Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Kultúrny výbor prejednával vo svojej schôdzi dňa 19. júna t. r. uvedený vládny návrh zákona a usniesol sa doporučiť poslaneckej snemovni ku schváleniu pripravenú osnovu zákona.

Predložený návrh zákona upravuje ožehavú a dávnu požiadavku učiteľov a profesorov neštátnych škôl a vysokých učilíšť. V radách týchto sú naši najlepší národní pracovníci, naši buditelia, literáti a učenci. Týto učitelia národného povedomia boli bezohladnou maďarizáciou perzekvovaní prenasledovaní, vyháňaní zo školy a na silu dávaní do penzie. Preto volalo sa už dávno o zákonnej úprave odpočivných platov týchto v poctivej národnej práci sošedivelých starcov.

Zákon uhorský z roku 1875 v 32. zák. čl. zakladá penzijný fond pre učiteľstvo ľudových škôl a ustaľuje ich penzijné pôžitky. Tento zákon doplňuje a upravuje 43. zák. čl. z roku 1891, 1893 a 1913, ktorým znova usporadujú sa platy učiteľov na štátnych a na cirkevných školách, štát preberá na seba doplnenie učiteľských platov, ale za to žiada si istý vplyv na vnútorný život školy. A tu sa vrhne bezohladná maďarizácia na posledné bašty národného života, na naše ľudové školy.

Po prevrate štátni učitelia dostali úpravu 225. vlád. nár. z roku 1920, takže i na nich rozšírený bol paritný zákon č. 274/1919 zo dňa 23. mája. Paritný zákon však nevzťahoval sa na učiteľov staropenzistov a k tomu ešte nový reštrinkční zákon vniesol väčšiu nesrovnalosť do penzijných pôžitkov učiteľov v rozličnej dobe penzionovaných.

Štátnym učiteľom upravovaly sa penzie: od 31. augusta 1919 do 1. januára 1926 vo výške od 7434 Kč do 27.600 Kč, kým učiteľom neštátnych škôl pred 31. augustom 1919 až do 31. decembra 1925 3200 Kč do 10.800 Kč.

Patrná je tedy veľká nesrovnalosť týchto pôžitkov, čo vyvolalo oprávnenú nespokojnosť v radoch učiteľstva vôbec, ale zvlášte medzi učiteľstvom neštátnych, verejných škôl.

Vláda poskytla im núdzovú výpomoc, aby uľavila v ťažkej hospodárskej núdzi starým učiteľom. Dňa 21. decembra 1922, č. 410, dostali jednorazovú výpomoc núdzovú 1000 Kč a vdovy 700 Kč, a pozdejšie zdvihlo túto výpomoc o 100% pre učiteľov na 2000 Kč a vdovy 1400 Kč. Touto úpravou čakali staropenzisti na predložený vládny návrh zákona, v ktorom dáva sa im odpočivné približne stanovené odpočivnému štátnych učiteľov.

V dôsledku tohoto predloženého návrhu upraví sa penzia staropenzistom tak, že budú mať penziu podľa zákona č. 257 z r. 1924, podľa normy obsaženej v zákone č. 394 z roku 1922.

Podľa tohoto zákona dostanú staropenzisti minimálne: 4908 Kč a polovicu m. príplatku mesta Prahy 702 Kč, maximálne 16.452 Kč a polovicu m. príplatku mesta Prahy 2352 Kč. Po 10ročnej službe minimálna penzia bude 5610 Kč a po 40ročnej službe 18.804 Kč. K tomuto pripočíta sa 20% podľa zákona č. 80 z r. 1928 tak, aby neprevýšila vypočítaná suma maximálne pôžitky penzijné. Vdovy budú mať minimálnu penziu do 12 rokov 6600 Kč, a po 13. roku 8100 Kč.

Nebola upravená vôbec otázka profesorov stredných a vysokých škôl - týto dostávali len dary zo štátnej pokladnice, ale právneho nároku na ne nemali.

Kultúrny výbor jednomyseľným porozumením prijal vládnu osnovu zákona so zmenou v § 1, odst. 1 d) a týmto uznal naliehavú potrebu úpravy penzijných pôžitkov verejných zamestnancov neštátnych škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a odporúča pozmenenú osnovu zákona poslaneckej snemovni ku schváleniu.

Kultúrny výbor súčasne schválil 3 priložené rezolúcie.

Národné shromaždenie československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

(1) Zákon tento platí:

a) pre neštátnych učiteľov verejných ľudových a občianskych škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorých činná služba sa skončila najpozdnejšie dňom 31. decembra 1925,

b) pre neštátnych učiteľov verejných ľudových a občianskych škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktorých činná služba sa skončila síce po 31. decembri 1925, ale na ktorých sa nevzťahujú ustanovenia zákona zo dňa 24. júna 1926, č. 104 Sb. z. a n., o úprave platových a služobných pomerov učiteľstva ľudových a občianskych škôl (učiteľského zákona), v dôsledku jeho §u 47, odst. 3.,

c) pre neštátne opatrovateľky verejných detských opatrovieň na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi,

d) pre neštátnych profesorov stredných škôl, učiteľských ústavov a iných vyšších učilíšť na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi,

nakoľko títo učitelia, opatrovateľky a profesori mali dosial nárok na odpočivné platy buďto z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného zák. čl. XXXII/1875, alebo z krajinského penzijného a zaopatrovacieho ústavu, sriadeného zák. čl. XXVII/1894, so zreteľom na zák. čl. XXXVI/1914, ak sú československými štátnymi občanmi, posledne pôsobili na školách alebo detských opatrovniach na území Slovenska alebo Podkarpatskej Rusi a nedopustili sa trestných činov proti bezpečnosti Československej republiky. Pre profesorov ex. a. v. teol. akademie v Bratislave platí tento zákon i keď dosial nemali nároku na odpočivné platy z uvedených krajinských penzijných a zaopatrovacích ústavov, ak vyhovujú ostatným podmienkam uvedeným v predošlej vete.

(2) Tento zákon platí tiež pre oprávnených pozostalých po osobách uvedených v odst. 1.

Odpočivné alebo zaopatrovacie platy osôb uvedených v §e 1 upravia sa odo dňa 1. januára 1928 na podklade zákona za dňa 3. marca 1921, č. 99 Sb. z. a n., podľa zákona zo dňa 22. decembra 1924, č. 287 Sb. z. a n., obdobne ako boly podľa týchto zákonov upravené, prizerajúc ku dňu skončenia ich činnej služby, tie isté platy štátnym učiteľom, štátnym detským opatrovateľkám a štátnym profesorom stredných škôl, alebo oprávneným pozostalým po týchto štátnych zamestnancoch.

Pri výpočte odpočivných a zaopatrovacích platov, ktoré by jednotlivým neštátnym učiteľom alebo ich pozostalým prislúchaly podľa zákona č. 99/1921 Sb. z. a n., odpočítajú sa od aktívnych platov, na ktoré by mali nárok podľa zákonov býv. štátu uhorského, osobné prídavky priznané podľa §u 28 zák. čl. XVI/1913 o úprave platov učiteľov obecných a cirkevných elementárnych ľudových škôl.

(1) Zistí-li sa u jednotlivcov preplatok zvýšenia odpočivných alebo zaopatrovacích platov z doby po 28. októbri 1918, ktoré nebolo priznané úradmi alebo orgánmi oprávnenými k tomu podľa platných československých predpisov, treba tento preplatok odpočítať od platov prislúchajúcich podľa tohoto zákona, ak sa tak dosial nestalo, a to najpozdnejšie do troch rokov po vyhlásení tohoto zákona.

(2) To isté platí a zálohách už skoršie snáď povolených.

Neštátnym učiteľom, opatrovateľkám detských opatrovieň a profesorom, ktorí pôsobili na verejných školách ľudových a občianskych, opatrovniach a stredných školách, učiteľských ústavoch alebo iných vyšších učilištiach, posledne mimo územia Československej republiky na území býv. štátu uhorského, ako aj pozostalým po nich, môže byt v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných povolený odpočivný alebo zaopatrovací plat podľa tohoto zákona zcela alebo z čiastky, ak preukážu, že sú štátnymi občanmi československými, že sa nijako neprevinili nepriateľským postupom proti republike Československej a že bývajú na jej území.

Platy, plynúce z tohoto zákona, neprislúchajú osobám alebo na osoby, ktoré sa zdržujú trvale alebo dočasne v cudzine. Výnimky môže zcela alebo z časti povoliť osobám v §e 1 uvedeným v prípadoch zvláštneho zreteľa hodných ministerstvo školstva a národnej osvety v dohode s ministerstvom financií, alebo úrad nimi zmocnený.

(1) Neštátni profesori stredných škôl, učiteľských ústavov a iných vyšších učilíšť a neštátne opatrovateľky verejných detských opatrovieň, na ktorých sa vzťahujú uh. zák. články uvedené v §e 1, ďalej neštátni učitelia verejných ľudových a občianskych škôl vôbec, sú povinní, pokiaľ sú v činnej službe, platiť miesto dosavádnych pravidelných každoročných penzijných príspevkov penzijné príspevky podľa predpisov platných pre štátnych profesorov, pre opatrovateľky štátnych opatrovieň a pre učiteľov štátnych ľudových a občianskych škôl. Táto povinnosť sa nevzťahuje na učiteľov, ktorí a nakoľko sú povinní penzijným poistením, a na učiteľov, o ktorých penzijné zaopatrenie je postarané podľa §u 31 zák. čl. XXII/1875.

(2) Penzijným poistením sú povinní výpomocní učitelia, vedľajší učitelia ustanovení za odmenu a výpomocní učitelia zastupujúci vedľajších učiteľov a platí pre nich v tej veci ustanovenie §u 35 učiteľského zákona.

(3) Penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené v §e 29, bodu 3., zák. čl. XXXII/1875, zvyšujú sa z 12 zl. na 240 Kč ročne, a penzijné príspevky udržovateľov škôl, ustanovené §om 74, odst. 1., zák. čl. XXXVI/1914 so sedem procentov na desať procentov započítateľného platu pre výmer výslužného, najmenej však na 240 Kč ročne.

(1) S výhradou regresu bude štát uhradzovať náklady spojené s prevedením tohoto zákona zatýmne až do definitívnej úpravy pomeru udržovania neštátnych škôl na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

(2) Do štátnej pokladne plynú zatýmne všetky príslušné príjmy penzijných a zaopatrovacích ústavov uvedených v §e 1, odst. 1., ako čiastočná úhrada nákladu z tohoto zákona.

(1) Zákony zo dňa 3. júla 1924, č. 166 a 167 Sb. z. a n. a § 7, odst. 6. zákona č. 287/1924 Sb. z. a n. sa zrušujú. Zároveň pozbývajú platnosti ustanovenia iných zákonov, ktoré tomuto zákonu odporujú.

(2) Zvýšenie odpočivných (zaopatrovacích) platov osôb menovaných v §e 1 vyplatené zálohou za rok 1927 nebuď srážané.

Ustanovenia tohoto zákona platia na území Podkarpatskej Rusi, dokiaľ zákon jej snemu v medziach jeho pôsobnosti neustanoví inakšie.

(1) Zákon tento nabýva účinnosti dňom 1. januára 1928.

(2) Prevedením jeho poveruje sa minister školstva a národnej osvety vo shode s ministrom financií.

1. Vláda se vyzývá, aby v nejkratší době předložila poslanecké sněmovně zákonný návrh na úpravu poměrů staropensistů vůbec.

2. Učitelé, kteří byli vyzváni, aby podali žádost a svoje pensionování do 31. prosince 1925, přes to však ponecháni v činné službě až do konce školního roku 1925/1926, mají vyměřeny pensijní požitky dle normy z r. 1925.

Vláda se vybízí, aby tyto poměry dala přezkoumat a učitele tyto zařadila do pensijních požitků dnem jejich odchodu z činné služby.

3. Vládě se ukládá, aby v brzku předložila osnovu zákona, kterou by ve smyslu odst. 2. §u 1. zákona č. 104/1920 na základě zákonně provedené unifikace slovenského školství - byla upravena otázka platových a služebních poměrů učitelstva dnešních nestátních škol.

Sociálne-politický výbor prejednal výšuvedenú predlohu dňa 24. júna r. 1929 a prijal predlohu bez zmeny, ako bola prijatá kultúrnym výborom dňa 19. júna r. 1929.

Podobne prijal soc.-politický výbor bez zmeny aj 3 rezolúcie, ako boly prijaté v kultúrnom výbore dňa 19. júna r. 1929.

Úprava odpočivných platov a platov zaopatrovacích neštátnych učiteľov, profesorov a opatrovateliek je akt, ktorým odčiňuje sa nerovnosť v pôžitkoch, ktorou tieto kategorie zamestnancov školskej správy rovnako kvalifikované, s rovnakými povinnosťami a zásluhami voči zamestnancom štátnym postihnuté boly bez svojej viny, vinou pomerov. Rozpočtový výbor posudzujúc predlohu so stanoviska štátnych financií súhlasí s úpravou vládnym návrhom predloženou a odporúča snemovne jej prijatie, ako aj prijatie rezolúcii.