V záujme školstva a tak v záujme národa a nášho štátu vítame chystané nové osnovy školských zákonov, pevne veríme, že p. minister školstva pevnou rukou prevedie všetko potrebné a povznesie naše školstvo na tú úroveň, kde sa musíme dostať, aby sme zaujali naším tradiciam zodpovedajúce miesto medzi vzdelanými národmi. Prosíme pána ministra, aby mocou svojou v prospech národa a štátu urýchlene vyrovnal tie prehlbiny, ktoré behom dlhých storočí cudzia kultúra zapríčinila na tele nášho národa.

Sme zemedelským štátom, preto mimo všeobecnej vzdelanosti musíme váhu klásť aj na vyučovanie zemedelské, poneváč bez povznesenia kultúry zemedelského ľudu by naše zemedelstvo zaostalo, čím by sme utrpeli veľké škody a doviedli by sme náš štát k finančným nedostatkom.

Máme síce 260 zemedelských škôl, čiastočne nižších, tieto školy ale pri terajšom počte nemôžu vôbec zachytiť veľkú zemedelskú massu, ohromný počet drobných zemedelcov, ktorí nútne potrebujú, aby sa naučili rozumme, odborne a výnosne hospodáriť, aby tým finančná nosnosť nášho štátu bola zaistená.

Nemôžem dosť sdôrazňovať veliký význam škôl zemedelských, škôl tých, ktoré by pretvorili náš zaostalý zemedelský ľud, ktorý by si touto zemedelskou školskou výchovou zadovážil tie znalosti, ktoré sú dnes potrebné, aby bolo hospodárenie dostatočne výnosné.

Už pred rokom som bol podotknúl, že nie len pri národnom školstve, ale aj pri národnom hospodárstve je veľký rozdiel medzi Slovenskom a medzi historickými zemami. Tento rozdiel má svoj prameň v škole, v kultúre, ktorá je vyvinutejšia v historických zemiach, ako na Slovensku. Z toho nasleduje teda to, že vzdelanejší, kultúrne vyvinutejší roľník v historických zemiach hospodári modernejšie, racionelnejšie, jeho hospodárstvo donáša mu pomerne viacej, ako roľníkovi na Slovensku, hoci hospodárstvo tohoto slovenského zemedelca rozprestiera sa na rovine, kde je zem čierna ako uhoľ a mäkka ako maslo.

Že ten slovenský zemedelec nemôže docieliť to a toľko, čo v podobných pomeroch žijúci český zemedelec, tomu je jedinou príčinou malá a nízka zemedelská kultúra, nedostatok zemedelských škôl na Slovensku.

Myslím, že nie je dosť vhodné typy hľadať pre zemedelské školy a dať uplynúť vzácnu dobu, ktorá sa nám nenavráti, je potrebné čím skorej massy zemedelcov oboznámiť s moderným hospodárením, je potrebné našim zemedelcom na tvári miesta prakticky ukázať nové spôsoby racionálneho hospodárenia a to pravidelne v detailoch, je potrebné naších zemedelcov na všetko nové nacvičiť, poneváč ich konservatismus jedine týmto spôsobom možno prospešne prekonať.

Buďme si istí, že ako štátny zamestnanec, ktorý liknave koná svoju prácu, neprispieva touto vykonanou prácou svojmu povolaniu primerane k spoločnému štátnemu blahobytu tou čiastkou, ktorou prispieva svoje povinnosti svedomite a presne konajúci úradník, tak isto neprispieva k tomuto hore spomenutému všeobecnému štátnemu blahobytu ani ten zemedelec a hospodár, ktorý pri nedostatečnom, alebo žiadnom vyškolení nevie docieliť zo svojho hospodárenia ani toľko, aby svoje potreby vedel zaokryť, ačpráve pracuje do umorenia.

Tomuto môže sa odpomôcť jedine zemedelskou výchovou, ktorá musí zemedelca vyhľadať všade tam, kde sa zemedelec nachodí, ináč by sme nemohli po dlhé časy eliminovať kontrast, ktorý dnes ešte jestvuje medzi slovenským zemedelcom a zemedelcom západu. Každú novú ideu musíme do zemedelca vštepiť, musíme mu dať každú možnú priležitosť k tomu, aby si on každú potrebnú znalosť k modernému hospodáreniu dobre osvojil a tú potom aj využitkoval.

S uspokojením môžeme konštatovať, že ministerstvo zemedelstva získalo si už aj dosiaľ veľké zásluhy ohľadom kultúrneho povznesenia zemedelského ľudu, čo nám dodáva úfnosti, že táto činnosť ministerstva bude patrične ocenená a z každej strany podporovaná.

Aby dobrá snaha ministerstva zemedelstva čím skorej docielila potrebných úspechov, je potrebné, aby učiteľstvo národných škôl venovalo patričnú pozornosť národnému hospodárstvu, aby navštevovalo hospodárske kurzy, aby následkom nadobudnutých vedomostí bolo na dedinách tým faktorom, ktorý by nahradil potrebnú zemedelskú školu a tak prispel všemožne k zvýšeniu blahobytu národa.

Preto som už pri 10. kapitole podotknúl, že terajšia nová doba vyžiada novú školu a nového učiteľa, ktorý musí vychovávať nielen malých, ale aj dospelých v každom smere, preto musí učiteľ tejto novej doby stať sa univerzálnym majstrom, musí byť opravdivým otcom svojho ľudu, ten si má k srdcu privinúť, ho láskave sprevádzať po cestách života, má sa mu stať nezbytnou životnou potrebou, čim by prestala na príklad neorientovanosť nášho ľudu v zemedelských moderných otázkách.

Ľud je veľmi ľahostajný, nedbá o seba, žije so dňa na deň bez toho, aby si o nové veci veľmi hlavu lámal, povedá celkom otvorene, že tak ako on, hospodáril už jeho starý otec, nuž prečo by to mal on ináč robiť, však aj tak mu narastie dosť, má dosť pre seba a pre svoju rodinu atď. Učiteľ musí byť povolaný k tomu, aby takéto a podobné smýšľanie znemožnil, aby presvedčil naších zemedelcov, že tomu neni tak, ako to hovoria, on ich musí pochopiteľným spôsobom presvedčiť o tom, že racionálne hospodárenie zabezpečuje rozhodne zvýšený blahobyt, ako aj to, že čim lepšie opatrujeme pôdu, tá sa nám za to tým viacej odpláca.

Učiteľ terajšej doby musí mladej generácii, ktorej veľká čiastka drží za ponižujúce zamestnanie zemedelské, alebo živnostnícke, to podrobne vysvetliť, že na vysokom kultúrnom stupni stojaci zemedelec, hospodár alebo živnostník, ktorý svojou odbornosťou si vie zaistiť svoj blahobyt, je o mnoho lepšie postavený ako bársktorý dobre platený úradník, poneváč tú samostatnosť a neodvislosť nemôže si zaistiť žiaden úradník, ktorou disponuje aj ten posledný obuvník. Dieťa si musí obľúbiť telesnou námahou spojené zamestnanie už v škole, ono musí s radosťou vstúpiť k remeselníkovi alebo k hospodárovi, učiť sa tomu alebo inému remeslu, a nesmie byť tento výcvik označený pokutou preto, že dieťa nedocielilo prvotriedny výsledok v škole.

Sú rodičia, ktorí tým chcú naliať svojím deťom rozumu do hlavy, že ích stále strašia kominárstvom, alebo šusterstvom, v páde, že nedocielia výborné svedectvo, ako by to bol trest byť obuvníkom, alebo kominárom a nie riadnym a poctivým zamestnaním, ktoré môže zaistiť každému poctivému a usilovnému obuvníkovi a kominárovi pekný a spokojný život, závisí to jedine len od osoby.

Ľudové školy hospodárske v školskom roku 1926-27 v počte 918 vykázaly 38.801 žiakov. Na podporu týchto škôl je pre budúci rok preliminovaná položka 4,200.000 korún. Tak počet žiakov, ako aj preliminovaný obnos je nepatrný, ačpráve je položka táto o 600.000 korún vyššia, ako povolený obnos pre tento rok. Rozvoj ľudového hospodárskeho školstva, aby som lepšie sa vyjadril, formulujem to tak, že finančná schopnosť nášho obyvateľstva zakladá sa na našej hospodárskej výkonnosti, táto ale priamo žiada, aby obyvateľstvo cestou ľudových hospodárskych škôl bolo k zvýšenej a dostatočnej hospodárskej výkonnosti priučené, aby ono svojou nadobudnutou hospodárskou znalosťou potrebnú finančnú schopnosť celému štátu zaistilo, čo môže sa docieliť len tak, keď je možnosť daná k tomu, aby si zemedelské obyvateľstvo potrebnú hospodársku vyspelosť nadobudnúť mohlo. Držím to za nemožné pri terajšom počte ľudových hospodárskych škôl a pri terajšom náklade, ktorý sa na tento cieľ venuje. Opakujem minuloročné svoje prehlásenie, že na Slovensku by sme potrebovali na viac rokov v každej dedinke roľnícku a hospodársku školu a to tým cieľom, aby sme týmto spôsobom docielili vyššiu hospodársku výkonnosť, čo by malo za priamy následok zvýšenie finančnej schopnosti a nosnosti nášho obyvateľstva a nášho štátu.

Nedodáme-li potrebné a žiaducné elementárne potreby k tomu, aby naše obyvateľstvo tak z ohľadu všeobecnej vzdelanosti a kultúry, ako aj z ohľadu hospodárskeho stanoviska mohlo sa dostať na úroveň nás ďaleko predchádzajúcich vzdelaných a na vysokej kultúre stojacich národov, tým jednoducho sa znemožňujeme sami, znemožňujeme tú možnosť, aby sa náš štát mohol stáť v každom ohlade finančne schopným. Týmto som chcel dokázať, že každý halier, ktorý obetujeme či na ľudové školstvo, či na hospodárske a zemedelské inštitúcie, povedám, každý halier sa nám a štátu násobene prinavráti, preto k docieleniu všeobecného blahobytu obetujme čim viac na školy, na učiteľstvo, postarajme sa, aby naše národné, zemedelské a hospodárske školy plné boly žiactvom, ktoré s porozumením a s radosťou si osvojuje nové myšlienky, nové výdobytky terajšej novej doby, ktoré dohromady budú tým základom, na ktorom sa dá naša lepšia budúcnosť vybudovať.

Viem a som presvedčený, že zemedelské a hospodárske úkoly sú v našom štáte ohrommé, že sú potrebné značné reformy, aby sme mohli byť len približne uspokojení so zemedelstvom nášho štátu, ovšem každý na nejakú užitočnú reformu alebo na významnú zemedelskú inštitúciu vydaný halier donesie nám len vtedy istý osoh, keď bude náš ľud od základu, svojou už na prvom stupni národného školstva nadobudnutou vzdelanosťou schopný k tomu, aby jemu k dišpozicii dané reformy, alebo zemedelské inštitúcie vo svoj prospech vedel využiť a týmto spôsobom prispieť k vyššej hospodárskej výkonnosti a finančnej schopnosti nášho štátu.

Držím preto za potrebné, aby v budúcnosti nešetrilo sa tam, kde sa jedná o školstvo o výchovu národa, kde sa jedná o také inštitúcie, ktoré nesmieme podceňovať, ktoré sú jedine povolané k tomu, aby sme si lepšiu budúcnosť zaistili. Šetriť treba tam, kde je potrebné šetriť a kde sa dá šetriť, poneváč napochytre by som vedel pomenovať mnohé také veci, kde by sa dalo mnoho ušetriť a tento zisk by veru neškodilo venovať školstvu a kultúre národa.

V rozpočte ministerstva zemedelstva vidíme snahu všemožne vyhovieť tým úkolom, ktorým je potrebné venovať veľkú váhu. Neuspokojive musím ale na druhej strane registrovať ten fakt, že snaha ministerstva zemedelstva je mnohými nízkymi položkami znemožnená, ktorá okolnosť vzbudzuje opravdový podiv. Spomeniem len jeden príklad, a síce: podpora na pestovanie liečivých bylín činí 20.000 korún, je to tak maličký obnos, že to má ten náter, ako by sme neporozumeli veľkému významu liečivých bylín.

Nechcem tuná nad radom preniesť tie obnosy, ktoré sa majú venovať na pestovanie poľných rastlín, na lnárstvo, na bramborárstvo, na podporu ovocinárstva, na chov hovädzieho a bravčového dobytka, na chov koní, na zdokonalenie mliekarskej otázky, na rozšírenie družstevníctva, na repárstvo a na mnohé iné problémy, ktoré majú z hospodárskeho stanoviska rovnako veľký účinok na vývin nášho štátu.

Veľmi dôležitým problémom je odvodňovanie a zavodňovanie lúk a polí, poneváč len rýchlou a sústavnou melioráciou môžeme dosiahnuť veľkoštylého rozriešenia celého zemedelského problému. Táto veľmi významná práca musí byť ale podporovaná výdatnejšími hmotnými prostriedkami a s dodaním každej možnej technickej pomoci v tom kraji, kde je možné touto cestou zvýšiť zemedelskú produkciu.

Na melioračné práce je v rozpočte okruhle 11,000.000 Kč a zo štátneho melioračného fondu sa môže počítať s obnosom Kč 30,000.000, čo spolu je značný obnos, prihliadnuc ale k tomu, že plocha, ktorá čaká na odvodňovanie, činí asi poldruha miliona hektárov na pôde nášho štátu, ľahko si môžeme vypočítať, že k veľkosti tohoto problému ročitá dotácia pre odvodňovanie je nepatrná.

Melioračné práce musia zaujímať každého Slováka, ktorý pozná tie ohromné a každý rok sa opakujúce škody, ktoré zapríčiňuje voda, ktorá mnohokrát behom pár hodín zničí úmornú prácu tisíce zemedelcov, ktorá ako blesk v jednom okamihu zmarí všetky nádeje a plány týchto ľudí a tam, kde ešte predo dňom zelnala sa bujná pšenica, tá voda zasypala všetko pieskom a štrkom, a radosť roľníka bola obrátená na veľký smútok.

Okrem otázky komunikačnej, otázky živelného poistenia, ohľadom zalesňovania, otázky elektrizácie, ktoré sú všetko dôležité otázky, žiadam ešte v krátkosti podotknúť otázku autonomie zemedelskej, ktorá otázka je uváženiu hodná a je potrebné, aby význam tejto inštitúcie bol oboznámený, aby každý pozorovateľ mal už vopred to presvedčenie, že táto inštitúcia ako bude vplývať na vývin zemedelstva.

So zemedelskou otázkou v úzkom spojení je povolanie Štátneho pozemkového úradu, ktorý úrad koná veľké sociálne úkoly, od výsledku tohoto očakávame veľmi mnoho, očakávame nový život, kde nebude toľkého štvania a škomrania, ako to v tejto dobe vidíme a počúvame.

Pozemková reforma je u nás najdôležitejšou národohospodárskou otázkou, je táto otázka pre Slovensko hlavne teraz zaujímavá, poneváč budúci rok sa má na Slovensku rozparcelovať asi 100.000 kat. jutár, následkom čoho tisíce a tisíce roľníkov dychtive očakáva ten moment, keď konečne po dlhom očakávaní sa mu nejaký kns zeme ujde. Aby ale naši roľníci s prácou Pozemkového úradu boli uspokojení, zamestnanci tohoto úradu majú byť plného porozumenia, majú si nadobudnúť úplný súcit k nášmu roľníctvu, ktoré je od dlhého čakania netrpezlivé a nedôverčivé, ba aj úplne nervozné.

Tomu sa nemožno díviť obyvateľom, ktorí bývajú na južnej hranici Slovenska, ktorí pred prevratom chodievali za Dunaj, na územie terajšieho Maďarska, kde si našli prácu a zaistili si každodenný chlieb pre seba a pre rodinku, ktorá bývala na území terajšieho Slovenska. Dnes je hranica tam, ktorá im znemožňuje prechod a zamestnanosť za Dunajom. Títo ľudia sú teraz jednoducho odkázaní na pozemkovú reformu, poneváč len zemedelskou prácou si môžu zaistiť svoju výživu.

Mám česť zastupovat ten južný kraj Slovenska, kde obyvateľstvo je v prevahe maďarského pôvodu, ktoré ale čo do štátotvornosti je nie rovnaké. Môžem tuná konštatovať, že medzi maďarským obyvateľstvom južného Slovenska máme na mnohé tisíce zemedelcov, chudobných nádenníkov, ktorí sú od prevratu vernými občanmi nášho štátu, ktorí nedbajúc špintania a vytýkania velkostatkárov a nepriateľov nášho štátu, ostali a ostanú aj naďalej pevnými stlpmi Československej republiky tam na juhu, kde sa najviac štve, kde sa naši nepriatelia s roľníkom najviac zaoberajú, aby ho oproti štátu rozoštvali, aby mohli podnecovať oheň nespokojnosti, ktorým by chceli za hranicami docieliť uznanie svojích nemožných požiadaviek. Nemožno slovami popísať ten ohromný prúd nátlaku, ktorý chcel naších verných republikánov Maďarov zachvátiť a ich oproti nášmu štátu verné a otvorené presvedčenie zničiť. Na tento ohromný tlak počet naších republikánov nie že klesal, naopak, obdivuhodnou rýchlosťou rástol, naši členovia Maďari postavili sa oproti tým, ktori podporujú ten smer, ktorý by chcel vidieť roľ:níka otrokom a nie slobodným občanom.

V záujme týchto štátotvorne smýšlajúcich Maďarov vznášam slovo, keď žiadam, aby títo Maďari tiež pocítili to veľké sociálne dielo, ktoré ustočňuje pozemková reforma, poneváč si toho svojím štátotvorným smýšľaním rozhodne zaslúžia.

Títo ľuďkovia, ktorí sa celou silou pridržiavajú k pôde, uspokoja sa aj tým, keď bude ím pôda daná len do nájmu, oni sa neviažu k tomu, aby pôdu dostali doživotne, ide ím o to, aby mali nejaký holdík, kde by si niečo zasadiť a zasiať mohli, čo by ich výživu zaistilo.

Ako som kládol veľkú váhu pri ministerstve školstva a zemedelstva na školstvo, ktoré dodáva najširším vrstvám tú najpotrebnejšiu vzdelanosť a výchovu, podobne v tom istom položení som, keď prezerám rozpočet ministerstva priemyslu obchodu a živnostníctva, keď musím zdôrazniť, že dnes, keď živnostníctvo musí bojovať oproti továrníckej výrobe, v tomto boji môže obstáť len ten živnostník, ktorý vie využiť svojou kultúrou nadobudnuté tie zvláštnosti svojej živnosti, ktoré nám massovitá výroba továrnická zaistiť nemôže, poneváč takáto výroba chce-li konkurovať, nemôže sa pri každej maličkej veci zastaviť, poneváč by svoju lacnú výrobu lacne odpredať nemohla, to jest odpredaj by v tomto páde za ľavnú cenu nebol možný.

Dnes musí byť každý živnostník vo svojom remesle umelcom, to jest, musí sa vo svojej veci zdokonaliť, aby si na základe toho, že môže špeciálne veci vyhotoviť, čim viac pripútal svojích objednávateľov. Toto docieli každý živnostník, keď sa snaží byť odborne vysoko vzdelaným, aby bol schopným s veľkovýrobou prospešne konkurovať. Túto vzdelanosť a odbornosť si zadováži zase len školou a tu sme na jadre všetkého nášho blahobytu, nášho celého života.

Prvá naša pozornosť má teda padnúť na otázku učňovskú, ktorá je z ohľadu živnostníctva najpálčivejšia a ktorú treba aj zo stanoviska sociálneho priaznive riešiť.

Učeň pristupuje k svojmu vyvolenému majstrovi v tom veku, keď ani jeho telo, ani jeho duša je nie vyvinutá natoľko, aby vedel odporovať všetkému zlému, aby si vedel sám určiť ten smer, ktorý by bol priaznivý pre jeho budúcnosť. Takýto učeň nerozmýšľa vážne, je náchylný na všelijaké hlúposti, mnohorazy sám nepochopí, čo robí, aké smiešné kroky podniká. Je to mladosť, je to prudká krv, nemáme sa tomu tak čo diviť, naopak, ja radšej vidím veselého a živého chlapca, ako takého, ktorý vyzerá, ako polomrtvý. Nie tak rozmýšľa každý živnostník, hlavne tí temperamentnejší, ktorí veselosť učňa chcú hneď v prvý deň zaraziť a preto trpí potom tak pán majster, ako aj chudák mladý učeň.

Ide tuná o inú vec, chcem prehovoriť o tom školstve, ktoré je povolané do žívého učňa, ktorý mnohokrát robí hlúposti, nezbadane vštepiť vážnosť a pomaly mu dať na vedomie to, že v živote bude sa mať len vtedy dobre, keď sa behom svojích učňovských rokov nauči svojmu remeslu, keď si osvojí dobré chovanie a potrebnú zdvorilosť, vôbec, ked sa bude ďalej učiť a vzdelávať.

Veľká váha sa má klásť na výchovu učňov, poneváč po dennej práce vidíme učna na ulici medzi háveďou, kde nič dobrého a nič pekného a vznešeného nepočuje, kde je vytvorené, aby sa vzdelával a niečomu dobrému priučil. Máme sa postarať, aby učeň denne mohol sa na zdravom ovzduší pohybovať, čo je k zdraviu nezbytne potrebné, má sa to stať ale pod dozorom. Večer ale má sa dať možnosť učnovi, aby čítaním, prednášaním, hudbou, spevom sa vzdelával, aby tak túto čiastku dňa využil a pripravoval sa k životu.

K tomuto cieľu sú potrebné učnovské útulky, kde by bolo zaistené, že každý učeň po dennej práce zo zdravotníckeho stanoviska by sa riadne umyl, by sa riadne stravoval, by bol vo voľnom čase pod starostlivým dozorom a tým by bolo umožnené vychovať z mladíka vážneho v svojom remesle schopného živnostníka. Je to veľmi vážna otázka, ktorá sa dá uskutočniť bez zvláštnych výloh, záleží to jedine na živnostníckom sbore.

Nežiadam sa obširne zaoberať s otázkou živnostenského rádu, o potrebe jeho revizie, tú potrebu každý, ktorý pozná staré a terajším pomerom vôbec nevyhovujúce predpisy tohoto zákona, úplne uzná, poneváč staré predpisy nemôžu vyhovovať terajšim zmeneným časom a pomerom, následkom čoho sa očakáva čím skorej náprava.

Žiadam ale jedno poznamenať, a síce to, že vidím ohromne mnoho živnostníkov, ktorí následkom horentnej dane a konkurencie len živoria, ich tovar nemá odbytu, chodia po jarmokoch, neutržia toľko, aby mohli povoz zaplatiť, daň z obratu sa im len predpisuje a mnohokrát príde k tomu, že pán exekútor by mohol zaostalú daň len tak inkasovať, keby predal posledný šiaci stroj. Som zato, aby sa bralo tam, kde je čo brať, tam ale, kde neni ničoho, tam ani pán Boh nič neberie.

Nemôžem ďalej pokračovať bez toho, aby som sa nedotknúl nášho ľudového umenia, priemyslu, keď musím uznať, že mnoho milionov korún by sa dalo získať, keby v tejto otázke by bolo riadne speňažené umelecké nadanie nášho ľudu, poneváč nieto miesta na Slovensku, kde by sme neprišli na stopu nejakého ľudového priemyslu, ktorý nie jedenkrát je obdivuhodný. Že sa tohoto nevšimne, ztrácajú sa obrovské summy, ktoré by ináč mnoho tisíc rodinám zaistili blahobyt. Majú naše babičky na tisíce výšiviek, čepcov, fertušiek, mnoho krásnych vecí, ktoré ležia už od dávna v truhlách a tam aj prídu na vnivoč.

Boly-li by po dedinách alebo aspoň v okresnom sídle poriadané výstavy, kde by tieto skryté umelé veci prišly na slnko, povstal by istý závod a záujem, nastal by v tejto otázke priaznivý ruch a náš nadaný slovenský ľud by sa začal zaujímať o vec, začal by pracovať a pomaly by sa toto ľudové umenie ako priemysel zmáhalo.

Ohľadom priemyselných a obchodných požiadaviek a potrieb Slovenska nežiadam sa rozšíriť, tie otázky boly tuná výborným a odborným znalcom týchto otázok p. senátorom Kornelom Stodolom opätovne prednesené, je potrebné, aby potreby Slovenska boly vždy v plnej miere honorované.

Aby sa Slovensko na svoje nohy postavilo, potrebuje mnoho porozumenia, mnoho podpory, a to nielen slovami, ale aj skutkami, poneváč len tie skutky dokážu, že usporiadanie rozháranosti Slovenska berie sa vážne a vecne, čo si veľmi prajeme.

Prajeme si, aby ministerstvo verejných prác pamätovalo na Slovensko, kde máme rozbité cesty, zhnilé mosty, kde sme ohľadom tohoto rezortu o mnoho horšie, ako bársktorá čiastka historických zemí. Čo sa týka južných čiastok Slovenska, sú cesty v takom stave, že pri niečo nepriaznivom počasí je premávka vôbec znemožnená, prečo obyvateľstvo tohoto kraja trpí pre tento nedostatok. Obec Martoš, ktorá leží medzi riekou Nitrou a Žitvou, už pri najmenšom špatnom počasí je nedosažiteľná, poneváč jednoduchý ľahký vozík nemožno pretiahnuť cez blato a stane sa, že cez dľhú dobu musia matky deti na chrbátoch nosiť do školy, poneváč slabé deti by jednoducho nedostali sa do školy.

Táto obec je za istú dobu odrezaná od sveta. Toto smutné položenie je trpkejšie pre obyvateľstvo, že pri reforme obecných notárov bol tejto dedine notár odobratý, následkom toho mnohokrát sú znemožnení dostať sa k notárovi, ktorý je od ních vzdialený na 6-7 kilometrov, kdežto súsedný notár k tomuto býva na 10 minút.

Táto nemožnosť sa stala preto, že na mape nevidno tie hlboké bariny a to nekonečné blato, ktoré túto obec obkľúčujú. Pripomínam túto jednu událosť z mnohých preto, aby pri novej úprave okresov a celej administratívy podobné nemožnosti sa neopakovaly.

Vo vládnom návrhu tohoto rezortu prezrel som označenú činnosť v roku 1927, ktorá je chvályhodná, ovšem by ma lepšie uspokojila, keby som bol mohol zistiť v tomto hlásení vykonanej práce viac na našom Slovensku, jedine preto, že ako som to už poznamenal pri ministerstve zemedelstva, vidím každoročne zmariť ohromnú námahu mnoho tisíc roľníkov a to preto, že naše rieky si robia svoj tok tam, kde sa ím páči a zničia krásnu úrodu behom pár minút jedine preto, že regulačné práce sú nevykonané.

Z programu prác pre rok 1928 na Slovensku sa budú upravovať menšie čiastky Váhu a Hernádu, je to celý program. Napochytre je ani nemožné spísať tie rieky a tie malé potôčky, ktoré cez dlhú dobu nemajú ani vody, pri najmenšom planom počasí ale smetú nielen celé obilie, ale aj maštale, domy a všetko, čo ím do cesty padne. Je potrebné, aby sa aj týmto maličkým veciam venovala dostatočná pozornosť.

Rozvoj čsl. vodnej dopravy nás musí uspokojiť, je len v záujme štátu, aby plavba po naších riekach sa čím rýchlejšie rozvíjala.

Z prejavu pána ministra železníc, ktorý učinil v rozpočtovom výbore poslaneckej snemovni ohľadom štátnych železníc ako podniku, možno konštatovať, že prepravné príjmy štátnych železníc stále stúpajú, tohoto roku sa očakávajú 4 miliardy a 250 milionov, keď nie viac, oproti tomuto zase vecné výdaje klesajú, v posledný rok asi o 50 milionov. Naproti týmto udajom stúply osobné výdaje, čo je samozrejmé skrze platovú úpravu.

Pri tejto príležitosti žiadam poznámku urobiť ohľadom posledného hnutia personálu železničného, kde hnutie ohrožovalo riadnu premávku a mala vec ten náter, ako by personál bol chcel vynútiť svoje požiadavky. Ja som prvý, ktorý som za to, že čo patrí dakomu, nech mu bude dané, na druhej strane nedržim za správne ten krok, keby sa bol železničný personál pre nezdar vypomstil na celom obecenstve nejakou generálnou stávkou.

Dľa tohoto principu by mohli stávkovať všetci neštátní učitelia, ktorí tú istú prácu konajú, ako štátni učitelia a vzdor mnohým sľubom nemajú dosiaľ ten plat, ktorý majú štátni učitelia. Nespokojní sú ešte mnohí a mnohí zamestnanci, ale nesmú ani pomyslieť na to, aby svoju prácu zanechali a zapríčinili štátu a celému národu nielen hmotnú, ale aj morálnu porážku, sebe ale značnú hanbu. To musí byť našim heslom, chceme-li sa ukázať vždy a pri každej aj nepríjemnej situácii vernými občanmi nášho štátu.

Vládny návrh týkajúc sa stavieb nových dráh uvádza, že z 15 nových dráh na Slovensku bola prevozu odovzdaná dráha Krupina-Zvolen, ďalej spomína, že na dráhe Handlová-Horná Štubňa boly prípravné práce pre stavbu tunelu v tomto roku zahájené a že budúci rok bude celá stavba zadaná. Úfame, že stavba tejto dráhy bude rýchlym tempom pokračovať, aby sme sa čím skorej dožili stavby dráhy Červená Skala-Margecany, ktorá dráha spojí teraz mrtvý kraj so svetom a pomôže v údolí Gelnickom živoriacemu ľudu si zaistiť možnosť k lepšej budúcnosti. Kto pozná veľmi bierdne položenie ľudu tohoto kraja, musí ho srdce pohnúť a musí volať o pomoc, ktorá bude poskytnutá so stavbou spomenutej dráhy, o ktorú som sa už lanský rok primlúval.

Ohľadom penzijneho poistenia, hlavne tých železničných zamestnancov, ktorí následkom dosiaľ ešte nezistených príčin nemali možnosti svoju službu nastúpiť, ktorí neboli ani prepustení, ani penzionovaní, má sa urobiť poriadok, čo je možné, poneváč medzištátna úmluva ohľadom rozdelenia penzíjneho bremena uhorských štátnych dráh to umožňuje. Sú mnohé pády, že bývalí železniční zamestnanci boli podozrievaní ťažkými deliktami, alebo boľševizmom a následkom toho jednoducho ani prepustení, ani penzionovaní, ani do služby postavení, neboli vôbec vysia do dnes, až by vedeli kde patria, alebo kde si majú hľadať svoje práva.

V tejto otázke myslím je a prekáža celé riešenie malé nedorozumenie, ktoré v záujme oboch strán musí sa odstrániť a najsť spôsob dorozumenia, hlavne tam, kde sa dokáže, že podozrievanie nemalo žiadneho základu, bolo len taktikou tých, ktorí sa chceli na úkor iných chytro uplatniť.

Rozpočet štátnych dráh vykazuje prebytok v obnose 161,191.270 korún, ku ktorému obnosu má sa ešte pripočítať podiel na dopravných daniach obnos 140,000.000 korún, spolu teda 301,191.270 korún, ktorý celý obnos má byť použitý k investiciam, čo dokazuje, že naše železnice sa snažia v každom ohľade postupovať tak, aby vyhovovaly v každom ohľade.

V tomto ohľade s uspokojením vidíme, že všetci smerodatní činitelia štátnej železničnej správy venujú svoje získané schopnosti ku zlepšovaniu železničnej služby a ku snížovaniu prevozného nákladu, jedným slovom, robí sa všetko pre intenzívnu ekonomizáciu štátnych dráh. Z tohoto ohľadu na základe toho faktu, že pri motorizácie železníc je premávka o 10% lacnejšia, železničná správa žiada to využiť a preto, aby doprava bola hustejšia, postavia sa do behu ľahké koľajové autobusy a k nahradeniu železničného spojenia budú zavedené aj silničné autobusy, aby sa týmto požiadavkám širšieho obecenstva vyhovelo.

Pri tomto rezorte nemôžem ale zamlčať tie udalosti, ktoré zapríčiňuje nedbalá služba železničných zamestnancov, ktorá má následok smutný, keď nielen ľudské životy prídu na vnivoč, ale sám železničný podník je obťažený s vynahradením tej škody, čo takýto karambol zapríčiňuje.

Len nedávno som čítal v novinách, že pri Tornoku, Trnovec nad Váhom, mal Bratislavský rýchlyk naraziť na nákladný vlak, ktorý stál na stanici a len v poslednom momente bol rýchlyk a v ňom cestujúci zachránený tým, že rýchlyk bol pustený na bočnú kolaj, následkom čoho na príklad v jedálnom voze sa všetko pobilo, medzi obecenstvom povstala ohromná pánika, ináč, keby sa toto nebolo stalo, rýchlyk by sa bol značne dodrúzgal.

Tieto karambole stoja každý rok mnoho milionov, sa nevykazujú, mohly by ale odpadnúť, keby sa železničná práca v každom ohľade a zo strany každého zamestnanca presne a svedomite konala. Najväčšiu chybu, ktorá zapríčiňuje tieto nedostatky, vidím v tom, že mnohí zamestnanci viac sa zaoberajú politikou, ako svojou prácou a to tým viac, čím sú menšími zamestnanci železničnými, to jest zaoberá sa s politikou železničný plebs, tá čiastka, ktorá vo veľkej čiastke nemala dosiaľ možnosti sa dostať na tú výšku vzdelanosti, aby správne mohla pochopiť politické zásady a potom v týchto otázkách aspoň len prijateľnú kritiku prevádzať. Však, kde sa len potkneme s pánmi, ktorí idú cez mesto s lampášom, nerobia nič iné, iba debatujú, ako by sa pripravili k nejakému boju o život, ako by nemali inej práce, len rozkladať tie, alebo iné politické zásady. Keď si týchto pánov dobre obzreme, vidíme, že sú to páni, ktorým by neškodilo, keby sa zdokonáľovali v čítaní a v písme a dali pokoj tomu, k čomu sú tu ľudia povolanejší. Nežiadam na žiaden pád obmedziť ich slobodu, oni majú tiež právo politizovať, ale nie pri každom kroku a tam, keď sa jedná vykonať svoju službu presne, svedomite a nezapríčiniť škodu železničnému podniku, ktorý musí svoje zisky upotrebiť na krytie týchto škôd.

Oproti týmto udalostiam čitávame správy, že železničiari službu konajú riadne. Áno, uverím, že mnohí železničiari konajú svoju službu riadne, to sa nedá popierať. Vďaka týmto presným zamestnancom, ináč by to vyzeralo špatne. Pýtam sa ale, ako sa to mohlo stať, že v Trnovci n./Váhom koľaj, na ktorej mal prebehnúť rýchlyk, nebola prázdna, ale stál tam nákladný vlak? Kto to zapríčinil, azda nie železničný zamestnanec? Mal tento zamestnanec na mysli to, že má táto koľaj ostať prázdna pre rýchlyk, alebo nemyslel na rýchlyk, ale skoršie zaoberal sa s programom večerajšej schôdze, kde chcel dokázať svoje rečnícke umenie a stať sa najmenej predsedom tamojších súdruhov? Ja myslím skoršie na toto druhé, ako na prvé, poneváč poznám slabú stránku našich zamestnancov, že každý sa cíti byť vhodným a súcim na rečnícku tribunu, a keď to nie, tak aspoň za policajného kapitána.