Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

I. posl Koczora a druhov vláde o prevádzaní pozemkovej reformy na vidiekoch Maďarmi obydlených,

II. posl. Fedora a druhů min. spravodlivodlivosti o zhabanie časopisu "Magyar Néplap" č. 17, vychádzajúceho v Bratislave,

III. pos. Geršla a soudruhů min. nár. obrany o oklešťování práv zaměstnanců vojenské správy na Slovensku smlouvou zaručených,

IV. posl. Jurana, Kopasze, Buriana a soudruhů min. sociální péče o poměrech ve Státním Domově invalidů v Pohořelicích,

V. posl. Koczora a druhov min. spravedlnosti o konfiškáciach maďarských tlačových produktov,

VI. posl. dra Schollicha a druhů min. vnitra o nových volbách do výboru frýdecké spořitelny,

VII. posl. dra Schollicha a druhů min. školství a národní osvěty o hanebných školských poměrech ve Frýdku,

VIII. posl. dra Schollicha a druhů min. vnitra o zabavení básně, uveřejněné v časopise "Deutsche Volkswehr" ve Frýdku.

Dosavádne prevádzanie pozemkovej reformy dosvedčuje nadovšetku pochybnosť, že cieľom pozemkovej reformy prevádzanej n avidiekoch maďarských nie je, aby bola zmenená nesprávnosť rozdelenie statkov s hľadiska hospodárskeho a sociálneho, ale že slúží jedine snahe, aby pozemky, ktoré sú v rukách maďarských, dostaly sa do rúk československých a tým aby dnešné maďarské územia staly sa smiešanými a odnárodnily sa.

Táto snaha dochádza k výrazu tiež pri anketových pojednávanieach o pozemkovej reforme, kde riaditeľ Kafka (tesnopisecký zápis str. 25 a 26) prehlásil, že "máme len jednu cestu, podržať to, čo je v rukách českých a pôdu, ktorá nie je v rukách českých, previesť do rúk českých." Tamtiež (str. 28.) dr. Duras prehlásil: "S hľadiska národného musíme pozemkovou reformou dosiahnuť, aby sme pôdu, ktorá je v rukách nemeckých a maďarských previedli do vlastníctva českého." Stejného smyslu boly tiež prejavy všetkých účastníkov.

Účel tento je dosvedčený tiež prevádzaním zákonov o pozemkovej reforme.

Maďarské územia Slovenska sú najhustejšie obydlené a v týchto územiach leží prevážná časť veľkostatkov, je tedy prirodzeným dôsledkom, že v týchto územiach je najviac malých statkárov, hospodárskych čeľadínov, bezzemkov a zemerobotníkov. V Maďarsku bolo pred válkou medzi Maďarmi najviac bezmajetných ľudí, medzi Maďarmi bolo 48.40% hospodárskej čeľade, alebo nádeníkov, kdežto u Slovákov len 33.60% a u Rumunov 31.50%. Územia Maďarmi obydlené sú charakteru agrárneho a ležia na rovine, maďarské obyvateľstvo je tedy odkázané výlučne na zemedelstvo a nemô6e sa umiesti`t v priemysle, obchode, baníctve alebo lesníctve, ale vylúčené je aj zo stavu zamestnaneckého, lebo politika vládneho režimu, ktorá Maďarov opomíja, nielen že nepribiera nových zamestnancov do štátnych podnikov, k železnici, poště atď., ale eště i starých prepúšťa.

Konzekvenciou toho všeho by bolo, aby pri rozdelení veľkostatkov na vidiekoch Maďarmi obydlených dostali pôdru maďarská hospodárska čelaď a hospodárski robotníci, ktorí ztratili chleba a taktiež veľký počet malých roľníkov a hospodárov.

Avšak všade sa deje opak toho. Na rozdelených statkoch v územiach čiste maďarských usadzujú českých, moravských a slovenských kolonistov a v prípadoch výnimečných môže maďarské obyvateľstvo v rozmeroch veľmi nepatrných obdržaľ len tie špatné pozemky alebo pozemky od kolonie vzdialené, na ktoré z tohoto dôvodu kolonisti nároku nečinia.

Prevádzanie pôdy, ktorá je v rukách maďarských, do rúk československých deje sa trojakých spôsobom: 1. Kolonizovaním statkov československých malých statkárov, 2. sriaďovaným statkov zbytkových, 3. tak, že dosavádny majiteľ môže so schválením pozemkového úradu svoj statok alebo jeho časť odpredať kupcovi československej národnosti.

Tieto dve posledné formy sú v podstate stejné. Zbytkové statky udeľuje pozemkový úrad často vo výmere, ktorá značne presahuje maximum statku stanovené zákonom o pozemkovej reforme. Tak zvaná kúpa z voľnej ruky je taktiež len jednou formou udeľovania zbytkových statkov. V takomto prípade povolí pozemkový úrad vlastníkovi, že svoj statok alebo jeho určitú časť môže odpredať za lacnúcenu ním schválenú a československému vlastníkovi tiež ním schválenému. V takomto prípade už nie je smerodatným majetkové maximum zákonom určené, lebo väčšinou povoľuje sa vždy o veľa väčšia pozemková výmera a totiž nový československý majiteľ môže zakúpiť statok zemedelský presahujúci 150 hektarov zemedlskej pôdy, čo u maďarského majiteľa podlieha už vyvlastneniu.

Dôkazom vyššie udaných vecí nech slüžia nižšie uvedené československé kolonizácie a zbytkové statky, ktoré boly sriadené v okresoch takmer zo 100% maďarských.

v okrese šamorýnskom: na statku Jána Pálffyho vo Štvrtku, kolonizácia na dvore Vörösmajor v rozsahu 700 jutár.

Na statku ženy Bélu Pálffyho v Tongháze na puste Vittény kolonizácia v rozsahu 600 jutár.

Na statku ženy Bélu Pálffyho v Bélvate, na puste Rónya dané bolo 200 jutár kolonistom a 120 jutár jedomu kolonistovi.

Na statku Viener Welten vo Štvrtku, na dvore Anna kolonizácia v rozsahu 800 jutár.

Na tomtiež veľkostatku na dvore Erzsébet kolonizácia v rozsahu 280 jutár.

Tamtiež obdržal dr. Gabriel Kuchta zbytkový statok v rozsahu 500 jutár.

Na statku Bedricha Pongrácza kolonizácia na dvoroch Fakó, Körtvélves a Tárnok.

Na statku ženy Bélu Pálffyho v Grossmagendorfu obdržalo 6 slovenských kolonistov pustu Ujvásár v rozsahu 700 jutár.

Na statku Aladára Bethlena v chotári Süly a Felbár bola sriadená kolonia v rozsahu 450 jutár.

Na tomtiež statku dostali dva kolonisti dvor Antoni v rozsahu 240 jutár.

Na puste Sárrét, statok Ludvika Benvovskyho bola sriadená kolonizácia v rozsahu 1100 jutár.

Na seniorátnom statku Pálffyho zakúpil jeden Moravan pustu Kertés v rozsahu 400 jutár.

Z tohože statku a to 600 jutár v chotari Diosförgepatony obdržali 600 jutár pražský profesor Nedoma a syn a istý Náplava.

Na statku Bedricha Pongrácza a to pri Szentmihályfalve sriadená bola kolonia v rozsahu 380 jutár. K tomu pripojená bola tiež väčšia výmera zo statku Pálffyho.

Na puste Millenium pri Csilizpatasi sriadená bolo kolonia vo výmere 800 jutár.

Na statku Mateja Pfeifera vo Várkonyi sriadený bol zbytkový statok vo výmere 300 jutár.

Na statku Amadé Uechtricz v Böösi sriadený bol zbytkový statok vo výmere 318 jutár.

Na statku ženy Bélu Pálffyho pri Tönye sriadená bola kolonia vo výmere 450 jutár.

Asi 1600 jutár z pusty Nagybéle, statok Jána Pálffyho, nadobudol bývalý trenčiansky župan Dr. Bellai, jeho syn, dcéra a zať, bývalý komárniansky župan Folkmann, kdežto podľa zákona manžel a manželka, otec a jeho dieťa, súrodzenci pokádajúsa za jednoho vlastníka.

Taktiež dr. Ján Jenský, župan nitriansky, spolu so svojími bratmi Vladimírom Jesenským a Fedorom jesenským nadobudli 1200 jutár statku, na každého brata pripadá tedy výmera 400 jutár.

V okrese komárnianskom:

Na puste Nagyvadóc, statok Ignáca Darányiho sriadená bola kolonia vo výmere 505 jutár.

Čiastku statku, odňatú statkárovi Karolovi Hichkischovi v Izsape, obdržali kolonisti na puste Millenium.

Na dvoroch Töröm, Zsemléke, Rakottyás, statok Alexandra Kálnokyho, sriadená bola kolonizácia vo výmere asi 300 jutár.

Pustu Mádérét, statok ženy Arisztida jankovicsa "zakúpili" vo výmere 1200 jutár bratia Falatovci.

Na dvore Margit, statok ženy Gejzu Feherváryho, sriadená bola kolonia vo výmere 650 jutár.

Okres Galantský:

Na statku Very Esterházy-ovej sriadená bola kolonia vo výmere 975 jutár.

Pomery na veľkostatku Márie Esterházy-ovej nie sú nám cele jasné. Ako sme sa dozvedeli, riaditeľ panstva Svoboda zakúpil 517 jutár, ktoré však odpredal a Fraňo Kuzma dostal zbytkový statok 700 jutár, dr. Vavruh však zbytkový statok 500 jutár.

Na puste Porboka vo výmere 600 jutár usadilo sa 5 československých kolonistov, kterí sa vrátili z Jugoslávie.

Kolonizácia na puste Urföld sa práve prevádza.

V chotároch Senc a Dunajská Nová Ves na statkoch dedičov Pálffy-ových bola prevedená kolonizácia po 500 jutrách.

Veľkostatok ženy Emila Xivkovicsa v chotári Magyarbél zakúpila istá slovenská rodina vo výmere 874 jutár so schválením pozemkového úradu.

V okrese Stará Ďala:

Statok ženy Viktora Gyürkyho v Izse dal pozemkový úrad do pachtu československým legionárom.

Na statku Csákyho a to na pustách Kövágé a Zöldállás bola prevedená kolonizácia.

Na statku Pálffyho na puste Uj bola sriadená kolonia.

Na tomtiež statku na puste Szilas bola sriadená kolonia vo výmere asi 1300 jutár.

Statok Schuzdeka pri Komárne vo výmere asi 1000 jutár zakúpil so schválením pozemkového úradu bývalý poslanec Nár. shrom. dr. Ľudevit Medvecký.

Zo statku Viliama Jarossa v Kolte obdržal 200 jutár legionár Vašek.

Zo statku Schnábela v chotári Csuz obdržel legionár Brousek 400 jutár a bývalý úradník pozemkového úradu Klampár 600 jutár.

V okrese Farkány:

Na statku Pálffyho pri Čate bola sriadená kolonia vo výmere 698 jutár.

Na statku tohože majiteľa v chotári Bény bola sriadená kolonia vo výmere 1400 jutár.

Z pusty Arad, statok Adolfa Ullmanna, obdržal 120 jutár býv. legionársky kapitán Kosina. Tu sa plánuje ešte sriadenie jednoho zbytkového statku.

V okrese Stará Ďala a Parkány sú rozpoložené veľkostatky ostrihomského arcibiskupstva vo výmere 50.791 jutár a ostrihomskej kapitoly vo výmere 32.373 jutár, na ktorých sa planujú kolonizácie vo veľkých rozmeroch.

V okrese Nové Zámky, a to v chotári čire maďarskej obce Nagykér dostalo z veľkostatku Hunyadyho devät kolonistov 110 jutár.

V okrese Nitra:

Zo statku nitrianskej kapitoly pri Hrnčiarovciach obdržal Sedlák, bývalý prednosta pozemkového úradu v Nitre, 400 jutár.

Zo statku nitrianského biskupstva v Malých Obdokovciach obdržal legionár Vinál 800 jutár.

V okrese Vráble:

Z pusty Körös, majetok arcibiskupstva ostrihomského, dostal Vladimir Velecký 196 jutár.

Na majetku v Kľačanoch, a to na puste Lötétkút vo výmere 1200 jutár sriadená bola kolonia.

tamtiež dostali kolonisti: Hajduk 50 jutár, Kosiba 75 jutár a Šrobár 70 jutár.

V okrese Krupina, an vidieku čiročiste maďarskom získali zbytkové statky:

Ján Babka v obci Gyerk 270 jutár,

Karol navezil v Pereslanoch 200 jutár.

Zo statku dedičov Brennerových prevzalo ministerstvo zemedelstva 6818 jutár a dalo do nájmu cukrovaru v Garamvölgyi. Na pustatine Szemeréd, patriacej k Viške, sriadený bol zbytkový statok. Dvor Agota vo výmere 450 jutár dostali bratia Hrabovsky vraj do pachtu. Statok vo výmere asi 1200 jutár, ležici v chotári Visky dostal Metod Bella ml., syn bratislavského župana Metoda Bellu, vraj do pachtu. Nájomník dal minulého roku na statku vykácať stromy a aleje, oračiny zasial z prevažnej časti klasovinami, čo bolo pozemkovému úradu udané, avšak vo veci tej, ako je nám známo, nebol učinený žiadny zákrok. Ako vieme ostatne, Metod Bella získal do vlastníctva statok Edmunda Vogronicsa v Čereňanoch.

Okrem toho získali zbytkové statky:

Ursini, profesor v Brne, u Trnavy, jeho syn má už zbytkový statok na Slovensku.

Dr. Holubek, predseda pozemkového úradu, dostal zbytkový statok u Sáré. Podľa zrpáv novinárskych má Holubek zbytkový statok tiež z panstva v Tallósi, ktorý však ešte nie je na jeho meno zapísaný.

Žuffa, švagor Holubka, obdržal zbytkový statok v Kovárcoch.

Z panstva Károlyiho v Slovenskom Medere dostali zbytkové statky: kornel Stodola, senátor, predseda obchodnej komory; dr. Milan Ivánka, býv. vládny radca, advokát v Bratislave; dr. Jozef Kállay, býv. minister, teraz verejný notár v Bratislave; prezident Zemskej Banky; dr. Ivan Krno, legačný radca v Paríži.

Mimo toho dostali zbytkové statky:

Vdova Palková pri Novom Meste n. V.

Dr. Ján Galla, advokát, 500 jutár u Galanty.

Poslanec macek 150 jutár v Čáčove.

Dr. Vavro Šrobár, býv. minister, senátor, 300 jutár.

Teplanský, učiteľ, 150 jutár.

Dvorák, tajomník strany agrárnej, 200 jutár.

Kučera, tajomník strany agrárnej, 80 jutár.

Okrem toho sriadené boly zbytkové statky tiež v okresoch Levice a Želiezovce, a kolonie na puste Buzita v župe novohradskej, ďalej v Beregšome, Botradi, Pusta-Koropci a Csorondaháte.

V týchto čiročite a výlučne maďarských vidiekoch, kde sa v chotároch obcí sriaďovaly kolonie, maďarský zemedelský ľud ani vyzvaný nebol, aby svoje nároky prihlásil a len semo-tamo v jednej či dvoch obciach dostalo sa mu poljutrových alebo jutrových parciel, ktoré dohromady neznamenajú činy nevyhovovaly a ktoré dohromady neznamenajú nič. I tieto vo väčšine prípadoch nedostali na veky, ale len do nájmu na krátku dobu.

V obciach Gúra, Oros za Hronom a Szimö dostal síce ľud maďarský pozemky do krátkodobého nájmu, avšak nájmy tieto považovať treba len za volebné agitačné prostriedky "republikánskej strany maďarských maloroľníkov a zemedelcov," sriadenej vládou a tvoriacej skupinu agrárnej strany československej, ktorá skupina i v minulých voľbách podporovala kandidátku agrárnej strany československej. Akoľvek divno to znie, že na právoch štátnoobčianskych berie účasť len ten, kto sa stane členom určitej strany, predsa faktom je, že výšmenovaná strana, vedená pred voľbami bývalým senátorom čsl. agrárnej strany Duhajom, teraz však poslancom čsl. agrárnej strany Samuelom Zochom, prehlašuje všade, že obyvateľstvo zúčastní sa prídelu pôdy len vtedy, ak bude členom menovanej strany. Dôkazom toho je i tak zv. družstvo nájomcov pôdy, ktoré založila menovaná strana, - lebo Maďarom dáva sa pôda i pri splnení hore uvedenej podmienkd len do nájmu, - a podľa §u 4 stanov tohoto družstva, zapísaných u sedrie v Bratislave pod čís. Firm. 3032-1/5.-B XXIII, 2002/1 zo dňa 4. mája 1925, "členom družstva môže byť každý svojprávny jednotlivec, kto je zároveň členom republikánskej strany maďarských maloroľníhov a zemedelcov." A tedy konštitucionelne priali si zabezpečeť tú na celom svete ojedinelú možnosť, že Maďari len v tom prípade - a ani vtedy nie na večné veky, ale len do nájmu - dostanú pôdu , ak budú podporovať vládnu stranu čsl. agrárnikov rešp. jej skupinu vládou sriadenú, v záujme ktorej štátni notári po obciach a iní štátni zamestnanci už be toho používajú tých najkrajnejších teoristických prostriedkov.

Z výšuvedených je patrné, čo som už v úvode svojej interpelácie zdôrazňoval, že jediným cieľom pozemkovej reformy na vidiekoch maďarských je: statky, ktoré sú dosiaľ v rukách maďarských previesť do rúk československých, tamojších Maďarov tým hospodársky oslabiť čiročiste maďarské vidieky učiniť smiešanými a potom naprosto odnárodniť.

Proti týmto záhubným a odnárodňovacím snahám už od rokov urputne bojujeme, žiaľ však bez výsledku, lebo vláda sa nerozhodla zmeniť svoju politiku v pozemkovej reforme. V Mesiaci februári 1926 podal som návrh zákona poslaneckej snemovni N. S., v ktorej navrhujem vysloviť zákonom, že prideľovanie pôdy môže sa diať len podľa početného pomeru národností zastúpených v tom ktorom okrese alebo obci. Od tých čias, čo som návrh podal, uplynulo už poldruha roka, avšak návrh napriek tomu nedostal sa z iniciativného výboru ďalej ani nieto nádeje, že by niekedy nadobudol moci zákona.

Ač bez výsledku použili sme v minulosti všetkých parlamentárnych prostriedkov cieľom odčinenia a zažehnania krívd na Maďaroch páchaných, opätovne utiekame sa k prostredkom týmto a s úctou sa tážeme:

1. Či je ochotná celá vláda pôsobiť k tomu, aby pozemkovej reformy nebolo používané k odnárodňovaniu a hospodárskému ničeniu Maďarov,

2. či je ochotná k tomu účelu konštitucionelne a zákonite zaistiť, aby v územiach Maďarmi obydlených mohli dostať pôdy len Maďari, rešpektive aby pôda, ktorá podlieha prídelu, mohla byť rozdelená len podľa početného pomeru národností dotyčného okresu alebo obce?

3. Či je ochotná zrušiť systém statkov zbytkových, ktorý bez toho dáva len podnet k tým najhorším konzekvenciám, a všetkých reforme podliehajúciach pozemkov použiť ku zlepšeniu hospodárskej a sociálnej situácie bezzemkov, drobných a malých roľníkov v pravom duchu pozemkovej reformy?

4. Či je ochotná radikálne zamedziť využívanie pozemkovej reformy v záujme straníckej politiky a zaistiť rovnaké právo každému občanovi, nech patrí ku strane ktorejkoľvek?

V Prahe dňa 7. septembra 1927.

Pane Ministre!

Písal som do časopísu "Magyau Neplap" vychádzajúceho v Bratislave do čísla 17. zo dňa 24. apríla článok: "Miesto autonomie traianonské požehnanie." Štátne zastupiťelstvo v Bratislave dalo zhabať toto číslo časopisu, poneváč podľa jeho mienky dolucitovaná čiastka toho článku obsahuje: "rušenie verejného pokoju, rozširenei nepravdivých povestí a zhanobenie republiky."

Inkriminované čiastky zhabaného čísla menovaného časopisu sú následovné:

"Po najprv srútili kříže, slávne pamiatky vzťahujúce sa na minulosti, a potom s hrubými rukama zastavili rozné kulturálne, dobročinné a spoločensko ustanovižne; na najväčší posmech demokrácie dali zavrieť školy národných menšín, statisíce pozbavili ich chlieb, práve toľkých od prislušenského práva, následkom čoho stali sa ti vyhnancami, oproti tomu, že sa zdržovali 30-40 rokov stále tuná a v nepretržitej, poctivej práci zostarali sa. A keď tuná dokončili ukrutnú ich prácu, prešli na doteraz úctené uzemie Cirkvi, ktoré doteraz bolo svaté a neurážlivé: zhabali majetok cirkve, sem prichodiaci cudzinci bez zúčtovania spravujú statky. A kým cirkev pre jej chudobu nie je v stave udržať svoje seminárei a učiteľské ústavy, tí zase na majetky cirkve zbohatia sa. Ale anituná sa nezastavili. Vlámali do kadetry, aby sa mohli zamiesať v najsvätejšie a najinternejšie záležitosti. Tak zničili 23 stredných škol katolického rázu. Zastavili vyučovanie mravno-náboženské a na miesto toho zaviedli občianský mravno-naukobeh ... Zrušili katolické slávnosti Mára (sviatky), aby miesto nich nasadli sviatky Husa, na posmech katolického náboženstva. Táto prekvapujúca provokácia donutila pápežského vyslanca na to, aby Prahu opustil. Dostojnosť a staré práva cirkve, - pochádzajúce z starodávnych časov, - ochraňujúci farári boli pozbavení kongrue; teda znivočili existenciu aj farárov, ba čo viac cirkvi posluchajúcich farárov preto, poneváč biskupským sborom vydaný pastierský list vyhlásili pred veriacimi, dali súdne stihať.Poslali špiclov do kosťolov, aby mohli kontrolovať učinkovanie farárov, sluhov Boha, keď iným spôsobom nie, tak aj aspoň takým spôsobom bolo mo6n0 ich stihať. A Ondrej Hlinka, ten katolický kňaz, vodca katolickej ľudovej strany aj ďalej šiaľuje ubohých veriacich, biednych požobracených slovenských ľudí s tým, že: "Trianon priniesol požehnanie na slovenský ľud."

Pane Ministre! Podľa tvrdenia štátneho zastupiteľa tieto čiastky obsahuju v sebe: "rušenie verejného pokoju, rozširenie falošných zrpáv, a zhanobenie republiky." Ej hľa! Ej hľa! Akým citlivým sa stal ten pán štátny zástupca naraz! jZdá sa ale, že ten pán od 8 rokov spal, alebo nežil v našej demokratickej republike, žeby sa boji rzprávaniu udalosti, ktoré sa skutočně staly. Pán Minister, ako prislušník menšiny celkom určite má vedomosti o tom, že tie, ktoré som hore rozprávalsa v uplynulých 8 1/2 rokoch skutočně staly. Nie sú tie teda falošné zprávy, lež sú skutočnostiami. Nie tým sa spácha rušenie verejného pokoju, že človek rozpráva skutočnosi, lež spáchá sa ten čin vtedy, keď tie skutočnosti prevádzajú úradní činitelia. Tie nie sú falošné zrpávy, lež sú skutočnostiami. Tým som nespáchal zhanobenia republiky, keď som rozprával skutočné faktá, lež hanobia republiku pred celým demokratickým svetom vtedy, keď roztrúbajú do sveta, náš demokratizmus - náš vzorné Svajciarsko.

Tie smutné faktá možno pozdejšie obanovať, ale nemožno zatajiť, poneváč mňou označené prípady aj skutočne staly pred očiami celého sveta.

Uznávam, že sú aj Česi lepšieho smyšľania, ktorí sa haňbia pred cudzozemskom za také veci, - avšak to nás nemôže prekáziť v tom, aby sme nemohli takýmto ľudiam otvorene do oči povedať, že ich haňba nemôže byť pričínou k zhabaniu, poneváč nie tým zahaňbime republiku, že uverejňujeme skutky, avšak zahaňbuje republiku také násilné zhabania, poneváč kulturné cudzozemsko sa dozvie aj o tom, že u nár pravdu hovoriť sa nesmie.

Spýtam sa teda pána Ministra:

Či je ochotný čo najprísnejšie odkázať bratislavské štátne zastupiteľstvo, aby nerúšilo verejný pokoj spoločenstva aj v 9-om roku, trvania republiky so zbytočným zhabaním časopisov a vládu tým komrpomitovalo?

A či je ochotný nás o urobených opatreniach upovedomiť dať?

Praha, 19. septembra 1927.

V letech 1920-21 přijímalo zemské vojenské velitelství v Užhorodě do služeb vojenské správy kancelářské pomocníky a zřízence, s nimiž sjednána byla zvláštní písemná smlouva, kterou se podle obapolné dohody přijmutých zaručovaly značné výhody.

Z přijatých zůstalo ve službách vojenské správy 93 kancelářských oficiantů a pomocníků vedle 7 zřízenců.

Leč ještě v r. 1921 počala vojenská správa jednostranně, bez dohody s druhou smluvní stranou oklešťovati ve smlouvě zaručená práva svých zaměstnanců tak příkře, že nebylo pro to analogie v žádném jiném resortu státní správy.

kancelářští oficianti a pomocníci pochopitelně hledali ochrany a s díkem kvitují, že se jich tehdy ujal zemský vojenský velitel generál Paris a že také u Vás, pane ministře, nalezli potřebnou ochranu.

Ministerstvo národní obrany vyslalo krátce po té do Užhorodu svého plnomocníka, který se provedeným šetřením přesvědčil, že úprava služebních platů stala se tu nezbytnou.

Ministerstvo národní obrany vydalo výnos č. j. 39.423/pres. adm. osob. ze dne 12. srpna 1922 a výnos 47.995 pres. adm. osob. ze dne 28. října 1922, jimiž nově upraveny byly platy civilních zaměstnanců zemského vojenského velitelství v Užhorodě a to tak, že vedle platů normálních přiznán byl jim i nárok na denní diety Kč 30,-, při čemž výslovně uvedeno, že tato úprava potrvá až do vydání úpravy definitivní. Nárok na úpravu přiznaly výnosy všem, kdož zemským vojenským velitelstvím v Užhorodě byli přijati do služeb civilní správy vojenské.

Když však provedena byla reorganisace zemského vojenského velitelství v Užhorodě, došlo ku přemístění 40 zaměstnanců užhorodských k nově utvořenému zemskému vojenskému velitelství v Košicích, při čemž však jednostranným výnosem ministerstva národní obrany, č. j. 7516/dův. pres. adm. ze dne 14. září 1925, bez slyšení zaměstnanců upraveny byly znovu platové poměry tak, že sice 10 zaměstnancům ženatým ponechány byly diety pro vedení dvojí domácnosti, ostatním 30 přeloženým byly však diety odňaty z moci úřední a to z pouhého titulu jejich přeložení z Užhorodu do Košic.

Zbytek civilních zaměstnanců vojenské správy v počtu 60 osob,kteří zůstali buď na Podkarpatské Rusi, aneb byli rovněž přeloženi ale do míst jako Humenné, Michalovce, Trebišov, Vran, Čemerné a Ružomberok na Slovensku obdržel platy nejen v dosavadní výši, nýbrž také diety ve stejné výši.

Je záhadou, proč právě ti, kdo přeloženi byli do Košic zkráceni jsou o diety; je to tím nápadnější, že pro nové zemské vojenské velitelství v Košicích vybírány byly síly nejlépe kvalifikované. Nespravedlnost se ještě stupňuje tím, že současně vyplácí se tyto diety civilním zaměstnancům vojenské správy i na slovenských vesnicích, kdežto v Košicích nikoliv, ačkoliv jest všeobecně známo, že Košice jsou nejdražším městem Slovenska, pokud se týká cen životních potřeb.

Je nezbytně nutno, aby tato otázka upravena byla stejně pro všechny civilní zaměstnance vojenské správy jak na Podk. Rusi, tak také na Slovensku a to v dohodě se zaměstnanci.

Pokud jest nám známo, utvořen byl před časem při ministerstvu národní obrany zvláštní paritní poradní sbor, jehož úkolem bylo řešiti problémy smluvních zaměstnanců vyšších služeb a civilních zaměstnanců vojenské správy, pokud o nich nerozhodly platové zákony.

Poradní sbor však se nesvolává.

Poněvadž jednostranným aktem ministerstva národní obrany porušena byla smlouva, svého času se zaměstnanci dnes v Košicích činnými uzavřená, a tím způsobena jim újma, když jsou nuceni konati službu v místě velké drahoty, ač příjmy jiných zaměstnanců ve venkovských místech činných jsou značně vyšší, táží se podepsaní:

1. Zná pan ministr tyto okolnosti?

2. Co hodlá pan ministr národní obrany učiniti, aby se tato nespravedlnost odstranila a stalo se po právu zejména oněm 40 zaměstnancům přeloženým z Užhorodu do Košic?

3. Jest pan ministr ochoten naříditi, aby paritní poradní sbor pro otázky civilních zaměstnanců byl k řešení těchto otázek svoláván a to neprodleně?

V Praze dne 21. září 1927.