Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Dľa zásad jazykového zákona zo dňa 29. februára 1920, č. 122 Sb. z. a n., § 4, jeho prevádzajúceho nariadenia zo dňa 3. februára 1926, č. 17 Sb. z. a n., konečne dľa smlúvy St. Germain en Laye zo dňa 10. septembra 1919 - ako v Čechách český, na Slovensku sa má úradovať zpravidla po slovensky. Majú teda na Slovensku vychádzajúce z úradov mimo podaní i všetky predpisy, nariadenia, vyhlášky, úradné nápisy atď. znieť v čistom a rýdzo slovenskom texte. V skutočnosti však deje sa pravý opak; tak na Slovensku ako i Podkarpatskej Rusi nakoľko sa úraduje v každom ohľade v prevážnej väčšine český natoľko v mizivej menšine úraduje sa síce slovenský na Slovensku, avšak práve natoľko zahanbujúcou slovenčinou, že to není ani český, ani slovenský, následkom čoho má zaniknuť tá pravá a rýdza slovenčina v oslobodenej vlasti.

Je prírodzené, že týmto sa medzi slovenským národom vyvoláva veľká ne spokojnosť, ktorá v zápäti má za následok vzbudzovanie nedôvery proti vlád nemu vedeniu republiky na jednej strane - vyplývajúc z toho kruté súdenie Slovákov väzením, na strane druhej. Rovnako je prirodzené a nanajvýš jasné, že týmto spôsobom národnostné pomery v republike sa nikdy neskonsolidujú a ne bude kýženého pokoja.

V obvode košického riaditeľstva t. č. staršie úradné nápisy slovenského textu, niektoré vyvesené ešte býv. správou K. B. železnice, sa zvesujú a vyvesujú nové nápisy českým textom z nariadenia riaditeľstva.

Okrem toho obe riaditeľstvá železničné tak bratislavské ako i košické všetky vybavenia (mimo dekrétov o prepustení zo žel. služby Slovákov) rozkazy a nariadenia (mimo prislušného úradného listu) vydávajú v českom texte a nútia slovenské zamestnanectvo, aby si ich osvojilo v češtine, ktorej jednoduchý zamestnanec slov. a rus. národnosti sotva rozumie, - tým viac vôbec zamestnanectvo toto nemusí jej rozumiet na Slovensku ako sa nerozumie slovenčine v Česku.

Zainteresované úrady odôvodňujú svoj postup, že to má byť ťčeskoslovenčinaŤ užívajúca sa v tom smysle; nakoľko sa úraduje na Slovensku český rovnako sa môže v Česku úradovať slovenský.

Naproti tomu máme však po ruke živé dôkazy ako železničné riaditeľstva v Česku (Brno, Olomouc atď.), kde boli preložení Slováci pozdejšie prevzatí od správy maďarských železníc, alebo Slováci navštivujúci odbornú železničnú školu v Česku - kategorický žiadajú od týchto, aby sa naučili úradnú reč v slove a písme českú. Máme konkrétne prípady, že keď Slovák úradník u týchto riaditeľstiev vy bavil aktu slovenský, hodená mu bola zpät, že to není úradna reč. Ďalej na nátlak svojích predstavených museli navštevovať kurzy českého jazyka, výsledkom ktorých museli skladať zkúšky, aby si perfektne osvojili českú reč atď.

Neprotirečíme tejto skutočnosti, naopak schvalujeme jú; avšak čo najrozhodnejšie všade a vždy do krajnosti žiadame a žiadať budeme: aby čestina na Slovensku uplatňovala sa do tej miery ako sa uplatňuje slovenčina v Čechách.

Výš uvedené nie len v Česku a na Slovensku sa činí, ale robí sa tak i v Podkarp. Rusi. Staničný prednosta v Huste celkom kategorický žiada od Slovákov-dopravníkov, aby úradovali v českom jazyku s tým odôvodnením, že na Podkarp. Rusi úradná reč je česká.

Vychádzajúc zo slov p. prezidenta Masaryka, ktorý v začiatkoch utvorenia našej republiky prehlásil: ťNásilie tuná nič nepomôže, násilie tuná vytvorilo by len otrokov a otrok nikdy a nikde nepracuje rád a uspešne.Ť.

Vznášame dotaz na vysokú vládu, po ťažne pána ministra vnútra a ministra železníc:

1. Či je ochotná vláda nariadiť, aby všetky úradné podania, predpisy, nariadenia, vyhlášky, úradné nápisy a vôbec úradovanie na slovenských železniciach dialo sa v čistej a neškrvenej slovenčine?

2. Ak áno, či je ochotná vláda ihneď potrebné opatrenie k tomu učiniť v tom smysle, že sriada sa predbežne na väčších staniciach Slovenska učebné pravopisné kurzy, neskoršie i na malých, výsledkom ktorých všetko zamestnanectvo mimo zamestnancov slovenskej národnosti musí skladať zkúšky pred slov. zkušobnými komisármi?

3. Nasledovne, či bude ochotná vláda takých zamestnancov-Neslovákov, ktorí sa nepodrobia zkúške zo slovenského jazyka, poťažne keď na týchto najviac 2-kráť za sebou neobstoja - odvolať zo Slovenska?

4. Konečne či je ochotná vláda nakoľko je dostatok Slovákov, keď na toľko je postradateľných zamestnancov a vôbec úradníkov neslovenskej národnosti, ktorí súc na Slovensku v žel. službách od r. 1919-1923 a posial neprispôsobili sa slovenským pomerom, tým menej neosvojili si slov. úradnú reč - ihneď ich odvolať zo Slovenska a nahradiť ich služby Slovákmi?

5. Ak nie, pre aké dôvody, ktoré sú to?