V kapitole Minist. verej. prác sú pre rok 1927 zaradené aj administratívne investície druhých rezortov, ktoré vykazujú cifru 231,180.199 Kč. Tomuto rezortu je prikázané 6.33% zaťaženia štátneho rozpočtu. Výdavky jeho stúpajú v sume o l.72%. Hoci niektoré položky zdajú sa značné, predsa najdeme pri podrobnejšom rozbore, že preliminovaných 39 milionov 120.000 Kč na udržovanie silníc je dozaista príspevek skromný. Všeobecný stav komunikačný v našej republike vyžaduje ďalších opatrení, ktoré musia zasiahnuť do terajších nedostatkov. To platí predovšetkým o slovenskom východě a Podkarpatskej Rusi, kde stá kilometrov silníc, predovšetkým obecných a vicinálných, nachodia sa v dezolátnom stave a kde celé oblasti súrne potrebujú vybudovanie nových silníc ako aj uskutočnenie vybudovania celého radu mostov. Poneváč výstavba železničných tratí je spojená so sotva prijatelným zaťažením štátnych financií, zostáva jediná možnosť riadnej rekonštrukcie výstavby silničnej siete. Zdórazňujem bez zastierenia, že poskytujeme na tieto věci, tak eminentného významu pre celý náš národohospodárský život, sumy skromné. A je treba, aby vedúci činitelia dali podnet, aby v budovaní rekonštrukcie silníc bol vypracovaný nezbytný systém a plánovitosť vo využitkovaní prostriedkov. Z komunikačneho stanoviska pokladám za vážne, vybudovať našu vodnú dopravu tak na Dunaji - vybudováním volného prístavu v Bratislave, - ako aj na Labi a Odre. Taktiež mám za potrebné, aby projektu kanálu Labe-Odra-Dunaj bola venovaná ta nejväčšia pozornosť.

Štátne podniky dopravné - Ministerstvo pošt a telegrafov (kapitola 15.) a Ministerstvo železníc (kap. 16.), nakoľko fungujú ako činitelia vnútornej premávkovej štátnej správy, vykazujú u prvého rezortu malý zvyšok 0.0l%, u druhého rezortu malý schodok - 0.04% štátnych výdavkov. Ťažisko a pozoruhodné výsledky ích činnosti sú prirodzene uvádzané až v oddiele štátnych podnikov. Tu padá na váhu aj úkol, vybudovaním dráh, hlavne transverzálnych, vytvoriť takú tarífnu struktúru, ktorá by priliehala na našu geografickú konfiguráciu medzi Západom a Východom, a ktorá by mala ohľad na priputanie odľahlých krajov slovenského východu a Podkarpatskej Rusi k veľkým strediskám západnej časti republiky.

Ministerstvo sociálnej pečlivosti (kapitola 17. a 17a.) znamená 8.48% celkového zaťaženia rozpočtu. Oproti roku predchádzajúcemu snižuje svoje požiadavky o 0.09%. Zaradením tejto položky v postupe jednotlivých položiek rozpočtových podľa ích absolutnej výšky, je už dókazom, že vláda nemá v úmysle odmietať city spoločenskej solidarity, tým menej snáď city ľudskosti; a treba odmietnuť tvrdenie, že sa chystá vážne poškodenie válečných poškodencov. Línia vládnej politiky na tomto poli zostáva v póvodnom smere a keď aj snáď sa prípravujú určité zmeny, bola by to len zmena v smere dósledného uplatnenia spravedlnosti. Predošlú líniu zachováva predložený rozpočet i v otázke podporovania nezamestnaných. Opakujem znova, že uznávame praktickú potrebu, aby spoločnosť podľa možnosti podporovala tých, ktorí nie svojou vlastnou vinou sú zbavení možnosti hospodárskej existencie. Pozeráme prirodzene na vec na toľko reelne; že dobre vidíme určité hranice ľudské, ktorých neslobodno prekročiť, ak nemá byť ľudská spoločnosť ohrožená konzekvenciami ešte o mnoho horšími, a sme si na tomto poli úplne vedomí zodpovědnosti. Usilovanie rezortov druhých je dókazom, že okrem snahy odpomócť najsúrnějším dósledkom je tu rozhodne cieľuvedomá pečlivosť, usilujúca zmiernením, alebo kde to je možné odstranením príčin, zabezpečiť možnosť riadneho zárobku. Líniu predloženého rozpočtu zachovávajú aj rezorty zásobovania ľudu, ktoré má byť k predchádzajúcemu rezortu pričlenené, ministerstvo verejného zdravotnictva a telesnej výchovy, a ďalej penzijné a zaopatrovacie požitky, ktoré vyžadujú plných 5 a pol procenta rozpočtu. Zaťaženie rozpočtu na rok 1927 je zvýšené o 0.3% z celkového zaťaženia. Napriek tomuto zvýšeniu nie sú ešte zabezpečené dóchodky jednej skupině - t. zv. staropenzistov, íchž zlepšenie hospodárskej existencie je žiadúce a iste v najbližšej možnej dobe bude prevedené.

Ministerstvo financií (kapitola 21. a 2la.) - hlavný zdroj nabývajúceho hospodárstva štátneho, - dodáva temer 80% všetkých dóchodkov štátnych. Meritorné rozdelenie jednotlivých položiek veľmi zreteľne objasňuje dóvodová zpráva tohoto ministerstva a pán minister financií pri vstupnom prejave vlády podal obšírny nástin. Omedzujem sa na zdóraznenie hlav-ných linií, ktoré som pri všeobecnom rozbore rozpočtových hľadísk zdóraznil, a na konštatovanie, že predovšetkým v obore osobitej štátnej finančnej správy musí byť zavedený trvale poriadok a prehľadnosť z hľadiska formálneho aj z hľadiska vecného, potom že musí byť dosiahnuté sniženie a naj vhodnějšie rozdelenie nabývajúcich položiek. Cestou k tomu sú jednako opatrenia, ktoré minister financií naozaj velmi široko vyložil, jednako berná reforma. Preto mám terajšie rozdelenie predsa len za provizorium a omedzujem sa na podrobne detailovaný popis terajšieho stavu. Pripojujem len výzvu, aby tieto problémy boly riešené prirodzene s najväčšou rozvahou, avšak taktiež čím skór, aby nezaťažily náš zdravý vzrast na poli národohospodárskom a neboly na prekážku nášmu organickému rozvoju.

V kapitole 22. (Všeobecná pokladničná správa) je rad cifier, znázorňujúcich dlžobné zaťaženie nášho štátu. Sú značné. To je ich stránka negatívna. Napriek svojej výške zostavujú však v medziach možnosti a zaradením ích do normálneho hospodárskeho plánu preukazujeme svoju silu sukcesivne ich zmenšiť a uviesť do rovnováhy s konkrétnymi možnosťami. Bolo by len neplodnou meditáciou uvažovať o príčinách, ktoré vyvolaly terajší stav štátneho zadlženia. Dóležitejším je rozhodnutie, ktoré vláda sústavne prevádza, že musí byť prísne skúmaný hospodársky osoh každej koruny, ktorá rozmnožuje zadlženie štátu. Táto obezretnosť je potrebná tak pri dlhu vnútornom ako aj zahraničnom, pri tomto druhom snáď ešte viacej, poneváč jeho dósledky objavujú sa mankom v štátnej platebnej bilancii, ktorá musí byť při našej - v podstate dosiaľ papierovej mene - hájená s úzkostlivosťou. Celkový obnos, ktorý platíme cudzine za úrokovanie a umorovanie našich dlžób, pokiaľ tieto ovšem móžeme vystihnúť, činí 6.83% všetkých našich štátnych výdavkov. Je to suma reprezentujúca 663 mil. Kč, ktorú musíme vyvážiť inými položkami v našej štátnej platovej bilancii.

V druhej rozpočtovej skupine - rozpočtu štátnych podnikov - prejavuja sa kladné saldo, reprezentujúce 11.86% všetkých dóchodkov štátu. Hlavný podiel na ňom ovšem majú finančné monopoly, predovšetkým tabáková režia. S vďakou treba kvitovať, že štátne lesy a statky hospodária so zvyškom 53 milionov Kč, hoci štátne lesy a statky okrem sledovania súkromo-podujímateľského interesu vyplňujú aj rad úkolov sociálnych. Poneváč zoštátnením radu veľkých komplexov lesných vznikly vedeniu tohoto podniku dozaista mimoriadne úkoly hospodárske a organizačné, ktoré vyžadujú často veľké hmotné obeti, možno mať nadej, že tento podnik v budúcnosti bude zaznamenávať priaznivý vývoj a značný prospech pre štátny fiskus.

Jestliže pozeráme na předloženú specifikáciu druhej skupiny, vidíme, že prievozný schodok vykazuje len Československá tla-čová kancellária. Nie je mi možné v tejto zpráve dotýkať sa jednotlivých oddieľov, tým menej snáď samých jednotlivých podnikov a jejich hospodárenia. Jestliže rozpočet obsahuje i hospodársky obraz podnikov, ktoré majú osobitý charakter súkromo-hospodársky, a jestliže tento obraz neni nadostač ružový, pripomínam, že sú činené vážne pokusy, aby bolo urobené všetko potrebné k maximálnej lukratívnosti týchto podnikov. Je ovšem isté, že od podnikov štátnych je väčšinou žiadané určité plus vo smysle sociálnych nárokov, že verejnost klade na ne vyššie nároky výdavkové a že konečne jejich udržovanie v prievozu je vedené ďaleko viacej k požiadavkám sociálnym, ako to obyčajne prevádza podnik súkromý. Ide tu predovšetkým o rad štátnych podnikov baníckých, medzi ktorými vyniká Podbrezová očakávanou ztratou 25 milionov Kč, Baňská Štiavnica so ztratou 12 milionov Kč, Most so ztratou 10 milionov Kč.

Dva veľké naše premávkové podniky - pošty a železnice - neprispievajú vlastne ničím k úhrade štátnych výdavkov, keďže železnice dostávajú ešte 135 milionov Kč, t. j. 20% dopravnej dane k úhrade investícií, na ktoré je obetovaný celý prievozný zvyšok. Kritiky, že investičné kvóty rozpočtom týmto podnikom venované sú nedostačujúce, bude treba v skorom čase podrobne preskúmať a vyšetriť investičné potreby oboch týchto rezortov. Štátne linky autobusové majú dozaista iný charakter, ako na príklad štátne železárne a bane. Jestliže nebude ochoty dotknuť sa vlastneho jadra doterajších zákonných ustanovení, bude aspoň treba istými vyrovnávajúcimi položkami umožniť účetný prevod ztrát, ktoré vzniknú predovšetkým v podniku železničnom a poštovom pri prevádzaní premávky na tratiach zpočiatku hospodársky nelukratívnych. To neodporuje duchu týchto veľkých podnikov. I veľké podniky prevozujú rad oddielov, ktoré snáď v určitú dobu nie sú hospodársky výnosné, avšak sú investíciami svojho druhu, rentujúcimi sa len po určitom čase.

Tretia skupina - podieľ samosprávnych sväzkov -, je predovšetkým charakteru zaťaženia a dosahuje 10.71% štátnych výdavkov. Hlavným zdrojom tu poskytnutým je podieľ z výnosu dane obratovej a prepychovej, dosahujúci 78% z celkových tu v úvahu prichádzajúcich príjmov. Avšak aj táto skupina má charakter provizoria tak s ohľadom k reforme danovej, ako aj predovšetkým s ohľadom na proponovánú reformu reorganizácie správy.

Neni iste treba, aby som zdóvodňoval všeobecný charakter nášho štátneho dlhu; je dostatočne známy. Podotýkam len, že vnútorný dlh podľa výkazu Najvyššieho kontrolného úradu k 1. septembru je temer o 4 miliardy Kč nižší ako je v rozpočtovom preliminári. Rozdieľ 4 miliard KČ treba prirátať na zvýšenie tohoto dlhu, ku ktorému štátna správa dospeje roku 1927, poneváč sa vydávajú ešte, hoci náhradne, titry za požičky válečné, 4%ná válečná požička múčna, ktorých má byť použité k premene krátkodobého nášho dlhu. Je potešiteľné, že sa podarilo značne omedziť prechodný štátny dlh, stažením predovšetkým pomerne vysokých percentuálnych pokladničných poukázok, čo velmi prispelo k zmenšeniu napnutia na finančnom trhu. Bude iste dósledkom organicky a systematicky sa lep-šiacich našich hospodárskych pomerov, že prídeme k možnosti trvalej konzolidácie nášho štátneho zadlženia, ovšem po rozriešení dóležitých otázok sem spadajúcich, t. j. vyriešení a zistení kvót, ktoré plynú z reparácií. Bolo vyhlásené oficielnými zástupcami nášho štátu, že stojíme celkom za prevzatými povinnosťami z mierových smlúv, že však rovnakou mierou rozhodne budeme hájiť hraníc, ktoré nesmia byť prekročené bez ohrozenia hospodárskej existencie a životného záujmu našej republiky. Neupadáme do pesimizmu, poneváč sme presvedčení, že keď poražené státy docielily podstatného sniženia a mimoriadneho poshovenia v plnení svojích povinností reparačných, nebudú ani nášmu štátu ukladané také ťarchy, ktoré by znemožnily jeho hospodársku existenciu.

Uzavieram: Dosiahli sme rovnovahy rozpočtovej. Zmenšili sme podstatne nároky verejné a značne sa priblížili mierovej kvóte. Prejavujeme rozhodnú vólu upraviť rozpočet štátu v súlade s celkovými hospodárskymi možnostiami zeme a prizpósobiť jednotlivé kvóty zreteľom sociálne-ekonomickým. Ideme sústavne za snahou racionalizovať a hospodárniť. Máme snahu rozhodne nevydávať viac, ako príjmeme. Ale pri tom nezasahujeme tvrde a bezohľadne, pokiaľ nenutí nás k tomu nekompromisný prípad nemilosrdnej skutečnosti. Názor na štátny rozpočet sa v posledných rokoch iste veľmi zmenil. Naučili sme sa už pochopovať omedzenosť možností a prostriedkov štátu. Pomaly sa ujasňuje, že spoločenský útvar - štát je organizmom svojho druhu, organizmem, ktorý musí rátať s róznymi priaznivými, ale aj menej vítanými okoľnosťami. Dobre vieme, že k zdolaniu istých ťažkostí, ktoré človeku prichodia v cestu, nestačí vždy len vóla. Ta je dozaista podmienkou, avšak je sputaná prirodzenými předpokladmi a len v organickom súvise s nimi je možné pokračovať s odhodlanosťou a s nádejou na správnu cestu života. Máme všetky predpoklady veriť, že prirodzené základy rozvoja a rozmachu sú organizmu nášho štátu dané. Aj u nás je potrebná dobrá, rozhodná vóla, bez tendenčného zastierania a zkreslovania, poznať seba a podľa poznaniho i jednať.

Predložený rozpočet na rok 1927 je jedným z prejavov tejto skutečnosti. Nedosahuje všetko. Je možné pri zamýšlaní sa nad jeho ciframi predniesť rad želaní. Sme si vědomí možných nedostatkov. Predkladáme však dielo, aké sme dovedli za daných pomerov najlepšie vytvořiť, pri ktorom sme si plne vedomí etiky zodpovednosti, dielo, ktoré je výrazom organického úsilia všetkých tých, ktorí sú si vedomí štátnych potrieb a ktorí chcú loyálne spolupracovať k mravnému a hmotnému rozvoju našej drahej vlasti.

Po prejednaní rozpočtu a všetkých jeho kapitol a skupín s prílohami a finančným zákonom bol tento rozpočet v schódzi rozpočtového výboru dňa 4. prosinca schválený vo znení prijatom snemovňou poslaneckou a rozpočtový výbor si dovoľuje navrhnúť, aby rozpočet tento na rok 1927 spolu s finančným zákonom s prijatými rezolúciami bol i slavným senátom schválený podľa tlačiva č. 290 sen.

V Prahe, dňa 4. decembra 1926.

l.

V příštím rozpočtu budiž zamezeno, aby různé kapitoly rozpočtu byly dotovány úvěry pro stejný účel.

2.

Ke kapitole III. Vláda se vybízí, aby při provádění všeobecné systemisace provedla náležitou úpravu poměrů zaměstnanců ve státních službách tiskových, podléhajících tiskovému odboru presidia ministerské rady.

3.

Ke kapitole IV. Vláda se vybízí, aby zahájila jednání se všemi v úvahu přicházejícími státy stran zrušení pasových vis a poplatků za visa.

4.

Ke kapitole VI. Ministerstvu vnitra se ukládá, aby udělujíc státní občanství zvláště osobám, které se již dlouho zdržují na území republiky, postupovalo co nejliberálněji.

5.

Ke kapitole VI. Ministerstvo vnitra se vyzývá, aby vyřešilo otázku odbytného pro pozůstalé po četnických gažistech ve službě padlých, nebo odbytného pro četnické gažisty, kteří následkem úrazu ve službě utrpěného stali se ku výkonu četnické služby neschopnými.

6.

Ke kapitole VII. Vládě se ukládá, aby urychlila přípravné práce na novostavbu pro nejvyšší soud v Brně, jehož brzké umístění ve vlastní budově jest naprosto nutné.

7.

Ke kapitole X. Vládě se ukládá, aby předložila Národnímu shromáždění k projednání osnovu zákona na ochranu mládeže proti oplzlé literatuře a literárním škvárům.

8.

Ke kapitole X. Vláde sa ukladá, aby na Slovensku venovala väčšiu pozornosť ľudovým školám pohraničnych krajoch.

9.

Ke kapitole XI. Ministerstvo zemědělství se vybízí, aby působilo k úlevě odběru seťových brambor pro jarní setbu 1927.

1O.

Ke kapitole XI. Vláda se vyzývá, aby v rámci finančních prostředků poskytnutých jí rozpočtem přistoupila k vybudování vzorných malozemědělských hospodářství zvláště na Slovensku a Podkarpatské Rusi a to tak, aby postupem doby tyto podniky zavedeny byly v každém okrese a sloužily tak ostatnímu zemědělskému obyvatelstvu za vzor.

l1.

Ke kapitole XII. a XIII. Vláda se vyzývá, aby po slyšení zájmových organisací připravila co nejdříve novelisaci zákona o úrazovém dělnickém pojištění v tom směru, aby z důvodů úsporných nastalo sloučení s pojištěním nemocenským, starobním a invalidním.

12.

Ke kapitole XIV. Vláda sa vyzýva, aby umožnila roku 1927 zahájenie stavby verejného slobodného skladišťa přístavu v Bratislave.

13.

Ke kapitole XVI. Vláda se vyzývá, aby v rámci investičního. rozpočtu podniku "československé státní dráhy" pro rok 1927 započala se stavbou dráhy Handlová-Horní Štubňa.

14.

Ke kapitole XVI. Ministerstvu železnic se ukládá, aby postupně provedlo jednotné propočítání dopravních sazeb se všemi místními drahami,ať již jsou v provozu soukromém nebo státním.

15.

Ke kapitole XVII. Vláda se důtklivě vybízí, aby předložila zákonodárným sborům k projednání osnovu zákona o zprostředkování práce.

16.

Ke kapitole XIX. Budiž s urychlením předložen návrh zákona o vzdělání porodních asistentek a vykonávání porodní prakse.

17.

Ke kapitole XX. Vládě se ukládá, aby u provádění §u 6 zákona č.287/24 počínala si oproti státním pensistům benevolentně.

18.

Ke kapitole XXI. Vláda se vyzývá, aby úpravou cen třaskavin umožnila dolování na Slovensku v zájmu zaměstnanosti.