Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

I. posl. Füssyho a spol. ministrom zemedelstva a financií o dvojitom zdanení obyvateľov obcí na hraniciach československo-maďarských v doline Ipľa a Hrona,

II. posl. Koczora a spol. min. spravedlnosti o negligovaní práv maďarského jazyka u sedrie a okresného súdu v Komárne,

III. posl. Gregorovitsa a spol. min. financií o zneužívaniach pozorovaných pri nákupe tabáku v obvodoch berných úradov v Nových Zámkoch a Komárne.

IV. posl. Gregorovitsa a spol. min. financií o postupe sledovanom finančnou expoziturou v Komárne pri vybudovaní zárobkovej dane III. triedy.

V. posl. Koczora a spol. min. obchodu o správkárňach obuvi obuvníckej firmy Baťa vo Zlíne, ktoými je ohrozená existencia malého priemyslu,

VI. posl. Szent-Iványho a spol. vláde o rozdelení pôdy konanom v obci Iža,

VII. posl. dra Feierfeila, Scharnagla a druhů min. radě o záležitostech týkajících se pozemkového úradu.

VIII. posl. Windirsche a druhů min. financí o paušalované dani z obratu z masa,

IX. posl. Bergmanna a spol. min. vnitra v příčině členství čsl. četnictva v tělocvičných jednotách sokolských a střeleckých.

X. posl. Bergmanna a spol. min. financí o opožděném poukazování odpočivných požitků finančními úřady státním zaměstnancům jejich vdovám a sirotkům,

XI. posl. Bergmanna a spol. min. financí o pomalém vyřizování žádostí válečnych poškozenců,

XII. posl. Bergmanna a spol. min. financí, že nutno zlikvidovati placení daně z příjmu státních zaměstnanců na Slovensku a v Podkarpatské Rusi,

XIII. p.osľ. Bergm.anna.a spoľ. predsed.ovi vľády o priznání nároku.na mim.orádny prídave.k stá.tním zaměstnan.cům prikázanym na Podkarpats.kou Rus,

XIV. posl. Bergmanna a spol. min. vnitra o prezbrojení československého četnictva,

XV. posl. Bergmanna a spol. min. vnitra o výplatě oděvní podstaty českoslov. četnictvu,

XVI. posl. inž. Junga, dra Luschky a druhů předsedovi vlády o pronájmu zbytkového statku Knížecí dvůr městu Opavě,

XVII. posl. Kunze, Bartela a druhů min. vnitra a min. školství a národní osvěty o neoprávněné agitaci pro českou menšinovou školu v Javorníku ve Slezsku,

XVIII. posl. Hellera a druhů min. školství a národní osvěty o vyučování ručním pracím na obecných školách,

XIX. posl. Böhma a druhů min. financí a min. vnitra o přirážkovém hospodářství v berním okrese Benešov nad Ploučnicí pol. okres děčínský pro rok 1925.

Orná pôda a lúky obyvateľstva obcí Veľká Čalomia, Koláre, Lelid, Sokolová, Ipoľské Kosihy atď. v doline Ipľa a Hrona, v rozsahu presahujúcom 3000 kat. jutár, ležia za hranicami v území maďarskom. Československé finančné správy vyrubujú i z týchto v Maďarsku ležiacich majetkových častí dane a to jak dane štátné, tak župné i obecné prirážky.

Už pred dvoma rokmi podal som v tejto veci interpelláciu pánu ministrovi financií a dostal som vtedy uspokojujúcu odpoveď, že ku dvojitému zdaneniu nabudúce nedojde, lebo tomu zabránia príslušné medzištátné smluvy. Odpoveď túto vzal som svojho času s uspokojením na vedomie, teraz však zase vyskytly sa prípady, v ktorých obyvatelia zmienených obcí boli podrobení nielen dvojitému zdaneniu, ale dane sa v obidvoch štátoch aj exekučne vymahajú.

Tážem sa pánov ministrov:

Či viete o tom, že obyvatelia v dolinách Ipľa a Hrona platia dane dvom štátom?

Či ste ochotní zjednať čo najsúrnejšie platnosť príslušným medzištátnym smluvám a zabrániť nabudúce takýmto krikľavým prípadom dvojitého zdanenia?

Okresný súd a sedria v Komárne zasiela spisy v jazyku, ktorému 85% obyvateľov nerozumie a z týchto spisov nevie adresát, či je to výpis z matriky narodených alebo či je to rozsudok. Z týchto spisov dovoľujem si priložiť p. ministrovi tri kusy.

Vzhľadom na to, ze v Komárne a okolí má obyvateľstvo maďarského materinského jazyka i podľa československého sčítania ľudu 85% väčšinu, vtedy môže to byť naozaj len minimálnym požiadavkom tohoto obyvateľstva, aby súdy vydávaly predvolania v jazyku jemu srozumiteľnom. Ostatne zaisťuje to občanom maďarského materinského jazyka a ústavný zákon.

Tážem sa pána ministra spravedlnosti:

Či ste ochotní učinit príslušné opatrenia, aby súdy v Komárne rešpektovaly práva maďarského jazyka?

1.) Úrady pre nákup tabáku v Komárne a Nových Zámkoch zadržaly udajne na príkaz štátnych finančných expozitúr finančného riaditeľstva v Nových Zámkoch kupné ceny pestovateľov tabáku patriacich do ich okrskov splatné u príležitosti prevzatia tabáku a to na dávku z majetku a na daňové nedoplatky. Postup tento je naprosto bezprávny a nespravedlný, ba naprosto antisociálny:

lebo dávka z majetku a nedoplatky štátnych daní musia byť vybierané exekúciou, poneváč pestovatelia tabáku, obzvlášte chudobnejší, zamýšľali z nákupnej ceny tabáku obstarať si svoje potreby na zimu, a konečne väčší pestovatelia, ktorí majú svojich tabáčnych zahradníkov musia polovicu kupnej ceny vyplatiť svojím robotníkom.

2.) Medzi pestovateľmi tabáku ozýva sa všeobecná sťažnosť v okresoch Komárno a Stará Ďaľa, že kupná cena tabáku bola zadržaná pestovateľom ktorí svoje dlhy na dávku z majetku už dávno zaplatili a nemajú ani nedoplatky na štátnych daniach alebo že im bol zadržaný dvojnásobok až trojnásobok dlžných daní z nákupnej ceny tabáku.

3.) Tieto sumy, ktoré boľy neprávom a zneužitím zadržané, nepoukazujú nazpäť finančné expozitury ani v Komárne ani v Nových Zámkoch, ale zadržujúich na úhradu daní pozdejšie splatných a všetko dožadovanie je marné.

4.) Či je ochotný pán minister učiniť prítrž týmto neprávam a uložiť týmto finančným orgánom aby zadržané nákupné ceny tabáku bez odkladu vyplatili dotyčným pestovateľom?

5.) Či je ochotný nariadiť disciplinárné vyšetrovanie proti berným orgánom, ktorí udali k tomuto účelu nepravdivé dáta riaditeľstvám úradov nákupu tabáku?

Gregorovits,

Szent-Ivány, Nitsch, dr Korláth, Koczor, dr Holota, Füssy, Zierhut, dr Hanreich, Fischer, dr Spina, Hodina, Halke, Heller, Mayer, Platzer, Schubert, Wagner, Eckert, Weisser, Windirsch, dr Jabloniczky, Böhm.

Či viete, pane minister, o tom ze finančná expozitura v Komárne vyriešila vyrubovacie pojednávania zárobkovej dane III. triedy tak že vyrubovací register nebol po dobu 8 dní vyložený k verejnému nahliadnutiu, strany nemohly doň nazrieť, na jednotlivé dni vytýčila ku pojednávaniu vyrúbenia 300 až 400 poplatníkov a že tedy sa to nemohlo meritorne a vážne prejednať?

Či pokladáte, pane minister, za správny ten po stup Vašich orgánov že základ zárobkovej dane zvyšujú svevoľne na trojnásobok ba až štvornásobok zárobku z roku minulého, aby vynútením toho docielili pri vyrubovaní dane zárobkovej vyšší berný základ práve vtedy, keď zárobkové pomery komárňanských živnostníkov a obchodníkov vykazujú čo najurčitejšiu dekadenciu a Komárno jakožto mesto pohraničné je úplne izolované od obchodu a trhu?

Či ste pane minister financií ochotný odpomôcť týmto nesnesiteľným bremenám dnešného štátneho zdaňovania a pomôcť hospodárskym vrstvám ocítajúcim sa zdaňovaním na pokraji úpadku, svojim finančným orgánom však uloziť, aby brali pri vyrúbovaní daní zreteľ na slušnosť a šetrnosť voči poplatným občanom?

Firma A. Baťa obuvnícka továreň sriadila vo všetkých väčších mestách na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi filiálne závody a v novšej dobe rozšírila svoje skladištia tiež správkárňami obuvi tieto továrenské skladištia a správkárne využívajúc výhod továrenskej produkcie a podpory výnimečne požívanej, ktorej sa zúčastnuje z blahovôle vlády poskytujúcej veľkému priemyslu výhody znemožňuje naprosto remeselnú výrobu obuvi na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi na čo viac pozbavuje tisíce maloremeselníkov chleba tým ze strhla na seba i malé správky.

Ač uznávame výhody veľkoprodukcie s hľadiska konsumentov, predsa musíme s najväčšou obavou konštatovať, že rôznymi priamymi i nepriamymi výhodami a privilegiami ktoré poskytuje veľký kapitál, vyráža sa z ruky malého remeselníctva náčinie poctivej práce, čím proti tomuto mohutnému konkurentovi stane sa obeťou nerovnej živnostenskej konkurencie tá vrstva ľudu, ktorú jej pilnosť, šetrnosť, ochota ku prispievaniu na verejné bremená štátu mnohokrát i v miere presahujúcej nepomerne jej sily, vážné a rozšafné smýšľanie učinily najcennejším státotvornýn elementom.

Obuvnícke správkárne zariadené v novšej dobe firmou Baťa odnímajú našim maloremeselníkom, ktorí postrádajú kapitalistického a strojového zariadenia každú zárobkovú príležitosť, ktorá zaisťovala živobytie tisícom a desaťtisícom maloremeselníkov a ich rodinám v minulosti a ktorá by im to mala zaistiť i v budúcnosti. Toto obetovanie tohoto tak dôležitého priemyslového odvetvia na pospas velkokapitálu je krikľavým príkladom tej demokracie, ktorá pohliada na Slovensko a Podkarpatskú Rus jako na koloniu a obyvateľov týchto zemí pokladá za dobre platiacich kupujúcich, ktorých továrnik veľkokapitalista svojimi reklamami napechavanými sociálnými frázami a inými v obchodnom styku obvyklými výzvami ktoré môže zaplatiť však len veľkokapitál, odláka od dielne maloremeselníka, ktorý svojou mozoľnatou rukou vyhľadáva chleba pre svoju rodinu a ktorému dosiaľ obecenstvo mohlo zaistiť slušnú výživu.

Zvučné heslá desindustrializácie a pokusy vlády príchuti štátnosocialistickej ktoré vedú k uduseniu malého priemyslu vyvolávajú to najväčšie rozhorčenie v maloremeselníckych vrstvách bojujúcich o svoje živobytie, ktoré môžu právom požadovať, aby ich pracovné príležitosti neboly obmedzované ale naopak rozširované.

Toto novejšie rozmáhanie sa firmy Baťa, tejto mohutnej továrne, na poli malého priemyslu podporujú i živnostenské úrady sami, lebo kým u prihlášky maloremeselníka činí sa závislým vydanie živnostenského oprávnenia od preukazu všetkých zákonom požadovaných predpokladov. lzä v prípadoch firmy Baťa pozorovať výnimečnú ochotu a zhovievavosť so strany úradov.

Na toto rozmáhanie sa továreňského priemyslu, ktoré ohrožuje existenciu veľa ľudí, tážem sa s úctou pána ministra obchodu:

1. Či ste ochotní uložiť príslušným úradom, aby pri prihláškach továrenských firiem, smerujúcich ku striadeniu továrenského skladišťa v meste alebo v obci Slovenska a podkarpatskej Rusi čo najprísnějšie požadovali preukaz spôsobilosti živnostenským zákonom predpísanej?

2. Či ste ochotní zákonodarne postarať sa o to, aby továrenským podnikom zakázané bolo sriaďovanie takých správkáreň, ktoré sú v každej relácii povahy malého priemyslu, a to i vtedy, keď správkárne tieto zabývajú sa výlučne opravou výrobkov vlastnej továrne?

3. Či ste ochotní postarať sa o to, aby sriadené už obuvnické dielne boly ihneď zavreté, aby nebola ohrožovaná výživa remeselníckych živnostníkov nerovnou konkurenciou?

4. Či ste ochotní postarať sa o to, aby maloremeselníci za dnešných už beztak veľmi ťažkých hospodárskych pomerov dostali na miesto strojovej podpornej akcie pracovné stroje s vážnou štátnou podporou, aby tým bola stupňovaná ich výkonná schopnosť vôči továrenskej konkurencii, ktorá sa na každom poli rozmahá?

V mesiaci júni 1924 dal Jozef Bernyák, notár v obci Iža vyhlásiť v dedine, že kdo chce pôdu, nech sa hlási na obecnom dome. Pôda zo statku pani Gyürkiovej z pusty Harcsás stojí 3500 K za uhorské jutro. Cenu túto pokladali náročníci za drahú, málo sa ich prihlásilo, na čo notár prisľúbil, že sprostredkuje, aby pôdu dostali lacnejšie. Pri inej príležitosti zase dali na vedomie obyvateľom obce, že cena pôdy činí 2500 K za jutro. Cena táto zdála sa byť slušnou, a preto boli poverení Fraňo Kurucz a Jozef Sebök, miestni gazdovia, aby posbierali peniaze. Títo aj peniaze posbierali. Najprv prihlásilo sa len štrnásť kupcov, pozdejšie viac. Druhé svolanie stalo sa v mesiaci auguste. Títo dvaja poverení sobrali úhrnom 218.000,- Kč. a dali každému uplatiteľovi stvrdzenku. Stvrdzenky tieto robil notár na rozmnožovacom stroji. Peniaze boly uložené potom v Úvernej banke okolia Komárňa a v Slovenskej banke.

Pozemkový úrad v Prahe zaslal úradu obecného notára výzvu pod č. 75976/24/VI., v ktorej sdeluje, že výkaz vracia s tým, aby bol zaslaný nový výkaz na 350 kat. jutár a na toto aby sa zaplatilo 175.000 K do domácej pokladne pozemkového úradu. Z peňazí uložených v Komárně poukázali na Živnostenskú banku na radu notára horejšiu sumu. Výšuvedený prípis pozemkového úradu je datovaný dňom 20. augusta 1924.

Fraňo Kurucz, Jozef Sebök a notár chceli pozdejšie vyzdvihnúť peniaze u Živnostenskej banky v Prahe, peňažný ústav však chcel peniaze vydať len vtedy, keď notár nadovšetku pochybnosť preukázal svoju osobnú totožnosť. Po ceste do pozemkového úradu stretli se s Gejzom Bergerom, obchodníkom drevom v Dunaradványi, ktorý riekol, aby ta ešte neišli, lebo že jeho človek ešte tu není a aby čakali až do 11 hodín. Na chodbe pozemkového úradu povedal Berger notárovi, že je zbytočné, aby vošli dnuka všetci, lebo tým by vec len pokazili a riekol, že peniaze prevezme on, Berger, a zaplatí u pozemkového úradu. Na to notár vyňal peniaze zo svojej torby, prečítal ich a odovzdal Bergerovi, ktorý s nima išiel do jednej kancelárie. Vyšiel ztadiaľ za pol hodiny a priniesol sebou kvitanciu tohoto textu:

Štátny pozemkový úrad v Prahe.

75976/24 - 11

Pri odpovedi treba sa odvolať na jednacie číslo.

O každej veci pište samostatne.

Vec: Juliusa Tárnok a spoločníkov na puste Harcsás.

Odpoveď k číslu. Prílohy. V Prahe, 7/VIII. 1924

Stvrdzujem, že obyvatelia obce Iža, ktorí činia nároky na pôdu zaplatili do domácej pokladne pozemkového úradu 175.000 Kč, slovy jednosto sedemdesiať päť tisíc korún čsl.

Razítko, nečitateľný podpis.

Korucz opýtal sa potom notára, či je kvitancia dobár, na čo notár odpovedal kladne. S večerným vlakom odcestovali všeci domov: notár a Berger cestovali vo zvláštnom kupé. Zavčas rána došli do Bratislavi, kde všeci výstúpili, odišli do mesta a o 1/2 10. hodine dopoludnia cestovali s osobným vlakom smerom k Novým Zámkom. Berger však už neprišiel na nádražie. V Komárne požiadal Kurucz notára, aby preložil kivtanciu do maďarského jazyka, na čo notár dal 20 Kč Kuruczovi z vlastných svojích peňazí, aby nechal zhotoviť overený preklad od verejného notára.

Po dojdení Kurucza a Seböka i notára domov počaly sa asi za desať dní rozširovať chýry, že peniaze sa ztratily. Menovaní vtedy požiadali notára, aby vo veci niečo učinil. Notár odcestoval do Prahy, kde meškal tri dni. Keď sa vrátil, sdelil, že do troch dní dojde inžinier pozemkového úradu, ktorý vykoná parceláciu. Inžinier však v označenej dobe nedošiel, obyvatelia obce začali reptať, načo notár zase odcestoval do Prahy. Za niekoľko dní po jeho odcestovaní začal sa roztrušovať chýr, že notár s peniazmi ušiel, vtedy však, a to 9. októbra došiel od notára, ktorý sa zdržoval v Prahe, tento telegram: Všetko je v poriadku, v piatok prijdem, Bernyák.

Medzi tým boly v časopisoch uverejnené zprávy, že polícia vydala proti notárovi Bernyákovi zatykač. Poslanec Füssy odcestoval na to na našu žiadosť do Prahy, aby sa u pozemkového úradu o veci presvedčil. Podľa predbežného ujednania mal sa poslanec Füssy stretnúť s notárom pred palácom pozemkového úradu na Václavskom námestí, notár však na umluvené dostaveníčko neprišiel.

Koloman Füssy potom sám jednal v pozemkovom úrade a zistil, že pozemkový úrad nevie nič o zaplatení 175.000 Kč. Medzitým došiel i notár z Prahy a i teraz všemožne tvrdil, že peniaze boly v poriadku zaplatené. Poneváč chýry o zprenevere peňazí sa vždy väčšmi šírily, zaviedol okresný náčelník vyšetrovanie proti notárovi. V priebehu vyšetrovania odcestovali okresný náčelník, Kurucz a Dr. Aurel Dušek spolu s notárom do Prahy, a tu teraz už úradne zistili, že kvitancie o 175.000 Kč sú padelky, peniaze neboly nikdy u pozemkového úradu zaplatené, ktorý takého veľké sumy ani neprejíma priamo, lež výlučne poštovým šekovým úradom.

Poškodené strany Sebök a Kurucz učinili trestné oznámenie pre zpreneveru 175.000 ako aj pre podvod v trestnom oddelení policajného riaditeľstva v Prahe. Ač od tých čias uplynulo už plného pol druha roka, strany nevedia nič o prítomnom stave trestného pokračovania ani o tom, kto nesie zodpovednosť za zmizenie peňazí.

Tážem sa vlády:

Či je ochotná uložiť úradom, aby túto vec zavedením najprísnejšieho vyšetrovania osvetlili, lebo vec bude zrejme obyčajným zločinom.

Či je vláda ochotná učiniť predmetom najprísnejšieho vyšetrovania dejstvovanie notára Bernyáka v tejto veci a o výsledku vyšetrovania podať zprávu parlamentu?

V posledních dnech oznamují časopisy, že všechny dvory, které byly vyvlastněny z Clam-Gallasova majetku a které vesměs leží na Frýdlantsku, byly zadány výhradně českým novým držitelům nebo pachtýřům jako dvory Engelsdorf, Ves, Pertolice, Bullendorf, Dolní Oldříš, Bílý Kostelec, Schönbach. Takovéto zprávy stále a stále přicházejí i o jiných vyvlastněných v území, obydleném z 90 až 98% německým obyvatelstvem. Ačkoliv podle §u 1, bod 5 zákona z 30. ledna 1920 obce mají právo, ba přednostní právo na přidělení půdy, žádosti obcí byly téměř vesměs marné. Dále se množí zprávy, že se přidělují zbytkové statky o pozemkové ploše daleko větší, než jaká jest zákonem zaručena dřívějším držitelům (§ 2, zákona ze dne 16. dubna 1919); odevzdávací cena, kterou ustanovuje pozemkový úřad , jest neporovnatelně větší než přejímací cena, kterou platí prvému držiteli sám pozemkový úřad. Prví držitelé často několik let nedostali náhradu za provedené vyvlastnění a přes to se od nich, kteří dosud nedostali náhrady za vyvlastněnou půdu, žádá, aby zaplatili dlužné daně z této půdy. Konečně se v časopisech stále a stále píše o přímo beznadějném stavu mnoha bývalých zaměstnanců a stálých dělníků na těchto vyvlastněných pozemcích.

Přihlížejíce k těmto a podobným, stále se opakujícím časopiseckým zprávám, jež dlužno bráti vážně, táží se podepsaní:

1.) Jest ministerská rada ochotna vydati konečně seznam o nových přídělech zbytkových statků a vůbec o velkých majetcích pozemkových a o pronajatých celých dvorech, v němž by bylo uvedeno: Výměra přiděleného zbytkového statku nebo velkého majetku pozemkového nebo pronájmu; přejímací cena a přídělová cena, dále jméno nového držitele nebo pachtýře a zda byli již statkáři a jak velký majetek pozemkový již měli?

2.) Jest ministerská rada ochotna uveřejniti seznam obcí, které se ucházely o příděl půdy a jak bylo této žádosti vyhověno?

3.) Jest ministerská rada ochotna oznámiti, do jaké výše vzrostl fond, který jest zříditi podle §u 73 zákona ze dne 8. dubna 1920 (náhradový zákon, zajištění zaměstnanců), jak jest spravován a jmenovitě v jakém rozsahu dostává se dobrotiní tohoto fondu lidem, pro něž byl zřízen?

V Praze dne 16. března 1926.

Důchodkový kontrolní úřad v Hostinném zaslal obecním úřadům v soudním okrese Hostinné tuto vyhlášku s datem 18. března 1926:

"Soukromé porážky (také nouzové porážky) dobytka všeho druhu, prodá-li se část masa jiné osobě, podléhají rovněž paušalované dani z obratu. Tato paušalovaná daň z obratu platí se zároveň s daní z masa. Z takovýchto porážek jest zaplatiti ty to částky:

Vydání této vyhlášky neshoduje se s ustanoveními vyhlášky o paušalování daně z obratu u jatečného dobytka a masa z 25. listopadu 1925, č. 247. V této vyhlášce poznamenává se v odstavci 2 výslovně: "Paušál se vybírá ve všech případech, kdy se vybírá daň z masa a platí se právě tak jako daň z masa buď podle váhy nebo z kusu a to v obou případech z té váhy masa, která podléhá daní z masa."

Paušál činí u všech druhů masa syrového mimo maso koňské 30 h za 1 kg.

Kontrolní důchodkový úřad zašel paušalovými částkami, předepsanými ve vyhlášce příliš daleko za ustanovenou míru a tato vyhláška jest také v odporu s předpisy obsaženými ve vyhlášce č. 247/1925 Sb. z. a n. Kdežto podle zákona o dani z masa ze dne 14. dubna 1920, č. 262 Sb. z a n. dani z masa podléhá veškeré maso získané domácí porážkou, ve vyhlášce z 25. listopadu 1925, č. 247 Sb. z. a n., vyjímá se z placení paušálu daně z obratu ono množství masa, jež se získá porážkami, které vykoná nebo dá vykonati chovatel dobytka, jenž není ani řezníkem nebo obchodníkem s dobytkem, nebo soukromník výhradně pro spotřebu své domácnosti. Kontrolní důchodkový úřad v Hostinném žádá však ve vyhlášce právě také z tohoto masa placení paušalované daně z obratu masa, mají-li platiti paušalované sazby pro jatečný dobytek podle živé váhy, jak to ustanovil. Svým opatřením kontrolní důchodkový úřad v Hostinném překročuje svou pravomoc a proto se tážeme pana ministra financí, je-li ochoten působiti, aby vyhláška kontrolního důchodkovému úřadu v Hostinném z 18. března 1926 byla opět odvolána a tento úřad poučen, že chovatelé dobytka jsou povinni platiti paušalisovanou daň z obratu z masa jen z množství masa, které přijde do obchodu.

V Praze dne 24. března 1926.

Čsl. četnictvu není dosud dovoleno, ba jest přímo zakázáno členství ve všenárodních institucích tělocvičných, jakou jest naše Sokolstvo a Střelectvo.

Poněvadž čsl. četnictvo jest všenárodní institucí bezpečnostní, nevidíme, proč by příslušníkům četnictva mělo býti zakazováno členství v tělocvičných jednotách sokolských a střeleckých, a v důsledku toho tážeme se pana ministra vnitra:

1) Jest pan ministr ochoten zrušiti zákaz členství příslušníků čsl. četnictva v tělocvičných jednotách sokolských a střeleckých a toto členství dovoliti?

2) Jest pan ministr ochoten sděliti podepsaným, co v této věci zařídil neb zaříditi hodlá?

V Praze dne 6. dubna 1926.