Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

(1) Zákon tento platí:

a) pre neštátnych učiteľov verejných ľudových a občianskych škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorých činná služba sa skončila najpozdnejšie dňom 31. decembra 1925,

b) pre neštátnych učiteľov verejných ľudových a občianskych škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorých činná služba sa skončila síce po 31. decembri 1925, ale na ktorých sa nevzťahujú ustanovenia zákona zo dňa 24. júna 1920, č. 104 Sb. z. a n., o úprave platových a služobných pomerov učiteľstva ľudových a občianskych škôl (učiteľského zákona), v dôsledku jeho §u 47, odst. 3.,

c) pre neštátne opatrovateľky verejných detských opatrovieň na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi,

d) pre neštátnych profesorov stredných škôl, učiteľských ústavov a iných vyšších učilíšť na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, nakoľko títo učitelia, opatrovateľky a profesori mali dosial nárok na odpočivné platy buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného zák. čl. XXXII/1875, alebo z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného zák. čl. XXVII/1894, so zreteľom na zák. čl. XXXVI/1914, ak sú československými štátnymi občanmi, posledne pôsobili na školách alebo detských opatrovniach na území Slovenska alebo Podkarpatskej Rusi a nedopustili sa trestných činov proti bezpečnosti Československej republiky.

(2) Tento zákon platí tiež pre oprávnených pozostalých po osobách uvedených v odst. 1.

Odpočivné alebo zaopatrovacie platy osôb uvedených v §e 1 upravia sa odo dňa 1. januára 1928 na podklade zákona zo dňa 3. marca 1921, č. 99 Sb. z. a n., podľa zákona zo dňa 22. decembra 1924, č. 287 Sb. z. a n., obdobne ako boly podľa týchto zákonov upravené, prizerajúc ku dňu skončenia ich činnej služby, tie isté platy štátnym učiteľom, štátnym detským opatrovateľkám a štátnym profesorom stredných škôl, alebo oprávneným pozostalým po týchto štátnych zamestnancoch.

Pri výpočte odpočivných a zaopatrovacích platov, ktoré by jednotlivým neštátnym učiteľom alebo ich pozostalým prislúchaly podľa zákona č. 99/1921 Sb. z. a n., odpočítajú sa od aktívnych platov, na ktoré by mali nárok podľa zákonov býv. štátu uhorského, osobné prídavky priznané padla §u 28 zák. čl. XVI/1913 o úprave platov učiteľov obecných a cirkevných elementárnych ľudových škôl.

(1) Zistí-li sa u jednotlivcov preplatok zvýšenia odpočivných alebo zaopatrovacích platov z doby po 28. októbri 1918, ktoré nebolo priznané úradmi alebo orgánmi oprávnenými k tomu podľa platných československých predpisov, treba tento preplatok odpočítať od plátov prislúchajúcich podľa tohto zákona, ak sa tak dosial nestalo, a to najpozdnejšie do troch rokov po vyhlásení tohoto zákona.

(2) To isté platí o zálohách už skoršie snáď povolených.

Neštátnym učiteľom, opatrovateľkám detských opatrovieň a profesorom, ktorí pôsobili na verejných školách ľudových a občianskych, opatrovniach a stredných školách, učiteľských ústavoch alebo iných vyšších učilištiach, posledne mimo územia Československej republiky na území býv. štátu uhorského, ako aj pozostalým po nich, môže byt v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných povolený odpočivný alebo zaopatrovací plat podľa tohoto zákona zcela alebo z čiastky, ak preukážu, že sú štátnymi občanmi československými, že sa nijako neprevinili nepriateľským postupom proti republike Československej a že bývajú na jej území.

Platy, plynúce z tohoto zákona, neprislúchajú osobám alebo na osoby, ktoré sa zdržujú trvale alebo dočasne v cudzine. Výnimky môže zcela alebo z časti povoliť osobám v §e 1 uvedeným v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s ministerstvom financií, alebo úrad nimi zmocnený.

(1) Neštátni profesori stredných škôl učiteľských ústavov a iných vyšších učilíšť a neštátne opatrovateľky verejných detských opatrovieň, na ktorých sa vzťahujú uh. zák. články uvedené v §e 1, ďalej neštátni učitelia verejných ľudových a občianskych škôl vôbec, sú povinní, pokiaľ sú v činnej službe, platiť miesto dosavádnych pravidelných každoročných penzijných príspevkov penzijné príspevky podľa predpisov platných pre štátnych profesorov, pre opatrovateľky štátnych opatrovieň a pre učiteľov štátnych ľudových a občianskych škôl. Táto povinnosť sa nevzťahuje na učiteľov, ktorí a nakoľko sú povinní penzijným poistením, a na učiteľov, o ktorých penzijné zaopatrenie je postarané podľa §u 31 zák. čl. XXXII/1875.

(2) Penzijným poistením sú povinní výpomocní učitelia, vedľajší učitelia ustanovení za odmenu a výpomocní učitelia zastupujúci vedľajších učiteľov a platí pre nich v tej veci ustanovenie §u 35 učiteľského zákona.

(3) Penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v §e 29, bodu 3., zák. čl. XXXII/1875, zvyšujú sa z 12 zl. na 240 Kč ročne, a penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené §om 74, odst. 1., zák. čl. XXXVI/1914 so sedem procentov na desať procentov započítateľného platu pre výmer výslužného, najmenej však na 240 Kč ročne.

(1) S výhradou regresu bude štát uhradzovať náklady spojené s prevedením tohoto zákona zatýmne až do definitívnej úpravy pomeru udržovania neštátnych škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

(2) Do štátnej pokladne plynú zatýmne všetky príslušné príjmy penzijných a zaopatrovacích ústavov uvedených v §e 1, odst. 1., ako čiastočná úhrada nákladu z tohoto zákona.

(1) Zákony zo dňa 3. júla 1924, č. 166 a 167 Sb. z. a n. a § 7, odst. 6. zákona č. 287/1924 Sb. z. a n. sa zrušujú. Zároveň pozbývajú platnosti ustanovenia iných zákonov, ktoré tomuto zákonu odporujú.

(2) Zvýšenie odpočivných (zaopatrovacích) platov osôb menovaných v §e 1 vyplatené zálohou za rok 1927 nebuď srážané.

Ustanovenia tohoto zákona platia na území Podkarpatskej Rusi, dokiaľ zákon jej snemu v medziach jeho pôsobnosti neustanoví inakšie.

(1) Zákon tento nabýva účinnosti dňom 1. januára 1928.

(2) Prevedením jeho poveruje sa minister školstva a národnej osvety vo shode s ministrom financií.

Navrhnutým zákonom majú byt zvýšené odpočivné platy neštátnych detských opatrovateliek, učiteľov a profesorov, ktorí boli alebo sú členmi príslušných krajinských penzijných ústavov, a zaopatrovacie platy pozostalých po takých osobách, nakoľko im zákonom neboly riadne upravené.

Osoby, o ktoré ide, sú uvedené v §e 1 návrhu zákona. Sú to:

1. Neštátni učitelia verejných škôl národných na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi [§ 1, odst 1., body a), b) návrhu zákona]. Dostávajú dosial k nepatrným platom, na ktoré majú nárok podľa býv. uh. zákonov, ešte "jednorazovú výpomoc", povolenú posledne zákonmi zo dňa 3. júla 1924, č. 166 a 167 Sb. z. a n. a zvýšení vládnym usnesením zo dňa 18. júna 1925 podľa zmocnenia daného vláde §om 7, odst. 6., zák. zo dňa 22. decembra 1924, č. 287 Sb. z. a n. Také výpomoci nemali dosial tí (asi 10 - 20 osôb), ktorí boli daní na odpočinok ako učitelia neštátnych verejných škôl, vydržiavaných veľkostatkami, súkromníkmi alebo spolkami. Tieto neštátne školy boly však, nakoľko vyhovovaly ustanoveniu §u 17 zák. čl. XXXVIII/1868, tiež školami verejnými práve tak, ako školy vydržiavané cirkvami a obcami, a ich učitelia museli byt rovnako ako učitelia iných škôl členmi penzijných ústavov, uvedených v §e 1, odst. 1. návrhu zákona. Oni a vydržovatelia škôl museli platiť všetky penzijné príspevky a poplatky ako učitelia a vydržovatelia škôl cirkevných a obecných. V zákonoch č. 166 a 167/1924 Sb. z. a n. nebolo na týchto učiteľov a ich pozostalých pamätané. Ich bývalý služobný pomer bol zistený teprv; keď sa pri prevádzaní zákonov č. 166 a 167/1924 Sb. z. a n. tiež hlásili o jednorazovú výpomoc, ktorá im však nemohla byt priznaná, lebo také školy neboly v zákonoch uvedené. V návrhu tohoto zákona je na nich pamätané tým že sa v ňom nehovorí o školách vydržiavaných cirkvami a obcami, ako v zákonoch č. 166 a 167/1924 Sb. z. a n., ale o školách verejných.

2. Neštátne detské opatrovateľky verejných detských opatrovieň na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, uvedené v §e 1, odst. 1., v bode c) návrhu zákona. Dostávajú dosial "jednorazovú výpomoc" podľa tých istých predpisov ako učitelia.

3. Neštátni profesori stredných škôl, učiteľských ústavov a iných vyšších učilíšť na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi [§ 1, odst. 1., bod d)], nakoľko majú nárok na penzijné pôžitky podľa zák. čl. XXVII/1894 a XXXVI/1914. Ani o úprave penzijných a zaopatrovacích pôžitkov týchto profesorov a ich pozostalých nebolo dosial zákonom postarané. Tým sa vyhovuje zároveň aj rezolúcii prijatej v 33. schôdzi senátu Národného shromaždenia republiky Československej zo dňa 24. júna 1926. Profesori vyšších učilíšť (evanj. bohosloveckej a právnickej akadémie) kladú sa tu na roveň v pôžitkoch štátnym profesorom stredných škôl, analogiou podľa profesorov diecéznych učilíšť teologických, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 189/20 a § 211 zák. č. 103/1926 Sb. z. a n.

4. Pozostalí po menovaných osobách (§ 1, odst. 2.). Zásadou tohoto návrhu je, uviesť odpočivné a zaopatrovacie platy osôb, o ktoré ide, v súhlas s obdobnými platmi štátnych detských opatrovateliek, učiteľov a profesorov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi alebo ich pozostalých.

Keď boly skoršími zákonmi č. 2 a 3/1920, čís. 99/1921 a č. 287/24 Sb. z. a n. upravené takéto platy všetkým štátnym zamestnancom a iným učiteľom verejných škôl, zákonom zo dňa 19. decembra 1924, č. 310 Sb. z. a n., zamestnancom župným, ďalej obecným a obvodným notárom na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a tiež štátnym učiteľom do činnej služby po prevrate neprevzatými a keď boly teraz platovým zákonom č. 103/1926 Sb. z. a n. a učiteľským zákonom č. 104/26 Sb. z. a n. tým, ktorí za účinnosti týchto zákonov odchádzajú na odpočinok, ešte ďalej zvýšené, nie je možné, aby neboly konečne riadne upravené tiež odpočivné a zaopatrovacie platy osôb v §e 1 návrhu zákona vymenovaných, ktoré ich dosial nemajú riadne upravené ani jediným z československých zákonov, a z ktorých niektoré nemajú ani na čas povoľované výpomoci, povolené zákonmi č. 166 a 167/1924 Sb. z. a n., a vládnym usnesením podľa odst. 6., §u 7 zák. č. 287/1924 Sb. z. a n., ač práve po celú dobu služby konaly ju rovnako s druhými, boly členmi tých istých penzijných fondov a platily do nich rovnaké penzijné príspevky.

Ustanovením §u 3 návrhu zákona je postarané o to, aby pri úprave odpočivných a zaopatrovacích platov neboIy týmto zákonom odmeňované tiež zásluhy, získané pred prevratom najmä usilovným maďarizovaním, za ktoré boly býv. uh. ministerstvom priznávané učiteľom osobné prídavky v sumách po 200, 400 a 600 K ročne. Ustanovenie, v tomto paragrafe navrhnuté, bolo obsažené už vo vládnom usnesení zo dňa 18. júna 1925, vydanom podľa zmocnenia daného §om 7, odst. 6., zák. č. 287/ 1924 Sb. z. a n. pri zvýšení jednorazových výpomocí.

Opatrenie o penzijných príspevkoch osôb, o ktoré ide (§ 7 návrhu zákona), je prirodzeným následkom zvýšenia odpočivných a zaopatrovacích platov, a to i príspevkov učiteľov, detských opatrovateliek a profesorov, ako aj príspevkov vydržiavateľov škôl a opatrovieň, ktoré sú odôvodnené značnými právy vydržiavateľov.

Ustanovenie §u 8, odst. 2. návrhu odpovedá ustanoveniu §u 6, odst. 2. zák, č. 166 a 167/1924 Sb. z. a n.

Náklad potrebný k prevedeniu tohoto zákona javí sa takto:

Podľa stavu za rok 1926 išlo v celku 0 1832 osôb; počíta-li sa s priemerným ročným úbytkom 5%ovým, zbýva pre rok 1928 asi 1650 osôb. K prevedeniu úpravy podľa §u 2 tohoto návrhu činil by úhrn všetkých ich odpočivných a zaopatrovacích platov okrúhle 14,300.000 Kč.

Keď podľa tohoto návrhu zákona nadobudnú osoby, ktorých sa týka, nároku na úpravu svojich odpočivných alebo zaopatrovacích platov podľa zákona č. 287/1924 Sb. z. a n., stanú sa spolu účastnými výhod podľa §u 5 zákona č. 80/1928 Sb. z. a n. Vypočítať už dnes presnejšie náklad, ktorého bude žiadať aplikácia zákona č. 80/1928 Sb. z. a n. na týchto percipientov, nie je možné, kým nie je známa základňa pre eventuálne príplatky alebo doplnky k ich riadnym odpočivným a zaopatrovacím platom. Možno však s dostatočnou presnosťou odhadnúť, že úhrn týchto príplatkov a doplnkov neprevýši 20% celkového nákladu výšuvedeného Kč 14,300.000, t. j. 2,860.000 Kč.

Úhrn nákladov z prevedenia tohoto návrhu zákona i v súvislosti so zákonom č. 80/1928 Sb. z. a n. možno tedy odhadnúť na sumu 17,160.000 Kč.

stredných škôl a učiteľských ústavov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi ide o úpravu dosavádnych penzijných a zaopatrovacích pôžitkov v celku nie viac ako 60 osobám, a to akiste 20 profesorom a 40 vdovám a pozostalým. Počet tento však sa každoročne veľmi zmenšuje, lebo ide o osoby väčšinou veľmi staručké. Nakoľko sa im dostane navrhovanej úpravy penzijnej, bude celkový náklad na toto zvýšenie okrúhle asi 550.000 Kč ročne.

Pripočíta-li sa potom 20%ové povýšenie na prevedenie zákona č. 80/1928 Sb. z. a n., pre týchto neštátnych profesorov a ich pozostalých 110.000 Kč, činí pravdepodobný náklad pre nich 660.000 Kč.

Celkový náklad pre učiteľov a profesorov bude tedy okrúhle 17,820.000 Kč.

Oproti tomuto nákladu javí sa podľa štátneho rozpočtu úhrada pre rok 1929 takto:

Na rok 1929 sa tedy nedostáva 14,704.392 Kč. Táto suma sa však zmenší prirodzeným 5% úbytkom percipientov, t. j. asi o 891.000 Kč, takže možno počítať okrúhle s nedostatkom 13,870.000 Kč. Keďže za rok 1928 by bolo uhradiť potrebnú čiastku 15,001.909 Kč, činila by celková neuhradená suma pre roky 1928 a 1929 28,871.969 Kč.

Vyššia potreba za rok 1928 a 1929 uhradí sa z úspor rozpočtu pre rok 1929, po prípade rozpočtovým prebytkom alebo očakávanými vyššími voľnými príjmy štátnej správy. Počínajúc rokom 1930 zaradený bude potrebný úver do rozpočtu príslušnej kapitoly.

Vláda navrhuje, aby táto jej osnova bola prejednaná v poslaneckej snemovni Národného shromaždenia a po jej schválení poslaneckou snemovňou, aby bola prejednaná v senáte, a prejavuje prianie, aby bola prikázaná výboru kultúrnemu, sociálne politickému a rozpočtovému k podaniu zprávy.