Zintenzivnovanie poľného hospodárstva na Slovensku nemožno bez elektrizácie vonkova. Tu musí prísť súčinnosť inžiniera a roľníka. Elektrina môže byť využitá mimo priamej hybnej síly mechanickej pri zavodňovaní, zpracovaní pôdy, konzervovaní krmu atď. Cena elektriny je odvislá od špecializácie a typizácie strojov a zariadení.

Naše ďalšie smernice v hospodárstve sú jasné. Je to predovšetkým poznatok o potrebe hospodárskej medzinárodnej solidarity. Kriza vo svetovom hospodárstve vyžaduje vo výkonnosti hospodárskej optimum, priechod ku vede, k výzkumným ústavom na celej čiare.

Materia a materiál vyžadujú organické spracovanie.

V produkcii na podklade ekonomie síl dobre vybalancovaný prevoz. Všade hnúť sa musí voľná iniciativa, v práci musí panovať okrýdlené tempo. V tomto ohľade naplňuje nádejou rozpočet ministra Engliša, postavený na reálné solídné podklady skutočnosti.

Konzolidácia v politickom ohľade Evropy umožní nám prispôsobiť k tomu našu vnútornú politiku. Hospodárskym pomerom vstupom Nemecka do Sväzu národov otvárajú sa nové možnosti.

Reflexy tejto veľkej udalosti budeme citiť aj vo vyjednávaní obchodných smlúv, právnej ochrany, unifikácie a mnohých medzinárodných hospodárskoprávnych otázkach.

Naša nová vláda sa nám nedávno predstavila. My máme v ňu dôveru. Ona preberá úžasnú solidárnu odpovednosť za konzolidáciu nášho státu a preto ju musíme podporovať.

Pribraním Nemcov do vlády pristupujú títo na pole aktivizmu. Otvára sa nová epocha. Už mám listy z Anglie, v ktorých vyslovené je uspokojenie nad touto udalosťou, ktorej najviac budú sa tešiť naši starí priatelia Steed a Seton Watson.

Tu zase vo štátnickom umení a vývoji postupuje Československá republika v čele centrálnej Europy, ukazujúc, ako treba vyrovnávať protivy, ako treba zbližovaním národov zabezpečovať mier a tým poskytovať výdatnú pomoc snahám Sväzu národov, ktorého zásad sa naša republika voždy neochvejne drží. Túto udalosť my predváleční Slováci vieme psychologicky analyzovať. My vieme zhodnotit ťažkosti, ale aj výhody tohoto postupu z nemeckej strany. I my sme niekdy ucítili, čo znamená mať vôľu, mať chuť ku práci a nemôcť sa podľa svojej vôle uplatniť.

Po odeznelých rečiach v parlamente vlastne jasno je, že tu v tejto republike nič nestojí v ceste žiadnemu loyálnemu spolupracovníkovi, ktorý sa chce pozitívne uplatniť. My Slováci našich nemeckých spoluobčanov vítame ku spoločnej konštruktivnej práci, vítáme aj našich bratrov Slovákov z ľudovej strany. Na Slovensku je medzi nami vítaný každý človek dobrej vôle bez rozdielu jazyka a konfesie. Hospodárský účinok tejto udalosti je patrný a pocítia to naše všetky výrobné vrstvy na súčastých prejavoch nášho trhu cenných papierov. Je pravda, že naše štátné papiere aj z ohľadu na našu daňovú novelu stúpajú, ale myslíte-li, že by toto vyššie zhodnotenie bolo možné, keby verejnosť nebola eskomptovala naše vnútornopolitické konsolidovanejšie pomery? Nemyslím a som presvedčený, že nikomu ani z českej ani z nemeckej strany nepoškodí, keď jeho imanie bez poškodenia pospolitosti rastie v hodnote.

Táto okolnosť, pevne verím, poslúží na zväčšenie nielen hmotného, ale aj mravného úveru v zahraničí celej centrálnej Europy. Keď ale prechovávame neochvejnú dôveru ku vláde, akú máme voči nekonečne ctenému jej chefu, žiadame na druhej strane ešte viac pozornosti ku kulturným a hospodárskym potrebám Slovenska, poneváč ono tvorí locus minoris resistentiae nášho štátneho organizmu a jestliže by u nás nastaly nejaké mocenské politické presuny vo vnútorných politických pomeroch, tak sa ohradzujeme proti akejkoľvek výtke, že sme včas nepoukazovali na našu ťažkú sociálnu biedu.

Našim sociálnym ideálom hospodárskym v ďalšom našom vývoji by bolo, aby u nás kapitál a práca spoločne harmonicky riešili nové problémy výroby a na tom majú iste záujem všetky politické strany.

V obchodnom ohľade Slovensko čaká odľahčenie v niektorých odvetviach výroby aj od obchodnej smluvy s Maďarskom, ktorá ako všetky naše dohody má sa zakladať na podklade klauzule najvyšších výhod.

Do budúcnosti vzdor rozhodne ťažkým pomerom nutno hľadieť s dôverou. Slovensko hlavne pozemkovou reformou postavené je na pevné koľaje zdravého vývoja. V dnešnej evropskej krizi bude súťaž vždy krutejšou, bezohľadnejšou, ale ani vtedy nesmieme so zreteľa spustiť hospodárský humanizmus, nesmieme dať zdrtiť človeka strojom. Práca nesmie byť považovaná ako jediný konečný egoistický cieľ, ale ako služba človečenstvu a uskutočnenie božskej myšlienky o bratstve a spravedlnosti. Aj v mašinerii moderného jestvovania musíme udržať človeku dôstojnosť, veľkosť a česť. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda dr Hruban (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Chlumecký. Dávám mu slovo.

Sen Chlumecký: Slávny senáť! Pán ministerský predseda učinil nám tu v senáte tak ako aj v poslaneckej snemovni zase raz vládné prehlásenie. Do tretice všetkého dobrého. Jeho tretie vládné prehlásenie vyznamenáva sa neobyčajnou jednoduchosťou a prostotou. Začína takto: "Je tomu právě 10 měsíců, co jsem měl čest přednésti zde program vlády, který byl po provedených debatách v obou sněmovnách Národního shromáždění schválen. Vláda béře za základ své činnosti v podstatě programové prohlášení tehdy přednesené a bude se jím říditi."

Tak sme tedy šťastne zase tam, kde sme pred rokom boli. Pán Švehla sľuboval vtedy pracujúcemu ľudu, že vláda sa bude o jeho blaho starať. Vláda o blaho ľudu sa nestarala a preto pán Švehla tento sľub nechcel opakovať, poněváč ani v budúcnosti nehodlá ho dodržať.

Ja mám dnes tú česť opakovať tú čiastku lonského vládneho prehlásenia pána Švehlu, ktorú on mal tu česť tento raz zamlčať. Ministerský predseda Švehla, druhý vtedy, dňa 18. decembra 1925 medzi iným pravil: "Zůstaneme věrni cílům, za kterými jsme po celých 7 roků šli. Zůstaneme věrni ideám, za kterými jsme svůj stát vybudovali. Lid, který nás poslal sem chce práci, chce mír, chce chléb. Důvěru lidu nezklameme a budeme stále pracovati jen pro jeho blaho. Našim cílem je blaho lidu a štěstí této republiky".

Cítí-li sa táto republika šťastnou, neni mi známe, ale to jednu viem, že ľud blažený nebol ani pod vládou Černého, ani pod vládou Švehlu prvého a druhého a tiež nebude pod Švehlom tretím. Pravda je, že veľkoagrárníci zostali verní cieľom, za ktorými po celých 7 rokoch išli a my sme presvedčení, že ani v budúcnu sa nepremenia, že ich chamtivosť nedovolí im nikdy druhú politiku robiť, dokiaľ pracujúci ľud nevyrazí im vládu z rúk. Není ale pravda, že tento štát sa budoval pre uskutočnenie ideálov agrárnických a fašistických. Práve naopak. Československá republika mala sa stať podľa presvedčenia robotníkov štátom socialistickým. Dnes však vidíme, že všetky poválečné vymoženosti pracujúceho ľudu sa odburávajú a opotrebovaní socialpatriotickí vodcovia odstavujú sa do kúta medzi staré haraburdie.

"Lid, který nás poslal sem, chce práci, chce mír, chce chléb. My důvěru lidu nezklameme", pravili ste páni agrárníci ústami vášho zástupca Švehlu druhého. Vyplniĺi ste tieto sľuby? Staráte sa o to, aby ľud mal dobrý a lacný chlieb? Pravý opak robíte. Postarali ste sa o zdraženie chleba, zavedením cla a chcete, aby ľud jedol husovku. Alebo postarali ste sa o to, aby ľud mal prácu a zárobok? Uznali ste k tomu cieľu sovietské Rusko de jure? Postarali ste sa o to, aby sme mohli po Dunaji direktne do Odesy naše výrobky vyvážať? O mier ste sa ale postarali. Nie sice v medzinárodnom merítku svetovom - na to ste veľmi bezvýznamní ako "rovní medzi rovnými", ale doma ste pomocou žandárov postarali sa o to, aby bolo ticho, aby ubiednený ľud nemohol prejaviť svoju rozhorčenosť nad vašou chamtivosťou a bezsvedomitosťou. Postarali ste sa len o násilné umlčanie reptajúcích proletárov a zjednávate mier len medzi sebou a agrárníkmi druhých národností, aby ste v budúcnosti spojenými silami ešte lepšie mohli ubíjať pracujúce vrstvy všetkých národností tohoto štátu. Postarali ste sa, pánovia, o vaše blaho, o blaho farárov a všetkých vašich lokajov. To je pravda, ale ľud to musí zaplatiť. Ľud upadáva vašou zásluhou vždy do väčšej a väčšej biedy.

A práve preto bolo vládné prehlásenie tentoráz tak prázdné, poneváč vaše ideály, to je drahé brambory, drahý a planý chlieb pre ľud a prostopašný život bez roboty pre vašu triedu, nechcete zradiť, ale nechcete už ani veľa o vašich ideáloch rozprávať, aby sa ti domkári a zemedelci, ktorí ešte za vami idú, od vás s hnusom neodvrátili.

Vlády sa menia a ľud vždy očakáva, že sa stane nejaká zmena v jeho prospech. Ale márne čaká ten dobrý pracujúci ľud, tá ohromná väčšina národa, lebo neni možné, že by sa pomery pracujúceho ľudu mohly zlepšiť bez toho, aby boly odbúravané privilegiá kapitalistov, priživníkov ľudskej spoločnosti. Bola by preto naivnosť očakávať, že naša buržoazia prijde ráz s takou vládou, ktorá by chcela slúžit ľudu nie jej. Na tento krásný okamih čakajú len sociálpatriotickí vodcovia. Sociální patrioti vedia, že súkromokapitalistický systém výrobný je hlavnou pričinou všetkého sociálneho zla - ako sa posl. Hampl vyslovil, - ale poneváč oni sú presvedčení, že tento systém ešte dlhé roky bude sa držať, budú odhlasovávať reakcionárskym vládam rozpočty, aby tieto nemaly žiadné ťažkosti a pôjdu radi zase do vlády, bárs by to bolo aj s fašistami a budú chcieť s nimi spoločne odbúravať súkromokapitalistický systém.

Veď predsa Hlinkovci nie sú nenahraditeľný, môžu aj sociální demokrati Švehlovi posloužiť.

Takto si dôveru tých verných robotníckých srdcí sotva zachovajú. Keď jedna vláda zkrachuje, prijde druhá, zase tak reakcionárska jako predošlá alebo ešte horšia. Prinesú sa nové heslá, nové fráze na oklamanie ľudu. Raz je to demokracia, raz cesta vývojová, potom štátotvornosť, potom štabilizácia pomerov, teraz racionalizácia a náboženské a národnostné vyrovnanie. A všetko je len humbuk, aby sa vždy iným a iným spôsobom mohol sypat ľudu piesok do očí a upevňovať pri tom nadvládu buržoazie.

Pan Švehla zdôrazňoval, že každá zdravá iniciativa práve tak, ako vecná a kľudná kritika bude vítaná a rešpektovaná. My vieme, ktorú kritiku uznávate za vecnú a kľudnú a s radosťou ju vypočujete, páni agrárníci. Je to kritika sociálpatriotickej blahovoľnej opozicie. Tá vám nevadí, na tú sa vykašlete a je dobre. Nič sa nestalo. Kritika komunistov ale, tá je nevecná, nekľudná, tú rešpektovať nebudete. A vy chcete ľudu sugerovať, aby ju tiež nerešpektoval, ale radšej sympatizoval s blahovoľnou opoziciou, ktorá vám neškodí.

Ale márny je každý trik. Ľud nedá sa dnes už tak ľahko klamať. 8 rokov vášho panstva dostačilo, aby ľud začal premýšľať o svojej ťažko napraviteľnej chybe, že vás hneď po prevrate nedržal na uzde a nechal vám zase nové rohy narásť na miesto tých starých, ktoré vám boly po prevrate odpadly. Ľud má v živej pamäti všetko, čo za 8 rokov v tomto štáte sa odehrálo. 8 rokov žijeme v samostatnom československom štáte. Toto obdobie môžeme nazvať obdobím národnostných štvaníc. Česká buržoazia dostavšia sa k moci zneužívala tejto moci práve tak proti národnostným menšinám, ako pred tým nemecká a maďarská buržoazia vo starom Rakúsko-Maďarsku.

Proletárské masy českej a slovenskej národnosti, ktoré boly tej mienky, že oslobodením z nemeckého a maďarského nadpanstva nastáva pre ne i doba oslobodenia z otroctva kapitalistických vykorisťovateľov, prišly za krátky čas k poznaniu, že sa na ich hospodárskom položení nič nezmenilo a nikdy nezmení, dokiaľ kapitalizmus bude svetom vládnuť. Na miesto nemeckých a maďarských úradníkov a četníkov dostali českých; úradná reč sa premenila; nemeckí a maďarskí fabrikanti, bankári, uhľobaroni a statkári sa národnostne prispôsobili, naučili sa trošku česky a slovensky a vykorisťujú pracujúci národ bež rozdíelu národnosti práve tak, ako pred prevratom.

Buržoazia medzi sebou sa ťahala, ruvala o prednostné právo na úrady, na školy, na státné podpory, rôzné sinekúry a hlavne o prednostné právo na vykorisťovanie pracujúceho ľudu. Česká buržoazia bola vždy prvá na mieste kde sa dalo niečo získať.

Z toho povstávaly prudké boje aj v parlamente. A boli sme svedkami v tomto našom zákonodarnom sbore, boli sme svedkami tu v senáte, ako sa česká buržoazia ťahala s nemeckou, maďarskou a nakoniec i "sesterskou" buržoaziou slovenskou. Boly to odporné scény. Česi vytýkali svojim protivníkom, ako sa oni voči nim zachovali pred prevratom a že by tedy zaslúžili, aby boli ešte viac na múr pritisknutí. Tito namietali právom, že Česi sa nič nenaučili a že by to, čo sami neradi mali, nemali činiť druhým. Bolo to ale hádzanie hrachu na stenu, nič sa českej buržoazie nechytilo.

Toto prvé obdobie národnostných štvaníc máme za sebou. Česká buržoazia uznala za dobré vyrovnať sa s buržoaziou druhých národností. Čo ju k tomu viedlo? Vzplanula v nej spontánne láska k pracujúcemu ľudu všetkých národností v celej republike? Nie. Buržoazia nie je žiadnym vyšším ideálom prístupná. Šovinizmus bol odložený len preto, poneváč prestáva na masy účinkovať, poneváč proletariát organizuje sa medzinárodne, aby v jednotnom fronte vybojoval si ľudskú existenciu a poneváč reformistickí vodcovia robotníctva nechcú a ani nemôžu ďalej všetko povolovať, čo si buržoazia praje. Cestou vývojovou došli sme konečne k tej etape, kde medzinárodne sjednotená buržoazia stavia sa otvorene proti medzinárodne jednotnému proletariátu.

Buržoazia zamýšľa so všetkými prostriedkami svoje privilegované postavenie politické a hospodárske proti sociálným otrasom chrániť. Prvý pokus sa podaril: spojená buržoazia vypresovala z ľudu nové miliony: ona zdražila múku, chlieb, cukor a všetky životné potreby a dala kňazom kongruu z mozolov chudobného ľudu za odmenu, že oni sú jej k službám.

Nastáva druhé obdobie, obdobie svorného postupu buržoazie, všetky národnosti pri delení sa o kožu proletariátu pod heslom: Rozdelme sa a radujme sa!

Pracujúci ľud musí príklad si vziať z tejto svornosti buržoazie a musí všetky rozpory vznikajúce z ráznosti národnostného, náboženského a politického presvedčenia postaviť stranou a somknúť sa do jednotného šiku k odrazeniu útoku kapitalistov na svoju životnú úroveň.

Zaujímavé je, jako meštiacke strany dovedú rychle svoje programy premeniť, keď sa jedná o to, aby kapitalistický režim bol zachránený a upevnený. Národná demokracia, ktorá predo včerom vydala heslo: "Nemci do vlády, my do revolucie", dnes už korigovala svojú nesmieriteľnosť. Ona hrýzla do tohoto kyslého jablka a bude s Nemcami spolupracovať a dovolí im láskave, aby tiež ministrovali. Nemeckí meštiaci podali ruku českým a vravili: "Čo sme si - odpusťme si", a ich národnostná otázka je takmer vyriešená. Nemecký národ tohoto štátu je dnes blažený. Ľuďáci, zaprisiahnutí nepriateli Čechov, vyrovnali sa s českými meštiakmi tak ďaleko, že sú ochotní vstúpiť do vlády s nimi. Hlinka si sadne vedľa Šrámka a budú spolu pracovať pre konsolidáciu pomerov, pre ticho a kľud, pre blaho majetných a biedu chudobných. (Sen. Tomík: Patrí im to snad podľe sebe, aby ste vedel!) Ľuďáci dostanú úrady a synekúry na Slovensku za to. (Sen. Dúrčanský: Patrí im to!) Za túto záslužnú prácu pre vlasť a národ upustily všetky meštiacke strany od hesla "Pryč od Říma", ktoré predovčerom hlásaly. (Výkřik: To sme my nikdy nehlásali!) Ľuďáci to nehlásali, ale druhí meštiaci.

Tak bez všetkého studu kabáty obracať dovedú len meštiaci. Agrární "Večer" sám robí si posmech z bývalých opozičníkov, ktorí sú vo vláde, i zo štátotvorných opozičníkov dnešných. Pod titulom "Jak to bylo s tím "odstranením" socialistů z vlády" píše "Večer" v dnešnom čísle - dovolím si vám to prečítať. Jasné a pádné prehlásenie resp. poslanca dr Chvalkovského: "Red. posl. dr Chvalkovský vystoupil také ve středeční schůzi poslanecké sněmovny a ve věcné, důrazné své řeči odsoudil licoměrnost socialistů, že letos proti nynějšímu vládnímu prohlášení mluvili někteří příslušníci stran, kteří loni pro vládní prohlášení hlasovali. Posl. dr Franke viděl v tom kuriosum, že by německé strany, které jsou dnes ve vládě, nesouhlasily loni s tím prohlášením, které vláda brala a béře dnes za podklad svého nového prohlášení. Chci k tomu jen připomenouti že to není ani tak velké kuriosum, jako to, že proti tomu novému vládnímu prohlášení budou hlasovati ty strany, které loni byly pro to." To sú tedy sociálpatriotické strany.

A na druhom míeste poznamenáva "Večer" pri zpráve o debate v poslaneckej snemovni o vládnom prehlásení: "Za luďáky promluvil posl. dr Buday smířlivě a rozumně. Také dr Kramář počítal ve své řeči s danými poměry. To ovšem oposici přímo ohromilo."

Štátotvornú opoziciu to ohromilo, ale nás nie. My vieme, že kapitalista dovedie kabát obrátiť, kde to jeho hmotný záujem vyžaduje. Pre veľkostatkára a kňaza by tedy bola národnostná otázka vyriešená; oni se mezi sebou dohodli. Ale pre pracujúci ľud obývajúci tento štát národnostná otázka ešte vybavená neni, on trpí pod vládou cudziackych a domácich veľkostatkárov, uhľobaronov, bankárov, práve tak ako pred prevratom, ba ešte horšie. Hlavne na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sú pomery nesnesiteľné. Je-li slovenský proletár strašne zotročený vo svojej t. zv. "oslobodzenej vlasti", maďarský a rusínský proletár je na tom ešte horšie. Vedľa hospodárskeho útlaku pridružuje sa ešte k tomu jeho ponižovanie, odstrkovanie a prenásledovanie z ohľadu národnostného. Slovensko a Podkarpatská Rus sú od českej buržoazie považované za českú koloniu a ona vo svojej chamtivosti a obmedzenosti nemá väčšej starosti ako rychle počeštiť maďarské kraje. Tak na pr. na južnom Slovensku sú obce Csata a Bény. Celý chotár týchto dvoch obcí patrí "princovi" Pálffymu. Z jeho panstva má sa rozparcelovať asi 2.200 katastralnych jutár pôdy, a tu vidíme, ako sa jedná s národnostnými menšinami. Tamojší chudobný ľud maďarský sa k pôde nedostane. Pozemkový úrad stará sa o to, aby kraj bol počeštený, usadzuje tam kolonistov, spoľahlivých to vlastencov. Asi 20 domov pre usadlíkov je tam už hotových a ďalšie budú nasledovať, za to ale maďarský proletári, ktorí celý život sa drhli na panstve princa Pálffyho ako bíreši a hospodárski sluhovia, musia vyvandrovať do cudziny, musia na staré roky hľadať si novú existenciu. Pre nich znamená štátny prevrat úplne zničenie ich existencie; nielen že ztratili výživu, ale sú aj z bytov vyhadzovaní a prenechaní bezľútostne svojmu osudu. Tak postupujú československé úrady proti maďarským proletárom, ktorí sa stali šťastnou alebo nešťastnou náhodou československými štátnymi občany. (Sen. Sechtr: Maďarský obhájce! - Různé výkřiky.)

Místopředseda do Hruban: Pánové, prosím o klid!

Sen. Chlumecký (pokračuje): Obhájca proletariátu bez rozdíelu národnosti, pane kolego! (Sen. Sechtr: Mluví proti reformě a obhajuje toho "grófa"!)

Mnohé mesta v Podkarpatskej Rusi a na Slovensku nemajú volené obecné zastupiteľstvá, ale sú tam diktátormi vládni komisári. Tak na pr. Užhorod od r. 1924 nemá volené zastupiteľstvo. V Banskej Štiavnici je vládnym komisárom direktor tabákovej továrne, sociálny demokrat, ktorý viac ako rok už proti vôli občanov vládne nad mestom.

Tak vyzerá tá vychvaľovaná a opevovaná slobodienka na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Všade vidíme, že národnostné menšiny sú potlačované, nemajú svoje školy tam, kde by im patrily a nemajú právo podávať žiadosti, sťažnosti, žaloby atď. úradom vo svojej materinskej reči. Tak na pr. župa zvolenská má dľa úradnej štatistiky z r. 1921 510.538 obyvateľov. Z toho sú 352.426 Čechoslováci, 135.675 Maďari a 11.931 Nemci. Maďarov je tedy 26.6% a predsa nemajú ani školy ani rovnaké právo pred úradmi. Samozrejme nemôžu široké vrstvy ľudové, hlásajúce sa k maďarskej národnosti, oduševníť sa pre státotvorné strany. Kde že by sa vzala u nich láska k dneskajším držiteľom moci v tomto štáte? To isté platí o rusínskom národe.

Česká buržoazia poznáva už teraz, že ztratila dôveru všetkého ľudu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, nielen Rusínov, Maďarov a Nemcov, ale aj Slovákov. A poneváč aj sociálpatrickí vodcovia ztrácajú pôdu pod nohami práve pre to, že tak verne českej buržoazii slúžili a sú prinúteni s ohľadom na nespokojnosť svojich voličov a prívržencov menej slúžiť buržoazii a viacej robotníctvu, rozhodla sa česká buržoazia jej prepiatý šovinizmus odložiť a získať si spojencov u meštiackych vodcov druhých národností. Získala agrárníkov všetkých národností, získala českých živnostníkov a získala slovenských ľuďákov, ktorých až dosiaľ jediným programom bolo vyhnať Čechov zo Slovenska a vybojovať pre Slovákov autonomiu tak, ako bola pitsburskou dohodou ujednaná a prezidentom Masarykom podpísaná.

Ľuďácki vodcovia sa s českou buržoasiou vyrovnali; oni dostanú ministerské kreslá a za to upustia od prevedenia druhého bodu pitsburgskej dohody, ktorý znie:

"Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy." Posledný bod tejto dohody znie:

"Podrobné ustanovenia o zariadení československého štátu ponechávajú so oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom."

Právoplatnými predstaviteľmi oslobodených Čechov sú dnes Švehla a všetci českí veľkostatkári a ti, ktorí s nimi za jeden povraz tiahnu, a tito páni uznávajú za právoplatných predstaviteľov oslobodených Slovákov Hlinku, Szent-Iványiho a ich kamarátov.

Pitsburgská československá dohoda je tedy ratifikovaná. Slovenský národ môže byť spokojný; on dosiahol všetko, čo k jeho šťastiu a blahobytu je zapotreba.

Kto tomu neverí, je rozvratný živel, štátotvorní ľuďáci mu to spoločne s českými štátotvornými pánmi dokážu.

Nebolo na svete ešte väčšej a hnusnejšej zrady nad tú, ktorej sa ľuďáckí vodcovia na slovenskom národe dopustili. Oni sa spolčili s českými kapitalistmi a ich vládou a hlasujú pre nové dane a zvýšenie drahoty. A za to vymohli zvýšenie platov pre kňazov. Oni podporujú kolonizáciu Slovenska a odbúranie slovenského priemyslu. Proti nespokojnému proletariátu organizujú "rodobrancov", to jest bandy hrdlarezov, ktoré majú chrániť slovenských a cudzích kapitalistov a parazitov na Slovensku pred hnevom pracujúceho a v biede žijúceho ľudu. Ľudu sľubovali slovenskému ľudu oslobodenie z jarma českej buržoazie a zachránenie Slovenska pred drancovaním a odpriemyslovaním, chudoba im verila o odovzdala im pri voľbách v novembri 1925 pol miliona hlasov. Teraz ale robia pravý opak toho, čo sľubovali. Oni pomáhajú slovenský národ ešte väčšmi zotročiť, ako už je. Za niekoľko ministerských kresiel sľubujú českým tučným vlastencom, (Veselost.) že oni s ich hrdlorezmi udržia ešte lepšie slovenský nespokojný ľud na uzde, ako to rozumeli maďarskí žandári.

Ľud na Slovensku má teraz príležitosť sa presvedčiť, že žiadna strana, v ktorej majú slovo páni, boháči, statkári, biskupi, farári, kresťanskí a židovskí bankári atď. nemôže pre chudobu nič dobrého vykonať.

A prijde čas, tá doba nie je ďaleká, - že slovenský ľud súčtuje s Hlinkovcami a maďarský ľud na Slovensku so Szent-Iványovcami, ktorí ho práve tak oklamali, ako ľuďáci Slovákov. V budúcnosti ani kortešom Hodžovým, Mičurovým a Kramářovým na Slovensku pšenica kvitnúť nebude, ľud sa im a ich pánsku lásku poďakuje.

Povstaly u nás nové štátotvorné strany. Nemeckí a slovenskí meštiaci nechcú ďalej už tvrdý chlieb opozície jesť a pristupujú k vládnym korytám. Naproti tomu sú socialpatriotickí vodcovia odtisknutí do blahovoľnej opozicie (Hlas: Nestarejte se o ně!) a hodlajú len indirektne pomahať českej buržoazii tým, že budú pracujúci ľud odstrašovať pred radikálnym postupom proti buržoazii a varovať ho pred komunistami. Oni vždy tvrdili, že v opozicii nedá sa nič pre ľud vykonať a preto chcú držať slovo, chcú to aj dokázať. Práve preto vodcovia sociálpatriotickí odmietajú jednotnú Frontu všetkého robotnictva proti medzinárodne spojenej buržoázii a chcú zostať v blahovoľnej opozicii.

Týmto spôsobom sa im ich dôkaz pravdy podarí.

Ľud sa ich ale potom opýta: "Keď ste boli vo vláde s buržoaziou, nevykonali ste nič a čo ste vykonali v blahovoľnej opozícii?" Tak aspoň presvedčíte pracujúci ľud, ktorí vám ešte verí doteraz, že jedine postup komunistov je správny. (Veselost.)

Heslo o štátotvornosti ale ztratilo u nás povážlive na lesku, ponevadž ľud vidí, čo všetko za elementy pod rúškou štátotvornosti priživovaly sa zo štátných prostriedkov. Nemusím tu rozťahovať posledné špinavé aféry do podrobností, lebo sú dostatočne známe ale fakt je, že z korupčných fondov, ktoré má vláda k dišpozícii, štátotvornosť sa dobre honoruje: fakt je, že štátotvornosť vedie u nás k vyloženej korupcii a k znemravneniu politického života.

Chcel by som len vedieť, koľko vydá vláda na podporu štátotvorných časopisov na Slovensku. A z chudobného slovenského ľudu vymáhajú sa nemilosrdne nové a nové dane, aby štátna pokladňa nebola prázdna, aby boly peniaze na vydávanie tejto duševnej a politickej otravy. Samozrejme štát nemá peniaze na slušné zaopatrenie válečných invalidov (Hlas: Tak se přimluvte v Rusku!) a odbúrává im postupne podpory. Lékári musia ustavične invalidov voľať k prehliedkam a konštatovať, že ich práceschopnosť sa zvýšila. Aj tí invalidi, ktorí za války nohy alebo ruky ztratili, musia sa znova a znova podrobovať prehliadkam, či im nové ruky a nohy nenariastli.

Strašná bieda panuje tiež medzi baníckymi proviziantmi - penzistmi - a vdovami po baníkoch štátných baní. Tak na pr. v Banskej Štiavnici 121 penzistov nedostáva od 1. júna žiadnu penziu. Revírna pokladna dala ich lekárom prehliadnuť a tento z nich uznal 92 za práce schopných. A poneváč prácu im štát nedá, nedostávajú ani platu, ani penzie, sú odsúdení k hladovej smrti.

A jaké podpory alebo penzie dostávajú vdovy po baníkoch, o tom mal som príležitosť sa presvedčiť dňa 3. oktobra u príležitosti demonštrácie baňsko-štiavnických proviziantov proti odobraniu drahotného prídavku. Bol som svedkom srdcelomných scén, kde ženy si vlasy trhaly zúfalstvom a volaly, že ony sú prinútené deti a seba zavraždiť, aby ich trápenie malo už raz koniec. Jedna žena s plačom vyprávala, že na prvého dostala 2 K 50 halierov penziu a z toho že má celý mesiac vyžiť so 6 deťmi. Aj druhé ženy dostávajú také mizerné podpory.

V Magurke bola zlatá baňa, 600 rokov pracovala, tú zastavili a baníkom, ktorí tam boli 20-25 rokov pracovali, dávali po 1 rok proviziu asi 150 Kč mesačne. Teraz ale po 5 mesiacoch už nedostávajú nič. Štát pre nich peniaze nemá.

Taktiež nie je peňazí na to, aby bola vyposlaná komisia, ktorá by preskúmala, vyplatilo-li by sa tieto bane nechať pracovať, aby chudobný ľud mal výživu. O slovenský národ je postarané len žandármi a kriminálmi, kasárňami a kostolmi.

Ako ste páni oblažili ten pracujúci ľud gentským systémom, ukazuje sa teraz už jasno. Tak na príklad na Slovensku v Lučenci sú registrovaní v prostredkovateľne práce viac ako 2200 nezamestnaných a podporu dostávajú len 63.

V Haliči bude dnes 500 robotníkov v textilnej továrni prepustené a z tých dostanú podporu len dvaja. Ti druhí neboli organizovaní, poneváč správa továrne im to znemožnila. Páni fabrikanti nechcú aby ich robotníci boli organizovaní. Ono sa to lepšie pracuje s neorganizovanými, indiferentnými zaostalými otrokmi. Také pomery sú možné za vašej vlády.

Slovensko obývajúci chudobný ľud čaká až do dnes márne na sľubovanú slobodienku, tú mu nedoniesli, ani nedonesú, českí veľkostatkári, ani ľuďácki páteri, ale ľudia všetkých národností, ľud sám v jednotnom fronte musí si ju vybojovať proti fašistickým banditom všetkých národností.

Pôda musí patriť tým, ktorí ju obrábajú a preto bude slovenský ľud žiadať a všetkými prostriedkami usilovať o to, aby grófske, veľkostatkárske a cirkevné majetky boly vyvlastnené bez náhrady a dané k užívaniu chudobnému ľudu. Len vtedy bude na Slovensku pre ľud dobre, lebo Slovensko je bohaté a môže dostatočne svoje obyvateľstvo uživiť, bude-li od parazitov očistené, od parazitov českých, ale aj slovenských a maďarských, ktorí teraz stoja v jednotnom fronte proti nemu.

Ľud na Slovensku žiada, aby československá vláda, t. j. československo-nemecko-maďarská buržoazia starala sa o to, aby boly naviazané obchodné styky so sovietským Ruskom, že by fabriky prišly u nás do chodu a ľud mal zárobok. A síce rychlým tempom. Ľud nemá čas dlho prizerať na túto nemotornú zahraničnú a vnútornú politiku, poneváč nechce vyhynúť hladom.

Pán Švehla prehlásil, že medzi súrnymi úkolmi najbližšej doby je otázka riešenia krize hospodárskej, ktorá, ačkoľvek povahy medzinárodnej, predsa aj na nás dolieha a vyžaduje najobozretnejšieho študia a zákroku, aby sa nič nezanedbalo, čo by mohlo zmenšiť tíživé dôsledky tejto krize na náš hospodársky a sociálny život.

Akým spôsobom hodlá vláda riešiť hospodársku krizu, nenaznačil ale pán Švehla ani jediným slovom. Pracujuci ľud tohoto štátu bol by ale najviac zvedavý na prehlásenie v tomto smere. Najobezretnejšie študium buržoazie, akoby sa zachránila pred tíživými dôsledkami tejto krize na jej hospodársky a sociálny život a prípadne ako by sa dalo ľudu trošku uľahčiť, ale aby to zisky buržoazie nezmenšilo, to ľudu nepomôže.

Môžte, pánovia, študovať ako dlho chcete, vy nič nevyštudujete. Ľud má túto otázku dávno už vyštudovanú. On vie, že ani táto vaša vláda pre blaho ľudu nič nevykoná a vykonať nechce.