Ako najhlavnejšiu požiadavku by som mal spomenúť otázku úradníctva, poneváč môže sa zaviesť ten najlepší systém a najlepšia politická správa, všetko to je marné, keď úradníctvo nebude na svojom mieste, keď nebude hladieť, aby čím viac a čím presnejšie konalo tú prácu, ku plneniu ktorej je povolané, poneváč každý taký, ktorý má stále styky s úradníctvom, má a mal mnoho príležitosti sa presvedčiť o tom, že máme vynikajúcich úradníkov, ktorým každá česť, oprati tomu ale musíme uznať, že sú mnohí, ktorí každých pät minút kukajú na hodinky a netrpezlive čakajú úder dvanástej alebo druhej hodiny, aby sa mohli dostať von z úradu. Práca týchto rozhodne sa nemôže porovnať s tou prácou tých svedomitých úradníkov, ktorí úplne žijú svojmu úradu a konajú svoju úradnú prácu bezvadne. Týmito poznámkami nežiadam nikoho napadať, len všeobecne poukazujem na tieto okolnosti, poneváč som sám mal príležitosti zistiť nedbalú prácu jedného, alebo druhého úradníka. Ako ukázku spomínam jeden prípad, keď som sa do úradu dostavil 8 hodín 25 minút, úradník ovšem nebol ešte v úrade, až láskave sa dostavil v 8 hodín 35 minút. Nemal som mnoho času, ihneď som vstúpil do úradnej miestnosti, čo sa zaiste nepáčilo pánu úradníkovi, svoju nevôľu dal mi pocítiť, poneváč bez slova odišiel do súsednej miestnosti, kde sa započalo kasino a trvalo to celých 30 minút, až konečne po 9 hodine sa páčilo panu úradníkovi prísť zpät do úradnej miestnosti. Neráčte si myslieť, že som prišiel na rad, nie. Prv si musel tento p. úradník očistiť nechty, vyčistil si fajočku, pekne krásne naplnil tabákom, bez starosti si zafajčil a len tak, potom sa láskave obzrel na mňa, čakajúc, aby som mu predniesol moju žiadosť, bolo vtedy už 9 hodín 20 minút, teda som tam čakal skoro celú hodinu a pán úradník premrhal už poldruhej hodiny úradného času, bez toho, aby bol krížom slamu preložil.
Odkázal ma na jedného kolegu v tom istom úrade, ponáhľal som sa, aby som vec čím skorej mal v poriadku. U toho druhého úradníka bolo to už lepšie, poneváč hodinka ukazovala 9 hodín 35 minút a tento úradník si už rozkladal úradné spisy, teda tu už bolo niečo viac vykonané, no trvalo to zase dosť času, kým sme sa porozumeli a kým ma aj tento poslal ku tretiemu úradníkovi. Nemohol som iné robiť, išiel som ďalej, bolo už 10 hodín.
Tretieho úradníka našiel som pracovať v plnej pare, natoľko sa vhlbil do spisov, že ma ani nezbadal. Po vypočutí sa ma pýta, a ten prvý pán úradník Vás poslal ďalej? Však vec jemu patrí a musí byť u neho.
Voľky-nevoľky vrátil som sa k prvému úradníkovi, kde to, čo som tam videl, ma jednoducho zdesilo, poneváč tohoto pána úradníka som našiel tak, ako keď som od neho odchádzal, ešte sa vždy len pripravoval ku práci, babral s nechtami, fajočku si obzeral a s požitkom výpúšťal kotúče dýnu do povetria.
Nežiadam tu opakovať to, čo som tomuto úradníkovi povedal. Pýtam sa ale, či nemáme takýchto úradníkov na stá? Pýtam sa, koľko času premrhajú takíto úradníci, koľko státisíce sa vypláca takýmto úradníkom bez toho, aby tento plat zaslúžili! V záujme štátu je potrebné, aby také úradníctvo konalo službu, ktorému je práca milá a ktoré nezapríčiňuje svojou lenivosťou a prefíkanosťou štátu len škodu. Z tohoto vyviera to, že je potrebná svedomitá, ostrá ale spravodlivá kontrola výkonnosti nášho úradníctva, poneváč má sa uplatniť zásada: Rovnaká pláca, rovnaká práca!
Ohľadom verejnej bezpečnosti beriem s uspokojením snahu ministerstva vnútra, keď všemožne žiada zabezpečiť na území štátu právny poriadok a preto pečuje neúnavne o zvýšenie verejnej bezpečnosti, tiež že sa stará o zvýšenie osobnej bezpečnosti orgánov, vykonávajúcich bezpečnostnú službu. Každý takýto krok je cieľuvedomý, poneváč ten orgán, ktorý zabezpečuje bezpečnosť, musí sám byť tak vystrojený, aby pre každý prípad bezpečnosť svojej osoby zabezpečiť mohol.
Pri tejto príležitosti by som mal jednu malú poznámku, a síce, že keď bezpečnostnú službu konajúce orgány sú bezpečnostne vystrojené, nesmia sa opakovať prípady, ktoré maly ten náter, akoby sa tieto orgány neboly trúfaly ohľadom zaistenia právneho poriadku vykonať to, čo sa od ních očakávalo. Veľmi nepriaznivé bezpečnostné pomery máme tam, kde není štátnej policie, kde neni postarané, aby verejná bezpečnosť, aby právny-poriadok bol hájený.
Odhliadnuc od dedín, kde je platený nočný hlásnik, máme na Slovensku mestá, kde v noci nevidno strážnika za dukát, môže v takomto meste vykradnúť celé štvrti bez toho, aby slávna policia prstom pohla, poneváč nekoná službu, ale si sladko odpočíva na >Vachzimre<. V záujme celého obecenstva by bolo prospešné, keby bezpečnostnú službu konavšie orgány menších a väčších miest Slovenska boly jednotne organizované, kontrolované, aby sa nestaly pády, že v noci na osvetlenej ceste napadnutý človek darmo volá o pomoc, pomoci sa nedovolá, poneváč policia musí si v noci tiež odpočnúť, keď celý deň je nútená sedieť.
Tieto okoľnosti odôvodňujú soštátnenie policajnej služby, ktorý odporuje každému modernému štátu.
Pri tejto kapitole musím sa ešte zaoberať s otázkou štátneho občianstva, poneváč mal som mnoho príležitosti poznať takých pánov, ktorí pre nedostatok štátneho občianstva pretrpeli neopísateľné muky, iní pánovia ale, ktorí by pro ich protištátne chovanie št. občianstva nezaslúžili, obdržali to za veľmi krátku dobu a bez akéhokoľvek namáhania.
Žiadam sa hlavne zaoberať s otázkou štátneho občianstva obyvateľstva južného Slovenska, kde nachádza sa veľká masa obyvateľstva, ktoré nepomýšľa na žiaden iredentizmus, ktoré sa nielen úplne prispôsobilo, ale verejne vyznáva Československú republiku za svoju vlasť a neželá si žiaden nový útvar, poneváč verejne prehlašuje, že s terajším položením je úplne spokojné. Mnohí občania takto smýšľajúci žijú ale v stálom strachu, poneváč, ač práve žijú tuná 20 alebo viac rokov, nemajú v poriadku svoje štátne občianstvo a vybavenie ích žiadostí netrpezlive čakajú. V takýchto pádoch, keď sa jedná o občanov, ktorí už od rokov preukazujú úplnú loyálnosť oproti štátu, sú v každom ohľade vernými občanmi Československej republiky, majú sa žiadosti štátneho občianstva urýchlene vybaviť, aby mnohí dobrí naši občania uspokojne mohli pracovať pre blaho svoje a pre blaho národa. Netajím, každý ten, kto sa tuná necíti dobre, kto svoju nevôľu verejne prehlasuje, taký nezaslúži, aby ho táto zem nosila a nezaslúži tunajšieho štátneho občianstva.
Uznám aj to, že mnohí, aby len štátne občianstvo obsiahli, ukazujú sa na oko loyálnymi, za chrbtom ale by všemožne chceli škodiť tomu štátu, ktorý im umožňuje nielen pobyt, ale aj skvelú existenciu. Tým smutnejšie je, že takýchto pánov máme aj medzi štátnym úradníctvom, ktorí majú toľko smelosti a bezočivosti, svoju drzosť verejne dať najavo, ako to sme mali príležitosť pred krátkou dobou zkusiť.
Byť štátnym úradníkom, požívať štátne príjmy, vydávať sa za priaznivca Československej republiky a pritom ale naviazať styky s otvorenými nepriateľmi nášho štátu, verejne dať najavo svoju sympatiu oproti nepriateľským myšlienkam, nemôže sa považovať iným, ako bezočivosťou a nekarakternosťou, ktorá nemôže povzniesť auktoritu nášho štátneho úradníctva, preto z tela štátneho úradníctva, musí sa takáto rana rýchle a bezodkladne odstrániť, aby svojou hnusotou nezašpinila dobré meno nášho úradníctva. Kto je nie súci konať svedomite prácu štátneho úradníka, kto je nie dosť silný odporovať čertovským pokusom, ten nech prepustí svoje miesto takým, ktorí si vec usporiadajú so štváčmi a s nepriateľmi nášho štátu, poneváč zdarná práca nasleduje len tam, kde je pokoj. V záujme zabezpečenia všeobecného pokoja je potrebné, aby v každom úrade sedel úradník pevného karakteru, úradník svedomitý, ktorý si vie ctiť a vážiť svoju vlasť, Československú republiku.
Pri kapitole 7., to jest pri rozpočte ministerstva spravedlnosti s Najvyšším súdom, keď porovnám výdajové položky z roka 1927 s položkami teraz nám predloženého vládneho návrhu, možno zistiť, že aj pri tejto kapitole sú terajšie výdaje väčšie o 12,859.830 korún, z čoho na osobné výdaje pripadá 10,138.000 korún a na vecné výdaje padne 2,721.930 korún, to jest najväčšia čiastka tohoto obnosu padne na osobnú čiastku, na vyhovenie platovej otázke. Odôvodnenie zvýšenia rozpočtu vidíme v tom, že počet miest systemizovaných v niektorých kategoriách bol zvýšený a síce preto, poneváč agenda súdnictva vzrástla natoľko, že bolo nutné spomenuté opatrenie učiniť.
Všeobecne je známy nedostatok sudcov, je známe, že sudcovia nestačia vybavovať nahromadenej agendy a preto je vítaný každý krok zo strany ministerstva spravedlnosti, keď sa žiada tomuto neblahému stavu odpomôcť tým, že sa sudcovským čakateľom umožní skrátená sudcovská služba, aby tak títo čakatelia čim skorej nadobudli potrebnej kvalifikácie k menovaniu za sudcu.
Vládny návrh spomenutého ministerstva obsahuje obšírne tie osnovy zákonov, ktoré sú Národnému shromáždeniu už predložené a ktoré majú byť predložené. Týmto ziskávame si úplný prehľad ohľadom projektovanej činnosti ministerstva spravodlivosti, čo nás môže uspokojiť, poneváč medzi touto projektovanou prácou vidíme dôležité otáky, riešenie ktorých bude slúžiť celej verejnosti.
Tú snahu ministerstva, aby väznicské trôvy kryté boly prácou trestancov, možno len schvalovať a by bolo veľmi žiadúcne, aby trestanci kryly svoju väzničnú potrebu svojou prácou, svojím hospodárstvom.
Prezrel som výkaz nákladu jedného trestanca v roku 1926, kde som videl to, že štát neprispieva všade rovnako na jedného trestanca, poneváč v Plzni padne na jedného trestanca denne 16 korún 87 halierov, oproti tomu v Řepách urobí to denne len 8 korún 96 halierov. Ďalej čítam aj to, že Znojemská väznica vykázala roku 1926 taký výnos väzenský, že týmto bol celkový náklad úplne krytý.
Túto udalosť spomínam preto, aby som poukázal na tú okoľnosť, že je nielen v záujme sporivosti, teda v záujme štátu, ale je to aj v záujme trestanca, aby v trestici neprežil celé letá bez práce, bez akéhokoľvek zamestnania, len aby sa vláčil z jedného kúta do druhého, ale aby bol silou mocou priučený k riadnemu životu, aby si obľúbil čestnú prácu, ktorá osladí život a tým ale aby bolo docielené, aby trestanci svojou prácou zaokryly všetky potreby trestnice.
Som už viackrát videl pod dozorom do práce idúcich trestnancov, ktorí pri vhodnom mieste, mysliac, že ich níkto nevidí, zastali si, povyprávali sa spokojne, bez toho, aby ich bolo svedomie trápilo, že premarhali skoro celú hodinu. Takýmto spôsobom je nemožné zaokryť náklad trestnice. Je možné ovšem spomenutý náklad zaokryť využitim času a upotrebením trestancov k takým prácam, ktoré istý príjem rozhodne zaisťujú a tak umožňuje sa celý náklad zaokryť, čo je rozhodne možné.
Ako veľmi vážnu čiastku predloženého štátneho rozpočtu držim 10. kapitolu, to je rozpočet ministerstva školstva a národnej osvety, poneváč v škole je naša budúcnosť a len školou, kultúrou, osvetou môžeme si docieliť lepšiu budúcnosť.
Pred rokom, pri pojednávaní vládneho návrhu pre rok 1927 bol som sa zmienil obšírnejšie o školských otázkach Slovenska, som vtedy konštatoval, že od prevratu učinilo ľudové školstvo na Slovensku ohromný postup, že porovnávajúc terajšie naše školstvo s predprevratovým, nedá sa vôbec porovnať, pritom ale je nemožné si naše školstvo tak predstavovať, že sme už vykonali všetko a že v záujme nášho školstva nemá sa už nič viac urobiť.
Ľudové školstvo držím za najdôležitejšiu štátnu potrebu, ktoré školstvo pripravuje pre život tie veľké masy, ktoré tvoria štát a ktorých vzdelanosť má rozhodný vliv na vývoj celého štátu, prečo je potrebné, aby sme ľudovej škole venovali najväčšiu pozornosť. Ľudové školstvo na Slovensku potrebuje ešte veľmi mnoho práce, aby sa dostalo na tú úroveň, kde sa nachádza ľudové školstvo historických zemí. Už pre túto príčinu v divnom svetle vidíme to prehlásenie p. ministra financii, keď spomenúl, že školstvo začína byť naším veľkým finančným problémom.
Oproti tomuto úsudku s radosťou musíme kvitovať otvorené prehlásenie pána ministra školstva a národnej osvety, keď v rozpočtovom výbore poslaneckej snemovne odpovedal na úsudok p. ministra financii a ustálil, že z prílišnej sporivosti v kultúrnej demokrácii hrozí nám nebezpečie a dokázal, že hospodárska výkonnosť a tak aj finančná nosnosť nášho obyvateľstva je problémom našej všeobecnej kultúry, to jest, že pri veľkej sporivosti by sme znemožnili kultúrny vývin nášho národa a tým by sme súčasne znemožnili finančný vývin, to jest finančnú schopnosť nášho ľudu.
Áno, tento názor je jedine správny, poneváč nevzdelaný ľud je nie schopný k tomu, aby svojou nízkou vzdelanosťou našsiel tie finančné pramene, ktorými by si zadovážil tie prostriedky, ktoré sú potrebné k národnej výkonnosti.
Tieto pohnútky ma pohly už minulý rok, keď som sa zmienil, že musíme sa snažiť naše ľudové školstvo čim skorej postaviť na tú úroveň, na ktorej stojí dnes ľudové školstvo historických zemí, som zdôraznil a dnes to opakujem, že je potrebná normalizácia školstva, poneváč je nemožnosťou, aby v jednotnom štáte ľudové školstvo bolo odlišné.
Docieliť to nie je maličká úloha, keď si uvážime tú okoľnosť, že pri prevrate malo české školstvo za sebou ohromnú minulosť, oproti čomu na Slovensku len nepatrná čiastka škôl ľudových mohla sa vykázať s vyučovacím jazykom slovenským, neberúc do ohľadu odborné a stredné školy, kde o slovenčine nebolo reči. Z tohoto úplne vidno, že medzi tunajším a medzi českým ľudovým školstvom v dobe prevratovej bol úžasný rozdiel, ktorý po prevrate snažili sme sa napnutými silami eliminovať, aby sa naše ľudové školstvo čim skorej dostalo na tú výšku, na ktorej sa nachodí české školstvo.
Generálny zpravodajca predloženého rozpočtu, pán sen. Stodola, svojou obšírnou správou a podivuhodnou odbornosťou a bystrosťou už minulý rok umožnil prehľad rozpočtových položiek a porovnaním jednotlivých výdajov podal nám jasný obraz toho, čo náš štát potrebuje. To isté musím konštatovať aj teraz, keď som mu povďačný za jeho ozaj zaujímavú zprávu, hlavne ale, za podrobné zaoberanie sa slovenskými záležitosťami, poneváč týmto spôsobom podarí sa odkryť rany Slovenska, ktoré je potrebné súrne s veľkou starostlivosťou zahojiť.
Čo sa týka školstva na Slovensku, sám zpravodajca vo svojej zpráve uznáva, že kultúrne výdavky sú v rozpore so školskými pomermi na Slovensku, kde udajne hrozivý počet, asi 12.000 dietok žije mimo školy a kde asi 50.000 dietok je zaškolených takým spôsobom, ktorý odporuje najprimitívnejším požiadavkám zdravotným a bezpečnostným, nehovoriac o požiadavkách pedagogických. Zpravodajca ďalej konštatuje, že vláda má dobré intencie, jenže nemá k dišpozícii dostatočné prostriedky, ktoré by obnášali okruhle 50 milionov.
Tieto výpovedi pána zpravodaja a hore mnou spomenuté prehlásenie pána ministra financií zdajú si odporovať, poneváč v modernom a vzdelanom štáte školská potreba, keď to činí aj 50 milionov, nemá a nesmie byť veľkým finančným problémom, má to byť najhlavnejšia životná potreba, ktorá má byť národu poskytnutá, poneváč tento obnos je ničím iným, ako rozumne uloženým peňažitým obnosom, ktorý musí doniesť hojné úroky.
Pýtam sa, zda je 50 milionov v štátnom rozpočte nemožné ušetriť v prospech najhlavnejšej agendy, v prospech školstva? Ja to nedržim za nemožné! Treba si len vedieť oceniť význam školstva!
Pri pojednávaní tohotoročného rozpočtu poukazoval som na nedostatky školstva, keď som sa bol dovolal na mnohé školské budovy, ktoré po stránke hygienickej vôbec nevyhovujú, odvolal som sa na neprípustné čistenie učebieň, poneváč sa nachodia aj takí udržovatelia ľudových škôl, ktorí si nerobia vážnu otázku z toho, že po vyučovaní zametajú učebňu sami žiaci a sú týmto vystavení ohroženiu svojho života.
Nechcem sa obšírne dotknúť toho sem a tam ešte jestvujúceho zvyku, že o otop sa musia postarať sami deti, následkom čoho žiaci sa učia kradnúť, sem a tam ulomia z plota, alebo donesú celkom mokré drevo a tak učebňa nie je nikdy riadne vytopená, deti majú tvár a ruky červené ako raky, jednoducho preto, poneváč udržovateľ školy rád rozkazuje, ale málo sa stará o svoju školu.
Stále počúvame, že pomery sú ťažké, že pozorovať istú nespokojnosť, že jestvuje medzi ľudom isté nedorozumenie, že si ľudia neporozumejú, že mládež je voľajako divá a mnoho podobného sa hovorí, časopisy sú plné takými událosťmi, ktoré by som radšej videl v papierovom koši, vôbec sťažovať sa vieme, nehľadáme koreň záhuby, tým menej sa niekto postará o nápravu.
O postupnú nápravu sa má postarať školstvo, školstvo nie zbolševizované, školstvo novej doby, ktoré má pripraviť každého žiačka k životu, kde musí byť každý človek na svojom mieste, máli si svoju poziciu v životnom boji zaistiť a tú poziciu aj zachrániť.
Vo veľkom zápase o život, aby človek neztratil duchaprítomnosť a dôveru v sebe, musí sa patrične pripraviť, musí byť jeho povaha prispôsobená k tomu, aby životný zápas v stave bol prekonať bez zvláštneho telesného a duševného vyrušenia, aby pri bársakej príležitosti vedel si zadovážiť každodenný chlieb.
Toto všetko má v záujme jednotlivcov a v záujme celého štátu vykonať škola terajšej novej doby, ktorá má byť pripravovňou nášho života, kde žiak má sa priučiť k práci, má si prácu zamilovať, aby v budúcnosti ju s radosťou a dobrou vôlou konal. Táto nová škola má vylákať v žiactve sebačinnosť, má byť ona živou, kde mladé žiactvo má rozumom a rukama závodiť a tak prichystať sa k závodu životnému. Do ľudovej školy máme v malom utvoriť obecnú samosprávu v podobe školskej samosprávy, má si v škole osvojiť každý žiak obecné hospodárenie, spolkový a družstevnícky život, sporivosť, záujem o živnostníctvo o priemysel, má sa mu vštepiť záujem o sebavzdelanie o potrebe hygieny človeka a rodinného domu. Je potrebné, aby dnešná škola vyhovovala terajšej dobe. Čo sa vystrojenia týka, nestačí len vystrojená učebňa, ku škole musí byť pričlenená školská dielňa, školská kuchyňa, zahrada, pokusné malé vzorné zemedelské pole, aby žiaci dľa svojej povahy mohli svoju nadanosť uplatniť a už v škole osvojiť si všetko to, čo je potrebné pre živoť.
Škola táto novej doby vyžiada ale nového učiteľa, učiteľa schopného týmto úkolom vyhovieť, ktorý sa musí do tejto úlohy vžiť, musí svoje schopnosti úplne venovať škole a národu, a nesmie školu zpolitizovať.
Učiteľstvo má svoju prácu konať všade a vždy rovnako, poneváč je v záujme štátu, aby obyvateľstvo štátu dostalo rovnakú výchovu a vzdelanosť. Poneváč učiteľská práca je stejná, samozrejmé je, že hmotné položenie učiteľstva by malo byť ťiež rovnaké, čomu ale nie je tak, poneváč hmotné pomery štátneho učiteľstva sa nesrovnávajú s hmotnými pomermi neštátneho učiteľstva.
Tieto nesrovnalosti budú eliminované vládnym návrhom zákona, ktorým sa vydajú niektoré organizačné predpisy pre neštátne verejné školy obecné a meštianské na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a upravujú služobné a platové pomery ich učiteľstva.
Žiadam veriť, že tento vládny návrh, ktorý má byť Národnému shromaždeniu predložený, odčiní tie nedostatky, ktoré sa dosiaľ javia medzi učiteľstvom štátnym a neštátnym. Aby tento návrh z každého ohľadu vyhovel terajším pomerom a terajšej novej dobe, bude v záujme veci, keď pred pojednaním v Národnom shromaždení k návrhu si podajú svoje poznámky jednotlivé učiteľské organizácie, poneváč bude v záujme školstva, keď v Národnom shromáždení pojednaná osnova zákona bude predložená už v takej forme, ktorá vyhovie tak školským požiadavkám, ako aj nášmu učiteľstvu.
S uspokojením beriem na vedomie, že pánom ministrom školstva a národnej osvety už z jara ohlásené školské osnovy zákonov budú v najkratšej dobe Národnému shromaždeniu predložené sú to návrhy, a síce:
1. Osnova zákona o pomocných školách.
2. Osnova zákona o tak zvaných újezdných školách meštianskych.
3. Osnova zákona o staropenzistoch na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
4. Osnova zákona o neštátnych školách a ich učiteľstve na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
5. Návrh zákonu o úprave pomeru okresných školských inšpektorov a organizácie školskej správy.
Sú ešte ďalšie školské potreby, som presvedčený, že ministerstvo školstva a národnej osvety úplne chápe tieto potreby a bude sa snažiť doterajšie nedostatky súrne odstrániť. Učiteľstvo na Slovensku, ktoré účinkuje pri neštátnych školách, netrpezlive čaká na sľúbenú úpravu služebnú a platovú, aby týmto krokom bolo celé učiteľstvo postavené na jednu úroveň, poneváč je nesmysliteľné, aby v jednom štáte, jednu a tú istú prácu vykonavší zamestnanci neboli rovnako honorovaní. Učiteľstvo neštátne už dávno volá o pomoc a je už ozaj na čase, aby práca slovenského učiteľstva bola rovnou mierou odmenená.
Nie menej volajú o úpravu svojích hmotných a nesnesiteľných pomerov penzisti, učiteľské vdovy a siroty, ktorých slzy prejavujú ten duševný boj, ktorý sa odohráva v srdciach tých ubohých, ktorí sú nútení pri nepatrnom príjme svoj život v smutnom položení dokončiť. Viem, že i ohľadom tohoto nedostatku sa v ministerstve školstva a národnej osvety pracuje, viem, že vládny návrh je už viac mesiacov sostavený, lenže tie slzy, o ktorých som sa zmienil, tie slzy nás upozorňujú, aby uzákonenie tohoto vládneho návrhu nepreťahovalo sa tak dlho, poneváč bieda a hlad nenávidia slimáčie kroky.
Vrúcne prosím, v mene mnoho vdov a učiteľských sirôt, pána ministra školstva, aby jeho dobrým a otcovským srdcom konečne urobil koniec tomuto neblahému postaveniu.
Vzhľadom ďalej na tú okolnosť, že chystaný návrh zákona, ktorým má byť štátna školská správa slúčená so zemskou správou politickou, nemôžem nevyužiť tejto vážnej doby, aby som slávny senát neupozornil na nebezpečie, ktoré môže vzniknúť práve chystaným slúčením na poli výchovy a výučby budúcich generácií slovenských.
Školská správa na Slovensku má utratiť chystaným zákonom svoju samostatnosť a hlavne neodvislosť od politickej správy. Za takýchto okoľností je samozrejmé, že školská správa nemohla by na Slovensku plniť plánovite svoje povinnosti tak, ako toho vyžadujú jednak zvláštne pomery slovenské a jednak hlavný terajší cieľ: vyrovnať výchovu a vyučbu v najkratšom čase tak, aby zmizly kultúrne rozdiele Slovenska v prirovnaní so zemiami historickými. Slovenskí školskí inspektori, ktorí veľmi dobre poznali školské pomery, lebo sú so školou v najužšom spojení, s obavami hľadia do budúcnosti, keď by mala školská správa byť pozbavená svojej samostatnosti a v dôsledku toho čakajú, aby aj úrad okresného školského inšpektora bol organizovaný samostatne t. j. aby školským inšpektorom dostalo sa analogicky tej samostatnosti ako tomu bolo v minulosti.
Že zrušenie spomenutej samostatnosti by malo plané následky, dokazujú to niektoré úryvky zpráv školských inšpektorov z Čiech a z Moravy, a síce:
1. Z Čiech. Okresný školský výbor má pre svoju agendu svoje zvláštne knihy. Predseda okresného školského výboru je prednosta politickej správy, alebo ho zastupuje úradník politickej správy. Krome prezentácie a niektorých dôležitejších vecí vybavuje sa všetko prezidiálne. Všetko podpisuje rada, alebo jeho zástupca. Spolu podpisujeme len kompetenčné tabulky. Niekde podpisujú kvalifikačné tabulky oba, alebo sám inšpektor. U nás robí to sám rada. Pokud sa týka obsadzovania miest, zarizuje to sám podpisuje tiež sám rada. Zkrátka samostatnosť žiadna. To na Slovensku je docela iný úrad!
2. Z Moravy. Máte tej moci na Slovensku síce málo, ale je aj to rozhodne lepšie. Unifikácia českých pomerov na Slovensku, miesto naopak, je rozhodne zhoršením.
Znám okres, kde učiteľstvo hľadá obhajcu u hejtmana a nachádza ho tam, kolega, to jest inšpektor je osamotený a hejtman koná všetko sám s pomocou inšpektorského pomocníka. Právomoc spočíva len na osobnom pomere oboch činiteľov. Je-li ten dobrý, sú tiež možnosti väčšie.
Mám pri ruke ešte viac podobných dokumentov, ktoré dokazujú, že sami českí školskí inšpektori sú za to, že keď sa nemá viac rozšíriť právomoc školského inšpektora na Slovensku, tak aspoň nech je doterajšia právomoc a samostatnosť slovenských školských inšpektorov unifikovaná v historických zemiach, aby vývin školstva nezávisel od toho, je-li osobný pomer medzi hejtmanom a školským inšpektorom vyhovujúci, alebo zlý.
Postavenie školského inšpektora, aké je v Čechách a na Morave, kde školský inšpektor nič nepodpisuje, neslúži k tomu, aby rozhodujúce slovo inšpektora v pedagogických a metodických otázkach sa uplatnilo, aby auktorita inšpektora bola zaistená, naopak, tá možnosť, že učiteľ, ktorého ostré oko inšpektora núti k plneniu učiteľských povinností, môže si ochranu zadovážiť u hejtmana, na ktorého eventuelne vie aj inou cestou vplývať, by na Slovensku mala velmi zlé a nevýslovne rozkladné následky, poneváč by doterajší poriadok a doteraz síce malou, ale len predsa jestvujúcou inšpektorskou samostatnosťou a právomocou docielený pekný výsledok školskej výchovy a vyučby bol razom zničený a zmarený.
Veľmi som sa divíl tomu, keď som čital, že jednotlivé učiteľské organizácie v Čechách sa bránia oproti definitíve školských inšpektorov, ako by chceli týmto krokom si zaistiť istú možnosť k odstráneniu toho školského inšpektora, ktorý by sa učiteľstvu nepáčil. Ja som presvedčený, že málo učiteľom sa páči taký inšpektor, ktorý presne koná svoje povinnosti a ktorý žiada aj od učiteľstva, aby ono svedomite plnilo svoje povinnosti až do krajnosti. Viem si predstaviť tie pomery, ktoré povstanú v tom momente, akonáhle takýto, od vôle učiteľskej a od jeho priazne odvislý a nie definitivny školský inšpektor by sa opovážil v záujme povznesenia školstva učiteľstvo prinútiť k dôkladnému plneniu svojích povinností. Som úplne presvedčený, že veľmi mnohí učiteľia plnia túto povinnosť aj dnes bez akéhokoľvek upozornenia, bez toho, aby ich školský ínšpektor musel len slovíčkom upozorniť. Musíme si ale otvorene povedať, že ľudská krehkosť sa veru javí aj medzi učiteľským sborom, poneváč aj tam najdeme takých členov, ktorí si sem a tam prácu obľahčujú, ktorí si nerobia z toho žiadnu otázku svedomia, keď svoje povinnosti nekonajú dľa predpisov, ale dľa toho, ako sa ím to páči, to jest, akú vôľu majú. Že títo pánovia podporujú ten smer, ktorý je oproti definitíve inšpektorskej, tomu sa nedivím, má tento krok svoje pozadie, čo sa nedá odtajiť. Že sú oproti definitíve aj veľmi vážní členovia učiteľského sboru a že spolu sa boria oproti definitíve s učiteľmi, ktorým hádam záleží na tom, aby inšpektori túto definitívu neobsiahli, tomu sa nesmierne divím, poneváč od vážnej a od rozvážlivej čiastky učiteľstva by som bol rozhodne očakával, keď už nie kolegialitu, tak spravodlivosť, poneváč, keď každý učiteľ sa tak driape po definitíve, neviem si predstaviť, prečo tej definitívy nedopraje inšpektorovi, jeho kolegovi? Zda mieňa spravodlivosť uplatniť len pre svoje osoby, ináč spravodlivosť neuznávajú?
Aby som slávny senát oboznámil príčinami, ktoré mňa pohly k tomu, že pri pojednávaní rozpočtu zmienim sa o tejto otázke, žiadam poznamenať, že školský inšpektor koná svoju povinnosť nielen vtedy, keď od rána do večera sedí vo svojom úrade, vyhotovuje koncepty, tie predloží pánu radovi k láskavému podpísaniu a netrpezlive čaká, zda pán rada na spise niečo škrtne, mám aj také zprávy, že inšpektorom vyhotovené koncepty nikdy neprejdú cez ruky p. hejtmana, aby niečo nebolo škrtnuté, teda nie je to tá najhlavnejšia práca školského inšpektora, aby bol pisárom, váhu kladiem na to, aby školský inšpektor bol opravdivým a výborným učiteľom, aby svojimi pedagogickymi a vychovateľskymi znalosťmi predestinovaný bol za vedúceho nášho školstva a ako taký nemôže a nesmie závisieť od priazne a nepriazne samého učiteľstva, ktoré by v mnohých pádoch nemalo na zreteli štátne záujmy, ale bolo by hnané zvučnými heslami, tiež aj terorom temperamentnejších svojích kolegov.
Nejasné právne a služobné pomery školských inšpektorov pohlo školských inšpektorov na Slovensku k tomu, aby upozornili pred časom celú verejnosť na nebezpečie, ktoré môže vzniknúť práve chystaným zákonom, ktorým má byť štátna školská správa slúčená so zemskou správou politickou.
Aby si nikto nemyslel, že inšpektori na Slovensku požívajú hádam nejaké zvláštne výhody, žiadam poznamenať, že všeobecne známa štátna sporivosť znemožňuje pedagogickú a výchovnú prácu školského inšpektora z toho ohľadu, že v minulosti poukázané inšpektorské diety naďalej sa nepoukazujú, ale len cestovný paušál, ktorý znemožňuje riadne inšpekcie a núti inšpektora, aby len v úrade sedel a bol pisárom, keď nemá pridelenú kancelársku silu, poneváč aj so silami sa musí sporiť. Zda sa to deje preto, že školstvo má byť veľkým finančným problémom? Nedávno ma navštívil jedon kolega inšpektor, ktorý sa ponosoval, že nevie si predstaviť, ako mu bude možné dľa jemu poukázaného cestovného paušálu vybaviť inšpekcie, poneváč mesačný 500korunový cestovný paušál stačí len na tri štyri inšpekcie a následkom toho nie je možné školy častejšie navštíviť, čo je rozhodne na úkor školstva.
Tu chcem poukázať na slová pána ministra školstva a národnej osvety, keď v rozpočtovom výbore prehlásil, že hospodárska výkonnosť a finančná nosnosť nášho národa je problémom našej všeobecnej kultúry. Z tohoto pádneho prehlásenia prichádzam na ten správny úsudok, že keď sa znemožňuje širšia inšpekčná činnosť inšpektorská, tým brzdíme vývin naších ľudových škôl a tým ochromujeme výkonnosť a zdatnosť nášho talentovaného národa, opakujem len slová p. ministra, keď prehlašujem, že následky by boly, že prílišná sporivosť pri kultúrnych otázkach nedosiahla by úspor, ale že by sme zatarasili veľmi značné pramene všeobecného pokroku a tak aj finančnej schopnosti nášho obyvateľstva.
Prejav pána ministra, dľa ktorého je soštátnenie okresných školských inšpektotov nútne nie len v záujme služby, ale aj v záujme samého inšpektorského stavu, uspokojuje sbor školských inšpektorov, poneváč vidíme z prejavu to, že pán minister je úplne a dobre informovaný o pohnútkach, ktoré živia protidefinitívnu nespravodlivú agitáciu.