Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je pan sen. Pocisk. Dávám mu slovo.

Sen. Pocisk: Slávny senát! Vládna väčšina v poslaneckej snemovni Národného shromaždenia prijala návrh zákona o priamych daniach a tento zákon má slávny senát bezo zmeny prijať. S hladiska celoštátneho môžeme len vítať, že" vláda sa-odhodlala tento dvojsystémový daňový pomer konečne odstrániť a novým jednotným zákonem upraviť.

Čo ale tomuto daňovému zákonu chýba, je, že v celej svojej sústave neberie ohľad na zvláštne hospodárske a sociálne pomery, jestvujúce ešte dnes na Slovensku. Tento zákon bude rozhodne na ujmu hospodárskeho života na Slovensku, ale tiež na ujmu slovenskej pracujúcej triedy. Na tieto zvláštne slovenské hospodárske pomery mali tí, ktorí tento daňový zákon pripravovali, brať rozhodne ohľad už aj v záujme celoštátnom. Pán minister dr Engliš vo svojej reči, prednesenej minulý týždeň vo slávnom senáte, tiež považoval za potrebné zdôrazniť, že tento zákon, ačkoľvek odstráni dosavádné neudržiteľné dva daňové systémy, neni tak ideálny, aby s hľadiska sociálnej spravedlnosti mohol vyhovovať všetkým vrstvám obyvateľstva Československej republiky, a preto bude musieť byt podľa slov pána ministra dr Engliša postupom doby zdokonaľovaný. Pán minister dr Engliš zdôraznil, že zmiznú ž finančných úradov zavedením tohoto zákona milióny aktov, v ktorých dosiaľ boly tieto úrady zahrúžené. Je len pochopiteľné, že k týmto miliónovým aktom prispelo z velkej časti tiež i Slovensko, a to z tých dôvodov, že na Slovensko sa zaviedol úplne nový systém daňový. daňového vyrubovania, poslalo sa tam úradnictvo, ktoré nepoznalo uhorských zákonov a ktoré malo podľa týchto zákonov na Slovensku dane vyrubovať. A práve preto i my sme nútení čisté s hľadiska zvláštnych slovenských hospodárskych a sociálnych pomerov poukázať na niektoré markantné nesrovnalosti, ktoré v tejto predlohe zákona sa nachádzajú a budú na ujmu Slovenska. Chceme-li, aby Slovensko bolo schopné pripadajúcu mu kvótu daní aj štátu odvádzať, musia Vládní činitelia sa postarať, aby na Slovensku bola odstránená hospodárska kríza a strašná nezamestnanosť, ktorá ženie slovenské robotníctvo do zúfalstva. Vládní činitelia musia konečne prísť k tomu názoru, že nie je správny názor, že Československá republika ako štát malý je príliš prepriemyslovaný a že len ten priemysel a podnik, ktorý je života schopný, má byť štátom podporovaný, a to, čo nie je života schopné. má byť ponechané k zániku. Zkúsenosti nám ale ukázaly, že tento názor vzťahuje sa hlavne na slovenský priemysel, ktorý bol postupom doby vybudovaný za docela iných podmienok, ako priemysel v historických zemiach a ktoré podmienky existujú ešte podnes, a preto potrebuje slovenský priemysel ešte aj dnes zvláštnej pečlivosti, čo ale v tomto daňovom zákone úplne postrádame. Naopak týmto novým zákonom budú zrušené všetky uhorské daňové zákony. " podľa ktorých požíval priemysel na Slovensku za maďarskéj éry značných výhod. Aby mi bolo rozumené: Jestli toto s tohoto miesta konštatujem, tým nechcem sa zastávať kapitalistov a majiteľov továrieň na Slovensku, poneváč k tomu sú povolaní zástupcovia slovenských meštianskych strán, ktoré sú zastúpené v dnešnej vládnej väčšine, ale robím to čisté v záujme slovenského robotníctva a zamestnanectva, ktoré nemá dnes ani len tej možnosti, aby si mohlo hľadať prácu a existenciu niekde za hranicami, alebo vyvandrovať do Ameriky. Ale nemôžeme súhlasiť ani s tými, čo sú toho názoru, že je to čisté voľná súťaž a kto v tejto voľnej súťaži obstojí, len ten má právo na existenciu, Tento názor by búl správny len vtedy, jesli by Vládní činitelia nefavorizovali českých podnikateľov a český priemysel na úkor priemyslu na Slovensku. Následky tejto jednostrannej hospodárskej politiky sa už dávno na Slovensku dostavily, a my vidíme, že mnohé moderné vybudované podniky už dávno zanikly alebo sa vysťahovaly za hranice, jako to urobili v Lipt. Sv. Mikuláši dve kožiarske firmy, ktoré sa vysťahovaly do Maďarska, kde majú pravdepodobné lepšie existenčné podmienky, ako mal y na Slovensku. Kožiarsky priemysel v Lipt. Sv. Mikuláši bol za starého režimu kvetúcim priemyslom a zamestnával až do tisíc robotníkov. Dnes sú z neho už len trosky a robotníctvo alebo sa muselo z Lipt. Sv. Mikuláša vysťahovať, alebo v pravom smysle slova živorí, poneváč nie je tam dosiaľ žiadneho náhradného priemyslu, ktorý by poskytnul tamojšiemu robotníctvu prácu a existenciu.

Že s akou bezohľadnosťou sa odstraňujú konkurenčné podniky na Slovensku, je markantným príkladom slavošovská továrňa na výrobu papiera a továrňa na výrobu cellulozy v Hôrke. Väčšinu akcií týchto dvoch továrieň má v rukách Moravsko-agrárna banka, ktorá aj tieto sesterské podniky financovala a ešte aj dodnes financuje. Nedávno utvoril sa papiernický kartel, ktorý sa začal o tieto dve továrne interesovať, a banka použila tejto príležitosti a chcela tieto dva podniky tomuto papiernickému kartelu predať za 10 miliónov Kč za tým cieľom, že papiernický kartel obi dve továrne demontuje a stroje, ktoré sú ešte zachovalé a modeme, predá niekam za hranice a takto sa zbaví jedného vážneho konkurenta. No, dosiaľ tieto továrne pracujú ďalej, poneváč sme zakročili na žiadosť tamojšieho robotníctva a zainteresovaných obcí u min. predsedu dr Švehlu a u ministra obchodu dr Peroutku, ktorý vyposlal komisiu, ktorá vyšetrila podmienky, za akých by tieto dve továrne boly zachránené. Sme toho názoru, že tieto dve továrne pri trochu dobrej vôli a porozumení môžu byť v záujme tamojšieho vidieku, ktorému poskytujú existenciu, zachránené. Týmto konkrétnym prikladaní chcel som len demonštrovať, že s akou nesvedomitosťou a bezohľadnosťou sa továrne na Slovensku zatvárajú.

Ustavične sa zdôrazňuje, že Slovensko je zemou v prevažnej väčšine poľnohospodárskou a že je zapotreba Slovensku v tomto smere pomáhať. Toto je my Im N názor, poneváč slovenská pôda a poľnohospodárstvo nemôže a nebude môcť uživiť stá tisíce svojho obyvateľstva, bydliaceho v hornatých a neúrodných krajoch, to musí každý rozumný národohospodár doznať, inak by nebola maďarská vláčia investovala milióny do priemyslu týchto hornatých krajov, jestli by to z hľadiska sociálneho a hospodárskeho nebola uznala za potrebné a účelné.

Aj pozemková reforma neuspokojila, a nakoľko sa ešte bude prevádzať parcelácia, neuspokojí slovenský pracujúci ľud, ba naopak pozemková reforma priniesla slovenskému ľudu veľké zklamanie, poneváč sa pri parcelácii postupovalo nespravedlive a stranícky, a preto tá nespokojnosť medzi slovenským zemerobotníctvom. K tomu všetkému bude musieť čím diaľ tým čo väčšej miere hľadať prácu zahraničiami, jestli lem vláda sa mu nepostará o náhradnú prácu a existenciu. Chceme-li, aby slovenský ľud bol schopný platiť dane, musíme sa postarať, aby mal z čoho platiť.

Slovensko je od prevratu zkušobným králikom a máme málo nádeje, že niekedy tomu bude koniec. Slovensko potrebuje kľud a slovenský ľud prácu. A tu žiadame, aby slovenský ľud dostal dostatočný a lacný úver, aby mohol v prvom rade využiť záfkona o stavebnom ruchu, ačkoľvek tento" zďaleka neuspokojí slovenský ľud, ktorý aj v minulosti následkom nedostatku dlhodobého hypotekárneho úveru nemohol zákon o stavebnom ruchu využiť v tej miere, ako v historických zemiach. Na základe zákona o stavebnom ruchu podľa poslednej štatistiky z mesiaca apríla 1927 bolo od 1. júna 1921, to je od začiatku účinnosti zákona o stavebnom ruchu, až do 50. apríla 1927 v ministerstve ver. prác projednané projektov na postavenie obytných domov 26.387 s 56.692 bytami so stavebným nákladom 4.481,050,097 Kč, pre ktoré bola navrhnutá subvencia v obnose 3.279,680,526 Kč. Z toho obnosu postavilo se na území Velikej Prahy 2115 domov s 12.342 bytami so stavebným nákladom 1.135,792,502 Kč s navrhnutou štátnou subvenciou 852,081.46 Kč. Srovnáme-li uvedené číslice, vidíme, že Slovensko s tejto skoro 3¹/₂ miliardovej štátnej subvencie dostalo ani nie celých 10%, ačkoľvek bude museť na úmor tejto štátom poskytnutej subvencie prispeť podľa rovnakého daňového kľúča.

A tu — aby mi bylo rozumené: ja iste nechcem vyčítať našim českým bratom zato, že Slovensko takto chudobno i pri subvencii na základe zákona o stavebnom ruchu obišlo. — Sútoho príčinou zvláštne slovenské hospodárske pomery, ale hlavne zvláštne finančné pomery. Ja chcem tu uviesť štatistiku z r. 1924, na základe ktorej vidíme, že v Čechách a na Morave, bolo uložené v českých peňažných ústavoch na knižky a bežné účty 61.790,729.477 Kč, a že na tomto uloženom kapitále v bankách a sporiteľniach Slovensko participovalo i s Podkarpatskou Rusou iba s 3.201,054.000 Kč. Myslím a som toho názoru, že táto cifra 3 miliardy nevyhovuje tejto štatistike. Je to pochopiteľné, poneváč všetky tieto banky, alebo veľká čiastka týchto bánk malý svoje centrály v Budapešti. Po prevrate na miesto toho, aby vláda sa bola postarala na Slovensku zakladať ľudové peňažníctvo, nasťahovala sa na Slovensko spústa českých výdelečných bánk, ktoré, bohužiaľ, neprišly pomáhať slovenskému ľudu, ale prišly od slovenského ľudu vyťahovať úspory, ktoré potom nie na Slovensku investovaly, ale investovaly ich v historických zemiach.

Nemôžeme súhlasiť s predlohou tohoto daňového zákona už aj preto, poneváč v daňovom zákone sa nepamätá práve na tieto slovenské nedostatky. V historických zemiach — neviem nazpamäť, ale tak okrúhle — je asi 5.000 rôznych ľudových finančných ústavov. Na Slovensku máme dnes ešte asi 132 akciových spoločností, teda spoločností čisté výdelečných, ktoré neposkytujú slovenskému ľudu dlhodobé hypotekárne pôžičky, až pozdejšie, asi pred troma rokmi priši y na Slovensko Hypotečná banka a Zemská banka, ktoré konajú na Slovensku svoju povinnosť, ale to už bolo príliš pozde. poneváč práve pri stavebnom ruchu slovenský ľud nemohol toho využiť, poneváč si nemohol zadovážiť dlhodobý hypotekárny úver. Ale tiež i pri pozemkovej reforme hraly u nás a hrajú ešte i dnes hlavnú úlohu finančné nedostatky. Vidíme na príklad, že v tomto zákone sú favorizované okresné hospodárske záložný, ktoré na základe § 72 l. f. sú oslobodené od daní. Na Slovensku máme dosiaľ iba 7 mestských sporitelieň a 4 filiálky. Boli by sme očakávali, aby na Slovensku sa takéto ľudové finančné podniky čím viac a čím rýchlejšie zakladaly, aby v tomto zákone bolo pamätované, aby také sporiteľne mestské atď. malý nejaké výhody. Pánovia, ktorí tento zákon pripravovali, iste na to nepamätovali, Slovensko bolo im neznámou pevninou; dívali sa na veci z hľadiska českého a hlavne pražského a preto postrádame v tomto zákone, čo Slovensko k svojmu hospodárskemu vývinu by nutne potrebovalo. To je pre nás smutná kapitola a preto nemôžem s predlohou tohoto zákona súhlasiť. Vieme, že tento zákon, tak ako v poslaneckej snemovni, bude bezo zmeny odhlasovaný a preto márne naše námahy.

Preto ja chcem resumovať a konštatovať jedno, že zatiaľ, kým tieto nedostatky na Slovensku nebudú odstránené, bude na Slovensku hospodárska kriza, bude veľká nezamestnanosť, bude veľká chuť k vysťahovalectvu, budú naše továrne snažiť sa zo Slovenska sa vysťahovať a budú sa sťahovať ta, kde dostanú väčšie výhody. clo Maďarska, clo Rumunska, clo Jugoslavie. Čo potom bude slovenský ľud a slovenské robotníctvo robiť, keďže nemá možnosti ani doma najsť prácu ani za hranice sa sťahovať? Na príklad vo stavebnom odbore stavitelia dovedú si robotníkov z Moravy a z Čiech a naše robotníctvo, ktoré je iste odborne dosť kvalifikované, poneváč stavalo vo Viedni a v Budapešti paláce, je odstrkávané. Preto tá nespokojnosť s dnešnými pomery, poneváč vidí, že vzdor tomu, že je národne a politicky oslobodené, hospodársky ale je i naďalej zotročené.

Resumujem: geografická poloha Slovenska spôsobuje ťažkú vleklú krízu vo slovenskom priemysle následkom vzdialenosti podnikov od zdrojov surovín a odbytišťa. Štát nevenuje takú pečlivosť, akú by mal venovať. Je tu nedostatok interesu. Ani pri celoštátnej politike nelzä prežierať životné potreby jednotlivých krajov. Štát nevenuje takú pečlivosť slovenskému priemyslu, akú venuje priemyslu v historických zemiach. Slovenské obyvateľstvo nieje obyvateľstvom druhej triedy. Platí dane, ikona vojenské povinnosti, má spravodlivý nárok na rovnaké opatrenia.

Železničné tarify znemožňujú rentabilitu provozu. Toto je kapitola sama pre seba. Keď v historických zemiach 99% všetkých železníc pro súkromých je soštátnené, na Slovensku velice malé procento. Následky toho sú že na Slovensku sa musí ešte stále prepočítavať. Na Slovensku pri tom samom tovare a pri tej samej vzdialenosti platí sa za 1 q a km o 50 až 80% viac, ako v Čechách. A preto je treba, aby toto hospodárstvo železničné bolo privedené do súladu, poneváč jestli budeme mať jednotné dane, jestli Slovensko bude platiť podľa jednotného daňového kľúča dane, musí mať možnosť, aby mohlo vyhovovieť svojim povinnostiam. Dôsledky: Provozy továrieň sa stále omedzujú tým štátu unikajú milióny na daniach priamych a nepriamych, nastáva postupné ochudobňovanie obyvateľstva, čo neprispieva ku sblíženiu Slovenska a Čiech. Zvyšuje sa snaha vysťahovať sa a pri dnešných. závorách proti vysťahovalectvu zmáha sa nespokojnosť. Priemysel sťahuje sa zo Slovenska, ako som už konštatoval, nielen z Mikuláša, ale i z Bratislavy samej; ku príkladu Siemens, stará svetová firma, aby dostala statné objednávky a aby nebola považovaná za cudziu firmu, postavila si továrňu na Morave, aby takto bola považovaná za českú firmu, aby mohla participovať na štátnych dodávkach. To samé je v kábelovej továrni. Kábelová továreň, tiež svetová firma, báječné zariadená, ale preto že je v cudzích rukách, je odstrkovania. Samozrejme, že robotníctvo tým trpí, a samozrejmé je, že táto továreň, aby obstála v tomto boji, sťahuje sa do Čiech a Slovensko bude o takéto 2 továrne ochudobnené. To sú 2 bratislavské továrne. Čo nám je pomožené, keď do bratislavského prístavu sa investovalo behom doby asi 100 miliónov korún, keď slovenské továrne, ktoré by malý práve podporovať tento prístav a robiť ho rentabilným, zo Slovenska sa sťahujú. Odhliadnuc od dynamitky, akým spôsobom dynamitka, ktorá zamestnávala spústu robotníctva, bola z Bratislavy odsťahovaná do Pardubíc a tam úplne nová dynamitová továrňa vybudovaná, a odhliadnuc od továrne na jemný pi celí Union vo Zvolene, ktorá bezohľadným spôsobom bola zastavená a namiesto tejto postavená jedna nová v Čechách, ktorá ďaleko ešte nevyhovuje podmienkam a potrebám svojich zákazníkov hovorím, že toto sú všetko príčiny nespokojnosti slovenského pracujúceho ľudu. (Místopředseda dr Soukup převzal předsednictví.)

Poukázal som na našu finančnú biedu a chudobu. A preto žiadam, aby bolo pamätované v tomto ohľade vo zvýšenej miere, poneváč len vtedy, jestli ľud bude môcť dostať lacný úver, bude aj podnikať. Ja by sám vám mohol, pánovia, z vlastnej zkúsenosti predniesť, že ako bezohľadne české banky na Slovensku vykorisťujú slovenských podnikateľov. Je na slovenskú jedna menšia, dosť moderne vybudovaná krajčírska továrňa, ktorá zamestnáva 60 až 70 robotníkov, ale nemá vlastného provodzovacieho kapitálu. Táto továrňa je odkázaná na bankovný úver. Pracuje s jednou českou bankou. Za minulý rok mala táto továrňa okolo dvoch miliónov obratu z výroby a zaplatila len na úrokoch a províziu 90.000 Kč. Vážení pánovia! Odkiaľ to má táto továrňa vymačkať? Samozrejme z robotníctva. Robotníctvo musí sláviť tých 90.000 Kč zo svojej mzdy, aby len, pravda, malo aspoň tú najbiednejšiu existenciu, pracuje za nízke mzdy a banka pri tomto soberie smotánku. Preto drahý úver zaťažuje nieľen investície, avšak i provoz. Kapitálové chudobné Slovensko, má-li sa sta f úrodnou pôdou pre podnikanie, musí mať solídnu podporu. Nedôvera k peňažným ústavom musí zmizeť a musia tiež zmizeť nečisté obchodné peňažné ústavy. České peňažné ústavy sú na Slovensku, ale nepodporujú slovenské podnikanie. Stály sa sberňami svojich pražských a iných centrál. Sú dobyvačné a expanzívne, neprichádzajú pomáhať, ale vyčerpávať. Úspory zo Slovenska ušetrené prinášajú do Čiech a tým trpí celé slovenské podnikanie a tým samozrejme trpí i slovenské robotníctvo a následkem toho je na Slovensku o mnoho väčšia a stála nezamestnanosť, než tela v historických zemiach, poneváč na Slovensku, ako pravím, ani v zemedelstve, ale ani v továrňach nemôže robotníctvo nájsť prácu. Preto je zapotreba, aby Vládní činitelia konec-koncov nahliadli, že to Slovensko je súčiastkou Československej republiky a že sa musí práve tak vo zvýšenej miere, ba, by som riekol, vo zvýšenejšej miere starať o hospodárske otázky Slovenska, aby takto v súvislosti republiky Slovensko mohlo byť uspokojené a tým uspokojené tiež slovenské robotníctvo.

My zdôrazňujeme pri každej naskytujúcej sa príležitosti stavbu železnice Handlová—Horná Štubňa.. Myslím, že odhlasovalo sa nejakých 80 miliónov korán na túto železnicu, ale neinvestovalo sa dosiaľ na stavbu tejto železnice ani haliera. Zakiaľ ešte to bolo v rukách pána, -ministra financií inž. Bečku, ten ustavične tvrdil, že nemá peniaze. Ale my sme vedeli, čo je príčinou toho, že táto železnica se nestavia. ačkoľvek z hľadiska štátneho, z hľadiska strategického a tiež z hľadiska národohospodárskeho táto železnica je nevyhnuteľne potrebná. Pán minister samozrejme ustavične tvrdil, že nemá peniaze, ale my sme vedeli, že je tu niečo iné, že je tu banka, ktorá má interes na tom, aby železnica Handlová - Horná Štubňa nebola postavená, aby takto handlovské uhlie nemohlo sa kratšou cestou dostávať na stredné a východné Slovensko a nemohlo takto konkurovať s uhlím, na ktorom je zainteresovaná Živnobanka. Fakt je, že chcela jedna súkromná spoločnosť vybudovať túto železnicu, aby štát sa zúčastnil iba 20 až 30%, ale páni ministri financií zahatili výstavbu tejto železnice. Keby to bola železnice niekoľko sto kilometrov dlhá, ale je to 12 km. Pravda je, že je tam dlhy tunel, ktorý bude stáť hodne peňazí. Ale celý ten kraj, ktorý je náramne chudobný, by tým oživil. Myslím, že by sa sťahoval tiež i priemysel, nový priemysel by sa tam zakladal a tým by tamojšie robotníctvo malo prácu, ale tiež i štát by mal z toho len osoh, poneváč robotníctvo stalo by sa schopné konzumovať, stalo by sa schopné platiť dane, a podniky, ktoré by sa tam zakladaly, tiež by priniesly štátu osoh. A preto my sa takto boríme za vybudovanie tejto novej želá žnice a neupustíme od toho, poneváč vidíme y tom ako pre robotníctvo, tak aj pre štát len zlepšenie jeho existencie.

Aby som na koniec ešte vás oboznámil aká veľká nespravodlivosť sa týmto páše na Slovensku, chcem len ukázať, že na príklad papiereň vo Slavošovciach, ktorá je od Handlovej - Hornej Štubne vo vzduchovej čiare asi 60 km vzdialená, ktorá následkom toho, že sa nemôže dostať uhlie kratšou cestou. musí byť dopravované na Nové Zámky, Leopoldov. hore na Žilinu a Zvolen. čo robí tak asi 500 km a s tým samozrejme pre tu továreň, jestli je odkázaná na to uhlie, zdraží sa následkom dopravných tarifov. A toto nie je len jedna továrňa. Slavošovce alebo Hôrka, je tam celá spústa továrieň, ktoré sú odkázané na dovoz uhlia alebo z Čiech, alebo z Moravskej Ostravy. Poneváč v Čechách a na Morave uhlie sa vozí po štátnych dráhach, dnes už nie je zapotreba prepočítavať. kým na Slovensku, tam z Handlovej prijde okružnou cestou hore na Žilinu. na Vrútky a na Zvolen. a Slavošovce musia si prepočítavať a tým samozrejme, že metrický cent sa zdraží.

Ja končím a prosil bych velmi snažne, aby sane tieto naše stesky nemuseli ustavične prednášať, poneváč to vyzerá tak, ako by sme kvasí neboli spokojení s tým, že sme boli pričlenení k Československej republike. Vyzerá to práve tak, ale nie" je tomu. tak. My to musíme zdôrazňovať preto, poneváč v centrálnych úradoch, v pražských ministerstvách pánovia si nedajú prácu, aby sa Šli podívať na Slovensko, aby študovali tieto slovenské pomery. Dívajú sa na veci čisté z hľadiska českého, alebo snáď ani nie českého, ale z hľadiska pražského, a preto i tento zákon, ktorý iste že je pokrokom pre Československú republiku, poneváč odstraní dva daňové systémy, systém v historických zemiach a bývalý systém uhorský na Slovensku.

Ešte chcem jedno zdôrazniť, že akým spôsobom sa na Slovensku prišlo o ohromné stámiliony daní. Nám sa ale zbytočne vytýka, že Slovensko je po stránke platenia daní na veľmi nízkej morálke. Povedal by som, že nie je tomu i a k, že Slováci boli navyknutí platiť danie. Za maďarská sa musely dane platiť. Notár a exekútor vymačkali i posledný halier. Príčina bola iná. Na Slovensko prišli ľudia, ktorý nemali najlepšiej kvalifikácie, prišli do docela nových pomerov, nepoznajúc nieľen uhorských daňových zákonov a nepoznajúc ani len Slovensko a pri tomto nedostatku zaviedol sa tam úplne nový spôsob vyrubovania a vyberania daní. Kým za bývalého Uhorska notár vyruboval a vybieral dane, prišiel okresný úradník, nepoznajúc obec, v ktorej vyruboval dane a ukázalo sa pozdejšie pri apelácií, že o 90% jednému lebo druhému občanovi nasolil viac dane, ako to bolo zapotreba. Samozrejme, že tie milióny aktov, ktorých vzpernom! pán minister dr Engliš, musely riasť, a je pochopiteľné, že veľká väčšina týchto aktov pochádza zo Slovenska.

My sme na toto ustavične upozorňovali, ale ako hovorím, v centrálnych úradoch a ministerstvách jednoducho chcely všetko radikálne previesť, chceli spraviť všetko rovnaké a pristrihnuť to Slovensko k historickým zemiam.

Samozrejmé, že my nemôžeme za tento zákon hlasovať, poneváč nevidíme v tamto zákone toho ducha, aby slovenskej pracujúcej triede sa týmto zákonom pomohlo. (Potlesk senátorů čsl. soc. dem. strany dělnické.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Dále uděluji slovo pánu sen. dr Törkölymu.

Sen. dr Törköly (maďarsky): Veľavážený senát! Daňová reforma na dennom poriadku znamená, že na poli bernej správy tu nesnádze, ktoré nutno odstrániť. Snaha je každým spôsobom správna. Avšak tážem sa, zdali snaha táto odstráni všetky neresti, ktoré vyvolávajú v republike utrpenie a zkázu? Nuže, či bude tým zažehnaná hospodárska kríza republiky? Zdali nastane tým vzkriesenie v hospodárskom hrobitove Slovenska? Zdali sa tým zbližujeme k hospodárskemu mieru strednej Europy? Na všetky tieto otázky je odpoveď: Nie. A toto ťnieŤ znamená, že márnou snahou je chcieť vyliečiť nepatrnou nálepkou daňovej reformy smrteľnú ranu celého hospodárskeho života.

Konferencia svetových bankárov nedávno vykričala do sveta, že nemoc Europy a hlavne strednej Európy privedená bola rozkúskovaním spolupatriacich území a ich oddelením colnými prepážkami. Nepredpojatí odborníci práve teraz odbývaného svetového hospodárskeho kongresu vyjadrili sa stejne. Je tedy oprávnená otázka, zdali nebolo predovšetkým treba použiť liečiv, ktoré by odstránily príčinu hlavnej nemoci?

Nehľadiac k tomu tvrdím, že prvým úkolom nie je to, aby sme unifikovali berné zákony a uviedli v život bernú reformu, ale predovšetkým to, aby sme vytvorili predpoklady úspešnej produkcie. Lebo všetko bude márne, budú-li chýbať podmienky úspešnej produkcie, lebo v tomto prípade i ta najnižšia daň bude jedným z činiteľov, ktoré vyvolávajú hospodársku krizi, lebo i tato ohrozuje rentabilitu výroby pod položkou výrobných nákladov. Nevypláca-li sa výrobcovi, aby produkoval, vtedy bude márnym každý dobrý predpis pre vyrubovanie, lebo neúspešnosť produkčnej práce znamená, že nebude na koho a na čo daň vyrubiť, čiže nebude na kom a na čom i tu najmenšiu daň vydobývať.

Vláda by mala tedy v prvom rade zaistiť úspešnosť zemedelskej a priemyselnej výroby a až potom mala by prijsť s daňovou reformou. Svrchovane platí to, pomyslíme-]i na Slovensko a Podkarpatskú Rus.

Nedávno na schôdzi vo Štubni, na ktorej brali účasť členovia československej agrárnej sírany, českej národne-demokratickej a slovenskej ľudovej strany a tedy členovia vládnych strán, jednohlasne pribili, že položenie hospodárske Slovenska a Podkarpatskej Rusi je neudržiteľné a našiel sa i nový Botond, ktorý v horlivom precítení pravdy — horibile dictu — sľuboval, že i brány Prahy bude dobývať. Nás Maďarov k Nemcov nepozvali" na túto schôdzu ani na nasledjúcu anketu. lebo zaiste si mysleli, že by to bolo trochu moc. keby i Maďary a Nemci s dokázanými dátami svojej vlastnej nespokojnosti podpierali pravdu československých a slovenských nespokojencov. Báli sa snáď toho, že ešte i tá nemocná Európa zaslechne hlas nespokojnosti a že by v zapätí sťažností mohly nasledovať vážne opatrenia. Alebo snáď si mysleli, že nebude dobré demonštrative ukazovať, že na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi niet už ani jedného autochtona, ktorý by bol spokojný. A či práve nás chceli do toho príjemného svetla postaviť, ako by sme my Maďari a Nemci na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi boli spokojní s dnešnými pomery na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi? Kto vie, prečo práve nás opomíjali?

Jedno je však isté, totiž to, že naše dáta boly by ešte lepšie posvietily na pravdu tohoto tvrdenia, že Slovensko a Podkarpatská Rus prichádzajú v úvahu lem ako kolónie, že štátna správa pohliada na tieto časti štátu ako na územie konsumné, že tieto časti štátu sú len preto dôležité, lebo platia dane a sú odberateľmi nútenými kupovať priemyslové tovary zo zemí historických za vysoké ceny a mimo toto v dôsledku tarifálnej politiky železničnej sú ešte distingovanými extrapoplatníkmi štátu.

Mimo dát, ktoré znamenajú katastrofálnu krízu živností a obchodu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a ktoré boly uvedené na schôdzi vo Štubne, avšak boly už pred tým prízvukované maďarskými i nemeckými zákonodarci v parlamente i mimo neho, sú hrozne dôležité dáta tie, ktoré sú dátami zemedelskej krize na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.

Je nepopierateľným a nado všetku pochybnosť dokázateľným faktom, že Slovensko a Podkarpatská Rus trpí poľnohospodárskou krízou, že ceny zemedelských plodín nie sú také, aby odpovedaly nákladom výroby, že žiadna pečlivosť nevenuje sa lepšej organizácii výroby, snížením výrobných nákladov, náležitému organizovaniu zemedelskej práce, vytvoreniu a vývoju náležitého zemedelského odborného vyučovania, náležitému snižovaniu dopravných tarifov, poplatkov a úrokov a zabraňovaniu špekulatívnej výdelečnosti medziobchodu.

Zemedelstvo na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je sirotkom. Štátne investície sa nedejú a štátna správa nie veľa sa stará o pokrok zemedelského vývinu. Maďari nemajú odborných hospodárskych škôl, o odborné vzdelávanie ich zemedelcov sa vláda vôbec nestará a zdá sa byť preukázanou tendencia, že duševný vývin maďarských zemedelcov treba zanedbávať.

Ale pán prezident republiky práve teraz vyslovil vo svojom manifeste, že demokracia znamená koniec násilia a zrušenie každého privilégia náboženského, kulturálného, politického, národného, hospodárskeho a sociálneho. 70% obyvateľstva Slovenska je zemedelské a značná čiastka týchto obyvateľov je maďarská a nemecká. Územie toto je predestinované pre zemedelská výrobu a zaostalosť tejto výroby znamená, že zemedelská produkcia nemôže uspokojiť ani vnútornú potrebu Slovenska, kdežto s náležitými investíciami, pri vhodnom spôsobe výroby a prípravou vyššej produkcie mohlo by produkovať toľko, že by sa dostalo ešte i pre vývoz. Zemedelská výroba dobre pripravená mohla by znamenať také plus, že by len výroba liehovarov mohla zvýšiť položku zemedelských prímov o 500—600 miliónov ročne. A kde že sú ešte príjmy zo zvýšeného chovu dobytka! Tieto boly by už pravými zdroji daní a ich použitie nedotýkalo by sa rentability výroby.

Týmto nerestiam bolo by treba v prvom rade odpomôcť. Tu by sa mala uplatňovať náležité práca parlamentu, lebo pokrok zemedelskej výroby znamená tiež zvýšenie bernej nosnosti a mal by opravdu polepšovací vliv na položenie štátnej domácnosti.

Avšak zdá sa, že dnešný vládny režim darmo prízvukuje rovnoprávnosť národnú, lebo nechce ničoho zmeniť na systéme hospodárskeho útisku. Nech tedy nežiada nikto od sebavedomého odvekého obyvateľstva Slovenska a Podkarpatskej Rusi, aby dotiaľ, dokiaľ sa nezmení tento škodlivý smer vládneho režimu, odhlasovalo bezo slova daňovú reformu, veď treba uvážiť, či tiež táto daňová reforma nebude bez zaistenia podmienok úspešnej výroby jedným z prostriedkov k hospodárskemu útisku.

A je ešte jedno hľadisko, ktoré nás odradzuje, aby sme daňovú reformu vo všeobecnosti odhlasovali, a to je, že o zrušenie najnespravedlnejšej daňe, daně z obratu, nie je v návrhu ani slova, ač znamenalo by to viac samo o sebe, než celý zákon o daňovej reforme. Daň táto obepína životné žily výroby jako parazit a vyssáva ju.

Avšak i dávka z majetku, vyrubená nespravodlivé na základe fiktívneho prírastku hodnoty a tiež dane dôchodkové vyrubené nespravodlivé na tri až 6 rokov zpätmo a ich nútené vymáhanie škrtia ešte i dnes odveké obyvateľstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Prečo nechce vládny režim vyslobodiť z tohoto smrtelného objatia obyvateľstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi? Lebo veď končí-li toto škrtenie smrťou, nebude daňová reforma v stave vzkriesiť ho tk životu a môže privodiť konečnú hospodársku zkazu štátu.

Po tom, čo som uviedol, musím veľaváženému senátu v mene svojej strany. maďarskej Národnej strany prehlásiť, že predložený nám návrh zákona o daňovej reforme nemôžeme odhlasovať vo všeobecnosti.

Netvrdím, že by návrh zákona nemal tiež dobré stránky. Jeho nepopierateľnou prednosťou je unifikácia. Jeho ďalšími prednostmi sú opravy, ktoré shľadávame oproti minulosti u dane pozemkovej, u dane dôchodkovej, domovej a rentovej. Tieto ustanovenia návrhu zákona samozrejme odhlasujeme, avšak ihneď prehlasujeme i to, že prednosti tie opravdu sú ničotné oproti nevýhodám, ktoré sú obsažené v pokračovacích predpisoch návrhu zákona o daňovej reforme a ktoré z valnej časti pojať lzä voči prítomnosti pod pojem reformy in peius, lebo položenie nezlepšujú, ale zhoršujú.

Veľavážený senát! Z podrobností návrhu zákona chcem sa zabývať len s tou časťou trestných ustanovení, ktoré sa týkajú ukladacích komisií a s tou časťou daňovej exekúcie, ktorá sa týka osobnej slobody, lebo veď materiálnu časť už na toľko prejedná! i rečníci so mnou stejného smýšľania, že vôbec nepociťujem potrebu, aby som sa i touto časťou zabýval.

U charakteristike trestných ustanovení lzä vo všeobecnosti bezpečne povedať, že tieto sa nehodia do právneho systému štátu právneho ale ani nie do právneho systemu štátu demokratického a sú tendencioznymi výtvary demokratickej samovlády. Je tu snaha zachovať zdanie, avšak je tu aj skutočnosť, aby sa exekutívna moc a jej všemohúcnosť uplatňovala na úkor verejných svobôd. S hľadiska moderného práva štátneho i práva trestného je tedy prirodzené, že ustanovenia tie podliehajú prísnym výtkam.

Pri trestnom čine zkrátenia dane je nesprávnym, že zákon predstavuje ako spáchaný čin to, že podmet trestného činu nepodá daňovú priznávku do určitej lehoty. Spáchaný čin vyčerpáva sa tu v negatíve a to, či sa opomenutie stalo dolozne alebo kulpozne, nelzä práve tak zistiť, ako to, či priznanie dane je v kauzálnej spojitosti s tým, že poplatníkovi nebola žiadna daň vyrubená alebo že mu bola vyrubená sumou nesprávnou. Konečne veď ukladácie úrady i bez daňovej priznávky sú povinné vyšetriť všetky tie pomery, okolnosti, majetkový stav, dôchodkové zdroje poplatníka, zkrátka všetky okolnosti nutné ku zisteniu berného základu a tedy možnosť zkrátenia dane lzä vylúčiť i vtedy, keď polatník alebo jeho zástupca opomenie podať priznávku. A táto jediná okolnosť činí takmer nemožným, aby sa na úkor poplatníka alebo jeho zástupcu správnou istotou zistil dolus alebo culpa na základe nepodania priznávky, tým menej, aby sa zistila kauzálna spojitosť medzi prípadným zkrátením dane a nepodaním daňovej priznávky.

Žiadny sudca alebo súd nebude môcť s kľudným svedomím rozhodnúť vo svojom rozsudku v takom prípade, že poplatník alebo jeho v zákone zmienené zastupiteľstvo chcelo, alebo vedelo o tom, že nastane, alebo aby nastala z toho škoda na úkor štátneho eráru. Nič na tom nemení, že podľa posledného pozmenenia je tu trestný čin len vtedy, jesliže poplatník nepodá priznanie ani na výzvu. Dosavadná právna prax správne rieši otázku túto, keď opomenutie priznávky stihá poriadkovou pokutou a ukladá poplatníkovi jako pokutu určité procento vyrúbenej dane. Ďalej nemôže a nesmie sa ísť, lebo ináče otvorí sa široké pole svevoľnému postupu a nespravodlivým trestom. U otázky podnecovania a účastníctva nesrovnáva sa osnova paragrafu nijako s precizitou nutnou v práve trestnom. lebo výpočet: ťporadenie, potvrdenie. sľub alebo poskytnutie pomoci, alebo falošné vedenie kníh, alebo iná pomoc vedom፠je výpočtom, ktorý vôbec nevyčerpáva pojem účastníctva a ponecháva v neistote o tom, zdali môže prísť v úvahu kvalita účastníka na čine. Naprosto by bývalo stačilo na miesto tohoto výpočtu taxatívneho, ktorý i bez toho lzä pokladal za exemplifikatívny pojať do návrhu ustanovenie, že podnecovateľ, resp. účastník a pomocník môže byť trestaný pokutou 50.000 korún. Pojem kvality podnecovateľa, účastníka, pomocníka atď. je už v trestnom práve presne vyhranený a tedy nenaráža na vôbec žiadne nesnádze zistiť, kto je podnecovateľom, účastníkom a pomocníkom.

Trestný čin zkrátenia dane chce návrh zákona trestať okrem pokutou peňažnou, tiež v určitých prípadoch trestom väzenia. Je veľmi divné, že pri tomto systéme má ťažší trest zástoj trestu vedľajšieho. Je ešte veľkým šťastím, že návrh zákona chce použiť trestu väzenia len v prípade dolózneho ukrátenia dane. Najsprávnejším by bolo pominúť trest väzenia a použiť ho len v prípade zpätnosti. Peňažný trest bol by tedy trestom hlavným a odňatie politických práv bolo by lzä použiť jako trestu vedľajšieho.

Všeobecnou poznámkou ku trestom je, že návrh zákona používa prespríliš veľkých trestov a že tieto by bolo treba zmierniť.

Čo do priťažujúcich a obľahčujúcich okolností bolo by treba osnovu upraviť takto: ťPriťažujúce a obľahčujúce okolnosti nutno pri uložení trestu v rovnakej miere brať v úvahu a to podľa príslušných paragrafov trestného zákonníka.Ť

Výpočet priťažujúcich a obľahčujúcich okolností bolo by treba vôbec vynechať, lebo je-li výpočet taxatívny, môže viesť k nespravedlnosti, lebo môže na príklad vylúčiť niektorú skutočnú obľahčujúcu okolnosť, ktorá nie je do výpočtu pojatá a naproti tomu je-li výpočet príkladný, vtedy nemá veľa smyslu. Bolo by o veľa správnejším, keby na miesto paragrafov 193 a 194 nastúpil § tento: ťPri ukladaní trestu nutno prizerať k priťažujúcim a obľahčujúcim okolnostiam, ktoré majú vliv na stupeň viny.Ť

Pri delikte pod pojmom prekročenia povinnosti členov daňových komisií a trestných senátov je vôbec neodôvodnené, aby tento delikt bol posudzovaný ako trestný čin. Pokiaľ by tu išlo o odopretie, alebo opomenutie ťnobile officiaŤ návrhom zákona predpísaného, stačil by naprosto trest poriadkový. Zmena v tomto smere je tedy nezbytná. Tiež prípady poriadkovej pokuty alebo poriadkového trestu treba prísne vyhraniť. Trest väznice nutno však naprosto vylúčiť. Veď konečne nobile officium a trest väzenia sa vôbec nesrovnávajú.

Mám za to, že tiež peňažný trest návrhom predpísaný je príliš ostrý. Peňažný trest do 500 korún naprosto stačí.

§ 198 stanoví, že udajú-li svedkovia, znalci, osoby prezvedné a prísažní odhadcovia vedome nesprávné dáta, spáchajú trestný čin.

Z paragrafu 210, ktorým sa tento delikt poukazuje do oboru pôsobnosti súdu trestného, je zrejmé, že sa chce tým trestný čin krivého svedectva stanoveného trestným zákonníkom rozšíriť tiež na pole finančnej správy. Vo skutku chce tedy byť § 198 novelizáciou trestného činu krivého svedectva pojatého v trestný zákonník, lebo mimo poľa trestného a civilného prisluhovania. práv chce tiež na poli finančnej správy stanoviť možnosť vyskytovania sa tohoto trestného činu. Proti tomu, vzhľadom k požiadavkom ústavného právneho systému nebolo by l za činiť námietky. Avšak ostré námietky nutno vzniesť proti nedbalosti, ktorá sa prejavuje v §e 198. Lebo keď je už zrejmou intenciou §u 198, aby krivé svedectvo a tomu za rovné pokladané činy znamenajúce porušenie ťpublicae fideiŤ boly trestané jak na poli finančnej správy tak na poli trestného a civilného prisluhovania práv. vtedy použiť nutno vyhranených už pojmových definicií na poli práva trestného a tiež dôvodov, ktoré trestnosť vylučujú.

Nutno stanoviť prípady, vo ktorých svedok oprávnený je odoprieť svedectvo a znalec odoprieť dobrozdanie, a" to, že svedok alebo znalec má na toto svoje právo upozornený byť úradne. Nutno ďalej pojať tu. práve tak ako v trestnom zákonníku, tiež dôvody vylučujúce trestnosť, nutno exepresis verbis vysloviť, že podľa §u 198 nemôže byť trestaný, kto by výpoveďou pravdy obvinil sa nejakým trestným činom popísaným v tomto zákone, kto bol oprávnený odoprieť svedectvo alebo dobrozdanie, avšak na toto svoje právo pred daním svedectva alebo dobrozdania nebol úradne upozornený, kto svoje krivé svedectvo. výpoveď alebo prejav odvolá TI príslušného úradu prv, než nadobudne moci práva usneseníe daňovej komisie alebo trestného súdu vynesené vo veci zúčastneného poplatníka na základe toho svedectva alebo výpovedi, predpokládajúc, že poplatník neutrpel už ujmu krivým svedectvom alebo prejavom.

V definícii subjektu trestného činu je jedno nové pomenovanie, ktoré bolo dosiaľ, aspoň na Slovensku, neznáme. Kto sa má rozumieť osobou prezvednou, o tom návrh nehovorí, to sa môže len dohadovať. Má-li byť ňou rozumený domovník, šafár alebo čeľadín atď., ktorý by po prípade mohol dať vysvetlenia o pomeroch svojho zamestnávateľa alebo o pomeroch poplatníka, ktorý bydlí na statku jeho zamestnávateľa, alebo či snáď má tým rozumený byť špicel?

Pojať túto osobu do sféry trestných činov tu zmienených je naprosto nesprávne, lebo prezvedná osoba pred daňovými komisiami a trestným senátom môže prichádzať v úvahu jedine ako svedok a jej činy podliehajú ustanoveniam o svedkoch a tedy tu jako osoba prezvedná podlieha ešte zvláštnemu posúdeniu.

Správna pojmová definícia vyžaduje si vylúčenie neistých okolností, ktoré by viedly k nespravodlivosti, a ku správnej definícii pojmu stačil by text tento: ťKto jako svedok, znalec alebo odhadca učiní pred daňovou komisiou alebo pred trestným senátom daňovým v bernej veci niektorého poplatníka alebo vo veci trestnej, zavedenej na základe tohoto zákona, čo do podstaty veci vedome krivé svedectvo a potvrdí to prísahou, alebo s poukazom na svoju složenú prísahu podá daňovej komisii alebo trestnému senátu daňovému vedome nepravdu alebo krivé dobrozdanie vedome alebo dotyčné predmetu odhadu vedome nepravdivý odhad, spácha prečin a trestaný buď väznicou až do jedného roku a peňažným trestom až do 3000 K. Bude-li následkom tohoto trestného činu poplatník alebo jeho zástupca, v § 185 tohoto zákona pomenovaný, právoplatne potrestaný, buď trestný čin trestaný väznicou do dvoch rokov a peňažným trestom do 6000 korúnŤ. Tu je dôležitým dolus a to, zda krivé svedectvo resp. tomu rovnajúci sa trestný čin vzťahoval sa na podstatu veci. Podstatou veci je však okolnosť, kto ľa mala rozhodujúci vliv v dokazovaní viny alebo neviny obvineného resp. na zistenie dane alebo na zistenie zákonitej miery. Dôraz na slove ťvedomeŤ znamená, že tento trestný čin nelzä spáchať opomenutím a že nevedomosť resp. dolus má obrana dokazovať. Z definície pojmu nutno vynechať i to, že ťalebo pred predsedami daňovej komisie alebo trestného senátu.Ť

Pri otázke premlčania zasluhuje si zmienky len odstavec 2. §u 206, podľa ktorého jestliže páchateľ spáse čin proti §u 185, 188 a 189 odst. 7., nepremlčuje sa trestnosť starého trestného činu pred novým premlčaním. Je to novum, ktoré sa nedá odôvodniť. Trestnosť dvoch trestných činov v nie stejnej dobe spáchaných učiniť od seba závislou a odkladanie premlčania učiniť trestom prieči sa každému pojmu trestnoprávnemu. Toto ustanovenie má byť vynechané.

V §och 210 až 230 upravuje návrh trestné pokračovanie. Trestné činy zmienené v §§ 198 a 200, t. j. krivé svedectvo a tomu rovnajúce sa činy, ďalej trestný čin zabraňovania miestnej prehliadke, podliehajú riadnym trestným súdom. Pre tieto nemá návrh nové predpisy. Celé pokračovanie ohľadne trestných činov ostatných, stanovených v návrhu o daňovej reforme, poukazuje návrh do kompetencie ukladacieho úradu príslušného pre ten ktorý druh dane, vynímajúc prípady. v ktorých okrem trestu peňažného uložiť lzä tiež trest väznice a v tomto prípade náleží vynesenie rozsudku clo oboru pôsobnosti trestného senátu rozhodujúceho vo veciach daňových.

Takýto rozvrh v oboril pôsobnosti nelzä prijať. Jestliže sudcovská neodvislosť je kautelou, že pri posudzovaní otázky, či bol porušený právny poriadok alebo či sa stala právna ujma, rozhoduje výlučne objektívna spravedlnosť, vtedy nutno toto hľadisko tiež pri trestných činoch vyskytujúcich sa na poli finančnej správy prísne brať v úvahu a nelzä dať trestnú jurisdikciu do ruky osobám, ktorých služobná pragmatika nijako nezaisťuje nezávislosť. ba čo viac činí ich obeťmi úradnej odvislosti. Avšak i vo všeobecnosti nemajú ukladacie úrad v odborných znalostí a vedomostí nutných ku trestnej právomoci a je-li predsa nutno použiť trestného sudcu ku posudzovaniu trestov v prípadoch, v ktorých podľa návrhu rozhoduje trestný senát, vtedy so zvláštnym ohľadom na to, že na Slovensku vo veciach trestných činov spadajúcich v pole finančnej administrácie náležalo vynášanie rozsudkov sedrii jako súdu dôchodkovému a že tam patrilo vynášanie výrokov v takýchto veciach do oboru pôsobnosti samosudcov, a konečne so zvláštnym zreteľom na to, že samosudcovia vykonávajú trestnú právomoc v trestných veciach o veľa významnejších než aké sú trestné činy poukázané návrhom do kompetencie daň vyrubujúcich vrchností — bude treba trestnú moc ohľadom všetkých trestných činov v návrhu označených odovzdať do rúk neodvislého súdu. Od toho nelzä upustiť obzvláště teraz, keď ide o vzrast prepotencie výkonnej moci.

Treba uvažovať ešte i o tom, či prevedenie trestného vyšetrovania má byť ponechané v obore pôsobnosti daň vyrubujúcich vrchnosti. Podľa môjho názoru jediným správnym ustanovením by bolo. keby daň vyrubujúce vrchnosti vykonávaly len stopovanie a bolo-li by mimo toho nutné tiež vyšetrovanie podľa analógie trestného súdneho poriadku, to už by mohol prevádzať len sodca trestného súdu.

V ustanoveniach, týkajúcich sa trestného pokračovania je návrh veľmi charakterizovaný tendenciou, aby ministerstvu financií zaistil čo najväčší obor pôsobnosti na poli trestného pokračovania a aby finančné úrady resp. daň vyrubujúce vrchnosti vystrojil čo najširším právnym oborom. Tak činí otázku delegácie naprosto diskrecionálnym právom ministerstva. Finančnému úradníkovi-predsedovi, ktorý berie účasť v usnášaní sa trestného senátu, dáva právo odvolania proti rozsudku vynesenému za spolučinnosti sudcu z povolania a laického prisadiaceho. Predseda trestného senátu tedy môže sám použiť odvolania proti rozsudku vynesenému vo svojom vlastnom senáte. Tedy nevynáša len rozsudok, ale môže sa proti nemu aj odvolať. A totiž zástupca eráru, exponent exekutívnej moci je v jednej osobe žalobcom. sudcom i odvolateľom. Neodvislý sudca trestného senátu nemá takého právneho oboru, avšak finančný úradník, ktorý tak veľmi závisí od toho ktorého ministra financií, je povýšený nad neodvislého sudcu a vystrojený je právnym oborom, ktorý je v právnom štáte nesnesiteľný lebo ohrozuje neporušenosť a silu občianskych práv a činí ho mocenskom faktorom demokratickej samovlády.

Sriadenie a uvedenie v činnosť takého aparátu, v ktorom má neodvislý sudca hrať iba smutný zástoj štatistu a ktorý Imele pôsobiť alebo môže na úkor verejných svobôd a v jednostrannom záujme eráru, zavdáva na každý pád príčinu k oprávneným obavám, že bude vo väčšine prípadov hrať zástoj slepého nástroja pri zneužívaní síran finančnej administratívy. Nuž tento návrh nelzä prijať v právnom štáte, avšak do konštrukcie štátu policajného hodí sa veľmi dobre. Prísaha, ktorú požaduje návrh od laickeho predsedu, neznamená veľa, zná-li skutočný život oktroj materiálnej závislosti a všetky tie šikovné spôsoby zakriknutia, zakupovania, účinky tajných výhod a návrh dáva clo ruky exekutívnej moci zbraň odstránenia z miesta v ktorejkoľvek dobe a bez dôvodov.

Po tom. čo bolo rečené, bolo by zbytočné pojednávať ešte o prípadoch — a prípady tie činia prevažnú časť všetkých — ked jurisdikcia je podľa návrhu složená do rúk daň vyrubujúcich úradov. Na čo by sme tu hľadali poznatky, možnosti a kautely nezávislej a nestrannej sudcovskej moci? Na čo by sme rozjímali nad otázkou, či s plným kľudom a nádejou na nestrannosť lzä sveriť daň vyrubujúcim úradom rozhodovanie o prísahe? Na čo by sme hovorili o tom absurdnom a nutnosť spravodlivého rozsudku opomíjajúcom ustanovení návrhu, ktoré ani po prehlásení zkoncovania vyšetrovania behom pojednávania nedovoľuje obžalovanému poplatníkovi predniesť nové skutkové okolnosti a dôkazy?

Škoda času! Spravodlivý a voľný človek, ktorý vyhovuje merítku právneho štátu, človek znalý práva. hlava, ktorej záleží na požiadavkoch verejnej svobody, nemôže mať voči celému trestnému pokračovaniu návrhu iného úsudku než ten, že všetky ustanovenia návrhu týkajúce sa trestného pokračovania nutno odhodiť a nahradiť inými.

Zaoberať sa chcem ešte o tých ustanoveniach návrhu, ktoré sa týkajů daňových komisií a ich predsedov. Daňová komisia je podľa dôvodovej správy navrhli o daňovej reforme samosprávnom sborom poplatníkov, ktorej presné pôsobenie je pri vyrubovaní najdôležitejších daní zaistené. Táto definícia však kryje sa len so zdaním v návrhu petrifikovaným, avšak nekryje sa so skutočnosťou. Skutočnosť je totiž tá, že zaistená je prevaha záujmového zastupiteľstva fišikusového na úkor poplatníkov.

Predsedom je prednosta finančného úradu prvej stolice, jeho námestníkom je ten, koho predseda menuje.

Z dosavádnej praxe daň vyrubujúcich komisií je nám známe, aká moc je v rukách predsedových a že predsednícke riadenie pojednávania často môže byť zahrnuté pod pojem morálnej pressie na komisionelných členov. Tento stav udržovať je naprosto nemožné obzvlášte vtedy, keď návrh zákona sa ani nepokusí postarať sa o to, aby nepredpojatosť a nestrannosť predsedu-úradníka v záujme poplatníkov zaistil ustanoveniami zákonitými. Návrh zákona obsahuje ohľadne predsedu v §e 241 iba toto: ťPredseda komisie vedie práce komisie, je zodpevedným za správne používanie zákona a je povinný zrušiť usneseníe komisie, ktoré bolo vynesené zrejme proti zákonu.Ť Avšak, že by mimo zákona mal rešpektovať vo svojom pokračovaní tiež rozhodnutia najvyššieho správneho súdu ako aj oprávnené záujmy štátu a poplatníkov, to už nepredpisuje expresis verbis. Neobsahuje ani zákaz, ktorý by expresis verbis zabraňoval predsedovi, činiť akýmkoľvek spôsobom morálny nátlak na voľné prejavanie mienky členov, čo ovšem nevylučuje — a je tiež povinnosťou predsedovou — aby vyvolal pozornosť členov na okoľnosti, ktoré pokladá za podstatné ohľadom toho, aby usneseníe vyhovovalo pravde a zákonu.

Pri takomto širokom právnom obore môže ešte i predseda, ktorý nie je štátnym úradníkom. veľmi nebezpečne zachádzať s predsedníckou mocou, tým viac to platí o predsedovi štátnom úradníkovi, ktorý musí zo zákona vyčítať len to, že on podľa zákona musí hlavne a jednostranne zastávať záujmy eráru. Toto nebezpečie bude ešte väčšie, Prezkúmame-li práva, ktoré dáva návrh predsedovi. Každopádne nelzä nechať bez zreteľa ani fakt, že podľa návrhu predseda ako štátny úradník nemusí složiť prísahu. Nuž ale veď prísaha štátneho úradníka neznie o tom, aby boly brané na zreteľ právne záujmy poplatníkov a neznie ani o zákaze morálneho nátlaku.

Právom predsedovým je, aby usneseníe, ktoré bolo vynesené za, jeho predsedníctva, v prvom rade z hľadiska zákonitosti preskúmal a po prípade suspendoval. Referentov menuje on, on môže vyslať subkomisiu, ktorej členov menuje on zo členov komisie a ktorá komisia môže tiež osoby stojace mimo daňovej komisie pribrať k pojednávaniam s hlasom poradným. Predseda stanoví úkoly tejto subkomisie. Môže učiniť návrh, aby vo veci poplatníkov, ktorí majú príjmy podliehajúce dane z dôchodkov nepresahujúcich 50.000 K, rozhodovala komisia jediným usnesením. Môže učiniť návrh, aby obor pôsobnosti daňovej komisie prenesený bol na finančný úrad prvej stolice, z dôvodu, že komisia napriek poučeniam ním daným postupuje proti zákonu alebo odopiera spolučinnosť.

Bereme-li teraz ešte v úvahu nedostatok úradníckej neodvislosti a to, že referent musí tak rečeno robiť to, čo rozkáže predseda, a ďalej bereme-li v úvahu, že referent môže -byť zároveň tiež hlasujúcim členom komisie, a ďalej, že komisie môžu sa zúčastniť tiež 1—2 menovaní štátni úradníci s právom hlasovacím a uvažujeme-li, že všetkých členov komisie menuje finančný úrad II. stolice a to jednu polovicu z radu poplatníkov doporučených zemedelskou radou a obchodnou a priemyslovou komorou a druhú polovicu bez doporučenia z poplatníkov, za ktorých chce, vtedy sme na čistom s tým, že účasť ľudu na verejnej správe daní je naprosto nepatrná a znamená len zástoj štatistu a nie samosprávu.

Zabývať treba sa ešte, veľavážený senát, s tými §y návrhu zákona, ktoré sa týkajú daňovej exekúcie a ktoré neprizerajú ani k osobnej slobode, ktoré dovoľujú exekútorovi, aby mohol vykonať osobnú prehliadku a dovoľujú tiež prehliadku domovú. V ústavnom zákone je napísané, že ochrana osobnej slobody bude upravená zvláštnym zákonom. Tento zákon bol zákonodarstvom aj vynesený, avšak nehľadiac na to, tiež uhorský trestný súdny poriadok, ktorého platnosť je nesporná, obsahuje i dnes také ustanovenia, ktoré všetkým možným spôsobom obhajujú osobné slobody. Tieto zákonité ustanovenia pripúšťajú prehliadku domovú a osobnú jedine vtedy, jestliže to súd usnesením a písomne nariadi a v tomto prípade nutno toto písomné usneseníe doručiť. Teraz však túto zásadu, tento rozkaz ústavného zákona prelamuje zákon daňový, lebo proste bernému exekútorovi dovoľuje prehliadku osobná, krivdí osobnej slobode, povoľuje tiež domovú prehliadku nočnú a predpisuje iba toľko, že sa to má vopred hlásiť daňovému prednostovi.

Tak ľahkomyseľne zachádzať s osobnou slobodou znamená veľké nebezpečenstvo a nemôžeme to žiadnym spôsobom prijať. Musíme mať veľmi vážne obavy po tej stránke, že záujmy osobnej slobody sa tak ľahkovážne berú, lebo vzbudzuje sa v nás podozrenie, že u nás nesmeruje pokrok k štátu právnemu, lež ku štátu policajnému.

Na to ukazuje i to, že záujmy osobnej slobody neberú sa v úvahu ani pri vynášaní iných zákonov. Tiež y návrhu o reforme verejnej správy je tak zvaný ťPrügelpatentŤ vlastne útokom proti osobnej slobode, lebo nemá-li trestný zákonník garancií, že trestným činom je len to, čo zákon za trestný čin deklaruje, vtedy každý štátny občan vydaný je vexature a sebavôle prostého administratívneho úradníka.

Vážne obavy musí vzbudzovať tiež snaha, ktorá chce prevahu exekutívnej moci každým možným spôsobom vybudovať a demokratickú samovládu chce utvoriť tak, aby parlament bol iba milou hračkou veľkých detí, lebo výbory diktujú a predpísaný je rozkaz, že na návrhoch poslaneckej snemovne nesmie byť nič menené.

Čo do trestných ustanovení zhotovil som celú kopu pozmenovacích návrhov. Vzhľadom však na práve zmienený zákaz ani ich nepodám, lebo nechcem tým konať zbytočnú prácu.

Veľavážený senát! Demokracia znamená tiež slobodu. Policajný štát a sloboda, demokratická samovláda a sloboda, umelo svlieknutie sudcovskej moci z jej významného rúcha jako ochránkyne ústavnosti a sloboda sa spolu nesrovnávajú. Za takýchto skutočností je naozaj mylným tvrdenie pána prezidenta republiky, že republika Československá znamená vládu ľudu, ľudom a pre ľad. Oproti tomu pravdou je, že vládny režim sa nestretá so schválením ovládaných.

Na základe uvedených dôvodov, veľavážený senát, ja a moja strana tento návrh zákona vo všeobecnosti neprijímame. avšak v podrobnostiach čo do dane pozemkovej, domovej, dôchodkovej a rentovej jeho ustanovenia odhlasujeme.