d) V ďalšom oddiele treba rozvinuť obraz, ako celková kvóta rozpočtom žiadaná pósobí na hospodársky život štátu. Ide ďalej o to, skúmať, či absolutná výška rozpočtová vyhovuje racionelnému zužitkovaniu ekonomickému, tak z hľadiska celku, ako aj z hľadiska jednotlivých častí. Jestliže si uvedomíme, ako je vlastne rozhodnuté o premiestnení prostriedkov, ktoré štátny rozpočet odoberá súkromým hospodárstvam, vidíme, že je treba rozděliť toto určenie na dve veľké skupiny. Prvá skupina znamená spotrebu, druhá znamená spotrebu produktívnu.
V prvej skupine vynikly by predovšetkým výdavky, ktoré sú rezervované predovšetkým pre absolutne existenčné potreby kolektivne (správa, obrana, súdnictvo atď.). Tu neni ovšem možné všeobecne zaradovať potreby, ktoré v národohospodárskej vede sa nazývajú - potrebami póvodne individuálnymi, povýšenými nad potreby kolektivne, ako je školstvo, hygiena atď. Ovšem aj u týchto potrieb je istá hranica a móžeme pri tom povedať, že otázka správnosti a účeľnosti rozpočtovej kvóty má charakter celkom kvantitativny. Nie je možné dozaista držať póvodne hľadisko, ktoré na vhodnosť, alebo nevhodnosť tej ktorej ztraty vo verejnom hospodárstve pozeralo by z hľadiska len mechanickej produktivity. K výrobe chleba - ako správne zdórazňuje Charles Gide - je potrebná nie len práca rozsievača, ale aj práca strážcu verejného poriadku, činnosť sudcu, činnosť odborného učiteľa, a konečne aj činnosť prezidenta republiky. To, čo je treba riešiť, nie je zásadný absolútny charakter tej ktorej práce, ale veľkosť podieľu, ktorý je ešte možné podľa hedonistického princípu hospodárskeho obetovať, aby súhrn intenzit potrieb bol maximálny. Ináč povedané ide o to, aby celková kvóta rozpočtová zostala v hraniciach, v ktorých je pamätané na prirodzený hospodársky postup, v ktorých nie je rušený prirodzený chod hospodárskych vecí.
Je treba, aby celková rozpočtová kvóta zostala v rámci podieľu, ktorý na ňu pripadá z národného dóchodku, aby neznemožňovala tvorenie kapitálu, aby netlumila súkromú iniciatívu a podnikavosť. Toľko z hľadiska prvej skupiny, ktorá dlho bola označovaná ako "hospodársky neproduktívna".
Z hľadiska druhej skupiny v obore, v ktorom stát hromadí kapitály a sám ako podnikateľ robí účastnými v hospodárskom živote, je dóležité, aby bolo skúmané, či využitkovanie týchto prostriedkov je naozaj racionelné a hospodárne.
Jestliže pozeráme na predložený rozpočet týmito dvoma merítkami, nemóžeme očakávať, že by sme azda vóbec nenašli příčin ku kritike. Už absolútna výška rozpočtu, hoci sa už priblížila temer jednej polovici maximálneho rozpočtu nášho štátu, zostáva predsa len značnou a zostáva aj na ďalej verejnej správe k úvahe a pečlivosti o ďalšie úspory.
A možnosť týchto úspor je, tak v obore verejnej správy, ako aj vo skupinách, kterými sú opatrované druhé potreby, plynúce z hospodárskeho súžitia. V obore verejnej správy je predovšetkým dóležité sústavne sledovať a prakticky uplatňovať jej ekono-mizáciu. Hoci volanie po reforme verejnej správy mohlo by posobiť menej trpezlivému pozorovateľovi dojmom úkolu sotva riešiteľného, je napriek tomu treba zdórazňovať tuto potrebu a bárs pomaly, predsa postupne ju prevádzať. Neni mi možné za-oberať sa tu znova smernicami, ktoré ostatne sú zásadne už prijaté, ako zjednodušenie kontroly, prenesenie právomoci na nižšie orgány, zjednodušenie formalít, etika zodpovednosti atď. Zdórazňujem len opätovne, že od tejto požiadavky nesmie sa upustiť, poneváč jej prevádzanie znamená úsporný krok vopred.
Správne bolo ministrom financií Dr. Englišom v jednom z predošlých jeho prejavov zdóraznené, že úspora vo správě štátu je na osoh nie len zmenšením osobných výdavkov v štátnej správe, ale aj v podnikaní súkromom, poneváč okrem štátnych úradníkov musia byť aj úradníci súkromí, ktorí musia vykonávať prácu štátnými úradníkmi požadovánú.
Nakoľko ide o konkrétne postuláty, omedzujem sa len na konštatovánie, že bude treba korigovať a nezdórazňovať ako sa to prv pri riešení týchto úkolov uplatňovalo, totíž akési tútorstvo ministerstva financií nad všetkými podnikmi štátu. Mám plnú nádej v terajšieho ministra financií, že tieto hľadiská upraví do správnych relácií.
K druhému oddieľu tejto skupiny treba poznamenať, že aj štát musí sa riadiť postupom, ktorý je úmerný jeho hospodárskemu vzrastu a pokroku. Bolo by iste želaním nás všetkých, previesť chytro rad zariadení, ktoré by zlepšily ešte náš život po stránke kultúrnej, hygienickej, spoločenskej atď. Avšak, tak ako jednotlivé hospodárstva musia pokračovať vo svojich nárokoch na život organický podľa svojho vzrastu, podobne tiež sväzok týchto hospodárstiev musí dbať dosiahnutia vývojových možností. Ináč ide do nebezpečenstva, že z obmedzenej zásoby rozličných potrieb, ktoré sú k dispozícii, spotrebuje čas na veci, ktorých zásadný charakter "užitočnosť" móže sice byť potrebný, avšak ktoré sú predsa len menej súrne ako rad iných potrieb, na ktoré potom už nič nezbude.
Po tejto stránke predložený rozpočet má ešte rad eventualit, predovšetkým vo výdavkoch vecných, ktorých sa móže použiť k sniženiu jeho absolutnej výšky.
Využitkovanie prostriedkov vo funkcii štátu, ako podnikateľa je hodnotiť v prvom rade ovšem z hľadiska hospodárskej účelnosti, a pri tejto príležitosti kvitujem s povďačnosťou, že štátna správa snaží sa prakticky uplatňovať nespornú Skutečnosť o potrebe súkromej iniciativy k podnikaniu. Napriek tomu treba ovšem pri hodnotení výsledkov hospodárenia v štátnych podnikoch prihliadať aj k mimoriadným interesom, ktoré má moderný štát na celom rade podnikaní, aj zo sociálneho stanoviska a predovšetkým na t. zv. štátnych monopoloch.
V tomto súvise musím poukázať na chudšie kraje v našej republike, južné Čechy, východnú Moravu, a predovšetkým na východné Slovensko a Podkarpatskú Rus, ktoré si sťažujú na postup štátneho podniku železničného a poštového, praks, ktorá v niektorých prípadoch znamená zaťaženie ích hospodárskeho rozvoja. Budem mať ešte príležitosť poukázať k niektorým dó-sledkom. Nutno na vládnych činiteľov menovaných skupín apelovať, aby mali uvedené kraje našej republiky po tejto stránke na zreteli. Mám nadej a dóvěru k terajším ministrom príslušných rezortov, že sa tak stane. V tejto skupine, keď už tu máme oceniť jej výsledok budžetárny, javí sa síce určitý menší pokles, avšak všeobecne nie je možné povedať, že by jej správa neodpovedala všeobecne tu uvádzaným zásadám.
A teraz prikročíme k rozdeleniu jednotlivých častí rozpočtu. V úvahe o tom sme vedení presvedčením, že moderné rozpočty majú nielen pečlivosť o uspokojenie hospodárskych potrieb zvlášte vyniklých, ale že majú aj charakter iniciatívny.
Stámilionové sumy majú cieľom nielen uspokojiť pravidelne sa opakujúce potreby kolektíva, ale aj vplyvne pósobiť na smer-nicu jednotlivých oddielov hospodárskeho konania. Požiadavky, ktoré ešte vynikajú, majú charakter sociálne-regulatívny a usilujú o reguláciu výroby a podnikania vóbec. Sociálne-regulačný charakter je daný snahou, ktorá ovláda moderný štát, snahou po hospodárskej pomoci slabým, a v záverečnej etape snahou po pomoci k uplatneniu práva na existenciu. Štát, demokraticky vedený, ako je naša republika, nemóže ani mať iný charakter. Preto predložený rozpočet vyhovuje i požiadavkám sociálnej spravedlivosti a sociálneho vyrovnania, a vláda, ktorá ho predkladá, snaží sa byť naozaj vládou hospodárskej reálnosti, nie však vládou hospodárskej a sociálnej reakcie.
Zdórazňujem toto úsilie - úsilie po usnadnení hospodárskeho zápasu najširším vrstvám ľudovým. Neprichádzame s nejakými ľúbivými heslámi, ktoré by snáď ukazovaly dáky kúzolný prútik ako kľúč k vyriešeniu všetkých nepríjemných záhad a strastí života, ale pracujeme tým vážnejšie na hľadaní vecných možností k zosilneniu najširších vrstiev tohoto štátu.
Odmietame co najrozhodnejšie pripisovanie snahy o triednu nadvládu a naopak otvorene vyhlasujeme, že je eminentným záujmom a želaním široké vrstvy ľudové, tvoriace základ tohoto štátu, zabezpečiť z hľadiska verejnej správy v rámci všetkých možností.
Krátka pomerne doba trvania nášho štátu - doba ósmi rokov - nedovolila ešte spoľahlive hodnotiť jednotlivé parcielné kvantity a výška ích je často úmerná viac osobnej individualite, ba expanzivite prvých prednostov toho ktorého rezortu, ako skutočnému hospodárskemu významu odvetvia, ktorému ten ktorý rezort má slúžiť. Reformu je tu možné previesť po zhodnotení súhrnu konkrétnych prípadov s náležitým zreteľom k vývojovým možnostiam.
Omedzíme sa len na zdóraznenie súrnej potreby vyššieho praktického zreteľa k našej prvovýrobe, predovšetkým k výrobe zemedelskej a lesnej.
Bolo by iste nerozumným nehodnotiť plnou mierou význam, ktorý pripadá priemyslu nášho štátu z hľadiska celoštátneho. Ovšem treba mať na zreteli, že veľká časť najkvalitnejších odvetví našej priemyselnej výroby bazíruje a je priamo odvislá od prvovýroby zemedelskej, keďže i v to nepočítáme význam zemedelca ako konzumenta priemyslu. A je len logickým dó-sledkom skutečnosti, že už z tohoto zreteľa sama výroba priemyselná má bezprostredný praktický interes na istej úrovni výroby prvotnej. Vyvolávať antagonizmus medzi prvovýrobou a výrobou priemyselnou, vyvolávať debatu o tom, co je dóleži-tejšie, móže byť označené za výraz nepochopenia skutočného prospechu celku.
Výroba priemyselná nesporne vyživuje značnú časť obyvateľstva štátu a je prostredníkom k nášmu hospodárskemu vzrastu. Jej budova však nestála by pevne, kebysme nemali riadne zabezpečené základy - základy hosdárske a politické, ktoré sú nesporne spojené s prvovýrobou. To neni dáka náhodná snaha po uplatnení hospodárskeho nacionalizmu, ale zreteľ k zabezpečeniu hospodárskeho a sociálneho zamestnania, temer plnej jednej polovice obyvateľstva tohoto štátu, ktorá tvorí - tak zdravosťou fyziologickou, ako aj vyrovnanosťou a zdravosťou psychickou - podstatu štátu.
Okrem týchto motívov štátne-politických hovoria za mimoriadny význam zemedelskej prvovýroby u nás rovnako i výlučné dóvody hospodárske: Doterajší stav je vlastne nedostatečným využívaním domácich zdrojov, lebo je isté, že sú temer na dosah možnosti, ktoré by podstatne bolo možné zväčšiť a tak zhodnotiť výrobný výsledok zemedelskej ťažby. Poneváč v našej bilancii obchodnej je značné manko čo do výrobkov zemedelských, za ktoré platíme cudzine peňazmi, ktoré získaváme súťažou priemyslu v cudzine, bolo by nelogické ne-venovať všetkú možnú pečlivosť využitiu zdrojov domácich a zmenšiť tak našu odvislosť od cudziny. Je v rámci možností snížiť odvislosť zemedelských výrobkov. Tým nie je mienená čo len tá najmenšia agresívnosť voči ktorémukoľvek nášmu súsedu. Je tým prejavovaný len zdravý príkaz našej etiky zodpovednosti, starať sa o využitkovanie toho, čo nám má zabezpečiť ďalšie zlepšovanie naších hospodárskych pomerov. Zemedelská výroba v tomto smere musí príjsť sama s jednotným plánom v rámci hospodárského plánu štátneho, s plánom vecne, presne uceleným a sústavne uplatňovaným.
Po tomto zásadnom rozbore uvediem len najstručnejšiu charakteristiku jednotlivých rozpočtových položiek, podľa hla-dísk, ktoré boly hore zdóraznené; nechcem podrobné analyzovať kvantitatívny stav podľa rozdieľu mechanickej stránky jej hospodárskej produktivity alebo neproduktivity. Jednotlivé rezorty participujú vo štátnom rozpočte takto: Všeobecná pokl. správa 35.29%, MNO 14.ll%, min. sociálnej pečlivosti 8.63%, min. školstva 8.0l%, min. verejných prác 6.82%, penzijné a zaopatrovacie požitky 6.39%; min. zemedelstva 2.ll% je ešte za ministerstvom pravosúdia so 2.96% a je veľmi ďaleko za min. vnútra, majúcim 5.71% výdavkov rozpočtových. štátne dlžoby, ich úmor a zúrokovanie činí plných 26.56% výdavkovej položky. K zabráneniu nedorozumenia treba uviesť, že v rozpočte správnom sú už zahrnuté aj ďalšie 3 skupiny rozpočtové (správa štátnych podnikov, prídely samosprávným sväzkom a štátne dlžoby). Tým ovšem obraz rozpočtu berie na seba svoj osobitý charakter, tak po stránke formálnej, ako aj po stránke vecnej. A k tejto druhej stránke treba pripomenúť, že bude potrebné učiniť ešte opatrenia pre zabezpečenie predovšetkým platov pre učiteľov pre zeme vo výške temer 300 milionov Kč.
Keď prebierame položky, u ktorých sa zvýšila výdavková kvóta, je to v prvom rade všeobecná pokladničná správa, kde sa zvýšila l0mi %. Väčšie zvýšenie je ešte pozorovať u min. verejných prác (l.77% výdavkov po srážke príjmov) a u penzij-ných a zaopatrovacích požitkov (O.38%). Podstatné sniženie je u výdavkov min. národnej obrany (5.21%). Zvýšenie príjmov připadá temer výlučne na konto min. financií.
Kapitola 1. (Prezident republiky a kancellária prezidenta republiky) vykazuje zvýšenie výdavkov, ktoré sa odráža v rozpočte výsledkom 760.000 Kč. Toto zaťaženie činí efektivně 0.15% rozpočtu. Zvýšenie je zdóvodnené predovšetkým stavebnými úpravami Hradu, ktorý je treba nielen konzervovať, ale aj reštaurovať. Preliminované zvýšenie pre budúci rok má byť zvlášte využitkované v treťom nádvorí v historickej časti Hradu. Okrem vysokej ceny po stránke kultúrnej, ktorú má táto stavebná pamiatka pre všetkých príslušníkov tohoto štátu, má Hrad s ohľadom na to, že je súčasne aj sidlom hlavy štátu,
nášho prvého pána prezidenta, svoj význam osobitý a je súrne potrebné, aby rekonštrukcia, vedená i so zreteľom k nútnej rozumnej reprezentácii, bola aj čím skór prevedená. Pri tejto príležitosti uporozňujem na najcennejší objekt, ktorý bol právom označený za jedinečný v celej strednej Európe, t. j. najstaršie opevnenie pražského hradu z konca IX. stoletia. Tieto útočné unikáty budu prístupné najširšej verejnosti.
Kapitola 2. (Zákonodárné sbory) zvyšujú výdavky o 0.07 milionov Kč a zaťažuje výdavky státu o 0.41.%. Zvýšená potreba je zdóvodnená predovšetkým v predpokladu úplného obsadenia mandátov členov Národného shromaždenia a rozšírením miest podpredsedov. Vo vecných nákladoch ďalej zariadenia, položka na opatrenie nového služobného auta pre predsedu poslaneckej snemovne, zvýšený preliminár tlačív, s ohľadom k očakávanému rozšíreniu prác senátu, nájomného z miestností a telefonnej siete v senáte.
V kapitole 3. (Predsedníctvo ministerskej rady) je významná predovšetkým skupina priradeného štátného úradu statistického. Celkové zaťaženie touto položkou robí 0.14% výdavkov a je preliminované zvýšenie 0.0l%. Činnosť Štátneho úradu statistického je pre získanie podľa možnosti najpresnejších obrazov jednotlivých oddielov nášho hospodárskeho života iste mimoriadne významná. Je treba si len želať, aby predovšetkým statistike zemedelskej bol venovaný trvale zvýšený zreteľ a potrebné prostriedky.
Kapitola 4. (Ministerstvo zahraničia) činí l.ll% zaťažania rozpočtu. Snižuje svoju kvótu celkom podľa preliminovaného rozpočtu o 0.04% rozpočtu. K tomu treba z rozpočtu investícií pridať 9.018 mil. Kč. Min. zahraničia obstaráva u nás nielen agendu politického styku mezištátneho a medzinárodnej reprezentácie, ale je aj účastné pri úprave hospodárskych stykov medzinárodných pře náš štát tak dóležitej. V jeho rozpočtu je aj položka, ktorou náš štát prispíva k udržovaniu Společnosti Národov. Inštitúcia táto rozšiřuje svoju činnosť a dúfajme, že postupne získa i na politickej prestýži, aby jej funkcia a medzištátny vliv dosiahol méty, ktorá tanula na mysli jej zakladateľom. Je treba, aby naši delegáti a úrady sprostredkujúce styk so Spoločnosťou Národov ťažili z obsiahlých vedecky často kvalitných publikácií, ktoré táto inštitúcia značným nákladom vydáva. Náš štát prispieva podľa kvóty určenej na základe platových schopností 29mi jednotkami na rozpočet Společnosti Národov (699.622 zl. frankov). Táto kvóta bola zmenšená z póvodných 35tich jednotiek, hoci sa rozpočet Spoločnosti Národov pře rok 1927 zvýšil.
Podľa terajšieho rozdelenia sme na 9. mieste, nakoľko sa týka výšky poplatnosti jednotlivých členov.
Min. Národnej obrany (kapitola 5.), reprezentuje sa rozpočtom 13.66% veškerého zaťaženia rozpočtu pri celkovom snížení potreby o 6.1l%. Sniženie ide predovšetkým na účet úspor potrieb vecných, presnejšie povedané vzniklo preradením kvóty, ktorá sa každoročne objavovala v rozpočte, ako sumár vecných potrieb do separátne sriadeného fondu pre vecné potreby, ktorý má obnášať 315 milionov Kč. Vo Francii niekoľko razy zrejme bol zistený stav a priame reagovanie hospodárskych javov na dlžke doby vojenskej služby. Pri tvrdení a kritikách týchto treba si však upovedomiť, že produktívnosť vojenstva je celkom inde, ako snáď vo výrobe hospodárskych statkov. Produktivita musí tu byť pochopovaná z hľadiska sociálnej potreby, lebo vojenstvo je výrazom absolútnej existenčnej potreby štátu. Nepovažujem ani za potrebné, aby poukazoval k ďaleko vyšším vojenským výdavkom ve štátoch, ktorých složenie snáď zdá sa dakomu u nás ideálnym. Iste každý musí proste uveriť, že štát dnes armádu musí mať. A je len logickým dósledkom správne pochopovaného prospechu, aby táto armáda bola riadna nielen po stránke vnútornej organizácie, ale aj po stránke vystroja a výzbroja, poneváč ináč by bolo nebezpečenstvo, že by menšie obnosy, nevhodne usporené, spósobily nepomerne vačšiu ztratu. Sme pevne presvedčení, že toto rozhodnutie je už samotnými autormi nášho vojenského rozpočtu prevádzané rovnako rozhodným zřeteľom k prakticky možným úsporám a zmenšeniu výdavkov. Chápem sa tejto príležitosti, aby som vyzdvihol dóležitosť toho, aby príprava vecnej mobilizácie bola vedená so zreteľom k využitiu možnej typizácie jednotlivých výzbrojov armády, pokiaľ niektoré věci sú súčasne používané aj v civilnej praksi. Iste by to znamenalo značnú úsporu a súčasne by to bolo značným zvýšením nášho obranného systému, keby sa podarilo systematicky pósobiť na výrobu róznych predmetov, ktoré sú súčiastkami vecnej výzbroje a ktoré sú v bežnom používaní vo výrobnom procese rozných odvetví.
A s vďačnosťou kvitujem úsilie, ktoré chce co najviac zfruktifikovať obdobie činnej vojenskej služby. Poukazujem na úspešnú osvetovú činnosť vojska; armáda má 292 knižníc, pečlivosť o analfabetov v roku 1925 z nastúpivších 4439 analfabetov vycvičila a učinila gramotnými 3213 vojakov. Ďalej poukazujem na pečlivosť o morálnu výchovu vojska, ako na činnosť prednáškovú, kinematografické predstavenia, šachové krúžky, akademie, večierky atď. Veľký význam múju aj odborné kurzy. Duch našej armády podstatne sa zmenil a je naozaj prakticky uplatnovaná snaha po najmožnejšom zmiernení hospodárskeho zaťaženia, ktoré musí byť existencii štátu poskytnuté na obranu pokoja a poriadku. Do otázky tejto prislúcha už teraz aktuelná otázka úľav v prezenčnej službe, ktoré min. Nár. obrany podľa možnosti povoluje; toho roku boly poskytnuté úľavy 3629 vojakom, z kterých bolo 2952 živiteľov rodín.
Separátnu zmienku zaslúži naše vojenské letectvo, ktorému tak po stránke odbornej výzbroje, ako aj po stránke výcviku bola venovaná naozaj veľká pečlivosť. V uplynulom roku bolo prevedené temer 70 tisíc letov a bolo uletené temer 2 a pol milionov km. Technická nedokonalosť doterajších lietadiel, ktorá je symptomatická všetkému letectvu napriek pomerne ohromne rýchlemu jeho pokroku a určité ľudsky snáď vysvetliteľné prehľadnutia nebezpečenstva, zapríčinily práve v uplynulom roku rad obetí najkvalifikovanejších našich letcov. Treba uviesť, že vojenskou správou bolo učinené všetko, čo predpokladá ľudsky dosiahnuteľná bezpečnosť. Máme odóvodnenú nadej, že vojenská správa bude na tejto línii pokračovať. Kvitujem ešte prácu Vojenského zemepisného ústavu, ktorý sa teraz nachádza v novej budove. Práca tohoto ústavu je naozaj mimoriadne kvalitná; ústav vydal už vyše pól miliona máp a v min. roku vytlačil na 2 miliony elaborátov.
Kapitola 6. (Min. vnútra) zaťažuje celkom 5.63% štátne výdavky a zvyšuje svoj nárok o 0.07%. K tomu treba rátať z in-vestičného rozpočtu 15 milionov Kč. Zvýšenie výdavkov je pripisované snahe po revízii úspor v úprave potrieb politickej správy, predovšetkým tiež na event. nové potreby v prvých a druhých inštanciach. Pomerne väčšiu čiastku vyžiada si zdefinitizovanie personálu na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a s tým súvisejúca úprava požitkov. Zväčšenie výdavkov v osobných nákladoich pósobí zákon o nemocenskom poistení verejných zamestnancov a istá kvota pripadajúca na povyšovanie podľa periodického postupu.
Kapitola 7. (Min. pravosúdia s Najvyšším súdom), reprezentuje 2.80% zataženia rozpočtu a zvyšuje svoj nárok o 4.08 milionov Kč. Zvýšenie pósobia predovšetkým všeobecné dóvody v pomerech osobných a niektoré potreby vecné, súvisejúce s rozšírením agendy. V tejto skupine je dóležité rozhodnutie o urychleném sriadení pozemkových knih na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ktoré z hľadiska právneho a z hľadiska administratívneho je mimoriadne súrne. Dezolátnosť tohoto stavu iste je zrejmá z toho, že 3591 slovenských obcí má len asi 890 pozemkové knihy, kým v obciach ostatných sú len tak zv. pozemkoknižné hárky, ktoré sú však zastaralé a v kolízii s terajším právnym stavom. Aktuálnosť tejto úpravy zvyšuje prevádzanie pozemkovej reformy, ktorá prirodzene predpokladá zretelnosť a možnosť definitívneho upravenia pozemkoknižného, právneho stavu. K položkám treba pripočítať investičnú položku v obnose asi l0 milionov Kč. Rozširovanie agendy ide na konto nového krajského súdu v Klatovech, štyroch okresných súdov na Slovensku, zariadenie resp. výstavbu budóv niekoľkých okresných súdov a jednoho krajského súdu.
Kapitola Najvyššieho správného súdu je poučná. Dáta, ktoré boly uvedené pri rozpočtovej. debate v poslaneckej snemovni, preukazujú separátnu súrnosť spomenutej už potreby reformy správy: V roku 1924 bolo treba 27.78%, roku 1925 27.87% všetkých sťažností predostretých Najvyššiemu správnemu súdu, rozhodnuté v prospěch sťažovateľov.
Pečlivosti o vzdelanie a výchovu (kapitola 10. a l0a - Ministerstvo školstva a národnej osvety - venované je 7.87% rozpočtových výdavkov, zvýšenie potreby je tu o 0.1l%. Investície zvyšujú preliminár o 97,782.000 Kč. V oddiele vysokých škól prekvapí snáď až vysoký počet zapísaných posluchačov, ktorý v predcházujúcom školskom roku 1925-1926 dosiahol 26.234 posluchačov, z ktorých je 14.226 posluchačov univerzít a 12.008 posluchačov techniky. Vysoká táto cifra predovšetkým v niektorých oboroch stáva sa nebezpečenstvom, že ich absolventi nenajdú umiestnenie odpovedajúce odbornému jejich vzdelaniu. Treba ovšem mať na zreteli, že na našich vysokých školách študuje velmi značné percento posluchačov zahraničných, roku 1925-26 bolo z 5922 posluchačov českej techniky v Prahe 4002 posluchačov domácich a temer 1/3 cudzincov. V obore školstva stredného projavuje sa snaha po regulácii tak do obsahu prednášeného učiva ako aj do pomeru medzi jednotlivými typmi škól. Oproti stavu predvojnovému zvýšil sa v historických zemiach počet všetkých stredných škól (gymnázií, reálnych gymnázií róznych typov, reálok, lyceí a učiteľských ústavov) o 9%, takže je tu teraz na 287 škól, z toho 195 českých, 90 nemeckých a dve poľské. Na Slovensku po pripojení k nášmu štátu bolo všetkého 58 stredných škól všetkých typov. Toho roku dosiahol počet stredných škol na Slovensku počtu 68, z čoho je 51 škól slovenských, 12 maďarských, 4 nemecké, l ruská. Na Podkarpatskej Rusi sú 3 stredné školy slovenské, 7 ruských, 2 maďarské. Ich počet od roku 1914, kedy ich bolo na Podkarpatskej Rusi 7, zvýšil sa teda o 5.
Vývoj počtu žactva tohoto roku má tendenciu zostupnú, lebo zo 114.393 žiakov laňského roku zmenšil sa na ll0.761. čo do počtu žiakov pripadá najviac na školy československé (na l školu priemerne 320 žiakov, na maďarskú 265, na nemeckú 260 a na ruskú priemerne 251 žiakov).
Odborných škól je v rezorte ministerstva školstva 2248, ktoré sú navštevované 256.756 žiakmi.
Školstvo obecné je charakterisované týmito dátmi: Zo 32.693 škól je 22.215 čsl., 7687 nemeckých, 1422 maďarských, 752 rusínskych, 251 poľských, 15 hebrejských, 4 rumunské a 344 smiešaných. Priemerný počet detí na jednu školu je 393. Podľa národností pripadá na jednu triedu rumunskú 627% žiakov, rusínsku 57, maďarskú; 52, smiešanú 47.9, hebrejskú 42.4, československú 38 6, nemeckú 37.l.
Na jednu triedu občianských škól pripadá priemerne 42.9 žiakov, pri čom podľa národnosti na triedu rusínsku 37.8, nemeckú 41.7, maďarskú 41.4, poľsků 42.8, československú 43.4. Významná pečlivosť bola venovaná osobitej komísii, sriadenej pred rokom cieľom odstránenia, alebo aspoň zmiernenia hromadného nenavštevovania škól, čím trpí predovšetkým Slovensko, kde nedochádza do škól asi na 30.000 detí, a Podkarpatská Rus, kde nedochádza do škól asi 25.545 detí. Počiatkom tohoročného školského roku bolo sriadené na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na 133 ľudových škól pre deti nezaškolené a tiež verejnou správou bola venovaná iniciatívna pečlivosť k odstráneniu príčin tohoto neradostného zjavu.
Hlavné zvýšenie potreby rozpočtu oproti roku 1926 ide v tejto kapitole na konto potrieb investičných po prevedení formálneho prevodu položiek medzi ministerstvem školstva a ministerstvom verejných prác. Hlavné položky vo zvýšení sú vysoké školy a vedecké potreby (2.3 mil. Kč), stredné školy (ca 2.6 mil. Kč), národné školstvo (ca 7 mil. Kč). Predložený rozpočet rezortu ministerstva školstva a národnej osvěty javí zrejmú snahu o spravedlnosť a účelnosť. Dáta, ktoré rozpočet predkladá spolu s dóvodovou zprávou, presvedčujú o tom vecného pozorovateľa celkom určite. Posledné úsporné snahy, ktoré sa prejavily medzi iným zrušovaním tried, doľahly v niektorých oblastiach ťažko a bude pravdepodobne treba previesť určitú revíziu. Kvitujem preto s vďakou ochotu pána ministra školstva k tomu prejavenú. Ďalšia kapitola - Ministerstvo zemedelstva, zaťažuje rozpočet kvótou l.87% všetkých štátnych výdavkov a zmenšuje svoju potrebu v rozpočte pre r. 1927 o 0.ll% výdavkov. Naše ministerstvo zemedelstva naozaj priblížilo sa želateľnému charakteru svojou široko rozvetvenou a plánovite prakticky prevádzanou pečlivosťou o racionálizáciu zemedelskej techniky, rozšírenie oboru lesníctva a snahou o najvyššie hodnotenie prvovýroby. Bude len ďalšou organickou etapou vývoja, ktorý toto ministerstvo sleduje, keď svoju praktickú činnosť podporí uceleným hospodárskym plánom, ktorým by bolo naše zemedelstvo postavené na miesto, ktoré mu z celoštátneho hľadiska národohospodárskeho naozaj prislúcha. K racionalizáci a zvýšeniu intenzity vo všetkých smeroch zemedelského podnikania patrí predovšetkým naše kvalitné zemedelské školstvo. Tomuto školstvu bola venovaná na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, t. j. v zemiach, v ktorých táto činnosť je v prvom rade potrebná, značná pečlivosť. Typ školy bol tu prispósobený charakteru a požiadavkám kraja, takže hospodárske školy prevážnou väčšinou dvojročné majú poskytnuť odbornú priepravu rolníkom.
Pozoruhodný je rozvoj v pokračovacom ľudovom školstve zemedelskom, ktoré dosiahlo v predcházajúcom školskom roku už počtu 792 škól, vlastne celkom vybudovaných naším štátom. Veľký počet ľudových škól je na Podkarpatskej Rusi - 125.
Celková výška produktivnosti nášho štátu je odvislá od dějinných zásahov v rozdelenie pozemkovej držby, ktoré sú súčasne prevádzané podľa cyklu zákonov o reforme pozemkového vlastníctva. Dnes nie je už aktuálnym spor o to, kto hodnotil výsledky tohoto presunu v celkovom obraze naturálneho výnosu prvovýroby, poneváč reformná akcia zemedelskej pódy je už v hlavnom ryse vyriešená. A dnes už móžeme s uspokojením konštatovať, že prevedenie tohoto dóležitého zásahu bolo vedené zreteľom k hlavným složkám štátnej existencie a můžeme predniesť odóvodněné očakávanie, že výsledky reformy pódy, so zväčšením intenzívneho stredného a drobného zemedelského podnikania, budú mať nielen želateľný ohlas v dósledkoch popu-lačných, v posilnení štátotvorného zemedelského elementu, ale aj rozhodný priaznivý dósledok v celkovej produktivite. Finančné zaťaženie Štátneho pozemkového úradu javí sa kladným príspevkom celkom asi 0.04% štátnych príjmov. S ohľadom k pravdepodobnému obmedzovaniu činnosti tohoto úradu, predovšetkým v zemiach historických, je proponované menšie príjmové sníženie.
Dóležitej skupine podnikania - rezortu priemyslu, obchodu a živností - je venované celkom 0.23% celkového zaťaženia. (Výdavky 0.35%, příjmy 0.12%.) Rezort tento preliminuje v rozpočte značnejšie sníženie príjmov o 0.27% celkových štátnych príjmov. Treba kvitovať úsilie o platný príspevok v zápase nášho exportného? priemyslu na zahraničných trhoch, významné iniciatívne zasahovanie do zlepšovania výrobneho procesu a odbytových možností u stredných a drobných výrobcov (zveľaďovanie živností). V tomto smere treba predovšetkým zdórazniť priaznivý výsledok, ktorý bol dosiahnutý kooperáciou s korporáciami záujemníkov, predovšetkým obchodných a živnostenských komór a zdórazniť význam ích ďalšieho prehlbe-nia. Obchodné a živnostenské komory vo všetkých odvetviach hospodárskeho života do ích oboru spadajúcich prejavujú toľko iniciatívnej a plodnej pečlivosti, že je dóležité starať sa o rozšírenie ích ingerencie. Z rozpočtu je zrejmo, že sama štátna správa venuje v tomto smere osobitý zreteľ tiež k pomerom na Slovensku a preliminuje potrebnú kvótu k riadnemu vybaveniu ústavu pre zvelaďovanie živností v Turč. Sv. Martine. Za zmienku stojí aj široko založená propagácia cudzineckého ruchu, ktorý predošlého roku obnášal viac ako 200.000 osób. V rezort tento spadá aj regulácia vodnej správy a je treba pri tejto príležitosti opäť vyzdvihnúť interesovanej verejnosti nesporné možnosti, ktoré riadne využitie vodnej dopravy v určitých momentoch poskytuje.