Z všeobecných hľadísk, z ktorých je treba hodnotiť v našej hospodárskej sústave každý rozpočet núteného územného sväzku, vynikajú ako najdóležitejšie:

a) pravdivosť,

b) výška kvóty, ktorá je odoberaná verejnými hospodárstvami dóchodkom súkromým,

c) aktivita,

d) účeľnosť využitia verejných dóchodkov, predovšetkým tiež z hľadiska vzájomného pomeru jednotlivých položiek.

Hľadísko prvé (a) je iste základné a jeho dóležitosť neni treba separátne vykládať, lebo je zrejmá už z pojmu rozpočtu, ktorý je hospodárskym plánom, podľa ktorého má byť po určitom časovom období vedený život štátného organizmu. V sústavách demokratických zamlčovanie skutočnosti v tomto smere bolo by istotne ťažkým prehrieškom na skutočnom prospechu štátného celku, poneváč príprava rozpočtu a jednanie o ňom musí byť vždy akousi reviziou skutočných hospodárskych možností zeme, skúmaním, zda štátný sväzok žije naozaj úmerne vlastným reálnym materiálnym možnostiam. Riadna správa a vláda demokratických štátov v dobách, ktoré sa približujú normálnym, nemá příčín k zamlčovaniu skutočností, bárs aj dakedy ne-príjemných; naopak usiluje sa otvorene im čeliť, keďže zamlčovaním ích umožnila by len nebezpečný vzrast.

Dokázať pravdivosť rozpočtu je ovšem možno len aproksimatívne v rámci, ktorý je daný možnosťami ľudskej predvídavosti.

Tým, že rozpočet odhaduje vývoj promenlivých hospodárských skutočností, je do něho vnesený určitý, pre ľudskú předvídavosť symptomatický charakter. Preto nemóže byť dókaz podaný v smysle absolutnom, ale len srovnávaním jednotlivých faktov.

Už z týchto predchádzajúcich slov považujem za potrebné vyzdvihnúť význam tak dóležitej skutočnosti, akou je stabilita nášho hospodárskeho barometru, našej menovej jednotky. Touto jednotkou je daný nielen jeden z význačných predpokladov spolehlivosti, odhadov a srovnaní hospodárských, ale aj - a to súčasne podtrhujem - jeden z medzníkov, ktorý musí byť při všetkých našich zápasoch hospodárskopolitických rešpektovaný, poneváč bol s obeťmi budovaný a má pre všetkých nás význam nadovšetko veľký.

Keďže je daný tento prvý predpoklad, potrebný pre spoľahlivosť kvantitativného merania a srovnávania, prevádzaného rozpočtom, je možné venovať sa druhým činiteľom v úvahu prichádzajúcim. Je to výdavková a nabývajúca stránka rozpočtová. Pravdivosť výdavkovej stránky je garantovaná okrem všeobecných zákonitých ustanovení, sem spadajúcich, predovšetkým špecializáciou rozpočtu. A v tomto smere náš rozpočet dozaista vyhovuje v miere čím dokonalejšej zásade brutto-budžetu. Diferencovanie ide do najväčších špecializácií, a to v kapitole výdavkovej ako aj príjmovej, takže plán zužitkovania žiadaných prostriedkov vystihuje celkom skutočnosť.

Je treba, aby vedľa precízneho obrazu propozícií, ktorý predstavuje rozpočet, málo zastupiteľstvo ľudu tiež možnosť rýchlej a spoľahlivej kontroly. A v tomto smere treba konštatovať vynikájúce pósobenie nášho kontrolného úradu spolu s účetnými rezortnými orgánmi. Je treba konštatovať, že už teraz je predkladaná účetná uzávierka štátnych podnikov na rok 1925.

Behom prejednávania výdavkov jednotlivých kapitol rozpočtových budem mať ešte možnosť ukázať na všeobecné uplatnenie tohoto základného rysu, ktorý je požadovaný od rozpočtu. Tu ešte zdórazňujem, že jednou z garancií je aj sama osobnosť te-rajšieho ministra financú, ktorého hlboká znalosť veci, dlhé pósobenie vo finančnej správe štátnej a osobné kvality sú význačným argumentom.

Keď máme tuto prvú otázku pozitivne zodpovedanú, ide o analogický dókaz pre pravdivosť v smere druhom, t. j. v nabývajúcej kapitole rozpočtu. Tu ovšem je dókaz charakteru celkom srovnávajúceho. Ide o dókaz, že sa uvažuje so zrejmým symptomom vývojovej linie hospodárskej, poneváč veľká väčšina položiek nabývajúcich je priamo úmerná kvantitatívnej veľkosti súkromých dóchodkov, ktoré sú ovšem predovšetkým odvislé od všeobecnej línie hospodárskeho postupu, t. j. svetovej konjunktúry, vývoja hospodárskych i politických vzťahov medzištátnych atď.

Naša doba prikazuje prirodzene predovšetkým štátu s naším hospodárskym charakterom zvýšenú opatrnosť a pozornosť. Nespočetné putá medzištátnych smien, na kterých máme takmer existenčný záujem, sú okrem svojich prirodzených stránok, ostatných tiež vodcami rozruchu a nepokoja, ktorý sa vyskytne vo štáte, s ktorým sme v stykoch, hoci aj len nepriamo.

Předložený rozpočet uvažuje tieto faktá. Srovnanie s predloženými účetnými uzávierkami hovorí tak jasnou rečou, že miznú obavy z ružového skreslovania pomerov. Na dókaz toho nie je ani třeba uvádzať srovnanie z rokov predchádzajúcich, kde by snáď bolo namietané, že daňové nedoplatky pósobily mimoriadne na priaznivú situáciu. Stačí srovnať posledné dva roky - rok 1924.a 1925 - kedy pósobenie daňových nedoplatkov už dozaista neprichádza v úvahu. Rovnako roky tieto neboly ani obdobím nejakého mimoriadneho rozmachu hospodárskeho, aby snaď propozície pre sostavovanie rozpočtu boly robené v období menej hospodársky priaznivom.

Pre rok 1924 bolo v rozpočtu počítané spríjmami 16.39l,293.591 Kč ačkoľvek v pravde skutečné príjmy robily 18.007,834.412 Kč. Diferencia medzi rozpočtem a skutočnými príjmami robila 1.616,540.821 Kč v smysle kladnom. Skutečné výdavky boly 18.544,219.852 Kč. Diferencia medzi skutečnými výdavkami a príjmami (schodok) robila tedy - 536,385.440 Kč. V rozpočte však bol schodok očakávaný vo výške 602,683.314 Kč. Podľa účetnej uzávierky bol schodok menší o 66,297.873 Kč. Je dóležitým momentom spytovať sa ďalej, čo prispelo k tomuto zvýšeniu. Bolo to zvýšenie výnosnosti daní, dávok a monopolov. Daň činžovná vynesla viac o 7,740.840 Kč, daň zárobková z podnikov verejne účtujúcich o 4l,946.654 Kč, daň z príjmu o 507,982.045 Kč, válečná daň o 81,901.786 Kč, úroky z prodlenia o 87,536.668 Kč, dovozné a vývozné clá o 323,550.237 Kč, daň z cukru o 10,148.789 Kč, daň z minerálnych olejov o 4,502.332 Kč, všeobecná daň nápojová na vidieku o 27,635.565 Kč, v mestách o 529.373 Kč, potravná daň na čiare o 2,977.716 Kč, za kolkovné o 3O,546.773 Kč, právne poplatky o 218,699.859 Kč, daň z jazdných lístkov o 22,152.412 Kč, daň premávková o 360,992.107 Kč, daň z obratu o 169,482.412 Kč. Keď prirátame ďalšie drobné skupiny, je zrejmé, že dávky, dane, clá a poplatky daly o 1.477,274.410 Kč viac ako bolo rozpočtem očakávané. Oproti rozpočtom očakávaných 6.625,668.310 Kč, robí skutočný ich výnos 8.102,942.720 Kč.

Ešte priaznivejší stav bol podľa účetnej uzávierky na rok 1925! Podľa tohoto rozpočtu bol očakávaný deficit 272,251.382 Kč, vo skutočnosti však bol deficit 244,190.562 Kč, teda menší o 28,060.819 Kč (okrem investícií, ktoré boly zaokryté úverom).

Tou istou mierou, ako rok před tým, bol aj v roku 1925 rátaný príjem menší, než ako sa potom javila skutočná potreba, a síce predovšetkým v položke daňovej. Očakávané príjmy předstihla skutočnosť o celých 1.634,796.578 Kč, nakoľko sa týka daní. Diferencia výnosnosti opäť vznikla predovšetkým malým odhadom hlavného zdroja príjmov, t. j. príjmov ministerstva financií.

S vďakou konštatujem, že naša Národná banka organizuje samostatné oddelenie, ktoré má detailne študovať a súčasne upovedomovať interesovanú verejnosť hospodársku i politickú o vývoji hospodárskej konjunktúry, zaiste predovšetkým so zre-teľom k srovnávajúcim skutočnostiam našej republiky. Pri tejto príležitosti máme želanie, aby tiež naše vysoké školy, a predovšetkým ích katedry, zaoberajúce sa doktrinami národo-hospodárskymi, venovaly zreteľ v tomto smere, aby aj u nás hospodárska praks mala k dispozícii poznatky hospodárskej vedy. Naša medzištátna súťaž potrebuje kvalitné vyzbrojenie, o ktoré sa veda móže pričiniť hlavným podieľom. Doteraz, keď nie je ešte možné odhady vývojovej tendencie hospodárstva podoprieť konkrétnymi faktmi, je treba obmedziť sa na všeobecné skúmanie hlavných faktov, ktoré prichádzajú v úvahu. Je to výroba tak prvotná ako aj priemyselná a potom predovšetkým tiež štátna obchodná bilancia.

A v tomto ohľadě nevidím dáke pesimistické kontúry. Napriek ťažkostiam hájime výnosnosť nášho zemedelstva; ťažba ne-rostov, predovšetkým uhlia, nadobúda zlepšenia (hoci snáď aj prechodného), ťažkosti priemyslu sa v niektorých odvetviach (textíl) zmenšujú a obchodná bilancia v druhej polovici roku má priaznivejší obrat, ktorý nám dodáva dóveru v našu pozíciu na světových trhoch. Odbyt a produkcia dreva sa síce zmenšujú, avšak bolo by predčasné mať z toho obavy a odvozovať dósledky.

Jestliže sa snáď ešte namietne, že rad vplyvov pósobí k radikálnemu obmedzeniu nárokov verejných hospodárstiev, pone-váč sa společenský názor pozvolne odchyľuje od presvedčenia o vhodnosti širšieho zasahovania štátu v hospodársku úpravu spoločenskú, predovšetkým v obore podujímania, zdórazňujem, že předložený rozpočet vyhovuje i zmene mentality v tomto smere. Je treba len uviesť vedľa seba cifry, ktoré sukcesívne v jednotlivých rokoch trvania našej republiky vyjadrujú veľkosť celkového podieľu, ktorý štát rozpočtom si vyhradzuje z hospodárstiev súkromých. Nachádzame zreteľnú snahu pridržať sa rámca reálnych možností hospodárských. O tom však treba pojednať specielne pri skúmaní z tretieho hľadiska, v úvode zdórazneného.

b) Symptomy, zda verejné hospodárstva zostávajú v rámci zdravých možností, čo do výšky podieľu, ktorý si vyhradzujú zo súkromých dóchodov rozpočtom, nie sú dozaista celkom absolutného charakteru, život hospodářsky sa akomoduje a reguluje, opravujúc i dósledky róznych nevhodných opatrení. Ovšem táto regeneračná sila má tiež isté hranice. Aj napriek relativnému charakteru hore spomenutých kriterií je zrejmé, že dva dóležité body nemóžu byť bez ohroženia prekročené pri určovaní absolútnej veľkosti finančného nároku veřejnej správy. Je to predovšetkým hranica, daná naším hospodárskym stykom so zahraničnými odbytišťami, a ďalej neznemožnenie určitej lukratívnosti súkromeho podnikania v štáte.

Žiaľ Bohu postrádame ešte konkrétnych dát, aby sme mohli analýzou absolútnych veľkostí jednotlivých položiek (predovšetkým poměru výrobných nákladov a daňového zaťaženia výrobného procesu v srovnaní s hlavnými žemami nášho odbytu) previesť priamu argumentáciu v oboch týchto smeroch. Je treba s vďakou kvitovať, že pán minister financií urobil už opatrenia k príslušnému šetreniu predovšetkým o rozvrhnutí daní obchodových, ktoré prichádzajú v bezprostrednú platnosť při našej súťaži zahraničnej. Bude treba starať sa o to, aby podľa zistenej skutočnosti boly odvedené dósledky tak čo do absolútnej kvóty rozpočtovej, ako aj predovšetkým čo do výšky jednotlivých daňových složiek z tejto skupiny. Do tejto chvíle zostáva nám len možnosť odhadu, ktorý je možno oprieť o dve fakta:

a) O srovnanie priemerného daňového zaťaženia so štátmi, ktoré sú významnými našimi odbytišťami, event. súpermi.

b) O srovnanie vývoja našej obchodnej bilancie.

Srovnanie v prvom smere vyzerá pre nás, možno povedať, priaznive. Keď uvádzame data z r. 1925, je zrejmé, že oproti našemu zaťaženiu ca. 740 Kč na hlavu pripadá z rozpočtu zo štatnych ťarch vo Veľkej Británii na jednu hlavu 15.8 libier šterlingov, t. j. asi 2.570 Kč, vo Francii 710 Fr., t. j. asi 760 Kč, vo Spojených štátoch Severoamerických 29.11 dolárov (asi 978 Kč), v Holandsku 73.62 Hol. zlatých (asi 994 Kč), v Belgii 408 frankov belgických (asi 1909 Kč), počítané podľa posledných kurzov. Nižšia je len relácia v Itálii (330.08 lír - ca. 460 Kč), vo švajčiarsku 67.41 švajčiarskych frankov - ca 393 Kč.

Je isté, že by bolo dobré srovnať tu aj výsledky, ktoré by sme obdržali srovnaním ostatnej daňovej ťarchy, predovšetkým komunálnej. Ovšem previesť to je ťažko a pri prejednávaní štátneho rozpočtu je možné snáď ešte previesť srovnanie so stavom predvojnovým roku 1913. V tomto roku mala V. Británia na hlavu 3.12 libier šterlingov, t. j. asi 63.65 zlatých korún, Francia 104.41 frankov, t. j. 99.18 zlatých korún, Spojené štáty Severoamerické 6.92 dolárov, t. j. asi 30.45 zlatých korún, Itália 57 66 lír, t. j. 55.77 zlatých korún, Švajčiarsko 25.66 švajčiarskych frankov, t. j. asi 24.27 zlatých korún, Holandsko 28.36 zlatých korun, Belgia 41.60 frankov, t. j. asi 39.52 zlatých korún. V Rakúsku bol priemer asi 110 zlatých korún.

Je teda zrejmé, že ani srovnanie s daňovou základnou predvojnovou nevyzerá nepriaznive, bárs pře veľkú zmenu po-merov je možné význam jeho pripúšťať len veľmi opatrne. (V Rakúsku r. 1913 bolo daňové zaťaženie na hlavu 110 zlatých K, keď vezmeme sedminásobok, čo je s ohľadom ku znehodnoteniu zlata malý koeficient.) Omedzíme sa na toto srovnanie, poneváč všeobecnosť a pomerne malá špecializácia dát, ktoré sú po ruke, znehodnoťujú odvodzovanie špecielnejších záverov z ních. Zdórazňujem len, že priaznivé miesto našej republiky vo škále daňového zaťaženia štátov hospodársky významných je druhým faktom - nižším naším zaťažením, ako bola priemerná daňová ťarcha v Rakúsku - veľa, zosilnené.

b) Význam druhej skutočnosti - vývoj štátnej bilancie obchodnej - nie je možné brať snáď v dákej lineálnej odvislosti a nie je preto ani možné odvozovať z nej poučenie všeobecne platné. Aj keď uznávame nesporný vplyv daňového zaťaženia na konkurenčný zápas, spolupósobí tu ešte veľký rad významných elementov, že úsudok je možné povedať len po spoľahlivej analýze, ktorá ide do detailov. Tu dozaista šetrenie toto veľmi umožnia aj šetrenia jednotlivých oficielných i súkromých odborných sdružení, sledujúcich záujmy exportnej výroby (obchodných a priemyselných komór, zemedelských rád, odborných spolkov, sväzov atď.).

Predbežne omedzíme sa na konštatovanie niekoľkých dát, charakterizujúcich vývoj našej obchodnej bilancie.

Aktivum obchodnej bilancie za prvých 10 mesiacov t. r. činí 1.487 mil. Kč, t. j. o 300 mil. Kč vyšší než laňské i predlaňské aktivum celoročné. (V októbri 1926: dovoz 1.345 mil. Kč, vývoz 1.616 mil. Kč; aktivum 362 mil. Kč.

Aktivum tohoročných 10 mesiacov je o 293 mil. Kč väčšie, ako laňské aktivum celoročné.

Srovnávajúca tabulka vývoja v ostatných 3 rokov v mil. Kč.

Hlavné zeme špeciálneho dovozu a vývozu boly v októbri 1926, pokiaľ sa týka hodnotv tovaru (v mil. Kč'):

Pozoruhodný je vývoz nášho obchodu zvlášte s Nemeckom, ktorý toho roku prvý raz v desaťmesačnej sume je aktívny 7 mil. Kč, medzitým co za tu istú dobu roku laňského vykazoval pasivum 1.264 mil Kč.

Po týchto bárs v povšechnom rámci predostretých úvahách je možné uzavrieť, že sme celkovú kvótu nabývajúceho hospodárstva státu a zemí přiblížili úmerne k daným hospodársko-politickým možnostiam. To ovšem neznamená, že by rad výrobných skupin nemal už podklad k ponosám, ktorých prameň ešte väzí tak v absolútnej výške rozpočtu, ako snáď aj v jeho jed-notlivom rozdělení. Poválečná zradikalizovaná mentalita, povýšenie často ceľkom i reelných názorov a teorií na vážne smernice celých dóležitých skupin hospodárskej politiky vytvorilo prostredie, ktoré je možné pretvorovať pri složitosti hospodárskeho mechanizmu len pomaly a veľmi opatrne. Zostáva preto úkolom, aby vedenie štátu spolu s najširšou účasťou občanov vážne naďalej skúmalo nezbytné predpoklady, vhodné i potrebné formy, a aby skupiny, v ktorých štát uplatnil svoje finančné nároky, boly spravedlive urobené so zreteľom na požiadavky a želania vo snahe, vyplniť naozaj účeľ, ktorý vlastne kolektivum má: sdružením síl a prostriedkov umožniť a usnadniť existenčný zápas jed-notlivcov.

Iste prislúcha tu verejnej správe aj význačná funkcia regulu-júca, majúca zreteľ a dakedy aj normujúca prospech a význam parcielného tvorenia a usilovania z povýšeneho hľadiska sociálne-ekonomického. Pri tom treba byť zvlášť obezretným a v prvom rade urovnávať a odstraňovať prekážky prirodzenej tendencie a vývoj a hospodárskeho, pozerať na život štátu ako na dačo organicky vzniklého, organicky vyrástleho, živúcu jednotu a súvislosť, ktorú neni možné premeniť a preformovať podľa náhodných želaní a túžieb. Je radostné konštatovať, že předložený rozpočet ukazuje zrejme snahu pridržať sa tohoto presvedčenia a je preto odovodnené vysloviť očakávanie, že jeho vplyv na naše hospodárstvo bude v tejto kapitole za daných pomerov najpriaznivejší a síce tak s ohľadom k medzištátnej súťaži, ako aj so spomenutým zreteľom zabezpečenia rentability podnikania vo štáte.

Rad ustanovení, ktoré s rozpočtem bezprostredne súvisia (predovšetkým z daňovej reformy), hovorí o tom už jasne.

c) Hľadisko ďalšie, z ktorého treba pozerať na predložený hospodársky plán, je výsledok hospodárenia nútených územných sväzkov v úvahu prichádzajúcich. Zo základného pojmu o ích účeľu sa odvodzuje, že nesmú byť u nich snáď analogicky podnikom súkromým smerované k docieleniu najvyšších finančných prebytkov.

Z národohospodárskeho vymedzenia pojmu kolektívnych potrieb je už možno odvodzovať, že oproti hospodárstvu súkromému, hospodárstvo verejné hľadá len prostriedky k uspokojeniu spoločensky uznaných potrieb ľudského sväzku. Tejto požiadavke, ktorá je daná příkazom, aby nevznikaly väčšie prebytky finančné, je ovšem dnes o mnoho snadnejšie vyhovieť, ako požiadavkám, aby nevznikaly nedostatky, t. j., aby rozpočet bol aktívny.

Potreba aktivity rozpočtu je zrejmá. Aj keď prechodná pasivita nemusí mať vždy ihneď dósledky katastrofálne, v pomeroch nie mimoriadnych, je treba spotrebovať len toľko, koľko normálne pribudne, a nezmenšovať kapitálový podklad, ktorý je nezbytným a nepostradatelným súčiniteľom hospodárskeho tvorenia.

A s radosťou móžem konstatovať, že už druhý rozpočet nášho štátu je aktívny. Podarilo se dosiahnuť jeho aktivity sku-točnej a nie snáď fiktívnej, napriek celému radu ťažkostí, ktoré bolo treba prekonať. Pravdivosť rozpočtu garantuje, že naozaj je zvyšok 20,409.334 Kč príjmov nad výdavkami a nie je treba opäť dokazovať to, čo bolo špecielne rozvedené v prvej kapitole.

K aktivite rozpočtu je potrebné, aby normálnymi príjmami hradené boly len obyčajné, periodicky sa opakujúce výdavky, prostriedky k uspokojeniu tých potrieb, ktoré donášajú užitok len v rozpočtovém roku. Nie je možné odtiahnuť z tejto po-žiadavky aktivitu rozpočtu investičného, bárs z druhej strany treba byť opatrným predovšetkým s ohľadom k nasej politike menovej pri zvyšovaní nášho verejného zadlženia.

Politika prevádzaná v tomto smere terajším ministrom financií je dozaista veľmi opatrná, dokonca je v rade krajov pociťovaná ako znemožnenie predovšetkým v budovaní verejných opatrení technicko-hospodárskych.

Otvorene vyhlasujem, že považujem za potrebné úplne sa podriadiť potrebám celku; nutno previesť v najbližšej dobe veľký program finančného zabezpečenia rekonštrukcie komunikačnej, v prvom rade silníc, poneváč doprava je dóležitým elementom v živote národohospodárskom. Zaostalosť komunikačná je prekážkou rýchlejšieho hospodárského života veľkého územia celého nášho štátu predovšetkým na východnom Slovensku a Podkarpatskej Rusi.

Odmietavé stanovisko pána ministra financií k vzrastu verejného zadlženia zeme je ovšem pochopiteľné. Iste že kvóta, ktorů musíme venovať ročne na úmor a úrok našich dlhov - 2147 milionov Kč - bárs je veľká, predsa nijako neohrožuje naše hospodárské možnosti a stabilitu. Je však veľmi pečlive treba uvážiť možnosť väčšieho zvýšenia nášho zadlženia zahraničného, predovšetkým z titulu míerových smlúv a s ohľadom k tejto otvorenej položke účtu byť opatrný.

Voči kritikám, že snáď štatný dlh neni celkom vystihnutý v predloženom rozpočte a že dokonca spósobí zmenu k jeho pasivite, treba zdórazniť, že vplyvom róznych skutočností, medzi iným aj kurzového vývoja, skutočný štátny dlh sa ešte o dačo zmenší, ako ostatne bude ešte specielnejšie uvedené.

Uzavieram: predložený rozpočet vyhovuje aj požiadavke aktivity v pojmu ako je rozvedený vedou finančnou. Je možno celkom otvorene tvrdiť, že táto aktivita vyrástla už zo skutočnej vývojovej etapy, zo zdravého koreňa nášho hospodárstva, že neni vykupovaná dáko násilne umelým zmenšovaním potreby, že neni úspechom prechodným, avšak priaznivým výsledkom samostatného veľkého usilovania, na jednej strane všetkých hospodársky tvoriacich skupin, na druhej straně prizpósobením sa verejnej správy skutočným možnostiam. Je ovšem treba, aby bola garantovaná trvalosť tohoto stavu. A tu je treba v našej hospodárskej politike rozhodnuť sa k riešeniu radu doteraz provizorne odkladaných skutečností. Je treba, aby predovšetkým vo vedení hospodárských rezortov bola dosiahnutá cieľuvedomá línia, ktorá by bola sústavne sledovaná. Snáď ani nebude treba opäť hospodárskym činiteľom separátne zdóraznovať, že nemóžu bez osobitej škody spoliehať se na štátnu správu, že za ních prevezme ích vlastné úkoly. Toto sriadenie a pečlivosť verejnej správy nesmie sa však vzťahovať i na obory, ktoré sú nesporné v ich možnostiach, ba by som povedal, v povinnostiach.

V tomto smere musí v hospodárskej politike všetkých odtieňov zavládnuť jasná, zrejmá línia, učiněná po veľmi dókladnej úvahe zistených hospodárskych skutočností. Musím zdórazniť, že produktívnym skupinám hospodárskym najviac je na škodu neistota a neupravenosť, ktoré znemožňujú normálny rozvoj a spoľahlivý obchod. Je vhodné obrátiť sa na všetkých zúčastnených činiteľov se súrnou výzvou, aby boly konané predbežné studia, ktoré by sa staly podkladom k prepracovaniu celoštátneho hospodárského plánu.