167. Vládě se ukládá, aby do týdne předložila návrh zákona, kterým se zrušuje daň z obratu ze všech poživatin, sloužících výživě pracujících vrstev a ze všech předmětů denní potřeby těchto vrstev, vyjma skutečný luxus.

sen. Pánka, Klečáka, Plamínkové a druhů:

168. Ministr financí se vybízí, aby se vyměřování daní dělo dle objektivních známek a přesně zjištěných fakt a aby subjektivní zprávy t. zv. důvěrníků nebyly dále základem rozhodování.

169. Ministerstvo financí se vybízí, aby se zřetelem k nedostatku personálu vyměřovacího, konceptního, berního a kancelářského - provedlo reorganisaci v osobním stavu úřednictva takovým způsobem, aby úřednictvo nebylo přetěžováno a aby bylo zajištěno neukvapené provádění zákona č. 76/1927.

170. Ministerstvo financí se vybízí, aby se zřetelem k tomu, že provádění srážek dle §u 30 zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. dalo se v důsledku zpětné platnosti zákona zpravidla bez ohledu na ustanovení §u 15 zákona - přikázalo co nejrychleji přezkoumání důvodů ke srážkám dle §u 15 zák. a nařídilo rychlé navrácení přeplatků.

171. Ministr financí se vybízí, aby uložil berním orgánům co nerychlejší odvod vybraných přirážek obcím, okresům a zemím.

172. Ministr financí se vybízí, aby se zřetelem k tomu, že státní závěrečný účet republiky Československé za rok 1927 vykazuje v kap. 21. nedoplatky penízem 5.883,908.247 Kč, z čehož činí přes 4 miliardy nedoplatky na daních přímých, podal zprávu o tom co je příčinou těchto velikých nedoplatků a jakým způsobem je zajištěno jejich splácení u velkých poplatníků, kteří vykazují největší procento dlužnické a kteří v dlužných daních nalézají laciný provozní kapitál.

173. Ministr financí se vybízí, aby podal v rozpočtovém výboru zprávu o tom, jak pokročila depurační práce vybírací v roce 1926 a 1927 a sdělil, proč vázne depurační akce vyměřovací u finančních úřadů II. instance.

174. Vláda se vybízí, aby změnila ustanovení §u 57, odst. 7. (al. 5.) prov. nař. č. 175/1927 Sb. z. a n. v tom smyslu, že pro předpis minimální daně jest rozhodným, po jakou dobu byl podnik v berním roce provozován.

175. Vláda se vybízí, aby se zřetelem, k tomu, že zvláštní vyměřování daně důchodové z požitků 500 Kč převyšujících dle §u 34 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n. znamená ohromné zatížení vyměřujících úřadů a jest bez finančního efektu pro státní pokladnu - předložila osnovu zákona, dle níž se hranice §u 34 zvyšuje z 500 Kč na 3.000 Kč.

176. Vláda se vybízí, aby se zřetelem k tomu, že předkládání výplatních listin ve smyslu §u 45 zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. a ustanovení odst. 1. prov. nařízení č. 175/1927 Sb. z. a n. znamená přílišné zatížení podniků - stanovila nařízením, že postačí předkládání ročních výkazů, jakož i že nedoplatky předpisují se přímo zaměstnavateli, nikoli příjemci důchodu srážce podrobeného.

177. Vláda se vybízí, aby se zřetelem k vysoké cifře preliminované na úroky z prodlení a pokuty ve výši 70,000.000 Kč a se zřetelem k drakonickým trestním ustanovením zákona čís. 76/1927 Sb. z. a n. - předložila osnovu novely hlavy VIII. zákona č. 76/1927 Sb. z. a n.

178. Vláda se vybízí, aby změnila prováděcí nařízení č. 175/1927 Sb. z. a n. k §u 50 č. 4 zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. tak, aby byla vynechána poslední věta prov. nařízení, dle něhož domáčtí dělníci, mající >cenný stroj<, podléhají všeobecné dani výdělkové.

179. Ministr financí se vybízí, aby - se zřetelem k tomu, že zákon čís. 77/1927 Sb. z. a n. nabyl účinnosti teprve od 1. ledna 1928 - postupováno bylo při vyměřování státních daní za rok 1927 co nejliberálněji.

180. Ministr financí se vybízí, aby připravil osnovu zákona, dle něhož se postupně odstraňují daň z obratu a daně spotřební a nahrazují se, pokud to bude nutno - jinými druhy daní.

181. Ministr financí se vybízí, aby uložil finančním úřadům, aby při poskytování výhody družstvům dle §§ 75 a 83 zákona č. 76/1927 Sb. z. a n. postupovaly blahovolně v duchu zákona.

182. Ministr financí se vybízí, aby vybavil revisní odbor ministerstva financí takovým způsobem, aby rozhodovala odborná znalost, nikoli pouhé formální školení, a aby zařídil, aby nedocházelo ke zbytečným šikanám poplatníků pro nepatrná nedopatření.

sen. Reyzla a soudr.:

183. Ke skup. II.

Vláda se vybízí, aby provedla novou systemisaci poštovních zaměstnanců v dohodě se zaměstnaneckými organisacemi.

184. Ministerstvo financí se vybízí, aby nařídilo, by výnos ústředního ředitelství tabákové režie ze dne 16. února 1928 č. 30434 byl zrušen a dělníkům v tabákových továrnách v případě konání vojenské služby jako dosud vyplácena byla týdenní mzda jakožto podpora pro příslušníky jejich rodin.

185. Vláda se vybízí, aby provedla novou systemisaci železničních zaměstnanců v dohodě se zaměstnaneckými organisacemi.

186. Ke skup. III.

Vláda se vybízí, aby ještě v tomto zasedání předložila osnovu zákona, kterým se zrušuje zákon ze dne 15. července 1927 č. 77 Sb. z. a n. a kterým se provádí úprava financí samosprávných korporací na těchto zásadách:

1. Právo samosprávných korporací na vybírání přirážek rozšířeno budiž tak, aby dosažena bylo alespoň výměry příjmů před platností zákona 77/1927. Případný úbytek hrazen budiž vyššími příděly z podílů na státních daních.

2. Obcím zjednány buďtež dostatečné vlastní daňové prameny zatížením majetku.

3. Dozorčí právo omezena budiž na kontrolu zákonitosti hospodaření.

sen. Pánka, Klečáka, Plamínkové a druhů:

187. Ke skup. III-A.

Vláda se vyzývá, aby s urychlením předložila osnovu zákona, kterým se novelisuje zákon č. 77/27 Sb. z. a n. takovým způsobem, aby mohly samosprávné korporace plniti úkoly zákonem a veřejným zájmem jim uložené.

188. Ministr financí se vybízí, aby poskytl prostředky ke zvýšení dotace fondu, zřizovaného dle §u 10 zák. č. 77/1927 Sb. z. a n., a to takovým způsobem, aby mohlo býti použito této zvýšené dotace k vyrovnání schodků rozpočtových v roce 1928.

Dodatek resolucí k rozpočtu na rok 1929.

sen. dr Törkolyho a druhov:

1. Ke kap. III.

Senát ráč sa usniesť:

Národné shromáždenie ukladá vláde, aby ona pod následky ministerskej zodpovednosti bez odkladu predložila zákonodárstvu návrh zákona v obore pôsobnosti ministerstiev.

§ 85. ústavnej listiny předpisuje, že obor pôsobnosti ministerstva upravuje sa zvláštnym zákonom. Po dobu 10 rokov nenašlo sa času k vyneseniu tohoto zákona. A predsa zákon tento má byť dôležitou poistkou ústavy proti dnešnej neobmedzenosti moci výkonnej. Vláda spáchala opomenutie tým, že dosiaľ návrh takéhoto zákona nepredložila. Účelom tejto rezolúcie je, aby vláda v záujme obrany občianských práv Národné shromaždenie uložilo, by ona návrh tohoto zákona predložila a aby uloženie toto malo sankciu v zodpovědnosti ministerskej.

sen. Ant. Nováka a soudr.:

2. Ke kap. VI.

Vláda se vybízí, aby:

1. V důsledku neústavního podřízení četnictva vojenskému soudnictví novelisovala zákon o četnictvu čís. 299/20 a v novém zákoně upravila dozor nad výkonem místních služeb bezpečnostních laickými komisemi, demokratisujíc tak tento obor státní správy výkonné ve stejné míře, jako byly laicisovány soudy nebo berní a daňové věci.

2. Předložila návrh zákona četnicko disciplinárního a kvalifikačního podle zásad služební pragmatiky a potrestala případné vinníky na nezákonnostech v disciplinárních věcech u četnictva panujících.

3. Aby v jubilejním, roce amnestovala všechny příslušníky četnictva, pokud byli vojenskými soudy nebo disciplinárně potrestáni.

sen. Šťastného a druhů:

3. Ke kap. XIV.

Ministerstvu veřejných prací se ukládá, aby připustilo v rámci provádění zákona o silničním fondu úpravu cest, které v těsné souvislosti s hranicemi měst, v nichž je sídlo zemské správy politické, slouží co důležité spojky s místy výletními. Hlavně pak oněch cest, které, používány za přerušení dopravy na silnicích právě rekonstruovaných, byly nutnou dopravou zničeny. O naléhavosti takových případů ovšem rozhoduje ministerstvo veřejných prací samo.

sen. Hubky, Pichla, Šolce a druhů:

4. Ministerstvu veřejných prací se ukládá pečovati o to, aby do rozpočtu státního pro rok 1930 bylo možno vložiti částku 20,000.000 Kč na podporu elektrisace venkova.

5. Ministerstvu veřejných prací se ukládá, aby do rozpočtu státního pro rok 1930 vložilo částku 30.000.000 Kč na stavby státních menšinových škol.

sen. Plamínkové, Pánka, Klečáka a druhů:

6. Ke kap. XVIII.

Vláda se vyzývá, aby s urychlením předložila Národnímu shromáždění návrh zákona o komorách spotřeby a práce.

7.Vláda se vyzývá,aby předložila v době nejkratší návrh zákona o registraci a dozoru nad kartely.

Místopředseda Donát (zvoní): Slovo má pan referent rozpočtového výboru sen. Stodola.

Zpravodaj sen. Stodola: Slavný senát! Chcem podat stručné 30minutové závěrečné slovo.

Slávny senát! Keď človek na konci pri záverečnom slove hľadí už v istom odstupňovaní a hľadajúc objektívné hľadisko na debatu, na reči nášho rozpočtu, či už v snemovni a či hlavne v senáte, tak vidí zrkadlo nášho života, a síce skoro by som povedal zrkadlo Wilda, zrkadlo Doriana Greye. Lebo ono jasne svietí, keď nášmu štátnemu organizmu vedie sa dobre a kalené by bolo, keby zlý osud nás sviedol na stezky nebezpečia.

Musíme otvorene vyznať, že v prejavoch našich rečníkov vidím mnoho pravého presvedčenia, mravného obsahu, mnoho oprávnenej ustarostenosti o osudy nášho národa, nášho štátu. Tak mnoho bolo duševného vzletu v tých rečiach, tak mnoho smelej koncepcie, tak mnoho dobrej vôle, tej známej významnej amerikánskej good will a to vo vyššej žertve až na úkor svojich vlastných stranníckych záujmov. Vidno, že všetkých rečníkov zachytila spoločná duševná snaha po tom šľachetnom, jednotnom cieli, slúžiť pospolitosti, slúžiť celku.

Musím sa sústrediť len na niekoľko vypuklých bodov debaty. Mám česť ohľadom niekoľkých poznámok poznamenať, že odhad nedoplatkov daňových na 25 miliard je nesprávny. Podľa štátneho záverečného účtu za r. 1927 činily nedoplatky štátnych daní priamych okrúhle 4 miliardy Kč, prirážky k nim možno odhadnúť na 2³/₄ miliardy, ostatné štátne nedoplatky dane z obratu, spotrebných daní a poplatkov 1³/₄ miliardy, celkom 8¹/₂ miliardy.

Nedoplatky na dávke z majetku vykázané v záverečnom účte číslicou 3¹/₄ miliardy, niesú nedoplatky v pravom slova smysle, pretože neuplynuly ešte všade lehoty platebné a čiastka tá v dôsledku odpisov sa tiež značne sníží.

K nejakému predaňovaniu žiaden úradný rozkaz daný nebol, práve naopak v posledných dňoch - dňa 13. novembra t. r. boly od ministerstva financií dané podrobné pokyny, ako berné správy majú správne postupovať, aby vyvarované bolo všetkým nespravodlivostiam.

Boly tu v debate vynesené výtky na hospodárenia v Podbrezovej. Nutno uviesť na pravú mieru tvrdenie, že výsledky štátnych dolov a hutí sa za terajšieho vedenia nelepšia.

Zmena vo vedúcej osobe v Podbrezovej stala sa počiatkom r. 1926. Od tohoto roku datuje sa aktivná bilancia. R. 1927 docielené bolo bilančného zisku pres 16 mil., tedy viac než bolo preliminované, a r. 1928 bude konečný zisk tiež väčší, než bol preliminár. Kritika, ktorá bola tu prednesená, není spravodlivou. V Podbrezovej naša štátna správa musí mať k slovenskému delníckemu ľudu druhé ohľady, než maly súkromé spoločnosti. Pretože sú závody v Podbrezovej, v Tisovci, v Hronci, ktoré zamestnávajú viac než 3.000 delníkov, ťažkým problémom sociálnym a politickým, nemožno srovnať tieto závody s kladenskými železiarňami, ktoré ušetria drahý dovoz uhlia, ktoré Podbrezovú zaťažuje ročne viac než s 5 milionami Kč.

Kto sleduje vývoj štatnych dolov a hutí na Slovensku, musí uznať, že tento podnik bol hlavnou oporou slubne sa rozvíjajúcej elektrizácie stredného Slovenska, že sa prevádzaly k záchraně väčšinou pasivných dolov nákladné práce kutacie od r. 1923 v Hodruši, Štiavnici, v Kremnici so zdarným výsledkom.

V debate často bolo spomínané, že stav senátu je v tejto ináč pamiatnej a historickej budove neudržiteľný. Myslím, že som v tomto ohľade skutočným mluvčím celého slávneho senátu, keď žiadam našu vládu, aby tomuto stavu láskave urobila koniec premiestením senátu do Strakovej akademie, ovšem v predpoklade, že sa tam nachádzajúcemu študentstvu poskytne druhý dôstojný príbytok.

Bol tu spomenutý aj náš snemovný gen. zpravodaj dr Hnídek. Že dr Hnídek veľmi mnoho času, energie a svedomitej práce venoval rozpočtu, sme videli a preto zasluhuje za svoju prácu naše uznanie.

Niektorí rečníci predniesli aj šťažnosti na tarifnú politiku Slovenska. Ona sa lepší. Vec je cele jasná. Tieto ťažkosti a neurovnanosti môžeme zamedziť len veľkou železničnou investičnou a komunikačnou politikou na Slovensku. A tu nutno riecť, že keďže vzrast kapitálu u nás ide pomaličky, že zachovať sa na Slovensku v krutej medzinárodnej súťaži nebude možno bez zahraničných pôžičiek. Ináč by na Slovensku v zeme emigrácie nastala pauperizácia.

V terajšom vyjednávaní ministerstva železníc s Rakúskom žiadame krátkodobú smluvu a co najvyššie hájenie záujmov československých dunajských prístavov Bratislavy a Komárna z celoštátneho a národného stanoviska.

Pozemková reforma, o ktorej bola tiež reč, zlomila monopol latifundií.

Slávny senát! Náš štát menujú v zahraničí zázračným dieťaťom Europy.

Je to uznanie našej konsolidačnej práce, nielen na hospodárskom, ale i na politickom poli. Veď nik nemôže uprieť, že behom prvého desaťročia nášho jestvovania sme stále v tom smere pracovali, aby demokratický duch bol uvedený do všetkých odvetví nášho verejného života. Ako červená niť, ako centrálna smernica viedla nás behom nášho minulého desaťročia veľká myšlienka washingtonskej deklarácie, ktorá nám už vtedy vztýčila cieľ nášho štátu, našej pospolitosti. Pokrok preniknutia nášho národa demokraciou bola naša tradícia.

Táto tradícia kryje sa vznešenými zásadami Lincolnovými v prehlásení ľudských a občianskych práv a Wilsonovými o slobodnom ľudstve.

My zaviazanostiam washingtonskej deklarácie až na dve sme už zadosť učinili, zadosť učinili sme aj záväzku, že nesieme plnú časť zodpovednosti za reorganizáciu východnej Europy. Dnes už vidíme, že demokracia je výťazná, že na jej základe bude ľudstvo mravne obrodené a že ako táto deklarácia hovorí, mocnosti temnosti slúžily výťazstvu svetla.

My s potešením vidíme, že tento demokratický smer pozitivnej práce primäl ku vstupu do vlády naších vážených nemeckých spoluobčanov, čomu sa uprímne tešíme.

Tomuto smeru pravej tvorivej demokracie môžme ďakovať aj posledný prejav loyality maďarských roľníkov 28. októbra v Bratislave, keď tisíce dobrých maďarských ľudí na podklade solidarity agrárnej myšlienky prišlo manifestovať za Československú republiku.

Bilancia desaťročného štátného jubilea na Slovensku skončila skvele. Československá štátna idea presiakla do širokých vrstiev ľudu. Je to zrovna prielom dějin. Podmienky ďalšej kultúrnej práce sú zabezpečené. Úklady zahraničnej irredenty sú zmarené. Ľud náš dostal zem, podmienky tvorivej práce. Jeho právo u ľudskému životu sa uplatnilo. Náš všetkých musí úspech ideí nášho štátu tešiť, lež nemožno, aby sme si i my tu v senáte nevšimli v našom jubilejnom roku tých mužov, ktorí umožnili dosiahnuť túto úroveň. Je to náš pán prezident Masaryk, ktorého dosah puritanizmu na verejný život nemožno dosť vysoko hodnotiť, náš min. předseda dr Švehla, tento pionier myšlienky pravého demokratizmu, ktorého tak ťažko postrádame. A keďže len nedávno boly shasnuté svetlá dušičiek, tak iste tie kvety, ktoré boly položené na hrob dr Rašína, tlmočily naše city jeho pamiatke. To iste vzťahuje sa na mohyly dr Blahu a biskupa Zocha, týchto priebojníkov čsl. jednoty. Všetci naši ministri a vedúci ľudia bez rozdielu strán, všetko naše úradníctvo pracuje na poli pospolitosti. Žijú zdravotne inflačne z vlastnej subštancie, a tak do vyčerpania žil a pracoval i zodpovedný redaktor nášho rozpočtu pán minister dr Engliš...

Ovšem najväčšou a najkardinálnejšou chybou by bolo, dať sa omámiť, dať sa narkotizovať našimi úspechami. Naopak, my musíme mať dosť súdnosti, vidieť nedostatky nášho národného žitia a bytia.

Slávny senát! Problémom terajšej doby je otázka chleba. Dnes jasne vidíme, akým smerom ubierať sa má výroba sveta a aké sú k tomu potrebné predpoklady. Je to aj program medzinárodného úradu práce v Ženéve a znie v hlavných rysoch následovne - musí to byť aj heslom našim: Boj proti sociálnemu partikularizmu, usmernenie hospodárskej činnosti nie vo smysle návratu k minulosti, ale vo smysle vytýčenia nových zásad.

V debatě bolo vzpomenuté nedostatkov systemizácie nášho statného štátneho úradnictva. Ako sme počuli, bude prevedená revizia systemizácie. Hlavný podklad riešenia životnej miery fixně platených je ovšem dvíhanie nákupnej hodnoty našej meny a sníženie indexu našich cien. To docielí sa predovšetkým racionalizáciou, ktorá by mala, ako v Amerike, doniesť vyššie mzdy a nižšie ceny produktov, ktorá racionálizácia je aplikovanie zásady hospodárnosti, energetický imperativ Ostwaldov, aby nič nebehalo na prázdno. Ovšem aj sociálna racionalizácia, systematická spolupráca všetkých, ktorá slúží aj vysokým sociálne ethickým cieľom, je nutná. Znamená kooperativný solidarizmus.

Sem padajú na váhu i fyziologické otázky práce. Prof. Ermanský z Moskvy žiada postaviť všetky energie, nie na maximum, ale na optimum. Tedy neísť jedine na intenzitu, ale na vyššiu produktivitu, lebo bezohladná exploatácia robotnej síly je zbojstvo na národe.

Amerikánske náhľady na racionalizáciu majú na zreteli predovšetkým vybudovanie technickej morálky delníctva, vyššiu výkonnosť efficiency. Je to >new spirit of industry<, totiž ten nový duch v priemysle.

Prejdúc na druhé rovnocenné odvetvie našej výroby, na zemedelstvo, o ktorom padly veľmi významné reči v debate, poznamenávam, že centrálny problém zemedelstva je zachovanie rovnováhy medzi producentom surovín a medzi manufaktúrnym priemyslom. Na žiadnom stave nehrešilo sa vo svetovej historii toľko, ako na sedliackom. Toto si musí aj fabrický delník uvedomiť, ktorý je ešte mladý medzi výrobnými vrstvami.

A všetky tieto hriechy mnohých storočí na roľníctve, ktoré svojou krvou a majetkom platilo účty mocných tohoto sveta, vytvorily u neho tie duševné vlastnosti, ktoré ho robia tak ťažkopádnym, keď sa jedná o spoluprácu v pospolitosti. Toto je sraz osudných zkúseností. Preto musí byť celá práca ku zdvihnutiu blahobytu roľníka nesená z povrchu do jeho duše.

V Nemecku vidíme, že ústredný problém i zemedelstva je problém kvality. Aby aj u nás kvalitný problém bol prevedený, nutno ešte raz spomenúť tie pod mienky. Sú to: 1. Prevedenie lacnejších melioračných a vôbec zemedelských úverov, 2. Opatrenie organizácií odbytu, čo aj pomocou štatnych prostriedkov, 3. Nutnosť viac pozornosti venovať nákupu hypotekárnych záložných lístkov.

Poválečná doba doniesla zemedelstvo do ťažkej krize, nie div, že tieto príčiny tvoria ideologický podklad agrárnej solidarity, ktorá stáva sa medzinárodnou. Že tieto idei musely predovšetkým prísť v českom i slovenskom národe ku platnosti, kde podľa Denisa historiu písalo krvou sedliactvo, je celkom prirodzené.

Čo týče sa našej obchodnej politiky, tak tuto musíme prispôsobiť novým smerom svetovej politiky hospodárskej. Pri tom bolo by však treba mať dnes na pamäti zaiste správne heslo školy liberalistickej: >Nech štát nekoná ničoho, čo môžu občania vykonať sami<.

Hospodárské otázky tedy dnes dominujú. Aký systém syntézy práce má byť volený do budúcnosti, ako doniesť i naňu hospodársku politiku so zreteľa svetového hospodárstva do súladu s kultúrou a realitmi života? Že náš konečný cieľ je zvýšenie životnej úrovne a sníženie životných nákladov, je jasné. V minulosti hospodársky nátlak, ambície, hospodárska súťaž boly medzi najtrvanlivejšími príčinami válok. Dnes, keď už záujmy dynastické pominuly, majú byť sily hospodárskej rivality za cieľom získania životných nezbytností urovnané medzinárodnými dohodami tak, aby individuálne hospodárska súťaž neviedla k hospodárskym konfliktom.

Sú mnohé problémy, ktoré s týmito súvisia, na príklad problém populačný, podmienky emigrácie, otázky surovín, exploatácia kolonií. Kondicie, pod ktorými rôznym vládam poskytované sú pôžičky. Pri riešení všetkých týchto problemov nemožno viac obísť sa Sväzu národov.

On Sväz národov je hlasateľom tej veľkej svetovej centrálnej smernice a myšlienky, že netreba nám len negativného mieru, zabezpečujúceho odvrátenie válok, ale i konstruktivného mieru, na ktorom národy spolobudujú nový svetový poriadok.

Tu ako ďaleký, ale prepotrebný cieľ, ku ktorému aj Československá republika musí spolupracovať, vztýčil si Sväz národov veľký ciel medzinárodného zákonníka uznaných zásad, dľa ktorých sa má v budúcnosti riadiť hospodárská politika vo znamení mieru. Keď retrospektívne hľadím na všetky prejavy našej debaty a keď podávam s nej subštrát tak hlavne my ľudia zo slovenskej strany nesmieme mlčaním prejsť prejav maďarskej, krest. soc. strany a to zo zájmu celoštátneho, ako aj ku správnej informácií zahraničnej. (Předsednictví se ujímá předseda dr Hruban.)

Myslím, že touto kritikou naplnenou zášťou a nenávisťou, nepomôžu maďarskému národu, ktorý ich sem vyslal, ktorý žije uprostred nás a ktorého ako dobrý pracovitý ľud radi vidíme. A ako p. kol. Zuleger o druhých spomenul, budu môcť pred historiou prevziať zodpovednosť za toto stanovisko negácie v dobe hospodárskej a mravnej rekonštrukcie Europy v takom štáte, ktorý efektivne nám robí za svoje minority než to mierové smluvy kážu, ktorý neberie maďarskej minoritě nič kulturne a dáva jej všetko hospodársky. Títo pánovia vydávajú sa za zástupcov nášho slovenského ľudu i našich slovenských záujmov. Každého loyálneho spoluobčana s radosťou vítáme, ale my nepotrebujeme prokátorov, nepovolaných advokátov. Hlavný podklad kultúry každého národa je školstvo; pozrime v tomto ohľade na maďarskú minoritu. Maďari sú pri meštianskych školách v rozhodujúcich pomerných čísliciach lepšie na tom než Slováci. Na jednu školu slovenskú meštiansku pripadalo 196 žiakov, na jednu školu maďarskú 126 žiakov, na jednu triedu školy meštianskej slovenskej 47,7 žiakov, na jednu maďarskú triedu 38 žiakov. Maďarská menšina má 10 stredoškolských ústavov so 3352 žiakmi. Stredná škola sahá, kde je dnes len 170 žiakov, drží sa celkom z koulancie, z milosti.

Počet živnostenských učňovských škôl rastie oproti 18 školám v r. 1925/26 bylo r. 1926/1927 25 škôl se 2501 žiakmi. Posledne sriadil minister Hodža katedru maďarčiny na univerzite v Bratislave a pripravuje sa štátny učiteľský maďarský ústav. Kulturný stav maďarskej minority je tedy zabezpečený. Naša maďarská minorita číta podľa úradných dát 637.180. Čo má oproti tomu vo školskom ohľade naša slovenská minorita v Maďarsku? Naša minorita v Maďarsku počíta dľa úradnej maďarskej štatistiky 141.882 Slovákov. Dľa tejto štatistiky a dľa nášho kľúča by mala mať slovenská minorita v Maďarsku 154 čiste slovenských obecných škôl, 3 meštianske školy, 2 gymnáziá, kdežto vskutku naša slovenská menšina nemá ani jednu čiste slovenskú školu. My chceme u nás robiť spravedlivú kulturnú politiku. Nechceme držať naše menšiny v duševnom otroctve analfabetizmu a ľudskej otrockej menejcennosti. Preto pravdu mal slávny spisovateľ Shaw, keď hovoril, že radšie by bol Maďarom pod Masarykom než Čechoslovákom pod Horthym.

Nesprávné sú poznámky pánov kolegov, čo sa týka toho tvrdenia, ako by Slovensko v rámci Československa bolo hospodársky handikapované. Vývoj Slovenska zabezpečiť predevšetkým hospodárskou konštrukciou nášho štátu. 61% zemedelské výroby má stály odbyt v historických zemiach. Čo to znamená pre našu maďarskú minoritu, ktorá je väčšinou zemedelská a má najbohatšiu pôdu Slovenska v rukách, keď vidíme, aká krutá zemedelská kriza panuje u roľníkov v Maďarsku, keď vidíme ohromný rozdiel hmotného postavenia nášho československého a maďarského zemedelca, o tom škoda slov. A úfam sa, že mi páni maďarští kolegovia nedokážu, ako by sme my na bratislavskej alebo pražskej burse nižšie registrovali pšenicu preto, lebo pochádza od našej maďarskej menšiny. Na šťastie máme už čo sa týče vývoja Slovenska od prevratu presné štatistické data. V tom ohľade už zahraničie môže byť správne informované. Prosím pánov maďarských kolegov, aby vzali tužky a poznačili si nasledujúce štatistické data. Žiaden súdny človek nemôže tvrdiť, že by Slovensko blahobytne nepostupovalo, keď vezme do ohľadu, že sa preklad na slovenských dráhach od r. 1922 pro rok 1927 zväčšil o 83%, lebo r. 1922 činil 977.000 vagonov, kdežto r. 1927 1.785 tisíc vagonov. O Dunaji nechcem hovoriť. Vzrast činí v maďarskom Komárne 8.867%, v Bratislavě 971%. Či a snáď umele chceme zahatiť vzrast v maď. Komárně, kde desiatky milionov sa investujú do prístavu?

R. 1913 sme mali na Slovensku v drevárskom priemysle 17.394 delníkov, r. 1926 21.088 a výroba len papiera stúpala so 9.200 tún na 15.000 tún.

Vo stavobných podnikoch stúpilo delníctvo z r. 1921 zo 6.358 na 17.895. Výroba hnedého slovenského uhlia činila r. 1913, tedy pred vojnou 119.700 tun, r. 1927 438.900 tún. Výroba železnej rudy na Slovensku činila r. 1919 487.000 tún, r. 1927 799.400 tún. Mám toho tu ešte vypracované hodne, ale poneváč čas spechá, chcem len poznamenať, že manganová, antimonová, medená ruda, a v zemedelskom ohľade výroba pšenice, zemiakov a cukrovej repy ohromne stúpla.

Zemedelská výroba podľa údajov niektorých štatistikov stúpla z r. 1920 z 5 miliárd hodnoty na rok 1927 na 8¹/₂ miliardy. Ale čo znamená to so stanoviska hospodárskeho, že ta maďarská menšina postavená je sem, do tej veľkým krokom hospodárskeho vývoja spechajúcej zeme, kde človek ako v obrovskej železiarne neustále cítí údery ťažkých strojov, kde cítí elán veľkého rytmu zemedelskej a priemyselnej práce, v ktorej vybríruje táto zem, v ktorej človek cítí nezadržiteľnú tepnu expanzie hospodárskej tou diagonalou, ktorú som už vzpomenul, ktorá spojuje cez Prahu dva oceány, atlantický a indický.

V tomto ohľade, keď porovnáva sa stav maďarskej menšiny na Slovensku, by som odporúčal prečítať si článok bývalého maďarského predsedu Friedricha v >Pesti Napló<. Keď my nežiadame pauperizáciu Maďarska, držíme sa slov veľkého nemeckého Reinholda, jeho výpovedi, že chudoba súsednych národov je i našou chudobou, ich bohatstvo i našim bohatstvom.

Základným tónom odporu v slovách našich maďarských rečníkov bola kritika rozpočtu našej armády. Táto, u nás i pedagogicko-kultúrna inštitucia im zavadzá.

Ja len to vidím zo všetkého, že ten peniaz, ktorý je venovaný na armádu, je z najvyššieho stanoviska našej štátnej suverenity najproduktivnejšie umiestený. Údaje pánov kolegov ohľadom prekročenia rozpočtu našej armády sú mylné, taktiež i údaje pána sen. Jokla.

V tom momente, akonáhle zastaví tajné zbrojenie náš južný súsed, v tom okamihu môže nastať aj u nás zmenšenie výdavkov na našu armádu. Jestli ale toto každému zjavné tajné zbrojenie tam neprestane, tak - a to tu slávnostne osvedčujem a viem, že v tomto ohľade som mluvčí absolutnej väčšiny senátu a nášho národa - budeme žiadať u Sväzu národov zostrenie vojenskej kontroly oproti Maďarsku.

Myslím, že vrchol provokácie dosiahoľ, ako cele správne sen. Vollay poznamenal, jeden rečník maďarskej kresťanskej soc. strany, ktorý sa odvážil ku tej krvavej satyre, že keby mala dnešná maďarská inteligencia v Československej republike toľko práv, čo pred vojnou požívali Slováci v Maďarsku, že by boli dnes spokojnejší, než sme boli my pod Maďarmi.

Jestliže by sme chceli dostať u nás maďarskú menšinu tam, kde sme boli my Slováci pred vojnou, tak by sa musel tuná urobiť ten návrh, aby sme zrušili všetky maďarské školy a aby sme v našich zákonodarných sboroch zakázali hovoriť maďarsky.

Vzpomeniem v tejto súvislosti len prípad dnešného ministra Vajdu v Rumunsku, ktorému posielam srdečný pozdrav pre jeho reč o známom >cine minte<, ktorého preto v maďarskom parlamente chceli ubiť.

Keby sme tedy podľa mienky jednoho rečníka našej maďarskej strany skutočne na ten stupeň ľudských a politických práv mali postaviť našu maďarskú menšinu, aby sme im umožnili tú spokojnosť, ktorú u nás sme postrádali pod pánstvom maďarským, tak by som musel slávnemu senátu urobiť návrh, aby sme sotreli všeobecné volebné právo, aby na dráhach s maďarským ľudom tak zachádzané bolo ako s našim pred vojnou, aby nastúpilo zneuctenie výrobných vrstiev, aby rekonstruovaná bola shnilá sláva stavu zemedelského, kde človek počíná pri gentry. Ovšem my sme príliš ženerozní, aby sme takto pokračovali, myslím, že aj slávny senát bude mať tú ženerozitu, nikdy, hovorim, nikdy v znamení našej demokracie na podobné návrhy ani len pomysleť.

Keď chcete mať, páni z maďarskej strany, pojem o demokracii, keď chcete správne dištingvovať, tak prečítajte si články vášho Emila Nagya v >Pesti Hirlap< z 8. mája bežného roku. Tam uvidíte, ako tento muž, ktorý je nie síce našim priateľom, ale dobrým maďarským patriotem a gentlemenom, bojuje za demokraciu, za práva slobody. Demokracia je diskusia, je evolúcia, ona nežiada >fiat justitia, pereat mundus<, ale >fiat justitia, ut ne pereat mundus<. Uvidíte, ako trúchli tento dobrý Maďar, že jeho vlasť pod nedomokratickým režimom upadá hmotne i mravne; ako bojuje za všeobecné volebné právo, za slobodu slova, za slobodu shromažďovania, ako sa pýtá, zdali sme zabudli volbu grófa Andrássyho vo Vacove, kde strielali na ľudí ešte nedávno; ako si tento maďarský štátnik sťažuje, že veľké demokratické society západu správne posudzujú toto ukrutné reakcionárstvo maďarské; ako trúchli nad postavením a nemožnosťou zmeniť takého národa, takého systému, ktorý sa bojí svojho ľudu. Sem by patrily aj posledné prejavy Rusztema Vámbéryho o trianonskej smluve.