov). Námietka táto však nijako neobstojí a poukazuje len na neorientovanosť v tomto odbore Máme zaručené, že technika slovenská hneď na začiatku obsadiť by sa mohla výborne kvalifikovanými profesormi - Slovákmi, účinkujúcimi dnes na tu - a cudzozemských vysokých školách Netreba však zabúdať, že keď sa pražská technika otvárala, mala len 8 profesorov, medzi nimi len 3 Čechov; 5 bolo Nemcov.

Nepoukazuje na pestovanie vzájemnosti česko-slovenskej českých vysokých škôl, že školy tieto nesnažila sa odchovať v svojom lone slov. profesorský dorast pre slovenskú techniku; na školách týchto asistentov, čiže konštruktérov-Slovákov niet, a ak sú, len vo veľmi ojedinelých prípadoch (na pr. na brnenskej technike posla; bol len jeden asistent-Slovák). Značenie domorodých profesorov, ich národné a kultúrne poslanie je neoceniteľné. Znamenitý náš krajan profesor inž. Ursiny o tomto zmieňuje sa takto: Učitelia domácej vysokej školy prinášajú a šíria lásku k svojmu kraju. Oni znajú najlepšie domáce pomery a potreby svojej zeme, a preto vedia, na ktoré veci a okolnosti treba upozorňovať inžiniersky dorast a odbornú verejnosť. Majú priamo i nepriamo účasť na technickom priemyslovom a hospodárskom živote svojho rodiska. Sú pestovateľmi odbornej literatúry, sú poradcami domácich tovární, dávajú smer technickej výrobe, skúmajú prírodné bohatstvá svojej zeme, sú poradcami inžinierov v praxi.

Túžba po vysokej škole technickej u akademickej mládeže slovenskej je až dojímavá. Cíti totiž že je ukrivdená, že sa jej nedostáva po čom každá mládež národne uvedomelá baží po svojich vlastných školách, kde najlepšie vie tríbiť svoj um a nadanosť svojho ducha. Túžba táto u mládeži je dáta hodne starého; techniky slovenskej domáhala sa naša akademická mládež nesčíselnekráť. Ešte prvý minister pre správu Slovenska bol jej prisľúbil, že vysokú školu technickú Slovensko dostane Ostalo však len pri sľuboch A Slovensko má plné právo na vysokú školu technickú ako nesporné dôvody nech slúžia nasledovné ďalšie dá ta. Kým Slovensko má len jednu -- i to nedostatočne vystrojenú - vysokú školu v Čechách a na Morave je vysokých škôl jedenásť. Dľa štatistiky min. školstva a nár. osvety z roku 1920 dostalo české vysoké školsvo 35 milionov Kčs, a slovenské len 3,5 miliona, teda práve jednu desatinu Pritom nemecké vysoké školsvo dostalo 7 milionov, čiže dvakrát toľko. Dľa štatistiky z roku 1922 činí celkový náklad na vysoké školy v republike 153 milionov Kčs z toho pre slovenské vysoké školstvo pripadlo 14,8 miliona. Znova teda ani nie desatina. Ďalej dľa štatistiky z roku 1924-25 celkový náklad na vysoké školy bol v celej republike 114 Kčs, slovenskému vysokému školstvu venovalo sa však len 8 mil. Kčs A dľa štátneho rozpočtu na rok 1926 náklad na vysoké školstvo v republike činí okolo 130.000.000 mil., z čoho na Slovensko pripadá ani nie celkom 8 mil. Cifry tieto hovoria teda najvýraznejšie. Preto na akési finančné ťažkosti vláda nemôže mať ohľad, Slovensko je v každom štátnom rozpočte ukrátené Predbežné výdavky na techniku košickú činily by len asi 56.000.000 Kčs.

Prichádzali by sme k otázke umiestnenia slovenskej techniky. Tu musely prísť v prvom rade do úvahy Košice, ako mesto, ktoré očakáva úloha mohutného kultúrneho centra na východnom Slovensku V Košiciach použitím niektorých budov, ktoré stoja k dišpozícií, dala by sa slovenská technika z počiatku aspoň čiastočne umiestniť. Máme vedomie, že v tejto veci vláda dostala už i konkrétny návrh, ktorý vláda po dobrozdaní sborov českých vysokých škôl technických i schválila. Odporúčame plán tento realizovať, keďže je pomerne s malým nákladom prevediteľný.

Okrem spomenutej výhody mesto Košice bolo by zaiste ochotné i na ďalšie finančné obeti, keďže vedelo by si bezpochyby uvedomiť, dôležitosť slovenskej vysokej školy technickej z ohľadu národného, kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho. Pri uvažovaní týchto momentov nadobúda určitej prevahy dôvod národný, nakoľko Košice už i svojou polohou predurčené sú stať sa celého východného Slovenska spoľahlivou bázou slovenského života národného Kultúrny, hospodársky a sociálny ohľad pri vybudovaní tejto školy v Košiciach prispel by na toľko k povzneseniu tohoto kraja, že východné Slovensko a celá Podkarpatská Rus mala by vysokú školu takrečeno doma, pri ruke a početná akademická mládež týchto krajov nebola by nútená odchádzať na vysoké školy iné, prípadne cudzie, ďaleké svojmu rodisku - a svojmu rodu Po uvážení týchto okolností treba nám však podotknúť, a to nie ako posledný dôvod, že mesto Košice pred prevratom malo i dve vysoké školy, dnes nemá ani jednej.

Za § 3 prítomného návrhu zákona prihovára sa všeobecne známy fakt, že geometrov-Slovákov takmer niet, kdežto zákon o pozemkovej reforme prevádzajúci sa v 80 proc. na Slovensku, ako i chystajúci sa zákon o scelovaní statkov takrečeno kategoricky nakladá, resp. požaduje, aby o slovenský dorast geometrov postarané bolo čo najlepšie. V súvise však s týmto musíme zistiť, že veľký nedostatok ukazuje sa i v radoch slovenského inžinierstva, ktorých počet je nepatrný. Nedostatok tento je citeľný najmä v štátnej stavebnej službe na Slovensku a u železníc; o súkromných podnikoch ani nehovoriac. Ľutujeme, že nemáme pri ruke štatistických dát.

Je určitá dobrá vôľa pomôcť Slovensku n a cestu konsolidačnú. Konsolidácia táto však nemôže nastať skôr, kým sa oprávnené požiadavky Slovenska v plnom znení nehonorujú. A medzi tieto požiadavky zahŕňa sa medzi inými mnohými i vybudovanie slovenskej vysokej školy technickej.

Národ slovenský počítajúci vyše dva miliony duší dovoláva sa svojej vysokej školy technickej plnoprávne, keďže početne máločo silnejší Nemci majú v republike našej i dve vysoké školy technické - kým Slováci nemajú ani jednej!

Vysoká škola technická, ako sme to už uviedli, je pravým vedeckým strediskom svojim moderným vystrojením, svojimi výskumnými oddeleniami, laboriatoriami, sbierkami, knihovňami môže len blahodarne vplývať na pozdvihnutie vzdelanostnej úrovne obecenstva. A žiaľno, takéto vedecké stredisko má Slovensko len jedno, na západe; z povahy veci nasleduje, aby malo i na východe, a to stredisko, ako to istý náš odborník správne vystihol ku ktorému by sa mohly slovenské továrne o radu a pomoc utiekať, ako je to na Morave a v Čechách. Okrem toho i hospodárske povznesenie, na prírodné bohatstvá tak zámožného Slovenka nie je možné bez intenzívnej pečlivosti o žriedla moderného národohospodárskeho rozvoja, totiž o vysoké školy technické Bez týchto niet pokroku v priemysle, niet ani zdravého života hospodárskeho. A náš život hospodársky na Slovensku potrebuje dlhodobej obetavej práce slovenského odborníka. A ktože nám má vychovať tento veľký počet slovenských odborníkov? Je nesporné, že len domáca, svojská vysoká odborná škola, ktorej sriadenie v Košiciach prítomne navrhujeme.