II. volební období. | 3. zasedání. |
Poslanecká snemovňa ráč sa usniesť:
Národné shromaždenie Československej
republiky usnieslo sa na tomto zákone:
Vec súdnej organizácie na Slovensku upravuje sa
týmto zákonom.
Vo všetkých veciach, ktoré podliehajú
súdnemu pokračovaniu a v ktorých je najvyšší
súd v Brne treťou, t. j. najvyššou súdnou
stolicou, zostávajú i pre Slovensko naďalej
v úplnej platnosti zákony a zákonné
nariadenia o organizácii a obore pôsobnosti tohoto
súdu.
Na území Slovenska sriaďujú sa dve súdné
tabule, a to súdna tabula v Bratislave (Pozsony, Pressburg),
a Košiciach (Kassa, Kaschau). Sídlo prvej je Bratislava
(Pozsony, Pressburg), druhej Košice (Kasaa, Kaschau).
Do obvodu súdnej tabule v Bratislave, pokiaľ sa týče do miestnej pôsobnosti tejto tabule patria tieto sedrie:
v Bratislave (Pozsony, Pressburg),
v Banskej Bystrici (Besztercebánya, Neusohl),
v Komárne (Komárom, Komorn),
v Nitre (Nyitra, Neutra),
v Ružomberku (Rózsahegy, Rosenberg) a
v Trenčíne (Trencsén).
Do obvodu súdnej tabule v Košiciach, pokiaľ sa týče do miestnej pôsobnosti tejto tabule patria tieto sedrie:
v Košiciach (Kassa, Kaschau),
v Levoči (Lócse, Leutschau),
v Prešove (Eperjes) a
v Rimavskej Sobote (Rimaszombat).
Každá súdna tabula účinkuje vo
svojom území s pôsobnosťou, ktorú
dávajú súdnym tabulám zákony
a zákonité nariadenia.
Ak je niektorá sedria vystrojená zvláštnou
vecnou súdnou pravomocou, vzťahuje sa na celý
obvod tejto zvláštnej súdnej pravomoci pôsobnosť
súdnej tabule, do obvodu ktorej táto sedria patrí.
Počet sedrií na Slovensku je 10. Tie sedrie a ich
sídla sú:
1. Sedria v Bratislave (Pozsony, Pressburg) so sídlam Bratislava
(Pozsony, Pressburg).
2. Sedria v Banskej Bystrici (Besztercebánya, Neusohl)
so sídlom Banská Bystrica (Besztercebánya,
Neusohl).
3. Sedria v Komárne (Komárom, Komorn) sa sídlom
Komárno (Komárom, Komorn).
4. Sedria v Nitre (Nyitra, Neutra) so sídlom Nitra (Nyitra,
Neutra).
5. Sedria v Ružomberku (Rózsahegy, Rosenberg) so sídlom
Ružomberok (Rózsahegy, Rosenberg).
6. Sedria v Trenčíne (Trencsén) so sídlom
Trenčín (Trencsén).
7. Sedria v Košiciach (Kassa, Kaschau) so sídlom Košice
(Kassa, Kaschau).
8. Sedria v Levoči (Ldcse, Leutschau) so sídlom
Levoča (Lcse, Leutschau).
9. Sedria v Prešove (Eperjes) so sídlam Prešov
(Eperjes).
10. Sedria v Rimavskej Sobote (Rimaszambat) so sídlom Rimavská
Sobota (Rimaszombat):
Každá sedria účinkuje vo svojom území
s pôsobnosťou, ktorú dávajú sedriám
zákony a zákonné nariadenia.
Počet okresných súdov na Slovensku je 80.
Tabulky, ktoré sú prílohou tohoto zákona,
udávajú, aké mená majú okresné
súdy, ktoré mesto so sriadeným magistrátom
alebo obec je ich sídlom, ktoré obce patria do ich
miestnej pôsobnosti a ktorým sedriám podliehajú.
Každý okresný súd účinkuje
s pôsobnosťou, ktorú dávajú okresným
súdom zákony a zákonné nariadenia.
Stanovenie, pokiaľ sa týče pridelenie personálu
súdnym tabulám a okresným súdom a
služobné pomery sudcov, senátnych zapisovateľov,
notárov, praktikantov a pomocného personálu,
ktorými sú systemizované miesta u súdu
obsadené, ako aj iných súdnych zamestnancov
upravovať bude zákon, ktorý bude obidvoma snemovňami
prijatý a sankcionovaný v dôsledku iniciatívneho
návrhu zákona podaného Národnému
shromaždeniu ministerstvom spravedlnosti najpozdejšie
do 30. decembra 1927.
Týmto zákonom stanovený počet, miestnu
pôsobnosť, a sídlo súdnych tabúl,
sedrií a okresných súdov môže
zmeniť len zákon.
Miestnu pôsobnosť okresných súdov sriadených
týmto zákonom, môže zmeniť i zákon
až v roku 1931, pokiaľ sa týče až
po tomto roku.
V sídle každej súdnej tabule sriaďuje
sa vrchné štátné zastupiteľstvo
a v sídle každej sedrie štátné
zastupiteľstvo. Ináč organizácia, pôsobnosť,
služobné pomery, neodvislosť a zodpovednosť
štátnych zastupiteľství na Slovensku musia
byť upravené zvláštnym zákonom.
Aby tento zákon bol vynesený, je minister spravedlnosti
povinný predložiť k tomu účelu
iniciatívny návrh zákona obidvom snemovniam
súčasne do konce r. 1927.
Dokiaľ nebude vynesený, pokiaľ sa týče
nevstúpi v život zvláštny zákon
o štátnom zastupiteľstve týmto paragrafom
vyžadovaný, sú v tejto veci smerodajné
zákony a zákonné nariadenia, ktoré
platia teraz.
O plenárnych usneseniach v právnych otázkach
zásadnej povahy alebo rozhodnutiach, vynesených
súdnymi tabulami, smerodajné sú zákony
a zákonné nariadenia, ktoré platia teraz.
Obvody správnych okresov môžu byť učinené
totožnými s obvodmi okresných súdov
stanovených v tomto zákone a v dôsledku toho
sa stanoví, že správné okresy, pokiaľ
sa týče ich miestna pôsobnosť upravia
sa v smysle prílohy k tomuto zákonu, vzťahujúcej
sa na miestné rozdelenie okresných súdov
a že takto upravené správné okresy,
pokiaľ sa týče ich miestna pôsobnosť
môžu byť zmenené len zákonom a že
takýto pozmeňovací zákon nemôže
do 31. januára 1931 byť vynesený!
Ustanovenia odstavca predchodzieho vzťahujú sa in
a sídla správnych okresov.
Súdna organizácia Podkarpatskej Rusi bude upravená
zvláštnym zákonom, dokiaľ tento zákon
nebude vynesený, zostane pri terajšom právnom
a faktickom stave.
Zákony a nariadenia, ktoré sa tomuto zákonu
protivia, obzvlášte nariadenie zo dňa 23. apríla
1926 a vyhlásené dňa 29. apríla 1926
pod čís. 55, pozbývajú platnosti.
Zákon tento buď vyhlásený do 8 dní
po jeho sankcionovaní a vstupuje v život dňom
svojho vyhlásenia.
Prevedením tohoto zákona sa poverujú minister
spravedlnosti, minister vnútra a minister s plnou mocou
pre správu Slovenska.
§ 94 ústavného zákona vyslovuje, že
organizáciu štátnych súdov upravuje
zákon. Smysel tohoto ustanovenia dokazuje, že otázka
súdnej organizácie je tak dôležitou otázkou
ústavne-právnou, ktorú nemožno rozhodnutím
exekutívnej moci definitívne vyriešiť
a rozhodovať o nej vyhradzuje si súd pre seba, rešp.
svojim zvoleným zástupcom ako zákonodarný
akt.
Zákon zo dňa 3. apríla 1919, vyhlásený
dňa 12. apríla 1919 pod čís. 188/1919
vyslovuje v súlade s ústavným zákonom
zreteľne, že v otázke súdnej organizácie
môže minister spravedlnosti učiniť nariadením
prechodné opatrenia dotiaľ, kým uhorský
organizačný zákon č. XXV, z r. 1890
nebude nahradený zákonom novým.
I z tohoto zákona je zrejmé, že otázka
súdnej organizácie na Slovensku musí byť
upravená zákonom a že úprava nariadením
je opatrením iba prechodnej povahy.
"Lehotu novej organizácie, po ktorú mohla výkonná
moc nariadením ustanoviť sídla, okresy a obvody
súdov a štátnych zastupiteľství
na Slovensku v Podkarpatskej Rusi, stanoví zákon
zo dňa 2. novembra 1918, vyhlásený dňa
4. novembra 1918 pod čís. 6/1918 vo dvoch rokoch
sahajúcich do 4. novembra 1920, túto lehotu predĺžil
zákon za dňa 15. apríla 1920 a zo dňa
22. decembra 1920, vyhlásený dňa 31. decembra
1920 pod čís. 691/1920 do 31. decembra 1921 a zákon
zo dňa 19. decembra 1924, vyhlásený dňa
29. decembra 1924 však do konca apríla 1926. Lehota
tá už vypršala a nieto zákona, ktorým
by bolo nariadené nové ďalšie predĺženie.
Úradnícka vláda na základe zmocnenia,
obsaženého v zákone čís. 295/1924,
stanovila nariadením zo dňa 23. apríla 1926,
vyhláseným pod čís. 5/1926 dňa
29. apríla 1926 - tedy predposledného dňa
prechodnej doby navej organizácie - okresy, rešp.
obvody a sídla všetkých súdnych tabúl,
sedrií a okresných súdov. Vzhľadom na
to, že rozvrh súdov I. a II. stolice, prevedený
s hľadiska miestnej pôsobnosti, aký produkoval
minister spravedlnosti nariadením č. 55/1926, mohol
s rovnakou námahou predložiť i Národnému
shromaždeniu a mohol prísť pred Národné
shromaždenie s návrhom zákona obsahu totožného
s obsahom toho nariadenia, vzhľadom na to, že úradnícka
vláda ani do dnešného dňa nepredložila
Národnému shromaždeniu návrh zákona
o otázke súdnej organizácie. Z týchto
faktov možno dovodzovať, že výkonná
moc nechce zákonodarstvo pripustiť k rozhodovaniu
v otázke súdnej organizácie. Avšak povinnosťou
zákonodarstva v smysle ustanovenia ústavy je, aby
dalo i prez eventuálny odpar výkonnej moci výraz
vôle ľudu v otázke, ktorá je zárukou
slobody a ústavnosti a aby po jej podrobnom pojednaní
v obidvoch snemovniach zákonodarstva vystrojilo ju mocou
zákona.
Zákon ten vyniesť je jeho povinnosťou tým
väčšmi, lebo k súdnym okresom je viazané
jazykové právo národných menšín
a tedy upravenie tohoto práva zákonnou úpravou
súdnych okresov je nezbytným záujmom konsolidácie
štátu. Z tohoto dôvodu bolo treba učiniť
prietrž liknavému postupu úradníckej
vlády a predložiť návrh zákona
národnému shromaždeniu.
Avšak návrh zákona musel byť Národnému
shromaždeniu predložený i preto, lebo Československá
republika sa Saint-Germainskou smluvou, pojatou do zákona
vyhláseného dňa 31. decembra 1921 pod čís.
508/1921 zaviazala, že československí štátni
občania nie českého jazyka budú účastní
náležitých úľav čo. do ústneho,
alebo písomného používania svojho jazyka
pred súdmi. Avšak také teritoriálné
zmeny v súdnych okresoch, akých doznaly okresné
súdy v Rimavskej Sobote, Košiciach, Nitre, Sečovci,
Štubni a Starej Lubovni, snižuje úmerné
číslo maďarských, nemeckých a
rusínskych národných menšín pod
dosavádné 20%, čím sa stane sporným
ich jazykové právo. Je zrejmé, že keby
členovia národných menšín týchto
súdnych okresov, ktorí svoje jazykové právo
dosiaľ prevodzované týmto umelými geografickými
presuny ztratili, toto umelé prevedenie zmeny úmerného
čísla predložili Stálemu medzinárodnému
súdu, tento súd by zaiste nekvalifikoval to za "náležitú
úľavu", ale za také pozbavenie práva,
ktoré sa protiví poslednému odstavcu §
7 mierovej smluvy St.-Germainskej a činí tedy nariadenie
č. 55/1926 neplatným. Kedže však by neposlúžilo
prestíži československej republiky, keby Stály
medzinárodný súd alebo Spoločnosť
národov konštatovaly, že republika vydáva
nariadenia, ktoré sa protivia alebo odporujú §
§ 2-8 smluvy St.-Germainskej, je povinnosťou zákonodarstva
toto už bez toho neplatné nariadenie pozbaviť
naprosto platnosti a zjednať platnosť základnému
zákonu č. 508/1921 a poneváč lehota
daná zákonom č. 295/1924 už vypršala
a otázka súdnej organizácie môže
teraz už upravená byť výlučne iba
zákonom a výkonná moc ne, môže
vydať už ani len prechodné platne nariadenie,
je povinnosťou zákonodarstva upraviť otázku
súdnej organizácie definitívne zákonom.
Záhlavie zákona chce vyjadriť, že zákon
vynesený bol ako prevedenie ustanovenia §u 94 a že
jeho teritoriálna účinnosť vzťahuje
sa len na Slovensko.
Chce učiniť bezpochybným, že čo
do organizácie súdnej je jedine a výlučne
tento zákon smerodajný a záväzný.
Chce vysloviť, že pôsobnosti a organizácie
najvyššieho súdu v Brne nedotýka sa tento
zákon a že najvyšší súd v
Brne je najvyššou stolicou i v súdnych veciach
slovenských.
Nepotrebuje zovrubnejšieho odôvodnenia. Počet
a rozdelenie vyhovuje nariadeniu č. 55/1926. Mená
súdnych tabúl sú mimo československého
názvu udané i v jazyku maďarskom a nemeckom
preto, lebo v obvodoch obidvoch súdnych tabúl sú
národné menšiny, s ktorými nutno počítať.
Počet a rozdelenie sú totožné s počtom
a rozdelením nariadenia č. 55/1926. Názvy
sedrií, ku ktorým patria súdné okresy
s národnými menšinami 20% presahujúcimi,
udané sú tiež maďarsky, rešp. nemecky,
rešp. maďarsky i nemecky.
Nepotrebuje odôvodnenia.
Názvy sedrií, ku ktorým patria súdné
okresy s národnostnými menšinami 20% presahujúcimi,
udané sú tiež maďarsky, rešp. nemecky,
rešp. maďarsky i nemecky.
Nepotrebuje odôvodnenia.
Počet je totožný s nariadením č.
55/1926. Názov a pomenovanie sídla stalo sa podľa
pravidla už uvedeného.
Rozdelenie obcí v súdnych okresoch Bratislava, Nitra,
Štubňa (Turč. Sv. Martin), Rim. Sobota, Košice,
Sečovce, Modrý Kameň a Stará Lubovňa
sa rozchádza s nariadením č. 55/1926, lebo
ako je zrejmé z tabuliek k zákonu priložených,
pripojuje návrh zákona - proti nariadeniu č.
55/ 1926 - obce, ktorých vzdialenostné pomery, geografická
poloha a hospodárske pomery to odôvodňujú,
a umožňujú rešp. zaisťujú
dobré, lacné a rýchle uspokojenie záujmov
prisluhovania spravedlnosti, k súdnym okresom, ku ktorým
sa hodia.
Pre Bratislavu, mesto so sriadeným magistrátom,
sriaďuje sa zvláštny okresný súd,
lebo tým 20.731 maďarským obyvateľom umožní
sa používať svojho materinského jazyka
u súdov. Mimo toho samozrejme je v Bratislave jeden zvláštny
okresný súd pre vonkov so sídlom v Bratislave.
Nepotrebuje odôvodnenia.
Chce zaistiť čo najrýchlejšie prevedenie
ustanovenia §u 97 ústavy, lebo zákonitá
úprava sudcovskej moci nemôže v právnom
štáte po 8ročnom meškaní byť
viac odďaľovaná.
Chce vysloviť, že výkonná moc nesmie viac
zasahovať do otázky súdnej organizácie
nariadením. Zmenu môže napotom previesť
len zákonodarstvo! Na obvodoch súdnych okresov však
ani zákonodarstvo nemôže do r. 1931 nič
zmeniť, a to preto, aby následkom zmien nenastaly
do nového sčítania ľudu v r. 1931 v
úmernom čísle národných menšín
v jednotlivých súdnych okresoch také zmeny,
ktoré - ač len prechodne - mohly by vyvolať
spory o používaní práva jazykového,
náležiaceho národným menšinám.
Nepotrebuje odôvodnenia štátné zastupiteľstvá
môžu byť len v sídlach sedrií a
vrchné štátné zastupiteľstvá
len v sídlach súdnych tabúl.
Nepotrebuje odôvodnenia.
Paragraf tento chce docieliť toho, aby obvod súdneho
okresu bol totožný s obvodom okresu administratívneho,
avšak dá zrejme vyciťovať, že nie súdné
okresy majú sa prispôsobovať k okresom administratívnym,
ale naopak, okresy administratívné k okresom súdnym.
Jazykové právo totiž slúčené
je s okresom súdnym a v administratívnom okrese
i v úradoch rozhoduje čo do jazykového práva
to, či je v súdnom okrese daný predpoklad
k používaniu jazykového práva národných
menšín.
Vzhľadom na autonomiu Podkarpatskej Rusi vyhradzuje sa úprava
zvláštnemu zákonu.
Dôvody k § 1 platia i tu a tiež náležitým
dôvodom je vyslovený cieľ, t. j. zrejmé
pozbavenie platnosti nar. č. 55/1926, ktoré sa protiví
smluve St.-Germainskej.
Nepotrebuje odôvodnenia.
Nepotrebuje odôvodnenia.