Místopředseda Böhr: Dalším řečníkem je pan sen. dr Kovalik. Dávám mu slovo.

Sen dr Kovalik: Slávny senát! Prihlásil som sa ku slovu, aby som odôvodnil to, prečo pristúpila Hlinkova slovenská ľudová strana na prijatie prítomného zákona. Priateľ - nepriateľ vytýkal nám, že sme zapredali svoj autonomistický program, že sme vstúpili do vlády a že sme prijali tento návrh zákona o reorganizácii politickej správy. Výčitky tieto sú neodôvodnené. Máme čisté svedomie. My sme program ľudovej strany nezapredali a politické pomery prinútily nás k tomu, aby sme vstúpili do vlády. Vstúpili sme do vlády preto, aby sme vo štáte potrebnú rovnováhu uviedli zase v platnosť, poneváč doposavádné vládné režimy nezadržaly rovnováhu, ale zákony vynášaly sa len v záujme istých vrstiev národa na úkor a na újmu druhých vrstiev tak, že už začala hroziť prevrhnutím rovnováhy štátu. Jako na vážkach jazýček ukazuje, na ktorej strane je prevaha, na ktorej strane je priveľká váha, ktorá prevrhnutím hrozí vážkam, tak práve Slovenská ľudová strana vždy ukazovala to, poukazovala na to, kde -je primnoho toho ťažiska, kde je mnoho práv a kde je primálo práv. My sme vždy poukazovali na to, že na mističke štátnych vážok národ slovenský a krajina slovenská má málo práv, takže rovnováha štátu zabezpečená nebola. Prijatím tohoto zákona položili sme my na tú misku rovnováhy, alespoň jednu maličkú váhu k tomu, aby rovnováha práv národov v tomto štáte udržaná bola. Tendencie doterajších vlád smerovaly k centralizácii, kdežto tento zákon už je prvým krokom k decentralizácii. Decentralizáciu i ti najväčší štátníci a štátu najdobropravnejšie vlády uznávaly za prospešnú a my sme vždy bojovali za decentralizáciu v smysle pittsburgskej dohody. Týmto návrhom blížime sa aspoň jedným krokom k programu našej strany. Prítomný návrh zákona o reorganizácii administrativy slúží tedy k decentralizácii a môžeme bez všetkej neskromnosti riecť, že je to zásluhou našej strany. Ani tento zákon nebol by býval predložený, keby práve naša strana nebola žiadala decentralizáciu a nebola požadovala zvýšenie práv slovenského národa. (Místopředseda dr Brabec převzal předsednictví.) Prítomný návrh, keď i nie je tou autonomiou, ktorú slovenská ľudová strana vo svojom programe obsahuje, je predsa len krokom ku predu a nie krokom nazad. Keď sa i prítomnou reorganizáciou samosprávy i nevyhovuje požiadavkom nášho programu, keď i netvrdíme, že prítomný zákon je naša programová autonomia, predsa docielili sme týmto zákonom, že slovenská krajina nie je považovana ako pätnásta, šesťnásta, sedemnásta, osemnásta župa, ako pätnásta, šesťnásta, sedemnásta, osemnásta čiastočka celého štátu, ale docielili sme to, že týmto zákonom slovenská krajina, národ slovenský je uznávaný ako samobytný celok, čo dosiaľ nebolo. Docielili sme toho, že úradnou rečou vo slovenskej krajine bude reč slovenská. Docielili sme toho, že krajina slovenská bude mať svoje krajinské zastupiteľstvo a svojho krajinského prezidenta. Docielili sme toho, že vo slovenskej krajine Slováci vo zvýšenej miere budú sa uplatňovať. To všetko je tedy krok napred a nie krok nazad. Krajinské zastupiteľstvo bude mať za povinnosť právoplatne vybavovať hospodárske, humanitné, kultúrne, sociálne, zdravotnické, bytové a dopravné záujmy Slovenska. Bude mať právo svojou krajinskou školskou radou vplývať na výchovu mládeže vo smysle a mentalite slovenskej, kresťanskej a voči smeru ani nie národnému, ani nie mravnému a náboženskému. Toto krajinské zastupiteľstvo - povedzme krajinský snem - a každý jeho člen bude mať právo k zodpovednosti pohnať riaditeľstvo železnic, pôšt, generálne finančné riaditeľstvo, predsedníctva iných odborov za ich výkony, menovanie, preloženie, za vybavenie alebo nevybavenie žiadostí a všetci prednostovia týchto odborov budú mať povinnosť na tieto dotazy odpoveď a vysvetlenie dať. Už sama táto okolnosť je veľký pokrok, lebo doposaváď Slováci nemali možnosti a spôsobu dotazovať sa, dotazy klásť a k zodpovednosti pohnať patričné úrady pre i ch výkony.

Tu môžeme tedy pevne predpokladať, že slovenské záležitosti aj osobné záležitosti v tomto krajinskom zastupiteľstve, v tomto slovenskom sneme budú sa už ináč vybavovať, ako v doterajších centralistických vládach a veci slovenské budú sa priaznivejšie vyvíjať pre slovenskú krajinu a národ a že uplatnenie sa Slovákov na Slovensku bude napredovať.

Samo sebou sa rozumie, že tento národ a jeho zástupcovia v krajinskom zastupiteľstve, v tomto sneme budú musieť pracovať a učiť sa samostatne rozhodovať, prevádzať do ich pôsobnosti patriace potrebné záležitosti, ako okresné zastupiteľstvá, tak aj krajinské zastupiteľstvo, ten slovenský snem bude dobrou hospodársko-kultúrno-politickou školou.

Tej novej situácii národ bude sa učiť a treba prakticky viesť a spravovať krajinu. Bude to škola krajinskej samosprávy pre slovenský národ, akou pred desiatiročiami prešiel český národ. Práve český národ tej svojej zemskej samospráve môže ďakovať, že vedel si radiť v záujme svojej krajiny, vedel zadržať záujem národa českého. V tejto hospodársko-politicko-kultúrnej škole musí slovenský národ spojenými silami pracovať na povznesení slovenskej krajiny a národa. Slováci musia usiľovať tie chyby a nedostatky, ktoré sa v tomto zákone nachádzajú, napravovať, tento zákon zdokonalovať a musia sa usiľovať vždy viac a viac práv nadobúdať pre národ i krajinu. Česi nemajú a nebudou mať príčiny obávať sa ako hospodársky i kultúrne vzrastlý národ, ba naopak majú sa tešiť tomu, lebo keď jeden úd tela je slabší, tento úd cíti celé telo, tak keď jedna složka štátu je slabá, pocítí to celý štát. Keby to Slovensko bolo či hospodársky či kultúrne či politicky slabé, to by pociťovala celá Československá republika. Hospodársky, kultúrne i politicky silné Slovensko ale posilní celú Československú republiku. A i politizovať, politické mienky prevádzať bude slobodno v tom zemskom zastupiteľstve. Pravda, rozhodovať a zákony prinášať politické, nebude mať právo. Politizovať áno, lebo je to i potrebné, veď či hospodárske otázky, či kultúrne, či finančné a i sociálné (Sen. Richter: Administrativa je politika!), i administrativné, to všetko súvisí s politikou. Nie je možné krajinské veci od politiky oddeliť, preto o relácii týchto dvoch faktorov bude nielen možné hovoriť, ale aj potrebné. Lebo relácia týchto dvoch faktorov vnútornej správy a celej politiky vždy existovala a existovať bude.

V okresoch a v okresných zastupiteľstvách tedy musí pracovať národ za svojrázné záujmy okresov a v celom krajinskom zastupiteľstve musí pracovať národ a jeho zástupcovia a na svojráznych záujmoch slovenskej krajiny, túto prácu musí sa naučiť národ, cez túto školu prejsť musí, aby sa zdokonalil, zmohútnel a vybudoval si tú moc, tú slobodu samosprávy, ktorá je potrebná k životu slovenského národa a slovenskej krajiny. Cez také školy prešly všetky národy, kým sa vyšinuly na výšku dospelých štátov. Ja som úplne presvedčeny a mám neochvejnú dôveru v budúcnosť slovenského národa a slovenskej krajiny, lebo slovenký národ je neobyčajne schopný, má národ udržujúce a štátotvorné schopnosti a to sú: Svojráznosť, húževnatosť, zdravá, prirodzená, čistá, nezkazená mentalita a usilovnosť. Národ slovenský nezničilo tisíc búrlivých rokov. Lebo ostal verný svojej materinskej reči a kresťanskej idei, Cyrilo-Methodejskej viere. A nezničí ho ani nasledujúcich tisíc rokov, keď zostane verný svojej národnosti a svojej kresťanskej viere Cyrilo-Methodejskej. Aby ale ten malý slovenský národ vo svojej samostatnosti a udržať mohol v rodine veľkých národov nielen slavianskych, bratských národov, ale aj v rodine cudzích národov, musí v tejto novej politickej škole pracovať svorne, synovia slovenského národa musia ako bratia svorne pracovať na povznesení národa slovenského a slovenskej krajiny, keď je to spoločná krajina, spoločná matka. Ja viem, že ľudia sú rôznej mienky, rôznych presvedčení, ale čo sa týče slovenského národa, slovenskej krajiny, tam aspoň v tých základných veciach všetci Slováci majú byť rovnej mienky, majú sa potom v tej krajinskej samospráve podporovať a nie vadiť, biť, rúbať a nie nadávať, trhať na sto strán, ako sa to posaváď často stalo voči našej demokratickej strane, ktorá se snažila povzniesť slovenskú krajinu a slovenský národ. Potierali sa, sožierali sa, trhali sa na stá strán a každý národ, ktorý sa trhá, nemôže byť silný a nemôže napredovať. Či ten malý slovenský národ potrebuje 10 stran, 15 stran, veď veľký národ Francie, Anglie, Spojené Štáty Americké majú 2, 3 veľké strany a to im stačí. A my malý slovenský národ roztrhaní sme na 10 strán a straničiek a i ešte viace.

Tedy je potrebné, aby národ napredoval, svornosť všetkých Slovákov. Koľko má nepriateľov ten národ slovenský? Je to aktuálna otázka a bude súviseť i s tou samosprávou, že či v tej novej situácii ten národ slovenský bude vedeť udržať tú jednotnosť. Ja som už vzpomenul, že nie je možné, aby boli všetci jedného mienenia, jedného politického presvedčenia. To viem, ale vzpomenul som toho, že v zásadných otázkach i pri uvedení do života tej zemskej samosprávy, keď bude postupovať to krajinské zastupiteľstvo, keď bude postupovať to okresné zastupiteľstvo, národ slovenský jak chce žiť a udržať svoju krajinu a tým u držať túto republiku, musia byť svorní, lebo toľko nepriateľov máme. Vidíme, tam za Dunajom na južných stranách ešte je tendencia utrhnúť kus zo slovenského tela. (Sen. Richter: Maďarskem, ne Slovenskem!) Áno, Slovensko, to je slovenská zem, to je slovenské telo. Bolo pred 1000 rokmi až k Dunaju a i ešte dnes je to slovenská zem. Veď v Maďarsku bolo 300.000 Slovákov, prosím (Výkřiky.), či tam, kde býva 300.000 Slovákov v Maďarsku môžeme povedať, že je to slovenská zeme? (Výkřiky.) To je maďarská zem a našou slovenskou zemou je versaillesskou a trianonskou smluvou určená krajina, ktorá má svoje hranice a preto tieto hranice zadržané byť musia. Veď až po Dunaj máme dediny obce slovenské a i v Nových Zámkoch a v Komárne aj v Lučenci bývajú Slováci aj v Košiciach aj všade. Na južných a slovenských hraniciach bývajú Slováci, to je slovenská zem a udržaná byť musí. Že tam i Maďari bývajú, to my uznáme a dáme im práva a majú práva také, aké nikdy Slováci nemali. (Odpor některých maďarských senátorů.) Nikdy namali takých práv. Oni majú svoje školy, noviny, divadlo, kulturné inštitucie, i tuto môžete hovoriť maďarsky. Tedy máte právo také, aké Slováci nikdy nemali.

Nechcem sa šíriť o tejto otázke, len na to chcem poukázať, že keď si chceme udržať slovenskú krajinu a s tým samo sebou sa rozumie i republiku Československú, lebo republika bez Slovenska existovať nemôže, je potrebné, aby v práci politickej, hospodárskej i kulturálnej, i sociálnej všetci Slováci spolu svorne pracovali, lebo tých nepriateľov máme dosť, ktorí ohrožujú integritu Slovenska. Tam máme na juhu, ako som vzpomenúl, nepriateľa. Nechcem povedať nepriateľov, všetci národovia majú byť priateľské, i Maďari sú bratmi našimi a priatelia a ja tvrdím, že všetky národy majú byť sebe bratmi, ale musí jeden národ ponechať druhému jeho krajinu, jeho integritu. A čo vidíme? Na raz v Londýne povstane jeden lord, Rothemere, ktorý nikdy nebol na Slovensku a nikdy o národe slovenskom nevedel a začne akciu, že vraj treba odtrhnúť zo slovenskej krajiny kus toho slovenského tela. (Sen. Richter: Lord Northcliff vedel o tom!) Čo sa má starať teraz ten Rothemere o nás o slovenskú krajinu, nech sa stará tam o svoju krajinu. (Sen. Richter: Northcliff sa staral svojho času a teraz Rothemere je vnuk!) Nechť sa stará o svoje anglické záujmy a nech sa nestará o slovenskú krajinu. My si anglický národ vysoko vážíme a ctíme, lebo aj anglický národ dopomohol nám k svobode a k utvoreniu Československej republiky, ale načo tam povstane na raz jeden človek Rothermere a začne akciu s pomocou rôznych podpaľovačov a pokušiteľov, aby pokoj Europy začal ohrožovať? (Výkřiky.) Tedy veď títo pánovia ani nevedia, čo robia s tým, či chcú zase vzbudiť novú svetovú vojnu? Keď chcú hranice štátu vykývať, búrať zase hranice štátov, či chcú zase znovu svetovou vojnu vyvolat? Či chcú zase nové vraždenie a krveprelievanie provokovať? Nech len začnú jednu hranicu terajšich štátov nalamovať, tak začne sa búriť potom v Europe všetko. To je tedy na južnej hranici Slovenska. Pozrieme, ak to vypadá na východe. Žiaľ bohu, tam máme bratov slovanských našich Rusínov. Veď aj tí chcú z toho slovenského tela tiež kus odtrhnúť. (Výkřiky.) To by bolo na škodu ako Slovákom, tak i Rusínom. Tedy hranice si chráňme a vážme a buďme dobrí súsedi a budeme dobrými priateľmi ako na juhu, tak i na východe. (Sen. Richter: Roztrhali celú Rus!) To je iste vec hrozná, čo sa v Rusku robí. (Sen. Richter: To je hanba! - Sen. Bodnar: To je sláva!) Keď vidíme, že hranice slovenskej krajiny sú tak ohrožené, tedy je potrebné, a všetky složky národa slovenského boly svorné, aby svorne pracovaly v budúcej novej situácii. (Výkřiky sen. Richtra.) Keď pán kolega hovoril tu reč asi pred pol rokom, ja som velice pozorne počúval jeho reč a mnohý pasus z jeho reči sa mi videl a dal som výraz tomu a teraz nevidím vďačnosti od pána kolegu, lebo mňa stále vyrušuje. Ja som nevyrušoval pána kolegu a pán kolega mňa vyrušuje.

Tedy prosím, ani národy, ani ľud by nezačal nepokoje, veď ani Maďari by nezačali nepokoje proti nám, ani Rusíni by nezačali nepokoje proti nám. Oni sú radi, že žijú, i Maďari u nás sú spokojní, ale kto vyvoláva tie nepokoje? Ten ľud a ten národ, ten chce ticho žiť, ale sú takí nespokojenci, ktorí vyvolávajú potom tie nepokoje medzi národmi a tí zvrhajú ich potom do všelijakých politických komplikácií a do boja, lebo treba vždy pred očima mať, jestli by sa v Europe začaly hýbať hranice, krajiny len na jednom mieste, tak by začalo sa kývať celé budovisko Europy a od toho nech nás Pán Boh chrání. Slováci buďte tedy jednotní a svorní a nechajte vnútorných bojov! Hľaďte na to, že odovšade hrozí nebezpečie! Ale ajhľa, vidíme, že u našich samých bratov Slovákov už našu stranu toľko napadajú! Naši bratia Slováci našu stranu toľko napadajú, ktorá strana predsa usiľuje povzniesť národ slovenský. Vidíme to od sociálne-demokratickej strany, že pre tento zákon, ktorý sme vítali, toľko nás napadá tá strana. Musím žiaľ bohu vzpomenúť i s trany agrárnej, ktorá síce s námi v tom ohľade je na jednom piedestali, ale člen jej sen. Šrobár takú enunciáciu nedávno predniesol v Bratislave, ktorá opravdu uráža najväčšiu časť národa slovenského, tedy keď na jeden piedestal postavil Rím s Budapešťou a Moskvou. (Hlas: Řím a Moskva, contradictio in adjecto!) A tu vidíme tú veľkú škodu národa slovenského, ako sa jeho členovia potírajú. Musím poznamenať, že enunciácia sen. Šrobára dokazuje jeho nekonzekventnosť, keď on drieve inak hovoril, ako teraz, a to dokazuje jeho neinformovanosť a jeho neznalosť pomerov. Keď rímska otázka je tak velkou vecou, ako je to možno jedným slovom tak zneucťujúcim odbaviť? To znamená veľkú neinformovanosť v tejto otázke a tu môžem riecť: si tacuisses, filosophus mansisses. Pre to ja volám všetkých Slovákov do spolupráce, všetky strany už teraz a obzvlášte pri tej budúcej samospráve, aby vtedy všetci Slováci spolupracovali. Musím pri tom poznamenať, že bratia Česi všetkou silou majú podporovať záujmy slovenskej krajiny a slovenského národa, aby tento bol spokojný, lebo spokojnosť je viac užitečnou pre ochranu hraníc Československej republiky, ako celá armáda bodákov. Spokojný národ je najlepšou zárukou bezpečnosti krajiny. (Projevy souhlasu.) Tedy len spokojnosť národa zaisťuje existenciu a bezpečnosť štátu. Prítomný zákon je tedy oproti systému doterajších centralizujúcich vlád aspoň začiatkom decentralizácie, ktorú múdrí zkúsení politikovia za potrebnú držali i v iných štátoch. Bude to aspoň základ, aby slovenský národ zasahoval vo zvýšenej miere do spravovania slovenskej krajiny. Preto všetci páni protivníci autonomistickej slovenskej ľudovej strany, ktorú i pre tento zákon napadáte a robíte jej rôzné výčitky, nechajte malicherné osobné boje a držte pred očima veľký záujem slovenskej krajiny. Nechajte boje, nadávanie, útoky a zožieranie sa. Pristúpte ku spolupráci, ako i vás k tejto spolupráci všetky složky národa slovenského, prívržencov všetkých strán volal v poslaneckej snemovni posl. Juriga.

Do podrobností o tomto zákone sa nepúšťam, lebo je už pánom referentom prednesený, aj v rečiach našich poslancov oznámený, aj v novinách už oboznámený pred národom. Preto dopodrobna sa nepúšťam do opisovania tohoto zákona. Nie je k tomu ani času. Chcel som poukázať a poukázal som na to, na tie príčiny veľké, ktoré primaly našu ľudovú stranu, aby sme tento zákon prijali. Vidíme, že prijatím tohoto zákona o krajinskej samospráve slovenská ľudová strana nezostala neverná svojmu programu autonomistickému. Ona napreduje prijatím tohoto zákona ku svojmu cieľu. To ešte raz opakujem, že robíme krok napred a nie nazad. Chceme na tomto zákone ďalej budovať a povzniesť národ slovenský k hospodárskej, kulturnej i politickej vyspelosti. Preto končím svoju reč tým, že môžeme prijať tento zákon. On ale bude len vtedy prospešný pre krajinu slovenskú a národ, keď na základe tohoto zákona budú všetci Slováci svorne spolupracovať, keď zanechajú doterajšiu nešťastnú slovanskú vlastnosť vadenia sa, potierania sa, zožierania sa, ale keď si uvedomia, že musíme udržať Slovensko v jeho integrite, a keď si uvedomíme, že toto stane sa len vtedy, keď naši protivníci budú videť, že národ slovenský je jednotný a svorný a tedy ho budú rešpektovať. Pamätujme na časy cyrillometodejské a Svätoplukove. Už on učil synov svojich, že svornosťou budú silní a nesvornosťou padnú. Proto žiadam, abysme všetci Slováci bez rozdielu strán použili tento zákon k hospodárskemu, kulturnému, sociálnemu a politickému povzneseniu slovenského národa, slovenskej krajiny. Končím. (Potlesk.)

Místopředseda dr Brabec: Ke slovu je dále přihlášen pan sen. dr Grosschmid.

Sen. dr Grosschmid (maďarsky): Slávny senát! Prijatie návrhov o reforme administrativy a návrhov volebných v parlamente bolo prevádzané veľkým jasotom českých vládnych strán a českej tlače. Oproti tomu české opozičné strany spatrujú v tomto fakte smrteľný ortel demokracie a osobnej slobody. Znechutenosť nemeckých vládnych strán je nápadná. Útecha pána ministra S p i n u, že nemecké vládne strany boly nútené voliť menšie zlo, lebo keby neboly odhlasovaly návrhy, boly by sa do vlády dostaly ihneď socialisti, ktorí by im boli odplatili, - nás neuspokojuje lebo svetový názor socialných demokratov po prípade viac napomáha uznaniu menšinových práv, ako vláda reakčných občanov, avšak odpoveď ministra je zároveň dôkazom úpadku nemeckého aktivizmu, lebo veď ich zdlhavé vyjednávania ani tentokráť neviedly z hľadiska nemeckého k väčším výsledkom, leda že vzhľadom na používanie jazyka dostaly akési mlživé sľuby.

Dosavádne viditeľné výsledky vstupu Nemcov do vlády nie sú významu zásadného a krajinského, ba nie sú ani ústupkami. Sú ony len zabránením niektorým bezzákonnostiam, ako bolo na pr. zabranie Marianskych Lázní atď. Je prirodzeným, že vzhľadom na to vzrastá stále nespokojnosť nemeckého ľudu, a to nielen v dôsledku tohoto návrhu zákona, ktorým sa zase olupujú o práva, ale tiež v dôsledku celého politického stanoviska nemeckých vládnych strán, jehož stálu neúčinnosť na moment illustruje tiež terajšia kriza nemeckej techniky v Prahe.

Avšak nie je mojou povinnosťou, aby som to kritizoval; ale že je pravda, čo hovorím, dôkazom toho môžem poukázať nielen na roztrpčené prejavy odznelé na ľudových táboroch nemeckého ľudu, ale môžeme poukázať tiež na seriozné vedecké bádania a na veľmi auktoritatívne korporácie, na pr. na články profesora dr Rauchbergra a na jednohlasné usneseníe schôdze právnikov v Liberci, kde táto tak zv. reforma bola nielen čiste z hľadiska národnostného, ale i na základe naprosto objektívnych argumentov kvalifikovaná za neprijateľnú, za čin proti záujmom celej republiky, a za púhy prostriedok diktatúry. Toho istého názoru bola aj advokátska komora v Prahe, ač Nemci v nej nemajú prevahu a hľadiská Maďarov ani na váhu nepadajú.

Verejná mienka, ktorá nastala po prijatí návrhu v poslaneckej snemovni, veľmi žive sa odráža tiež v úvodnom článku listu ťBohemiaŤ zo dňa 3. júla, dľa ktorého článku je návrh ten dielom najtemnejšej byrokracie retrográdneho ducha policajného a bezuzdného šovinizmu. Podľa zpráv tohože listu a iných čelnejších nemeckých novín rozhodly nemecké vládné strany o prijatí tohoto návrhu proti príkazom vedenia svojích strán. Ako sa budú za to zodpovedať pred celým nemeckým ľudom, je síce ich vecou, - zostane však smutným faktom a preto sa chcem pri tejto príležitosti zaoberať s politickým stanoviskom nemeckých strán, lebo ich spolučinnosť vyvoláva v živoť tento zákon, ktorý práve nás Maďarov do Československa vtesnaných postihuje najcitlivejšie.

Samozrejme nebudem opakovať to veľké množstvo argumentov, ktoré predniesly ostatné nemecké strany proti reforme z hľadiska štátnovedeckého a národnostného, a len k legitimovaniu svojho predchodzieho tvrdenia pripomínam, že reformou touto nebudú odstranené odveké ustanovizne na vidiekoch Nemcami obydlených. Provinciálny system nie je Nemcom cudzí a do tejto administratívnej formy umiestilo sa celé ich kultúrné a hospodárske zariadenie oproti historickému vývoju na Slovensku, kde menšie jednotky, podľa územných a geografických konkretností vytvorené župy a obzvlášte ich sídla boly centrá společenské, kulturálne a obchodné a tieto snadno prístupné centrá boly tiež zdravými orgány administratívy. Týmto kontrastom je vysvetlené, že vládnuce nemecké strany, ktoré sa tak ľahko prehodily nad protesty svojích vlastných pokrevencov, tieto hľadiská neprecitujú, ich neocenujú a ani sa o ne nestarajú. Tieto divergencie smýšľania a cítenia a z toho plynúce protivy záujmové znesnadňujú tiež politické spolupôsobenie Maďarov s nemeckými stranami vládne orientovanými.

Na území Slovenska však vyvolá táto reforma zo všetkých troch zmienených hľadísk nemožné pomery. Nehovorím len o situácii Maďarov. Veď tiež župné centrá na vidiekoch slovenskou národnosťou obývaných čo skoro sa cvrknú na bezvýznamné vonkovské malé miesta, takmer na dediny a bude tým dosažené len jedno, že totiž zastúpenie Maďarov, ktoré i dosiaľ skladalo sa v jednotlivých župách len z 8-10 výborových župných členov, zredukuje sa takmer na nič, asi na 5-6 zástupcov v zemskom sneme a tým takmer zanikne účasť Maďarov na administratíve. To je ten výsledok, ktorý i Slováci, ktorí tento návrh prijímajú, čo skoro draho zaplatia svojou vlastnou škodou. Nemci sú zaslepení živou nádejou na zlepšenie svojej hospodárskej situácie. Slováci však zdánlivou účasťou na vládnúcej moci a učinení bezcitnými voči nášmu osudu, ač len súručenstvo tunajších nečeských národností mohlo by jedine donútiť Čechov k tomu, aby tento nový štát, ktorého sa im dostalo prajným osudom, viedli tak, ako si toho vyžadujú národnostné složenie obyvateľov tohoto štátu a zásady Wilsonové, na ktoré sa odvolávali pri zrodení sa Československa. Jestliže hľadiska tieto v prvých rokoch utvorenia štátu vybledly vo zbľklom plameni českého národného sebavedomia, tomu lzä porozumieť. Od tých čias však zmenila sa situácia i svetových víťazných veľmocí a na miesto víťazného opojenia a jeho zaslepenej vzdorovitosti nastúpilo chladné uvažovanie argumentov hospodárskych.

Avšak i keď nehľadíme na vývoj budúcnosti, ktorý lzä na tomto základe očakávať, ale hľadíme len na dnešný faktický stav, i vtedy je bezpochybným, že pozitívne právo pojaté do mierových smluv z okolia Paríža - bere zásadne do faktickej právnej ochrany rasové, jazykové a náboženské práva národných menšín. Tieto smluvy totiž vyvolávajú v život národné menšiny a v dôsledku uznania ich existencie učinily ich základné práva súčiastkou práva mezinárodného, ktoré zákonodárstvo interné nemôže zničiť prizvukovaním všemohúcnosti štátnej suverenity.

Subjektívné práva, práva jednotlivca v práve súkromom môžu isť potiaľ, pokiaľ neporušujú právo vecné, jestvujúce zákony a právné zvyklosti. Medzinárodné právo kodifikované v mierových smluvách - a tedy tiež jazykové a rasové práva národných menšín - je takýmto vecným právom oproti internému zákonodárstvu - subjektívnemu právu jednotlivých národov. A totiž interné zákonodarstvo porušuje právo medzinárodné, jestliže naruší práva národných menšín. Intenciou týchto návrhov ako bohužiaľ väčšiny diel tunajšieho zákonodarstva - a to ani nie intenciou zatajovanou - je abolovanie národných menšín. Týmto návrhom, akonáhle stane sa zákonom, bude na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi definitívne abolovaný župný systém a tým tiež zbytky rasových a jazykových slobôd národov menšinových, tunajších Maďarov a Nemcov a na miesto toho bude údeľom český centralizmus.

Týmito dvoma fakty, t. j. zrušením žúp a úpravou otázky používania jazyka v zemskej administratíve, zamýšľanou nariadením stavia sa tedy návrh jako celok proti vecnému právu, zaistenému národnostiam v práve medzinárodnom. Priamo protiví sa vecnému právu v tomto smysle vzatému obzvláště čo sa týče Podkarpatskej Rusi, jehož toto právo zaistila Saint-germainská smluva ešte zvlášte. A preto platnosť tohoto zákona už i z toho dôvodu stane sa otazným a pochybným z hľadiska práva medzinárodného.

Zásada ťlex posterior derogat prioriŤ i v jej verejnoprávnej relácii môže sa uplatňovať len tak, keď i tu činíme rozdiel medzi právom subjektívnym a vecným, keď i tu bereme zreteľ na právnu zásadu, že právo subjektívné nikdy sa nemôže protiviť právu vecnému. V tomto prípade je týmto vecným právom ústavný zákon. Návrh zákona sa i tomuto protiví. Pán minister vnútra vo schôdzi ústavno-právneho výboru senátu toto poňatie síce odmietol toto gesto však nie je argumentom a vzdor tomu je fakt, čo som už prv povedal, že ústavno-právna samostatnosť Podkarpatskej Rusi spočíva na smluve Saint-Germainskej a na §e 3 ústavného zákona. Tým je interné zákonodarstvo viazané. Jestliže tá zemská organizácia, ktorú ustavuje tento návrh zákona pre Rusínsko, nebude autonomným zemským snemom odpovedajúcim jej samostatnosti, vtedy tento návrh fakticky porušuje mimo medzinárodné právo, - ktorým sa upravuje verejnoprávna samostatnosť Podkarpatskej Rusi, tiež zákon ústavný, a je-li tento sbor autonomným orgánom, vtedy na základe tohoto zákona i v ostatných zemiach alebo povezme provinciach môže byť ustavené len totiež, to však odporuje zase §u 7 ústavnej listiny, ktorá zrušila tak zv. ťLandtagyŤ.

Návrh tento odporuje ďalej §u 1 ústavného zákona a §om 55 a 111 ústavnej listiny. Ten prvý zaisťuje osobnú slobodu. Predpisuje, že len v prípadoch v zákone určených lzä proti komukoľvek zakročiť a že len tresty zákonom stanovené lzä uložiť. Ten chýrny, v platnosti ponechaný resp. týmto návrhom znova vzkriesený ťPrügelpatentŤ oproti tomu ponecháva voľnej úvahe administratívneho úradu, aby rozhodnul, kedy ide o trestný čin a od jeho uvažovania závisí tiež miera trestu.

K obhajobe tejto inštitúcie absolutistickej a reakčnej, ktorá je výsmechom všetkých moderných právnych nazieraní, nevedel pán referent v poslaneckej snemovni uviesť iné, len to, že dnešné používanie tejto institucie bude mať tú výhodu, že v dobe Habsburkov používali jej úradníci inej mentality, a že s iným nazieraním budú ho používať zamestnanci demokratickej republiky. Na základe 8mi ročných trpkých skúseností však vieme už vopred, že tohoto diskrecionálneho práva nebudú používať k našej ochrane, ale ku zastieneniu menšinového národného sebavedomia, ku zastrašovaniu a utlačovaniu menšín. Reakčnú povahu tohoto návrhu zákona, ktorá sa javí ešte i proti veľkožupnému systemu, ktorý smeroval k utlačeniu maďarskej národnej menšiny a ku zničeniu starých tradicí, jeho všeobecnú, obzvlášte z hľadiska administratívy Slovenska shľadávanú nedostatočnosť a jeho chyby, jeho snahu systemom menovacím zabraňovať prejavu vôle ľudu už uviedli tu mnohí v priebehu debaty.

Pre krátkosť doby, ktorá mi je dána k dispozícii, chcem tedy poukázať ešte len na jeho príkré a nesmieriteľné stanovisko voči Slovensku. Menovite, že kým pre Sliezsko ustavuje zvláštný zemský výbor, odopiera vládna koalicía vyhovieť prianiu obyvateľstva východného Slovenska, aby v Košiciach sriadená bola administívna expozitúra. Darmo preukazujeme, že územie toto je geograficky a etnograficky iné, než západná časť Slovenska, darmo dokazujeme, že ústredím hospodárskym tohoto územia sú Košice a nie Bratislava, márne dovolávame sa tej prostej pravdy, že sa protiví záujmom tunajšieho chudobného obyvateľstva, aby bolo odkázané na bratislavské centrum vzdialené skoro na celodennú cestu železnicou - nám väčšinou Maďarmi obývanej časti krajiny merajú inou mierou, než i tomu nemeckému Sliezsku. Okrem toho mohol by som z hľadiska Maďarov poukázať na celý rad krivdivých ustanovení v tomto návrhu, mohol by som podať pozmeňovacie návrhy, avšak všetko to by bolo bojom proti veternému mlynu. Poukazujem tedy ešte raz na to, že tiež vážní, vzácní reprezentanti národných menšín, stojaci mimo strany a mimo záujmy stranícke, biľagujú tento návrh za nešťastný experiment zaslepeného reakčného šovinistického ducha, ktorý sa nevie a ani nechce učiť. Tento návrh je jedným článkom tých ukrutných, dusiacich okovov, ktorými pomocou zákonov protiviacich sa mierovým smluvám majú byť utlačené i tie minimálné práva, ktoré boly nešťastným menšinám týmito smluvami do nástupnických štátov stesnaným ešte ponechané.

Avšak svet, ač pomalu, predsa len chápe. Pomalu pochopí a prijde na to, že sa s Maďarstvom staly veľké omyly a že sa mu staly veľké krivdy. Popri hospodárskych hľadísk svetovej politiky ozýva sa už i svedomie. Včera ústy Angličana lorda Rothermera, dnes ústy Francúza Jules Romainsa. Poznal pravdu a nebojí sa ju povedať ani švajčiarsky advokát dr Vallatán, ktorý je zároveň však i predsedom rozhodčieho súdu americko-norvéžskeho, ktorý o československej pozemkovej reforme, o tomto druhom článku toho okova, prehlásil, že je to zakuklené habanie, ktoré sa protiví právu medzinárodnému.

Našou povinnosťou je vôbec, avšak zvlášte pri takýchto zjavoch udržovať živé národné sebavedomie, našou povinnosťou je hlasne protestovať proti inštituciam, ktoré smerujú k našemu zničeniu. Nepostavíme sa tedy do radu hrobárov nášho národa. Za návrh hlasovať nebudeme.