Výsledok volieb, ako vám známo, na Slovensku do Národného shromaždenia potvrdil to, čo slovenská ľudová strana ako predstaviteľka slovenského národa ode dňa 16. decembra 1918 neustále hlása, totiž to, že Slovensko Slovákom! (Souhlas u senátorů strany ľudové.), totiž to, že autonomia a autonomne právo Slovákom, (Souhlas u stoupenců řečníkových.) za tieto práva autonomne hlasovalo 62% Slovákov a len 38% bolo Čechoslovákov, Čechov, Maďarov a Nemcov. A i to ešte z týchto by boli hlasovali mohlí, kdežto pod terorom, podplácaním a všetkými možnými perzekúciami hlasovať nemohli. (Souhlas u senátorů strany ľudové.) Ale ľud slovenský, vedomý si svojich povinností, nepodľahol sľubom, ani perzekúciám, volil si slobodne a to, čo slovenský ľud nemohol prelomiť, dokázal, že už ďalej veriť sľubom nebude, ani vám neuverí, pánovia moji. A preto teraz pri týchto voľbách pozdvihnul národ slovenský hlas svoj pred fórum civilizovaného sveta a žiada medzinárodné uznanie a zabezpečenie svojich národných práv osobitného slovenského národa, ktorý teraz na miesto slobody je vrhnutý do smrteľného zápasu o svoju existenciu.

Dejiny slovenského národa tratia sa dnes v hmlách pred tisícročných časov, naša neodvisla štátnosť nesmie zahynúť práve uprostred stredoveku. Tisíc rokov žil národ slovenský pod tútorstvom maďarským, ale národnú svoju svojráznosť a sebapovedomosť neztratil, zemetrasenie svetovej vojny strhly putá a slovenský národ sa prebudil k národnému životu a žiť musí. (Souhlas u senátorů stany ľudové.)

Ako prvý dokument, o ktorom nie je pochybnosti o národne zvláštnej osobitnosti a rovnoprávnosti k národnému sebaurčeniu národa slovenského je t. zv. Moskevská proklamácia, ktorá bola sdružením Čechov a Slovákov v Rusku už dňa 16. mája 1915 vydaná, kde máme my Slováci zabezpečené svoje práva, čo vy páni vládni a páni bratia nechcete uznať. (Souhlas u senátorů strany ľudové.)

Ďalej druhým dokumentom je Clevelandská smluva amerických Čechov a Slovákov zo dňa 27. októbra 1915, podľa ktorej máme zabezpečenú autonomiu Slovákov, totiž s vlastným svojim snemom, štátnou správou, úplnú kultúrnou slobodou s plným užívaním jazyka slovenského a zvláštnou správou finančnou a politickou.

Tretí dôkaz je t. zv. Pittsbourgská dohoda v Amerike, dňa 30. mája 1918 tam osnovaná a samým naším pánom prezidentom podpísaná, v ktorej je, že Slovensko bude mať svoju zvláštnu administratívu, svoj snem a svoje súdy, slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote. (Souhlas u senátorů strany ľudové.) To sú tie práva, ktoré boly základom postavenia tejto republiky Československej. Ďalej slovenský národ s takýmito slávnostnými sľuby opojený, radostným plesaním slávil už 30. októbra 1918 svoje oslobodenie a svoje slobodné nalezenie a svoje národné jestvovanie v rámci Československej republiky. Avšak ešte nebola ani utíchla sviatočná nálada, ba ešte prápory vlály a už sa započala tá najohavnejšia zrada pod heslom bratstva, akú ľudstvo kedy videlo.

Hneď po prevrate poslali ste na nás vaše vojská, četníkov a policajtov a obsadili ste našu slovenskú krajinu ako nejakú kolóniu. Obyvateľstvo slovenské ste odzbrojili a celé Slovensko zaplavili v Čechách uplatniť sa neveriacimi živlami. Našu slovenskú krajinu, Slovensko, ste nazvali vaším Slovenskom a s ním preto aj tak zaobchodíte a si rozkazujete ako so svojím vlastným, ako s korisťou alebo kolóniou za vojenské služby do daru obdržanú a aby sme my Slováci pre svoje položenie sa neznepokojovali a o svojej slobode nepochybovali, o to sa stará až po dnes trvajúca četnícka a policajná diktatúra a keď treba aj štatárium. A toto všetko deje sa pod heslom slovenskej slobody a zavádzaním veľkej dohody a demokracie.

Tento smutný stav Slovákov nanútil nám revolučný parlament, a síce boli to páni socialisti a maloroľníci, lebo takú ústavu nanucujú nám Slovákom, ktorá nás úplne chce utopiť do českého národa a tým nás chcete pozbaviť sebaurčujúceho práva. Ale tohoročné voľby do parlamentu na Slovensku, ktoré sa odohraly 15. novembra 1925, boly prejavom slovenského národa, voľby, ktoré ste z čiastky falšovali, znemožňovali, naše časopisy cenzurovali českí úradníci, učitelia agitovali, 19 politických strán proti našej strane pracovalo peniazmi, letákmi, ba aj česť ľudom ste brali a ľud slovenský ako ľud sebavedomý a povedomý svojich práv, viac sa vám zavádzať nedal a nedá, lebo poznal špatné voľby Bánfyho aj Tiszove za Maďarska, ale také hnusné voľby neprežil, ako sa prevádzaly na našom Slovensku. Za ťažké miliony ubohému ľudu z daní ste sypali letáky po dedinách, ako keď sneh padá. A to otvorilo oči ľudu.

Slávny senát! Skutočnosť je tá, že slovenský národ, ktorého synovia prelievali krv za slávu a víťazstvo dohodových mocností, je dosial neslýchaným spôsobom do hanebného otroctva sotený. A teraz volám ku celej Dohode, ktorej starostlivosť mierových smlúv vzala do ochrany malé europské národy. Národnostné menšiny sebaurčujúcim právom pri menších odtrhnutých územiach honorované sú plebiscitom, ba pod ochranu vzaté sú barbarské a polovzdelané národy cudzích čiastok sveta, len jedine my Slováci ostali sme bez medzinárodného uznania a ochrany. A takto sa nám stala tá najväčšia historická krivda, že za naše krvavé obeti miesto zaslúženej odmeny stali sme sa korisťou teraz panujúceho režimu. Lebo vy, dnešní vladári na Slovensku, panujete na spôsob rimanských prokonzulov a byzantinských otrokárov a usporiadate neoprávnene honby proti tým slovenským vlastencom, ktorí právo existencie svojho národa chránia a hlásajú. Otravovaním duší sa namáhate pozbaviť nás Slovákov nášho národného charakteru a životnej existencie. Keď aj jemnejším spôsobom, ale tým rafinovanejším a podvodnejším spôsobom prevádza sa kinoženie, na smrť hrdúsený je kultúrny národ slovenský. Nuž ale sväzky by som musel popísať a musel by som mať pero Martiala, Jeremiáša a Ibsena, aby som dostatočne spísal tento potemkinovský panujúci režim. Úslužní páni bratia Česi, keď už v statisícoch prišli pomáhať na Slovensko a obsadili všetky úrady, vyhlásili, že len dotiaľ nám prišli pomáhať, kým nebudeme mať dostatočný počet kvalifikovaných Slovákov. A jednako ešte aj miesta sluhov, v kanceláriách a internátoch sú všetky obsadené a na druhej strane naši ľudia inžinieri sú bez chleba a nedostanú na Slovensku zamestnania. Máme dôkaz prosím, že trebárs máme dostatok našich slovenských učiteľov vyučených, prišla učiteľka s trojmesačným kurzom a dostala miesto, kdežto Slovák s kvalifikáciou zostáva bez chleba.

A my máme takúto vládu podporovať? Sú dôkazy, že pochybné existencie pražských predmestí po niekoľkotýždennom kurze dostali diplomy a vytisli z úradov kvalifikovaných slovenských ľudí. Úradne bolo zistené, že bývalý sluha v Prahe stal sa v Ružomberku na Slovensku pomocou takého diplomu stredoškolským profesorom a kelner z Brna stal sa notárom a je ešte aj dnes notárom, bárs aj po kelnersky úraduje. Jedny socialistické noviny, ku ktorým pán cenzor nemal prístupu ako vy k "Slovákovi", ktorého zadrhnete - zadrhnete slovenského ducha, pravdy sa Slovák nedozvie a svetla vidieť nemôže - noviny napísaly, že takých ľudí posielajú z Prahy na Slovensko, ktorým v Prahe nikto ani ruky nepodá, aby spravovali Slovensko. Jestli tedy chce Slovák, ktorého tlačí starosť o každodenný chlieb svojej rodiny, do úradu dostať, musí zaprieť svoje národné slovenské presvedčenie a stavať sa do služieb čechizovania a ešte vtedy nedostane leda podriadené miesto - lebo vedúcim môže byť len brat Čech - a to len s polovinou platu ako dostáva úradník Čech a pri najmenšom odpore z úradu by bol ihneď prepustený. Takéto prepustenie Slovákov zo služby alebo nanútené penzionovanie prevádza a jedine na tisícoch Slovákov. A čo je pri tom najžalostnejšie, že ešte v r. 1919 vyniesli ste zákon o sriadení penzijných záležitostí, ale ani do dnešného dňa je ten zákon nie úplne exekvovaný a Slovák je nútený ísť do penzie, musí zápasiť so smrťou hladom.

Tomuto podobné sú aj úradné štatistické výkazy. Čo dôkaz chcem podať výkazy dľa slovenskej tlači. Väčšina úradníkov sú Česi. Ako ukázku spomínam, že na pr. v riaditeľstve státnych železníc v Bratislave medzi 1.020 úradníkmi sú 3 Slováci, to je 3%. Včera Matíka, keď niesol kopy žiadostí a prosieb tam pánom ministrom, ste napadli a hrdúsili ho. To je demokracia.

Ďalej budem citovať. V bratislavskom obvode riaditeľstva pôšt a telegrafov úradníkov Čechov je 90%, a len 10% Slovákov. Sriadencov 84% Čechov a 16% Slovákov, celkom Čechov 88%. U košického riaditeľstva je 90% Čechov a 10% Slovákov. Poznamenať musím, že Slováci sú len na posledných miestach postavení. Viete, pánovia, v tom je demokracia. Takto vyzerá sloboda slovenského národa, za takých okolností musím povedať, že nadobudla korupcia pomerov upomínajúcich nás na dobu najčiernejšieho carismu.

Žalovať sa nám je marné. Ano, žalovať sa Slovák nemôže, ba v tomto režíme žalujúci obíde zle, lebo režím tento neháji záujem Slovákov. Jedine záujem Čechov. Sú pády, že štátny úradník kradol, a bolo to dokázané a bol vo službe ďalej ponechaný.

Aby som vám dal o tom dôkazy. Jestli chcete a jeden vám nestačí, dám 20 aj 30 dôkazov. Pavlů na železničnej stanici v Porúbke za 4 mesiace ukradol 17 tisíc. Pravda, odniesol ich, ale stal sa v Žiline telegrafistom. (Veselost.) O tomto sa letáky nepísaly. A ešte vám poviem inšie. Keď tak ste nám ubližovali, ja vám to musím podať, že boli profesori poslaní na Slovensko, ktorí boli za obyčajné zločiny, krádeže, defraudácie potrestaní. O Prievidzskom prípade letáky neboly. A aby som nešiel ďalej, tu sú páni z Turčianska, oni vedia, čo župan panujúci urobil, že 37 tisíc pobral a poslali ho k nám na Slovensko. O tom nikto nepíše! To vám dávam za tie letáky, pánovia moji.

A teraz musím povedať, že noví páni, čo nám prišli pomáhať, zaobchodia s nami tak, ako v starodávnych časoch s kolóniou, obdržanou do daru. Slobodu svoju užívajú na to, aby potlačili našu a my ich musíme ešte za to platiť a vydržiavať. V mnohých tisícoch sedia na Slovensku českí úradníci, na mnohých miestach ich je aj päťráz toľko, ako by ich pre spravovanie našich úradov potrebné bolo.

Ťarcha daní na Slovensku čiastočne zničila už malých roľníkov. Priemysel je tiež zničený, je úplne zomrelý a tak nám už nezostalo nič iného jedine dane a dane, ale či on dostane potrebnú prácu, o to sa nestará nikto. Ale roľníkom častokráť dane sa vyrátajú tak, že jeho 1 hektár nedonesie toľko, čo dane narátajú.

Tu mám prípad, čo vám odkazujem, páni socialisti. Akú odpoveď na to dáte, že zákon na 3 roky nazad odanil mäsiarov a dnes sa im posiela poukážka úradná, aby platili 4 až 5 tisíc Kč čo dôchodok za 3 roky? To je zásluhou pánov demokratov, ktorí tieto zákony robili. Musím povedať, kde je tu životná existencia zabezpečená? Na život má každý človek právo, ale životné potreby sú tak zdanené, že chudiak bedár nemá často peňazí, aby ich kúpil. Je tu základná daň mäsiarova, daň z obratu a bedár musí platiť najmenej 2,50 dane za 1 kg. Toto je slobodné, to je po demokraticky.

Chudobnou krajinou sme boli predtým, ale dnes sme sa stali krajinou vydrancovanou, vyssávanou a na žobrácku palicu dovedenou. Lebo aj naši fabrickí robotníci pre zadúšajúcu úverovú politiku českých bánk stávajú sa obeťami redukovania činnosti. Priemyslové podniky Slovenska sú zničené. Prečo nedostávajú na Slovensku podniky štátnu podporu a patričnú štátnu objednávku, prečo radšej sa zredukujú a zničia na tisíce Slovákov? Slovák nech si hľadá svoju obživu v Argentíne a Kanade. (Pravda!) A tak celkom alebo z časti zastavujú fabriky prácu, prepúšťajú robotníkov, kým v Čechách sriaďujú sa nové podniky, staré so štátnou podporou zveľaďujú. Tam máte gbelovskú fabriku, ktorá živí v Bratislave 4000 robotníkov a ktorá má zomrieť od 1. januára. Potom sme hotoví. V Krompachoch, Čadci, Rožňave je na stá prepustených robotníkov dnes, ktorí sú v zúfalom stave, a z tých niekoľko pozostalých podnikov na Slovensku, ktoré z časti alebo celkom demontujú a sú zničené, sa ich zariadenie prenáša do Čiech, čím slovenský priemysel je hnaný do úplnej záhuby, ľud zostáva bez práce o chleba. A k tomu ešte nepovoľuje sa našim robotníkom, ktorí si vyhľadávali chlieb v cudzozemsku, aby s času na čas išli na prácu do cudziny. A týmto umelým spôsobom nadobudne nezamestnanosť na Slovensku katastrofálnych rozmerov. Výsledok všetkého je úplné a hromadné sťahovanie Slovákov do cudziny. To je prospech z panovania vládneho režimu na Slovensku.

S ďalšími vecami sa nechceme podrobne zabývať. Týranie a národy ničiaca politika tisíce a tisíce rokov vždy a všade pracuje jednakými spôsobmi, lenže despotovia aziatskí a cárovia nikdy nehlásali o sebe že ríša ich je slobodná demokratická republika. Pražská vláda sa opatrne chráni krviprelievania, lebo tým by vzbudila pozornosť sveta na svoje pletichy, že obetovala svoj bratský národ smrti trápnej bez prelievania krvi. Sedemročná vaša oslobodzujúca bratská práca vynikala na Slovensku v tom, že skoro niet ani poctivého Slováka, ktorý by nebol musel pretrpieť kalváriu hospodárskeho ničenia, politického prenasledovania a žalárovania. Mnohých donútila bieda k tomu, aby zapreli svoje národné presvedčenie, aby sa mohli ubrániť proti záhube svojej existencie. Na Slovensku panuje dnes diktatúra českých četníkov, ktorí nechytajú zlodejov, tí len stopujú to, kto lepil plakáty z ľudovej strany a plakáty strán vládnych strhával a týchto persekvujú a vláčia po úradoch. (Výkřik: Hanba im!) Na Slovensku musia byť četníci Slováci, lebo len Slovák bude chrániť svoju krajinu a svojich ľudí. (Výkřik: Snad by byli lepší ľudáci!) Ano. To sú chlapíci, ja vám budem rozprávať. Ja vám čo dôkaz poviem: V druhom dome od četnickej stanice je súsed, ktorému za 3 roky hynula slanina, klobásky v udiarni, a aby ste ešte porozumeli t. zv. krkovička. Oznámil to četníkom a ukázal im aj stopy, ktoré viedly po sňahu až do domu toho zlodeja. Šli k dotyčnému zlodejovi a pýtali sa: Súsed hovorí o vás, že ste mu vzal slaninu, klobásky a krkovičku. A on hovorí: Ja som nevzal nič. - Tak keď ste nevzal nič, zažalujte ho, je to predsa urážka.

Teraz vám poviem niečo o slobode. Náhodou alebo na nešťastie, mám zaťa štátneho úradníka, ktorý predtým bol obecným úradníkom. Nechodím k nemu za mesiac ani raz, ako sa trafí. Náhodou videl mňa tam jeden prišlý pán z Čiech, sociálny demokrat, že som bol u notára, - stavil som sa tam po ceste - a prijde k nemu a povedá: "Pane notár, ako sa opováži k Vám prijsť senátor od ľudovej strany? Ja sa o to postarám, že on k Vám nesmie chodiť. " A on mu hovorí: "Ale pane, čujte, je to predsa môj sváko." - "Všetko jedno, ja sa postarám, že on k Vám nesmie chodiť." - To je sloboda? Že ešte pre otca musel by syn trpieť? A čo sa nestalo? 4 dni po tom, čujte, slávny senát, rátajú, že sa zase postarajú o mňa. O 9. hodine stane sa výstrel do notárovho okna, rátajú, že som ja tam bol. Bolo mierené na hlavu. Oznámili sme četníkom, napísali to, ale nevyšetrili nič, ale kto plakát nalepí, o to sa postarajú, alebo kto čo hovoril. To je, prosím vás, právna istota v našom štáte? Žalovať, opakujem, je márne nám Slovákom. Čujte, pánovia, toto je sloboda!

Počul som včera pri vládnom prehlásení, ako som na začiatku povedal, že teraz má práve vládnuť tá samá vláda, čo v minulosti, totiž sociálne-demokratická a agrárna, alebo maloroľnícka, a pán predseda hovoril, že stojí v tých šľapajach, čo stál drieve a že pri spravovaní nášho štátu budú sa držať tak, ako v minulosti. V tom máme už dosť. To na tom Slovensku sa nepolepší nič, to bude vyzerať tak, ako pro, ako jsme hladovali posledne a boli vykorisťovaní, tak budeme hladovať ďalej. A tak, vážení, musím čo dokument poukázať ešte i to, ako sa pracovalo na Slovensku. Pred voľbami dane neinkasovali, ale teraz ich exekvujú na ľuďoch a hovoria: však vyhrala ľudová strana, to ľudáci tak spravili. Takto sa pracuje, pánovia moji, na Slovensku. Taká pravda a spravodlivosť sa hlása národu slovenskému, že český národ je, pravda, prešlý svetom, poznal Afriku, Ameriku, slovom celý svet preštudoval, ale ja by si zo srdca prial, áno prajem si zo srdca, aby páni bratia Česi študovali tiež slovenské pomery. (Souhlas u senátorů strany ľudové.) Potom budú hovoriť, že máme my ľudáci pravdu. Ale jedna najväčšia chyba je, že mnohí a mnohí - česť mnohým - ale mnohí tu v Čechách si myslia, že čo Slovák, to hlupák. Tí, čo tam prišli, nám kričia do ucha: Ty si hlupý a blbý a myslí, že čo Slovák, to drotár. Ja si myslím, že sme tak rovnocenne kultúrnym národom ako vy Česi.

Na tomto základe nedáme sa nikdy nikým urážať. Keby si niekto o nás niečo takého myslel, tedy by som urobil tiež takú poznámku, ktorá bola urážlivá pre bratov Čechov, ako oni nás urážajú, že sme drotári. Preto, vážení, tak hovorím. Nechcem sa tu dlho rozširovať, ale ešte musím tu čosi povedať, na príklad, aká krivda sa nám stala. To vy dobre cítite, páni moji, a pán miestopredseda dr Soukup to tu tiež zdôraznil. Je to otázka rozluky štátu od cirkvi. Ale nám sa tiež stala krivda vo školách. Nehovorím, že to bolo správne snáď za maďarského režímu, že tam bolo napísané "Királyi katolikus gimnazium", ale čo nás uspokojilo, to bolo "katolikus". Ale v mene republiky sa prišlo na Slovensko a dal sa nápis "Československé gymnázium", ale tam mal byť nápis podľa práv našich "Slovenské gymnázium katolícke". (Souhlas u senátorů strany ľudové.) To sa stala svätokrádež v mene republiky. Tak sa majetky nekupujú, neodsudzujú a tak sa majetky nemôžu nikdy brať. Mal tam byť nápis "Slovenské katolícke gymnázium". To je právo naše na Slovensku a nemalo stáť len "Československé", slovom neverecké a neviem aké.

Ďalej naší učitelia, tí sú v zápase smrteľnom, hlavne na konfesionálnej škole, kde učiteľ je odkázaný buďto zaprieť svoje presvedčenie alebo žobračiť. Ako inteligent žobrať nesmie, musí hladovať. To je tiež potrebná náprava, ale vieme, ako v minulosti to išlo, že náprava nebude možná, lebo včera bolo rečené, že vláda bude kráčať v tých šľapajach, ako vláda minulá.

Ďalej čo sa týka rozluky štátu od cirkvi, podotýkam len to, čo vy rozumiete rozlukou štátu od cirkvi. Viem, že ste mnohí s cirkvou rozlúčení. Ale čo je vám do nás. Ja vám poviem: Neradujte sa, že by sa zase jeden štát stal štátom nevereckým, lebo rímanská ríša hriechom nevery zahynula. My sa o ten katolicizmus obávať nemusíme. I keby v republike nebolo vôbec ani jediného katolíka, preto cirkev nezahynie, ale ja sa obávam toho, aby v hriechu a nevere nezahynul tento štát. Preto rešpektujte cirkev a školskú výchovu na základe učenia náboženského.

Vážení pánovia! Pán ministerský predseda sa zmienil tiež o pozemkovej reforme. Keď môžeme pomenovať niečo špatným, nemôžeme pomenovať nič špatnejšie ako pozemkovú reformu u nás. Môžem ukázať list, ktorý mi píšu z Podhradia, že tam pri Bystrici zostal zbytkový statok, ktorý predali bedárom za drahé peniaze, a tí vidiac, že k tomu je treba hory, i tú horu chceli dostať. A pozemkový úrad im napíše, že behom 8 dní musia složiť 450 tisíc závdavku na to. Napíše im 25 tisíc za prednášku, 20 tisíc odstupného atď. Prosím, čo sa nestalo? Horu im predali spoločnosti pre zužitkovanie lesov, a teraz im dávajú holé strnisko. Tak vypadá pozemková reforma.

Teda vidíte, vážení, to sú tie krivdy, ktoré nemôžeme sniesť a ani nesnesieme a preto prehlasujeme tu, vážení pánovia to, že nežiadame od nikoho almužnu, ani žiadnu milosť, žiadame jedine to, čo patrí kultúrnemu národu, ktorý žije uprostred Europy, a to je národ slovenský. Žiadame slobodu slovenskému národu a vám to hovoríme, že nemôže to byť, aby Slovák žil Čechovi pod nohou. Končím. (Souhlas ľudových senátorů.)

Předseda: Dále má, slovo pan sen. dr Reyl.

Sen. dr Reyl: Slavný senáte! Prohlášení nové vlády přijímá strana lidová se souhlasem, ježto ve velkých rysech nastiňuje úkoly republiky a cíle vládního programu pracovního. Úkoly každého moderního státu a tím i naši republiky jsou v prvé řadě vybudování právního řádu a ochrana přirozených i smluvních práv občanských, dále podpora hospodářského blahobytu národního a šíření pravé osvěty ve všech vrstvách lidových.

Tyto úkoly státní nemůže ovšem prováděti stát sám, ježto je pouhé neživotné abstraktum, nýbrž jménem jeho musí to činiti vláda, kterou podporují politické strany. Vláda demokratické republiky je sice vládou lidu, ale nemůže býti jinou, než nepřímou, to je prostřednictvím parlamentu, zvoleného všeobecným právem hlasovacím. V parlamentě demokratické republiky nemůže se však jednati o nějakou nadvládu, nýbrž jen o správu, o administrativu, o samosprávu, o harmonizaci všech státotvorných sil ve státě. Souhlasně s těmito zásadami demokracie zve nová vláda ve svém prohlášení všechny státotvorné síly k součinnosti a k práci ve prospěch lidu. Lid náš válečnými útrapami vysílený netouží dnes po ničem jiném, než po klidu k plodné práci a po silné vládě, která dovede mu ulehčovati moudrou hospodářskou politikou těžký zápas o denní chléb a který dovede silnou rukou zjednávati vážnost k vydaným zákonům.

Vládní prohlášení nastiňuje tolik důležitých úkolů našeho státu a naznačuje tolik vhodných prostředků k postižení těchto úkolů, že, která politická strana pociťuje odpovědnost ke svému voličstvu, musí přiložiti ruku ke společnému dílu ve prospěch občanstva. Bylo to v pravdě ubohé, kdyby celá činnost některé politické strany nesla se jen směrem negativním a neměla jiného cíle, než boj proti vládě, nebo svůj stranický prospěch. Ve vlastním státě nesmíme jistě takovýchto metod užívat. V demokratickém státě vládu tvoří vždy majorita, která sice vládne, to je vykonává správu státu, ale při tom nesmí utlačovati minoritu, ježto v demokracii je plná rovnoprávnost všech občanů a vláda podle presidenta Lincolna má býti vládou všeho lidu, lidem a pro lid.

Československá strana lidová chápe správně význam a obsah demokratické vlády, když všemi silami hodlá podporovati snahy a činnost nové vlády podle prohlášení směrnic v duchu našich programových zásad jak v zahraniční, tak i ve vnitřní politice na poli hospodářském, sociálním i kulturním.

Ministerský předseda věnoval závěr své řeči senátu a jeho poslání. Náš klub rád přispěje k tomu, aby senát plnil toto své poslání, aby byl místem klidné, positivní práce pro lid a pro stát, aby byl místem vzájemné snášenlivosti, součinnosti a tak přispíval k uklidnění poměrů ve všech směrech. Prohlašujeme, že chceme pracovati k blahu státu i občanů v národním souručenství, ale jako rovnocenný spojenec se všemi ostatními stranami, jímž blaho státu i občanů je nejvyšším zákonem. (Potlesk stoupenců řečníkových.)

Předseda (zvoní): Rozprava je skončena.

Ve smyslu §u 65 jedn. řádu je tuto rozpravu zakončiti hlasováním, schvaluje-li senát prohlášení, čili nic.

Senát může se však usnésti, že hlasování odkládá.

Žádám pány senátory, kteří s prohlášením vlády souhlasí, aby zvedli ruku. (Děje se.)

To je většina. Vládní prohlášení se schvaluje. (Výkřik: Malá většina ale většina! - Malá, ale naše!)

Mezi schůzí bylo tiskem rozdáno:

Senátní tajemník dr Šafařovič (čte):

Tisk 13. Zpráva výboru rozpočtového o usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu zákona o výši daně z cukru (tisk 8).

Předseda (zvoní): Dalším bodem programu je

2. Návrh, aby podle §u 55 jedn. řádu senátu jednáním zkráceným projednáno bylo usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu zákona o výši daně z cukru. Tisk 8.

Jelikož jedná se o osnovu zákona, jejíž účinnost nastoupiti má počátkem roku 1926, ježto dosavadní zákon koncem roku 1925 pozbývá platnosti, je nezbytně nutno záležitost tuto vyříditi v době nejkratší.

Navrhuji, aby projednán byl jednáním zkráceným.

Kdo s tímto návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Přijímá se.

Dalším bodem programu je:

3. Zpráva výboru rozpočtového o usnesení poslanecké sněmovny (tisk 8) k vládnímu návrhu zákona o výši daně z cukru. Tisk 13.

Navrhuji, aby tato věc projednána byla v celkové době 1 hodiny se stanovením řečnické lhůty na 15 minut.

Kdo s tímto návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh můj je přijat.

Zpravodajem je pan sen. dr Karas. Uděluji mu slovo.

Zpravodaj sen. dr Karas: Slavný senáte! Úprava daně cukerní byla provedena posledně cís. nař. z r. 1899 tak zv. nařízením Kaizlovým, kdy daň cukerní byla zvýšena na 38 K za 100 kg. Tehdy veřejnost to přijala s velkým rozhořčením, neboť to mělo za následek zvýšení cukru v drobném. Tenkráte ještě počítalo se v krejcařích, byla tedy daň zvýšena z 35 na 42 krejcary, t. j. 84 hal. Nařízením rakouského ministerstva zásobování ke konci války byl zaveden zvláštní příplatek k ceně cukru, a to 16 hal. na kg. v konsumu, neboť bylo zjištěno, že to nepatrné zdanění cukerní 38 K na 100 kg není v žádném poměru k tehdejší ceně cukru, která již byla na 5 K, i výše a tedy byl pro státní pokladnu vybírán tento příplatek 16 hal. Po převratě tento příplatek býval obnovován rok od roku, tehdy ve prospěch cukerní komise, ale ovšem plynul tento výnos pak do pokladny státní, až teprve Národní shromáždění zákonem z r. 1922 tento příplatek změnilo na skutečnou daň, takže od r. 1922 máme dvojí daň na cukr, normální 38 Kč a příplatek 16 Kč, takže v celku 1 kg. cukru je zdaněn 54 hal. Tento příplatek byl povolován vždy na 1 rok. Proto zákony z roku 1922, 1923 a 1924 musily tento příplatek znovu stanoviti.

Dnes přichází vláda s návrhem, aby tento příplatek byl znovu prodloužen na rok 1926. Tedy v ostatním zůstává v platnosti dosavadní zákonodárství. Dnes zatížení na cukr, jak jsem již pravil, obnáší 54 hal., a srovnáme-li dnešní cenu cukru přes 5 Kč, je to sotva 12 až 13% ceny cukru v konsumu. Přirovnáme-li to k zdanění předválečnému, kdy cena cukru byla 84 hal., ale daň 38 hal., tehdy to bylo asi 48%, kdyby tento poměr 48% ceny měl býti, mělo by se platiti dnes 227 Kč za 100 kg. Zajisté dnes zdanění cukru je u nás ještě poměrně nepatrné.

Již finančním zákonem na rozpočet na rok 1926 letos v říjnu povolilo Národní shromáždění vládě vybírání tohoto příplatku i na rok 1926 a s výnosem příplatku tohoto, 50 milionů Kč, počítá náš rozpočet a my ho máme mezi příjmy do řádného rozpočtu pojatý. Vláda je zmocněna, aby v roce 1926 zmíněný tento příplatek vybírala. Přichází-li s tímto formálním zákonem, je to jen více méně pro pořádek, abychom to vyřídili na podkladě specielního zákona.

Z těchto důvodů rozpočtový výbor slavnému senátu navrhuje, aby usnesení poslanecké sněmovny, jímž tato vládní předloha byla schválena, v nezměněném textu bylo schváleno také slavným senátem. (Souhlas.)

Předseda (zvoní): K slovu je přihlášen pan sen. Jokl.

Sen. Jokl (německy): Velectěné dámy a pánové! Zasedání nového Národního shromáždění začíná málo potěšitelnými vyhlídkami pro pracující lid. Vedle báchorek pana ministerského předsedy, kterými se senát dosud zabýval, byly to dvě věcné předlohy, které byly senátu předloženy. První předloha týká se soudní záležitosti a druhá obsahuje daň, která opětovně má postihnouti jednu z nejdůležitějších potravin lidu. Ačkoli to zní absurdně, tož přece existují mezi oběma těmito předlohami vzájemné účinky. Je všeobecnou národohospodářsky stanovenou skutečností, že tím, že se lidu zdražují potraviny, připravuje se půda pro zločiny. Stát nečiní ničeho, aby ulehčil životní podmínky lidu, ale stará se o to, aby pro příslušníky lidu, když puzeni bídou a nouzí stanou se zločinci, připraveny byly soudy a žaláře.