POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1928.
II. volební období.
6. zasedání.

1760.

Naliehavá faierpelácia

posl. dra I. Dérera, J. Bečku a súdr. vláde

o reči pána ministra školstva 19. augusta t. r. v Turč. Sv, Martine.

Pán minister školstva dr. Milan Hodža súčastnil sa z poverenia vlády pri položenie základného kameňa novej budovy Slovenského národného musea v Turč. Sv. Martine a dňa 1. augusta t. r. povedal tam v zastúpení vlády reč, v ktorej podľa doslovného znenia, uverejneného č. 190. a) ťSlovenského DenníkaŤ, vyslovil sa medzi inými i takto:

ťKde treba hľadať nebezpečie pre národ?Ť

ť Vieme, že je ohrožený a ta z dvoch strán. Z jednej strany ohrožení by sme mohli byt' tými, ktorí až teraz prichádzajú cez prah našej slovenskej a národnej domácnosti k nám. My otvárame im brány svoje a srdcia svoje a vítame ich. - Ale ohrožení by sme nimi boli, jestliže by oni, prichádzajúc, ako nováčkovia so svojou nezkúšenosťou a nedostatkem národnej ideovej a citovej tradície chcel i v naše poriadnej domácnosti mat' prím. (Búrlivý potlesk.) Oni musia, jestliže nie pretrpieť toľko, čo my, aspoň složiť zkúšku vyspelosti a obstáť pred tým istým prísnym merítkom, ktoré sme prikladali bedlivo a pečlive ke každému pred válkou, abysme zistili jeho národnú poctivosť. (Potlesk.)

Z druhej strany sme ohrožení tými, ktorí z nevedomosti, snáď v dobrom úmysle, prichádzajú medzi nás, mysliac si, že nám musia donášať kultúru, v domnienke, že u nás žiadnej kultúry nebola a niet. Jestliže na jednej strane nás ohrožuje separatizmus, ktorý vyplývajúci za starého hungarizmu, ohrožuje nás na druhej strane separatizmus nie ktorých našich kolegov, hrstky českých vedátorov, pôsobiacich práve u nás, a my veľmi rozhodne, ja so svojej strany kolegiálne, vyhlasujeme, že tieto pokusy odmietame rovnako, jako odmietame pokusy separatistov hungaristov! (Búrlivý potlesk.) Ť

Posledné tieto vety vzťahujú sa na vedecké (nie žurnalistické!) publikácie niektorých profesorov university Komenského v Bratislave, týkajúce sa otázok československej jednoty. Medzi týmito publikáciemi je i vedecký spis prof. Chalaupeckého s niektorými vecnými kritickými poznámkami o činnosti dra. Hodžu pri revolučných udalostiach roku 1918.

Z hľadiska volnosti vedeckého bádania a slobody vedeckej práce, zásad, ktoré zabepečené sú u nás v ústavnej listine, je nesprávne, keď minister školstva v tejto svojej funkcii a k tomu ešte v zastúpení celej vlády, zatracuje určitý smer čisto vedecké práce vedátorov, ktorý sú nemu, ako ministrovi, v určitej miere služobne podriadení. Ešte povážlivejšie je, keď minister školstva oficielne vyhlasuje týchto vedátorov pre ich vedeckú prácu za podobných škôdcov a ohrožovateľov záujmov národa, ako sú irredentistickí zradcovia! Citované partie reči pána ministra školstva nemožno kvalifikovať ináč, ako protiústavný útok na slobodu vedy a vyučovania!

Pýtame sa vládu Československej republiky:

1. Či má vedomie o citovanej reči pána ministra školstva?

2. Či je vláda ochotna prehlásiť, že citované prehlásenie p. ministra školstva nekryje sa so stanoviskom vlády?

3. Aké opatrenia hodlá vláda učiniť, aby ochránila vedeckých pracovníkov a slobodu vedy a vyučovania pred protiústavným zásahom člena vlády, ktorý z úradnej povinnosti by mal hájiť tieto slobody?

Praha 6. září 1928.

Dr. Dérer, Bečko,

inž. Nečas, Klein, dr. Meissner, Jaša, Kříž, dr. Winter, Biňovec., Pik, Prokeš, Svoboda, Tomášek, Srba, Hampl, Karpíšková, dr. Macek, Brožík, Remeš, Geršl, Brodecký, Bechyně, Johanis, Tayerle.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP