Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Sociálně-politický výbor poslanecké sněmovny projednal návrh úmluvy zároveň s návrhem č. 80 a obě předlohy schválil s tím přáním, aby také ostatní státy provedly ratifikaci úmluv v době co nejbližší.

Ústavně-právní výbor poslanecké sněmovny projednal návrh úmluvy zároveň s návrhem číslo 80 a předlohu tu schválil.

Úmluva táto plynula tak ako úmluva zo 6. dubna 1922 z ustanovenia tak zv. sévresskej smluvy medzi cessionárskymi štátmi z 10. srpna 1920 a z nutnosti súčtovania a rozparticipovania od prevratu vyplácaných pensijných a zaopatrovacích požitkov medzi jednotlivými cessionárskymi štátmi.

Úmluva táto jedná o úprave pomerov bývalých štátnych zamestnancov a vojanských osôb rakúskych, neprevzatých do služieb niektorého štátu, ďalej o úprave pomerov zamestnancov dvorských a zamestnancov bývalej kabinetnej kancelárie a konečne upravuje právne pomery zamestnancov bývalých c. k. štátnych drah a rozdelenie fondov starobného za opatrenia bývalej správy c. k. štátnych dráh.

Iba touto úmluvou riešená je definitívne otázka t. zv. neprevzatých zamestnancov a to vo forme poskytnutia odpočivných požitkov takým osobám. Za počiatočný termín výplaty smluvený bol 1. prosinec 1923. Pre poskytnutie odpočivných požitkov rozhodným je štátne občianstvo ziskané dľa st. germainskej smluvy mierovej či opciou, či ipso facto alebo reklamáciou. Ovšem, že úmluva obsahuje ustanovemie, že z výhody poskytnutia odpočivných požitkov sú vylúčené osoby, ktoré odmietly službu v štáte, nesložili slub, opustili svoju službu, nevyhoveli výzve k nastúpeniu služby, alebo ktorých prevzatie do služieb bolo v záujmu verejnom odmietnuté.

Podobne ako úmluva z 6. dubna 1922, i táto úmluva vzťahuje sa i na zamestnancov spoločných správ bývalej monarchie Rakúsko-Uhorskej a zemskej správy Bosnie a Hercegoviny, nakoľko boli 3. listopadu 1918 príslušníkmi bývalej Cislajtánie.

Z úmluvy sú však vyňatí bývali pragmatikální zamestnanci správy sverenských majetkov bývalého panovnického rodu rakúsko-uhorského alebo niektorej z jeho vetví, a úmluvu odkazuje riešenie týchto otáziek na zvláštne uzavreť sa majúce dohody. Takáto dohoda bola tak tiež 30. listopadu 1923 sjednaná medzi Československom a Rakúskom, ale túto do hodu bude možné Národnému shromaždeniu predložiť k ratifikovaniu až vtedy, keď rozhodne Reparačná komisia v súvislosti s ocenením prevzatého majetku rodu Habsbursko-Lotrinského i otázku odpočítania hodnoty prevzatých tiarch.

Všetky civilné a železničné pensie ostatne vyplácané sú až dosial podľa pokynov vydaných ministerstvom financií patričným finančním úradom; ale tieto pokyny ako prozatímne opatrenia nemajú právne záväznej formy, a preto ani neboly vyhlásené v Sbierke zákonov a na riadení.

Vnitorným zákonodárstvom bola riešená dosiaľ iba otázka pensií vojanských a sice zákonom č. 194/1920, ktorý ale vláda navrhuje v súvislosti s úmluvou sjednanou v Ríme 6. dubna 1922 tejto úmluve odpovedajúce novelisovať.

Úmluvu túto predložila poslaneckej snemovne vláda dňa 15. ledna 1926 k ratifikovaniu, a účinnou sa stane až po ratifikácii všetkými smluvnými štátmi. Po predložení úmluvy Národ. shromaždeniu podpísala tiež Italia úmluvu, ktorú do 15. ledna 1926 ešte nebola podpísala. Rumunsko podpísalo síce úmluvu ale s tým zdôraznením, že ustanovenia v úmluvách obsažené nebudú môct tvoriť žiadnu prekážku královskej vláde rumunskej, aby vnitorným zákonodárstvom ustanovila podmienky, ktorých bude treba splniť žiadateľom, aby mohli uplatňovať uznanie práva na pensiu, jako i na výšku pensie, ktorá má byť poskytnutá. Úmluva síce v článku 8 stanoví podobnú. výhradu pre všetky smluvné strany, ale len nakoľko se to týče článkov 1. až 7.

Zahraničný výbor schvaluje úmluvu a navrhuje poslaneckej snemovne, aby sa usniesla úmluvu schváliť.

Rozpočtový výbor ve schůzi dne 19. května usnesl se přistoupiti k návrhu výboru zahraničního.

ťNárodní shromáždění republiky Československé souhlasí s Úmluvou sjednanou ve Vídni dne 30. listopadu 1923 mezi Rakouskem, Italii, Polskem, Rumunskem, královstvím Srbů, Chorvatů a Slovinců a Československem o úpravě různých skupin odpočivných požitků, které nebyly upraveny Úmluvou v Římě ze dne 6. dubna 1922.Ť